{"guid": "ussr:d3ba6c2d-e4ca-4c67-8ee6-09e4cd0de620", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.69.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2019 z 23. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 69/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.69.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d3ba6c2d-e4ca-4c67-8ee6-09e4cd0de620", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.69.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.69.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.69.2019.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 69/2019-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr. Ľubomírom Nemčekom, Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Malacky sp. zn. 8 P 313/2013 z 29. septembra 2016, rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 97/2017 z 19. septembra 2017 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 117/2018 z 26. septembra 2018, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nbola 28. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n,\n\nsúd“)\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Ľubomírom Nemčekom, Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 8 P 313/2013 z 29. septembra 2016 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 11 CoP 97/2017 z 19. septembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 4 Cdo 117/2018 z 26. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresného\nsúdu bola maloletá dcéra sťažovateľa zverená do osobnej starostlivosti matky a sťažovateľ\nbol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným v sume 450 € mesačne v období\nod 2. októbra 2013 do 31. augusta 2015 a od 1. septembra 2015 v sume 500 € mesačne.\nZročné výživné v sume 13 435,50 € bol sťažovateľ povinný uhradiť do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku. Zaplatené výživné v sume 3 400 € okresný súd započítal\nna zročné výživné. Okresný súd návrh sťažovateľa na zverenie maloletej do striedavej\nstarostlivosti oboch rodičov zamietol. Stretávanie sa sťažovateľa s maloletou dcérou\nokresný súd ponechal neupravené a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu\nz účastníkov.\n3.1 Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a náhradu trov\nkonania účastníkom nepriznal, pretože odvolanie sťažovateľa nepovažoval za dôvodné.\nK námietke znemožnenia využívať právne rady zástupcu na spornom pojednávaní\nokresného súdu sa vyjadril krajský súd tak, že vo veci bolo uskutočnených 13 pojednávaní,\nna ktorých sa sťažovateľ vyjadroval k veci a bolo jemu aj jeho zástupcovi umožnené\nvyjadrovať sa aj na spornom pojednávaní. V bode 11 napadnutého rozsudku k tomu krajský\nsúd uvádza: „Skutočnosť, že jeho právny zástupca opustil v priebehu pojednávania\npojednávaciu miestnosť a nemal tak možnosť poskytovať klientovi právne rady, nemožno\nposúdiť ako porušenie práva účastníka konania, keďže napriek dĺžke trvania pojednávania,\n2\n\nbolo povinnosťou právneho zástupcu zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa mohol zúčastniť\ncelého pojednávania, prípadne, ak mal vedomosť o svojich iných pracovných aktivitách,\nmal si zabezpečiť substitúta na pojednávaní. “\n3.2 Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci majetkových\npomerov sťažovateľa a nesprávnej aplikácie § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rodine“) vyhodnotil krajský súd takto: „... Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec\nbol živnostníkom do februára 2014 a podnikateľom do decembra 2015. Jeho povinnosťou\nako rodiča, ktorý mal v tom čase príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani\nz príjmu, bolo preukázať a predložiť všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových\npomerov. Do tohto obdobia a za okolností, že otec tieto doklady nepredložil, pri určení\nvýšky výživného na maloleté dieťa, preto prichádza do úvahy postup súdu v súlade\ns ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ sa otec odvoláva na to, že v čase vyhlásenia\nrozsudku už nebol živnostníkom, ani podnikateľom, odvolací súd poukazuje na podstatnú\nokolnosť, ktorou je prevod obchodnej spoločnosti na inú osobu, jeho matku\n\n.