{"guid": "ussr:bd5bdd4a-9be8-4794-98cc-d7c8a6a3c52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2017 z 12. 6. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. júna 2019, sp. zn. PL. ÚS 12/2017, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-06-12", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd5bdd4a-9be8-4794-98cc-d7c8a6a3c52a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 12/2017-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júna 2019 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nMiroslava Duriša, Jany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho\nprerokoval návrh skupiny 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej\ndoc. PhDr. Martinom Klusom, PhD., MBA, poslancom Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, a Mgr. Jozefom Viskupičom, bývalým poslancom Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\no súlade § 219a zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 30 ods. 1 a 4\na s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nNávrhu skupiny 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie veci a rekapitulácia návrhu\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. júla 2017\ndoručený návrh skupiny 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej\ndoc. PhDr. Martinom Klusom PhD., MBA, a Mgr. Jozefom Viskupičom, poslancami\nNárodnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“), na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a podľa § 74 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\núčinného od 1. marca 2019 [predtým § 37 v spojení s § 18 ods. 1 písm. a) zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „pôvodný zákon o ústavnom súde“)] o súlade § 219a zákona č. 180/2014 Z. z.\no podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“) s čl. 30\nods. 1 a 4 a s čl. 31 ústavy.\n2. Skupina poslancov k namietanému nesúladu § 219a zákona o podmienkach\nvýkonu volebného práva s čl. 30 ods. 1 a 4 a s čl. 31 ústavy v návrhu na začatie konanie\nuvádza:\n«Napadnuté ustanovenie § 219a... vytvorilo zákonnú prekážku výkonu aktívneho i\npasívneho volebného práva v období od 1. novembra 2017 až do konania riadnych\nkomunálnych volieb v novembri 2018.\nPrebiehajúcim volebným obdobím je súčasné volebné obdobie do orgánov\nsamosprávy obcí 2014 - 2018 a uvedeným doterajším predpisom bol zákon Slovenskej\nnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších\npredpisov.\n\n2\n\n1.2 Časový rámec vecného dosahu napadnutého ustanovenia\nDňa 4. novembra 2017 (rozhodnutie predsedu NR SR publikované v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky) sa uskutočnia voľby do orgánov samosprávnych krajov a niektorí\navizovaní kandidáti na post predsedu samosprávneho kraja v súčasnosti pôsobia na pozícii\nstarostov obcí. resp. primátorov miest. Ak vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov\nuspejú, podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2017 [napadnutá právna úprava\nnadobudla účinnosť 1. júla 2017, pozn.] by museli byť vyhlásené tzv. doplňujúce voľby do\norgánov územnej samosprávy, čomu zabraňuje ustanovenie § 219a, napadnuté týmto\nnávrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov.\nV roku 2018 (zrejme v roku 2014 – pozn. ústavného súdu) sa voľby do orgánov\nsamosprávy obcí konali 15. novembra 2014. Pravdepodobným termínom konania volieb do\norgánov samosprávy obcí v roku 2018 je teda 10. november 2018, prípadne 3. november\n2018 (v súlade s dikciou § 181 ods. 2 zák. č. 180/2014 Z. z.).\nV nadväznosti na vyššie uvedené možno predpokladať, že časový odstup medzi\nuprázdnením funkcie starostu obce/primátora mesta a novými voľbami do orgánov\nsamosprávy obcí bude približne jeden rok (s odchýlkou niekoľkých dní).\nVoľby do orgánov samosprávy obcí vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej\nrepubliky najneskôr 110 dní predo dňom ich konania (§ 181 ods. 1 zák. č. 180/2014 Z. z.).\n110 dní je teda zákonom potvrdená schopnosť štátnych orgánov a obcí organizačne\nzabezpečiť vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí.\nPri termíne volieb do orgánov samosprávnych krajov (4.11.2017) a pri skoršom\ntermíne volieb do orgánov samosprávy obcí (3.11.2018) dostávame 364 dní, počas ktorých\nbude post starostu obce/primátora mesta neobsadený, čo je bez jedného dňa presný rok. Ak\nod počtu 364 dní odpočítame 110 dní predpokladaných zákonom pre organizáciu volieb,\ndostaneme číslo 254 dní, čo je viac ako 8 mesiacov.\n1.3 Obmedzenie aktívneho a pasívneho volebného práva\nPodľa § 181 ods. 7 zák. č. 180/2014 Z. z. voľby do orgánov samosprávy obcí podľa\nodseku 3 sa nevykonávajú v posledných šiestich mesiacoch ich volebného obdobia.\nZákonodarca teda možnosť aktívneho aj pasívneho volebného práva obmedzil. O dôvodoch\ntakéhoto obmedzenia sa dôvodová správa nezmieňuje. Možno však predpokladať, že\n\n3\n\ndôvodom bola okrem iného aj časová náročnosť organizačného zabezpečenia volieb.