{"guid": "ussr:4b1b627a-1c37-4c0c-b74c-a912f4def713", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2018 z 20. 3. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2019, sp. zn. II. ÚS 599/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b1b627a-1c37-4c0c-b74c-a912f4def713", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 599/2018-46\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)\na Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák\na spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 6\nCharty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 3 Tpo 54/2018 z 23. októbra 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 599/2018-19 z 13. decembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 6 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“) uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 54/2018 z 23. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Uznesenie č. k. II. ÚS 599/2018-19 z 13. decembra 2018 bolo prijaté senátom\nústavného súdu v zložení: sudkyňa Jana Laššáková, sudca Sergej Kohut (sudca spravodajca)\na sudca Lajos Mészáros. Vzhľadom na skutočnosť, že sudcom Sergejovi Kohutovi\na Lajosovi Mészárosovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol\nv súlade s čl. II bodom 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 schváleného na zasadnutí\npléna ústavného súdu konanom 13. februára 2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení\nsudkyňa Jana Baricová (predsedníčka senátu), sudca Miroslav Duriš (sudca spravodajca)\na sudca Mojmír Mamojka.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „[s]ťažovateľovi bolo\nUznesením vyšetrovateľa PPZ, NAKA, národná protizločinecká jednotka, expozitúra\nBratislava, ČVS: PPZ-753/NKA-PZ-BA-2017 zo dňa 27.03.2018 vznesené obvinenie za\nobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c),\npísm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b),\npísm. i) Trestného zákona za skutok špecifikovaný v uznesení o vznesení obvinenia.\n\n2\n\nUznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 6Tp/22/2018 zo dňa 29.03.2018\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Tpo/22/2018 zo dňa 27.04.2018\nbol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 14 písm. a), b), c)\nTrestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť od 26.03.2018 o 21.20 hod. a je\nvykonávaná\n\n.\n\nSudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV uznesením, sp. zn.\n2Tp/65/2018-106 zo dňa 05.10.2018 predĺžila okrem iných obvinených i sťažovateľovi\nlehotu trvania väzby o päť mesiacov, t.j. do 26.03.2019. Zároveň postupom podľa § 80\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku rozhodla, že i vo vzťahu k sťažovateľovi sa väzba\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.“.\n4. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.\n2 Tp 65/2018-106 z 5. októbra 2018 o predĺžení väzby (ďalej aj „rozhodnutie o predĺžení\nväzby“) ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil a doručil súdu\n8. októbra 2018.\n5. K podaným sťažnostiam proti rozhodnutiu o predĺžení väzby (množné číslo\nvychádza z toho, že vo veci bolo viacero obvinených, pozn.) sa 17. októbra 2018 vyjadril\nprokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „vyjadrenie prokurátora“).\nVyjadrenie prokurátora bolo súdu doručené spolu so zápisnicou o výsluchu obvineného\nz 8. októbra 2018. Sťažovateľ poukazuje na túto citáciu z vyjadrenia\nprokurátora (v zmysle s. 12 napadnutého rozhodnutia): „V prílohe navyše pripájam\nfotokópiu výsluchu obv.\n\n, ktorý bol vykonaný dňa 08.10.2018, teda až\n\npo rozhodnutí o predĺžení väzby obvineným\nObvinený\n\na\n\n.\n\nsa v plnom rozsahu priznáva ku skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu.\n\nNavyše podrobne opisuje aj trestnú činnosť ostatných obvinených vrátane obv.\n\n.\n\nS poukazom na uvedené skutočnosti mám za to, že sťažnosti obvinených\n\n,\n\n,\n\na\n\nvoči uzneseniu o predĺžení lehoty\n\nväzby sú nedôvodné, a tieto je možné postupom podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného\nporiadku zamietnuť.“\n\n3\n\nO podaných sťažnostiach proti rozhodnutiu o predĺžení väzby bolo rozhodnuté\n23. októbra 2018 napadnutým rozhodnutím tak, že boli zamietnuté.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „všeobecný súd konal v príkrom\nrozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, pretože rozhodol na základe\nstanoviska prokurátora doručeného súdu dňa 17.10.2018 spolu so zápisnicou z výsluchu\nobvineného\n\nzo dňa 08.10.2018. Toto stanovisko však nebolo doručené\n\nsťažovateľovi, a to ani všeobecným súdom, ani prokurátorom. Jednalo sa však, pritom\no kľúčový dokument, na základe ktorého všeobecný súd rozhodol a ku ktorému sa sťažovateľ\nnemohol vyjadriť. Všeobecnému súdu pritom nič nebránilo, aby obhajobe sťažovateľa\numožnil vyjadriť sa k stanovisku prokurátora, a tak reagovať na toto stanovisko ako\nprotistrany.\nRovnako sa žiada poznamenať i to, že všeobecný súd vôbec nedal adekvátnu súdnu\nodpoveď na námietky sťažovateľa, in concreto všeobecný súd (i) nerozhodol o opravnom\nprostriedku proti nesprístupneniu k vyšetrovaciemu spisu, (ii) nesprístupnil obhajobe\nvyšetrovací spis, (iii) nevysporiadal sa s tým, či v okolnostiach prípadu existujú výnimočné\ndôvody pre predĺženie väzby. Z uvedeného dôvodu preto došlo k porušeniu označených\npráv.