{"guid": "ussr:4ce406c0-7840-43ed-993f-64191e3d7201", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.23.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2019 z 27. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. novembra 2019, sp. zn. PL. ÚS 23/2019, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.23.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ce406c0-7840-43ed-993f-64191e3d7201", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.23.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.23.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.23.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 23/2019-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2019\nv pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Libora Duľu (sudca\nspravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského predbežne prerokoval\nnávrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej poverenou\nzástupkyňou Mgr. Natáliou Blahovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 75 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. v časti slov „a proti právoplatnému\nuzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného\npremiestnenia alebo zadržania“ s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2, čl. 41\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 24 Charty\nzákladných práv Európskej únie, čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 2\na čl. 11 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čl. 11\nods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2013 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone\nrozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa\nzrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, a čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a takto\n\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovenia § 75 zákona č. 161/2015 Z. z.\nCivilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. v časti slov „a proti\nprávoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach\nneoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh skupiny poslancov a ich argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. septembra\n2019 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj\n„skupina\n\nposlancov“\n\nalebo\n\n„navrhovatelia“),\n\nzastúpenej\n\npoverenou\n\nzástupkyňou\n\nMgr. Natáliou Blahovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 75 zákona č. 161/2015\nZ. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. (ďalej aj „CMP“)\nv časti slov „a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny\nvo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ (ďalej aj „napadnuté zákonné\nustanovenie“) s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej\nlen „charta“), čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 2 a čl. 11 Dohovoru\no občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky\ndohovor“), čl. 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2013 o súdnej právomoci a uznávaní\na výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,\nktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), a čl. 6\na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n2\n\n2. Skupina poslancov v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že Národná rada\nSlovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) 10. mája 2019 schválila zákon\nč. 137/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,\nktorým boli do ustanovenia § 75 CMP upravujúceho prípustnosť žaloby na obnovu konania\nvložené slová „a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny\nvo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“. S účinnosťou od 1. júna 2019\ntak ustanovenie § 75 CMP znie: Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti\nprávoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve a proti právoplatnému uzneseniu\nv konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo\nzadržania, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.\n2.1 Skupina poslancov tiež poukazuje na to, že prijatím zákona č. 137/2019 Z. z.,\nktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, bolo prelomené\nveto prezidenta Slovenskej republiky, ktorý predchádzajúci zákon rovnakým spôsobom\nnovelizujúci ustanovenie § 75 CMP vrátil národnej rade podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy\ns návrhom na jeho neprijatie ako celku.