{"guid": "ussr:5b7b0167-d0f5-457d-ba6f-eac48d7dafb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.33.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2019 z 4. 6. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. júna 2019, sp. zn. III. ÚS 33/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.33.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-06-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5b7b0167-d0f5-457d-ba6f-eac48d7dafb5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.33.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.33.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.33.2019.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 33/2019-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nMiroslava Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátskou\n\nkanceláriou\n\nKolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 2606/2012 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 Er 2606/2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 Er 2606/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €\n\n(slovom tristo eur), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov)\nna účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Kolíková & Partners, s. r. o.,\nRadvanská 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 33/2019 z 29. januára 2019 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinného\ndo 28. februára 2019 na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 Er 2606/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že proti\nsťažovateľovi ako povinnému je na okresnom súde vedené exekučné konanie, ktorého\npredmetom je vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného a príslušenstva\n2\n\nna podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok okresného súdu č. k. 9 C 42/2011-96\nz 26. októbra 2011. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podrobne uvádza chronológiu\nexekučného konania od podania návrhu súdnej exekútorke oprávnenými (14. jún 2012) až\ndosiaľ. S poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ktorá prípadné porušenie\nnamietaných práv posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a podľa troch\nzákladných kritérií – zložitosť veci, správanie sťažovateľa a postup súdu v namietanom\nkonaní, uvádza, že konanie nie je skutkovo ani právne zložité. Svoje správanie považuje\nz hľadiska aktívnosti za primerané v porovnaní s akýmkoľvek iným povinným v exekučnom\nkonaní. Zároveň podotkol, že exekučné konanie je až do doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie vedené spravidla bez účasti povinného, ktorý ani nemôže vedieť, že je proti nemu\nvedené exekučné konanie. Pokiaľ ide o postup okresného súdu a súdnej exekútorky, ten\npovažuje za kľúčový dôvod vzniku zbytočných prieťahov. V tomto smere sťažovateľ\nuvádza tieto konkrétne pochybenia: „Súdna exekútorka sa odo dňa 03.10.2012 do\n11.05.2015 pokúšala o doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľovi na\nadresu, na ktorej sa sťažovateľ nezdržiaval. Pre neúspešnosť doručovania... začala súdna\nexekútorka... využívať zamestnávateľov sťažovateľa. Takýto postup súdnej exekútorky je\nsvojvoľný a nesprávny, čo konštatoval v prípade sťažovateľa aj ústavný súd v náleze sp. zn.\nIII. ÚS 212/2017 zo dňa 04.07.2017. Ak totiž mohla súdna exekútorka doručiť zásielku\nsťažovateľovi napr. prostredníctvom Policajného zboru (ustanovenie § 45 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), opakované zasielanie zásielok na adresu, na\nktorej sa osoba už zjavne dlhodobo nezdržiavala (kde nedošlo k prevzatiu pošty) alebo\nexcesívne doručovanie zásielky prostredníctvom zamestnávateľa nepredstavuje takú\nčinnosť, ktorá by smerovala k právoplatnému ukončeniu veci... Chaotická bola aj ďalšia\nčinnosť súdnej exekútorky od 15.12.2017 do 17.07.2018. Tá dňa 15.12.2017 doručila\nupovedomenie po 5 rokoch od začatia exekúcie sťažovateľovi, avšak nedoručila ho jeho\nprávnemu zástupcovi (hoci jej plnomocenstvo na zastupovanie v konaní bolo predložené už\npodaním zo dňa 05.11.2014). Preto sťažovateľ podal námietky proti exekúcii a trovám\nexekúcie zo dňa 18.12.2017. Následne po výzve okresného súdu súdna exekútorka\ndoručovala upovedomenie o začatí exekúcie len právnemu zástupcovi sťažovateľa,\nv dôsledku čoho bol ten nútený opätovne podávať námietky proti exekúcii zo dňa\n16.01.2018. K tomuto procesnému postupu súdnej exekútorky sa vyjadril okresný súd\nv uznesení č. k. 16Er 2606/2012-232 zo dňa 17.07.2018, ktorým odmietol námietky\n3\n\nsťažovateľa zo dňa 18.12.2017... Okresný súd súčasne uložil súdnej exekútorke opätovne\n(znovu) vydať upovedomenie o začatí exekúcie, náležíte v ňom vyčísliť trovy konania\na uviedol, že súdna exekútorka nie je oprávnená si nárokovať trovy exekúcie vzniknuté\nnesprávnym doručovaním...