“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tpo 54/2018\nz 23. októbra 2018 bolo porušené jeho základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4\ndohovoru a podľa čl. 6 charty, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil, aby\nprikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a aby sťažovateľovi\npriznal náhradu trov konania.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od\n1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n11. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n12. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n13. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom.\n14. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba dostaví na pojednávanie.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n16. Podľa čl. 6 charty každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\n17. Sťažovateľ namieta, že mu nebolo doručené vyjadrenie prokurátora k sťažnosti\nproti rozhodnutiu o predĺžení väzby. Podľa názoru sťažovateľa na vyjadrení prokurátora je\nzaložené napadnuté rozhodnutie krajského súdu a keďže sťažovateľ sa k vyjadreniu\nprokurátora nedostal možnosť vyjadriť, resp. ani s ním nebol oboznámený, krajský súd mal\nzasiahnuť do práv sťažovateľa označených v záhlaví tohto rozhodnutia.\nIII.\n18. Na\n\nvýzvu ústavného súdu\n\nsa\n\nk prijatej\n\nústavnej sťažnosti vyjadril\n\npredseda krajského súdu, ktorý, stotožňujúc sa s vyjadrením predsedníčky senátu\n3 Tpo z 21. januára 2019, uviedol:\n«... v trestnej veci obvineného\na\n\na spol. (\n\n,\n\n) pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\n\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania s obchodovania\ns nimi podľa ustanovenia §172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4\npísm. c) zákonu č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“ s poukazom na § 138\npísm. h), písm. i) TZ a iné, rozhodoval tunajší súd o sťažnosti podanej, okrem iných, aj\nobvineným\n\nproti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného\n\nsúdu Bratislava IV č. k. 2Tp/65/2018-106 zo dňa 05.10.2018 na neverejnom zasadnutí\nkonanom dňa 23.10.2018 pod sp. zn. 3Tpo/54/2018 tak, že: „Podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku sa sťažnosti obvinených\n...\n\n,\n\n... a\n\n,\n\n... zamietajú.“\n\nRozhodnutie konajúci senát 3Tpo tunajšieho súdu (ďalej označený aj ako\n„sťažnostný súd“) odôvodnil nasledovne: „Krajský súd preskúmavajúc predloženú trestnú\nvec zistil, že rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie, ktorým predĺžila lehotu trvania\n\n6\n\nväzby obvinených a zároveň rozhodla, že sa väzba obvinených uložením dohľadu\nprobačného a mediačného úradníka nenahrádza, je správne. S dôvodmi rozhodnutia\nsudkyne pre prípravné konanie sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožňuje.\nS prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti sťažnostný súd dospel k záveru, že\nv danej fáze prípravného konania je u všetkých obvinených naplnená formálna stránka a\ntou je opodstatnená existencia uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko na podklade\ndoposiaľ zadovážených dôkazov možno oprávnene uviesť, že pretrváva kvalifikované\npodozrenie, že obvinení sa mohli dopustiť trestnej činnosti, pre ktorú bolo vznesené\nobvinenie, ktoré konštatovanie umocňuje aj výpoveď obvineného\n\nzo dňa\n\n08.10.2018 predložená sťažnostnému súdu a tiež obsah utajovanej písomnosti vedenej na\ntunajšom súde, na útvare ochrany utajovaných skutočnosti, pod č. p. KSBA-V-17/2018. Z\npohľadu naznačeného sú potom sťažnostné námietky obhajcov o nepreukázaní trestnej\nčinnosti obvinených, nedôvodné a jednoznačne predčasné.\nŽiada sa dodať, že argumentácia uvádzaná vo vyjadrení k návrhu prokuratúry na\npredĺženie lehoty trvania väzby, je totožná so sťažnostnými námietkami obsiahnutými\nv podaných sťažnostiach, pričom sudkyňa pre prípravné konanie v rozhodnutí, ktorým\npredĺžila lehotu trvania väzby u obvinených do 26.03.2019, sa s týmito riadne a zodpovedne\nvysporiadala a nenechala otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo\nsťažnostnému súdu, vrátane poukázania na stanovisko Najvyššie súdu SR prijaté na\ntrestnoprávnom kolégiu dňa 03.10.2018, ktoré zo strany konajúceho senátu rozhodne nie je\nnutné mechanicky opakovať.\nSudkyňa pre prípravné konanie veľmi podrobne rozviedla svoje úvahy, ktoré ju viedli\nk prijatiu správneho rozhodnutia o predĺžení lehoty trvania väzby u všetkých obvinených,\ns ktorými závermi a názormi uvádzanými na str. 15-16 napadnutého uznesenia, sa krajský\nsúd plne stotožňuje a na ne ako na správne poukazuje.\nZo strany sudkyne bol správne vyhodnotený aj postup orgánov činných v trestnom\nkonaní v danej veci, keď skonštatovala, že vo veci je konané sústredene, s osobitnou\nstarostlivosťou a boli vykonávané úkony smerujúce k naplneniu účelu trestného konania.\nTiež zodpovedne a mimoriadne starostlivo pristúpila k posúdeniu a vyhodnoteniu dôvodov\nväzby u všetkých obvinených, s ktorými úvahami a správnym hodnotením (str. 17-19) sa\nsťažnostný súd stotožňuje zastávajúc zhodný názor, že u obvinených\n\n7\n\n,\n\n,\n\na\n\nje i naďalej daný dôvod väzby\n\ntak ako bol ustálený pri ich vzatí do väzby a tiež prihliada aj na argumentáciu prokuratúry\nv naznačenom smere obsiahnutú jednak v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby a tiež\nvo vyjadrení k podaným sťažnostiam.