\n3. Podľa navrhovateľov je napadnuté zákonné ustanovenie pripúšťajúce žalobu na\nobnovu\n\nkonania\n\nv tzv.\n\nnávratových\n\nkonaniach\n\nv rozpore\n\ns ústavou,\n\ns medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ako aj s právom Európskej únie\n„a tiež so základnými zásadami v nich vyjadrenými, a to najmä zásadou presadzovania\nnajlepšieho záujmu maloletých detí, zásadou právnej istoty a zásadnou rýchlosti konania\na bezprieťahovosti rozhodovania“. Skupina poslancov tvrdí, že dôsledky aplikácie\nnapadnutého zákonného ustanovenia budú v priamom rozpore s tým, čo deklarovali\npredkladatelia návrhu zákona, ktorí ho odôvodňovali „prirodzenou nutnosťou chrániť životy\nmaloletých detí a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením“.\n4. Skupina poslancov v ďalšej časti návrhu popisuje právnu povahu inštitútu obnovy\nkonania a tzv. návratových konaní. Navrhovatelia v tejto súvislosti okrem iného uvádzajú:\n„Predkladatelia zákona č. 137/2019 Z. z. sa v dôvodovej správe snažili dokázať, že\nžaloba na obnovu konania je všeobecne uplatniteľným mimoriadnym opravným\nprostriedkom, ktoré nie je viazané na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia, a teda,\n3\n\nže je možné ňou napadnúť tak právoplatné uznesenia ako aj právoplatný rozsudok či\nplatobný rozkaz.\n... Na rozdiel od toho, čo je uvedené v dôvodovej správe k zákonu č. 137/2019 Z. z.,\nobnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výnimku zo zásadnej\nnezmeniteľnosti a záväznosti právoplatného rozhodnutia, a preto je použitie žaloby na\nobnovu konania obmedzené množstvom podmienok, a to najmä podmienok jej prípustnosti.\nZákladným účelom tohto mimoriadneho opravného prostriedku je náprava konečných\nmeritórnych rozhodnutí vo veci samej, ktoré trpia skutkovými pochybeniami, a ktoré\nnemožno napraviť inak... V mimosporovom konaní bolo až do prijatia predmetnej spornej\nnovely Civilného mimosporového poriadku takéto obmedzené použitie žaloby o obnovu\nkonania zvýraznené tým, že taká žaloba bola v prípade uznesení prípustná len proti\nprávoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve (§ 74 a § 75 CMP). Aj\nv mimosporovom konaní je tak možné hovoriť o výnimočnosti podania takejto žaloby proti\nprávoplatným uzneseniam. Je možné preto zhrnúť, že žaloba na obnovu konania je\nprípustná len výnimočne, kde to stanovuje zákon, ktorý v tomto smere obsahuje negatívnu\nalebo pozitívnu úpravu a že koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkoch v civilnom\nprocese je postavená tak, že tieto nie sú prípustné proti rozhodnutiam predbežnej povahy.\nZákladným a primárnym cieľom Návratových konaní je odstrániť protiprávny stav\nmiesta pobytu maloletého dieťaťa a tiež minimalizovať negatívny dopad na dieťa v súvislosti\ns jeho protiprávnym premiestnením alebo zadržaním. Pre Návratové konania je preto\nkľúčové určiť obvyklý pobyt dieťaťa, pri čom sa zohľadňujú viaceré skutkové okolnosti, a to\nkde sa dieťa zdržiava, kam chodí do školy, akú má štátnu príslušnosť, jeho jazykové znalosti\na mnoho iných faktorov. Obvyklý pobyt dieťaťa je tak determinovaný jeho rodinnými,\nsociálnymi, kultúrnymi a inými väzbami v danom štáte. Tomu je prispôsobené aj\ndokazovanie, ktoré sa vykonáva čo možno v najužšom možnom rozsahu a vzťahuje sa iba na\notázky súvisiace so skutočnosťami, či došlo k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu\ndieťaťa a prípadne, či existujú dôvody pre jeho nenavrátenie do krajiny obvyklého pobytu.\nOsobitným a charakteristickým znakom Návratových konaní je preto povinnosť súdu\nrozhodnúť o návrhu na návrat maloletého urýchlene (vo forme uznesenia a spravidla do\n6 týždňov odo dňa začatia konania), a to tými najrýchlejšími postupmi, ktoré mu\nvnútroštátny právny poriadok umožňuje. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v Návratových\n4\n\nkonaniach súd nerozhoduje o tom, kto má právo starostlivosti o maloleté dieťa, resp.\no opatrovníckom práve vo vzťahu k dieťaťu. Naopak súd uznesením rozhoduje len o tej\nskutočnosti, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého v cudzine\na o prípadnom následnom návrate maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu. Právo\nstarostlivosti o maloleté dieťa, ako aj opatrovnícke právo, sú predmetmi samostatných iných\nkonaní vo veci samej na súdoch v krajine obvyklého pobytu dieťaťa. S ohľadom na vyššie\nuvedené je tak možné zhrnúť, že právoplatné uznesenie súdu v Návratových konaniach má\npredbežnú povahu v tom zmysle, že sa ním určuje len miesto obvyklého pobytu maloletého\ndieťaťa a nariaďuje sa jeho návrat do takejto krajiny, a teda sa v ňom v konečnom dôsledku\nrieši len to, ktorý súd (slovenský alebo iný podľa krajiny obvyklého pobytu maloletého) má\nnásledne v inom konaní právomoc rozhodnúť vo vzťahu k úprave rodičovských práv\na povinností.