{"guid": "ussr:55fcc997-cd16-497f-a5d9-8362c20dcf53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2019 z 23. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. októbra 2019, sp. zn. PL. ÚS 17/2019, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - prezidenta Slovenskej republiky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/55fcc997-cd16-497f-a5d9-8362c20dcf53", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 17/2019-81\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2019 v pléne\nzloženom z predsedníčky pléna Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca), Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku a Martina Vernarského vo veci návrhu podľa čl. 129 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák,\nna začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky\nkonaných v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole 30. marca 2019 o námietke\nzaujatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana v konaní vedenom\nna Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 17/2019 (sp. zn. Rvp 652/2019)\ntakto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivan Fiačan n i e j e v y l ú č e n ý\nz výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. PL. ÚS 17/2019 (sp. zn. Rvp 652/2019).\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nNámietka zaujatosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2019\ndoručený návrh podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „prezident“) konaných v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole\n30. marca 2019.\n2. Dňa 24. júna 2019 podal navrhovateľ námietku zaujatosti sudcu ústavného súdu\nIvana Fiačana podľa § 50 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),\nv ktorej uviedol, že označený sudca ako predseda ústavného súdu prijal 15. júna 2019\nna inaugurácii prezidentky Slovenskej republiky Mgr. Zuzany Čaputovej jej sľub, ktorý\nzložila do jeho rúk. Navrhovateľ sa domnieva, že týmto konaním označený sudca\nprejudikoval rozhodnutie ústavného súdu o jeho návrhu o neústavnosti a nezákonnosti\nvolieb prezidenta Slovenskej republiky, a to tak, že týmto úkonom vyjadril, že sa stotožňuje\ns názorom, že uplynulé voľby prezidenta Slovenskej republiky boli uskutočnené ústavným\na zákonným spôsobom. Navrhovateľ preto žiadal, aby plénum ústavného súdu vylúčilo\nsudcu Ivana Fiačana z prejednávania a rozhodovania vo veci konania o ústavnosti\na zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn. Rvp 652/2019.\n3. Sudca Ivan Fiačan sa k námietke zaujatosti vyjadril podaním z 25. júna 2019,\nv ktorom uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľovi sa necíti byť zaujatý. Ďalej uviedol,\nže zložením sľubu zvoleným kandidátom podľa čl. 101 ods. 7 a čl. 104 ods. 1 ústavy si\nako predseda ústavného iba plnil svoju ústavnú povinnosť.\n\nII.\n\n2\n\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\n4.1 Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach na ústavnom súde.\n4.2 Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť\nnámietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať\na rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní\nodo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy\nsa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.\nSudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti\nvyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného\nsúdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej\nnámietke zaujatosti rozhodol.\n4.3 Podľa § 51 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o ústavnom súde ak ide\no rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum\nústavného súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti\núčastníkom konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody\nvylúčenia podľa § 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného\nsudcu ústavného súdu nezúčastní.\n\n4.4 Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde v prípade, ak nie je prítomný predseda\nústavného súdu ani podpredseda ústavného súdu alebo ak nie je nikto vymenovaný\n\n3\n\ndo funkcie predsedu ústavného súdu ani do funkcie podpredsedu ústavného súdu,\nneodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších sudcov\nústavného súdu, ktorý je vekom najstarší, ak nebol poverený sudca ústavného súdu podľa\nodseku 4.\n5. V súlade s už uvedenou právnou úpravou rozhodlo o námietke zaujatosti podanej\nnavrhovateľom plénum ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia,\nkeďže v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 17/2019\n(sp. zn. Rvp 652/2019) navrhovateľ namietol zaujatosť celkovo štyroch sudcov ústavného\nsúdu – Ivana Fiačana, Ladislava Duditša, Libora Duľu a Ľuboša Szigetiho.\n6. Ústavný súd skúma nestrannosť sudcu ústavného súdu zo subjektívneho hľadiska,\nt. j. z hľadiska osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho\nhľadiska, t. j. či sudca dáva dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho\nnestrannosti (pozri Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp.\nKyprianou proti Cypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež III. ÚS 306/2014, časť III,\ns. 6). Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum\nústavného súdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený\nz viacerých sudcov, musí byť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané\nlegitímne pochybnosti o nezaujatosti [pozri napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť č. 43947/10, bod 49\nodôvodnenia].\n7. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca\nvo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný\npsychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. I. ÚS 1965/15, bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto\nvnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca\n(pozri napr. IV. ÚS 124/2010, bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa\npredpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne\n\n4\n\nnepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. PL. ÚS 6/2013, časť\nII, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len\nobjektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nI. ÚS 1965/15, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku\nvyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania,\nale môže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce,\naby v určitej veci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej\npredpojatosti veľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže\nbyť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule\nnadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti\nz hľadiska jeho nestrannosti (II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si\nuvedomuje aj ESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko\nnestrannosti. Na druhej strane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi\nsubjektívnym a objektívnym hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu\nmôže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa\n(objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej\nnestrannosti. Takto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku považoval\nESĽP verejné vyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý\n(„unfavourable“) názor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti,\nzatiaľ čo vo veci Lavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce\nobhajobu odsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu,\nza porušenie subjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119; pozri\ntiež rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1965/15, bod 29\nodôvodnenia).\n8. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či, odhliadnuc od osobného\npresvedčenia alebo správania sudcu, existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré\nvzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam\naj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy\nv demokratickej\n\nspoločnosti\n\nvo\n\nverejnosti\n\nvzbudzovať.\n\nZ\n\nuvedeného\n\nvyplýva,\n\nže ak v konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je\n\n5\n\nnestranný, pre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však\nrozhodujúce. Rozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť\n(ESĽP vo veci Pescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno\npreto uzavrieť, že sudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny\ndojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (II. ÚS 62/2017, bod 7\nodôvodnenia). Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne\nnestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské\npráva v tejto súvislosti často pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,\nale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen\nto be done“, pozri napr. III. ÚS 855/2016, bod 16 odôvodnenia).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n9. Podstatou námietky zaujatosti proti sudcovi Ivanovi Fiačanovi podanej\nnavrhovateľom je jeho tvrdenie, že označený sudca ako predseda ústavného súdu prijal\n15. júna 2019 na inaugurácii prezidentky Slovenskej republiky Mgr. Zuzany Čaputovej jej\nsľub, ktorý zložila do jeho rúk. Navrhovateľ sa domnieva, že týmto konaním vyjadril, že sa\nstotožňuje s názorom, že navrhovateľom napadnuté voľby prezidenta Slovenskej republiky\nboli uskutočnené ústavným a zákonným spôsobom. Plénu ústavného súdu nie sú známe\nžiadne kvalifikované a relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o jeho\nnepredpojatosti vzhľadom na vzťah k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Z týchto\ndôvodov sa prieskum pléna ústavného súdu zameral predovšetkým na otázku, či možno\nsudcu Ivana Fiačana vylúčiť z výkonu sudcovskej funkcie na základe jeho pomeru k veci\n(a v tomto kontexte posúdiť tzv. subjektívne a objektívne hľadisko nestrannosti).\n\n10. Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, treba vychádzať z prezumpcie nepredpojatosti\ndotknutého sudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej veci neposkytujú\ndôkazy pre vyvrátenie tejto domnienky. Z obsahu vyjadrenia sudcu Ivana Fiačana vyplýva,\n\n6\n\nže vo vzťahu k navrhovateľovi sa necíti byť zaujatý a zložením sľubu zvoleným kandidátom\npodľa čl. 101 ods. 7 a čl. 104 ods. 1 ústavy si ako predseda ústavného iba plnil svoju\nústavnú povinnosť. Rovnako samotné správanie sudcu nijako nespochybňuje jeho\nsubjektívnu nestrannosť. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné sudcu ústavného súdu\nIvana Fiačana považovať za subjektívne zaujatého.\n11. Ústavný súd tak následne podrobil nestrannosť sudcu Ivana Fiačana v danom\nprípade aj testu objektívnemu, t. j. zisteniu, či vzhľadom na navrhovateľom namietané\nkonanie sudcu ústavného súdu (prijatie sľubu zvolenej kandidátky) môžu z pohľadu\nexterného pozorovateľa (účastníka konania) existovať objektívne odôvodnené obavy,\nže tento sudca vo veci nie je nestranný.\nV zmysle čl. 101 ods. 7 ústavy zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta\nSlovenskej republiky zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej\nrepubliky do rúk predsedu ústavného súdu napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť\nvolebné obdobie predchádzajúceho prezidenta. V zmysle čl. 104 ods. 1 ústavy prezident\nSlovenskej republiky skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu\nústavného súdu sľub. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde predseda\nústavného súdu prijíma sľub zvoleného kandidáta na funkciu prezidenta. Ústavný súd\nzároveň poukazuje na prezumpciu ústavnosti a zákonnosti volieb, ktorá platí, kým ústavný\nsúd nerozhodne inak.\nVychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že z objektívneho hľadiska\nnavrhovateľom namietané konanie sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana nemohlo vyvolať\nobjektívne odôvodnené obavy, že tento sudca ústavného súdu vo veci nie je nestranný,\npretože prijatím sľubu len postupoval v normatívnom rámci vymedzenom ústavou\na zákonom.\n12. Možno teda uzavrieť, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v jeho námietke\nzaujatosti z 24. júna 2019 v kontexte rozhodovania vo veci vedenej na ústavnom súde pod\nsp. zn. PL. ÚS 17/2019 (sp. zn. Rvp 652/2019) nevzbudzujú zo subjektívneho, ako ani\nz objektívneho hľadiska oprávnené pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu Ivana\nFiačana, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n\n7\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. októbra 2019\n\nJana B a r i c o v á\npredsedníčka pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["volebné veci - prezidentské", "voľby-prezidenta", "kandidát", "voľby-prezidenta", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "voľby-prezidenta", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "voľby-prezidenta"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727"}, {"guid": "ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e1b55db0-c76d-473f-9fc2-5caed84ee500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1"}]}