{"guid": "ussr:ffb7a374-47a8-4be1-8e54-702dfe526df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.71.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2019 z 23. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 71/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.71.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ffb7a374-47a8-4be1-8e54-702dfe526df7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.71.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.71.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.71.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 71/2019-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej, zo sudcu Petra Molnára a sudcu Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou,\n\nBárdošova 2939/25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 41\n\nods.\n\n4\n\na\n\nčl.\n\n46\n\nods.\n\n1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na práv\n\npodľa\n\nčl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 CoP 65/2018 z 12. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára\n2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\n\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 7 CoP 65/2018 z 12. decembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako otec maloletej\n,\n\n(ďalej len „maloletá“), ako aj matka maloletej\n\n,\n\n(ďalej len „matka“), podali Okresnému súdu Malacky\nnávrh na zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti. Okresný súd Malacky uznesením\nsp. zn. 8 P 435/2015 z 8. februára 2016 (ďalej len „uznesenie Okresného súdu Malacky“)\nzamietol oba tieto návrhy a predbežne ponechal maloletú v striedavej osobnej starostlivosti\noboch rodičov.\n3. Z ústavnej sťažnosti, ako aj jej príloh považuje ústavný súd ďalej za preukázané,\nže Okresným súdom Malacky bolo pod sp. zn. 8 P 35/2016 vedené konanie o úpravu\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Uvedené konanie začalo na základe\nuznesenia Okresného súdu Malacky sp. zn. 8 P 35/2016 z 8. februára 2016.\n4. Na základe odvolania podaného sťažovateľom Krajský súd v Bratislave uznesením\nsp. zn. 20 CoP 25/2016 z 29. apríla 2016 zmenil uznesenie Okresného súdu Malacky\ntak, že predbežným\n\nopatrením\n\nzveril\n\nmaloletú\n\ndo\n\nosobnej\n\nstarostlivosti\n\nmatky,\n\nsťažovateľovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej a upravil aj styk sťažovateľa\ns maloletou, a to do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 8 P 35/2016.\n5. Okresný súd Malacky uznesením sp. zn. 8 P 35/2016 z 24. augusta 2016 preniesol\nsvoju príslušnosť na Okresný súd Čadca (ďalej len „okresný súd“), kde bolo konanie vedené\npod sp. zn. 11 P 31/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n6. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 11 P 31/2016 zo 7. júna 2018 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) rozhodol tak, že prvým výrokom zveril maloletú do osobnej starostlivosti\nmatky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Druhým výrokom zaviazal\nsťažovateľa prispievať ma výživu maloletej sumou 100 € mesačne. Ďalším výrokom\n\n2\n\nokresný súd určil, že sťažovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou každý posledný\ntýždeň v mesiaci v piatok od 16.00 h do 20.00 h v mieste bydliska matky a v jej prítomnosti.\nŠtvrtým výrokom rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,\na posledným výrokom rozhodol o povinnosti sťažovateľa zaplatiť Slovenskej republike\ntrovy konania v sume 1 556,18 €.\n7. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, na základe\nktorého krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v prvom\na druhom výroku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky\na sťažovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100 €. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom zmenil rozsudok okresného súdu v prvom výroku o zastupovaní\nmaloletej, v treťom výroku o úprave stretávania a taktiež vo výroku o trovách štátu,\na to tak, že obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.\nSťažovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v čase\nod 10.00 h do 17.00 h za prítomnosti matky, a to v mieste bydliska matky. Sťažovateľ\nje minimálne 24 hodín vopred povinný matke oznámiť, že sa nebude môcť uskutočniť\nstretnutie. Ďalším výrokom krajský súd určil, že sťažovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu\nv sume 478,09 € a matka maloletej je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 1 078,09 €.