“\n5. Navrhovatelia tiež poukazujú na skutočnosť, že do prijatia napadnutého zákonného\nustanovenia slovenský právny poriadok vylučoval v tzv. návratových konaniach akýkoľvek\nmimoriadny opravný prostriedok. V tejto súvislosti uvádzajú, že „V prípade dovolania\nzostala úprava ustanovenia § 76 Civilného mimosporového poriadku nezmenená, t. j. aj\nminulé aj súčasné znenie explicitne vylučuje podanie dovolania v takýchto konaniach,\npričom aj podľa komentárov k tomuto ustanoveniu je takáto úprava v plnej miere\nopodstatnená, keďže pripustenie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku\n(a eventuálne aj odklad vykonateľnosti) by mohol zmariť význam Návratových konaní, kde\nhrá mimoriadnu úlohu práve skoré rozhodnutie o návrate maloletého a jeho skorý návrat na\nmiesto jeho obvyklého pobytu... do účinnosti spornej novely Civilného mimosporového\nporiadku bolo (aj, pozn.) podanie žaloby na obnovu konania v Návratových konaniach\nneprípustné. Opodstatnenosť takejto úpravy bola pritom totožná ako v prípade dovolania,\nt. j. pripustenie obnovy konania by mohlo zmariť význam Návratových konaní“.\n6. Navrhovatelia ďalej argumentujú, že\n„pripustením\n\nžaloby\n\nna\n\nobnovu\n\nkonania\n\nproti\n\nprávoplatnému\n\nuzneseniu\n\nv Návratovom konaní, ktoré má... predbežný charakter, došlo k neprimeranému zásahu\ndo stability právnych vzťahov založených takýmto rozhodnutím...\n5\n\n... došlo k absolútne neopodstatnenému rozšíreniu procesných možností tej strany,\nktorá v konkrétnom Návratovom konaní zapríčinila protiprávny stav, keďže táto nová\núprava fakticky umožňuje takej strane ďalšie predlžovanie Návratového konania, čo\nje v rozpore so zásadami právneho štátu, dobrých mravov a tiež aj v zásadnom rozpore\ns najlepším záujmom maloletého dieťaťa a vedie k oslabeniu Haagskeho dohovoru\na Nariadenia Brusel IIa...\n... Vzhľadom na to, že v Návratových konaniach je posudzovaný obvyklý pobyt\ndieťaťa, môže neprimerané predlžovanie konania a tým aj odďaľovanie rozhodnutia\no návrate dieťaťa spôsobiť zmenu v parametroch rozhodovania vo veci samej pomocou\nplynutia času, pretože čím dlhšie konanie o návrat dieťaťa trvá, tým väčšia je\npravdepodobnosť, že dieťa si počas takéhoto obdobia vytvorí pevnejšie sociálne a iné väzby\npráve k jeho novému miestu pobytu (t. j. ku krajine, kde bolo neoprávnene premiestnené\nalebo v ktorej bolo neoprávnene zadržané).\n... Okrem dĺžky konania je obnova konania nevhodným procesným prostriedkom aj\nz dôvodu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, ku ktorému môže dôjsť na návrh alebo\nnásledne zo zákona po povolení obnovy konania... prípustnosť žaloby na obnovu konania\nvyvoláva u účastníkov konania pocit právnej neistoty, ktorý nie je žiadúci, a to najmä nie\nv tak citlivých konaniach, akými sú práve rozhodovania vo veciach týkajúcich sa maloletých\ndetí.\n... Je zásadné, že akékoľvek rozhodnutie (vyhovujúce aj nevyhovujúce) v Návratovom\nkonaní neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (t. j. vec o práve na starostlivosť o dieťa),\na teda vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností nemá charakter res iudicata.\nAj preto v prípade porušenia práv účastníka konania v Návratovom konaní, nie je žaloba\nna obnovu konania nevyhnutnou a jedinou možnosťou, pretože náprava takých porušení\nmôže byť zabezpečená aj v meritórnom konaní, avšak je zásadné, že o tom má rozhodovať\nsúd v krajine obvyklého pobytu dieťaťa.\n... predmetná novela Civilného mimosporového poriadku v zmysle zákona\nč. 137/2019 Z. z. nechráni najlepší záujem maloletého dieťaťa, pretože jej aplikáciou sa\nv praxi predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza, naopak umožňuje\npredlžovať protiprávny stav a je spôsobilá naďalej zhoršovať podmienky pre zabezpečenie\n\n6\n\nnajlepšieho záujmu dieťaťa, a to najmä vo forme stability, predvídateľnosti a ochrany\nzdravého vývinu maloletého.“.\n7. Skupina poslancov namietaný nesúlad napadnutého zákonného ustanovenia\ns článkami ústavy a dohovoru označenými v ich návrhu (a v záhlaví tohto uznesenia, pozn.)