{"guid": "ussr:165648c8-faa4-4584-a5eb-c9a661448783", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.87.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 87/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/2019 z 23. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 87/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.87.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/165648c8-faa4-4584-a5eb-c9a661448783", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.87.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.87.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.87.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 87/2019-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu Petra\nMolnára a zo sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Tatranská mliekareň a. s., Nad traťou 26, Kežmarok, IČO 31654363, zastúpenej\nadvokátom Mgr. Marcelom Lesňákom, Murgašova 6, Poprad, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 126/2003 a jeho uznesením\nsp. zn. 26 Cb 126/2003 z 30. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti Tatranská mliekareň a. s., Nad traťou 26,\nKežmarok, IČO 31654363 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 26 Cb 126/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením\nsp. zn. 26 Cb 126/2003 z 30. januára 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu na začatie konania\ndoručeného okresnému súdu 4. februára 2003 (ďalej len „žaloba“) sa sťažovateľka\ndomáhala proti: 1.\n(ďalej len „žalovaný I“) a 2.\n\n(ďalej len\n\n„žalovaný II“) zaplatenia sumy 49 821,27 € s príslušenstvom z titulu neuhradenej ceny\nmlieka a mliečnych výrobkov dodaných do školských a predškolských zariadení\nv pôsobnosti Okresného úradu Bratislava II [ďalej len „okresný úrad“ (pôvodný žalovaný,\npozn.)] na základe zmluvy o spolupráci v oblasti školského stravovania zo 7. septembra\n1998 uzavretej medzi spoločnosťou\n\n(právna predchodkyňa sťažovateľky,\n\npozn.) ako dodávateľkou a okresným úradom ako objednávateľom.\n3. Okresný súd však naposledy rozsudkom sp. zn. 26 Cb 126/2003 z 22. októbra\n2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň\nžalovanému I a žalovanému II proti sťažovateľke (žalobkyni) náhradu trov konania\nnepriznal.\n\n2\n\n4. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok, v rámci ktorého žalobu proti žalovanému II vzala v celom\nrozsahu späť a žiadala proti nemu konanie zastaviť. Sťažovateľka následne na pojednávaní\nkonanom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 10. júla 2012 vzala\nžalobu čiastočne späť aj proti žalovanému I, a to v časti o zaplatenie sumy 14 571,57 €,\na v rozsahu späťvzatia žaloby tiež žiadala konanie zastaviť.\n5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 Cob 2/2011 z 10. júla 2012 v spojení s opravným\nuznesením sp. zn. 2 Cob 137/2015 z 26. januára 2016 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu I“) rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný I je povinný sťažovateľke\nzaplatiť sumu 35 249,70 € spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy\nod 18. januára 2003 do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky v sume 15 591,71 €, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň krajský súd rozhodol o pripustení čiastočného\nspäťvzatia žaloby proti žalovanému I v časti o zaplatenie sumy 14 571,57 €, v rozsahu\nspäťvzatia rozsudok okresného súdu proti žalovanému I zrušil a konanie zastavil. Krajský\nsúd súčasne rozhodol o pripustení úplného späťvzatia žaloby proti žalovanému II, rozsudok\nokresného súdu proti žalovanému II zrušil a konanie zastavil.\n6. Žalovaný I však proti rozsudku krajského súdu I podal riadne a včas dovolanie –\nmimoriadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením sp. zn. 4 Obdo 36/2013 z 25. novembra 2014 tak, že rozsudok krajského súdu I\nv časti výroku, ktorým bol rozsudok okresného súdu zmenený, zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\n7. Krajský súd o odvolaní – riadnom opravnom prostriedku sťažovateľky\nproti rozsudku okresného súdu opäť rozhodol rozsudkom sp. zn. 2 Cob 137/2015\nz 26. januára 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu II“) tak, že v odvolaním napadnutej\nzamietajúcej časti proti žalovanému I ho ako vecne správny potvrdil. Zároveň krajský súd\nrozhodol tak, že žalovanému I proti sťažovateľke náhradu trov odvolacieho a dovolacieho\nkonania nepriznal.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka po tom, čo jej bol 22. augusta 2018 rozsudok krajského súdu II\ndoručený, podala proti nemu 19. októbra 2018 riadne a včas dovolanie – mimoriadny\nopravný prostriedok.