{"guid": "ussr:ca2ef2b7-8754-4a22-b9f1-3a397d2368af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.55.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2019 z 20. 3. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2019, sp. zn. IV. ÚS 55/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.55.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca2ef2b7-8754-4a22-b9f1-3a397d2368af", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.55.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.55.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.55.2019.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 55/2019-35\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)\na Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 760/2015\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 760/2015\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť\nkonania v sume\n\n241,20\n\n€\n\n(slovom\n\ndvestoštyridsaťjeden\n\ntrovy\neur\n\na dvadsať\n\ncentov)\n\nna účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej, Kováčska 32, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo\n\n„žalobca“), zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 760/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a zo skutkového stavu ustáleného ústavným súdom vyplýva,\nže sťažovateľ sa v procesnom postavení žalobcu žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia\ndlžnej sumy. O tejto žalobe rozhodol v prospech žalobcu okresný súd rozsudkom č. k.\n39 C 760/2015-44 zo 16. marca 2017, proti ktorému podala žalovaná odvolanie. Práve\npostup\n\nokresného\n\nsúdu\n\npo\n\npodaní\n\nodvolania\n\nproti\n\npredmetnému\n\nrozsudku\n\na pred predložením spisového materiálu odvolaciemu súdu napáda sťažovateľ ústavnou\nsťažnosťou. Odvolanie bolo totiž okresnému súdu doručené 21. apríla 2017, no okresný súd\npredložil súdny spis odvolaciemu súdu až 27. novembra 2018. Sťažovateľ v ústavnej\n\n2\n\nsťažnosti uvádza, že okresný súd viackrát nedôvodne „vyčkával“ na podania žalovanej, hoci\nprocesne mohol postúpiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Rovnako\nuviedol, že napriek oznámeniu predsedu okresného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa\nna prieťahy pri predložení veci odvolaciemu súdu posúdil ako dôvodnú, okresný súd vo veci\nnaďalej nekonal primerane. Sťažovateľ preto vyčíta okresnému súdu nečinnosť a okrem\nvyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na práva na prerokovanie veci v primeranej lehote sa domáha aj priznania finančného\nzadosťučinenia vo výške 1 500 € a priznania náhrady trov právneho zastúpenia. Výšku\nfinančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že prieťahy okresného súdu spôsobili\nzníženie možnosti reálneho vymoženia súdom priznanej sumy.\n3. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal tento\nnález:\n„I. Základné právo sťažovateľa\n\ngarantované čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Košiciach a postupom Okresného súdu Košice II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 39C/760/2015 porušené bolo.\nII. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje v odvolacom konaní o odvolaní proti\nrozsudku 39C/760/2015-44 konať bez zbytočných prieťahov.\nIII.\n\nSťažovateľovi\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv sume 1.500 € (slovom: jedentisícpäťsto eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný mu\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nIV. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania v sume 241,20 € (slovom dvestoštyridsaťjeden eur a dvadsať centov) do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupkyne JUDr.\nAleny Zadákovej vedený\n\n.\n\nalternatívne:\nI. Základné právo sťažovateľa\n\ngarantované čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Košiciach a postupom Okresného súdu Košice II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 39C/760/2015 porušené bolo.\n\n3\n\nII. Okresnému súdu Košice II prikazuje v odvolacom konaní o odvolaní proti\nrozsudku 39C/760/2015-44 konať bez zbytočných prieťahov.\nIII. Sťažovateľovi\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume\n\n1.500 € (slovom: jedentisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný mu zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nIV. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi\n\ntrovy\n\nkonania v sume 241,20 € (slovom dvestoštyridsaťjeden eur a dvadsať centov) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupkyne JUDr. Aleny\nZadákovej vedený\n\n.“\n\n4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nIV. ÚS 55/2019-14 z 31. januára 2019 ju v časti namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (zákona účinného do 28. februára\n2019, pozn.) prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti vo vzťahu k bližšie neoznačenému\nkonaniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ústavný súd odmietol\nústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.\n5. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 39 C 760/2015 zistil, že\nv relevantnej časti napadnutého konania (relevantnej v zmysle namietaných prieťahov,\npozn.) boli vykonané tieto procesné úkony:\n- Dňa 16. marca 2017 vydal okresný súd rozsudok vo veci.