\nodôvodňuje najmä takto:\n«... v súvislosti s prijatím predmetného zákona č. 137/2019 Z. z. okrem iného nedošlo\nk splneniu požiadavky stability a spravodlivého obsahu zákona a tiež podmienky jeho\nprimeranosti a predvídateľnosti, a to z dôvodu, že zákon vnáša do Návratových konaní\nnestabilitu právnych vzťahov deklarovaných právoplatnými uzneseniami, t. j. rozhodnutiami\nsplňujúcimi atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti... Tento zákon ďalej neposkytuje rozumnú\nmieru istoty a ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v tom zmysle, že nedôjde\nk jeho zneužitiu zo strany toho účastníka, ktorý protiprávny stav v Návratovom konaní\nzavinil a tiež k umelému predlžovaniu takýchto konaní, ktorých elementárnym znakom je\nrýchlosť rozhodovania a tým aj záujem na okamžitom odstránení neistoty, v ktorej sa\nmaloleté dieťa nachádza.\n... Podľa navrhovateľov je novela... v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany\ndôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (čl. 1 ods. 2 Ústavy SR), a to najmä\nz toho dôvodu, že neposkytuje maloletému dieťaťu, a „poškodenému“ účastníkovi konania\nistotu, že sa voči nim bude zachovávať právo. Ako už bolo vyššie uvedené plynutie času má\nv Návratových konaniach mimoriadny význam, pretože priamo zásadne ovplyvňuje\nposudzovanie obvyklého pobytu maloletého. To znamená, že právo „poškodeného“\núčastníka konania a maloletého dieťaťa v Návratových konaniach je zachované len v tých\nkonaniach, ktoré sú dostatočne rýchle (trvajú spravidla maximálne 6 týždňov), čo v prípade\npripustenia obnovy konania nemôže byť naplnené.\n... predmetná sporná novela spôsobila, že Slovenská republika porušila svoj záväzok\nuznávania, dodržiavania a viazanosti s Haagskym dohovorom. Nariadením Brusel IIa,\nDohovorom o právach dieťaťa. Dohovorom o ľudských právach a Chartou EÚ, ktoré\nnavyše podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou.\n... Ústavná ochrana práva na súkromie a rodinný život sa priznáva aj vo fáze tvorby\npráva. To znamená, že aj zákon, ktorý je prijímaný v riadnom legislatívnom procese nemôže\n7\n\nzasahovať do právneho postavenia účastníka konania nad nevyhnutnú mieru, t. j. tak, že by\ntakémuto účastníkovi nebolo zachované jeho právo na súkromný a rodinný život. Pokiaľ sa\ntak stane a takýto zákon je prijatý v riadnom legislatívnom procese, dostáva sa do rozporu\ns čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ľudských právach... Osobitná ochrana detí\na mladistvých sa okrem iného prejavuje aj vo všeobecnej zásade, ktorými je riadené každé\nkonanie týkajúce sa maloletých detí (t. j. aj Návratové konanie), a to v zabezpečení\na zachovaní najlepšieho záujmu takýchto detí. S právom na spravodlivé súdne konanie je\nneodmysliteľne spojené aj právo na prístup súdu a právo na rozhodnutie bez zbytočných\nprieťahov. ... Pomalá, nereálna a neefektívna spravodlivosť totiž nie je spravodlivosťou.\nZ toho plynie, že všetko, čo by takúto reálnosť a efektívnosť súdnej ochrany narúšalo (napr.\npripustenie obnovy konania v Návratových konaniach), spôsobuje rozpor s čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a tiež s čl. 6 Dohovoru o ľudských právach.\n... novela... neoprávnene zasahuje do súkromného a rodinného života maloletého\ndieťaťa a tiež toho účastníka konania, ktorého právo bolo porušené v dôsledku\nneoprávneného premiestnenia dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu alebo jeho\nneoprávneného zadržania v cudzine. Táto neoprávnenosť zásahu spornej novely spočíva\nv tom, že jej zásah nemá základ v medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná (najmä Haagsky dohovor a Nariadenie Brusel IIa), nesleduje ustanovený\ncieľ urýchleného návratu dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, nehľadí na najlepší\nzáujem dieťaťa a nie je nevyhnutným a primeraným opatrením nápravy prípadných\npochybení... Prijatá novela... ďalej porušuje právo na spravodlivý súdny proces a právo\nna súdnu ochranu vo svojej podstate, pretože jej prostredníctvom sa nevykonáva\nspravodlivosť, resp. sa spravodlivosť vykonáva oneskorene, čím sa ohrozuje činnosť\na dôveryhodnosť justície. Predmetná novela sa ďalej prieči aj účelu práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, pretože v jej dôsledku sa predlžuje stav právnej neistoty\nmaloletého dieťaťa a v konečnom dôsledku aj toho účastníka, do ktorého práva bolo\nzasiahnuté neoprávneným premiestnením alebo zadržaním dieťaťa.»