{"guid": "ussr:2a7f7820-48d2-4ea2-acec-5453fe224f7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.50.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2018 z 9. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. januára 2019, sp. zn. PL. ÚS 50/2018, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.50.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2019-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2a7f7820-48d2-4ea2-acec-5453fe224f7b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.50.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.50.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.50.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 50/2018-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta (sudca spravodajca), Jany\nLaššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,\nLadislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, Námestie slobody 2, Banská Bystrica, vo veci\nnamietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Ľuboriečka konaných\n10. novembra 2018 za účasti\n\n, starostu obce Ľuboriečka, takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n\nna nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu\n\nobce Ľuboriečka konaných 10. novembra 2018 z a m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra\n2018 doručená sťažnosť\n\n, kandidátky na starostku obce Ľuboriečka\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\n\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ľuboriečka.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vo voľbách do orgánov samosprávy\nkonaných 10. novembra 2018 v obci Ľuboriečka (ďalej aj „obec“) bol za starostu obce\nzvolený\n\n(ďalej len „odporca“), ktorý z celkového počtu 111 odovzdaných hlasov\n\nzískal 70 hlasov (t. j. 63,06 %). Sťažovateľka ako kandidátka na starostku získala 41 hlasov\n(t. j. 36,93 %) a umiestnila sa v poradí na druhom mieste.\nSťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že výsledok volieb mal byť ovplyvnený\nhromadným prihlasovaním osôb zdržiavajúcich sa v Inštitúte Krista Veľkňaza, Dome Lazár,\nOsušie 18, Ľuboriečka (ďalej len „Inštitút Krista Veľkňaza“), na trvalý pobyt v obci\nbezprostredne pred konaním volieb. Účelové prihlasovanie sa na trvalý pobyt v obci tvrdí\ntiež u rodinných príslušníkov odporcu (manželky a syna; tí sa majú reálne zdržiavať v meste\nLučenec). Uvedeným sťažovateľka tvrdí, že volebný výsledok mal byť utvorený na základe\nvôle osôb, ktoré k obci ako k jednotke územnej samosprávy nemajú žiaden vzťah ani\númysel sa na území obce trvale zdržiavať [porovnaj čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“)], malo ísť teda len o ovplyvnenie volebného výsledku.\nV širšej súvislosti sťažovateľka tiež tvrdí, že voliči zdržiavajúci sa v Inštitúte Krista\nVeľkňaza mali byť na voľby dopravovaní hromadne, pričom očití svedkovia\na\n\n,\n\nmali počuť ako sa šoféri dopravných prostriedkov\n\npo uskutočnenej voľbe voličov dopytovali na okolnosti voľby; či všetci vedeli, ako mali\nvoliť. V čase voľby takto privezených voličov sa s nimi mala vo volebnej miestnosti\nrozprávať\n\n, členka miestnej volebnej komisie a matka odporcu, pričom\n\npri tom nesedela za stolom ako ostatní členovia miestnej volebnej komisie, ale sedela\ns voličmi na stoličkách pripravených pre nich. Podľa tvrdenia sťažovateľky je možné\ndôvodne predpokladať, že\n\ntakto ovplyvňovala voličov, pretože ich vôbec\n\nnemohla poznať.\n\n2\n\nSťažovateľka ďalej tvrdí, že podľa vyjadrenia predsedu miestnej volebnej komisie\nzapisovateľka miestnej volebnej komisie\n\nmala\n\nvyhotoviť zápisnicu o priebehu volieb 10. novembra 2018 okolo 14.00 h (ďalej aj\n„zápisnica“) a mala ju dať vopred podpísať všetkým členom miestnej volebnej komisie\ns odôvodnením, že po sčítaní hlasov sa do zápisnice doplnia len údaje o zvolených\nkandidátoch. Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 30 ods. 1 a § 188 ods. 1 zákona\nč. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).