{"guid": "ussr:fa37b789-bb48-4aac-bcbe-44142074411d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.14.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 14/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.14.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa37b789-bb48-4aac-bcbe-44142074411d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.14.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.14.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.14.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 14/2020-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara\n(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\nzastúpeného\n\nobchodnou\n\nspoločnosťou\n\n, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 62/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\npod sp. zn. 4 Cb 62/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n1\n\nsúdu\n\nPiešťany\n\nv konaní\n\nvedenom\n\n2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n4 Cb 62/2015 konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €\n\n(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov) na účet\nadvokátskej kancelárie\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2019\nelektronicky a 15. júla 2019 poštou doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“\nalebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 62/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 predbežne prerokoval\nústavnú sťažnosť sťažovateľa a uznesením č. k. I. ÚS 14/2020-27 z 15. januára 2020\n2\n\nju v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Vo zvyšnej časti, ktorou\nsťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ\ninicioval žalobou doručenou okresnému súdu 21. apríla 2015 konanie o zaplatenie\nsumy 120 256,20 € s príslušenstvom. Poukázal na to, že v napadnutom konaní dochádza\nk zbytočným prieťahom, pretože ani tri roky po jeho začatí nebol nariadený ani prvý termín\npojednávania.\n3.1 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že 12. júla 2018 podal okresnému súdu\nsťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako\ndôvodná. Napriek uvedenému podľa jeho názoru nedošlo zo strany okresného súdu\nk odstráneniu neprimeraných prieťahov v konaní, čo viedlo k opätovnému podaniu sťažnosti\nna prieťahy v konaní 22. marca 2019. Aj uvedená sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná,\npričom v upovedomení o spôsobe jej vybavenia bolo uvedené aj vyjadrenie zákonného\nsudcu, ktorý uviedol, že „vzhľadom na veľké množstvo pridelených spisov v jeho senáte\na vzhľadom na potrebu rozhodovania v prednostných veciach, nariadil termín pojednávania\nna najbližší možný termín 21.08.2019“.\n3.2 Sťažovateľ pred ústavným súdom ďalej zdôraznil, že uznesením Okresného súdu\nTrnava sp. zn. 36 K 5/2019 zo 17. júna 2019 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz\na napadnuté konanie je ex lege prerušené. V tejto súvislosti bolo pojednávanie nariadené\nna 21. august 2019 zrušené.\n3.3 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd\nnálezom rozhodol, že jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní\n3\n\nporušené, aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov,\npriznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\n3.4 Ako už bolo uvedené, ústavná sťažnosť bola v časti, ktorou sťažovateľ namietal\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, odmietnutá\nako zjavne neopodstatnená.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n4. Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 13. februára 2020 odpovedal prípisom\nsp. zn. Spr 88/20 z 25. februára 2020, v ktorom ústavnému súdu predložil chronológiu\núkonov okresného súdu v napadnutom konaní a vyjadril sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\n4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že „k celkovej dĺžke sporu\nprispel svojimi podaniami aj samotný žalobca, ktorý upravoval svoju žalobu celkovo\npäťkrát“, a vzhľadom na to považuje sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie\nza neprimerane vysoké a neprimerané vo vzťahu k priebehu napadnutého konania.\n4.2 Pokiaľ ide o činnosť zákonného sudcu v senáte, predseda okresného súdu uviedol\nprehľad počtu napadnutých a rozhodnutých vecí v rokoch 2014 – 2019 v civilnej\na obchodnej agende, z ktorého vyplýva, že „v súčasnej dobe má sudca v civilnom senáte\nzostatok 229 vecí a v obchodnom senáte 206 vecí“. Predseda okresného súdu v tejto\nsúvislosti upriamil pozornosť na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 471/2012\nzo 7. mája 2013, podľa ktorého „enormná zaťaženosť všeobecných súdov hraničiaca\ns ich schopnosťou zabezpečiť v obvyklom čase riadny chod orgánov verejnej moci\npredstavuje okolnosť hodnú osobitného zreteľa“.\n4.3 V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci s poukazom na tú skutočnosť, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n5. Ústavný súd prípisom zo 4. marca 2020 umožnil sťažovateľovi zaujať stanovisko\nk vyjadreniu okresného súdu sp. zn. Spr 88/20 z 25. februára 2020.