{"guid": "ussr:cd2f35e1-434c-41ec-a60d-3e99afbbbe67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.124.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 124/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 124/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.124.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd2f35e1-434c-41ec-a60d-3e99afbbbe67", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.124.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.124.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.124.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 124/2020-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,a\n\n,\n\n, obaja\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír\nFiličko, PhD., s. r. o., Kováčska 28, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Vladimír\nFiličko, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 Er 2229/1999 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 Er 2229/1999 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Košice-okolie\np o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý nahradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume 475,78 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur\na sedemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárie\nJUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 124/2020-15 z 3. marca 2020 prijal podľa 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n, obaja\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\n\n2\n\nKošice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 2229/1999\n(ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia uzavreli 2. februára 1999 zmluvu\no pôžičke 30 000 Sk, pričom splnenie záväzku vrátiť peniaze v lehote splatnosti\n2. marca 1999 bolo zabezpečené úrokom z omeškania 1 % za každý deň omeškania,\nzabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva a dohodou o zrážkach zo mzdy\nsťažovateľov.\n3. Proti sťažovateľom bolo v dôsledku nesplnenia ich záväzku začaté napadnuté\n(exekučné) konanie. Dňa 27. júla 2016 bol vydaný exekučný príkaz, ktorým sa im uložila\npovinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 995,82 € spolu s príslušenstvom viac ako 40 000 €.\n4. Sťažovatelia podali 5. septembra 2016 u súdneho exekútora návrh na zastavenie\nexekúcie v časti úrokov z omeškania. Dňa 3. novembra 2017 okresnému súdu oznámili,\nže v predmetnej exekučnej veci bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov\nz omeškania, a zároveň súd požiadali, aby vo veci konal a rozhodol bez zbytočných\nprieťahov.\n5. Sťažovatelia 12. februára 2018 doplnili svoj návrh na zastavenie exekúcie\nz 5. septembra 2016 o návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.\n6. O návrhu sťažovateľov z 5. septembra 2016, ktorý bol doplnený 12. februára 2018,\nnebolo\n\ndo\n\npodania\n\ntejto\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nrozhodnuté.\n\nSťažovatelia\n\ntvrdia,\n\nže sa na okresnom súde opakovane domáhali rozhodnutia o tomto návrhu, avšak\nbezúspešne. Osobitne v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že záväzok vymáhaný\nv exekučnom konaní stúpa mesačne o zmluvné úroky vo výške 19,5 % a denne o úroky\nz omeškania vo výške 1 %.\n\n3\n\n7. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn.\n12Er/2229/1999 porušené bolo.\n2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice - okolie, v konaní vedenom\npod sp. zn. 12Er/2229/1999 konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľom priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom tritisíc\n€), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný sťažovateľom vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice - okolie je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho\nzastúpenia...“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n8. Okresný súd sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k priatej ústavnej sťažnosti\nv zastúpení podpredsedníčkou. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že v napadnutom\nkonaní bola zistená nečinnosť od 13. septembra 2016 až do času doručenia prijatej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľov na vyjadrenie. Pokiaľ ide o sťažnosť na prieťahy v konaní,\nktorú sťažovatelia spomínajú aj vo svojej ústavnej sťažnosti, tá bola okresnému súdu\ndoručená elektronicky 3. decembra 2019 priamo do spisu. Označená sťažnosť však nebola\npredložená na vybavenie predsedníčke súdu, pričom táto skutočnosť bola zistená\naž po predložení\n\nsúdneho\n\nspisu\n\npredsedníčke\n\nokresného\n\nsúdu\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nsa k tejto ústavnej sťažnosti. Okresný súd zároveň súhlasil s upustením od ústneho\npojednávania v tomto konaní.\n\n4\n\n9. Okresný súd zaslal ústavnému prehľad úkonov vykonaných v napadnutom konaní,\npričom v čase relevantnom pre posúdenie opodstatnenosti tejto ústavnej sťažnosti boli\nvykonané tieto úkony: «...\n13.9.2016 - súdny exekútor zaslal súdu návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov\nz omeškania spolu s návrhom právneho zástupcu povinnej v 2. rade,\n15.12.2016 - úradný záznam, súhlas nového oprávneného so vstupom do konania\nnamiesto pôvodného oprávneného,\n15.12.2016 - súd uznesením pripustil zámenu účastníka konania na strane\noprávneného,\n12.1.2017, 29.3.2017, 17.10.2017 - úradný záznam o nazretí do súdneho spisu\noprávneným,\n3.11.2017 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu povinnej v 2. rade o zastavenie\nexekúcie v časti úrokov z omeškania [podľa predloženého súdneho spisu ide o „Žiadosť\no konanie“ vo veci, ku ktorému je priložený návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov\nz omeškania],\n12.2.2018 - súdu doručené právnym zástupcom povinnej v 2. rade doplnenie návrhu\nna zastavenie exekúcie,\n18.9.2019 - súdu doručená urgencia súdneho exekútora o rozhodnutie o návrhu\nna zastavenie exekúcie,\n30.10.2019 - sudkyňa poverila vyššiu súdnu úradníčku konaním a rozhodovaním\nvo veci,\n3.12.2019 - súdu elektronicky doručená priamo do spisu (aj napriek tomu, že bola\nadresovaná k rukám predsedu súdu) sťažnosť na prieťahy v konaním,\n20.4.2020 - opatrenie predsedníčky súdu, ktorým uložila povinnosť vyššej súdnej\núradníčke rozhodnúť o návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie v časti úroku\nz omeškania do 5 pracovných dní odo dňa doručenia opatrenia,\n24.4.2020 - súd rozhodol o návrhu povinnej v 2. rade; uznesením exekúciu v časti\núroku prevyšujúceho výšku 19,76 % ročne zo sumy 995,82 eur od 2.2.1999 do zaplatenia\nvyhlásil za neprípustnú a zastavil. Vo zvyšnej časti návrhu povinných na zastavenie exekúcie\nzamietol...»