\nVzhľadom na to, že polrok (6 mesiacov) pozostáva približne zo 180 dní, po odpočítaní 110\ndní potrebných na organizačné zabezpečenie volieb, zostáva približne 70 dní, počas ktorých\nby mohol byť, no nie je obsadený post starostu obce/primátora mesta. Vo všeobecnosti\npovažujeme za legitímne právo zákonodarcu sčasti obmedziť pasívne aj aktívne volebné\nprávo stanovením lehoty pred riadnymi voľbami, počas ktorých sa doplňujúce komunálne\nvoľby nevykonajú v určitom období pred konaním riadnych volieb, pokiaľ je toto\nobmedzenie odôvodnené objektívnymi skutočnosťami, napr. časovou náročnosťou\norganizácie doplňujúcich volieb. Nevyjadrujeme sa k úvahe, či 6 mesačná lehota je\nopodstatnená pre obmedzenie aktívneho a pasívneho volebného práva. Je možné, že ani táto\nlehota nie je v súlade s ústavným právom na uplatňovanie aktívneho aj pasívneho\nvolebného práva. Je to možno otázka na iné podanie na ústavný súd, ktoré predbežne\nnemienime podávať. Obmedzíme sa na konštatovanie, že 6-mesačné obdobie je vo\nvšeobecnosti akceptované celospoločenským konsenzom ako primerané; tento všeobecný\nkoncept nemienime v tomto štádiu spochybňovať.\nAvšak ročný časový odstup, počas ktorého bude funkcia starostu obce/primátora\nmesta uprázdnená, nemožno odôvodniť žiadnou objektívnou skutočnosťou s výnimkou\nfinančnej úspory. Odhliadnuc od skutočnosti, že organizácia volieb v nejakej obci alebo\nmeste, akokoľvek veľkom, je len zlomkom sumy vynakladanej na celoštátne voľby alebo\nreferendum, finančná úspora nemôže byť ústavnoprávne relevantným argumentom\nschopným prelomiť ústavné právo občanov na uplatnenie aktívneho i pasívneho volebného\npráva v rámci konania doplňujúcich volieb.\nI.4 Právne postavenie zástupcu starostu\nVzhľadom na to, že protistrana bude pravdepodobne argumentovať legitimitou\nzastupovania starostu obce (primátora mesta) zástupcom starostu (primátora mesta), je\npotrebné v tejto súvislosti pre ozrejmenie uviesť celý § 13b, ktorý funkciu zástupcu starostu\nupravuje:\n„§ 13b\nZastupovanie starostu\n(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie\npoverí zastupovaním starosta do 60 dni od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu\n\n4\n\nstarostu zvoli obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak obec má\nviac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu,\npričom urči ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak starosta\nodvolá zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania\nzástupcu starostu.\n(2) Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je jej členom.\n(3) Zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom\npoverení.\n(4) Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobiu [§ 13a ods. 1\npísm. c) až i)], plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu; ak sú poverení\nzastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení\nza zástupcov starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.\n(5) Zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa odseku 4, patrí plat podľa\nosobitného zákona.“\nZástupca starostu podľa slovenskej právnej úpravy nie je funkcia volená občanmi,\nale zástupcu starostu vyberá svojvoľne starosta obce (primátor mesta). Obecné\nzastupiteľstvo volí zástupcu starostu len v prípade, že starosta obce (primátor mesta)\nžiadneho poslanca funkciou zástupcu starostu obce (primátora mesta) nepoverí, čo je viacmenej iba hypotetická situácia a z bežnej praxe takéto prípady ani nie sú známe. Tak či\nonak zástupca starostu obce (primátora mesta) nie je volený občanmi.\nZástupca starostu (primátora mesta) teda nie je ani demokraticky volený ani\nreprezentatívny orgán obce a ak niekoho reprezentuje, tak jedine osobné preferencie\nstarostu, ktorý ho funkciou zástupcu starostu poveril. Výkon reálnej moci nevoleným\nfunkcionárom, ktorý sa do funkcie dostal vďaka svojvoľnému výberu bývalého funkcionára\nje možno obvyklý v absolutistických monarchiách, príp. vo vojenských diktatúrach, nemal\nby však byť legitimizovaný ústavným súdom demokratického štátu. Poukazujeme v tejto\nsúvislosti na závažnosť ust. § 13b ods. 3, podľa ktorého zástupca starostu zastupuje starostu\nv plnom rozsahu.\nII. Relevantné ústavné východiská a namietaný nesúlad\nPrávo voliť a byť volený je v Ústave Slovenskej republiky začlenené v čl. 30 v rámci\npolitických práv ako tretí oddiel druhej hlavy upravujúcej základné práva a slobody.\n\n5\n\nAktívne volebné právo, t. zn. právo voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných\norgánov verejnej moci ako aj rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi\nvolených orgánov verejnej moci je garantované Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne\nčl. 30 ods. 1.\nPasívne volebné právo, t. zn. právo byť volený vo vzťahu k voľbám do územnej\nsamosprávy je garantované v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky...\nVýkon uvedených práv sa realizuje za podmienok ustanovených zákonom. Účelom\nzákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov je premietnutie ochrany aktívneho volebného práva a pasívneho\nvolebného práva ako dvoch elementárnych politických práv zaručených článkom 30 Ústavy\nSlovenskej republiky do zákona a zároveň aj podrobnejšie vymedzenie detailov, ktoré\nÚstava Slovenskej republiky neupravuje. Politické práva sú podskupinou základných práv a\nslobôd garantovaných ústavou, preto by zákonodarca mal byť pri každom premietnutí\nobsahu týchto práv do konkrétnej podoby zákona nanajvýš opatrný a mal by zohľadňovať aj\niné ustanovenia ústavy, ktoré spolupôsobia na vytváranie podoby obsahového zhmotnenia\ntohto ústavného práva na úrovni zákona. Ústavným imperatívom pre zákonnú úpravu\npolitických práv, rovnako ako aj pre výklad tejto zákonnej úpravy, je ustanovenie čl. 31\nÚstavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Zákonná úprava všetkých politických práv a\nslobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických\nsíl v demokratickej spoločnosti.“.\nPredpokladom slobodnej súťaže politických síl sú voľby; bez nich je súťaž politických\nsíl jednoducho nemysliteľná. Akákoľvek zákonná úprava, ktorá v určitom čase zamedzuje\nkonanie volieb, ide proti imperatívu zakotvenému v čl. 31 ústavy, ako aj proti princípom\nfungovania demokratického štátu ako takého.\nVolebné právo je právom reálnym. Preto zákonodarca má právo vyvažovať ústavné\nprávo vykonať volebný akt zmysluplnosťou jeho výkonu, ktorá závisí aj od predpokladanej\ndĺžky výkonu funkcie zvolenou osobou. Celospoločenský konsenzus aj akási dlhodobá\nústavná tradícia ustálili túto lehotu na šiestich mesiacoch, čo sa premietlo aj do znenia\nzákona.\n\n6\n\nProtiústavný charakter prijatej novely zosilňuje skutočnosť, že zákonodarca to zúžil\nlen na roky 2017-2018, pravdepodobne s úmyslom zachytiť postupný nábeh na zlučovanie\nžupných a komunálnych volieb, kedy v rokoch 2017 a 2018 sa poslednýkrát uskutočnia\njedny aj druhé voľby samostatne a kedy možno predkladatelia návrhu zákona\npredpokladali, že za predsedu samosprávneho kraja bude zvolený niektorý zo súčasných\nprimátorov. Rovnaká situácia môže vzniknúť o 4 roky - po 31.10.2021, napr. 1. novembra\n2021 sa uprázdni post starostu obce/primátora mesta, lebo bude zvolený alebo vymenovaný\ndo funkcie, ktorá je s postom starostu obce/primátora mesta nezlučiteľná a do najbližších\nkomunálnych volieb (už zlúčených so župnými voľbami) v roku 2022, bude zostávať s\npresnosťou takmer na deň rovnaký počet mesiacov do najbližších volieb. Natíska sa otázka,\nprečo ani pre ďalšie roky (pro futuro na neurčito) zákonodarca neuplatnil rovnaké pravidlá\nako pre roky 2017-2018, ak sa domnieval, že toto riešenie je konformné s ústavou? Z tohto\ndôvodu možno predpokladať, že ide o účelovú a takpovediac „na mieru šitú“ novelu, s\ncieľom znemožniť občanom konkrétneho mesta vykonať akt doplňujúcej voľby primátora na\nzostávajúce funkčné obdobie.\n§ 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie:\n„(4) Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného\nspolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne\nvzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí\nbyť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo\njednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych\nvzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo\nobmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu.“.\nNapadnuté ustanovenie § 219a nespĺňa teda požiadavky zákona č. 400/2015 Z. z.\nkladené na pravidlá tvorby prechodných ustanovení, pretože nemá väzbu na právne vzťahy\nspred účinnosti daného ustanovenia, nevysporiadava sa s použitím starej a novej právnej\núpravy, ale pôsobí negujúco pro futuro s ohraničením tejto negácie na termín konania\nriadnych volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018.\n\n7\n\nVolebné právo je ústavou garantované politické právo zúčastňovať sa správe vecí\nverejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo bolo zásahom\nzákonodarcu odňaté: odňaté nebolo plošne, ale asymetricky a síce len jednej skupine\nobčanov a len v určitom časovom období (od 1. novembra 2017 do konania doplňujúcich\nvolieb do orgánov samosprávy obcí v novembri 2018).\nMiera obmedzenia základných práv preukázateľne nie je nevyhnutná, keďže\nzákonodarca vzhľadom na to, že pre voľby v roku 2022 a 2026 a v ďalších rokoch takúto\nzmenu nezakotvil, jednoznačne priznal neopodstatnenosť a účelovosť takéhoto obmedzenia.\nProtistrana zrejme bude argumentovať, že v rokoch 2022 a 2026 už budú voľby zlúčené a\nteda nebude dôvod vyhlasovať doplňujúce voľby. Takýto argument nie je opodstatnený,\npretože funkcia starostu obce (primátora mesta) sa môže uprázdniť aj inak ako zvolením za\npredsedu samosprávneho kraja, môže sa tak stať v prípade získania inej funkcie, s ktorou je\nfunkcia starostu obce (primátora mesta) zo zákona nezlučiteľná alebo vzdaním sa funkcie\nprakticky kedykoľvek. Potvrdzuje sa tak účelovosť celého ustanovenia, potvrdzuje sa to, že\npredkladatelia sledovali cieľ odňať určitej skupine občanov konkrétneho mesta výkon\naktívneho volebného práva. resp. konali s úmyslom zakonzervovať status quo v konkrétnom\nmeste až do termínu konania riadnych komunálnych volieb.»\n3. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd\nprijal jej návrh na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní vyniesol takýto nález:\n„Ustanovenie § 219a zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 165/2017 Z. z. nie je v súlade\ns čl. 30 ods. 1 a 4 a s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky.“\n4. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania zároveň podľa § 38 ods. 2\npôvodného zákona o ústavnom súde (zákona o ústavnom súde platného a účinného v čase\npodania návrhu skupiny poslancov, pozn.) navrhla, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení\núčinnosti napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Návrh\nna pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy však nijako neodôvodnila.\n\n8\n\nII.\nPriebeh konania\n5. Ústavný súd predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov na vyslovenie\nnesúladu napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva\ns označenými ustanoveniami ústavy na neverejnom zasadnutí pléna 20. septembra 2017\na uznesením č. k. PL. ÚS 12/2017-14 ho prijal na ďalšie konanie. Návrh na pozastavenie\núčinnosti napadnutej právnej úpravy zamietol.\n6. Po prijatí návrhu skupiny poslancov na ďalšie konanie si ústavný súd podľa § 39\nods. 1 pôvodného zákona o ústavnom súde vyžiadal stanovisko k návrhu skupiny poslancov\nod Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a vlády Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“), zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Ústavný súd zároveň podľa § 30 ods. 2 pôvodného\nzákona o ústavnom súde účastníkov konania vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávaní vo veci.\n7. Vláda, zastúpená ministerstvom spravodlivosti, vo svojom stanovisku k návrhu\nskupiny poslancov č. 51693/2017/120 zo 6. decembra 2017 doručenom ústavnému súdu\n13. decembra 2017 uvádza:\n«Napadnuté ustanovenie bolo do volebného zákona včlenené na základe\nposlaneckého návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka,\nMartina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára (parlamentná tlač 451).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky predložilo tento návrh na základe § 70 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku\nNárodnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov do pripomienkového\nkonania dňa 27.04.2017, a odporučilo vláde Slovenskej republiky návrh prerokovať a\nvysloviť s ním súhlas. V rámci pripomienkového konania neboli k tomuto návrhu vznesené\nžiadne vecné pripomienky. Hneď po ukončení medzirezortného pripomienkového konania\n(09.05.2017) bola dňa 11.05.2017 novela volebného zákona schválená Národnou radou\nSlovenskej republiky a z tohto dôvodu nebol tento návrh predložený na rokovanie vlády\n\n9\n\nSlovenskej republiky, a preto k nemu vláda Slovenskej republiky ani neprijala stanovisko.\nPrezident Slovenskej republiky vrátil schválený zákon Národnej rade Slovenskej republiky,\npričom vo svojom rozhodnutí uvádzal dôvody podobné ako uvádzajú poslanci vo svojom\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Národná rada Slovenskej\nrepubliky po oboznámení sa s rozhodnutím prezidenta zákon opätovne schválila (tlač 607 )\ndňa 13. júna 2017 a zákon bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod\nčíslom 165/2017.\nSkupina poslancov návrhom na novelu volebného zákona reagovala na poznatky z\naplikačnej praxe pre voľby do orgánov územnej samosprávy a navrhovala, aby v prípade\npotreby vykonania nových volieb podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990\nZb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no voľbách do orgánov samosprávy obcí“) sa tieto voľby vykonávali tak, aby nezasahovali\ndo prípravy všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa budú konať v roku\n2018 na celom území Slovenskej republiky. Návrh na novelu volebného zákona tiež\nreagoval na novú právnu úpravu volebnej kampane podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o\nvolebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a\npolitických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“),\nnajmä aby vykonanie nových volieb do orgánov samosprávy obcí nekolidovalo s lehotami\nustanovenými pre vykonanie všeobecných volieb v súvislosti s právami a povinnosťami\nkandidujúcich subjektov, týkajúcich sa vedenia volebnej kampane podľa zákona o volebnej\nkampani.\nAk by sa na základe výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017\nuprázdnilo miesto starostu obce, resp. primátora mesta z dôvodu jeho zvolenia za predsedu\nsamosprávneho kraja, predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 zákona o\nvoľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlási na uprázdnené miesto nové voľby, a to\nnajneskôr 90 dní pred ich konaním. Vzhľadom na termín vykonania volieb do orgánov\nsamosprávnych krajov (4. november 2017), by sa nové voľby mohli vykonať v roku 2018, a\nto v mesiacoch apríl, máj, prípadne neskôr, v závislosti od toho, kedy by obce predložili\nžiadosť o vyhlásenie nových volieb predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa §\n48 ods. 6 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí sa totiž nové voľby nevyhlásia v\nposledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia orgánov samosprávy obcí, čo paradoxne\n\n10\n\numožňuje, aby sa nové voľby konali aj v čase, keď sú už vyhlásené všeobecné voľby do\norgánov samosprávy obcí. S týmto paradoxom sa volebný zákon vysporiadal tak. že podľa §\n181 ods. 7 volebného zákona sa nové voľby v posledných šiestich mesiacoch funkčného\nobdobia orgánov samosprávy obcí nevykonajú.