{"guid": "ussr:ba3b1a1c-15e5-44fe-8c56-fffc332717ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.577.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 577/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.577.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ba3b1a1c-15e5-44fe-8c56-fffc332717ca", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.577.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.577.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.577.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 577/2018-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Marušinom,\n\nKarloveská 6C, Bratislava, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Cdo 127/2016 z 25. mája 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Marušinom, Karloveská 6C,\n\nBratislava, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 127/2016 z 25. mája\n2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou\nkonania vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n8 C 377/1997 o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v procesnom\npostavení žalobkyne. Okresný súd po právoplatnom skončení veci o trovách konania strán\nsporu rozhodol uznesením č. k. 8 C 377/1997-407 z 8. januára 2010 (ďalej len „uznesenie\nz 8. januára 2010“) tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.\nPri posúdení úspechu v spore okresný súd vychádzal nielen zo spôsobu vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva, ale prihliadol i na návrhy strán sporu týkajúce sa\nvyporiadania, ako aj na navrhovanú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel. Sťažovateľka\nbola podľa názoru okresného súdu úspešná v časti, v ktorej okresný súd podielové\nspoluvlastníctvo zrušil, a v časti, v ktorej nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného\nvlastníctva. Za neúspech okresný súd považoval skutočnosť, že primeraná náhrada bola\nohodnotená podstatne vyššou sumou, akú požadovala sťažovateľka. Vzhľadom na uvedené\naplikáciou v tom čase platného a účinného § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) okresný súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 9 Co 299/2011\nz 30. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie z 30. novembra 2011“) uznesenie okresného\nsúdu zmenil tak, že sťažovateľke náhradu trov konania nepriznal, a v časti náhrady trov\nkonania štátu napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov\nodvolacieho konania.\nProti zmeňujúcemu výroku uznesenia krajského súdu z 30. novembra 2011\nsťažovateľka podala dovolanie, o ktorom najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 232/2013\n\n2\n\nz 20. júna 2014 rozhodol tak, že uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec\nv rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nPo vrátení veci krajskému súdu odvolací súd opätovne vo veci náhrady trov konania\nrozhodol uznesením sp. zn. 9 Co 741/2014 z 30. januára 2015 (ďalej len „uznesenie\nz 30. januára 2015“) tak, že uznesenie okresného súdu z 8. januára 2010 zmenil tak, že\nsťažovateľke náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení označeného rozhodnutia\nokresný súd zotrval na názore, že je namieste uplatniť § 150 ods. 1 OSP, keďže\nsťažovateľka navrhla prvýkrát žalovanému vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou\nviacerými spôsobmi; prvýkrát žalovaný súhlasil s možnosťou odkúpenia spoluvlastníckeho\npodielu sťažovateľky, s čím však sťažovateľka nesúhlasila, druhýkrát navrhla reálne\nrozdelenie nehnuteľnosti (ktoré neakceptoval žalovaný) a napokon podala na okresnom\nsúde návrh na začatie konania, ktorým žiadala nehnuteľnosť prikázať do jej výlučného\nvlastníctva v spojení s uložením povinnosti vyplatiť primeranú náhradu žalovanému.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že\nsťažovateľka viackrát menila navrhovaný spôsob vyporiadania a napriek súhlasu\nžalovaného k uzavretiu dohody podľa ňou navrhovanej alternatívy nedošlo. Keďže v konaní\nnavrhla úplne iný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ku ktorému sa žalovaný nemohol\nvyjadriť, zmarila možnosť postupu podľa § 141 OSP, a teda možnosť predísť sporu.\nNa základe uvedených skutočností by podľa názoru krajského súdu bolo nespravodlivé\nod žalovaného, ktorý bol ochotný pristúpiť k žalobkyňou (sťažovateľkou) navrhnutej\nalternatíve dohody, požadovať zaplatenie trov konania.\nDovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 30. januára 2015 najvyšší súd\nnapadnutým uznesením odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) Civilného\nsporového poriadku.\nSťažovateľka namieta, že nedoručením vyjadrenia žalovaného k dovolaniu\nproti uzneseniu krajského súdu z 30. januára 2015 jej bola odňatá možnosť konať\n\n3\n\npred súdom relevantným spôsobom, čím došlo k porušeniu jej základných práv zaručených\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvo veci Trančíková proti Slovenskej republike (rozsudok ESĽP z 13. januára 2015) je\nkontradiktórnosť konania podľa názoru sťažovateľky potrebné vnímať formálne. Znamená\nto, že všeobecnému súdu neprináleží hodnotiť a posudzovať podanie protistrany\npo obsahovej stránke. Všeobecný súd je povinný doručovať všetky procesné podania\nbez ohľadu na ich relevantnosť a obsah. Z uvedených dôvodov nedoručením vyjadrenia\nžalovaného k dovolaniu sťažovateľky došlo k porušeniu jej práv zaručených ústavou\na dohovorom.\nPodľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prekvapivým\nrozhodnutím, keďže ním najvyšší súd nezistil podmienky prípustnosti dovolania\nproti uzneseniu krajského súdu z 30. januára 2015. V napadnutom uznesení najvyššieho\nsúdu absentuje „právne stanovisko k dôvodom, pre ktoré dovolací súd uznesenie v rozsahu\nzrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Sťažovateľka s právom na predvídateľnosť\nrozhodnutia súdov očakávala, že odvolací súd zaujme právnu analýzu a právne zdôvodní\nsvoje rozhodnutie nepriznať jej náhradu trov, miesto toho len obsahovo s väčším narábaním\nslovnej zásoby zopakoval to isté, čo uviedol v uznesení 9 Co 299/11-435 a tak opäť porušil\nprávo sťažovateľky na dostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia.“.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu absentuje dôkaz o tom, že\n„odvolací súd v konaní sp. zn. 9 Co/741/2014-501 splnil zákonnú povinnosť v zmysle ust.\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a rozsudok presvedčivo na základe označených dôkazov\nzdôvodnil v tých častiach, pre ktoré Najvyšší súd SR dňa 20. júna 2014 uznesenie Krajského\nsúdu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Z doterajšieho konania\npred odvolacím a dovolacím súdom nebolo dôkazne preukázané, že sťažovateľka nebola\nv konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva plne úspešná, a preto má sťažovateľka za\nto, že nepriznanie trov nebolo zákonné. Zároveň nebolo doposiaľ na základe dôkazov\n\n4\n\npreukázané, že sťažovateľka bola v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva len\nčiastočne úspešná, hoci v predmetnom konaní jej prvostupňový súd prikázal nehnuteľnosť\ndo výlučného vlastníctva s povinnosťou uhradiť odporcovi primeranú náhradu tak ako\nv návrhu žiadala.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie jej základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec\nvráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000 € a úhradu trov konania v sume 353,59 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\n\n5\n\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľka predostiera v sťažnosti dve kľúčové námietky proti napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu, a to ústavnú neudržateľnosť jeho odôvodnenia, z ktorého\nnevyplýva posúdenie toho, či si krajský súd ako odvolací súd splnil svoju zákonnú\npovinnosť rozhodnutie o náhrade trov konania presvedčivo odôvodniť (ďalej aj „námietka\nnedostatočného\n\nodôvodnenia“),\n\na nedoručenie\n\nvyjadrenia\n\nžalovaného\n\nk dovolaniu\n\nsťažovateľky (ďalej aj „námietka nedoručenia vyjadrenia žalovaného“).\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal zo svojej judikatúry,\nv súlade s ktorou nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Vzhľadom na svojej ústavné postavenie\nústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory\nvšeobecného súdu, ani to, ako posúdil skutkové otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n\n6\n\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\nVychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd v rámci predbežného\nprerokovania rámcovo preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu na účely\nposúdenia, či sťažnosť sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení k sťažovateľkou namietanému dôvodu\nprípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP predovšetkým zdôraznil:\n«Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. sa\nrozumel postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných\npráv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával (napr. právo zúčastniť sa\npojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,\nvykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na\npresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť\nvyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).\n16. Dovolací súd v súvislosti s námietkou žalobkyne pripomína, že právo na určitú\nkvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie\nbola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom sa táto norma uplatňovala aj\nv odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale\niba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo\n\n7\n\nsú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní\n(II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí\ndať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n17. V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta\nktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku“.\n18. Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v preskúmavanej veci išlo\no takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol\ndôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním\nnapádané uznesenie odvolacieho súdu zhŕňa doterajší priebeh konania, popisuje dôvody,\nktoré viedli žalobkyňu k podaniu odvolania, uvádza rozhodujúci skutkový stav, cituje právne\npredpisy, z ktorých súd vyvodil svoj právny názor. Jeho obsahom sú aj úvahy, ktorými sa pri\nhodnotení dôkazov riadil a na základe ktorých dospel k úsudku, že konkrétnu procesnú\nsituáciu možno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemožno\nžalobkyni náhradu trov konania priznať. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu dáva\nodpoveď na podstatné otázky týkajúce sa náhrady trov konania a zodpovedá tak\npožiadavkám vysloveným v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu z 20. júna 2014 sp. zn.