{"guid": "ussr:e4969960-d0a5-48de-93b7-a0bf38ea7c13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2019 z 23. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. októbra 2019, sp. zn. PL. ÚS 16/2019, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - prezidenta Slovenskej republiky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4969960-d0a5-48de-93b7-a0bf38ea7c13", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 16/2019-77\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2019 v pléne\nzloženom z predsedníčky pléna Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku,\nPetra Molnára, Petra Straku a Martina Vernarského vo veci návrhu podľa čl. 129\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák,\nna začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky\nkonaných v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole 30. marca 2019 o námietke\nzaujatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboša Szigetiho v konaní vedenom\nna Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 16/2019 (sp. zn. Rvp 559/2019)\ntakto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboš Szigeti j e\n\nvylúčený\n\nz výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. PL. ÚS 16/2019 (sp. zn. Rvp 559/2019).\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNámietka zaujatosti\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n25. marca 2019 doručený návrh podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nJUDr. Štefana Harabina, narodeného 4. mája 1957, Záhradnícka 74, Bratislava (ďalej aj\n„navrhovateľ“), na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej\nrepubliky konaných v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole 30. marca 2019.\nAko ďalších účastníkov konania navrhovateľ v návrhu na začatie konania\nvo volebných veciach označil 1. Mgr. Zuzanu Čaputovú a 2. JUDr. Maroša Šefčoviča, PhD.\n2. Dňa 29. apríla 2019 podal navrhovateľ námietku zaujatosti sudcu ústavného súdu\nĽuboša Szigetiho podľa § 50 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),\nv ktorej v podstatnom uviedol, že vzájomné vzťahy medzi nimi nie sú priaznivé, a odkázal\nna článok v časopise Plus 7 dní s názvom „\n“ a na video s názvom „\nprístupné na internetovej stránke\n\n“, ktoré je\n\n. Navrhovateľ preto žiadal, aby plénum\n\nústavného súdu vylúčilo sudcu Ľuboša Szigetiho z prejednávania a rozhodovania vo veci\nkonania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky vedenej\npod sp. zn. Rvp 559/2019.\n3. Sudca Ľuboš Szigeti sa k námietke zaujatosti vyjadril podaním zo 7. mája 2019,\nv ktorom v podstatnom uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľovi neprechováva žiadnu\nanimozitu, ale vzhľadom na spochybnenie jeho nezaujatosti plénu ústavného súdu navrhol,\naby bol v predmetných veciach vylúčený z prejednania a rozhodnutia podľa § 51 ods. 1\nprvej vety zákona o ústavnom súde.\n\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\n4.1 Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom\n\n2\n\nkonania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach na ústavnom súde.\n4.2 Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť\nnámietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať\na rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní\nodo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy\nsa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.\nSudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti\nvyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného\nsúdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej\nnámietke zaujatosti rozhodol.\n4.3 Podľa § 51 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o ústavnom súde ak ide\no rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum\nústavného súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti\núčastníkom konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody\nvylúčenia podľa § 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného\nsudcu ústavného súdu nezúčastní.\n4.4 Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde v prípade, ak nie je prítomný predseda\nústavného súdu ani podpredseda ústavného súdu alebo ak nie je nikto vymenovaný\ndo funkcie predsedu ústavného súdu ani do funkcie podpredsedu ústavného súdu,\nneodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších sudcov\nústavného súdu, ktorý je vekom najstarší, ak nebol poverený sudca ústavného súdu\npodľa ods. 4.\n5. V súlade s už uvedenou právnou úpravou rozhodlo o námietke zaujatosti podanej\nnavrhovateľom\n3\n\nplénum\n\nústavného\n\nsúdu\n\nv zložení\n\nuvedenom\n\nv záhlaví\n\ntohto\n\nrozhodnutia, keďže v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 16/2019\n(sp. zn. Rvp 559/2019) navrhovateľ namietol zaujatosť celkovo štyroch sudcov ústavného\nsúdu – Ivana Fiačana, Ladislava Duditša, Libora Duľu a Ľuboša Szigetiho.\n6. Ústavný súd skúma nestrannosť sudcu ústavného súdu zo subjektívneho hľadiska,\nt. j. z hľadiska osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho\nhľadiska, t. j. či sudca dáva dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho\nnestrannosti (pozri Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp.\nKyprianou proti Cypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež III. ÚS 306/2014, časť III,\ns. 6). Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum\nústavného súdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený\nz viacerých sudcov, musí byť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané\nlegitímne pochybnosti o nezaujatosti [pozri napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť č. 43947/10, bod 49\nodôvodnenia].\n7. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca\nvo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný\npsychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. I. ÚS 1965/15, bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto\nvnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca\n(pozri napr. IV. ÚS 124/2010, bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa\npredpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne\nnepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. PL. ÚS 6/2013,\nčasť II, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť\nlen objektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 1965/15, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú\ndomnienku vyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom\nkonania, ale môže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce,\naby v určitej veci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej\n\n4\n\npredpojatosti veľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže\nbyť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule\nnadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti\nz hľadiska jeho nestrannosti (II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si\nuvedomuje aj ESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko\nnestrannosti. Na druhej strane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi\nsubjektívnym a objektívnym hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu\nmôže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa\n(objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej\nnestrannosti. Takto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku považoval\nESĽP verejné vyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý\n(„unfavourable“) názor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti,\nzatiaľ čo vo veci Lavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce\nobhajobu odsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu,\nza porušenie subjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119;\npozri tiež rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1965/15, bod 29\nodôvodnenia).\n8. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či, odhliadnuc od osobného\npresvedčenia alebo správania sudcu, existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré\nvzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam\naj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy\nv demokratickej\n\nspoločnosti\n\nvo\n\nverejnosti\n\nvzbudzovať.\n\nZ uvedeného\n\nvyplýva,\n\nže ak v konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je\nnestranný, pre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však\nrozhodujúce. Rozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť\n(ESĽP vo veci Pescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno\npreto uzavrieť, že sudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny\ndojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (II. ÚS 62/2017, bod 7\nodôvodnenia). Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne\nnestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské\n5\n\npráva v tejto súvislosti často pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,\nale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen\nto be done“, pozri napr. III. ÚS 855/2016, bod 16 odôvodnenia).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n9. Podstatou námietky zaujatosti proti sudcovi Ľubošovi Szigetimu podanej\nnavrhovateľom je jeho tvrdenie, že vzťahy medzi nimi nie sú priaznivé s poukazom\nna článok v časopise Plus 7 dní s názvom „\n“ tvoriaci prílohu podanej námietky zaujatosti.\nZ predmetného článku vyplýva, že sudca ústavného súdu Ľuboš Szigeti sa vo vzťahu\nk svojmu disciplinárnemu konaniu a policajnému vyšetrovaniu vyjadril, že celá záležitosť\nbola vykonštruovaná a vietor fúkal od\n\n, ktorého nezvolil za predsedu\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (v roku 2003, pozn.). Taktiež podpísal petíciu Päť\nviet, ktorou niektorí sudcovia upozorňovali ako súdnictvo pod navrhovateľovým riadením\nfunguje. Z uvedeného možno vyvodiť, že námietka zaujatosti navrhovateľa proti\noznačenému sudcovi ústavného súdu sa týka jeho pomeru k účastníkovi konania.\n10. Sudcov pomer k účastníkom môže byť založený predovšetkým príbuzenským\nalebo jemu obdobným vzťahom, ktorému v konkrétnom prípade môže byť daný na roveň\nvzťah priateľský, či naopak, nepriateľský vzťah. Špecifický pomer sudcu k účastníkovi\nmôže vzniknúť aj v dôsledku toho, že účastník proti sudcovi podá trestné oznámenie alebo\niný návrh na začatie súdneho konania. Takéto konania účastníka proti sudcovi však samy\nosebe ešte automaticky nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej\nfunkcie. Až v prípade, ak sa účastníkovi podarí vyvolať skutočný právny spor (napr. súdne\nkonanie, disciplinárne konanie, resp. vznesenie obvinenia na základe trestného oznámenia\núčastníka podávajúceho námietku zaujatosti), v ktorom sa záujmy sudcu dostanú do rozporu\nso záujmami účastníka, prípadne ak vystupovanie účastníka vyústi do emotívne\novplyvneného postoja sudcu, ktorý inak vo všeobecnosti predstavuje nepatričné vybočenie\nz požiadavky na profesionálny prístup sudcu k účastníkom konania, môžu sa reálne objaviť\n\n6\n\npochybnosti o nestrannosti a objektivite sudcu vzhľadom na jeho (do novej špecifickej\npolohy postavený) vzťah k účastníkovi konania.\n11. Z vyjadrenia označeného sudcu vyplýva, že vo vzťahu k navrhovateľovi\nneprechováva žiadnu animozitu, ale vzhľadom na spochybnenie jeho nezaujatosti navrhol,\naby bol vylúčený z prejednania a rozhodnutia predmetnej veci. Ústavný súd už uviedol,\nže pri objektívnom teste sú dôležitými kritériami (parametrami) dôvera verejnosti\nv rozhodovanie v danej veci a s tým súvisiace skúmanie bezprostrednosti väzieb medzi\naktérmi veci (II. ÚS 36/2012). Skutočnosťou je, že medzi označeným sudcom\na navrhovateľom bolo v minulosti napätie, ktoré sa prejavilo aj v minulých vyjadreniach\ntohto sudcu vo vzťahu k navrhovateľovi.\n12. Vychádzajúc z už uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že z hľadiska testu\nobjektívnosti je vhodnejšie sudcu ústavného súdu Ľuboša Szigetiho vylúčiť z prerokúvania\npredmetnej veci, a preto v snahe o úplné odstránenie pochybností o rozhodovaní tejto veci\nrozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. októbra 2019\n\nJana Baricová\npredsedníčka pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["volebné veci - prezidentské", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "voľby-volebná kampaň", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "voľby-prezidenta"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727"}, {"guid": "ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a"}, {"guid": "ussr:6b4cb8bb-75da-423c-a0ae-301ef7273b1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 36/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b4cb8bb-75da-423c-a0ae-301ef7273b1b"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}], "citovane_v": []}