\nObdobie prípravy nových volieb, vyhlásených na mesiac apríl, máj prípadne neskôr\npodľa § 48 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, je však zároveň obdobím\nprípravy všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, vyhlásených podľa\nvolebného zákona. Vykonanie nových volieb v tomto období by tak zasahovalo do procesu\nprípravy všeobecných volieb, počas ktorého je potrebné zabezpečiť stabilitu zvolených\norgánov obce, ktoré zo zákona plnia úlohy pri príprave volieb do orgánov samosprávy obcí,\nktoré sa vykonajú v riadnom termíne z dôvodu uplynutia ich volebného obdobia.\nVykonanie nových volieb do orgánov samosprávy obcí by taktiež v tomto období\nzasahovalo do práv a povinností kandidujúcich subjektov týkajúcich sa vedenia a\nfinancovania volebnej kampane vo všeobecných voľbách do orgánov samosprávy obcí\nkonaných v roku 2018, a to najmä z dôvodu započítavania nákladov na volebnú kampaň za\nobdobie 6 mesiacov pred vyhlásením volieb.\nUstanovenie § 6 ods. 1 zákona o volebnej kampani ustanovuje nezávislému\nkandidátovi na funkciu primátora mesta, starostu obce alebo starostu mestskej časti,\nfinančné limity, t. j. maximálne sumy nákladov, ktoré môže na svoju volebnú kampaň\nvynaložiť. Podľa § 6 ods. 3 poslednej vety zákona o volebnej kampani sa do súm podľa\nodseku 1 započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát\nvynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.\nUstanovenie § 7 zákona o volebnej kampani ustanovuje finančný limit nákladov na\nvolebnú kampaň politickej strany, pričom na tento limit sa vzťahuje aj ustanovenie § 3\nods. 1 druhá veta zákona o volebnej kampani, podľa ktorého sa do limitu nákladov\npolitickej strany započítavajú aj náklady na jej propagáciu vynaložené v čase začínajúcom\n180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.\nNáklady na propagáciu nezávislých kandidátov a politických strán, vynaložené v\nčase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, sú taktiež súčasťou správy o\nprostriedkoch vynaložených na volebnú kampaň, ktoré sú zverejňované a prístupné\nverejnosti.\n\n11\n\nV prípade vykonania nových volieb do orgánov samosprávy obcí podľa § 48 zákona\no voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 180 dní predo dňom vyhlásenia všeobecných\nvolieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 podľa volebného zákona by vznikla\nsituácia, kedy by sa v rovnakom období (v jednom volebnom roku) uplatňovali dve právne\núpravy, ktoré upravujú pravidlá volebnej kampane rozdielne, čo by vnieslo neistotu a\nzmätok do práv a povinností kandidujúcich subjektov v súvislosti s pravidlami vedenia a\nfinancovania volebnej kampane, a malo by za následok narušenie princípu právnej istoty\nuvedených subjektov. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že základným účelom\nnovej právnej úpravy volebnej kampane je zabezpečenie transparentnosti financovania\nvolebnej kampane. Uvedená situácia by teda mala za následok aj zneprehľadnenie a\nznemožnenie efektívnej kontroly dodržiavania pravidiel vedenia a financovania volebnej\nkampane ako zo strany verejnosti, tak zo strany správnych orgánov a tým zároveň možnosť\nspochybnenia zákonnosti výsledkov volieb.\nV súvislosti s napádaným nesúladom ustanovenia § 219a volebného zákona s čl. 30\nods. 1 a 4 a s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky poukazujeme aj na znenie čl. 30 ods. 3\ndruhej vety Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Podmienky výkonu volebného\npráva ustanoví zákon.“ Samotná Ústava Slovenskej republiky teda predpokladá úpravu\npodmienok výkonu volebného práva zákonom.\nV nadväznosti na uvedené je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom\nustanovenia § 219a volebného zákona je preklenúť prechodné obdobie, počas ktorého sa\nprechádza z doterajšej právnej úpravy konania nových volieb do orgánov samosprávy obcí\na volebnej kampane na novú právnu úpravu. Uvedené opatrenie sa vzťahuje len na roky\n2017 a 2018 z toho dôvodu, že nasledujúce voľby do orgánov samosprávy obcí (už zlúčené s\nvoľbami do orgánov samosprávnych krajov) budú vyhlásené podľa volebného zákona a\nbudú sa na ne vzťahovať pravidlá podľa zákona o volebnej kampani. Zákon o voľbách do\norgánov samosprávy obcí už nebude aplikovaný. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca\ntakúto úpravu neprijal pre voľby do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa vykonajú v roku\n2022, vzhľadom na to, že situácia špecifická pre roky 2017 a 2018 už v budúcnosti\nnenastane.\nUstanovenie § 219a volebného zákona bolo prijaté z dôvodu spresnenia časového\nobdobia, dokedy sa bude aplikovať prechodné ustanovenie § 219 ods. 3 volebného zákona,\n\n12\n\nmá väzbu na právne vzťahy spred účinnosti daného ustanovenia a vysporiadava sa s\npoužitím starej a novej právnej úpravy.»