\nSťažovateľka tiež tvrdí, že v priebehu volieb mali hlasovať do prenosnej volebnej\nschránky aj voliči, ktorí neboli oprávnení takto hlasovať na základe vlastnej\npredchádzajúcej žiadosti. Tvrdí, že s prenosnou volebnou schránkou mali byť k voličom\nvyslané\n\na\n\nspolu so zapisovateľkou\n\n.\n\nVyslané osoby mali byť späté s odporcom a mali dovoliť, aby v jednotlivých rodinách\ndo prenosnej volebnej schránky volili aj členovia domácnosti, ktorí na to neboli oprávnení.\nTakto mali voľby prebehnúť v rodine\n; rodine\n\n; rodine\n,\n\n,\n\n,\n; rodine\n\n. Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24\n\nods. 7 zákona o voľbách.\nĎalej sťažovateľka tvrdí, že\n\n,\n\n,\n\nmala podpísať prevzatie hlasovacích lístkov a obálky v zozname voličov namiesto svojho\notca\n\n, pričom opitý\n\nani len nevošiel do volebnej miestnosti, ale len\n\nstál pri dverách. Následne mala dcéra\n\nsvoje aj otcove volebné lístky vyplniť\n\na v obálkach vhodiť do volebnej schránky. Proti uvedenému sa mal ohradiť\n, na čo mal byť ubezpečený členkami miestnej volebnej komisie\na\n\n, že taký postup je v poriadku, pretože ide o rodinného\n\npríslušníka. Na to mal do volebnej miestnosti prísť odporca (aj napriek tomu, že on sám už\nvoľbu vykonal) a spolu s\n\n(jeho matkou, členkou miestnej volebnej\n\nkomisie) mal z miestnosti odísť. Následne sa odporca mal do miestnosti vrátiť podrobne\ninformovaný o vzniknutom probléme týkajúcom sa voľby\n\n3\n\na konfrontovať\n\nso slovami, aby to neriešil, lebo jedine on bude mať z toho problémy.\nUvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24 ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona o voľbách.\nNapokon sťažovateľka tvrdí, že zapisovateľka miestnej volebnej komisie\npočas sčítavania hlasov voličov 10. novembra 2018 približne v čase o 22.15 h\nmala na pokyn inej členky miestnej volebnej komisie opustiť volebnú miestnosť\na telefonovať odporcovi, aby ho informovala o priebežných výsledkoch volieb. Pre účely\noverenia tohto tvrdenia sťažovateľka navrhuje vyžiadať si od mobilného operátora\npodrobný výpis hovorov z telefónneho čísla\n\n(t. j.\n\nUvedeným sťažovateľka tvrdí, že\n\n).\n\nmala nezákonne poskytovať informácie\n\no priebehu a čiastkových výsledkoch volieb.\nNa základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu\nobce Ľuboriečka konané 10. novembra 2018 za neplatné a aby sťažovateľke priznal náhradu\ntrov konania.\nII.\nPodľa § 31 ods. 2 a § 62 zákona o ústavnom súde si ústavný súd 21. novembra 2018\ne-mailom vyžiadal od Obecného úradu obce Ľuboriečka úplnú volebnú dokumentáciu.\nSťažovateľka pre účely preukázania svojich tvrdení navrhla výsluch viacerých\nsvedkov, ktorých nebolo možné zo sťažnosti identifikovať, pretože boli určení iba menom\na priezviskom. Z toho dôvodu ústavný súd 22. novembra 2018 e-mailom vyzval\nsťažovateľku na konkretizáciu navrhnutých svedkov. Podaním doručeným ústavnému súdu\n26. novembra 2018 sťažovateľka doplnila navrhovaných svedkov a navrhla vypočuť\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n;\n\n,\n,\n\n,\n;\n\n,\n;\n\n;\n\n4\n\n;\n,\n,\n\n. Domáhala sa tak isto sprístupnenia zoznamu voličov\na doplnenia svedkov na jeho základe.\nÚstavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 50/2018-44 z 5. decembra 2018 prijal sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie a vyzval\nodporcu, aby sa vyjadril k obsahu sťažnosti.\nOdporca ústavnému súdu e-mailom z 12. decembra 2018 oznámil, že nemá záujem sa\nk sťažnosti vyjadrovať, keďže vo veci už medzičasom prebehol výsluch svedkov, ktorého sa\nzúčastnil, a k veci nemá čo dodať.\nVýsluch svedkov bol ústavným súdom nariadený na 11. december 2018 o 10.00 h\nv priestoroch Obecného úradu obce Ľuboriečka, pričom termín konania nariadeného\nvýsluchu bol oznámený tak sťažovateľke a jej právnemu zástupcovi, ako aj odporcovi.\nNa výsluch ústavný súd predvolal svedkov, u ktorých tak bolo možné urobiť na základe\npodanej sťažnosti, t. j.\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n; a všetkých svedkov dodatočne identifikovaných\n\nsťažovateľkou.