\n6 Cdo 232/2013. Dovolací súd považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za riadne\nzdôvodnené a presvedčivé. Žalobkyňa preto nedôvodne argumentovala, že uznesenie\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľné; za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f)\nO. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.\n19. Dovolacia námietka o odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom tým, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, je preto neopodstatnená.\n20. S odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.\nnemožno zamieňať prípadnú vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Žalobkyňa odňatie možnosti\n\n8\n\nkonať pred súdom v značnej miere odôvodňovala práve takýmito námietkami (nesprávnym\nprávnym posúdením veci a tzv. inou vadou). Námietkami v tomto smere by sa najvyšší súd\nmohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné, čo v danom prípade nie je splnené.»\nPo preskúmaní podstatnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nnajvyššieho súdu. Naopak, prihliadajúc na citovanú časť odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd ako dovolací súd sa\nv ňom zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolacím dôvodom\nnamietaným sťažovateľkou [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP], s ktorým sa nestotožnil, a preto jej\ndovolanie odmietol ako neprípustné. Najvyšší súd svoj záver o neprípustnosti dovolania\nsťažovateľky v rozsahu dovolacej námietky vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, preto\ntento jeho záver nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ústavný súd nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach\nposudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), ktorý by nemal oporu v zákone. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch,\nktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní\naplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku\n(upravujúcich prípustnosť dovolania v občianskoprávnych veciach). Skutočnosť, že najvyšší\nsúd kvalifikoval dovolanie sťažovateľky ako neprípustné a že pri tom vyslovil právny názor,\ns ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva\nna súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa označeného článku ústavy\na dohovoru.\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,\npatrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie\ndo právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\n\n9\n\nsústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Ingerencia\nústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len\nv prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n(I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je\notázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených\npráv sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 35/02).\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani\nnemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného práva. V inom prípade by totiž\nsúdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti\npodaného dovolania vôbec boli naplnené (IV. ÚS 245/2010). Takýto postup a rozhodnutie\ndovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok (Civilný sporový poriadok) výslovne\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie\nprístupu sťažovateľky k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nNámietka sťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu nedôvodná.\nDruhou sťažnostnou námietkou sťažovateľka poukazuje na požiadavku formálneho\nuplatňovania zásady kontradiktórnosti, ktorá zodpovedá príslušnej judikatúre ESĽP a v tejto\nsúvislosti argumentuje, že nedoručením vyjadrenia žalovaného k jej dovolaniu došlo\nk porušeniu jej základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd si vyžiadal relevantné podklady zo spisu vzťahujúceho sa na konanie\nvedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 377/1997 a z nich zistil, že tvrdenie sťažovateľky\no tom, že vyjadrenie žalovaného k dovolaniu jej nebolo doručované nie je pravdivé.\nNaopak, z relevantných častí spisu vyplýva, že vyjadrenie žalovaného k dovolaniu\nsťažovateľky bolo okresnému súdu doručené 20. mája 2015 a následne doručované\n\n10\n\nsťažovateľke. Vyjadrenie žalovaného k dovolaniu bolo sťažovateľke doručené 29. mája\n2015.\nVzhľadom na preukázanie nepravdivosti tvrdenia sťažovateľky o tom, že vyjadrenie\nžalovaného k dovolaniu jej nebolo doručené, ústavný súd konštatuje, že aj druhá námietka\nsťažovateľky je nedôvodná.\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a sťažovateľkou namietaným porušením základných práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a právom zaručeným čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnezistil existenciu takej príčinnej súvislosti, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia ich\nporušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie", "trovy konania-náklady konania", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fbead54f-7514-4529-9502-a0b03fb7c5e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbead54f-7514-4529-9502-a0b03fb7c5e6"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "0916697c-0330-4230-b9bc-d92f5c0493b2:011e0d9a-e6ce-4070-b41d-18938b95c226", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4213207054.3", "spisova_znacka": "9Co/741/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/741/2014 z 24. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4213207054.3"}], "citovane_v": []}