\n8. Namietaný nesúlad napadnutého zákonného ustanovenia s čl. 24 charty (a následne\nv podstate zhodne aj s čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa, pozn.) navrhovatelia\nodôvodňujú najmä takto:\n8\n\n„... novela... nechráni blaho dieťaťa, naopak rozširovaním procesných možností\nstrany, ktorá v konkrétnom Návratovom konaní zapríčinila protiprávny stav, môže mať\nvýrazne negatívny vplyv na maloleté dieťa, pretože nová procesná možnosť podať žalobu\nna obnovu konania zásadne ovplyvňuje dĺžku celého konania a tým aj prípadný protiprávny\nstav vo vzťahu k pobytu maloletého dieťaťa. Navyše je možné dôvodne predpokladať, že\nk podávaniu žalôb na obnovu konania (aj z účelových a špekulatívnych dôvodov) bude\ndochádzať v zvýšenej miere a tiež že v dôsledku toho budú Návratové konania trvať\nminimálne jeden rok, čo je časová hranica predpokladaná zákonom a medzinárodnými\ndokumentami, kedy je možné predpokladať, že dieťaťa sa už zžilo s novým prostredím.\nNovelizovaná úprava... tak v zásade nemôže byť a ani nie je v súlade s najlepším záujmom\nmaloletého dieťaťa. Okrem toho táto novelizovaná úprava porušuje právo dieťaťa na\nudržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s oboma rodičmi a tiež aj s inými\nrodinnými príslušníkmi zo strany oboch rodičov.“\n9. Skupina poslancov napokon namieta nesúlad napadnutého zákonného ustanovenia\naj s čl. 1, čl. 2 a čl. 11 Haagskeho dohovoru a s čl. 11 ods. 3 nariadenia Brusel IIa, čo\nodôvodňuje okrem iného tým, že\n«... nová úprava Civilného mimosporového poriadku prakticky znemožňuje okamžitý\nnávrat neoprávnene premiestnených alebo zadržaných detí a súčasne zavádza procesný\nprostriedok, ktorý priamo umožňuje neustále predlžovať Návratové konanie a tým aj\nzachovávať stav, v ktorom dochádza (môže dochádzať) k porušovaniu opatrovníckeho práva\na práva styku podľa právneho poriadku krajiny, kde má maloleté dieťa obvyklý pobyt.\nSlovenská republika prijatou novelizovanou úpravou prijala fakticky opačné opatrenie\nv porovnaní so základnou ideou Haagskeho dohovoru a Nariadenia Brusel IIa... Procesná\nmožnosť podať žalobu na obnovu konania preto neminimalizuje negatívny dopad\nneoprávneného premiestnenia alebo neoprávneného zadržania na dieťa. Dôsledkom\naplikácie novej úpravy v praxi môže byť zmena v parametroch rozhodovania\nv opatrovníckych veciach pomocou plynutia času, pretože čím dlhšie konanie o návrat\ndieťaťa trvá, tým väčšia je pravdepodobnosť, že dieťa sa počas takéhoto obdobia zžije\ns novým prostredím, a preto jeho návrat do pôvodnej krajiny obvyklého pobytu už nebude\nmožný.\n\nNová\n\núprava\n\ntak\n\nzásadne\n\novplyvňuje\n9\n\nposudzovanie\n\nsúdnej\n\nprávomoci\n\nv opatrovníckych veciach, pretože v zmysle Haagskeho dohovoru aj Nariadenia Brusel IIa\nmá právomoc konať súd v krajine, v ktorej malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom, až kým\ndieťa nezačne žiť prevažne v inej krajine. To inými slovami znamená, že predmetná nová\núprava spôsobuje, že „z nepráva môže vzniknúť právo“, čo je v právnom štáte neprípustné.\n... Zásadný rozpor spornej novely s Haagskym dohovorom a tiež s Nariadením Brusel\nIIa je možné vidieť aj v tom, že predlžovanie Návratového konania prostredníctvom obnovy\nkonania môže spôsobiť, že žiaden súd dlhší čas nebude rozhodovať o statuse dieťaťa,\npretože súdy v Slovenskej republike nebudú mať na to právomoc (túto právomoc nemajú, ak\nSR nie je krajinou obvyklého pobytu dieťaťa) a súdy v krajine obvyklého pobytu nebudú mať\npraktickú možnosť tak urobiť (pretože dieťa sa v takej krajine reálne nenachádza), čo je\nstav, ktorý je nepochybne v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.\n... V kontexte s vyššie uvedenými argumentami, navrhovatelia ďalej poukazujú na\nrozhodnutie ESĽP vo veci López Guió proti Slovenskej republike, v ktorom ESĽP výslovne\nprihliadal na vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava II v inej veci medzinárodného\núnosu dieťaťa, že dostupnosť dovolania a mimoriadneho dovolania v právnom poriadku\nSlovenskej republiky môže viesť k popretiu základného účelu a podstatu konania podľa\nHaagskeho dohovoru, ktorým je urýchlená obnova pôvodného stavu, ak je možná, inak\npovedané návrat dieťaťa do jeho krajiny obvyklého pobytu v čo najkratšej možnej dobe. Na\nzáklade uvedeného zaujal ESĽP v konečnom dôsledku stanovisko, že Slovenská republika\nnezabezpečila sťažovateľovi jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,\nčoho dôsledku došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ľudských právach.