\n\nTu je potrebné zdôrazniť, že otec bol jediným spoločníkom a konateľom obchodnej\nspoločnosti\n\ns rozsiahlym predmetom podnikania a majetkom... zmena\n\nspoločníka a konateľa nastala dňom 19.12.2015... Odvolací súd zastáva názor, že v danom\nprípade je konanie otca potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa majetku a príjmu a tento fakt\nposúdiť vo vzťahu k určeniu vyššieho výživného pre maloletú, ktorá má právo podieľať\nsa na životnej úrovni svojho otca... Podľa názoru odvolacieho súdu, do ukončenia\npodnikania otca jeho pomery a schopnosti a možnosti mu umožňovali v rozhodujúcom\nobdobí prispievať na výživu dieťaťa určenou výškou výživného a následne z dôvodu vzdania\nsa príjmu a majetku obchodnej spoločnosti a pri existencii jeho majetkových pomerov\nje dôvodné určenie výšky výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie...“\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom namietal\n„nesprávne právne posúdenie tak schopností, možností a majetkových pomerov otca\n(dovolateľa), ako aj odôvodnených potrieb maloletej\n\n“. V tejto súvislosti\n\ntvrdil, že súdy nemali aplikovať § 63 ods. 1 zákona o rodine, pretože výkon svojej\npodnikateľskej činnosti ukončil 1. februára 2014 a v čase vyhlásenia rozsudku okresného\n3\n\nsúdu nebol podnikateľom a mal iba príjem zo závislej činnosti. Sťažovateľ ďalej namietal,\nže súdy nezistili skutočný stav veci, keď uplatnili fikciu výšky príjmu a že výška určeného\nvýživného nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej. Sťažovateľ v petite dovolania\nneoznačil zákonné ustanovenie Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\npodľa ktorého sa domáha zrušenia napadnutých rozsudkov a od ktorého odvodzuje\nprípustnosť svojho dovolania.\n5. O dovolaní sťažovateľa rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak,\nže ho ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, keďže sťažovateľ\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci, ale dovolacie dôvody podľa § 421 CSP\nv ňom nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 CSP. Dovolacie námietky\n(nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav a arbitrárnosť rozhodnutí, pozn.) najvyšší\nsúd subsumoval pod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP a preskúmal jeho prípadnú\nprípustnosť s negatívnym záverom a odmietol ho podľa § 447 písm. c) CSP.\n6. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou vytýka napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nnajmä tvrdenie o tom, že dovolacie dôvody nie sú v dovolaní vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 432 CSP. Sťažovateľ ho považuje za nepravdivé a v rozpore s obsahom\ndovolania. Podľa názoru sťažovateľa mu odmietnutím dovolania najvyšší súd odňal\nmožnosť konať pred súdom.\n7. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ namieta, že krajský súd\npochybil, keď považoval za správny procesný postup okresného súdu na pojednávaní\nkonanom 29. septembra 2016, keď bolo vykonané dokazovanie, prednesené záverečné reči\na vyhlásený rozsudok v neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý predčasne\nopustil pojednávaciu miestnosť z pracovných dôvodov.\nSťažovateľ ďalej ústavnou sťažnosťou namieta, že krajský súd (rovnako ako okresný\nsúd, pozn.) pri posudzovaní možností a schopností a majetkových pomerov sťažovateľa\nnezisťoval skutočný stav veci, ako to vyplýva z § 35 Civilného mimosporového poriadku\n(ďalej len „CMP“), ale uplatnil fikciu výšky príjmu podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine\nnapriek tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu nemal iné príjmy ako príjmy\nzo závislej činnosti, a na jeho aplikáciu preto neboli splnené predpoklady. Sťažovateľ\n4\n\nďalej poukazuje na to, že súd nie je oprávnený určovať výšku výživného rodiča\npodľa hodnoty majetku a príjmov obchodnej spoločnosti, v ktorej je tento rodič\nspoločníkom. Sťažovateľ sa domnieva, že svoje majetkové pomery dostatočne preukázal\nrelevantnými dôkazmi, z ktorých mali súdy vychádzať a nepristupovať k uplatneniu fikcie\nvýšky príjmu.\nPodľa tvrdenia sťažovateľa určená výška výživného vysoko prevyšuje odôvodnené\npotreby maloletého dieťaťa.\nK argumentácii krajského súdu, že sťažovateľ sa v priebehu konania zbavoval\nmajetku (prevod obchodnej spoločnosti na matku sťažovateľa a scudzovanie nehnuteľností,\npozn.), sťažovateľ namieta nevykonanie dokazovania k dôvodom týchto prevodov\nvýsluchom matky sťažovateľa.