\n9. Pretože sťažovateľka napriek tomu, že výzvou okresného súdu zo 16. novembra\n2018 doručenou jej v ten istý deň (ďalej aj „výzva“) bola pod hrozbou zastavenia\ndovolacieho konania vyzvaná, aby súdny poplatok za ňou podané dovolanie v sume 4 159 €\nv lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy, t. j. do 26. novembra 2018, uhradila,\ntento neuhradila, resp. uhradila ho až 5. decembra 2018, uznesením okresného súdu\nsp. zn. 26 Cb 126/2003 z 19. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu vydané\nsúdnym úradníkom“) okresný súd rozhodol okrem iného tak, že dovolacie konanie zastavil\na sťažovateľke ňou uhradený súdny poplatok krátený o 1 % v sume 4 117,41 € vrátil.\n10. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym\núradníkom riadne a včas sťažnosť – riadny opravný prostriedok, ktorá bola uznesením\n(sudcu) okresného súdu ako nedôvodná zamietnutá. Uznesenie okresného súdu vydané\nsúdnym úradníkom v spojení s uznesením okresného súdu nadobudlo právoplatnosť\n19. februára 2019.\n11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Ako vyplýva z dovolania... a aj výzvy Okresného súdu... tak hodnota sporu,\nresp. tzv. základ na výpočet súdneho poplatku, je vo výške 49.821,27 eur.\nZ toho vyplýva, že základný súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) sadzobníka je\n6 % zo sumy 49.821,27 eur, t. j. suma 2.989,- eur.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že tak, ako je naformulovaná predmetná výzva,\nabsolútne vôbec nevyplýva, ako Okresný súd Bratislava II dospel k tomu, že by súdny\npoplatok mal byť v sume 4.159,- eur.\nZ tohto dôvodu, že sa Sťažovateľovi javilo, že súdny poplatok nie je vypočítaný\nsprávne, priamo Sťažovateľ prostredníctvom svojho zamestnanca podnikového právnika\n. písomne, formou emailu zo dňa 19.11.2018, t. j. v\n\n4\n\npondelok, požiadal Okresný súd Bratislava II, aby mu vysvetlil, resp. odôvodnil, z akého\ndôvodu mu vyrubil za dovolacie konanie súdny poplatok v sume 4.159,- eur...\nNapriek tomu, že Sťažovateľ (\n\nopakovane telefonicky\n\nkontaktoval Okresný súd Bratislava II v snahe sa spojiť s vyšším súdnym úradníkom\nJUDr. Branislavom Sliukom, aby zistil, v akom stave je jeho žiadosť o objasnenie výpočtu\nvýšky súdneho poplatku, Okresný súd Bratislava II na predmetnú žiadosť absolútne vôbec\nnereagoval.\nNásledne Sťažovateľ z opatrnosti zaplatil súdny poplatok dňa 5. decembra 2018,\nt. j. po lehote, ktorá bola uvedená vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku a ktorá uplynula\ndňa 26.11.2018 bez toho, aby Okresný súd Bratislava II akokoľvek odpovedal na žiadosť\nSťažovateľa.\nInými slovami povedané, Sťažovateľ preto nezaplatil súdny poplatok v súdom\nstanovenej 10-dňovej lehote, lebo výzva Okresného súdu... bola čo do označenia účastníkov\nkonania, hodnoty sporu a označenia právneho základu, z ktorého súd pri vyrubení súdneho\npoplatku vychádzal, absolútne zmätočná. Z tohto dôvodu Sťažovateľ požiadal Okresný súd\nBratislava II, aby mu objasnil, ako vypočítal súdny poplatok a v tejto súvislosti čakal\nna jeho odpoveď.\n... v praxi nie je možné zaplatiť súdny poplatok v sume vyššej než 300,- eur formou\nekolkov a ako bude ďalej uvedené, súdy neoznámia číslo účtu a variabilný symbol, kde sa\nmá súdny poplatok zaplatiť, t. j. fakticky Sťažovateľ mohol súdny poplatok zaplatiť prvýkrát\naž na základe písomnej výzvy súdu.\nSťažovateľ ďalej poukázal na ust. § 436 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý\nustanovuje nasledovné: „Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne\no vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie súdneho\npoplatku.“\nSťažovateľ taktiež poukázal na ust. § 373 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý\nustanovuje nasledovné: „Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne\no vyrubení súdneho poplatku za podanie odvolania a o návrhoch na oslobodenie súdneho\npoplatku.“\n\n5\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že právna úprava obsiahnutá v § 436 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku je identická s právnou úpravou obsiahnutou v § 374 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku.\nAvšak, zatiaľ čo v odvolacom konaní súd prvej inštancie (vyšší súdny úradník) vyzýva\nna zaplatenie súdneho poplatku formou uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť,\nt. j. ak poplatník súdneho poplatku nesúhlasí s výškou, v akej bol vyrubený súdny poplatok\nza odvolacie konanie, má možnosť podať sťažnosť, tak v dovolacom konaní bez akéhokoľvek\nopodstatnenia v legislatíve, keďže § 436 ods. 2 Civilného sporového poriadku jednoznačne\nustanovuje, že „súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku“, súdy prvej inštancie\n(vyšší súdni úradníci) zasielajú len výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, proti ktorým nie\nje prípustná sťažnosť, t. j. ak je súdny poplatok vyrubený v nesprávnej výške, poplatník\nsúdneho poplatku musí súdny poplatok zaplatiť aj v prípade, ak podľa jeho názoru je súdny\npoplatok vyrubený v nesprávnej výške...