\n4\n\n5.1 Dňa 19. marca 2020 sťažovateľ doručil ústavnému súdu elektronické podanie,\nv ktorom zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu okresného súdu a upozornil,\nže citovaným nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 471/2012 zo 7. mája 2013, na ktorý\npoukazuje okresný súd, bolo rozhodnuté o porušení základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie\n\nveci\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\na bolo\n\nmu\n\npriznané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie. Podľa názoru sťažovateľa preto nemožno deklarovanú zaťaženosť sudcu\nvyhodnotiť ako okolnosť hodnú osobitého zreteľa vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd\ndvakrát uznal jeho sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú.\n5.2 Sťažovateľ vo svojom vyjadrení poprel tvrdenie okresného súdu, že k celkovej\ndĺžke sporu prispel svojimi podaniami. Sťažovateľ uviedol, že k úprave žaloby nedošlo\npäťkrát, ako tvrdí okresný súd vo svojom stanovisku, ale po vydaní platobného rozkazu bola\núprava realizovaná celkovo trikrát, pričom medzi prvou a druhou zmenou uplynuli vyše\ndva roky, počas ktorých okresný súd neurčil termín pojednávania. Sťažovateľ vysvetlil, že\n„bol nútený... pristupovať k podaniu čiastočných späťvzatí žaloby, nakoľko plynutím času\ndochádzalo k postupnej úhrade istiny zo strany žalovaného“.\n5.3 Sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že „Okresný súd v danom prípade nemusel\nrozhodovať o čiastočných späťvzatiach, či zmene žaloby Sťažovateľa samostatnými\nuzneseniami...“, a poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\npodľa ktorých v prípade zmeny žaloby mimo pojednávania rozhodne súd na pojednávaní,\nktoré bezprostredne nasleduje po takomto podaní, a v prípade čiastočného späťvzatia\nrozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.\n5.4 Podľa tvrdenia sťažovateľa jeho úmyslom bolo, aby mal okresný súd k dispozícii\nvšetky podklady potrebné na rozhodnutie ešte pred pojednávaním, pretože s ohľadom\nna dĺžku konania „bolo možné predpokladať, že ich oznámením a predložením súdu priamo\nna pojednávaní by došlo k odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa súdu s nimi“.\n5.5 Sťažovateľ upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že „bol v priebehu konania\naktívny a poskytoval okresnému súdu požadovanú súčinnosť a uplatňoval svoje procesné\npráva, a preto mu nemožno pričítať na ťarchu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého\nkonania“.\n5.6 V závere podania sťažovateľ oznámil, že „súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci“.\n5\n\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania a obsahom na vec sa vzťahujúceho\nspisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, z jej príloh, vyjadrenia okresného súdu,\nako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu zistil nasledujúci\npriebeh napadnutého konania:\n- 21. apríla 2015 bol okresnému súdu doručený návrh, ktorým sa sťažovateľ domáhal\nvydania platobného rozkazu a zaplatenia sumy 120 256,20 €;\n- 1. júna 2015 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku;\n- 19. júna 2015 sťažovateľ elektronicky doručil okresnému súdu čiastočné späťvzatie\nnávrhu z dôvodu čiastočnej úhrady dlžnej sumy žalovaným (22. júna 2015 doručil podanie\naj poštou);\n- 7. augusta 2015 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku, ktorý však sťažovateľ zaplatil už 18. júna 2015;\n- 31. augusta 2015 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz;\n- 17. septembra 2015 bol okresnému súdu doručený odpor žalovaného;\n- 15. októbra 2015 sťažovateľ elektronicky doručil okresnému súdu zmenu žalobného\npetitu a rozšírenie návrhu (16. októbra 2015 doručil podanie aj poštou);\n- 29. januára 2016 okresný súd uznesením č. k. 4 Cb 62/2015-475, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 24. februára 2016, konanie v časti o zaplatenie sumy 32 700,02 € zastavil\na pripustil zmenu návrhu;\n- 29. januára 2016 okresný súd uznesením č. k. 4 Cb 62/2015-480 vyzval žalovaného\nna zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor a uznesením č. k. 4 Cb 62/2015-482\nvyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh;\n- 17. februára 2016 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok;\n6\n\n- 22. apríla 2016 sťažovateľ požiadal okresný súd o stanovenie termínu pojednávania;\n- 27. októbra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v žalobe doplnil chýbajúce\núdaje, sťažovateľ výzve súdu vyhovel 7. novembra 2017;\n- 15. decembra 2017 bolo okresnému súdu elektronicky doručené čiastočné\nspäťvzatie žaloby (18. decembra 2017 aj poštou);\n- 2. januára 2018 okresný súd uznesením č. k. 4 Cb 62/2015-524, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 21. marca 2018, rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku;\n- 28. februára 2018 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či navrhuje\nkonanie prerušiť, sťažovateľ odpovedal podaním z 8. marca 2018 v znení, že nenavrhuje\nkonanie prerušiť a opätovne požiadal súd o konanie a rozhodnutie vo veci.