\nKrajský súd podľa tvrdenia sťažovateľa opomenul reagovať na niektoré odvolacie\nnámietky, a to že:\n- z výrokovej časti rozsudku okresného súdu nevyplýva, či bude výživné použité\naj na tvorbu úspor, čo považuje sťažovateľ za zmätočné,\n-\n\nzročné výživné podľa jeho názoru nie je určené v správnej výške a\n\n-\n\nje zmätočne určená lehota na plnenie zročného výživného od právoplatnosti\nrozsudku.\n\nNamieta tiež, že styk s maloletou ostal neupravený a nesúhlasí s tvrdením krajského\nsúdu, že nepodal žiaden návrh o spôsobe úpravy styku s maloletou.\n8. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a rozhodovaním Okresného súdu Malacky v konaní vedenom\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\n8P/313/2013,\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 11CoP/97/2017 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 Cdo 117/2018 porušené boli.\n\n5\n\n2. Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/313/2013-603 zo dňa 29.09.2016,\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/97/2017-721 zo dňa 19.09.2017\na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 117/2018 zo dňa 26.09.2018 zrušuje\na vec vracia Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Malacky je povinný zaplatiť\n\nnáhradu trov\n\nkonania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet\nadvokáta JUDr. Ľubomíra Nemčeka...“\n9. Vec napadla ústavnému súdu 28. novembra 2018 a bola pôvodne pridelená\nsudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné\nobdobie sudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej\nlen „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi\nspravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá\nv druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter\nMolnár a Ľuboš Szigeti.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n6\n\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného\n\nporiadku\n\nalebo\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti\n\nv\n\ndemokratickej\n\nspoločnosti,\n\nkeď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n7\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom okresného súdu\n17. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n18. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie,\nčo aj využil. Odvolanie v tomto prípade predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany\npráv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. O tomto odvolaní bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, čo v danom prípade vylučuje možnosť\nústavného súdu rozhodovať vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Ústavný\nsúd preto túto časť jeho sťažnosti z dôvodu nedostatku právomoci odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nIV.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom krajského súdu\n19. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n8\n\n20. Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa smerujúcej proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu je, že krajský súd vyhodnotil postup okresného súdu na spornom\npojednávaní (konanom bez prítomnosti právneho zástupcu na časti pojednávania)\nako postup súladný s procesnou úpravou. Sťažovateľ ďalej namieta nedostatočne zistený\nskutočný stav vo vzťahu k majetkovým pomerom sťažovateľa (v dôsledku uplatnenia fikcie\npríjmu) a odôvodnených potrieb maloletej a nesprávnu aplikáciu § 63 ods. 1 zákona\no rodine, keďže v čase vyhlásenia rozsudku sťažovateľ nemal iné príjmy ako zo závislej\nčinnosti. Ďalšími námietkami sú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu vo vzťahu k niektorým odvolacím námietkam, nesprávne určený začiatok plynutia\nlehoty na plnenie zročného výživného a nedôvodné neupravenie styku s maloletou.\n21. Ústavný súd konštatuje, že z obsahu napadnutého rozsudku sa presvedčil o tom,\nže jeho odôvodnenie vo vzťahu k námietke sťažovateľa o neúčasti právneho zástupcu\nna pojednávaní okresného súdu nie je arbitrárne, je ústavne akceptovateľné a procesný\npostup je zlučiteľný s požiadavkami základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces. Neprítomnosť zástupcu sťažovateľa na časti pojednávania nebola spôsobená\npochybením súdu, pretože okresný súd neznemožnil sťažovateľovi riadne využívanie\nprávnych služieb, ale bola dôsledkom predčasného odchodu zástupcu z pojednávania\nna základe jeho slobodného rozhodnutia.