\nVýsluchu sa zúčastnili všetci predvolaní svedkovia, sťažovateľka, jej právny\nzástupca a odporca. O výsluchu bola spísaná zápisnica a bol zvukovo zaznamenaný.\nIII.\nZ výsluchu svedkov vyplynulo:\nK otázke úmyselného prihlasovania klientov Inštitútu Krista Veľkňaza\nna trvalý pobyt v obci na účely ovplyvnenia volieb a k otázke ovplyvňovania voličov\njedným z členov volebnej komisie\n\n5\n\nV Inštitúte Krista Veľkňaza sa zdržiava približne 30 klientov, z ktorých niektorí sú\nhlásení na trvalý pobyt a niektorí na prechodný pobyt v obci. Na trvalý pobyt v obci sa\npribližne pol roka pred voľbami prihlásilo asi 14 ľudí. Uvedenú skutočnosť konštatoval\nodporca a potvrdila ju svedkyňa\nobyvateľov obce. Svedkyňa\n\n, ktorá je poverená vedením evidencie\ntiež poukázala na to, že evidencia preukazujúca tento\n\nstav bola zaslaná ústavnému súdu spolu s volebnou dokumentáciou. K otázke úmyslu\nprihlasovania sa na trvalý pobyt v obci svedkyňa\n\nuviedla, že nemala dôvod ho\n\nskúmať (zákon jej takú povinnosť neukladá) a tak isto nemala ani dôvod skúmať to, ako\ndlho klienti Inštitútu Krista Veľkňaza prihlásení na trvalý pobyt v obci žijú. Z vyjadrenia\nodporcu (zvukový záznam) tiež vyplýva, že klienti Inštitútu Krista Veľkňaza prihlásením\nna trvalý pobyt v obci získavajú zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti.\nSvedok\n\nvyjadril podozrenie, že voľby boli manipulované cieleným\n\nprihlasovaním klientov Inštitútu Krista Veľkňaza na trvalý pobyt v obci. Videl ich prísť\nvo väčšom počte a videl osobu, ktorá sa ich po voľbách pýtala, či vedeli, ako majú voliť,\na či volili dobre. Skutočnosť, že klientov Inštitútu Krista Veľkňaza sa nestotožnená osoba\npýtala na to, ako volili, potvrdil svedok\n\na svedok\n\nmanžel sťažovateľky); viac k veci uviesť nevedeli. Svedok\n\n(bývalý\npotvrdil, že\n\nklienti Inštitútu Krista Veľkňaza boli v obci riadne prihlásení na trvalý pobyt, osobne ich\nnepoznal.\nVýsluchom bolo potvrdené, že klienti Inštitútu Krista Veľkňaza boli k voľbám\nhromadne dopravovaní. Odporca uviedol, že túto dopravu neorganizoval. Doprava mala byť\norganizovaná na podnet zamestnancov Inštitútu Krista Veľkňaza. Svedok\na svedkyňa\n\nzhodne potvrdili, že svedkyňa\n\nprivezenými z Inštitútu Krista Veľkňaza. Svedok\no čom sa rozprávali, a svedkyňa\n\nsa rozprávala s voličmi\nnevedel konkretizovať,\n\nuviedla, že im len ponúkla stoličky na sedenie,\n\npretože išlo o voličov v staršom veku aj o paličkách. Akékoľvek volebné ovplyvňovanie\nsvedkyňa\n\npoprela. Ovplyvňovanie voličov nepotvrdil žiadny zo svedkov.\n\n6\n\nK otázke účelového prihlásenia sa manželky a syna odporcu na trvalý pobyt\nv obci\nOdporca uviedol, že má s manželkou v meste Lučenec rodinný dom. Z toho dôvodu\nsa ona a ich syn zdržiavajú v meste. Od septembra 2018 sú však prihlásení na trvalý pobyt\nv obci Ľuboriečka. Manželka má prácu v Lučenci a syn chodí do školy vo Zvolene\n(zvukový záznam). Svedkyňa\n\nuviedla, že manželka a syn starostu chodievajú\n\nčasto do obce, no k úmyslu usadiť sa v nej sa vyjadriť nevedela.\nK otázke nezákonného postupu pri vyhotovení zápisnice o priebehu volieb\nsvedkyňou\nSvedok\n\nna úvod poznamenal, že zápisnica o priebehu volieb bola\n\nvyhotovená svedkyňou\n, svedok\n\n, čo svedkyňa\n\naj potvrdila. Svedkyňa\n\n, svedkyňa\n\naj svedkyňa\n\nsa zhodli v tom, že zápisnica bola spísaná predčasne (približne o 14.00 h, resp.\n„za šera“, resp. „v podvečer“, resp. „v popoludňajších hodinách“ v deň volieb; vzhľadom\nna termín konania volieb a počasie sa svedkom mohlo zdať šero, a preto označený opis\nnevyvoláva pochybnosti). Zhodne tiež uviedli, že v zápisnici boli vypísané len základné\núdaje („hlavička“), pretože volebná komisia si tak chcela urýchliť administratívne práce\npo výsledku volieb. Zápisnica bola podpísaná členmi volebnej komisie tiež predčasne.\nPo sčítaní hlasov do nej boli dopísané volebné výsledky. Svedok\nže mal k voľbám výhradu týkajúcu sa voľby\n\nuviedol,\nza jej otca, túto ale\n\ndo zápisnice z vlastného rozhodnutia neuviedol, keďže ju už vopred podpísal.