\nSťažnostný súd konštatuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v sťažnostnom\nkonaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale\niba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o opravnom prostriedku a\nzostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,\nktoré sa preskúmava v sťažnostnom konaní. V tejto súvislosti krajsky súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria\njednotu, a preto je nadbytočné, aby sťažnostný súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne\nzávery, ku ktorým dospela sudkyňa pre prípravné konanie posudzujúc návrh prokurátora na\npredĺženie lehoty trvania väzby a prelo odkazuje na príslušnú časť napadnutého uznesenia,\nz ktorého jasne vyznieva spôsob, akým sa sudkyňa pre prípravné konanie vysporiadala\ns námietkami obhajoby a obvinených, ktoré závery si konajúci senát v celom rozsahu\nosvojuje a nemá zákonný dôvod na akúkoľvek zmenu týchto záverov (primerane sp. zn.\n3Tost/43/20l 7).“\nTeda Krajský súd v Bratislave vo veci pod sp. zn. 3Tpo/54/2018 rozhodol posúdiac\nnajmä dôkazný materiál zhromaždený v danej veci (spisový materiál prípravného konania)\na rovnako zodpovedne aj úvahy sudkyne pre prípravné konanie vedúce k rozhodnutiu\no predĺžení lehoty trvania väzby, ktoré v celom rozsahu, ako správne a zákonné, akceptoval\ns konštatovaním, že sudkyňa pre prípravné konanie odpovedala na všetky námietky\nobhajoby a vysporiadala sa so všetkými obhajcami načrtnutými výhradami...\nJasne konajúci senát vo svojom rozhodnutí uvádzal, že gro rozhodnutia vychádza\nz doposiaľ zhromaždených dôkazov poukazujúc pritom na správne rozhodnutie sudkyne pre\nprípravné konanie okresného súdu, ktorá ako už bolo vyššie spomenuté, nemala v čase\nrozhodovania, k dispozícii výsluch obvineného\n\na nepoznala ani obsah\n\njeho výpovede.\nKrajský súd v Bratislave opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutie sp. zn. 3Tpo/54/2018\nnevyplynulo výlučne z výpovede obvineného\n\nz 08.10.2018, čo obhajca\n\nbezdôvodne preceňuje...»\n\n8\n\nZároveň predseda krajského súdu oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci\npred ústavným súdom.\n19. K vyjadreniu predsedu krajského súdu zaujal stanovisko prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu aj sťažovateľ. V podaní doručenom ústavnému súdu 29. januára 2019\nuviedol:\n«... Úvahy všeobecného súdu o tom, že predmetná výpoveď nebola pre prijatie\nnapadnutého rozhodnutia cruciálna a rozhodujúca nemožno považovať za relevantné.\nJe tomu tak preto, lebo v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP nie je rozhodujúce to, či v rámci\nkontradiktórnosti (ako i v rámci práva nahliadať do spisu) nebola protistrane sprístupnená\nrozhodujúca písomnosť (resp. relevantný dôkaz), ale úplne postačuje, ak sa jedná o taký\ndôkaz alebo listinu, ktorá bola spôsobilá (čo i len čiastočne) ovplyvniť rozhodnutie súdu.\nV tomto smere len pripomíname, že o dôležitosti predmetnej výpovede svedčí i to, že sám\nprokurátor ju „iniciatívne“ doložil sťažnostnému súdu, lebo nebola súčasťou spisu (keďže\nbola zabezpečená po predložení vyšetrovacieho spisu sudcovi pre prípravné konanie);\na teda sám prokurátor ako (protistrana sťažovateľa) ju považovala za relevantnú. Inými\nslovami povedané, v zmysle zaužívanej praxe prokurátor nezvykne predkladať dôkazy\nzabezpečené v čase rozhodovania súdu o väzbe, a ak ju prokurátor predložil, tak ju\npovažoval za relevantnú pre rozhodnutie sťažnostného súdu. Taktiež sa žiada uviesť, že\nprokurátor mohol uvedenú listinu priamo zaslať i sťažovateľovi, čím by sám predišiel tejto\nprocesnej vade, a tým by obhajobe umožnil zaujať stanovisko k tejto výpovedi...»\nPrávny zástupca sťažovateľa zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania.\n20. V ďalšom právny zástupca sťažovateľa poukázal na rozhodnutia Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Krejčíř proti Českej republike, ktorý\nkonštatoval, že pre sťažovateľa bolo dôležité, aby sa pred rozhodnutím súdu o sťažnosti\nproti rozhodnutiu štátneho zástupcu o ponechaní vo väzbe zoznámil s protokolom\no výsluchu kľúčového svedka, čo mu nebolo umožnené.\n\n9\n\n21. Osobitne sa sťažovateľ vyjadril k aplikovateľnosti Charty základných práv\nEurópskej únie, keď okrem iného uviedol: „... máme za to, že jej pôsobnosť je daná z toho\ndôvodu, že sa v danom prípade vykonáva právo EÚ.\nNa určenie, či vnútroštátna právna úprava predstavuje vykonanie práva Únie\nv zmysle článku 51 Charty základných práv EÚ, je potrebné spomedzi iných kritérií\npreskúmať, či je jej cieľom vykonanie ustanovení práva Únie, aká je povaha tejto právnej\núpravy, a či táto právna úprava sleduje iné ciele než tie, ktoré zahŕňa právo Únie, hoci\nmôže toto právo nepriamo ovplyvniť, ako aj to, či existuje osobitné ustanovenie práva Únie\nv tejto oblasti alebo také, ktoré by ho mohlo ovplyvniť (rozsudky zo 6. marca 2014,\nSiragusa, C-206/13, EU;C:2014:126, bod 25 a citovaná judikatúra; ako aj z 10. júla 2014,\nJulián Hernández a i., C-198/13, EU:C:2014:2055, bod 37)...“\n22. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu krajského\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\n23. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04,\nII. ÚS 151/09) vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy,\nako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné\natribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu\nv prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. V dôsledku uvedeného ústavný súd\npodrobil ústavnému prieskumu sťažovateľom označené uznesenie krajského súdu sp. zn.\n3 Tpo 54/2018 z 23. októbra 2018 a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vo vzťahu\nk ním označenému základnému právu na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na právu na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 6 charty.\n\n10\n\n24. Z čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy možno teda vyvodiť základné právo na osobnú slobodu,\nako aj zásadu, že pozbaviť niekoho osobnej slobody možno iba z dôvodov a spôsobom,\nktoré ustanoví zákon. Ďalšie odseky čl. 17 ústavy uvádzajú konkrétne spôsoby pozbavenia,\nresp. obmedzenia osobnej slobody, ktoré sú za splnenia ustanovených podmienok prípustné.\nJedným z týchto spôsobov je aj vzatie do väzby, resp. držanie vo väzbe v zmysle čl. 17\nods. 5 ústavy. Možno preto uviesť, že v prípade pozbavenia osobnej slobody vzatím\ndo väzby, resp. držaním vo väzbe je okrem čl. 17 ods. 5 ústavy vždy dotknutý aj čl. 17\nods. 1 a 2 ústavy (I. ÚS 220/04).\n25. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup (ako aj správnosť skutkových a právnych\nzáverov) všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu\nna vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý\nje funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní\nobvineného\n\na prípadne\n\naj\n\nďalších\n\ndôkazov\n\nosvedčujúcich\n\npoužitie\n\ntakéhoto\n\nzabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02). Teda\nústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd\ntretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je\njednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n26. V prípadoch, keď sa ústavný súd zaoberal možným porušením základného práva\nna osobnú slobodu v zmysle čl. 17 ústavy rozhodnutím súdu konajúceho o zákonnosti\nväzby, konštatoval, že otázka, či je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom\nna vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru (napr. III. ÚS 79/02, III. ÚS 77/05),\n\n11\n\ns ktorým musí byť v súlade, vrátane všeobecných princípov obsiahnutých v ňom výslovne\nalebo implikovane (pozri obdobne napr. rozsudky ESĽP vo veciach Winterwerp\nv. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20, § 45 a Baranowski v. Poľsko z 28. 3.\n2000, č. 28358/95, § 51). Inými slovami, povinnosť súdov vyplývajúca zo základného práva\nzaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy postupovať v prípade trestného stíhania obvinenej osoby\na pozbavenia jej osobnej slobody väzbou „spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, vyžaduje, aby\nprocesný postup súdu konajúceho vo veci rešpektoval nielen ustanovenia všeobecne\nzáväzných právnych predpisov s právnou silou zákona (v danom prípade predovšetkým\nTrestného poriadku), ale taktiež aj ustanovenia príslušných medzinárodných zmlúv, ktoré sú\nsúčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1\nústavy majú pred zákonom prednosť, ak poskytujú väčší štandard ochrany základných práv\na slobôd.\n27. Z judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 198/05, IV. ÚS 186/09) ďalej\nvyplýva, že súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať\nurčité garancie procesnej povahy, osoba, ktorá je vo väzbe, musí mať možnosť predložiť\nargumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Vždy musí byť zaručená\nkontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní. Osoba vo väzbe musí mať v každom prípade\nmožnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť\nsa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti. Musí jej byť daná\nmožnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora) o odôvodnenosti trvania väzby.\nPre tento účel jej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami,\no ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný\npostup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému/obžalovanému poskytnutá rozumná\npríležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne\nnevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“).\n28. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní znamená, že každej\nprocesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,\nktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Právo\nna kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen\n\n12\n\npredložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými\nďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. 6. 2002 vo veci Komanický proti Slovenskej\nrepublike, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike).\nZ princípu kontradiktórnosti konania teda vyplýva, že samotný účastník konania musí mať\nmožnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom\nkonaní) právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné\nz jeho strany reagovať alebo je vhodné inak sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len\nna účastníkovi konania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany\nvyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok ESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber\nproti Švajčiarsku, taktiež už citovaný rozsudok Trančíková proti Slovenskej republike),\na pritom nezáleží na tom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (rozsudok\nESĽP z 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001 vo veci F. R.\nproti Švajčiarsku).\n29. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k čl. 5 dohovoru postupne\nformuloval viaceré samostatné práva osôb vo väzbe, medzi ktoré patrí aj právo\nna kontradiktórne konanie a vypočutie pred rozhodnutím o zákonnosti väzby (rozsudok\nESĽP z 21. 12. 2010 vo veci Michalko proti Slovenskej republike), ale aj všeobecnejšie\nprávo na „zákonnosť“ konania a právo nebyť zbavený osobnej slobody svojvoľným\n(arbitrárnym) spôsobom (už citovaný rozsudok Michalko proti Slovenskej republike).\nPožiadavky zabezpečenia kontradiktórnej povahy konania a rešpektovania „princípu\nrovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich\nsa pozbavenia osobnej slobody (rozsudok ESĽP z 21. 10. 1986 vo veci Sanches-Reisse proti\nŠvajčiarsku, rozsudok ESĽP z 15. 11. 2005 vo veci Reinprecht proti Rakúsku).\nZabezpečenie „reálnej“ kontradiktórnosti konania znamená aj právo na prístup\nk vyjadreniam a dôkazom, ktoré predložila protistrana (rozsudok z 31. 4. 2002 vo veci Lanz\nproti Rakúsku).\n\n13\n\n30. Ústavný súd konštatuje, že nedoručenie vyjadrenia prokurátora sťažovateľovi,\nktorý nemal možnosť sa k tomuto vyjadreniu vyjadriť, sa môže na prvý pohľad javiť ako\nporušenie práv osoby pozbavenej osobnej slobody väzbou (napr. II. ÚS 482/2014).\nPri posudzovaní porušenia princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní,\nku ktorému dochádza nedoručením vyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane,\nje však potrebné zohľadniť obsahový význam neoboznámeného vyjadrenia (napr. rozsudok\nESĽP z 18. 10. 2007 vo veci Asnar proti Francúzskej republike, sťažnosť č. 12316/04;\nrozsudok ESĽP z 3. 7. 2008 vo veci Vokoun proti Českej republike, sťažnosť č. 20728/05).\nAk neoznámenie písomných vyjadrení alebo dokumentov v konaní a nemožnosť\nsťažovateľa sa k nim vyjadriť nemá žiaden vplyv na výsledok konania, pretože prijatý\nprávny\n\nprístup\n\nneumožňuje ďalšiu\n\ndiskusiu,\n\nnedoručenie\n\nvyjadrenia\n\nprotistrany\n\nsťažovateľovi a s tým spojená nemožnosť sťažovateľa sa k nemu vyjadriť nemôžu\npredstavovať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (rozsudok ESĽP z 15. 6. 2004\nvo veci Stepinska proti Francúzskej republike, č. sťažnosti 1814/02, bod 18; rozsudok ESĽP\nz 21. 3. 2006 vo veci Sale proti Francúzskej republike, sťažnosť č. 39765/04, body 18 a 19;\nrozsudok ESĽP z 15. 2. 2007 vo veci Verdú proti Španielskemu kráľovstvu, sťažnosť\nč. 43432/02, body 26 až 28).\n31. K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 3 dohovoru ústavný súd v závere\npovažuje za potrebné dodať, že čl. 5 ods. 4 dohovoru zakotvuje pre zatknutú alebo zadržanú\nosobu právo iniciovať konanie, v ktorom by spochybňovala zákonnosť pozbavenia slobody,\na právo na to, aby po začatí takého konania súd urýchlene rozhodol o zákonnosti\npozbavenia slobody a aby bolo nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže, že je nezákonné\n(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov c. Slovenská republika,\nrozsudok z 21. 12. 2000, § 33 – § 36). Taktiež aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že\nna konanie, ktorého predmetom je súdne preskúmanie zákonnosti väzby a existencie\nvšetkých jej podmienok, je aplikovateľný čl. 5 ods. 4 dohovoru (pozri m. m. II. ÚS 15/05,\nIII. ÚS 272/03, IV. ÚS 65/05). Ústavnosť postupu a rozhodnutia súdu v takomto type\nkonania (vrátane ústavnosti dôvodov, na ktorých bolo založené rozhodnutie o ďalšom trvaní\n\n14\n\nväzby) skúma však ústavný súd aj z hľadiska garancií vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 dohovoru\n(pozri napr. I. ÚS 100/04, III. ÚS 220/04).\n32. Z kontextu podanej ústavnej sťažnosti a znenia dohovoru vyplýva, že\nsťažovateľom označený čl. 5 ods. 3 dohovoru sa vzťahuje na konanie a rozhodovanie\no vzatí do väzby, pričom procesné pravidlá týkajúce sa skúmania dôvodnosti ďalšieho\ntrvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru. Sťažovateľ sa v petite\npodanej ústavnej sťažnosti tiež domáhal vyslovenia porušenia svojho práva zaručeného\nv čl. 5 ods. 3 dohovoru. S poukazom na už uvedené je zrejmé, že práva obsiahnuté v tomto\nčlánku nekorešpondujú s porušením podmienok väzobného stíhania sťažovateľa, keďže\nuplatnenie čl. 5 ods. 3 dohovoru prichádza do úvahy pri vzatí do väzby, a nie\npri rozhodovaní o preskúmaní dôvodov väzby (či už na základe podanej žiadosti\no prepustenie z väzby, jej predĺženia na podklade návrhu prokurátora alebo napr. po podaní\nobžaloby prokurátorom) počas jej trvania. Rovnaké závery platia aj pre sťažovateľom\noznačený čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n33. Ústavný súd však aj v zhode judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Husák\nproti Českej republike zo 4. 12. 