\n22. K námietke nedostatočne zistených majetkových pomerov sťažovateľa\na nesprávnej aplikácie § 63 ods. 1 zákona o rodine ústavný súd uvádza, že z rozsudku\nkrajského súdu citovaného v časti I tohto uznesenia možno považovať za preukázané,\nže všeobecné súdy riadne skúmali majetkové pomery sťažovateľa a k aplikácii fikcie\npríjmov podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine pristúpil okresný súd až potom, keď sťažovateľ\nnesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a to v čase pred účinnosťou prevodu obchodnej\nspoločnosti (19. decembra 2015), keď ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti\nnesporne mal iné príjmy ako zo závislej činnosti podliehajúce dani z príjmov.\nAk na neskorší prevod majetku (obchodnej spoločnosti a nehnuteľnosti, pozn.) na vlastnú\nmatku sťažovateľa súdy nahliadali ako na vzdanie sa majetkového prospechu,\nktoré nie je nevyhnutné, a z tohto titulu určili výšku výživného bez prihliadnutia\nnaň v zmysle § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine, nemožno takýto postup\n9\n\nuž pri predbežnom prejednaní veci (ako súladný so zákonom) považovať za porušovanie\nzákladných práv sťažovateľa, a teda nezlučiteľný s jeho právom na súdnu ochranu\nči spravodlivé súdne konanie. Z (v napadnutom rozsudku) popísaných majetkových\npomerov sťažovateľa vyplýva, že aj výživné vo výške určenej na základe uplatnenej fikcie\nje reálne v jeho schopnostiach plniť. Zároveň ústavný súd pripomína, že je v najlepšom\nzáujme maloletej podieľať sa na jeho životnej úrovni (§ 62 ods. 2 zákona o rodine),\nčo je vždy prvoradým a rozhodujúcim kritériom uplatňovaným v konaniach vo veciach\nmaloletých. Aj výška odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preto vždy koreluje\nživotnej úrovni rodičov a v závislosti od nej môže zahŕňať rôzny diapazón nákladov.\n23. Právne posúdenie aplikovateľnosti fikcie krajským súdom je náležite\na presvedčivo odôvodnené, preto ústavný súd konštatuje, že sťažnostná námietka\nneaplikovateľnosti § 63 ods. 1 zákona o rodine nesignalizuje žiadnu možnosť porušenia\noznačených práv sťažovateľa.\n24. K námietke sťažovateľa, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými jeho\nnámietkami, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej súčasťou\nprocesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy\nje taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany (porovnaj právnu vetu nálezu sp. zn. III. ÚS 260/07 alebo sp. zn. II. ÚS 439/2016).\nAni judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n25. Osobitne sa ústavný súd však pristaví pri určení rozhodnej skutočnosti, od ktorej\nzačína plynúť lehota na plnenie zročného výživného, pretože ide o opakovaný problém\nv rozhodovacej\n\nčinnosti\n\nsp. zn. 3 Cdo 98/2008\n\nz 1.\n\nsúdov\n\n(pozri\n\nnapr.\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\n12.\n\n2008\n\nalebo\n\nuznesenie\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. IV. ÚS 386/2018 z 20. 6. 2018).\n\n10\n\n26. Podľa § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti\ninej úpravy súdom. Sledovaným účelom tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie\nriadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi vzniká zo zákona narodením\ndieťaťa, a riadneho zabezpečenia potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný.\nPredbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo\nzo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí\nlehotu na plnenie zročného výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota\nna dobrovoľné splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia\nrozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosť plnenia tejto povinnosti\nodo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym uplynutím\nsúdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie. O relevantnom zásahu do základných práv\nsťažovateľa či zmene právneho postavenia sťažovateľa v súvislosti s formuláciou zvolenou\nokresným súdom preto nemožno uvažovať. Napriek uvedenému však považuje ústavný súd\nza vhodnejšiu formuláciu lehoty na dobrovoľné plnenie „odo dňa doručenia rozsudku“ súdu\nprvej inštancie, aby sa odstránila akákoľvek pochybnosť účastníkov konania o záväznosti\nlehoty na plnenie určenej rozsudkom.