\n- Dňa 21. apríla 2017 žalovaná doručila okresnému súdu odvolanie proti rozsudku\nzo 16. marca 2017.\n- Dňa 10. októbra 2017 okresný súd zaslal žalovanej výzvu vo forme uznesenia\nna doplnenie podaného odvolania.\n- Dňa 30. októbra 2017 doručila žalovaná okresnému súdu odvolanie aj proti výzve\nvo forme uznesenia na doplnenie podaného odvolania z 10. októbra 2017.\n\n4\n\n- Dňa 14. marca 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť žalobcu (sťažovateľa,\npozn.) na postup okresného súdu, ktorú predseda okresného súdu vyhodnotil ako dôvodnú.\n- Dňa 25. apríla 2018 okresný súd doručil žalobcovi odvolania podané žalovanou.\n- Dňa 26. apríla 2018 žalobca doručil okresnému súdu vyjadrenia k odvolaniam\nžalovanej.\n- Dňa 3. mája 2018 doručila žalovaná okresnému súdu žiadosť o oslobodenie\nod súdnych poplatkov.\n- Dňa 18. mája 2018 okresný súd zamietol sťažnosť žalovanej proti uzneseniu\nokresného súdu z 10. októbra 2017.\n- Dňa 18. mája 2018 začal okresný súd tiež zisťovať majetkové pomery žalovanej\npre účely posúdenia jej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\n- Dňa 20. augusta 2018 okresný súd uznesením priznal žalovanej oslobodenie\nod súdnych poplatkov.\n- Dňa 31. augusta 2018 okresný súd doručil žalovanej vyjadrenie žalobcu\nk jej odvolaniu.\n- Dňa 20. septembra 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej\nk vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu.\n- Dňa 27. novembra 2018 predložil okresný súd spisový materiál odvolaciemu súdu.\n6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom\nz 12. februára 2019 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej\nsťažnosti a k možnosti upustenia od ústneho verejného pojednávania vo veci.\n7. Dňa 22. februára 2019 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedu okresného\nsúdu sp. zn. 1 SprV 140/2019 z 15. februára 2019, v ktorom predseda okresného súdu\nzhrnul chronológiu úkonov okresného súdu v predmetnom konaní a zároveň uviedol, že\n13. februára 2019 vrátil krajský súd spis okresnému súd s potvrdzujúcim rozsudkom, ktorý\nbude okresný súd doručovať stranám sporu. Predseda okresného súdu pripustil, že v postupe\nokresného súdu pri predložení veci odvolaciemu súdu došlo k zbytočným prieťahom, čo\npotvrdil aj tým, že sťažnosť na prieťahy, ktorú mu adresoval sťažovateľ v priebehu konania,\nuznal za dôvodnú. Ďalej ale uviedol, že táto sťažnosť (zo 14. marca 2018, pozn.) adresovaná\n\n5\n\npredsedovi okresného súdu bola dostatočným prostriedkom na poskytnutie nápravy, pretože\nnásledne konal okresný súd priebežne. Zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí\ns upustením od ústneho verejného pojednávania vo veci.\n8. K prípisu predsedu okresného súdu bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne,\nv ktorom uviedla, že prieťahy boli spôsobené jednak dlhodobou práceneschopnosťou vyššej\nsúdnej úradníčky zaradenej do jej súdneho oddelenia a jednak následným pridelením\nnového vyššieho súdneho úradníka do jej súdneho oddelenia. Na záver dodala, že jej\nkontrola nebola dôsledná kvôli jej rozhodnutiu odísť zo zdravotných dôvodov\ndo predčasného dôchodku.\n9. Ústavný súd následne prípisom z 25. februára 2019 vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľa, aby zaujala stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré jej\nv prílohe zaslal, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.\n10. Stanovisko právnej zástupkyne sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené\n8. marca 2019. Sťažovateľ uviedol, že napriek vyjadreniu predsedu okresného súdu je jeho\nústavná sťažnosť dôvodná a navrhol ústavnému súdu, aby o nej rozhodol nálezom, ktorým\nvysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru. V doplnení svojho stanoviska z 12. marca 2019 zároveň uviedol, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\n\n6\n\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n13. Uznesenie č. k IV. ÚS 55/2019-14 z 31. januára 2019 bolo prijaté senátom\nústavného súdu v zložení: sudkyňa Ľudmila Gajdošíková, sudca Miroslav Duriš (sudca\nspravodajca) a sudca Ladislav Orosz. Vzhľadom na skutočnosť, že sudkyni Ľudmile\nGajdošíkovej a sudcovi Ladislavovi Oroszovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie,\ntento nález bol v súlade s čl. II bodom 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období\nod 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce schválenom na zasadnutí pléna\nústavného súdu konanom 13. februára 2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení:\nsudkyňa Jana Baricová (predsedníčka senátu), sudca Miroslav Duriš (sudca spravodajca)\na sudca Mojmír Mamojka.\nII.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v priebehu úkonov pred predložením veci odvolaciemu súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 39 C 760/2015 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n7\n\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n19. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto\nzabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto\npovinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117\nods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä zo\nzásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“).\nV zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“. Tento základný princíp konania je\npremietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením\nosobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy Civilného sporového\nporiadku.\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\n\n8\n\n- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n- správanie účastníka (teraz strany) súdneho konania a\n- postup samotného súdu.\nZa súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n21. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd zastáva\nnázor, že pri úkonoch súdu prvej inštancie pred predložením veci odvolaciemu súdu nie je\nmožné hovoriť o právnej zložitosti veci. Ide totiž len o procesné úkony smerujúce\nk naplneniu požiadaviek stanovených procesnými právnymi predpismi. Okresný súd síce\nv rámci týchto úkonov musel posudzovať aj žiadosť žalovanej (odvolateľky, pozn.)\nna oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (po vyrubení súdneho poplatku za podané\nodvolanie vo veci samej, pozn.). Toto posudzovanie zo strany prvoinštančných súdov je ale\nznačne štandardizovaným procesom, ktorý vo všeobecnosti nemôže byť považovaný ani\nza fakticky zložitý. Navyše v tomto konkrétnom prípade okresný súd rozsudkom umožnil\nsplácanie osvedčeného peňažného nároku v splátkach, a teda je zrejmé, že určitú predstavu\no majetkových pomeroch žalovanej musel mať ešte pred tým, ako táto vôbec požiadala\no oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zložitosť veci preto ústavný súd v tomto\nprípade nemohol považovať za skutočnosť, ktorá by akoukoľvek mierou prispela k dĺžke\nnapadnutého konania, resp. napadnutého postupu okresného súdu.\n22. Správanie strany konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu,\nkonštatuje, že správanie sťažovateľa ako strany napadnutého konania nemalo žiadny vplyv\nna trvanie úkonov okresného súdu pred predložením veci odvolaciemu súdu. V predmetnom\nobdobí neadresoval sťažovateľ okresnému súdu okrem sťažnosti na prieťahy určenej\npredsedovi okresného súdu žiadne relevantné podanie, o ktorom by musel okresný súd\nrozhodovať.\n\n9\n\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, bol postup samotného\nokresného súdu v napadnutom konaní, resp. v napadnutom úseku konania. Z chronológie\nprocesného postupu okresného súdu popísanej v bode 5 odôvodnenia tohto nálezu vyplýva,\nže došlo k trom výrazným obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (obdobie\nod 21. apríla 2017 do 10. októbra 2017 v trvaní 6 mesiacov, obdobie od 30. októbra 2017\ndo 14. marca 2018 v trvaní 4 a pol mesiaca a obdobie od 20. septembra 2018\ndo 27. novembra 2018 v trvaní 2 mesiacov), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon\nnapriek tomu, že mu nič nebránilo konať. V napadnutej časti konania teda došlo\nk neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej dĺžke prevyšujúcej 12 mesiacov, čo\nmožno vo vzťahu k celkovému trvaniu úkonov pred predložením veci odvolaciemu súdu\n(20 mesiacov) považovať za zjavné porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v tomto momente zdôrazňuje, že činnosť súdu prvej\ninštancie po podaní odvolania predstavujú administratívne úkony spočívajúce vo výzve\nna odstránenie odstrániteľných vád odvolania, vyrubení súdneho poplatku, resp. prípadnom\nrozhodnutí o oslobodení od platenia súdnych poplatkov a v doručení odvolania ostatným\núčastníkom konania, prípadne následnom doručení ich vyjadrení k odvolaniu. Ústavný súd\nkonštatuje, že vo vzťahu k takýmto procesným úkonom sa imperatív rýchleho\na hospodárneho postupu súdu prejavuje ešte výraznejšie ako pri samotnom súdnom\nrozhodovaní. Zo strany súdu prvej inštancie ide totiž len o akési technické zabezpečenie\nveci pre odvolací súd bez samotného rozhodovacieho procesu. Súd prvej inštancie nemá\npriestor na úvahy týkajúce sa samotného rozhodnutia, stanovovania ďalšieho procesného\npostupu alebo zisťovania skutkového stavu, ktoré by sa mohli prejaviť v dĺžke konania.\nPrieťahy v rámci takéhoto procesného postupu súdu sú ešte výraznejšie a jednoznačnejšie\nako v prípade samotného súdneho konania. Rok nedôvodnej nečinnosti v tomto kontexte je\npreto neprijateľným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.\n24. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu, že po jemu adresovanej\nsťažnosti (14. marca 2018) prijal opatrenia, na základe ktorých konal okresný súd už\n\n10\n\nbez prieťahov, ústavný súd uvádza, že toto tvrdenie neobstojí. Ústavný súd identifikoval\nneodôvodnenú nečinnosť aj v období od 20. septembra 2018 do 27. novembra 2018, keď\nbol napokon spisový materiál predložený odvolaciemu súdu. Napriek tomu, že ide len\no dvojmesačný časový úsek, ústavný súd ho posúdil ako zbytočný prieťah, pretože okresný\nsúd mal všetky podklady pripravené na predloženie spisového materiálu odvolaciemu súdu\nuž 20. septembra 2018. Z nevysvetliteľných dôvodov (vo svojom vyjadrení ich nevysvetlil\nani predseda okresného súdu a ani zákonná sudkyňa) bol spis predložený odvolaciemu súdu\naž po zbytočnom uplynutí týchto dvoch mesiacov (okresný súd a krajský súd sídlia\nv Košiciach v rovnakej budove, pozn.). Predseda okresného súdu poukazuje aj\nna skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu už krajský súd vydal rozhodnutie,\nktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, a preto stav právnej neistoty sťažovateľa bude\nodstránený. Ústavný súd ale podotýka, že pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti na porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo vzťahu k právnej\nneistote sťažovateľa je relevantný dátum podania samotnej ústavnej sťažnosti, nie dátum,\nkeď vydá ústavný súd konečné rozhodnutie. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\npodľa vyjadrenia predsedu okresného súdu rozhodol krajský súd o odvolaní podanom\nv napadnutom konaní za necelé tri mesiace. Takýto urýchlený postup krajského súdu len\nzvýrazňuje závažnosť 12-mesačnej ničím neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v\nrámci jeho postupu pred predložením veci odvolaciemu súdu vo vzťahu k základnému\nprávu sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n25. Vyjadrenie zákonnej sudkyne, podľa ktorej boli prieťahy v danej veci spôsobené\ndlhodobou práceneschopnosťou vyššej súdnej úradníčky zaradenej do jej súdneho oddelenia\na následnými zmenami na pozícii vyššieho súdneho úradníka v jej súdnom oddelení\ns dôvetkom, že ona prácu vyšších súdnych úradníkov už nekontrolovala dôsledne, pretože\nsa rozhodla odísť do predčasného dôchodku zo zdravotných dôvodov, je podľa názoru\nústavného súdu cynickým konštatovaním a zároveň smutným mementom nezáujmu\nzákonnej sudkyne o jej prácu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa strana sporového konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto\npovinnosť zákonného sudcu nie je oslabená ani v prípade, ak sa sudca rozhoduje odísť\n\n11\n\ndo predčasného dôchodku, ani v prípade, ak je vyšší súdny úradník zaradený do jeho\nsúdneho oddelenia dlhodobo práceneschopný. Ústavný súd napokon pripomína, že\nsystémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán\nsúdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\noslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri\nnapr. I. ÚS 119/03).\n26. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 760/2015 porušené\nboli (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n28. Ústavný súd poukazuje na to, že v deň podania ústavnej sťažnosti postúpil\nokresný súd vec odvolaciemu súdu, ktorý o podanom odvolaní už rozhodol tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil. Okresný súd momentálne rozhodnutie odvolacieho súdu doručuje\nstranám v konaní. Z uvedeného dôvodu nevyhovel ústavnej sťažnosti v tej časti, v ktorej\nsťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní\nbez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu), pretože takýto príkaz uložený\nokresnému súdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne opodstatnenie.\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n12\n\n30. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nvyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán\nverejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi\npriznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný\nsúd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské\npráva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n32. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.\nÚstavný súd uznáva argument, že zbytočné prieťahy na strane okresného súdu mohli\nsťažovateľovi sťažiť vymoženie súdom priznanej sumy. Na druhej strane ale rýchly postup\nkrajského súdu toto riziko značne obmedzil. Vzhľadom na uvedené a aj s ohľadom na to, že\nv napadnutom konaní došlo očividne k neodôvodneným prieťahom, priznal ústavný súd\nsťažovateľovi sumu 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\n33. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n13\n\n35. Sťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ\nsi uplatnil náhradu trov konania v sume 241,20 € za dva úkony právnej služby.\n36. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa náhradu trov konania v sume\n241,20 € (bod 3 výroku tohto nálezu), teda v sume, ktorú si sťažovateľ uplatnil, pretože táto\nje nižšia ako náhrada trov konania, ktorá by sťažovateľovi patrila podľa ustanovení\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\n37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2019\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "odvolanie-odvolacie konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "odvolanie-odvolacie konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "odvolanie-náležitosti", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/760/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a37e9977-2b5a-4061-8912-4faa01b2ba95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.274.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 274/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.274.2020.2"}]}