“\n3. S ohľadom na už uvedené je sťažovateľ toho názoru, že procesný postup súdnej\nexekútorky, ako aj okresného súdu v namietanom exekučnom konaní je chaotický\na nesústredený ako celok, pričom ich úkony nesmerujú k právoplatnému skončeniu\nexekučného konania. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ v petite svojej ústavnej\nsťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV\nv exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/2606/2012, EX 321/2012 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v exekučnom konaní vedenom pod\nsp. zn. 16Er/2606/2012, EX 321/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 7000,-\n\nEUR (slovom sedemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do 30 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trovy konania\nv plnej výške do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\n4. Ústavný súd pre ozrejmenie danej veci považoval za vhodné doručiť ústavnú\nsťažnosť ešte v prípravnej fáze okresnému súdu, ktorý v exekučnej veci koná, a zároveň ho\npožiadal o zaujatie stanoviska k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predsedníčka okresného\nsúdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila podaním sp. zn. 1 SprV/184/2018 z 29. októbra 2018,\nv rámci ktorého predložila detailnú chronológiu úkonov okresného súdu a súdnej\nexekútorky a k vecnej stránke ústavnej sťažnosti v podstatnom uviedla: „Napriek\nskutočnosti, že konanie súdnej exekútorky v súvislosti s doručovaním upovedomenia o začatí\nexekúcie povinnému, nemožno považovať za rýchle a efektívne vzhľadom na skutočnosť, že\nsa povinnému podarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie až 15.12.2017, som toho\nnázoru, že konanie súdnej exekútorky, rovnako ako aj konanie tunajšieho súdu nebolo\n4\n\npoznačené prieťahmi, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné a uvedeným konaním,\nnevznikla sťažovateľovi žiadna ujma, ktorú by mali za následok súdne prieťahy, nakoľko\nsamotný výkon exekúcie nastáva až doručením exekučného príkazu, t. j. po doručení\nupovedomenia o začatí exekúcie a márnom uplynutí lehoty na podanie námietok proti\nexekúcie, resp. po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach proti exekúcii...“\nNa základe uvedeného predsedníčka okresného súdu skonštatovala, že namietané exekučné\nkonanie nebolo poznačené prieťahmi, ktoré by mohli byť posúdené ako zbytočné a dĺžka\nkonania nemala preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľovi.\n5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd oboznámil okresný súd\ns možnosťou doplniť svoje vyjadrenie z 29. októbra 2018 a zároveň ho požiadal o zaslanie\nspisového materiálu, ako aj o vyjadrenie sa k ústnosti pojednávania o prijatej ústavnej\nsťažnosti. Okresný súd podaním sp. zn. 1 SprV/184/2018 z 1. apríla 2019 doručeným\nústavnému súdu 8. apríla 2019 oznámil, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia\nz 29. októbra 2018, súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a zároveň zaslal\npožadovaný spisový materiál.\n6. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním\ndoručeným ústavnému súdu 23. apríla 2019, v ktorom uviedol, že každý vrátane\nsťažovateľa má právo na to, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov\na tomu zodpovedá povinnosť konajúceho orgánu konať tak, aby k nim nedochádzalo.\nSkutočnosť, že zákon neustanovuje konkrétnu lehotu pre vykonanie úkonu, ešte neznamená,\nže konajúci súd môže v konaní ostať nečinný. V prípade, ak zákon neustanovuje lehotu, je\nsúd povinný konať bez zbytočného odkladu, resp. v lehotách primeraných povahe konania.