\n8. Sťažovateľ po podrobnom opise skutkových okolností v ústavnej sťažnosti\nuvádza: „... Krajský súd v Žiline rozhodol bez doplnenia dokazovania a vypočutia strán, aj\nnapriek zmene pomerov na strane otca a uplynutiu lehoty 6 mesiacov od vydania\nrozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 12.12.2018 pod sp.zn.7 CoP/65/2018. Odvolací súd\nupravil styk sťažovateľa s maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou\nkaždú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, a to\nv mieste bydliska matky, pričom je povinný minimálne 24 hodín vopred matke oznámiť v\nprípade, že sa nebude môcť uskutočniť stretnutie. Sťažovateľovi priznal právo maloletú\nzastupovať a spravovať jej majetok, čo odôvodnil v bode 40 svojho rozhodnutia.\nV bode 39 rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, odvolací súd uviedol, že nemá\npreukázané, priznanie plného invalidného dôchodku, ktorá skutočnosť sa nezakladá\n\n3\n\nna pravde, nakoľko priznanie plného invalidného dôchodku ako aj preukazu ťažko\nzdravotne postihnutej osoby, bolo odvolaciemu súdu zaslané elektronicky dňa 6.12.2018...“\n9. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces\naj v dôsledku skutočnosti, že okresný súd mu odoprel právo doplniť dokazovanie\nsúkromným znaleckým posudkom a neoboznámil sa CD nosičmi, ktoré do napadnutého\nkonania predložil, pričom krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že okresný súd\nnepochybil, keď sa s vypočutím nahrávok neoboznámil, s čím sa sťažovateľ nestotožňuje.\n10. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces\nv ústavnej sťažnosti uvádza: „Odvolací súd sa nezaoberal taktiež dôkazmi produkovanými\notcom počas konania na súde prvej inštancie, nevyhodnotil ani výpovede maloletej, hlavne\nrozpory na ktoré poukázal vo svojom odvolaní, nezisťoval, či matka v minulosti mala dieťa,\nčím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Úpravu styku odvolací súd odôvodnil\nv bode 43 svojho rozhodnutia mechanicky, vágne, bez odôvodnenia najlepšieho záujmu\nmaloletého dieťaťa, pričom sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľa uvedenými\nv odvolaní s poukazom na výpovede maloletej dcéry, ale aj odporúčaniami súdnych\nznalkýň. Počas konania nebolo preukázané, že by bolo pretrhnuté puto medzi sťažovateľom\na maloletou dcérou, resp. negatívny vzťah maloletej k sťažovateľovi formou odmietania\njeho osoby ako druhého rodiča. Sťažovateľ produkoval dôkazy, že maloletá komunikuje s\nním, aj starými rodičmi, maloletá vypovedala, že má otca rada, rovnako súdne znalkyne\nkonštatovali pozitívny vzťah maloletej k sťažovateľovi. Bez akejkoľvek logickej\nargumentácie založenej na dôkazoch založených v súdnom spise, odvolací súd prebral\ntvrdenia súdu prvej inštancie a upravil styk otca síce častejšie, ale opätovne len na pár\nhodín v bydlisku a prítomnosti matky, opätovne nerealizovateľne, vzhľadom na zmenu\npomerov u sťažovateľa, ktorú dovolaciemu súdu preukázal dňa 6.12.2018. Odvolací súd\ntiež konštatoval, že maloletá má záujem stretávať sa s otcom, avšak iba odmieta chodiť\ndo miesta bydliska otca. Z akého dôvodu, že sú to obavy z cesty autom, kedy údajne\nmaloletá videla otca prekladať si nohu sa už nevysporiadal, ani so skutočnosťami\nuvádzanými otcom v odvolaní, že zrejme maloletá bola primätá matkou vypovedať v danom\nsmere, keďže technicky nebolo možné, aby maloletá takúto skutočnosť videla a vôbec\n\n4\n\nsi uvedené pamätala takmer rok – pri prvom vypočutí na súde dňa 5.12.2016 takéto\nskutočnosti neuvádzala. Taktiež súd nebral do úvahy, že matka s maloletou chodila\nna výlety s otcom a vtedy takéto skutočnosti neboli namietané. Odvolací súd vzhľadom\nna uvedené skutočnosti s poukazom na rovnosť rodičovských práv a povinností,\nako aj skutočnosť, že matka bez rozhodovania s otcom, vytrhla maloletú z prostredia\nv ktorom vyrastala a odsťahovala z bydliska 200 km, mohol upraviť styk aj tak, že matka\nje povinná maloletú odovzdať v mieste jeho bydliska, čo by nebolo nič výnimočné\nv rozhodovacej praxi slovenských všeobecných súdov. Sťažovateľ poukazuje že odvolací súd\nsa vôbec nezobral pri svojom rozhodovaní do úvahy aj zmenu pomerov, ktorá nastala\nod rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj opakované zabránenie styku otca s maloletou\nzo strany matky.“\n11. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva\npodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru sťažovateľ uvádza: „Z článku 8 Dohovoru vyplýva\npre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného\na existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno\nvzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku\nrodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, bod 128).