{"guid": "ussr:5f118a9b-2a16-4424-9ffb-bc41832f67f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.667.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 667/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 667/2018 z 7. 2. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. februára 2019, sp. zn. IV. ÚS 667/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.667.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-02-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5f118a9b-2a16-4424-9ffb-bc41832f67f0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.667.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.667.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.667.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 667/2018-47\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava\nDuriša (sudca\n\nspravodajca)\n\na\n\nLadislava\n\n,\n\nOrosza\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Weis\n\n& Partners s. r. o., Ivanská cesta 30/B, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Peter Weis, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Er 376/2014 za účasti Okresného súdu Žiar nad Hronom a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Er 376/2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov)\nna účet jej právneho zástupcu advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o., Ivanská\ncesta 30/B, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n4. septembra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“\n\nalebo „povinná“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o., v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Weis, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)\nv konaniach vedených pod sp. zn. 5 Er 376/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a pod\nsp. zn. 2 Er 321/2014.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení povinnej v už\nuvedených exekučných\n\nkonaniach\n\no vymoženie\n\npeňažnej\n\npohľadávky\n\nna\n\nzáklade\n\nnesplatenej úverovej zmluvy. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd nerozhodol\nprávoplatne o jej návrhu na odklad a zastavenie exekúcie za takmer štyri roky\ndo podania ústavnej sťažnosti, a to napriek tomu, že predseda okresného súdu listom\n\n2\n\nz 2. novembra 2017 uznal sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy za dôvodnú a súčasne prijal\nopatrenie v podobe pohovoru s príslušnou sudkyňou, aby veci venovala zvýšenú pozornosť.\n3. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €,\nčo odôvodnila aj tým, že okresný súd už raz uznal jej sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,\nno napriek tomu v predmetných veciach nekonal tak, aby k neodôvodneným prieťahom\nnedochádzalo.\n4. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal\ntento nález:\n„1. Základné právo alebo sloboda sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, v konaniach vedených Okresným súdom Žiar nad Hronom pod\nspisovou značkou 5Er/376/2014 a 2Er/321/2014, bolo porušené.\n2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Žiar nad Hronom, aby v konaniach\nvedených pod spisovou značkou 5Er/376/2014 a 2Er/321/2014 konal bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke\n\nprimerané finančné\n\nzadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Žiar\nnad Hronom povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľke trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný\nsúd Žiar nad Hronom povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia.“\n5. Ústavný súd výzvou z 11. októbra 2018 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa\nvyjadril k opodstatnenosti sťažnosti. Predseda okresného súdu uviedol, že nemožno\nnamietať právnu a skutkovú náročnosť v predmetných exekučných konaniach, hoci samotné\nkonania v obidvoch prípadoch boli neprimerane predĺžené, čo bolo spôsobené neprimerane\nvysokým nápadom doručených exekučných vecí na okresnom súde v rokoch 2012 – 2016.\nVzhľadom na to, že v čase vybavovania sťažnosti v obidvoch prípadoch došlo k zastaveniu\nexekúcie (konanie bolo skončené) a stav právnej neistoty sťažovateľky bol odstránený,\n\n3\n\npredseda okresného súdu navrhoval, aby ústavný súd podľa konštantnej judikatúry\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom\nprerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z pripojených vyjadrení zákonných\nsudcov vyplynulo, že rozhodovanie okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod\nsp. zn. 2 Er 321/2014 bolo právoplatne ukončené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu\npovinnou v exekučnom konaní (4. septembra 2018, pozn.). Naopak, rozhodovanie\nokresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 376/2014 bolo právoplatne\nukončené až po podaní sťažnosti ústavnému súdu 23. novembra 2018.\n6. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 667/2018-28\nzo 6. decembra 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 376/2014. Rovnakým\nuznesením ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú v časti, v ktorej\nsťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 321/2014, pretože toto konanie bolo už pred podaním\nsťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené.\n7. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 5 Er 376/2014 zistil tento\npriebeh konania pri rozhodovaní okresného súdu ako exekučného súdu o návrhu\nsťažovateľky na zastavenie a odklad exekúcie:\n- Dňa 5. decembra 2014 doručil súdny exekútor okresnému súdu návrh povinnej\nna zastavenie a odklad exekúcie.\n- Dňa 24. novembra 2015 okresný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom\nuznesením zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie (výrok č. I uznesenia, pozn.)\na návrh na zastavenie exekúcie (výrok č. II uznesenia, pozn.).\n\n4\n\n- Dňa 7. apríla 2016 okresnému súdu bolo doručené odvolanie povinnej proti\nuzneseniu okresného súdu z 24. novembra 2015.