\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Bratislava II sa absolútne vôbec\nnevysporiadal s námietkami Sťažovateľa uvedenými v jeho sťažnosti, a to predovšetkým\ns námietkou Sťažovateľa, že v dovolacom konaní sa v zmysle ust. § 436 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku má súdny poplatok vyrubovať formou uznesenia tak, ako súdy vyrubujú\nformou uznesenia súdne poplatky v odvolacom konaní, voči ktorým je prípustná sťažnosť...\nSúd sa taktiež nevysporiadal s námietkou Sťažovateľa, že lehota uvedená vo výzve je\nsudcovská, nie zákonná a že súdny poplatok bol zaplatený skôr, než vyšší súdny úradník\nrozhodol o zastavení dovolacieho konania.\nSúd poukázal na to, že došlo k chybe písania, keď ako predmet sporu uviedol sumu\n49.821,27 eur, pričom opomenul, že samotný Sťažovateľ ako hodnotu sporu uviedol sumu\n49.821,27 eur. Súd pritom úplne odignoroval, že tzv. „chyba v písaní“ sa netýkala len\nhodnoty sporu, ale aj v označení strán sporu na strane žalovaného subjektu, v označení\nprávneho zástupcu na strane žalobcu a predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení\nprávneho základu, z ktorého sa vypočítala výška súdneho poplatku.\nSúd taktiež nevzal do úvahy tú skutočnosť, že Sťažovateľ objektívne nemohol zaplatiť\nsúdny poplatok v dobe jeho splatnosti, t. j. v deň podania dovolania, keďže nedisponoval\nčíslom účtu a variabilným symbolom...\n\n6\n\nSťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava II tým, že bez akéhokoľvek\npodstatného dôvodu zastavil Sťažovateľovi dovolacie konanie, naďalej pokračuje\nv prieťahoch v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/126/2003, čím podľa názoru\nSťažovateľa taktiež porušuje jeho vyššie uvedené základné právo, aby súdne konanie\nprebiehalo bez zbytočných prieťahov...»\n12. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„I) Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/126/2003 – 784 zo dňa\n30.1.2019 bolo porušené základné právo spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. na súdnu\nochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných\npráv.\nII) Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/126/2003 – 784 zo dňa\n30.1.2019 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/126/2003 – 766 zo dňa\n19.12.2018 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nIII) Základné právo spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní\nvedenom na Okresnom súdu Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/126/2003 bolo porušené.\nIV) Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.\n26Cb/126/2003 konal bez zbytočných prieťahov.\nV) Tatranskej mliekarni a. s. sa priznáva úhrada trov konania pozostávajúcich z trov\nprávneho zastúpenia v sume 1.071,86 (slovom tisícsedemdesiatjeden eur a osemdesiatšesť\ncentov), ktorú je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu\nMgr. Marcela Lesňáka, advokáta v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n8\n\n18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46. ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n20. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresného súdu.\n21. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že pokiaľ okresný súd súdny\npoplatok za dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok proti rozsudku krajského súdu II\nnevyrubil rozhodnutím (uznesením), ale sťažovateľku podľa jej názoru iba zmätočnou\nvýzvou zo 16. novembra 2018 vyzval, aby tento súdny poplatok uhradila v lehote do 10 dní\nodo dňa jej doručenia, pričom sudcovskú lehotu nepredĺžil napriek tomu, že to urobiť\nmohol, dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, hoci v čase\nrozhodnutia o zastavení dovolacieho konania už bol súdny poplatok sťažovateľkou\nzaplatený, sťažovateľke arbitrárnym spôsobom odňal možnosť konať pred súdom.\n22. Sťažovateľka namieta, že sudca okresného súdu rozhodujúci o jej sťažnosti –\nriadnom opravnom prostriedku proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym\núradníkom sa nevyporiadal s jej podstatnými sťažnostnými námietkami.\n23. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\n\n9\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná\nnezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu\nv týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n24. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n25. Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľky ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju\nstabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové a druhostupňové\n(odvolacie) konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n26. Uvedené platí analogicky, aj pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutia vydané\nsúdnymi úradníkmi a druhostupňové rozhodnutia sudcov toho istého súdu rozhodujúcich\no sťažnostiach – riadnych opravných prostriedkoch proti uzneseniam vydaným súdnymi\núradníkmi.\n\n10\n\n27. Ústavný súd poukazuje aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného\nsúdu vydaného súdnym úradníkom:\n„... Dňa 19.10.2018 žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, súd\nho preto vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 4.159,- eur do 10 dní\nod doručenia výzvy (doručená mu bola dňa 16.11.2018). Súdny poplatok bol vyrubený\npodľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 druhá veta\nzák. č. 71/1992 Zb. a znížený o 70,- eur podľa § 6 ods. 3 uvedeného zákona. Žalobca\nzaplatil súdny poplatok až dňa 05.12.2018.\n... Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania,\nžaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie\npoplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal\nžalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.\nPodľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie\nkonania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok\nzaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj\nnapriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch\nnezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nPodľa § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v konaní\npodľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení\nkonania.\n... Nakoľko žalobca zaplatil súdny poplatok za dovolanie po uplynutí 10-dňovej\nlehoty (lehota uplynula dňa 26.11.2018) a vo výzve (doručenej žalobcovi dňa 16.11.2018)\nbol poučený o následku jeho nezaplatenia v určenej lehote, súd dovolacie konanie v zmysle\n§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. zastavil...“\n28. V uznesení okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom, sudca okresného súdu\nuviedol:\n\n11\n\n„... Súd sťažnosť žalobcu zamietol, nakoľko je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca\nako iniciátor tohto konania, ktorý podal žalobu, by mal vedieť, akú sumu žiada\nod žalovaného zaplatiť, t. j. mal by mu byť známy predmet konania. Tunajší súd rozsudkom\nč. k. 26Cb/126/2003-602 z 22.10.2010 zamietol žalobu o zaplatenie 49.821,27 eur.\nNa základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/2/2011-645 z 10.07.2012\nv spojení s opravným uznesením č. k. 2Cob/137/2015-689 z 26.01.2016 došlo k pripusteniu\nspäťvzatia žaloby vo výške 14.571,57 eur, t. j. predmetom konania zostala istina\n35.249,70 eur. Výzvou zo dňa 16.11.2018 súd správne vyrubil žalobcovi súdny poplatok\nza dovolanie voči rozsudku vo výške 4.159,- eur (podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka\nsúdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 druhá veta zák. č. 71/1992 Zb. a znížený o 70,- eur\npodľa § 6 ods. 3 uvedeného zákona). Súd sa však dopustil pri vypracovaní predmetnej výzvy\nchyby v písaní, keď ako predmet konania uviedol sumu 49.821,27 eur (namiesto\nzostávajúcej istiny 35.249,70 eur). Uvedená chyba však nemala žiaden vplyv na správnosť\nvýpočtu súdneho poplatku, preto bol žalobca povinný ju v určenej lehote 10 dní zaplatiť, čo\nsa však nestalo, preto súd zastavil dovolacie konanie. Ak bol žalobca názoru, že súd\nnesprávne vypočítal súdny poplatok, nič mu nebránilo v určenej lehote zaplatiť súdny\npoplatok vo výške 5.978,- eur. Súd však zdôrazňuje, že žalobca bol povinný zaplatiť súdny\npoplatok minimálne v predpísanej výške (4.159,- eur), a to v určenej lehote 10 dní s tým, že\nna prípadný nedoplatok by ho súd vyzval na základe dodatočnej výzvy. Uvedeným\nspôsobom by žalobca mohol predísť neželanému zastaveniu dovolacieho konania. Žalobca\nvšak namiesto uvedeného postupu rozporoval doručenú výzvu a čakal na odpoveď, v\ndôsledku čoho zmeškal určenú lehotu. Vzhľadom na zaťaženosť tunajšieho súdu nie je v\nmožnostiach jeho zamestnancov bezodkladne odpovedať na všetky podania, ktoré sú v\nrámci spisu doručené, najmä keď je žalobca zastúpený advokátom a mal by mu byť známy\ntak predmet konania, ako aj spôsob výpočtu súdnych poplatkov v zmysle zák. č. 71/1992 Zb.