\nToto rozhodnutie hoci okrem iného hovorí o prípustnosti dovolania a mimoriadneho\ndovolania v Návratových konaniach je možné zovšeobecniť na mimoriadne opravné\nprostriedky ako také, pretože argumentácia týkajúca sa dôvodnosti vylúčenia prípustnosti\ndovolania a mimoriadneho dovolania z právneho poriadku Slovenskej republiky\nv Návratových konaniach je v plnej miere aplikovateľná aj na dôvodnosť vylúčenia\nprípustnosti žaloby na obnovu konania v takýchto konaniach ako ďalšieho mimoriadneho\nopravného prostriedku.».\n\n10\n\n10. Na základe argumentácie uvedenej v návrhu skupina poslancov navrhuje,\naby po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n«Ustanovenie §75 v slovách „a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat\nmaloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ zákona\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z., ktorým\nsa doplnil zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok nie je v súlade s\n- čl. 1 ods. 1 a ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,\n- čl. 24 Charty základných práv Európskej únie,\n- čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa,\n- Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haagsky\ndohovor), najmä s čl. 1, čl. 2 a čl. 11,\n- čl. 11 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní\na výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,\nktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (nariadenie Brusel IIa), a\n- čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»\n11. Skupina poslancov tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia vo veci samej\npozastavil účinnosť napadnutej časti ustanovenia § 75 CMP.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu skupiny poslancov\n12. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n\n11\n\n13. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nnajmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.\n14. Podľa § 74 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej\nprávnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\ns ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, môže podať najmenej pätina poslancov národnej rady.\n15. Podľa § 35 ods. 1 druhej vety zákona o ústavnom súde skupinu poslancov\nnárodnej rady podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ako účastníka konania zastupuje\npoverený zástupca.\n16. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou\nnavrhovateľ namieta,\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,\ns ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n12\n\n18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n20. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval\nnávrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky,\nza ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto\nskutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto\nuznesenia). Rozsah prieskumu dotknutého zákonného ustanovenia vo vzťahu k referenčným\nnormám, súlad s ktorými sa má posúdiť (a medzi ktorými je aj právne záväzný akt\nEurópskej únie uvedený v závere výpočtu v bode 10), nebol oproti návrhu skupiny\nposlancov obmedzený s tým, že špecifické súvislosti tejto právnej situácie budú\nposudzované v ďalšom konaní.\nIII.\nK návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého zákonného ustanovenia\n21. Skupina poslancov tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia vo veci samej\npozastavil účinnosť napadnutého zákonného ustanovenia.\n13\n\n22. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku\n1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n23. Podľa § 78 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu\npozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n24. Podľa § 79 zákona o ústavnom súde v návrhu na pozastavenie účinnosti\nnapadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia musí byť\nuvedené, ktoré základné práva a slobody môžu byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná\nhospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok\nhrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní napadnutého právneho predpisu, jeho časti\nalebo niektorého jeho ustanovenia.