{"guid": "ussr:62e98864-0bf0-4ece-bd9b-6b04bae2f619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.37.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2019 z 5. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. septembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 37/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.37.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/62e98864-0bf0-4ece-bd9b-6b04bae2f619", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.37.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.37.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.37.2019.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 37/2019-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC-advokáti s. r. o., J. Kozáčeka 146/13, Zvolen,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Miloš Levrinc, PhD., pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 6 Sžfk 57/2017 z 2. augusta 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 57/2017 z 2. augusta 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 57/2017\nz 2. augusta 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur\na dvadsaťšesť centov) na účet advokátskej kancelárie BAKO JANČIAR LEVRINCadvokáti s. r. o., J. Kozáčeka 146/13, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžfk 57/2017\nz 2. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 24 S 73/2016 z 30. júna 2017 (ďalej\nlen „uznesenie o zastavení konania“) zastavil konanie v právnej veci sťažovateľa\nproti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovská 63, Banská Bystrica\n(ďalej len „žalovaný“), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 336757/2016 z 29. marca 2016 a č. 1332978/2016 z 19. júla 2016.\n3. Sťažovateľ podal proti uzneseniu o zastavení konania kasačnú sťažnosť na poštovú\nprepravu 11. septembra 2017. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bola kasačná\nsťažnosť sťažovateľa odmietnutá podľa § 459 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ako oneskorene podaná.\n\n2\n\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že z napadnutého uznesenia\nvyplýva: „... bolo zo súdneho spisu zistené, že napadnuté rozhodnuté uznesenie o zastavení\nkonania zo dňa 30. 06. 2017 bolo právnemu zástupcu žalobcu doručené dňa 28. 07. 2017\no 09:29 hod. podľa elektronickej doručenky, nachádzajúcej sa na č. l. 64 súdneho spisu.\nKasačná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu až dňa 11. 09. 2017 podľa odtlačku\npečiatky nachádzajúcom sa na č. l. 72 spisu.\nKasačný sťažovateľ mal na podanie kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci lehotu\njeden mesiac od doručenia rozhodnutia správneho súdu. V prípade, že lehota na podanie\nkasačnej sťažnosti je jednomesačná, a teda ide o lehotu určenú podľa mesiacov, v zmysle\nust. § 69 ods. 4 SSP skončí uplynutím toho dňa. ktorý číselným označením zodpovedá dňu,\nv ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty. Určujúcou a rozhodujúcou skutočnosťou\npre určenie začiatku plynutia jednomesačnej lehoty je vtedy deň doručenia rozhodnutia\nkrajského súdu subjektu, ktorý si podáva kasačnú sťažnosť (28. 07. 2017). Deň, ktorý\nčíselným označením zodpovedá tomuto dňu je 28. 08. 2017 (lehota jeden mesiac).\nZačiatok plynutia jednomesačnej kasačnej sťažnosti sa nepočíta odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia krajského súdu. ktoré sa napáda kasačnou sťažnosťou, ale\nv danom prípade uplynula jednomesačná kasačná lehota o polnoci dňa 28. 08. 2017\n(pondelok, ktorý bol pracovným dňom).\nSťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal kasačnú sťažnosť\n11. 09. 2017, teda nesporne po jednomesačnej lehote. S ohľadom na vyššie uvedené právne\npredpisy je nesporné, že žalobca (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť po uplynutí zákonnej\nlehoty jedného mesiaca na jej podanie a z tohto dôvodu sa ani kasačný súd nemohol\nzaoberať ďalšími námietkami sťažovateľa, týkajúcimi sa otázky zaplatenia súdneho\npoplatku.“\n5. Sťažovateľ s nesprávnymi a nezákonnými závermi najvyššieho súdu nielenže\nnesúhlasí, ale zároveň je toho názoru, že „... napádaným rozhodnutím došlo k porušeniu\nuvádzaných základných práv sťažovateľa, predovšetkým práva sťažovateľa na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa Článku 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa Článku 6, ods. 1 Dohovoru, keďže podľa jeho názoru\n\n3\n\ndošlo k zrejmej chybe pri posudzovaní dátumu doručenia elektronického dokumentu\nsplnomocnenému právnemu zástupcovi sťažovateľa, a teda k nesprávnemu posúdeniu\nplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ uvádza,\nže mu bolo odmietnuté ústavné právo na súdnu ochranu a zároveň odmietnutý prístup\nk spravodlivosti v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore\ns Článkom 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Sžfk/57/2017\nzo dňa 02. 08. 2018, právoplatným dňa 12. 09. 2018 bolo porušené základné právo\nsťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa Článku 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Článku 6, ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 6 Sžfk/57/2017 zo dňa 02. 08. 2018, právoplatné dňa 12. 09. 2018 zrušuje a vec\nvracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie a rozhodnutie...\n... a žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v prípade úspechu sťažovateľa,\npriznal sťažovateľovi trovy konania, pozostávajúce z doposiaľ vzniknutých trov právneho\nzastúpenia spolu o sume 390,50 € vrátane 20 % DPH na účet spoločnosti BAKO JANČIAR\nLEVRINC – advokáti s. r. o., vedený v\n\n, IBAN:\n\n.