\n- 13. júla 2018 okresnému súdu bolo elektronicky doručené čiastočné späťvzatie\nžaloby;\n- 21. augusta 2018 okresný súd uznesením č. k. 4 Cb 62/2015-586, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 3. októbra 2018, konanie v časti o zaplatenie sumy 52 980 € zastavil\na pripustil zmenu žaloby.\n- 12. decembra 2018 okresný súd uznesením č. k. 4 Cb 62/2015-599, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 15. januára 2019, rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku;\n- 11. apríla 2019 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. august 2019,\nadvokátka žalovaného však obratom požiadala o zmenu termínu vzhľadom na plánovanú\ndovolenku;\n- 2. mája 2019 okresný súd zmenil termín pojednávania na 4. september 2019;\n- 6. augusta 2019 advokát sťažovateľa telefonicky oznámil súdu, že na žalovaného\nbol v máji 2019 vyhlásený konkurz; okresný súd následne zistil, že Okresný súd Trnava\nvydal 7. júna 2019 pod sp. zn. 36 K 5/2019 uznesenie o vyhlásení konkurzu na žalovaného,\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2019;\n- 7. augusta 2019 bol na základe úradného záznamu zákonného sudcu, že konanie je\nex lege prerušené, zrušený termín pojednávania;\n- 4. novembra 2019 okresný súd preveril stav konkurzu;\n- 5. novembra 2019 Okresný súd Trnava súdu oznámil, že konkurz dosiaľ nebol\nprávoplatne skončený, konkurzné konanie je v stave speňažovania majetku dlžníka.\n- 24. februára 2020 okresný súd znova preveril stav konkurzu;\n7\n\n- 26. februára 2020 Okresný súd Trnava oznámil súdu totožnú informáciu;\nPodľa oznámenia informačnej kancelárie okresného súdu je napadnuté konanie\nnaďalej ex lege prerušené.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n\n8\n\n12. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Cb 62/2015.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n13.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n13.2 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne\naplikovateľná i po zmene právnej úpravy, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne\nnerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).\n\n9\n\n15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu\nobrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (podľa § 6 mal súd v konaní postupovať v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná; § 100 ods. 1\nsúdu prikazoval, že len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá). Podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je táto povinnosť súdu expressis verbis zakotvená ako základný princíp\ncivilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľa\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom\nprípade.\n18. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti\nveci, ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je obchodnoprávny spor\no zaplatenie dlžnej sumy, ktorý tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných\n10\n\nsúdov. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie nemožno považovať za právne\nzložité a ani z hľadiska faktickej (skutkovej) zložitosti nevykazuje črty, ktoré by spôsobili\npredĺženie konania.\n19. Pri hodnotení priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho štandardne\nuplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný\nsúd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu\nsťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní\nk zbytočným prieťahom. Okresný súd vo svojom vyjadrení síce poukázal na to,\nže k celkovej dĺžke sporu prispel svojimi podaniami aj samotný sťažovateľ, ústavný súd sa\nvšak s týmto tvrdením nestotožnil vzhľadom na to, že sťažovateľ postupným späťvzatím\nžaloby iba uplatňoval svoje procesné práva a poskytoval okresnému súdu potrebnú\nsúčinnosť.\n20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní, vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n20.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s celým priebehom napadnutého konania\na zistil, že sa pred okresným súdom začalo 21. apríla 2015 podaním žaloby sťažovateľa,\nvo veci sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a aktuálne je konanie ex lege prerušené.\n20.2 Ústavný súd vychádzal z prehľadu procesných úkonov (pozri bod 7 nálezu)\na dospel k záveru, že v priebehu napadnutého konania možno identifikovať viacero období\nnečinnosti, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu. Okresný súd bol nečinný v období\ntrvajúcom jeden rok a deväť mesiacov, t. j. od 29. januára 2016 (výzva na zaplatenie\nsúdneho poplatku) do 27. októbra 2017 (výzva na doplnenie žaloby), a následne v období\nšiestich mesiacov od 28. februára 2018 (výzva súdu) do 21. augusta 2018 (uznesenie\no čiastočnom zastavení konania). Napokon nečinnosťou okresného súdu bolo poznačené\naj obdobie štyroch mesiacov od 12. decembra 2018 (uznesenie o vrátení súdneho poplatku)\ndo 11. apríla 2019 (stanovenie termínu pojednávania).\n11\n\n20.3 Okrem nečinnosti okresného súdu bolo predmetné konanie poznačené\naj neefektívnou činnosťou okresného súdu. V súvislosti s týmto konštatovaním ústavný súd\npoukazuje na výzvu súdu zo 7. augusta 2015 na zaplatenie súdneho poplatku (v poradí\ndruhú, pozn.), pričom sťažovateľ už poplatok zaplatil 18. júna 2015 na základe výzvy súdu\nz 1. júna 2015. Ústavný súd vyhodnotil ako neefektívnu činnosť okresného súdu\naj opakované čiastočné zastavenie konania samostatným uznesením (z 29. januára 2016\na 21. augusta 2018) napriek tomu, že o čiastočnom späťvzatí žaloby mal súd rozhodnúť\nv rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP).\n20.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd nepostupoval\nv napadnutom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Je zrejmé, že postup\nokresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej\nneistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ako ani s jeho právom na prejednanie veci v primeranej\nlehote.\n21. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 18 až 20, ústavný súd dospel\nk záveru, že postupom Okresného súdu Piešťany vedenom pod sp. zn. 4 Cb 62/2015 došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva\nna prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n22. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,\nkto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n23. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nrozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci\nbez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd v čase rozhodovania ústavného súdu\n12\n\no ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní dosiaľ meritórne nerozhodol, ústavný súd\nústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti vyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu) a len\nčo odpadne prekážka, pre ktorú sa napadnuté konanie prerušilo, okresný súd bude povinný\nkonať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n25. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n26. Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5% za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n27. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €.\nSvoj návrh odôvodnil predovšetkým skutočnosťou, že k prieťahom došlo opakovane a aj\nnapriek tomu, že súd dvakrát uznal jeho sťažnosti na prieťahy za dôvodné, nekonal v jeho\nveci plynulo. Zároveň sťažovateľ zdôraznil, že mu bola spôsobená aj majetková ujma,\npretože „z dôvodu právnej neistoty spôsobenej dlhotrvajúcim súdnym konaním neukončil\nsvoje podnikanie na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení, v súvislosti s ktorým si\nmusí naďalej platiť odvody, a to aj keď už vykonáva závislú činnosť“.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\n13\n\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna okolnosti prípadu.\n29. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc\ndo úvahy všetky okolnosti danej veci (predovšetkým skutočnosť, že okresný súd\nneuskutočnil ani jedno pojednávanie, ako aj neefektívny postup okresného súdu\nv predmetnom konaní), ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané\n(bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku\nnálezu).\nVII.\nTrovy konania\n30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2018, ktorá bola\npodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 980 €, resp. za I. polrok roku 2019,\nktorá bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 1 062 €.\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) a za jeden úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2020 (vyjadrenie z 19. marca 2020) v súlade § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\n14\n\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) právnemu\nzástupcovi sťažovateľa, a to advokátskej kancelárii\n. Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden\núkon právnej služby je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle citovaných ustanovení\nvyhlášky predstavuje za úkon vykonaný v roku 2019 sumu 163,33 € a režijný paušál\nsumu 9,80 € a za úkon vykonaný v roku 2020 sumu 177 € a režijný paušál sumu 10,62 €.\nÚhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 a za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2020 (2 x 163,33 € + 177 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 € +\n10,62 €) predstavuje spolu s 20 % daňou z pridanej hodnoty, ktorej platiteľom je právny\nzástupca sťažovateľa, sumu 640,65 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\n33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa advokátskej kancelárie\n, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-účinky vyhlásenia konkurzu", "konanie-prerušenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "lehota", "prieťahy v konaní", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-účinky vyhlásenia konkurzu", "konanie-prerušenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "lehota", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/62/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "7d959d70-4ef1-4770-b237-b5f3d12d01a9:6bd235d9-4161-4b36-8850-07779bce7611", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/62/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/62/2015 z 22. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2015-07-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7d959d70-4ef1-4770-b237-b5f3d12d01a9:6bd235d9-4161-4b36-8850-07779bce7611"}], "citovane_v": []}