\nUpovedomenie o začatí exekúcie je spravidla doručované bezodkladne po vydaní poverenia\nsúdu na vykonanie exekúcie, v jeho prípade však nie je dosiaľ zrejmé, či došlo k platnému\na účinnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie. Nadväzne právny zástupca\nsťažovateľa opätovne poukázal na neefektívnu a nesústredenú činnosť súdnej exekútorky\nsúvisiacu s (nesprávnym) doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku\nchaotického doručovania musel sťažovateľ a jeho právny zástupca podať celkovo tri\nnámietky proti exekúcii (z 25. mája 2015, z 18. decembra 2017 a zo 16. januára 2018). Súd\ndo dnešného dňa rozhodol len o námietkach z 18. decembra 2017, ktoré odmietol ako\n5\n\npredčasne podané, pretože ešte nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie.\nO námietkach z 25. mája 2015 po rozhodnutí ústavného súdu a ani o námietkach\nzo 16. januára 2018 po ďalšom doručovaní súdnej exekútorky nebolo do dnešného dňa\nrozhodnuté. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom okresného súdu o tom, že pred doručením\nupovedomenia o začatí exekúcie nemohla sťažovateľovi vzniknúť ujma, a teda nie je\nnamieste priznať mu finančné zadosťučinenie v požadovanej výške. K tomu udáva, že\npokiaľ pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie boli vykonávané dlhodobo\nneefektívne úkony, tieto môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku náhrady hotových\nvýdavkov súdneho exekútora či náhrad za stratu času. Tieto výdavky by musel zaplatiť\npovinný (sťažovateľ, pozn.) ako trovy exekúcie. Neefektívna činnosť súdnej exekútorky\nhoci aj pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie môže mať preto priamy vplyv\nna sťažovateľa a aj jeho náklady spojené s exekučným konaním. V závere svojho stanoviska\nsťažovateľ uviedol, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa\npri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,\npoužije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n8. Vec bola prijatá na ďalšie konanie 29. januára 2019 podľa v tom čase platného\nrozvrhu práce, a to III. senátom ústavného súdu v zložení Rudolf Tkáčik (predseda senátu),\na Jana Baricová (sudkyňa spravodajkyňa) a Mojmír Mamojka ako členovia senátu. V súlade\ns čl. II bodom 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového\nrozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu Janou Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa)\npracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav\nDuriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci\ntejto ústavnej sťažnosti v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n6\n\nII.\n9. Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 16 Er 2606/2012\nústavný súd zistil, že vo veci boli až dosiaľ vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto\npre jej posúdenie relevantné procesné úkony:\n- 18. júna 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie,\n- 23. augusta 2012 okresný súd poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie,\n- 7. septembra 2012 súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie,\n- 15. októbra 2012 súdna exekútorka vydala príkaz na začatie exekúcie (doručovaný\nbankám),\n- 19. decembra 2013 a 21. októbra 2014 súdna exekútorka vydala príkazy na začatie\nexekúcie (doručované zamestnávateľom sťažovateľa),\n- 10. novembra 2014 právny zástupca sťažovateľa doručil súdnej exekútorke\noznámenie, že výživné bolo uhradené, predložil dôkazy z trestného konania,\n- 11. novembra 2014 súdna exekútorka vyzvala oprávnenú na oznámenie platieb\nod sťažovateľa a vyjadrenie sa k oznámeniu právneho zástupcu sťažovateľa,\n- 8. decembra 2014 súdna exekútorka požiadala o súčinnosť zamestnávateľa, ktorý\nmal spolupracovať pri doručovaní zásielky sťažovateľovi,\n- 22. decembra 2014 právny zástupca sťažovateľa doručil súdnej exekútorke podnet\nna zrušenie príkazu na začatie exekúcie,\n12. januára 2015 a 29. apríla 2015 súdna exekútorka požiadala o súčinnosť\nzamestnávateľov sťažovateľa pri doručovaní zásielky,\n- 15. mája 2015 bola súdnej exekútorke doručená odpoveď zamestnávateľa, že\nsťažovateľ odmietol prevziať zásielku,\n- 1. júna 2015 súdna exekútorka doručila okresnému súdu námietky sťažovateľa proti\nexekúcii z 25. mája 2015,\n- 10. septembra 2015 okresný súd vyzval oprávnených na vyjadrenie sa k námietkam,\n- 25. januára 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie\nplnomocenstva a špecifikáciu výšky zaplateného zameškaného výživného a bežného\nvýživného k 31. januáru 2016,\n7\n\n- 18. februára 2016 sa právny zástupca sťažovateľa vyjadril k