“\n7. Uznesením sp. zn. IV. ÚS 37/2019 z 24. januára 2019 ústavný súd prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n8. Najvyšší súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 23. novembra 2018 vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. KP 3/2018 zo 14. decembra 2018, ktorý bol doručený\nústavnému súdu 7. januára 2019. V predmetnom vyjadrení predsedníčka najvyššieho súdu\npoukázala na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že uznesenie krajského\nsúdu o zastavení konania z 30. júna 2017 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené\n\n4\n\n28. júla 2017 o 9.29 h, a to podľa elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 64\nsúdneho spisu. Predsedníčka najvyššieho súdu ďalej uviedla, že sťažovateľ podal\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu kasačnú sťažnosť 11. septembra 2017, a teda\n„nesporne po jednomesačnej lehote“.\n9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadril aj podpredseda krajského súdu\nv prípise sp. zn. Spr 977/18 z 15. januára 2019, kde uviedol: „V prílohe pripájame\nelektronickú\n\ndoručenku\n\nvytlačenú\n\nz\n\nelektronického\n\nspisu\n\nvedeného\n\nvo\n\nveci\n\nsp. zn. 24S/73/2016, z ktorej vyplýva, že uznesenie tunajšieho súdu č. k. 24S/73/2016-61\nzo dňa 30. júna 2017 bolo sťažovateľovmu zástupcovi doručené do jeho elektronickej\nschránky s dátumom a časom odoslania o 9:17:33 a dátumom a časom doručenia\n11. augusta 2017 o 13:03:08. Z priloženej elektronickej doručenky vyplýva, že uznesenie\ntunajšieho súdu č. k. 24S/73/2016-61 zo dňa 30. júna 2017 bolo zástupcovi sťažovateľa\ndoručené dňa 11. augusta 2017.“\n10. Ústavný súd prípisom č. k. IV. ÚS 37/2019-47 zo 16. mája 2019 upovedomil\nžalovaného ako zúčastnenú osobu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie\na umožnil jej vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia. Predmetné\nupovedomenie bolo žalovanému ako zúčastnenej osobe doručené 20. mája 2019. Ústavný\nsúd konštatuje, že zúčastnená osoba nevyužila možnosť vyjadriť sa k prijatej ústavnej\nsťažnosti.\n11. Ústavný súd prípisom z 13. júna 2019 zaslal najvyššiemu súdu vyjadrenie\nkrajského súdu sp. zn. Spr 977/18 z 15. januára 2019 na prípadné doplnenie jeho vyjadrenia.\nPredsedníčka najvyššieho súdu v podaní z 1. júla 2017, ktoré bolo ústavnému súdu\ndoručené 12. júla 2019, uviedla, že zotrváva na písomnom stanovisku sp. zn. KP 3/2018\nz 5. decembra 2018 (správne má byť zo 14. decembra 2018, pozn.), a oznámila, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.\n12. Ústavný súd prípisom z 12. júla 2019 zaslal vyjadrenie najvyššieho súdu\naj vyjadrenie krajského súdu právnemu zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia\n\n5\n\nstanoviska v lehote 10 dní od doručenia prípisu. Právny zástupca sťažovateľa sa\nk vyjadreniu najvyššieho súdu a krajského súdu vyjadril podaním z 25. júla 2019,\ndoručeným ústavnému súdu 2. augusta 2019, v ktorom uviedol, že „... Vyjadrenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. decembra 2018... je nedôvodné.\nAj z vyjadrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.07.2019 je zrejmé,\nže Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/73/2016-61 zo dňa 30.06.2017\nbolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 11.08.2017 preto jednomesačná lehota\nna podanie kasačnej sťažnosti bola zo strany sťažovateľa zachovaná. Teda kasačná\nsťažnosť bola podaná v zákonnej lehote. Sťažovateľ preto naďalej trvá na podanej ústavnej\nsťažnosti.“. Sťažovateľ zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa\nv predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n14. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej\n16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\nprejednaná a rozhodnutá v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková\n(predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.\n\n6\n\nII.\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný\nsúd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n20. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n\n7\n\n21. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n22. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\nIII.\n23. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení, že splnomocnený\nprávny zástupca sťažovateľa prevzal elektronickú správu, ktorej obsahom bolo doručenie\nuznesenia krajského súdu o zastavení konania z 30. júna 2017 až 11. augusta 2017\no 13.03 h. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ namieta, že ak podal prostredníctvom svojho\nsplnomocneného právneho zástupcu sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu o zastavení\nkonania z 30. júna 2017 na poštovú prepravu 11. septembra 2017, podal ju v zákonnej\nlehote, a teda napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bola jeho kasačná sťažnosť\nodmietnutá ako podaná oneskorene, tak bolo porušené jeho základné právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n24. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n25. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\n\n8\n\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)].\n26. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá,\nže účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej\nkvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom\nrozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n27. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n28. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n29. Z konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\n\n9\n\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n30. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými\nrozhodnutiami došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).\n31. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku\nSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).\n32. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci.\n33. Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa, vyjadrenia predsedníčky najvyššieho\nsúdu a spisovej dokumentácie, ústavný súd uvádza, že čl. 46 ods. 1 ústavy svojím textom\n(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej veci\nv stávke (porovnaj bod 7.1 nálezu sp. zn. II. ÚS 591/2012, uznesenie sp. zn. II. ÚS 30/2016\nbod 11). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje\nv konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované\n\n10\n\nzákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť (napr. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n34. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné citovať zákonné ustanovenia\nvzťahujúce sa na danú vec.\n35. Podľa § 56 ods. 1 SSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe.\n36. Podľa § 69 ods. 1 SSP lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni,\ntýždne, mesiace a roky.\n37. Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov\nsa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením\nzodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň\nv poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.\n38. Podľa § 69 ods. 6 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon\nna správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí\naj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného\nčasu.\n39. Podľa § 443 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n40. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe\nvýkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“)\ndoručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie,\n\n11\n\npri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa\nosobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou\nelektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.\n41. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie\nelektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického\ndoručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu\nelektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú;\nidentifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť\nvytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.\n42. Podľa § 30 ods. 2 zákona o e-Governmente ak je adresátom orgán verejnej moci,\nelektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie\nelektronickej podateľne. Ak adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku\nvytvára automatizovaným spôsobom modul elektronického doručovania a správca modulu\nelektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje,\naby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho\nsprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť.\n43. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú\ndoručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.\n44. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa zasiela\ndo elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej\ndoručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je\naktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú\nschránku.\n45. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej\ndoručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je\npreukázaný opak.\n\n12\n\n46. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej\nsprávy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná\nprijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.\n47. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente úložnou lehotou na účely tohto\nzákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná\nza nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej\núradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.\n48. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente ak si adresát zvolil možnosť\nzasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná\nnotifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo\nobchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.\n49. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente ak sa elektronicky doručuje\ndo vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy\nformou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu\nelektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická\núradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.\n50. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente elektronická úradná správa,\nvrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom\norgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou\nuvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho,\nktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.\n51. Z hľadiska skutkových okolností veci je podstatné, že zo zapožičaného súdneho\nspisu krajského súdu sp. zn. 24 S 73/2016 vyplýva, že krajský súd predložil kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 24 S 73/2016 z 30. júna 2017,\nktorým bolo konanie zastavené, najvyššiemu súdu ako oneskorene podanú a následne\n\n13\n\nnajvyšší súd napadnutým uznesením odmietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako podanú\noneskorene s poukázaním na elektronickú doručenku nachádzajúcu sa na č. l. 64 súdneho\nspisu sp. zn. 24 S 73/2016, z ktorej má vyplývať údaj, že uznesenie o zastavení konania\nbolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 28. júla 2017 o 9.29 h.\n52. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu krajského súdu sp. zn. 24 S 73/2016\nzistil, že sa tam nachádza záznam o zložení platby v sume 280 € od sťažovateľa (na č. l. 64).\nZ predloženého spisu tiež vyplýva, že medzi č. l. 63 a č. l. 64 sa nachádza informácia\no prijatí správy na Ústredný portál verejnej správy o tom, že právny zástupca sťažovateľa\nprijal do svojej elektronickej schránky správu s predmetom „24S/73/2016 - Uznesenie\nčl. 61“ s dátumom a časom prijatia správy do elektronickej schránky 28. júla 2017 o 9.29 h.