\n8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vláda, zastúpená ministerstvom spravodlivosti,\nje toho názoru, že napadnuté ustanovenie § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného\npráva je „... opodstatnené, odôvodnené a sleduje legitímny cieľ, ktorého cieľom je úprava a\nvymedzenie času účinnosti doterajšej právnej úpravy, preklenutie prechodného obdobia,\npočas ktorého sa aplikujú dve právne úpravy, zachovanie účelu právnej úpravy volebnej\nkampane a zachovanie právnej istoty kandidujúcich subjektov“.\n9. Na základe uvedenej argumentácie vláda, zastúpená ministerstvom spravodlivosti,\nvo svojom stanovisku konštatuje, že „sa s podaným návrhom nestotožňuje, nakoľko má za\nto, že predmetné ustanovenia volebného zákona sú v súlade s ustanoveniami Ústavy\nSlovenskej republiky a navrhuje, aby Ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že vyššie\nuvedenému návrhu nevyhovuje“.\n10. Národná rada vo svojom vyjadrení č. PREDS-706/2017 z 3. mája 2018\ndoručenom ústavnému súdu 9. mája 2018 k návrhu skupiny poslancov uvádza:\n„Zákon o podmienkach výkonu volebného práva schválila Národná rada Slovenskej\nrepubliky dňa 29. mája 2014 a nadobudol účinnosť 1. júla 2015. Jedným z cieľov tejto\nprávnej úpravy je sústrediť právnu úpravu všetkých druhov volieb a referenda do jedného\npredpisu kódexového charakteru, za účelom komplexnosti a systémovosti úpravy, t. j. aj vo\nvzťahu k voľbám do orgánov územnej samosprávy, pričom na základe zákona o\npodmienkach výkonu volebného práva došlo k zrušeniu aj zákona Slovenskej národnej rady\nč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a\nzákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení\nObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 1. júla\n2015.\nVolebné obdobie poslancov obecných (mestských) zastupiteľstiev a volebné obdobie\nstarostov (primátorov) obcí, zvolených vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku\n2010 malo uplynúť a voľby sa mali konať v novembri 2014, t. j. za platnosti a účinnosti\n\n13\n\nzákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v\nznení neskorších predpisov, avšak zákonodarca sa musel v prechodných ustanoveniach\nnového volebného kódexu vysporiadať aj so skutočnosťou, keď potreba konania nových\nvolieb počas prebiehajúceho volebného obdobia nastane už za účinnosti zákona o\npodmienkach výkonu volebného práva. Konkrétne bolo potrebné vyriešiť otázku, ktorej\nprávnej úprave bude podriadené konanie nových volieb v prebiehajúcom volebnom období.\nUvedené je predmetom úpravy prechodného ustanovenia § 219 ods. 3 zákona o\npodmienkach výkonu volebného práva, podľa ktorého právny režim konania volieb do\norgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období, t. j. volebnom období,\nktoré začalo plynúť pred 1. júlom 2015, ak vznikne takáto potreba po 1. júli 2015, sa bude\nriadiť právnou úpravou ustanovenou zákonom Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o\nvoľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a zákonom č. 303/2001\nZ. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov. Takto formulované prechodné ustanovenie plne\nrešpektuje § 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.\n310/2016 Z. z., vzhľadom na to, že obsahuje právnu úpravu režimu prechodného\nspolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne\nvzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia tohto prechodného\nustanovenia zabezpečuje právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov\nna novú právnu úpravu. Ustanovené riešenie tiež plne rešpektuje princíp zákazu\nretroaktivity právnej normy.\nDňa 2. februára 2017 schválila Národná rada Slovenskej republiky Ústavný zákon,\nktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Cieľom tejto právnej úpravy\nje zjednotenie plynutia volebného obdobia orgánov územnej samosprávy a vytvorenie\nprávneho rámca, aby sa voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a vyšších územných\ncelkov mohli konať v rovnakom čase. Z uvedeného dôvodu sa predĺžilo volebné obdobie\norgánov vyšších územných celkov, zvolených vo voľbách v roku 2017, na päť rokov, čím sa\nvytvorila možnosť, aby sa v roku 2022 mohli obidvoje voľby do orgánov územnej\nsamosprávy konať v rovnakom čase v jeden deň.\n\n14\n\nNapadnuté ustanovenie § 219a bolo do zákona o podmienkach výkonu volebného\npráva doplnené zákonom č. 165/2017 Z. z s účinnosťou od 1. júla 2017. Cieľom napadnutej\nprávnej úpravy deklarovaným v dôvodovej správe je vylúčenie kolízie s prípravou\nvšeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, ako aj kolíziou lehôt\nustanovených pre vykonanie všeobecných volieb v súvislosti s právami a povinnosťami\nkandidujúcich subjektov vo volebnej kampani podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej\nkampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických\nhnutiach v znení neskorších predpisov. Z hľadiska členenia zákona je citované ustanovenie\nzaradené medzi prechodné ustanovenia, pričom svojim vecným charakterom nadväzuje na\nvyššie citované prechodné ustanovenie § 219 ods. 3. V kontexte uvedených ustanovení sa\nnové voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období vykonajú\npodľa predpisov účinných do 30. júna 2015, t. j. v prípade nových volieb do orgánov\nsamosprávy obcí sa tieto vykonajú podľa § 48 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do\norgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, avšak