\nSkutočnosť, že rodičia nespolupracujú nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti\nprijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli udržané rodinné putá\n(napr. Reslová proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, bod 56, obdobne Giorgioni\nproti Taliansku. rozsudok z 15.septembra 2016)\nOd júna 2016 kedy matka maloletú odviedla z miesta jej bydliska, konajúce súdy\nnevykonali žiadne opatrenia, aby boli zachované rodinné väzby maloletej s otcom, naopak\naj keď mali vedomosť, že zo strany matky dochádza k narušovaniu väzby medzi otcom\na maloletou, nekonali. V danej súvislosti sťažovateľ poukazuje na judikatúru ESĽP,\nv ktorej poukazuje ESĽP na povinnosť štátov prijať vhodné opatrenia, nakoľko plynutie\nmá nenapraviteľné dôsledky pre vzťah dieťaťa s rodičom, ktorý s ním nežije\n(napr. Mincheva proti Bulharsku, rozsudok z 2.septembra 2010, bod 84).“\n\n5\n\n12.\n\nSťažovateľ\n\nnamieta,\n\nže\n\nvšeobecné\n\nsúdy\n\nsa\n\nnezaoberali\n\ndôkazmi,\n\nktoré produkoval, nezaoberali sa a nezdôvodnili najlepší záujem maloletej a nevykonali\nžiadne opatrenia na rozvíjanie a uchovanie rodinných väzieb. Sťažovateľ poukazuje\nna skutočnosť, že všeobecné súdy svojou nečinnosťou a úpravou styku v obmedzenom\nnerealizovateľnom styku pôsobili negatívne na rozvíjanie jeho vzťahu s maloletou.\n13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„1) Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na ochranu\nrodičovstva zaručené v čl. 41 a ods. 4 a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 CoP/65/2018-1296\nzo dňa 12.12.2018 porušené boli.\n2) Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/65/2018-1296 zo dňa 12.12.2018\nsa zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3)\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-\n\n€, ktoré mu je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.\n4) Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť\n\ntrovy konania\n\nvo výške 415,51,- € na účet advokátky Mgr. Ivety Vajdovej, Bárdošova 25, 83101 Bratislava\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n14. Vec napadla ústavnému súdu 13. februára 2019 a nebola pôvodne pridelená\nsudcovi spravodajcovi, a tak v zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej\nlen „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi\nspravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá\nv druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter\nMolnár a Ľuboš Szigeti.\n\n6\n\nII.\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\n\n7\n\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n23. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 CoP 65/2018 z 12. decembra 2018\n24. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\n\n8\n\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n25. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej\n\nmoci,\n\nposudzovaná\n\nv\n\nkontexte\n\ns\n\nkonkrétnymi\n\nokolnosťami\n\nprípadu\n\n(m. m. IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n26. Zároveň je v súvislosti s napadnutým rozsudkom krajského súdu potrebné\npripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu\nprávomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\n27. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom\na zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46\na nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť\npráva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu\npri rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť [§ 157 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku, teraz § 220 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“),\npozn.], a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (teraz § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pozn.). Z odôvodnenia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\nstrane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu\n\n9\n\nv extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej\ninterpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Naopak,\nak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie\nskutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci ústavného súdu „hodnotiť“\nhodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne zisteného\nvšeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takým hodnotením ústavný súd celkom\nnestotožnil (m. m. I. ÚS 242/07).\n28. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných\nprávnym noriem za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov (m. m. IV. ÚS 252/04).\n29. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že pri hodnotení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu vychádzal z ustáleného právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu\nprvého stupňa a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového\naj\n\nodvolacieho),\n\nktoré\n\nboli\n\nvydané\n\nv\n\npriebehu\n\npríslušného\n\nsúdneho\n\nkonania\n\n(m. m. IV. ÚS 350/09).\n30. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu vo viacerých argumentačných\nlíniách.