\n- Dňa 19. mája 2016 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávneného\nk odvolaniu povinnej.\n- Dňa 7. augusta 2017 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie povinnej\nk vyjadreniu oprávneného.\n- Dňa 8. augusta 2017 okresný súd zaslal vyjadrenie povinnej oprávnenému\na súdnemu exekútorovi.\n- Dňa 23. augusta 2017 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávneného\nk vyjadreniu povinnej zo 7. augusta 2017.\n- Dňa 6. septembra 2017 okresný súd zaslal povinnej vyjadrenie oprávneného\nz 23. augusta 2017.\n- Dňa 18. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinnej\nk vyjadreniu oprávneného z 23. augusta 2017.\n- Dňa 13. októbra 2017 okresnému súdu bolo doručené ďalšie vyjadrenie povinnej\nk vyjadreniu oprávneného z 23. augusta 2017.\n- Dňa 17. októbra 2017 okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).\n- Dňa 5. decembra 2017 krajský súd uznesením zrušil uznesenie okresného súdu\nz 24. novembra 2015 v jeho II. výroku (zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie, pozn.)\na vo veci odvolaním napadnutého I. výroku predmetného uznesenia okresného súdu vrátil\nkrajský súd vec okresnému súdu bez rozhodnutia, pretože podaním odvolania\nproti I. výroku predmetného uznesenia okresného súdu obsadeného vyšším súdnym\núradníkom sa v súlade príslušnými procesnoprávnymi predpismi predmetný výrok zrušil\ns tým, že o ňom bol povinný znova rozhodnúť sudca okresného súdu.\n- Dňa 10. októbra 2018 okresný súd uznesením povolil odklad exekúcie\ndo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie (výrok č. 1), exekúciu\nvyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (výrok č. 2) a oprávneného zaviazal nahradiť trovy\nkonania povinnej v rozsahu 100 % (výrok č. 3). Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo\nprávoplatnosť 23. novembra 2018.\n\n5\n\n- Dňa 11. januára 2019 okresný súd uznesením rozhodol o náhrade trov konania\npovinnej.\n8.1 Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom\nzo 4. januára 2019 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k možnosti upustenia\nod ústneho verejného pojednávania vo veci. Predseda okresného súdu prípisom\nzo 16. januára 2019 súhlasil, aby ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho\npojednávania v konaní vo veci samej.\n8.2 Ústavný súd taktiež prípisom zo 4. januára 2019 vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľky, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré mu\nv prílohe zaslal, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania. Stanovisko právneho\nzástupcu sťažovateľky bolo ústavnému súdu doručené 18. januára 2019, pričom v tomto\nstanovisku sťažovateľka zotrvala na podanej sťažnosti, reagovala na vyjadrenia predsedu\nokresného súdu a zákonnej sudkyne v napadnutom konaní a súhlasila s upustením\nod ústneho pojednávania v tejto veci.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 376/2014 pri rozhodovaní o návrhu\nna odklad exekúcie a o návrhu na zastavenie exekúcie došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n12.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n15. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\n\n7\n\nrealizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto\nzabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto\npovinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117\nods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä zo\nzásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania“.\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\n- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n- správanie účastníka súdneho konania a\n- postup samotného súdu.\nZa súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n17. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd sa\nnestotožňuje s vyjadrením zákonnej sudkyne v predmetnom exekučnom konaní, podľa\nktorej išlo o skutkovo a právne zložitú vec. Posúdenie, či právny vzťah medzi účastníkmi\nkonania možno považovať za spotrebiteľský zmluvný vzťah, resp. či rozhodcovská doložka\nbola vyhotovená vopred v štandardizovanej formulárovej zmluve bez toho, aby mal\nspotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej obsah, predstavuje bežnú súčasť činností exekučných\nsúdov. Taktiež nemožno za právne komplikované považovať posudzovanie, či boli splnené\nzákonné podmienky na odklad exekúcie. S poukazom na skutočnosť, že exekučné súdy\n\n8\n\nrozhodujú v absolútnej väčšine prípadov „od stola“, t. j. bez potreby nariaďovať\npojednávanie, a taktiež s poukazom na skutočnosť, že rozsah a ani obsadenie účastníkov\nkonania sa v predmetnom exekučnom konaní nemenilo, predmetnú vec nemohol ústavný\nsúd považovať ani za skutkovo zložitú. Zložitosť veci preto ústavný súd v tomto prípade\nnemohol považovať za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k dĺžke\nnapadnutého konania.\n18. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu\nvyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľky ako povinnej\nv napadnutom exekučnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. V predmetnom\nexekučnom konaní sťažovateľka predložila okresnému súdu svoje podanie (návrh na\nzastavenie a odklad exekúcie, resp. opravný prostriedok proti rozhodnutiu okresného súdu),\npri vybavovaní ktorého vznikali na strane okresného súdu objektívne prieťahy. Správanie\nstrán v napadnutom konaní podľa ústavného súdu preto nevytváralo ani teoreticky prekážky\npre (možný) plynulý postup okresného súdu.\n19.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.