\n53. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti pripojil na preukázanie v sťažnosti uvedených\nskutočností ako dôkaz „Doručenku“, z ktorej vyplýva, že do elektronickej schránky jeho\nprávneho zástupcu bola 28. júla 2017 uložená správa s označením „Predmet správy:\n24S/73/2016 - Uznesenie čl. 61“. Z tejto notifikačnej doručenky vyplýva, že úložná doba\nna prevzatie správy bola 15 dní, pričom ako deň uplynutia lehoty je uvedený\n13. august 2018, s tým, že po uplynutí dátumu doručenia sa doručovaná správa považuje\nza nedoručenú.\n54. Sťažovateľ k sťažnosti ďalej pripojil „Autorizáciu notifikačnej doručenky“,\n«Doručenka k „24S/73/2016 - Uznesenie čl. 61“» a „24S/73/2016 - Uznesenie čl. 61“,\nz ktorých vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa autorizoval notifikačnú doručenku\n11. augusta 2017 o 13:03:08 h, na základe čoho mu bolo krajským súdom 11. augusta 2018\no 13:03:08 h doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 24 S 73/2016 z čísla listu 61,\nktorým bolo predmetné konanie zastavené.\n55. Vzhľadom na uvedené ústavný súd požiadal krajský súd o preverenie informácie\nv elektronickej schránke krajského súdu, a to kedy bolo sťažovateľovi doručené uznesenie\nkrajského súdu o zastavení konania, keďže táto informácia sa v súdnom spise krajského\nsúdu sp. zn. 24 S 73/2016 nenachádza (medzi č. l. 63 a č. l. 64 sa nachádza len informácia\n\n14\n\no prijatí správy na Ústredný portál verejnej správy o tom, že právny zástupca sťažovateľa\nprijal do svojej elektronickej schránky správu s predmetom „24S/73/2016 - Uznesenie\nčl. 61“ s dátumom a časom prijatia správy do elektronickej schránky 28. júla 2017 o 9.29 h,\npozn.).\n56. Podpredseda krajského súdu v prípise sp. zn. Spr 977/18 z 15. januára 2019,\nktorý bol ústavnému súdu doručený 18. januára 2019, uviedol, že z vytlačenej elektronickej\ndoručenky, ktorú pripojil k prípisu, vyplýva, že uznesenie krajského súdu o zastavení\nkonania bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 11. augusta 2017.\n57. Z takto zistených skutočností považuje ústavný súd za preukázané, že námietka\nsťažovateľa o tom, že uznesenie krajského súdu o zastavení konania bola jeho právnemu\nzástupcovi doručené až 11. augusta 2017, a nie 28. júla 2017, ako to uvádza najvyšší súd,\nje plne opodstatnená.\n58. V nadväznosti na takto zistené skutočnosti je potom zrejmé, že ak sťažovateľ\npodal kasačnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania na poštovú\nprepravu 11. septembra 2017, podal ju v posledný deň zákonnej lehoty podľa § 443 ods. 1\nSSP v spojení s § 69 ods. 6 SSP.\n59. Ústavný súd na podklade identifikovaných nedostatkov prijal záver, podľa\nktorého najvyšší súd odôvodnením svojho rozhodnutia nenaplnil požiadavky plynúce\nzo základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu ani z jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie, keď odmietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako oneskorene podanú, napriek tomu,\nže neboli splnené zákonné podmienky na jej odmietnutie. Keďže ústavný súd dospel\nk záveru o dôvodnosti sťažovateľovej námietky, vyslovil porušenie jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu (bod 1 výroku\nnálezu).\n\n15\n\n60. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť\nna ďalšie konanie.\n61. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bolo pre dovŕšenie\nochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,\nresp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n62. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nIV.\n63. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n64. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania\npred ústavným súdom.\n65. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade\ntrov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nNáhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti, podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13\n\n16\n\nods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n66. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]\nvykonaný v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\nza úkon po 9,21 €. Tarifná odmena za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019\nje 163,33 € a režijný paušál k tomuto úkonu 9,80 €. Ústavný súd priznal odmenu za dva\núkony v roku 2018 a jeden v roku 2019 vrátane režijného paušálu, čo spolu predstavuje\nsumu 498,55 €. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH,\nústavný súd v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil takto priznanú odmenu o 20 %,\nčo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 598,26 €.\n67. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku (bod 3 výroku\nnálezu).\n68. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lehota", "doručenie, doručovanie-doručenka", "lehota-zmeškanie lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "sťažnosť-kasačná", "lehota-zmeškanie lehoty", "doručenie, doručovanie-doručenka", "lehota-zachovanie lehoty", "opravný prostriedok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sžfk/57/2017", "guid": "ae830da4-df1c-4ae2-ae25-20c86ea28541:0483a073-9f1a-4cdb-86e1-5564c157fe1a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e751cc7-8d58-4894-a1b4-2f6f7695e5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "614fe5d0-abb7-4a58-950c-03541afc95fd:d2c02d82-c3ea-4ab9-bbd4-a3dcb32ddcce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200618.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/53/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/53/2019 z 14. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200618.1"}]}