\n\n10\n\n31. Sťažovateľ namieta, že krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol\nbez vypočutia strán a bez doplnenia dôkazov napriek skutočnosti, že na jeho strane nastala\nzmena pomerov, čo krajskému súdu dokladoval elektronicky doručeným rozhodnutím\no priznaní invalidného dôchodku a doručením preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím, ktoré krajskému súdu doručil ešte pred rozhodnutím.\n32. Zároveň v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na bod 39 napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, v ktorom podľa názoru sťažovateľa krajský súd uviedol, že preukázanie\nplného invalidného dôchodku nepovažuje za preukázané.\n33. K uvedenej argumentácii sťažovateľa ústavný súd uvádza, že v bode 39\nnapadnutého rozsudku sa krajský súd vyjadril iba k otázke výživného, ktoré bolo určené\nrozsudkom okresného súdu, pričom v tomto výroku krajský súd potvrdil výrok okresného\nsúdu, ktorým v konečnom dôsledku okresný súd znížil mieru vyživovacej povinnosti\nzo strany sťažovateľa zo sumy 120 € na 100 €, a to práve v dôsledku zhoršeného\nzdravotného stavu sťažovateľa, čo je v konečnom dôsledku na prospech sťažovateľa.\n34. Vzhľadom na uvedené je táto námietka vo vzťahu k tvrdenému porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená.\n35. K námietke nepripustenia doplnenia dokazovania zo strany sťažovateľa\nvypracovaním súkromného znaleckého posudku a neoboznámením sa s predloženými CD\nnosičmi ústavný súd uvádza, že okresný súd sa vo svojom rozsudku k nepripusteniu týchto\ndôkazov vyjadril v bode 31, kde sa uvádza: „... Súd uznesením ďalšie návrhy na vykonanie\ndokazovania zamietol, ide najmä o vypracovanie súkromného znaleckého posudku\na prehrávky na CD nosičoch, ktoré otec súdu doložil. Súkromný znalecký posudok súd\nnepripustil ako dôkaz, nakoľko vo veci už má vypracovaný znalecký posudok, ktorý nariadil\nsúd, vypracovali ho znalkyne z odboru psychiatria a psychológia, zapísané v zozname\nznalcov, má všetky náležitosti. Námietky otca súd považuje za nepodstatné, znalkyne\nzodpovedali všetky otázky súdu. Súd má za to, že nie je v záujme maloletej\n\n11\n\npodrobovať sa ďalšiemu vyšetrovaniu znalcom, nakoľko to negatívne vplýva na psychiku\nmaloletej a v zmysle § 210 CSP súd nemá možnosť donútiť matku s maloletou dostaviť\nsa k znalcovi, na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, pokiaľ súd takýto znalecký\nposudok v konaní nepripustí. Taktiež súd nepripustil vypracovanie tohto znaleckého\nposudku aj z hľadiska hospodárnosti konania, keďže ide o konanie vo veciach maloletých,\nkde je potrebné čo najskôr rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa. Nahrávky otca na CD\nnosičoch súd nepripustil, má za to, že ide o neobjektívny dôkaz, nakoľko súd nevie čo mohlo\npredchádzať situácii, ktorú otec natáčal.“\n36. Krajský súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku k uvedenému uviedol:\n„Otec v odvolaní namietal, že neboli vykonané dôkazy ním navrhované a tiež žiadal\no súčinnosť za účelom predloženia súkromného znaleckého posudku ohľadne zdravotného\nstavu matky maloletej. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na vyššie konštatovaný\nskutočný stav vo veci, že vzťahy medzi rodičmi sú navzájom narušené, matka je skôr\nsubmisívna a otec autoritatívny, nepovažoval za nutné oboznamovať sa s nahrávkami na\nCD nosičoch, znalkyne mali dostatok materiálu na vypracovanie znaleckého posudku,\nvykonali si svoje šetrenie. Odvolací súd nepopiera, že v zmysle ust. 209 CSP súkromný\nznalecký posudok má váhu znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. V danom\nprípade však otec žiadal o poskytnutie súčinnosti vo vzťahu k matke maloletej podľa § 210\nCSP. V tejto súvislosti je však nutné podotknúť, že pri súkromnom znaleckom posudku\nnie je možné vynucovať súčinnosť účastníkov konania a tretích strán (napr. predvedenie\nosoby, uloženie poriadkovej pokuty a pod.). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie procesne\nnepochybil, keď nevykonal dôkazy vypočutím nahrávok, a nevynútil súčinnosť matky\nmaloletej, ako účastníčky konania na vypracovanie súkromného znaleckého posudku.“\n37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení\nneskorších zákonov (ďalej len „CMP“), ktorý upravuje konanie vo veciach starostlivosti\nsúdu o maloletých, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n38. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n\n12\n\n39. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca\ndomáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku\npoužil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd\njasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,\nz ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,\naby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n40. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd, ako aj krajský súd odôvodnili,\nprečo nepripustili sťažovateľom navrhnuté dokazovanie súkromným znaleckým posudkom,\nako aj nevykonanie oboznámenia sa s predloženými CD nosičmi. Svoje závery\no nepripustení dokazovania síce stručne, ale dostatočným spôsobom odôvodnili, na základe\nčoho ústavný súd dospel k záveru, že táto sťažovateľom uplatnená námietka je taktiež\nzjavne neopodstatnená.\n41. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že ústavnoprávna relevancia\nsťažovateľom tvrdeného zásahu do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie je oslabená aj samotným predmetom napadnutého konania, ktorý spadá pod právne\nvzťahy, ktoré spadajú do kategórie mimosporových a vo vzťahu ku ktorým je dôvodný\nosobitný procesný postup vychádzajúci z osobitných procesných princípov. Výsledkom\ndôslednej procesnej diferenciácie na konania sporové a mimosporové sa vytvára\nv konaniach osobitne vymedzený priestor pre aktivitu súdu, účastníkov konania, subjektov\nkonania, prispôsobenie vybraných procesných postupov a ich právnej úpravy, zvýšenej\nprávnej ochrane vzťahov a subjektov tam, kde je to z hmotnoprávneho hľadiska dôvodné\n(obdobne Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný\nmimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, bod 2).\n42. Vyšetrovací princíp a princíp materiálnej pravdy v mimosporových konaniach\nprenášajú „zodpovednosť“ za priebeh konania v širšom rozsahu na konajúci súd.\nPre priebeh dokazovania sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní v Civilnom\n\n13\n\nsporom poriadku. Keďže mimosporové konanie je ovládané zásadou zistenia skutočného\nstavu\n\nveci,\n\nje\n\nzrejmé, že\n\npodkladom\n\nrozhodnutia\n\nsúdu\n\nbude\n\nsumár zistení,\n\nktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (m. m. IV. ÚS 312/2018).\n43. Z priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, je zrejmé, že zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol v napadnutom konaní\nvypracovaný, vyplýva, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletú\na sú na ňu citovo naviazaní. Ako však považoval za nutné podotknúť aj krajský súd v bode\n34 napadnutého rozsudku, maloletá v citových väzbách jednoznačne preferuje matku,\npri ktorej sa cíti bezpečne, dostáva emočnú podporu a ochranu od matky. V uvedenom bode\nnapadnutého rozsudku krajský súd ďalej uvádza: „Premiestnenie od matky by prežívala\npsychotraumatizujúco, s následkami na psychike, osobnosti, aj možnými konvernými\nsamotovegetatívnymi symptómami. Maloletá má rada aj otca, avšak toho času vníma\njeho správanie ako tlačiace na jej osobu, nepríjemné, neúctivé voči matke, ktorú má rada.\nZ takéhoto správania má úzkosť, obavy, psychické napätie, preto sa začína u nej objavovať\nvyhýbavé správanie a jej vzťah k otcovi vo veľkej miere závisí od správania a znižovania\nnaliehavosti zo strany otca. Maloletá sa pred znalkyňami jednoznačne vyjadrila, že s otcom\nmá záujem sa stretávať, avšak odmieta ísť do jeho bydliska, ktoré stanovisko maloletej\npodľa názoru odvolacieho súdu je v súčasnej dobe nutné rešpektovať, aby to nezanechalo\nurčité následky na jej psychike.“\n44. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť\nsamostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.\n45. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim\njeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti\niných osôb.\n46. Ústavný súd sa stotožňuje so skutočnosťou, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor\nv konaní, ktoré sa ho bezprostredne týka, je jeho prioritným oprávnením.\n\n14\n\n47. Z dikcie § 38 CMP vyplývajú dve základné kritériá pre vyhodnotenie spôsobu\nzisťovania názoru maloletého, a to vek a vyspelosť dieťaťa. Vyhodnotenie týchto kritérií\nje výlučne vecou konajúceho súdu, ktorý posudzuje všetky individuálne okolnosti každého\nprípadu a predpokladov na strane dieťaťa.\n48. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecné súdy vychádzali nielen zo záverov\nznaleckého dokazovania, ale taktiež zákonným spôsobom využili možnosť zistiť vôľu\nmaloletej, ktorá sa opakovane vyjadrila v tom smere, že má záujem sa stretávať s otcom,\navšak odmieta ísť do jeho bydliska.\n49. Vzhľadom na uvedené aj ďalšie námietky sťažovateľa o nevyhodnotení výpovedí\nmaloletej a jej údajných rozporov považuje ústavný súd za nepodložené a zjavne\nneopodstatnené. Ústavný súd si je v tomto kontexte vedomý, že úprava styku\nje prostriedkom, ktorý sťažovateľovi ako otcovi umožňuje podieľať sa na výchove dieťaťa.