2008, č. sťažnosti 19970/04) a judikatúrou Ústavného súdu\nČeskej republiky (sp. zn. I. ÚS 2942/13) zastáva stanovisko, že z čl. 5 ods. 4 dohovoru nie\nje možné vyvodiť povinnosť vo všetkých prípadoch úplne rešpektovať všetky záruky\nspravodlivého trestného konania zakotvené v čl. 6 dohovoru s tým, že tieto záruky môžu\nbyť aj proporcionálne nižšie.\n34. Z hľadiska posúdenia čl. 5 ods. 4 dohovoru má osoba vo väzbe právo\nna preskúmanie hmotných a procesných podmienok väzby, ktoré sú určujúce pre posúdenie\njej zákonnosti. Požiadavka preskúmania hmotných podmienok („substantive requirement“)\nznamená povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace za a proti väzbe a rozhodnúť\ns poukazom na právne kritériá, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu, ako aj prepustenie\nna slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú (napr. rozsudok ESĽP vo veci Schiesser\nv. Švajčiarsko zo 4. 12. 1979, séria A, č. 34, § 31). Je teda výsostným právom, ale aj\npovinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť\n\n15\n\nexistenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu\nneviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach\no väzbe (Tóth c. Rakúsko, 1991). Inými slovami, v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru je osoba\nvo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok, ktoré sú podstatné\npre „zákonnosť“ tejto väzby v zmysle dohovoru (napr. rozsudok ESĽP vo veci Brogan and\nOthers v. Anglicko z 29. 11. 1988, séria A, č. 154 - B, § 65, rozsudok ESĽP vo veci Jecius\nv. Litva, § 100).\n35. Medzi základné požiadavky preskúmania zákonnosti väzby a rozhodnutia o nej\nv zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru patria aj:\n- účinná kontrola zákonnosti väzby (rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000 vo veci Grauzinis\nv. Litva, č. 37 975/97),\n-\n\npodstatné\n\nopatrenie,\n\nktoré\n\nzabezpečí\n\njedincovi\n\nprocesnú\n\nspravodlivosť\n\n(„substantial measure of procedural justice“; rozsudok ESĽP z 20. 6. 2002 vo veci AlNashif and others v. Bulharsko, č. 50963/99),\n- vzhľadom na „dramatický vplyv“ pozbavenia slobody na základné práva jedinca\nmusí konanie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v zásade spĺňať základné požiadavky\nspravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP z 13. 2. 2001 vo veci\nGarcia Alva v. Nemecko, č. 23541/94), pričom princíp spravodlivosti („fairness“) v zmysle\nposledného označeného článku zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné dôvody (rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti sťažnosti z 26. 2. 2002 vo veci\nBufferne v. Francúzsko, č. 54367/00),\n- primeraná súdna odpoveď („adequate judicial response“; rozsudok ESĽP z 10. 10.\n2000 vo veci Grauslys v. Litva, č. 36743/97).\n36. Vo veci vzájomného doručovania vyjadrení účastníkov konania v kontexte\nzásady kontradiktórnosti ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 392/2018\nzo 16. októbra\n\n2018\n\nkonštatoval,\n\nže\n\nzásadu\n\nkontradiktórnosti\n\nnemožno\n\nchápať\n\nformalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie\na na základe takého hodnotenia možno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade účastníka\nkonania bola jeho možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj zmarená,\n\n16\n\na tým jeho pozícia účastníka konania objektívne oslabená. Citované rozhodnutie ústavného\nsúdu nasledovalo až po rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 220/2018, ktorým sťažovateľ vo svojej\nústavnej sťažnosti podporne argumentoval.\n37. Je nespochybniteľné, že ústavná sťažnosť je založená na tvrdení o nedodržaní\nprincípu, ktorého jedným (nie jediným) z atribútov je dať strane možnosť vyjadriť sa\nk tvrdeniam protistrany, pričom aplikácia princípu rovnosti zbraní v postupe konajúceho\nsúdu má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať\nna relevantné argumenty druhého účastníka konania (III. ÚS 402/2008). Z uvedeného\nvyplýva, že je aj na uvážení konajúceho súdu, či bude predostreté argumenty považovať\nza podstatné a ako také ich predloží ku konfrontácii druhej strane v kontexte toho, že\nkonajúci súd popri rovnosti účastníkov konania (strán sporu) musí ale súčasne zaručiť aj\nplynulosť a rýchlosť konania, čo predpokladá selekciu len tých podstatných argumentov,\nktoré bude súd predkladať na vyjadrenie protistrane. Iný pohľad na realizáciu práva\núčastníka konania (strany sporu) oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol\nv praxi znamenať neustály, neprestajne sa opakujúci a nikdy nekončiaci proces\nvyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniam druhého účastníka konania.\nZ uvedeného vyplýva, že takto absolutizovaný princíp by bol nevyhnutne zaťažený\nnekonečnosťou, pretože vždy by musela existovať strana, ktorá sa k tvrdeniu protistrany\nešte nevyjadrila. Limitnými by mohli byť napr. prípady, v ktorých jedna zo strán právo\nreakcie nevyužije. Takýto pohľad by však mohol mať až znaky prílišného právneho\nformalizmu odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu.\nTáto judikatúra je ustálená nielen v trestných veciach, ale aj v rozhodnutiach\nnajvyšších súdnych inštitúcií v iných súdnych agendách (pozri napríklad uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 238/2014 z 13. augusta 2015).\n38. Ďalej je treba prihliadať aj na skutočnosť, že na rozhodovanie o sťažnosti\nproti rozhodnutiu o väzbe sú právnym poriadkom kladené špecifické požiadavky napr.