exekučnému konaniu\na predložil listinné dôkazy,\n- 13. apríla 2016 okresný súd vyzval oprávnených na špecifikáciu výšky\nsťažovateľom uhradeného výživného,\n- 10. mája 2016 oprávnená doručila okresnému súdu špecifikáciu vyplateného\nvýživného,\n- 29. júna 2016 okresný súd uznesením prvým výrokom zamietol námietky\nsťažovateľa proti trovám exekúcie a druhým výrokom exekúciu čiastočne zastavil,\n- 6. septembra 2016 právny zástupca sťažovateľa podal na poštovú prepravu\nodvolanie proti už uvedenému uzneseniu,\n- 28. septembra 2016 okresný súd vyzval oprávnených na vyjadrenie k odvolaniu,\n- 11. septembra 2017 bol okresnému súdu doručený nález ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 212/2017 zo 4. júla 2017,\n- 28. septembra 2017 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu\noznámenie o nových skutočnostiach,\n- 6. decembra 2017 okresný súd vyzval súdnu exekútorku, aby opätovne doručila\nupovedomenie o začatí exekúcie sťažovateľovi s poukazom na obsah nálezu ústavného\nsúdu, zároveň predložil spis s opravným prostriedkom sťažovateľa Krajskému súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“),\n- 27. decembra 2017 súdna exekútorka doručila okresnému súdu námietky\nsťažovateľa proti exekúcii a proti trovám exekúcie,\n- 10. apríla 2018 krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak, že uznesenie\nokresného súdu v druhom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a návrh\nsťažovateľa na povolenie odkladu exekúcie zamietol,\n- 24. apríla 2018 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,\n- 15. júna 2018 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu oprávnených na vyjadrenie, či\nsťažovateľ uhradil pohľadávku, a súdnu exekútorku vyzval na vyjadrenie k námietkam proti\nexekúcii,\n- 22. júna 2018 súdna exekútorka doručila okresnému súdu vyjadrenie,\n- 17. júla 2018 okresný súd uznesením námietky sťažovateľa proti exekúcii a trovám\nexekúcie odmietol,\n- 22. októbra 2018 okresný súd uznesením exekúciu čiastočne zastavil,\n8\n\n- 23. novembra 2018 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu odvolanie\na žiadosť o vydanie doplňujúceho uznesenia,\n- 28. novembra 2018 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa priamo oprávnenej\n(matke), pretože medzičasom jej advokátka vypovedala plnú moc,\n- 11. februára 2019 vydal okresný súd dopĺňacie uznesenie, ktorým svoje skoršie\nrozhodnutie doplnil o výrok týkajúci sa trov konania.\nIII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010)\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n\n9\n\n14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej\nneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho\norgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť\nsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo\n(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05 a iné).\n15. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon\nrozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),\nkeďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava\nv čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov\nnevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby\nvnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“\nna škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať\nza integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03\na III. ÚS 125/07).\n16. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že\notázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého\nprípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\n10\n\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom\nprípade.\n17. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nexekučné konanie spravidla treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj\npo faktickej (skutkovej) stránke za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore\núčastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným\ntitulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného\nkonania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má\nvoči oprávnenému povinný. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv\noprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti\nuložené v právoplatnom exekučnom titule (I. ÚS 78/02). Dĺžka exekučného konania teda\nnie je ovplyvnená zložitosťou veci.