\nKrajský\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom\n\nrozšíril\n\noprávnenie\n\nsťažovateľa\n\nstretávať\n\nsa s maloletou nad rámec toho, ako o tom rozhodol okresný súd, čo taktiež umožňuje\nsťažovateľovi o to viac pozitívne rozvíjať vzťah so svojou maloletou dcérou a budovať\ndôveru a pocit istoty. Sťažovateľ nie je vylúčený zo života svojej dcéry a má možnosť\npostupne obnovovať vzájomné väzby s ňou (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v dôsledku\nsvojej invalidity nie je schopný samostatne absolvovať dlhšiu cestu motorovým vozidlom\nsám, pozn.). Krajský súd k uvedenému v bode 43 napadnutého rozsudku okrem iného\nuviedol: „Je nutné vybudovať silnejšie puto medzi otcom a maloletou dcérou,\nktoré je možné iba častejším stretávaním sa, avšak bez autoritatívneho správania otca,\nako bolo\n\nvyššie\n\nkonštatované\n\n(vyplývajúce\n\naj\n\npočas\n\nznaleckého\n\nskúmania,\n\na tiež z písomných podaní v spise, neustále sa vracanie k veciam do minulosti, keď väčší\nprínosom bude zaoberať sa budúcnosťou). Z uvedeného dôvodu, zmenil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a upravil stretávanie otca s maloletou na každú párnu sobotu v čase\nod 10.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky a v mieste bydliska matky. Postupom času\npri trpezlivom budovaní si vzájomných vzťahov môže dôjsť k rozšíreniu stretávania sa otca\ns maloletou aj v neprítomnosti matky.“\n\n15\n\n50. Ústavný súd uvádza, že pomery nastolené napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu sa môžu s vekom dieťaťa a formovaním jeho osobnosti vyvíjať, a to prirodzeným\nvplyvom prostredia a aj ovplyvňovaním dieťaťa zo strany každého z rodičov. Za uvedenej\nsituácie tak sťažovateľ môže podľa § 121 CMP dosiahnuť zmenu, prípadne zrušenie\nnapadnutého rozsudku v prípade, ak nastane zmena pomerov tak, ako to predpokladá\nuvedené ustanovenie, čo taktiež oslabuje ústavnoprávnu intenzitu ním tvrdeného zásahu\ndo jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n51. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd aj krajský súd prejednal a rozhodol\npredmetnú vec v súlade s najlepším záujmom maloletej, ktorý bol prioritným kritériom.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že z obsahu napadnutého rozsudku\nkrajského súdu sa presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu,\nktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v súdnom konaní dostal odpoveď na všetky\npodstatné otázky týkajúcich sa jeho námietok, krajský súd konal v medziach\nsvojej právomoci,\n\nkeď\n\npríslušné\n\nustanovenia\n\ndotknutých\n\nprávnych\n\npredpisov,\n\nktoré boli podstatné pre posúdenie veci, ústavne konformným spôsobom interpretoval\na aplikoval,\n\npričom\n\njeho\n\núvahy\n\nvychádzajú\n\nz konkrétnych\n\nfaktov,\n\nsú\n\nlogické,\n\na preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n52. Vzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a právom na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť\nk záveru o ich porušení, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n\n16\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva\npodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 CoP 65/2018\nz 12. decembra 2018\n53. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel taktiež k záveru, že sťažovateľom\nnamietané skutočnosti neindikujú možnosť vysloviť ani porušenie v ústavnej sťažnosti\noznačených práv hmotného charakteru, t. j. základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy\na práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.\n54. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol\npre zjavnú neopodstatnenosť.\n55. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b64ecd7d-260e-4fef-a5c0-92f6f1978830", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.312.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 312/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 312/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.312.2018.1"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "8244d51e-afe9-4c36-9e06-007a5e16ce46:a8c66273-9e3a-4fe9-a771-68cfaa27e072", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:1616201121.3", "spisova_znacka": "7CoP/65/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/65/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:1616201121.3"}, {"guid": "e06eed50-2f0c-4af0-b205-0660aa75716c:45ad0699-2f23-40d2-b427-d2128fbc95f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1615212290.1", "spisova_znacka": "20CoP/25/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/25/2016 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1615212290.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c4eddac9-19ce-4375-9c1b-f7bec743f7c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2019.1"}, {"guid": "41fe6c02-4f8c-4bc7-aa2e-5509c346cbf4:5b93377c-0257-423a-aced-f57285d3d5c2", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203879.7", "spisova_znacka": "59P/123/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 59P/123/2024 z 8. 9. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2025-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203879.7"}]}