\nK otázke nezákonnosti voľby svedkyne\n\nSvedkyňa\n\nza svojho otca\n\nna výsluchu potvrdila, že hlasovací lístok prevzala,\n\nvyplnila aj vhodila do volebnej schránky namiesto svojho otca. Ako vysvetlenie takého\npostupu dodala, že jej otec je negramotný (preto zaňho vybavuje jeho veci bežne) a povedal\n\n7\n\njej, koho chce voliť. Proti tomuto postupu pri samotnom vykonaní voľby nenamietal žiaden\nz členov volebnej komisie.\n\nsvoju nespokojnosť s uvedeným postupom\n\nprejavil až ex post. Svedkyňa\n\nďalej potvrdila, že jej otec bol pri vypĺňaní\n\nhlasovacieho lístka spolu s ňou v priestore na úpravu hlasovacích lístkov. Uvedené potvrdila\naj svedkyňa\n\n.\n\nK otázke nezákonnej voľby do prenosnej volebnej schránky\nOdporca potvrdil, že zoznam voličov, ktorí žiadali o voľbu do prenosnej volebnej\nschránky, bol zaslaný ústavnému súdu. Svedkyňa\nproblémy), svedkyňa\n\n(tvrdiac zdravotné\n\n(t. č. po operácii chrbtice), svedok\n\n(ťažko zdravotne postihnutý) zhodne uviedli, že o voľbu do prenosnej volebnej schránky\nriadne požiadali a že voľbu okrem nich nevykonal nikto iný. Riadne vykonanie voľby\ndo prenosnej volebnej schránky potvrdili aj v rodine\nsvedkyňa\n\na tiež svedkyňa\n\n. Uvedené opäť potvrdila\n\n, ktorá uviedla, že je pravdou, že niekoľko dní\n\npred voľbami ju žiadali niektorí obyvatelia obce prostredníctvom svedkyne\no voľbu do prenosnej volebnej schránky. To potvrdila aj svedkyňa\n\na uviedla\n\ntiež, že vyslaní členovia volebnej komisie mali so sebou len obmedzený počet hlasovacích\nlístkov podľa počtu žiadostí.\nK otázke nezákonného poskytovania informácií o priebehu a čiastkových\nvýsledkoch volieb zapisovateľkou volebnej komisie\nSvedkyňa\n\npotvrdila, že v čase po 22.00 h, po sčítaní hlasov na voľbu\n\nstarostu obce telefonovala s odporcom. Odporca potvrdil, že svedkyňa\ntelefonátom upovedomila o výsledku volieb starostu obce.\n\n8\n\nho\n\nIV.\nPodľa § 39 ods. 3 zákona o voľbách na sprístupňovanie zápisníc o výsledkoch volieb\nsa vzťahuje osobitný predpis, do ostatných volebných dokumentov môžu nahliadať len súd\na orgán činný v trestnom konaní.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažovateľke nesprístupnil zoznam voličov\na neumožnil jej doň nahliadnuť pre účely navrhnutia ďalších svedkov.\nPodstatou výsluchu svedkov bolo ustálenie skutkového stavu pre rozhodnutie.\nO skutkovom stave podľa názoru ústavného súdu nevznikajú dôvodné pochybnosti.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať vo veci ďalšie\ndokazovanie.\nV.\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do\norgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podrobnosti konania\nústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy sú ustanovené v § 59\naž § 63 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných\nvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nPodľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad\na používanie\n\nmusia\n\numožňovať\n\na\n\nochraňovať\n\nv demokratickej spoločnosti.\n\n9\n\nslobodnú\n\nsúťaž\n\npolitických\n\nsíl\n\nPodľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu\ntvorí obec a vyšší územný celok.\nPodľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne\na správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý\npobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje v poradí, v akom sa dostavil\ndo volebnej miestnosti. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné.\nPodľa § 24 ods. 2 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti\npreukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným úradným dokladom, ktorý\nobsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené o ňom v zozname voličov, ak v osobitnej\nčasti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča\nv zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka\na obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže\nalebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať, predseda okrskovej\nvolebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Okrsková volebná\nkomisia vykoná pri podpise voliča opatrenia na ochranu osobných údajov ostatných voličov\nzapísaných v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do skončenia\nhlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej\nmiestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť\npreukazom odsúdeného, alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa\nmá hlasovanie vykonať.\nPodľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví písomne\nzápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku v dvoch rovnopisoch.\nZápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku podpisuje predseda\na ostatní členovia okrskovej volebnej komisie.\n\n10\n\nPodľa § 188 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyhotoví zápisnicu\no výsledku volieb v obci v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu o výsledku volieb v obci podpíše\npredseda a ostatní členovia miestnej volebnej komisie. Ak niektorý z členov miestnej\nvolebnej komisie zápisnicu nepodpísal, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania.\nNepodpísanie zápisnice o výsledku volieb v obci nemá vplyv na jej platnosť.\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd\na) vyhlásiť voľby za neplatné,\nb) zrušiť napadnutý výsledok volieb,\nc) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne\nzvolený,\nd) sťažnosť zamietnuť.\nPodstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených\nčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré\nje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli\nistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských\norgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého\nzo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená\nzaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.\nPodstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb\nv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov\nsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov\nsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je\nv konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis\nmutandis PL. ÚS 21/94).\nZákladným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon\npolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých\n\n11\n\npolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať\nslobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.\nToto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami\nvyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl\nv demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz\npredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu\n(PL. ÚS 19/98).\nPrávomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné\npodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde\nspôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.\nNa uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné\nporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb\n(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie zákona\no voľbách nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd\nkaždý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách,\nako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby\nkandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už\nspochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby\na ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.\nS ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či sťažovateľkou namietané\nskutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení dotknutých\nprávnych predpisov a súvisiacej judikatúry ústavného súdu.\nVI.\nÚstavný súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť úmyselné\nprihlasovanie klientov Inštitútu Krista Veľkňaza na trvalý pobyt v obci pre účely\novplyvnenia volieb. Toto tvrdenie ostalo iba v rovine vysloveného všeobecného podozrenia\n\n12\n\nu svedka\n\n, ktoré nebolo podložené. Skutočnosť, že sa klientov Inštitútu\n\nKrista Veľkňaza nestotožnená osoba pýtala na to, ako klienti volili, nevypovedá o motíve\nprihlásenia sa na trvalý pobyt v obci ani nepreukazuje úmysel klientov nezákonne\novplyvňovať výsledky volieb. Ovplyvňovanie voličov svedkyňou\n\nsa výsluchom\n\nžiadneho zo svedkov nepotvrdilo.