\n\n5\n\n10. Ústavný súd konštatuje, že prehľad úkonov zaslaný okresným súdom\nkorešponduje s obsahom predloženého súdneho spisu.\n11. Sťažovatelia vo svojej replike k vyjadreniu okresného súdu poukázali na to,\nže aj samotný okresný súd uznal vznik prieťahov v napadnutom konaní. Sťažovatelia\nzároveň súhlasili s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k záveru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na vyhodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Sťažovatelia\n\nsa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia\n\nich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n\n6\n\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n18. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný\nsúd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n19. Ústavný súd stabilne judikuje, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu\nv exekučnom konaní (III. ÚS 15/03), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí\nvrátane súdnej exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02,\nIV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať\nbez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu\nzostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne\nrozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia\n7\n\nsúdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (III. ÚS 15/03,\nIV. ÚS 551/2013).\n20. Súdne konanie je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou\npovinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v každom súdnom konaní (teda\naj vo vykonávacom – exekučnom), ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie\n(I. ÚS 96/2019).\n21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n22. Exekučný poriadok je vo všeobecnosti procesnou normou (hoci obsahuje\naj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), ktorá je vo vzťahu k Civilnému sporovému\nporiadku lex specialis, a z toho vyplýva, že od 1. júla 2016 je potrebné aj v exekučných\nkonaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia Civilného sporového\nporiadku (§ 2 CSP, § 200 Exekučného poriadku).\n23. Ústavný súd s ohľadom na okolnosti tejto veci pripomína, že špecifikom\nexekučného konania je to, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“ súdneho exekútora,\npričom exekučný súd v rámci exekučného konania koná a rozhoduje len na základe\nprocesných\n\nnávrhov\n\núčastníkov\n\nexekučného\n\nkonania,\n\nresp.\n\nsúdneho\n\nexekútora,\n\npreto namietať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému sudu len\nvtedy, ak tento má reálne o čom rozhodovať (IV. ÚS 60/2018, II. ÚS 109/2019).\n\n8\n\n24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu\ntri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n(2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n25. V prípadoch namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní o výkon rozhodnutia je taktiež v zmysle\njudikatúry ESĽP potrebné zohľadniť výšku a povahu priznaného nároku (Vasilchenko\nproti Rusku z 23. 9. 2010, sťažnosť č. 34784/02, bod 47 a nasl.).\n26. Vo vzťahu k prvému kritériu ústavný súd stabilne judikuje, že exekučné konanie\nspravidla treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej)\nstránke za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania\nbolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom\npre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť\nsporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný.\nZmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný\ndobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom\nexekučnom titule (I. ÚS 78/02, I. ÚS 702/2013).\n27. O právnej i faktickej jednoduchosti rozhodovania o návrhu sťažovateľov\nna zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania a ich návrhu na zastavenie exekúcie\nv celom rozsahu svedčí podľa názoru ústavného súdu aj skutočnosť, že po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie a naň nadväzujúcom pokyne predsedníčky súdu rozhodnúť\nv lehote 5 pracovných dní bolo o týchto návrhoch v uvedenej lehote rozhodnuté (pozri\nbod 9 tohto nálezu).\n\n9\n\n28. Pokiaľ ide o kritérium správanie sťažovateľov, ústavný súd konštatuje,\nže v okolnostiach tejto veci nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mohla byť\npripočítaná na ich ťarchu či zodpovednosť. Napokon, existenciu takejto skutočnosti netvrdil\nani okresný súd.\n29. V súvislosti s hodnotením samotného postupu okresného súdu ako tretieho\nkritéria ústavný súd konštatuje, že jeho postup v napadnutom konaní bol poznačený\nabsolútnou nečinnosťou, a to od podania predmetných návrhov až do prijatia ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie, čo uznal aj samotný okresný súd (pozri bod 8 tohto nálezu).\nUvedená absolútna nečinnosť teda trvala viac ako 3 roky.\n30. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dlhé obdobia nečinnosti\nbez akékoľvek vysvetlenia nemožno z pohľadu štandardov čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru akceptovať (pozri tiež Beaumartin proti Francúzsku z 24. 