vyhlasovanie takýchto volieb\nv súlade s ustanovením § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva je možné len\ndo 31. októbra 2017. Aj napriek zásade zákazu novelizácie prechodných ustanovení, ktoré\nnadobudli účinnosť, uplatnila sa prípustná výnimka novelizácie prechodných ustanovení, a\nto v prípade, ak ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo na splnenie\npovinnosti. Citované ustanovenia § 219 ods. 3 a § 219a zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva je možné uplatniť len pre konanie nových volieb do orgánov samosprávy v\nprebiehajúcom volebnom období, ktoré začalo plynúť pred 1. júlom 2015. Uvedené sa teda\nbude aplikovať na konanie nových volieb len do orgánov samosprávy obcí. Na základe\nprijatých vyššie uvedených úprav volebného kódexu už k podobnej situácii nedôjde\nvzhľadom na to, že v roku 2022, kedy uplynie volebné obdobie orgánov samosprávy sa\nnasledujúce voľby budú konať v jeden deň.\nNavrhovateľmi napadnutá právna úprava bola schválená potrebnou väčšinou\nposlancov 13. júna 2017, podpísaná príslušnými ústavnými činiteľmi a bola riadne\nvyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nJe na Ústavnom súde Slovenskej republiky, aby v súvislosti s podaným návrhom\nposúdil ústavnosť napadnutého ustanovenia a vydal vo veci rozhodnutie.“\n\n15\n\n11. Národná rada vo svojom stanovisku z 3. mája 2018 zároveň ústavnému súdu\noznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n12. Skupina poslancov v liste z 8. júna 2018 doručenom ústavnému súdu 15. júna\n2018 uvádza, že k uvedenému stanovisku národnej rady nemá pripomienky. V uvedenom\nliste ústavnému súdu zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n15. Podľa § 74 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada\na ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať\nnajmenej pätina poslancov národnej rady.\n16. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým\npobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov\nsamosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.\n17. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup\nk voleným a iným verejným funkciám.\n\n16\n\n18. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej\nvýklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl\nv demokratickej spoločnosti.\n19. Podľa § 219 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva ak vznikne\npotreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období,\nvykonajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov.\n20. Podľa § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva voľby podľa § 219\nods. 3 možno vyhlásiť do 31. októbra 2017.\nIV.\nZáver\n21. Skupinou poslancov napadnuté ustanovenie § 219a zákona o podmienkach\nvýkonu volebného práva bolo do uvedeného zákona doplnené zákonom č. 165/2017 Z. z.,\nktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol\núčinnosť 1. júla 2017. Napadnuté ustanovenie § 219a v spojení s ustanovením § 219 ods. 3\nzákona o podmienkach výkonu volebného práva požaduje, aby v prípade potreby uskutočniť\nnové voľby do orgánov územnej samosprávy, t. j. do orgánov obcí a orgánov vyšších\núzemných celkov (samosprávnych krajov), v prebiehajúcom volebnom období, t. j. vo\nvolebnom období 2013 – 2017, pokiaľ ide o orgány vyšších územných celkov\n(samosprávnych krajov), a vo volebnom období 2014 – 2018, pokiaľ ide o orgány\nsamosprávy obcí, sa voľby uskutočnili podľa doterajšej právnej úpravy, t. j. podľa zákona\nč. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov\nsamosprávnych krajov“), resp. podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.\no voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\n17\n\no voľbách do orgánov samosprávy obcí“), pričom tieto voľby možno vyhlásiť len do\n31. októbra 2017.\n22. Potreba konať nové voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom\nvolebnom období, t. j. vo volebnom období 2013 – 2017, pokiaľ ide o orgány vyšších\núzemných celkov (samosprávnych krajov), a vo volebnom období 2014 – 2018, pokiaľ ide\no orgány\n\nsamosprávy\n\nobcí,\n\npodľa\n\ndoterajších\n\npredpisov\n\nje\n\nv prípade\n\norgánov\n\nsamosprávneho kraja daná podľa § 46 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávnych\nkrajov v znení neskorších predpisov, ak: a) sa v niektorom samosprávnom kraji\nz akýchkoľvek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona, b) Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb, c) sa uprázdni mandát\nv zastupiteľstve a na toto miesto nie je náhradník podľa § 48 ods. 1 alebo ak sa uprázdni\nmiesto predsedu, alebo d) pre druhé kolo volieb predsedu nie sú dvaja kandidáti, alebo ak\nkandidáti na predsedu získali v druhom kole volieb rovnaký počet hlasov a v prípade\norgánov samosprávy obcí daná, podľa § 48 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov\nsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ak: a) sa v niektorej obci z akýchkoľvek\ndôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona, b) ústavný súd vyhlási voľby za neplatné\nalebo zruší výsledok volieb, c) v prípade voľby starostu obce (primátora) kandidáti dostali\nrovnaký počet hlasov (§ 44 ods. 4), d) sa uprázdnil mandát v obecnom (mestskom)\nzastupiteľstve a na toto miesto nie je náhradník (§ 51 ods. 1) alebo ak sa uprázdnilo miesto\nstarostu obce/primátora mesta.