\n27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ (zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom) podaním námietok v exekúcii, ako aj obsahom svojich\nopravných prostriedkov dal zreteľne najavo, že mu jeho zákonná povinnosť uhradiť zročné\nvýživné po doručení rozsudku bola známa. V okolnostiach daného prípadu, sledujúc najmä\núčel predbežnej vykonateľnosti napadnutého rozsudku a vedomosť sťažovateľa o zákonnej\núprave, preto ústavný súd dospel k záveru, že toto pochybenie nedosahuje ústavnoprávnu\nintenzitu, ktorá by signalizovala možnosť prípadného zrušenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n28. Po preskúmaní ostatných sťažnostných námietok proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu (neupravenie styku s maloletou a neustanovenie tvorby úspor) ústavný súd\nnezistil žiadne ústavnoprávne pnutie s označenými základnými právami sťažovateľa.\nÚstavný súd v skutkových okolnostiach veci (konanie o zapretie otcovstva, nevyužívanie\nmožnosti styku s maloletou v priebehu konania napriek predbežnému opatreniu,\nnepredloženie návrhu na konkrétny spôsob úpravy styku v konaní sťažovateľom, možnosť\n11\n\npodať kedykoľvek návrh na súd o úprave styku sťažovateľa s maloletou dcérou) nezistil\ntaké skutočnosti, ktoré by signalizovali porušenie základných práv sťažovateľa,\nktoré by bolo potrebné posudzovať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. V tejto súvislosti\nústavný súd dodáva, že z povahy veci návrh na zverenie maloletej do striedavej\nstarostlivosti oboch rodičov nemožno považovať za relevantný podklad pre rozhodovanie\no úprave styku s maloletou po jej zverení do osobnej starostlivosti matky. Sťažovateľom\ntvrdenú zmätočnosť napadnutého rozsudku týkajúcu sa tvorby úspor z výživného hradeného\nsťažovateľom ústavný súd nezistil. Z výrokovej časti rozsudku okresného súdu jasne\nvyplýva, že tvorba úspor súdom určená nebola, a preto je bez ďalších pochýb stanovené\nvýživné určené na priebežnú spotrebu.\n29. Z uvedených dôvodov ústavný súd tú časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, odmietol\npre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nV.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nuznesením najvyššieho súdu\n30. Podstatou sťažnostnej argumentácie vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu je sťažovateľovo tvrdenie o tom, že odôvodnil svoje dovolanie spôsobom,\nktorý vyžaduje § 432 CSP, keď vymedzil ako dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie\nveci súdmi prvej a druhej inštancie a uviedol, v čom spočíva nesprávnosť právneho\nposúdenia. Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľa mu odňal možnosť konať\npred dovolacím súdom, keď jeho dovolanie ako procesne neprípustné odmietol.\n31. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nesprávny postup súdu,\nktorým sa účastníkovi konania znemožní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané\nmu právnym poriadkom pre účely zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom\nchránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,\n\n12\n\nktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho\npostupu súdu vylúčený.\n32. Ústavný súd konštantne akceptuje, že otázka posúdenia, či sú splnené zákonné\npodmienky prípustnosti dovolania, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07,\nIV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017).\n33. Sťažovateľ vytýkal vo svojom dovolaní nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nprvej a druhej inštancie a ponúkol svoj právny názor o neaplikovateľnosti fikcie výšky\npríjmov v sťažovateľovom prípade. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť aj judikatúru\nvo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorej sa mimoriadny prieskum nesmie uplatňovať\nako „zastreté odvolanie“ a samotná možnosť existencie dvoch právnych názorov na predmet\nkonania nie je dôvodom na opätovné posúdenie veci (pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci\nSutyazhnik v. Rusko z 23. 7. 2009, § 33).\n34. Po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia v intenciách sťažovateľovej\nnámietky odňatia možnosti konať ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu možnosť\nvyslovenia porušenia jeho základných práv z tohto dôvodu po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie. Najvyšší súd nemôže vecne prejednať dovolanie, ktoré nie je prípustné\n(§ 447 CSP), preto bolo jeho povinnosťou preskúmať, či sú dané podmienky prípustnosti\ndovolania. Sťažovateľom uplatnený dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci,\nktorý nebol sťažovateľom riadne označený konkrétnym zákonným ustanovením Civilného\nsporového poriadku, najvyšší súd preskúmal jednak z hľadiska prípustnosti dovolania\npre riešenie právnej otázky (§ 421), ale aj z hľadiska, či ho nemožno subsumovať\npod § 420 písm. f) CSP.