{"guid": "ussr:7dbd2a70-7067-4b5e-9f89-47a5c1b2e770", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.89.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2019 z 29. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 89/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.89.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7dbd2a70-7067-4b5e-9f89-47a5c1b2e770", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.89.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.89.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.89.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 89/2019-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom Mgr. Jurajom\n\nBerčom, Zimná 59, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane a ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 204/2017 z 26. septembra\n2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nbola 20. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n,\n\nsúd“)\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane a ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 204/2017\nz 26. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom\nna Okresnom súde Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 203/2015\ndomáhala proti žalovanému ‒\n\nSídlisko\n, uloženia povinnosti žalovanému písomne\n\nsa jej ospravedlniť oznamom zverejneným v televízii TA3 a TV JOJ za neoprávnený zásah\ndo jej osobnostných práv spočívajúci v nadmernom hluku z kotolne a zároveň zaplatenia\nnemajetkovej ujmy vo výške 29 020 € s príslušenstvom.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 203/2015-80 z 21. apríla 2016 (ďalej\nlen „rozsudok\n\nokresného\n\nsúdu“)\n\nzamietol\n\nžalobu\n\nsťažovateľky\n\ns\n\nodôvodnením,\n\nže vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že konanie žalovaného nevykazuje znaky\nneoprávneného zásahu do osobnostných práv sťažovateľky, žalovaný hlučnosťou kotolne\nneznižuje dôstojnosť a vážnosť sťažovateľky, zásah nie je neoprávnený a objektívne\nnie je spôsobilý privodiť sťažovateľke závažnú ujmu. Tým nebola splnená základná\npodmienka, a to zásah do osobnej integrity sťažovateľky zo strany žalovaného,\npreto okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol.\n4. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania podaného\nzo strany sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 5 Co 290/2016 zo 6. júna 2017\n(ďalej len „rozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu“)\n\nrozsudok\n\nsúdu\n\nprvej\n\ninštancie\n\npotvrdil\n\ns odôvodnením, že sa plne stotožňuje so záverom vysloveným okresným súdom\nv napadnutom rozsudku, ktorý je vecne správny. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň uviedol, že na tom nič nemení\nani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú skutočnosti uvádzané počas konania na súde prvej\ninštancie a s ktorými sa okresný súd výstižne a presvedčivo vysporiadal.\n\n2\n\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie\npovažuje za arbitrárny a nepreskúmateľný z dôvodu, že okresný súd bez ďalšieho rozhodol,\nže nadmerná hlučnosť z kotolne pod jej bytom nie je spôsobilá zasiahnuť\ndo jej osobnostných práv, najmä práva na ochranu zdravia, cti a ľudskej dôstojnosti.\nSťažovateľka zastáva názor, že okresný súd sám nedisponuje odbornými znalosťami\nna to, aby mohol túto okolnosť bez ďalšieho dokazovania posúdiť. Z tohto dôvodu\nsťažovateľka navrhla vykonať rozsiahle dokazovanie (výsluch svedkov\n,\n\na\n\n,\n\nku skutočnostiam týkajúcim\n\nsa intenzity hluku a zásahu tohto hluku do osobnostných práv sťažovateľky, výsluch svedka\n,\n\npríslušníka\n\nObvodného\n\noddelenia\n\nk okolnostiam správania člena rodiny\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nLevoča\n\nk sťažovateľke, pripojenie spisu\n\nStavebného úradu mesta Levoča k okolnostiam konania o vydanie stavebného povolenia\nna predmetnú kotolňu, zabezpečenie nahrávky relácie\na 25. februára\n\n2016\n\nk okolnostiam\n\nzásahu\n\ndo\n\nosobnostných\n\nz 19. februára 2016\npráv\n\nsťažovateľky,\n\nzabezpečenie spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, odboru kriminálnej\npolície, vykonanie ohliadky na mieste samom, vyžiadanie odbornej správy z Regionálneho\núradu verejného zdravotníctva o tom, či hluk z prevádzky kotolne je spôsobilý zasiahnuť\nzdravie sťažovateľky, výsluch svedka\n\nktorý ako znalec vyhotovoval znalecký\n\nposudok k intenzite hluku v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 200/2010,\nvýsluch svedkyne\n\n, ktorá bola súčasťou tímu vyhotovujúceho\n\nznalecký posudok, k otázke manipulovania s hlukomerom), ktoré však okresný súd\nnevykonal. Sťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že v prípade, ak by okresný súd vykonal\nňou navrhované dokazovanie, nemohol by prijať záver, že dlhodobé prekračovanie\nmaximálnej povolenej hladiny hluku v byte sťažovateľky nie je spôsobilé zasiahnuť\njej zdravie.\n6. Proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie,\nktoré odôvodnila tým, že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Existenciu tejto vady videla sťažovateľka predovšetkým v tom,\nže okresný súd a krajský súd nevykonali ňou navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového\n\n3\n\nstavu. Napadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol, pretože\nnevzhliadol dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n7. Za zásah do označených práv (bod 1) sťažovateľka považuje skutočnosť,\nže vo veci konajúce súdy „nevykonali žiadne dokazovanie a bez ďalšieho rozhodli, že zásah\nzo strany žalovaného nie je protiprávny“ a že nie je spôsobilý privodiť sťažovateľke ujmu.\n8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nvyslovil porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý s účinnosťou od 1. marca 2019\nupravuje konanie pred ústavným súdom. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde\nsa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti,\n\n4\n\nktorá bola doručená ústavnému súdu 20. decembra 2018, postupoval v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona o ústavnom súde.\n11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý\nmá právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom...\nIII.\n14. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorý odmietol\nsťažovateľkou podané dovolanie, pretože nevzhliadol dôvod prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP.\n\n5\n\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno\npreskúmavať spoločne.\n16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06,\nII. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n6\n\n18. Sťažovateľka namieta, že hoci v konaní vedenom okresným súdom navrhla\nvykonanie celého radu dôkazov podstatných pre rozhodnutie vo veci samej, neboli tieto\ndôkazy vykonané, pričom krajský súd sa s postupom a rozhodnutím okresného súdu\nstotožnil a nenapravil to ani najvyšší súd, ktorý dovolanie sťažovateľky odmietol\nako neprípustné.\n19. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka napáda\nlen rozhodnutie dovolacieho súdu, ústavný súd v rámci predbežného prerokovania podrobil\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk, pričom\nsa sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacou námietkou sťažovateľky, ktorou odôvodňovala prípustnosť\ndovolania pre existenciu vady odvolacieho konania v súlade s § 420 písm. f) CSP.\n20. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd poukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je vo svojej podstate otázkou\nzákonnosti a spôsob jej riešenia sám osebe nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom\noznačených práv (napr. II. ÚS 324/2010).\n21. Najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol, že odňatím možnosti konať\npred súdom v zmysle § 420 písm. f) CSP sa rozumie nesprávny postup súdu,\nktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho\nsúdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať\ndôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný\núkon a pod.), no v prerokovávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by sťažovateľke\nbolo niektoré z týchto práv odňaté.\nNajvyšší súd zároveň s odkazom na judikatúru ústavného súdu uviedol, že právomoc\nkonať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy\nna zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz\n\n7\n\nna jeho vykonanie. V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uviedol: „Súd v občianskom\nsúdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je\npovinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu\n(pozr. § 120 ods. 1 O.s.p., teraz § 185 C.s.p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu,\nktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) C.s.p.,\nlebo týmto postupom súd neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť\nani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, pretože do obsahu práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých\ndôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97).“\nNajvyšší súd tiež dodal, že keďže krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,\npovažoval ho za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil aj s jeho odôvodnením,\nnebol daný dôvod na opakovanie či dopĺňanie dokazovania vykonaného súdom prvej\ninštancie v zmysle § 384 ods. 1 a 2 CSP.\n22. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje,\nže najvyšší súd dostatočným spôsobom reagoval na ťažiskovú námietku sťažovateľky\ntýkajúcu sa nevykonania ňou navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie a odvolacím\nsúdom.\n23. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti iba opakuje, že podľa jej názoru ňou\nnavrhnuté a súdom nevykonané dôkazy boli pre rozhodnutie vo veci samej potrebné. Nijako\nvšak nepolemizuje so zásadným právnym názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého takáto\nnámietka nie je spôsobilým dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n24. Za určitých okolností by bolo možné uvažovať o prípadnej prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP v prípade, ak by konajúci súd, ktorý vykonanie navrhnutých\ndôkazov neakceptoval, tento svoj postup neodôvodnil. Z § 220 ods. 2 CSP totiž vyplýva\n\n8\n\npovinnosť súdu uviesť v odôvodnení rozsudku inter alia, prečo nevykonal navrhnuté\ndôkazy.\n25. O takýto prípad však v danej veci celkom zjavne nejde. Ústavný súd si zaobstaral\na aspoň rámcovo sa oboznámil aj s rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom sa presvedčil\no tom, že okresný súd mimoriadne starostlivo a podrobne (bod za bodom) vysvetlil,\nprečo nepovažoval jednotlivé dôkazné návrhy sťažovateľky za potrebné, resp. nevyhnutné\npre svoje rozhodovanie. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na to, že sťažovateľka\nsa v podanej ústavnej sťažnosti ani len nepokúša správnosť týchto úvah okresného súdu\nvyvrátiť či aspoň spochybniť.\n26. Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd\nsa v napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovou dovolacou\nnámietkou\n\n(spočívajúcou\n\nv znemožnení\n\nrealizácie\n\nprocesných\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\nnevykonaním ňou navrhovaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu,\n\nčím\n\nmalo dôjsť\n\nk porušeniu\n\njej\n\npráva\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces,\n\npozn.),\n\nktorú sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní smerujúcom proti rozsudku krajského\nsúdu, pričom právne závery, ktoré k nej zaujal, sú primeraným spôsobom odôvodnené\na zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní\no dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru\nústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje\ntakú príčinnú súvislosť medzi jeho obsahom a základným právom sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by zakladala\nreálnu možnosť vysloviť porušenie označených práv po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie.\n27. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Ústavný súd považuje za potrebné tiež ozrejmiť, že právna vec sťažovateľky\nbola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné\n\n9\n\nobdobie sudkyne ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. Z tohto dôvodu bola táto vec\ns účinnosťou od 26. apríla 2019 v súlade s čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu,\nktorý v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje v druhom senáte ústavného súdu\nv zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia, ktorý predbežne prerokoval túto ústavnú\nsťažnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. mája 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-vykonanie dôkazov", "dovolanie-prípustnosť", "dokazovanie-v občianskom súdnom konaní", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "17d5cae8-a844-4c8e-8070-513ff122da0c:410c3300-4cd2-4950-85d1-01307eff3731", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7615217150.3", "spisova_znacka": "5Co/290/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/290/2016 z 5. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-06-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7615217150.3"}], "citovane_v": []}