\nÚstavný súd sa vo volebných veciach už opakovane (PL. ÚS 110/07, PL. ÚS 119/07,\nPL. ÚS 69/2011) zaoberal uplatnenou námietkou účelového prihlasovania občanov na trvalý\npobyt. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 110/07 ustálil, že trvalý pobyt v obci ako\nústavná a zákonná podmienka výkonu aktívneho volebného práva (ale i pasívneho\nvolebného práva) pre voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce nie je\nv právnej úprave ustanovená samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány\nsamosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda\ntvoria (relatívne) trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom\nvolieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverilo\nna obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poznamenal, že ide o cieľ, ktorý vychádza z podstaty územnej\nsamosprávy ako ústavného princípu, ktorá je jednou zo základných hodnôt demokratického\na právneho štátu (m. m. I. ÚS 55/00). Kým v niektorých prípadoch v už označených\nrozhodnutiach bolo preukázané, že prihlasovanie občanov organizoval, resp. inicioval\nkandidát na starostu obce, k prihlasovaniu dochádzalo aj do objektov, ktoré neboli určené na\ntrvalé bývanie a bez zámeru v obci trvale žiť, v danom prípade nebola zistená ani jedna\nz uvedených skutočností (PL. ÚS 48/2014). Uvedené platí tiež pre prejednávanú vec.\nZ vykonaného dokazovania možno usúdiť, že manželka a syn odporcu sa vzhľadom\nna študijné a pracovné povinnosti zdržiavajú často mimo obce, avšak svedkyňa\npotvrdila ich častú prítomnosť v obci. Je teda nutné dať za pravdu sťažovateľke v tom, že\nprihlásenie odporcovej manželky a ich syna na trvalý pobyt v obci sa udialo podozrivo\nkrátko pred voľbami, avšak z ich častej prítomnosti v obci (pričom obaja žijú svoj súkromný\nživot v rámci regiónu) nemožno usudzovať absenciu akéhokoľvek vzťahu k obci\n\n13\n\na jednoznačné úmyselné prihlásenie sa v nej na trvalý pobyt iba pre účely ovplyvnenia\nvolieb.\nVýsluchom svedkov sa potvrdilo to, že zápisnica o priebehu volieb bola členmi\nvolebnej komisie predvyplnená a podpísaná už pred skončením volieb. Jednotliví členovia\nvolebnej komisie sa však zhodli v tom, že volebné výsledky boli do zápisnice dopísané až\npo riadnom sčítaní hlasov, a preto týmto spôsobom k ovplyvneniu volieb nedošlo. Jediná\nvýhrada svedka\n\nk voľbe\n\nza jej otca je rozoberaná\n\nv nasledujúcej pasáži tohto rozhodnutia.\nPodľa § 24 ods. 6 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok\npre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať a oznámi pred\nhlasovaním túto skutočnosť okrskovej volebnej komisii, má právo vziať so sebou\ndo osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu spôsobilú upraviť\nhlasovací lístok podľa jeho pokynov a zákona a vložiť do obálky; takouto osobou nemôže\nbyť člen okrskovej volebnej komisie. Obidve osoby pred vstupom do osobitného priestoru\nna úpravu hlasovacích lístkov člen okrskovej volebnej komisie poučí o spôsobe hlasovania\na o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda.\nZohľadňujúc miestnu osobitosť spočívajúcu v pomoci dcéry pri voľbe negramotnému\notcovi, pričom otec prejavil vlastnú vôľu týkajúcu sa toho, ktorého kandidáta chce voliť,\na spočívajúcu v znalosti miestnych pomerov volebnou komisiou (sama sťažovateľka\nv sťažnosti uvádza, že\nsvedkyňou\n\nmal byť ubezpečený členkami volebnej komisie –\na svedkyňou\n\no správnosti takého postupu), je treba\n\nkonštatovať, že popísané konanie automaticky nevykazuje znaky porušenia zákona\no voľbách.