\n35. Ako vyplýva aj z napadnutého uznesenia, len dovolanie, ktoré je prípustné\npre riešenie právnej otázky, možno odôvodniť nesprávnym právnym posúdením (§ 432\nods. 1 CSP). Vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia podľa § 432 ods. 2 CSP sa musí\nviazať len s riešením takej právnej otázky, pri ktorej došlo k odklonu od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu [§ 432 ods. 1 písm. a) CSP], ktorá nebola judikatórne riešená dovolacím\n\n13\n\nsúdom [§ 432 ods. 1 písm. b) CSP] alebo je riešená rozdielne [§ 432 ods. 1 písm. c) CSP].\nNesprávne právne posúdenie však sťažovateľ vo svojom dovolaní nespájal s riešením\ntakejto právnej otázky v zmysle § 432 ods. 1 CSP, ale len s aplikáciou § 63 ods. 1 zákona\no rodine. Dôvod prípustnosti podľa § 420 písm. f) CSP najvyšší súd tiež nezistil. V prípade\nodmietnutia procesne neprípustného dovolania nemožno uvažovať o porušovaní základných\npráv sťažovateľa.\n36. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záver, že pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a namietaným\nporušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je potrebné aj túto časť jeho sťažnosti odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n37. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil sťažnosť\nsťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\nv nej obsiahnutými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2019\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vyživovacia povinnosť-výživné", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "dieťa-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b63e4db1-9d84-4b1e-b89e-b28d0e99bb15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.386.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 386/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 386/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.386.2018.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "87de99e0-6b07-4e74-aeeb-e85aa1b68af5:db0a166c-2f36-42f3-b873-ed8150263d9b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2116219878.1", "spisova_znacka": "11CoP/97/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/97/2017 z 11. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-07-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2116219878.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3e435eaf-2725-4fdf-bf5f-12ee755fcff8:58408bc3-df84-4515-a97b-9ce19586d62c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2222201474.1", "spisova_znacka": "12CoP/111/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/111/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2222201474.1"}, {"guid": "bba95026-5c3f-48e5-9b25-309d80cfc5ed:a43ba824-19eb-458f-b4df-97cdfa657922", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124201314.1", "spisova_znacka": "12CoP/33/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/33/2025 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124201314.1"}, {"guid": "9f37a97b-5c7d-43c8-985b-dac4bdba35ec:10ed6b62-bd12-44a3-a631-6316e7f449d2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:4323201688.1", "spisova_znacka": "12CoP/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/64/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:4323201688.1"}, {"guid": "de264052-20e2-4592-846b-bf2b4e9bcb04:7420c2f5-4570-4358-818c-27e0a666bdea", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2223201687.3", "spisova_znacka": "14CoPno/16/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoPno/16/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2223201687.3"}, {"guid": "8cff9a2d-0e8e-4f92-8ef8-6e3b04347d9a:d607a28d-e866-4fca-8ed5-a3a1128591d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1319205769.2", "spisova_znacka": "12CoP/87/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/87/2023 z 26. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-07-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1319205769.2"}, {"guid": "81b4c845-be7e-4269-9b9d-0bc8156afed4:512ee6f4-e5d9-42fe-a24a-d4899d3370b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3", "spisova_znacka": "12CoP/72/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/72/2023 z 25. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3"}]}