\nNakoľko bol súdny poplatok za dovolanie voči rozsudku vypočítaný správne vo výške\n4.159,- eur, berúc do úvahy zostávajúci predmet konania po čiastočnom späťvzatí (istina\n35.249,70 eur), pričom súd správne vyrubil súdny poplatok výzvou tak, ako to jasne vyplýva\nz ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., sťažnosť žalobcu zo dňa 16.1.2019 nemá\noporu v zákone, preto ju v celom rozsahu zamietol...“\n\n12\n\n29. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sudca okresného súdu rozhodujúci o jej sťažnosti\nsa náležite nevysporiadal s jej podstatnými sťažnostnými námietkami, nevyhodnotil ako\nspôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu. Sudca okresného súdu\ntotiž, reagujúc na podstatné námietky sťažovateľky, uviedol na zdôraznenie správnosti\nuznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli\nk zamietnutiu sťažnosti – riadneho opravného prostriedku. Ústavný súd preto nevidí žiadny\nrelevantný dôvod na prehodnocovanie záverov rozhodnutí všeobecných súdov. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n30. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.\no súdnych\n\npoplatkoch\n\na poplatku\n\nza\n\nvýpis\n\nz registra\n\ntrestov\n\nv znení\n\núčinnom\n\nv rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatková povinnosť\nvzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej\nsťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo\nnavrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal\nkasačnú sťažnosť.\n31. Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch ak je sadzba poplatku ustanovená\nza konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa\nvyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa\nvyberá v sume dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.\n32. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok\nsplatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd\npodľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote\n\n13\n\ndesiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,\nsúd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve\npoučený.\n33. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak tento zákon neustanovuje\ninak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku okrem § 357 písm. a).\n34. Podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v sťažnosti proti rozhodnutiu\no zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať\nskutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.\n35. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona\nkoná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca\nv konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\nAk sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.\n36. Podľa § 250 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie\nzruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom\nsúdu.\n37. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu aj v spojení s odôvodnením uznesenia\nokresného súdu vydaného súdnym úradníkom zjavne vyplýva, že z výzvy okresného súdu\nnapriek iným zrejmým nesprávnostiam a k nej priloženého platobného predpisu bolo\nnepochybné, že sa vzťahuje na zaplatenie súdneho poplatku za sťažovateľkou podané\ndovolanie v sume 4 159 € [predstavujúcej dvojnásobok 6 % (po zaokrúhlení na pol eura\nnadol sumu 2 114,50 €) z predmetu dovolacieho konania (v sume\n\n35 249,70 €\n\npo zaokrúhlení na celé euro nadol na sumu 35 249 €) kráteného o sumu 70 €, pozn.]\na pre sťažovateľku boli známe jednak možné spôsoby úhrady, ako aj všetky platobné údaje\npotrebné na jej vykonanie [číslo bankového účtu (IBAN), konštantný, variabilný a aj\n\n14\n\nšpecifický symbol, pozn.], súdny poplatok bol určený v správnej sume, čo inak\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti ani nenamieta, nehovoriac o tom, že sťažovateľka bola\nzastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, ktorému mal byť predmet\nkonania (suma 35 249,70 €) a spôsob výpočtu súdneho poplatku za dovolanie dobre známy.\nSťažovateľke preto nič nebránilo v tom, aby tento súdny poplatok v lehote (do 10 dní\nodo dňa doručenia výzvy na jeho úhradu) riadne a včas zaplatila. Sťažovateľka teda napriek\ntomu, že o následku nezaplatenia súdneho poplatku (t. j. o tom, že ak napriek výzve nebude\nsúdny poplatok v lehote zaplatený, okresný súd konanie zastaví), bola poučená, súdny\npoplatok za dovolanie riadne a včas nezaplatila, dôsledkom čoho okresný súd dovolacie\nkonanie zastavil. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach preskúmavanej veci nemožno\ndospieť k záveru, že by uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením okresného súdu\nvydaným súdnym úradníkom nezodpovedalo požiadavkám ústavnosti z hľadiska\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie.\n38. Ústavný súd pre úplnosť veci dodáva, že z listu sťažovateľky, resp. jej\nzamestnanca (podnikového právnika\n\nnie právneho zástupcu\n\nsťažovateľky, pozn.) zaslaného okresnému súdu prostredníctvom e-mailovej správy\n19. novembra 2018 vo veci súdneho poplatku za dovolanie, na ktorý sťažovateľka\nv ústavnej sťažnosti poukazuje a v ktorom uvádza, že „...celková hodnota sporu je...\n35.249,70 eur, t. j. výška súdneho poplatku by mala byť v sume 2.114,50 €...“, nepochybne\nvyplýva, že sťažovateľka si bola základu pre určenie súdneho poplatku za dovolanie dobre\nvedomá, nebola si však zrejme vedomá toho, že v zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych\npoplatkoch, poplatok za dovolanie sa vyberá v sume dvojnásobku poplatku ustanoveného\nv sadzobníku, čo predstavuje (suma 2 114,50 € × 2) sumu 4 229 € a po jeho znížení\nv zmysle § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch z dôvodu podania dovolania (podania)\nelektronickými prostriedkami o sumu 70 € predstavuje presne sumu 4 159 € uvedenú\nvo výzve na jeho úhradu. Sťažovateľka, ako už bolo uvedené, bola v dovolacom konaní\nzastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) – osobou práva znalou,\nu ktorej platí notorieta, že pozná platné právo.\n\n15\n\nÚstavný súd tu dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve,\npodľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,\nostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon\nsvojich práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje\npráva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním svoje práva majetkové,\nosobné, satisfakčné a pod. môžu strácať, tak ako to je aj v preskúmavanej veci.\n39. Pokiaľ sťažovateľka s poukazom na § 436 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého\n„... súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie...“,\ntvrdí, že súdny poplatok za dovolanie mal byť vyrubený súdnym rozhodnutím (uznesením),\nz § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je zjavné, že zákon o súdnych poplatkoch je\nlex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a ak okresný súd s poukazom na\n§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch majúci prednosť pred § 436 ods. 2 CSP súdny\npoplatok za dovolanie vyrubil (určil) výzvou, resp. sťažovateľku na zaplatenie súdneho\npoplatku za ňou podané dovolanie „iba“ vyzval, podľa názoru ústavného súdu tento postup\nokresného súdu nemá ústavno-právny rozmer zakladajúci porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie.\n40. Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia okresného súdu opierajúceho sa\no odôvodnenie uznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom nevyplýva taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Okresný súd pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho\nprávneho záveru správne interpretoval a aplikoval ustanovenia zákona o súdnych\npoplatkoch, jeho závery sú dostatočne odôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (IV. ÚS 342/2010,\nIII. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014, II. ÚS 584/2014), v ktorej už\nopakovane konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci,\nnemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, prípadne porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti zhodne\ns doterajšou judikatúrou pripomína, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť, účelnosť\n\n16\n\nvýkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom a rovnako tak ústavný súd\nnezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov.\n41. To platí aj vtedy, pokiaľ ide rozdielnu judikatúru pri vyrubovaní súdnych\npoplatkov za odvolanie – riadny opravný prostriedok oproti judikatúre pri vyrubovaní\nsúdnych poplatkov za dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, a to o to viac,\nže podľa doslovného znenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súd vyzve poplatníka\nna zaplatenie súdneho poplatku, iba ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,\nnávrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, nie však v prípade, ak nebol\nzaplatený súdny poplatok splatný podaním odvolania. Inými slovami povedané, dôvod,\npre ktorý sa vyrubuje súdny poplatok za dovolanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych\npoplatkoch výzvou a súdny poplatok za odvolanie v zmysle § 373 ods. 2 CSP rozhodnutím\n(uznesením), je ten, že z taxatívneho výpočtu poplatkových úkonov uvedených v § 10 ods. 1\nzákona o súdnych poplatkoch, pri ktorých súd na zaplatenie poplatku „iba“ vyzýva,\nodvolanie ako riadny opravný prostriedok absentuje.\n42. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48. ods. 2 ústavy\n43. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namieta tiež porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní.\n44. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať\n\n17\n\naj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným\nsúdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému\nporušovaniu tohto práva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\n45. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu\ntomuto základnému právu podľa ústavy, ako aj právu podľa dohovoru len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo\ntrvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného\nzákladného práva podľa ústavy, ako aj práva podľa dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť\nodmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\nUvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie\no sťažnosti č. 16970/05).\n46. Z ústavnej sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva,\nže v základnom (nachádzacom) konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.\n26 Cb 126/2003 okresný súd meritórne rozhodol naposledy (rozsudkom) 22. októbra 2010\na v nadväznosti na to v (odvolacom) konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.\n2 Cob 137/2015 krajský súd meritórne rozhodol (rozsudkom) 26. januára 2016.\nPodľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorý bol napadnutý\nodvolaním sťažovateľky, v spojení s rozsudkom krajského súdu II nadobudol právoplatnosť\n23. augusta 2018.\n47. Na základe dovolania sťažovateľky z 19. októbra 2018 proti rozsudku krajského\nsúdu II v dovolacom konaní vedenom na okresnom súde tak isto pod sp. zn. 26 Cb 126/2003\n\n18\n\nokresný súd rozhodol uznesením 19. decembra 2018 o zastavení dovolacieho konania.\nNásledne okresný súd o sťažnosti – riadnom opravnom prostriedku sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom z 19. decembra 2018\nrozhodol uznesením z 30. januára 2019. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného\nsúdu vydané súdnym úradníkom v spojení s uznesením (sudcu) okresného súdu nadobudlo\nprávoplatnosť 19. februára 2019.\n48. Keďže sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. apríla 2019,\nt. j. v čase, keď k porušovaniu označeného základného práva už nemohlo dochádzať a jej\nprávna neistota už trvať nemohla, ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti v súlade\ns § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n49. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2019\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "poplatok-nezaplatenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-zastavenie", "poplatok-súdny", "dovolanie", "lehota-zmeškanie lehoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5640f1f2-28d9-4e4a-a53a-3edecc6d5299", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 584/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 584/2014 z 18. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5640f1f2-28d9-4e4a-a53a-3edecc6d5299"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "ab5a9531-c7d2-41d4-9e3a-a256101e101d:857726a2-ece3-4941-a03f-fe702db34ab1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7115205944.1", "spisova_znacka": "2Cob/137/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/137/2015 z 24. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7115205944.1"}, {"guid": "7f4f38ae-0f6c-4862-aece-5f6bedb619e8:9cc0f2f2-57da-4ac9-a129-06b57a1426a8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1011899731.8", "spisova_znacka": "2Cob/2/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/2/2011 z 9. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-07-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011899731.8"}, {"guid": "12100744-cb42-47be-a39d-8f076c0f9359:a71e06d6-36a8-471c-860d-0581c60adbad", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/126/2003", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/126/2003 z 22. 10. 2010", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2010-10-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12100744-cb42-47be-a39d-8f076c0f9359:a71e06d6-36a8-471c-860d-0581c60adbad"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0bd65abb-08f3-4ae3-8a3c-ed2cb92554f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.266.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2022 z 1. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.266.2022.1"}, {"guid": "ussr:1a05ac3b-992b-4e31-b025-d18e00b97d37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.171.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 171/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 171/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.171.2020.1"}]}