\n23. Ustanovenie § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva napadnuté\nnávrhom skupiny poslancov, podľa ktorého voľby podľa § 219 ods. 3 zákona\no podmienkach výkonu volebného práva (nové voľby do orgánov územnej samosprávy\nv prebiehajúcom volebnom období, ak vznikne potreba ich konať, pozn.) možno vyhlásiť\ndo 31. októbra 2017, je prechodným ustanovením, ktoré upravuje prechod uplatňovania\ndovtedajšej právnej úpravy volieb do orgánov územnej samosprávy na uplatňovanie novej\nprávnej úpravy. Napadnuté ustanovenie § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného\npráva bolo prijaté z dôvodu spresnenia časového okamihu, do ktorého sa má aplikovať\nprechodné ustanovenie § 219 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva,\nresp. z dôvodu spresnenia časového okamihu, do kedy je možné vyhlásiť nové voľby\n\n18\n\ndo orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období, ak vznikne potreba ich\nkonať. Skupinou poslancov napadnuté ustanovenie § 219a zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva viažuce sa na voľby podľa § 219 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva malo faktický normatívny význam len do 31. októbra 2017 a prechodné\nustanovenie § 219 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva požadujúce konať\nvoľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období v prípade vzniku\npotreby ich konania podľa doterajšej právnej úpravy v prípade neprijatia napadnutej právnej\núpravy by malo faktický normatívny význam len do skončenia prebiehajúcich volebných\nobdobí orgánov územnej samosprávy. Uplynutím 31. októbra 2017 sa ustanovenie § 219a\nnapadnutej právnej úpravy stalo obsolétnym, resp. skončením prebiehajúcich volebných\nobdobí orgánov územnej samosprávy, ak by napadnutá právna úprava nebola prijatá, by sa\nustanovenie § 219 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva stalo obsolétnym,\nt. j. takým, ktoré síce je stále formálnou súčasťou platnej právnej úpravy, ale ktorého\naplikácia (uplatniteľnosť) už viac neprichádza do úvahy, a preto už viac nevyvoláva právne\núčinky.\n24. Keďže možnosť aplikácie (uplatnenia) napadnutej právnej úpravy už pominula a\nvolebné obdobia orgánov územnej samosprávy, ktorých sa napadnutá právna úprava týka,\nuž uplynuli, je bez právneho významu posudzovať súlad napadnutej právnej úpravy\ns označenými ustanoveniami ústavy, lebo aj ak by ústavný súd v prípade posudzovania\nústavnoprávnej konformity napadnutej právnej úpravy dospel k záveru o nesúlade\nnapadnutej právnej úpravy s označenými ustanoveniami ústavy, viedlo by to len\nk rovnakému výsledku a rovnakým právnym účinkom, aké už nastali vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnutá právna úprava sa stala obsolétnou, t. j. k neuplatniteľnosti\nnapadnutej právnej úpravy. Z dôvodu skutočnosti, že napadnutá právna úprava zastarala\na stratila tak aktuálnosť i účinnosť, nemožno ju už použiť, čím prestal existovať objektívny\nzáujem na objasnení a vyslovení protiústavnosti napadnutého ustanovenia, ktoré sa malo\npodrobiť ústavnej kontrole (m. m. PL. ÚS 12/09). Vzhľadom na skutočnosť, že prípadné\nvyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s označenými ustanoveniami ústavy nemá\nz dôvodu obsolétnosti žiadny praktický význam, ústavný súd o návrhu skupiny poslancov\nrozhodol tak, že návrhu skupiny poslancov nevyhovel (obdobne aj PL. ÚS 3/09).\n\n19\n\n25. Ústavný súd v závere dodáva, že v danej veci ide o špecifické rozhodnutie, keď\nvzhľadom na obsolétnosť napadnutej právnej úpravy už nezisťoval jej nesúlad, ale v zmysle\n§ 88 zákona o ústavnom súde návrhu skupiny poslancov nevyhovel z dôvodov podrobne\nuvedených v bode 24 tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júna 2019\n\n20", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "samosprávny kraj (vyšší územný celok)", "súlad-súlad právnych predpisov", "voľby-do orgánov vyšších územných celkov", "volebné právo-aktívne", "volebné právo-obmedzenie", "intertemporalita", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-slobodná súťaž politických síl", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "volebné právo-pasívne", "právny predpis-účinnosť", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "lehota-zákonná", "právna kontinuita", "samospráva-územná", "intertemporalita", "voľby-slobodná súťaž politických síl", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "volebné právo-obmedzenie", "volebné právo-pasívne", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "samosprávny kraj (vyšší územný celok)", "súlad-súlad právnych predpisov", "voľby-do orgánov vyšších územných celkov", "samospráva-územná", "volebné právo-aktívne", "lehota-zákonná", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "právna kontinuita", "právny predpis-účinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/09 z 16. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e"}], "citovane_v": []}