\n18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Ústavný súd z obsahu\nzapožičaného spisu okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bolo možné\npripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania. Pokiaľ\nvšak sťažovateľ tvrdil, že bol v namietanom konaní primerane aktívny, čo preukazoval tým,\nže prostredníctvom právneho zástupcu oznámil súdnej exekútorke adresu na doručovanie,\nkeď ju sama nemohla zistiť, ústavný súd považuje za potrebné dať na pravú mieru, že\nkorešpondenčnú adresu sťažovateľa oznámil jeho právny zástupca súdnej exekútorke až\npodaním z 25. mája 2015, hoci právne zastupovanie prevzal už 30. novembra 2014. Pokiaľ\nteda sťažovateľ namieta, že doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie trvalo\nneprimerane dlho a malo za následok zásah do jeho práva na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov, v tomto smere mohol byť súčinný už oveľa skôr a túto dobu\naspoň čiastočne skrátiť.\n19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska primeranosti\ndĺžky trvania namietaného konania, resp. z hľadiska existencie zbytočných prieťahov\nv tomto konaní. K porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže pritom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu\n11\n\ndôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,\nresp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu\nprávnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). O taký prípad zjavne ide aj vo veci sťažovateľa.\n19.1. Ústavný súd v rámci posudzovania uvedeného kritéria zistil, že exekučné\nkonanie trvajúce takmer 7 rokov prebiehalo v zásade plynulo, charakterizovala ho však\nnesústredená činnosť súdnej exekútorky v jeho počiatočnej fáze, v ktorej išlo o doručovanie\nupovedomenia o začatí exekúcie (v rokoch 2012 – 2015). Námietky sťažovateľa z 25. mája\n2015 okresný súd uznesením č. k. 16 Er 2606/2012-77 z 29. júna 2016 zamietol a exekúciu\nčiastočne zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal opravný prostriedok, ako aj\nústavnú sťažnosť. Nesprávnosť doručovania upovedomenia o začatí exekúcie, resp.\nnesprávnosť zvolených prostriedkov pre doručovanie bolo bližšie ozrejmené v náleze\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 212/2017 zo 4. júla 2017, v ktorom bolo konštatované\nporušenie práv sťažovateľa. Súdna exekútorka totiž poverila doručením upovedomenia\no začatí exekúcie zamestnávateľa sťažovateľa, čo ústavný súd vyhodnotil ako svojvoľné\nprekročenie jej právomoci a nezákonný postup nemajúci oporu v právnych predpisoch. Táto\nokolnosť ovplyvnila exekučnú vec natoľko, že ďalšie vo veci vykonávané úkony boli\nzamerané na zabezpečenie nápravy spôsobeného stavu. Tieto úkony spočívali v opätovnom\ndoručovaní upovedomenia o začatí exekúcie súdnou exekútorkou, na čo nadväzovalo\nopakované podanie námietok povinného (resp. návrhu na zastavenie exekúcie) a s tým\nsúvisiace rozhodovanie okresného súdu o týchto procesných návrhoch. Ako vyplýva\nz uznesenia okresného súdu č. k. 16 Er 2606/2012-232 zo 17. júla 2018, námietky\nsťažovateľa proti exekúcii a trovám exekúcie z 18. decembra 2017 boli znovu odmietnuté\npre pochybenie súdnej exekútorky spočívajúce v doručovaní upovedomenia o začatí\nexekúcie, keďže tentoraz ho nedoručila právnemu zástupcovi sťažovateľa. Okresný súd\nv tejto súvislosti v rámci odôvodnenia uviedol, že súdna exekútorka si nebude môcť uplatniť\nnáhradu trov spojených s doručovaním upovedomenia, pretože ich vznik sama zavinila.\n19.2. Je teda nepochybné, že činnosť súdnej exekútorky v doterajšom trvaní\nnamietaného konania bola nesústredená a mala za následok jeho predĺženie. Okresný súd si\nvšak v tejto súvislosti kladie otázku, či pochybenie súdnej exekútorky v danom štádiu\n12\n\nexekučného konania mohlo spôsobiť ujmu na strane sťažovateľa ako povinného\nv exekučnom konaní. Zastáva názor, že pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie\nnemohla sťažovateľovi vzniknúť ujma, pretože súdny exekútor je oprávnený vykonávať iba\núkony na zabezpečenie majetku povinného. Sťažovateľ je, naopak, toho názoru, že\nneefektívna činnosť súdneho exekútora hoci aj pred doručením upovedomenia o začatí\nexekúcie môže mať priamy vplyv na sťažovateľa a jeho náklady spojené s exekučným\nkonaním.