\nPokiaľ sťažovateľka sústredí pozornosť na skutočnosť, že\n\nnevykonal\n\nvoľbu osobne (§ 24 ods. 1 zákona o voľbách), pretože § 24 ods. 6 zákona o voľbách\nnepojednáva o možnosti vložiť hlasovací lístok do volebnej schránky za osobu, ktorej je\npodľa tohto ustanovenia poskytovaná asistencia, je treba tiež ad absurdum poznamenať, že\n\n14\n\npri tejto logike by v mnohých prípadoch hendikepovaných voličov musel vyplnený\nhlasovací lístok vložený do obálky ostať položený mimo volebnej schránky, pretože by ho\ndo nej nebolo možné vhodiť, čo sa míňa zmyslu ustanovenia o pomoci pri realizácii\naktívneho volebného práva. Dikciu § 24 ods. 1 zákona o voľbách, podľa ktorej volič hlasuje\nosobne, tak nemožno zužovať len na vhodenie hlasovacieho lístka do volebnej schránky,\npretože v sebe obsahuje viacero aspektov, ako napríklad vyjadrenie vôle pri úprave\nhlasovacieho lístka alebo osobná účasť na voľbe v zmysle dostavenia sa k voľbe spôsobom\nurčeným zákonom.\nK uvedenej námietke už ústavný súd v minulosti konštatoval, že je na vôli voliča\n(jeho interná voľba), ktorý požiadal o pomoc pri úprave hlasovacieho lístka, a následne je aj\nna jeho zodpovednosti, aký spôsob komunikácie zvolí s voličom, ktorého o pomoc\npri úprave hlasovacieho lístka požiadal, tak, aby realizoval svoje aktívne hlasovacie právo\nv súlade s jeho vôľou (PL. ÚS 7/07).\nV kontexte počtu odovzdaných hlasov je tiež treba dodať, že ide o anomáliu\nojedinelú, v dôsledku reprezentujúcu jeden voličský hlas pri rozdiele 29 voličských hlasov\nmedzi sťažovateľkou a odporcom.\nVýsluchom svedkov sa nepotvrdilo, že by voľba\n\nza svojho otca\n\nprebehla mimo osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov.\nČo sa týka voľby do prenosnej volebnej schránky, z výsluchu svedkov nevyplynuli\nžiadne pochybnosti, ktoré by spochybňovali ústavnosť a zákonnosť priebehu volieb.\nNapokon, čo sa týka telefonátu, v ktorom svedkyňa\n\noboznamovala\n\nodporcu s výsledkom volieb pred oficiálnym zverejnením výsledkov, je treba poznamenať,\nže uvedené konanie nedosiahlo v kontexte hodnotenej veci taký význam, ktorý by sám\nosebe odôvodňoval vyhlásenie volieb za neplatné.\n\n15\n\nÚstavný súd, berúc do úvahy všetky zistenia, konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,\nna základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Ľuboriečka\nkonaných 10. novembra 2018, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenie\nústavy a zákona o voľbách, ktoré mohlo ovplyvniť volebný výsledok vo voľbách na starostu\nobce Ľuboriečka.\nZ už uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia\nv danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne\nopakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce, ktoré by\npreukázateľne ovplyvnilo výsledok týchto volieb a mohlo by byť podkladom na zrušenie\ntýchto volieb ústavným súdom. Sťažovateľka nepreukázala porušenie zákona o voľbách,\nktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola jej\nsťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavným súdom zamietnutá.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. januára 2019\n\n16", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-neplatnosť", "voľby", "obec-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-volebná korupcia", "obec-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby", "voľby-volebná korupcia", "voľby-neplatnosť"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5a7636e-1a04-49d0-a9d3-6cc34a6376ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 69/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 69/2011 z 22. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5a7636e-1a04-49d0-a9d3-6cc34a6376ac"}, {"guid": "ussr:4f4be05e-3bd8-4cb7-877b-24e24e6655db", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 110/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 110/07 z 26. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f4be05e-3bd8-4cb7-877b-24e24e6655db"}, {"guid": "ussr:4fd45e3a-1dc6-49cb-869c-fc545e65cdb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 119/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 119/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4fd45e3a-1dc6-49cb-869c-fc545e65cdb5"}, {"guid": "ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/00 z 19. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:c9c069ce-c077-46b9-9eab-63d06fd93925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/94 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": []}