11. 1994, sťažnosť\nč. 15287/89, bod 33).\n31. Ústavný súd vníma problém nadmernej zaťaženosti všeobecných súdov návrhmi\nv exekučných veciach. Zároveň však poukazuje na to, že úlohou zmluvných štátov\ndohovoru je nastaviť si svoj právny systém takým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť\nkaždému právo na rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci\nSürmeli proti Nemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické,\nresp. dlhotrvajúce preťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania\n(Probstmeier proti Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).\n32. Ústavný súd v uvedenej súvislosti zdôrazňuje, že nerešpektovanie požiadavky\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote (resp. požiadavky na konanie bez zbytočných\nprieťahov) sa môže negatívnym spôsobom prejaviť na dôveryhodnosti súdnictva ako takého\n(Katte Klitsche de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994, bod 61).\n33. Napokon, vo vzťahu k posúdeniu výšky a povahy priznaného nároku (pozri\nbod 25 tohto nálezu) ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia vystupujú v napadnutom\n10\n\nkonaní na strane povinných. Avšak, tak ako to sťažovatelia namietajú aj vo svojej ústavnej\nsťažnosti, v dôsledku nečinnosti okresného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu\nna zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania a na zastavenie exekúcie ako celku\nich dlh medzičasom podstatným spôsobom narastal (pozri bod 6 tohto nálezu).\n34. Ústavný súd dospel na základe uvedeného k záveru, že absolútna a ničím\nneospravedlnená nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní\no návrhoch sťažovateľov na zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania a na zastavenie\nexekúcie v celom rozsahu má za následok porušenie základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto nálezu.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n35. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n36. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd o predmetných návrhoch rozhodol\nuznesením z 24. apríla 2020, ústavný súd nepovažoval za účelné a nevyhnutné prikázať\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Návrhu\nsťažovateľov v tejto časti preto nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n37. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n\n11\n\n38. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n39. Sťažovatelia sa v ústavnej sťažnosti domáhajú priznania finančného\nzadosťučinenia v sume 1 500 € pre každého, t. j. celkovo 3 000 €, čo odôvodňujú roky\npretrvávajúcou traumu z prebiehajúceho exekučného konania, keď boli opakovane vyzývaní\nna zaplatenie neexistujúceho dlhu, a pocitom bezmocnosti zoči-voči skutočnosti, že ich\nzáväzok plynutím času narastal, ako aj zablokovaním ich majetku.\n40. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n41. Ústavný súd vníma neistotu sťažovateľov a s ňou spojený pocit bezmocnosti,\nkeď okresný súd nevenoval ich návrhom viac ako 3 roky absolútne žiadnu pozornosť.\nZároveň mal ústavný súd pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia na zreteli\naj to, čo bolo pre sťažovateľov „v stávke“ (pozri bod 9 tohto nálezu a tam uvedené\nuznesenie z 24. apríla 2020).\n42. Ústavný súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že primerané finančné\nzadosťučinenie v tejto veci predstavuje 500 € každému zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto\nnálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n12\n\n44. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a príprava právneho\nzastúpenia, podanie sťažnosti a replika k vyjadreniu okresného súdu).\n45. Ústavný súd, vychádzajúc z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\nodmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2020 (177 €) a paušálnej náhrady nákladov\nza jeden úkon právnej služby (10,62 €), ako aj zo skutočnosti, že replika sťažovateľov\nneobsahovala nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľov,\npriznal sťažovateľom (§ 13 ods. 2 vyhlášky) náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2020 v sume 396,48 € (2x 177 € + 4x 10,62 €) zvýšenú o daň\nz pridanej hodnoty, teda celkovo 475,78 €.\n46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov Advokátskej kancelárie JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o.,\nKováčska 28, Košice, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n47. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť\ndňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1\nzákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/2229/1999", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba6eca38-c003-40a3-bf7e-4ca652df2935", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.109.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2019 z 6. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.109.2019.1"}, {"guid": "ussr:eee22bb1-4be6-477a-a928-800a16911531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2"}, {"guid": "ussr:5023b688-11c1-4cda-8ff0-3bcb6d33d1f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.60.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.60.2018.1"}, {"guid": "ussr:1e700a70-280d-4976-9975-45ea5225bc6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 702/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 702/2013 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e700a70-280d-4976-9975-45ea5225bc6d"}, {"guid": "ussr:7123c8ce-e321-4773-8eba-c46477c4faf7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 551/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 551/2013 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7123c8ce-e321-4773-8eba-c46477c4faf7"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 78/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}