\n19.3. Pre zodpovedanie nastolenej otázky je potrebné najskôr uviesť, že účelom\nupovedomenia o začatí exekúcie je najmä oboznámenie účastníkov o začatí exekúcie, a to\npredovšetkým povinného, ktorý dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu\nz exekučného titulu. Voči povinnému ide o prvý procesný úkon zo strany súdneho\nexekútora a práve z upovedomenia o začatí exekúcie je povinný informovaný, že je voči\nnemu vedené exekučné konanie. Povinného exekútor zároveň v upovedomení o začatí\nexekúcie vyzýva na splnenie nároku vymáhaného v exekúcii, ktorý vyplýva z exekučného\ntitulu.\n19.4. Exekučný poriadok presne neustanovuje, v akej lehote musí súdny exekútor\nupovedomenie o začatí exekúcie vydať a doručiť príslušným subjektom, avšak to\nneznamená, že môže zostať v konaní nečinný. Vo veci sťažovateľa súdna exekútorka\npotom, čo bola poverená výkonom exekúcie, pristúpila k vydaniu upovedomenia o začatí\nexekúcie, avšak pri jeho doručovaní povinnému – sťažovateľovi nepostupovala efektívne.\nNa prvý pohľad by sa mohlo zdať, že takáto situácia nemá na povinného žiaden vplyv,\nkeďže o začatí exekučného konania sa zatiaľ („oficiálne“) nedozvedel. Súdna exekútorka\nvšak zároveň s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie pristúpila k blokácii majetku\nsťažovateľa (vydaním príkazu na začatie exekúcie jeho zamestnávateľovi), aby sa tak zaistil\nmajetok pre uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Na základe tohto\npríkazu zamestnávateľ vykonával sťažovateľovi zrážky zo mzdy, pričom zrazené sumy\n(deponované peniaze) nemohol zaslať ani súdnemu exekútorovi, ani povinnému. K takému\nkroku môžu tretie osoby pristúpiť až po doručení exekučného príkazu. Sťažovateľ sa tak\nocitol v situácii, keď jeho prostriedky nemohli slúžiť ani jemu, a nesmerovali ani k splneniu\nvymáhaného nároku. A práve túto dobu ústavný súd považuje za dobu právnej neistoty\n13\n\nsťažovateľa, pretože počas nej bol vystavený hrozbe exekúcie, proti ktorej sa síce bránil\nnámietkami, resp. návrhom na zastavenie exekúcie, avšak obsahom týchto jeho podaní sa\nexekučný súd nezaoberal a bez ďalšieho ich odmietol/zamietol pre vady doručovania\nupovedomenia o začatí exekúcie. O podstate veci, t. j. o tom, či došlo k sťažovateľom\ntvrdenému splneniu povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, alebo nie, sa tak\nv dôsledku pochybení súdnej exekútorky a okresného súdu v rámci šesťročného exekučného\nkonania nerozhodovalo. K vyriešeniu tejto otázky došlo až po podaní tejto ústavnej\nsťažnosti, keď okresný súd uznesením č. k. 16 Er 2606/2012-243 z 22. októbra 2018\nexekúciu čiastočne zastavil.\n20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že faktorom, ktorý\nmal negatívny dopad na súvislý priebeh posudzovaného konania, bol nesústredený postup\nsúdnej exekútorky a čiastočne i okresného súdu. V zmysle judikatúry ústavného súdu (pozri\nnález sp. zn. I. ÚS 702/2013) konajúci súd znáša zodpovednosť nielen za nedostatky\nv postupe sudcov, ale aj za ďalšie osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Ak\nexekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone\nzverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých osôb, vo vzťahu\nku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký\nštandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi. Keďže postup exekučného\nsúdu a postup súdnej exekútorky, ktorej bolo zo strany exekučného súdu udelené poverenie\nna vykonanie exekúcie, je potrebné vnímať ako jeden celok, ústavný súd v rámci\nposudzovania konania ako celku dospel k záveru, že vec sťažovateľa nebola prerokovaná\nv primeranej lehote, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\n21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n14\n\n22. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie práva sťažovateľa\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti, že\nnamietané exekučné konanie nebolo podľa zistení ústavného súdu v čase jeho rozhodovania\nprávoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu konať v namietanej veci\nvedenej pod sp. zn. 16 Er 2606/2012 bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n24. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý\nporušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,\nv tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2\ncitovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom\no 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n25. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 €, ktorú\nodôvodnil tým, že exekučné konania trvá už viac ako 6 rokov. Nesústredený postup súdnej\nexekútorky a okresného súdu v jeho veci znemožňuje prejednanie jeho námietok, ktoré\nspočívajú najmä v tom, že exekuované výživné v plnom rozsahu uhradil.\n26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). V tomto prípade podľa názoru ústavného\n15\n\nsúdu prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný\nsúd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n27. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú\ndoterajšiu dĺžku napadnutého exekučného konania a v rámci neho na nesústredenú činnosť\nsúdnej exekútorky a jej vplyv na ďalší priebeh konania. Na druhej strane však prihliadol\nna správanie sťažovateľa rozobraté na inom mieste tohto nálezu (bod 18), ako aj na to, že\npredmetom exekučného konania bolo vymoženie zameškaného výživného a bežného\nvýživného pre maloleté deti, ktoré sťažovateľ uhradil až po začatí exekučného konania\n(bližšie pozri zápisnicu o hlavnom pojednávaní z trestného konania vedeného Okresným\nsúdom Bratislava IV proti sťažovateľovi pod sp. zn. 16 Er 2606/2012), aj to nie v celom\nrozsahu. S ohľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané a spravodlivé priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 300 € podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).\nV.\n28. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktorých výšku však\nnevyčíslil, preto ústavný súd vychádzal z obsahu spisu.\n29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za prvé dva úkony právnej\nslužby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti, vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden\núkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\n16\n\npredstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018,\nt. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej služby uskutočnený už v roku\n2019 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 23. apríla 2019, ústavný súd vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento právny úkon v zmysle už popísaných\npravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 € (t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak vrátane 20 % DPH predstavujú\ncelkovú sumu 598,26 €, a ústavný súd ju sťažovateľovi priznal v celej výške (bod 4 výroku\nnálezu).\n30. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júna 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekútor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/2606/2012", "guid": "e57ff20d-447f-415c-b4eb-649a51035bf5:716b450d-d679-4a01-b30a-867f68c8cfa3", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b23b5e4-f591-4498-bd70-52cbc184c7e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.212.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.212.2017.2"}, {"guid": "ussr:1e700a70-280d-4976-9975-45ea5225bc6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 702/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 702/2013 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e700a70-280d-4976-9975-45ea5225bc6d"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/07 z 16. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-16", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 78/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "e57ff20d-447f-415c-b4eb-649a51035bf5:716b450d-d679-4a01-b30a-867f68c8cfa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/2606/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/2606/2012 z 22. 10. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2018-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e57ff20d-447f-415c-b4eb-649a51035bf5:716b450d-d679-4a01-b30a-867f68c8cfa3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9cfcc9be-e767-48e7-9ee8-6ed6fa345664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.539.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 539/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.539.2022.1"}, {"guid": "ussr:f4b6af0d-2d83-4f57-8cff-e2e58f450a07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.346.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 346/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 346/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.346.2022.2"}]}