\nna rýchlosť konania. Podľa vo veci aplikovaného § 76 ods. 3 Trestného poriadku súd alebo\nsudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora na predĺženie\nlehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu\n\n17\n\nmohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní\npred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní, alebo pred\nuplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty,\nktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní, alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak\npredseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu. Poukázaním\nna rýchlosť konania pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe nie je cieľom\nústavného súdu pričítať časový moment v neprospech sťažovateľa, ale poukázať na to, že\nvec nemá len subjektívny rozmer. Z pohľadu objektívneho práva je inštitút väzby chápaný\nako vážny zásah do osobnej slobody a prísnosť legislatívy svojím účelom sleduje viacero\nčasto kolidujúcich aspektov, ako napríklad ochranu pred zneužitím moci, ale aj záujem\nna efektivite procesu a prostredníctvom nej záujem spoločnosti na dosahovaní účelu\nkonania. Požiadavka na zachovanie lehôt v konaní môže kolidovať s kontradiktórnosťou\nv tom zmysle, že doručovanie vyjadrení (pre zachovanie práva niektorej zo strán v konaní\nreagovať na tvrdenie protistrany) môže vylučovať dodržiavanie lehôt pre rozhodnutie.\n39. Z už uvedených dôvodov preto ústavný súd konštatuje, že v tejto konkrétnej\nposudzovanej veci nie je namieste zotrvanie na absolutizovaní princípu kontradiktórnosti\npre označené štádium konania vzhľadom na hrozbu závažnejších následkov súvisiacich\ns oneskoreným rozhodnutím o väzbe.\n40. Podľa názoru ústavného súdu je však vo veci dôvodné predpokladať aj to, že\nsťažovateľ argumentáciu napádajúcu „nespravodlivé“ rozhodnutie o predĺžení väzby už\npredniesol, pretože svojou sťažnosťou proti rozhodnutiu o predĺžení väzby inicioval\nprieskum rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, ktorým bola väzba predĺžená.\n41. Sťažovateľ okrem iného v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že Krajská\nprokuratúra v Bratislave zaslala krajskému súdu ako „reakciu“ na podanú sťažnosť proti\nrozhodnutiu o predĺžení väzby vyjadrenie, ktorej pasáž znela takto: „V prílohe navyše\npripájam fotokópiu výsluchu obv.\n\n, ktorý bol vykonaný dňa 08.10.2018,\n\nteda až po rozhodnutí o predĺžení väzby obvineným\na\n\n. Obvinený\n\nsa v plnom rozsahu priznáva ku skutkom, ktoré sú mu\n\n18\n\nkladené za vinu. Navyše podrobne opisuje aj trestnú činnosť ostatných obvinených vrátane\nobv.\n\n. S poukazom na uvedené skutočnosti mám za to, že sťažnosti obvinených\n,\n\n,\n\na\n\nvoči uzneseniu\n\no predĺžení lehoty väzby sú nedôvodné, a tieto je možné postupom podľa § 193 ods. 1 psím.\nc) Trestného poriadku zamietnuť.“\n42. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí uvádza: „[k]rajský súd preskúmavajúc\npredloženú trestnú vec zistil, že rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie, ktorým\npredĺžila lehotu trvania väzby obvinených a zároveň rozhodla, že sa väzba obvinených\nuložením dohľadu probačného a mediačného úradníka nenahrádza, je správne. S dôvodmi\nrozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožňuje.\nS prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti sťažnostný súd dospel k záveru, že v danej\nfáze prípravného konania je u všetkých obvinených naplnená formálna stránka a tou je\nopodstatnená existencia uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko na podklade doposiaľ\nzadovážených dôkazov možno oprávnene uviesť, že pretrváva kvalifikované podozrenie, že\nobvinení sa mohli dopustiť trestnej činnosti, pre ktorú bolo vznesené obvinenie, ktoré\nkonštatovanie umocňuje aj výpoveď obvineného\n\nzo dňa 08.10.2018\n\npredložená sťažnostnému súdu a tiež obsah utajovanej písomnosti vedenej na tunajšom\nsúde, na útvare ochrany utajovaných skutočností, pod č. p. KSBA-V-17/2018.“\n43. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ako sťažnostného\nsúdu a argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho\nnázoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. V širších\nsúvislostiach je možné poukázať aj na súvisiacu judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej\npri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia\nnižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92,\nbody 59 – 60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že\nsamotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené\n(Boldea v. Romania. Rozsudok z 15. 2. 2007 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari\n\n19\n\nv. Finland. Rozsudok z 27. 9. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31 – § 33). Už uvedené\nzávery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n44. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri preskúmaní dotknutého rozhodnutia\nkrajského súdu a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, potom nevyhnutne zohľadnil aj\nargumentačnú líniu konštatovanú a prevzatú krajským súdom (s. 1 – 5 uznesenia krajského\nsúdu) ako podstatnú zo súvisiaceho rozhodnutia sudkyne Okresného súdu Bratislava IV\npre prípravné konanie sp. zn. 2 Tp 65/2018 z 5. októbra 2018, ktorá pri vydaní svojho\nrozhodnutia o predĺžení lehoty trvania väzby vychádzala len z tých skutočností a dôkazov,\nktoré mala v čase svojho rozhodovania k dispozícii, teda bez ohľadu na až neskôr\nzaznamenanú výpoveď obvineného\n\n.