\n25. Skupina poslancov svoj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého zákonného\nustanovenia odôvodňuje takto:\n„Návrh na pozastavenie účinnosti navrhovatelia odôvodňujú rovnakými argumentmi,\naké sú použité vyššie pre meritum veci, v tejto súvislosti preto v celom rozsahu odkazujú\nna text vyššie; pozastavenie účinnosti okrem toho odôvodňujú časovou nevyhnutnosťou\nvo väzbe na už nadobudnutú účinnosť predmetnej novely Civilného mimosporového\nporiadku.“\n26. V súvislosti s návrhom skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutej\nprávnej úpravy ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej\nopakovane zdôrazňuje, že k uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy\npristupuje len v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, tzn.\nv prípadoch, keď spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba\n14\n\nhospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku sú v návrhu dostatočne\nkonkretizované a z okolností prípadu zjavne vyplýva, že takéto tvrdenie navrhovateľov\nmožno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (PL. ÚS 13/09).\n27. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci\npoukazuje na ustanovenie § 412 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý sa podľa § 2 ods. 1 CMP subsidiárne\nvzťahuje aj na konania upravené naposledy označeným zákonom, teda sa takto vzťahuje aj\nna návratové konanie. Podľa § 412 ods. 1 CSP súd (pri rozhodovaní o žalobe na obnovu\nkonania, pozn.) môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa. Zároveň platí, že podľa § 415 ods. 1 CSP\nprávoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že podanie žaloby\nna obnovu konania samo osebe nemá za následok odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia (v danom prípade uznesenia vydaného v tzv. návratovom konaní), ale je vecou\npríslušného súdu, aby s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu zvážil, či odloží\nvykonateľnosť žalobou na obnovu konania napadnutého rozhodnutia, resp. či obnovu\nkonania povolí, v dôsledku čoho potom už dôjde k odkladu vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia zo zákona. Primárne, zákonná formulácia „dôvody hodné osobitného zreteľa“\nvo vzťahu k možnému odkladu vykonateľnosti rozhodnutím súdu (po podaní žaloby\nna obnovu konania), ktorá vyjadruje vzťah výnimočnosti pre vyhovenie takému návrhu, je\nzákladným dôvodom, pre ktorý ústavný súd nevyužil možnosť uvedenú v bodoch 22 a 23,\nči už reagujúc na podaný návrh, alebo konajúc ex offo.\n28. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia\na zároveň konštatujúc absenciu relevantnej argumentácie skupiny poslancov v ich návrhu\nna pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorá by mohla viesť k odlišnému\nposúdeniu tejto otázky, dospel ústavný súd k záveru, že s účinnosťou napadnutého\nzákonného ustanovenia v danom prípade nie je spojené také priame a bezprostredné\nohrozenie základných práv a slobôd ani hrozba značnej hospodárskej škody, ako ani hrozba\niného vážneho nenapraviteľného následku takej intenzity, ktoré by odôvodňovali uplatnenie\n15\n\n„výnimočnej“ právomoci ústavného súdu vyplývajúcej z čl. 125 ods. 2 ústavy. Ústavný súd\npreto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutého zákonného\nustanovenia nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. novembra 2019\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n16", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "výkon rozhodnutia", "obnova konania", "obnova konania-žaloba na obnovu konania", "dieťa-záujem dieťaťa", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "opravný prostriedok-mimoriadny", "právna istota", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "dieťa-záujem dieťaťa", "obnova konania-žaloba na obnovu konania"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:00341194-c1d8-4ed6-80e5-9db501485b94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.89.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.89.2026.2"}, {"guid": "ussr:1bf8f9c6-c018-417f-9ce0-224ee13007d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.257.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.257.2023.2"}, {"guid": "8d63b55d-16fd-4c91-898e-560571dd13e3:ca4cd531-b166-4aaa-b937-5987009d9e0c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6125316810.1", "spisova_znacka": "14CoP/175/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/175/2025 z 3. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6125316810.1"}]}