\nZ doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v bode 7 odôvodnenia tohto\nnálezu vyplýva, že došlo k trom výrazným obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného\nsúdu (obdobie od 5. decembra 2014 do 24. novembra 2015 v trvaní 11 mesiacov – pred\nrozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, obdobie\nod 19. mája 2016 do 7. augusta 2017 v trvaní 15 mesiacov – keď okresný súd po tom, čo mu\nbolo doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu povinnej, zostal úplne nečinný\na obdobie od 5. decembra 2017 do 10. októbra 2018 v trvaní 10 mesiacov – keď okresnému\nsúdu trvalo neprimerane dlho vydať rozhodnutie po tom, čo jeho pôvodné rozhodnutie bolo\nodvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie), keď okresný súd\nnevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty strán preskúmavaného\nexekučného konania. V napadnutom konaní pri rozhodovaní o návrhoch sťažovateľky\nv rámci exekučného konania teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu\n\n9\n\nv celkovej dĺžke 3 rokov, čo možno v kontexte danej veci považovať za porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n19.2 Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne, ktorí\npoukazovali na vysoký nápad exekučných vecí v rokoch 2012 až 2016 a nevyhovujúcu\npersonálnu situáciu na exekučnom oddelení okresného súdu, ústavný súd uvádza, že\nv podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03, II. ÚS 140/2017),\nže nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí\nzabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len\nv tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2\nzaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia\numožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.\nI keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky\nv oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu strán v súdnom konaní a mieru\nochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním\nna dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).\n20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné\nprávo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 376/2014 porušené boli (bod\n1 výroku tohto nálezu).\nIII.\n21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n\n10\n\n22. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa prehľadu úkonov v napadnutom konaní\nbolo už 23. novembra 2018 okresným súdom právoplatne rozhodnuté o návrhu\nsťažovateľky na zastavenie a odklad exekúcie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel\nsťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu), pretože\ntakýto príkaz uložený okresnému súdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne\nopodstatnenie.\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n25.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.\nnapr. IV. ÚS 210/04).\n25.2 Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n\n11\n\n26. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.\nÚstavný súd považoval sťažovateľkou uplatnenú sumu za neprimeranú, pretože ju\nnedokázala podoprieť relevantnými dôvodmi (bod 3). Ústavný súd v konečnom dôsledku\nprijal sťažnosť sťažovateľky len v jednom z dvoch napádaných exekučných konaní\na samotné uznanie predsedu okresného súdu, že pri vybavovaní podania povinnej\nv exekučnom konaní došlo zo strany okresného súdu k prieťahom, nie je dostatočným\nzáverom na priznanie finančného zadosťučinenie v požadovanej výške. Ústavný súd ale\nprihliadol\n\nna\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nv napadnutom exekučnom\n\nkonaní došlo\n\nočividne\n\nk neodôvodneným prieťahom zo strany okresného súdu a priznal sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\n27.1 Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\n27.2 Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n28. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej\nvznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka\nsi uplatnila túto náhradu trov konania bez toho aby ju vyčíslila.\n29. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov konania\nv sume 598,26 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby podľa\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy z 3. septembra 2018, vyjadrenie\nsťažovateľky z 18. januára 2019). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového\nzákladu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a za rok 2019 v sume 163,33 €. Tiež zo sadzby\n\n12\n\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018\nv sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a za rok 2019\nv sume 9,80 €. Súčet vo výške 498,55 € bol navýšený o daň z pridanej hodnoty so sadzbou\n20 % (99,71 €), pretože sťažovateľka k svojej sťažnosti pripojila osvedčenie jej právneho\nzástupcu o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal\nsťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala výšku 598,26 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\n30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2019\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/376/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6b7e8142-c5fd-4616-a144-199d4d76d433", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.140.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.140.2017.2"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "d0e09366-9654-4ce5-b8da-cbef8ba83978:aeea230c-3989-492d-bae4-4f36ca2ab451", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/321/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2Er/321/2014 z 6. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2017-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d0e09366-9654-4ce5-b8da-cbef8ba83978:aeea230c-3989-492d-bae4-4f36ca2ab451"}, {"guid": "b202e4d7-30d7-4743-b95f-d3c102b7df44:8d052d7d-a7e7-4cbc-94f3-57d10bab5bdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/376/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 5Er/376/2014 z 18. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2015-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b202e4d7-30d7-4743-b95f-d3c102b7df44:8d052d7d-a7e7-4cbc-94f3-57d10bab5bdf"}], "citovane_v": []}