\n\n45. Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu, čo sa týka rozhodnutia o predĺžení\nväzby vydaného sudkyňou pre prípravné konanie ešte pred vyjadrením prokurátora a aj\npred doručením výpovede\n\n, vyplýva, že „S dôvodmi rozhodnutia\n\nsudkyne pre prípravné konanie sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožňuje.“.\nZ uvedeného vyplýva, že vyjadrenie prokurátora síce krajský súd zobral do úvahy, avšak iba\nnad rámec posudzovanej veci („... umocňuje aj výpoveď obvineného\nzo dňa 08.10.2018 predložená sťažnostnému súdu...“). Z uvedeného možno uzavrieť, že\nrozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie o predĺžení väzby sťažovateľa bolo krajským\nsúdom akceptované vo všetkých jeho dôvodoch bez ohľadu na argumentačnú hodnotu\nvyjadrenia prokurátora a jeho príloh.\n46. Čo sa týka tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého „všeobecný súd vôbec nedal\nadekvátnu súdnu odpoveď na námietky sťažovateľa, in concreto všeobecný súd\n(i) nerozhodol o opravnom prostriedku proti nesprístupneniu k vyšetrovaciemu spisu,\n(ii) nesprístupnil obhajobe vyšetrovací spis, (iii) nevysporiadal sa s tým, či v okolnostiach\nprípadu existujú výnimočné dôvody pre predĺženie väzby. Z uvedeného dôvodu preto došlo\nk porušeniu označených práv“, ústavný súd konštatuje, že námietky (i) a (ii) sa vzťahujú\n\n20\n\nk okolnostiam mimo merita prejednávanej veci a námietka (iii) nie je v ústavnej sťažnosti\npodložená žiadnym tvrdením, na ktoré by sa dalo reagovať, a preto ju ústavný súd považuje\nza zjavne neopodstatnenú; v ústavnej sťažnosti je odôvodňované len pochybenie týkajúce sa\nkontradiktórnosti konania. Uvedené námietky vytvárajú priestor pre dohady a nepodložené\ndedukcie, čo pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení\nkvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) v konaní pred ústavným súdom nie je\nakceptovateľné (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014). Z napadnutého\nrozhodnutia podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že všeobecné súdy podrobne\nodôvodňovali opodstatnenosť predĺženia väzby. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom\nvšeobecných súdov nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na vyslovenie záveru o porušení\nv záhlaví tohto rozhodnutia označených práv.\n47. Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné zvýrazniť, že v každom\njednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je povinný\npri svojom rozhodovaní prihliadať aj na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci (obdobne\npozri II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016 a pod., ale vyplýva to aj\nz mnohých rozhodnutí ESĽP, napr. Letellier proti Francúzsku, rozhodnutie z 26. 6. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B\na ďalšie).\n48. Pri preskúmaní ústavnej sťažnosti s jej prílohami ústavný súd, zohľadniac všetky\nuž uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že v tejto konkrétnej veci existujú a sú dané aj také\nkonkrétne okolnosti, na základe ktorých je potrebné napadnuté rozhodnutie vrátane postupu\nvšeobecných súdov, ktorý predchádzal jeho vydaniu, považovať z ústavnoprávneho\nhľadiska za akceptovateľné a udržateľné.\n49. S poukazom na už uvedené závery ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nnevyhovel.\n\n21\n\n50. Po nevyhovení ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa (§ 133 ods. 2, 3 zákona o ústavnom súde a contrario).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2019\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "konanie-kontradiktórnosť", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "sťažnosť", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d9370b4-6e2a-488e-ad90-6921e1ed7025", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.392.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 392/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 392/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.392.2018.1"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:4bb509ae-7828-4244-a872-e6bec76df80b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1"}, {"guid": "ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00"}, {"guid": "ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6"}, {"guid": "ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:37d6b75f-cc1e-4f94-b0c4-a631c79d4b08", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/04 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37d6b75f-cc1e-4f94-b0c4-a631c79d4b08"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 272/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4b1e7c63-6e9a-468f-b2e7-410055cd5ecb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2"}, {"guid": "ussr:c7e8c294-51e3-4c04-a676-85cf03964299", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.84.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 84/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.84.2020.2"}, {"guid": "ussr:115cff9d-7a96-4058-8c83-f6a859aeeb99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1"}]}