{"guid": "ussr:6eb1d8cc-4dc7-42e1-9c48-18f80fecd9f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 183/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6eb1d8cc-4dc7-42e1-9c48-18f80fecd9f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.183.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 183/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 191/2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 191/2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom\n\nsedemsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet jej právneho\nzástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova\n\n2, Prešov, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 183/2020-8 z 28. apríla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 191/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom\nokresným súdom sa sťažovateľka v právnom postavení žalobkyne domáhala proti\n\n2\n\nobchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaný“), náhrady škody spôsobenej na zdraví.\n3. Sťažovateľka rekapituluje priebeh napadnutého konania, ktorého dĺžku v trvaní\n3 rokov a 7 mesiacov považuje za neprimerane dlhú, pričom okresnému súdu vytýka\nnajmä dve obdobia absolútnej nečinnosti, a to konkrétne obdobie od decembra 2016\ndo marca 2018 v trvaní 15 mesiacov a následne obdobie od októbra 2018 do decembra 2019\nv trvaní 14 mesiacov. Sťažovateľka konkrétne namieta, že okresný súd na v poradí druhom\npojednávaní uskutočnenom 9. októbra 2018 vyhlásil rozsudok vo veci samej, avšak ani\nv predĺženej lehote nepristúpil k jeho písomnému vyhotoveniu a doručeniu sťažovateľke.\nVzhľadom na tento postup okresného súdu sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou\nna prieťahy v konaní na predsedu okresného súdu, pričom jej sťažnosť z 26. augusta 2019\nbola vyhodnotená ako dôvodná. Zdôrazňuje, že rozsudok vo veci samej (vyhlásený\n9. októbra 2018) jej bol doručený až 17. decembra 2019, pričom proti nemu podala\nodvolanie, a teda napadnuté konanie nie je právoplatne skončené.\n4. Podľa názoru sťažovateľky nie je predmetná vec skutkovo ani právne zložitá,\npričom svojím správaním žiadnym spôsobom neprispela k vzniku zbytočných prieťahov.\nZdôrazňuje, že dĺžka namietaného konania pri vykonaní len prípravných úkonov spojených\ns doručovaním podaní stranám sporu a uskutočnení len dvoch pojednávaní je „absolútne\nneadekvátna“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým\nvysloví porušenie jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha, aby jej ústavný súd priznal finančné\nzadosťučinenie v sume 2 000 €, a súčasne si uplatnila náhradu trov konania, na zaplatenie\nktorých žiada zaviazať okresný súd.\n\n3\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu\n6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nna ďalšie konanie sa okresný súd vyjadril podaním sp. zn. 1 SprO/724/2020 z 15. júna 2020,\nv ktorom predseda okresného súdu súhlasil s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde) a vo vzťahu k jej vecnej stránke poukázal\nna vyjadrenie zákonného sudcu\n\n.\n\n6.1 Zákonný sudca vo svojom vyjadrení z 15. júna 2020 uviedol, že ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky považuje za účelovú a „neprimerane všeobecnú, paušálnu a vágnu“.\nVzhľadom na potrebu vykonania dokazovania a skutočnosť, že sťažovateľka len všeobecne\nvymedzila rámec vzniknutej ujmy na zdraví, nie je možné považovať predmetnú vec\nza skutkovo a právne jednoduchú, ktorá by bola v súdnej praxi bežne riešená a existovala\nby k nej ustálená judikatúra. Dlhšiu prípravu na pojednávanie a výzvy stranám sporu\npri dopĺňaní skutkových tvrdení podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“) nie je možné podľa zákonného sudcu považovať za zbytočné prieťahy v konaní.\nPodľa\n\nsudcu\n\nodporuje\n\ntvrdenému\n\nzáujmu\n\nsťažovateľky\n\nna\n\nčo\n\nnajrýchlejšom\n\npriebehu napadnutého konania skutočnosť, že sťažovateľka podala žalobu 1. júna 2016,\nteda až po dvoch rokoch od utrpenia ujmy na zdraví, čo nesvedčí o rýchlom uplatňovaní\njej práv. Zákonný sudca uznal, že objektívne došlo k prieťahom vzniknutým v súvislosti\ns písomným vyhotovením rozsudku, ktoré bolo spôsobené okolnosťami na strane\norganizácie okresného súdu, no poukazuje na to, že rozsudok a jeho dôvody boli\nsťažovateľke objasnené a vysvetlené už na pojednávaní. Ústavná sťažnosť, ktorú\nsťažovateľka podala až po doručení písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu,\nje preto podľa názoru zákonného sudcu len „prejavom uvedomenia si vecného výsledku\nkonania a nespokojnosti s ním“. Napadnuté konanie nebolo v čase podania ústavnej\nsťažnosti právoplatne skončené len v dôsledku podaného odvolania sťažovateľky. V závere\nzákonný sudca uvádza, že návrh na priznanie finančného zadosťučinenia je sťažovateľkou\nodôvodnený len všeobecnými tvrdeniami, preto sa domnieva, že sťažovateľka nemá právo\nna jeho priznanie a rovnako ani na priznanie náhrady trov konania.\n\n4\n\n7. Sťažovateľka svoje právo repliky v určenej lehote ani do rozhodnutia ústavného\nsúdu nevyužila.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na vyhodnotenie postupu okresného súdu\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10.\n\nSťažovateľka\n\nsa\n\nústavnou\n\nsťažnosťou\n\ndomáha\n\nvyslovenia\n\nporušenia\n\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha aj vyslovenia\nporušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\n5\n\nIV. ÚS 90/2010). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd\npreskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade\nidentické.\n12. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku, pričom podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis\nzakotvená ako základný princíp aj v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna\na faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania\na (3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej\nveci a jej význam pre sťažovateľa.\n6\n\n16. V prípade sťažovateľky ústavný súd upustil od hodnotenia týchto jednotlivých\nkritérií uvedených v bode 15, pretože námietky sťažovateľky obsiahnuté v ústavnej\nsťažnosti smerujú v podstate len proti dvom tvrdeným obdobiam nečinnosti v postupe\nokresného súdu.\n16.1 Pokiaľ ide o prvé sťažovateľkou namietané obdobie nečinnosti okresného súdu\nv období od decembra 2016 do marca 2018, ústavný súd po preskúmaní predloženého spisu\nmusí konštatovať, že toto obdobie je skutočne poznačené výraznejšou nečinnosťou\nokresného súdu. Okresný súd totiž od 15. novembra 2016, keď sťažovateľke adresoval\nvýzvu na vyjadrenie k podaniu žalovaného až do vydania uznesenia zo 14. marca 2018,\nktorým rozhodol o návrhu sťažovateľky na zmenu žalobného petitu, zmenu okruhu\nsubjektov a nariadil termín pojednávania na 5. jún 2018, nevykonal v priebehu tohto\nobdobia (16 mesiacov) žiaden relevantný úkon na odstránenie právnej neistoty\nsťažovateľky. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že dovtedy bol priebeh\nnamietaného konania plynulý, pričom práve sama sťažovateľka, ktorá bola v namietanom\nkonaní kvalifikovane zastúpená, taktiež prispela k jeho predĺženiu, keď upresňovala žalobný\npetit a upravovala okruh strán sporu na strane žalovaného (podanie z 13. septembra 2016).\nÚstavný súd nepopiera, že sťažovateľka má ako strana sporu právo na využitie týchto\nprocesných nástrojov, ktoré jej poskytuje súčasná právna úprava, avšak zároveň je potrebné\nzdôrazniť, že žalobca má povinnosť doručiť súdu formálne spôsobilú žalobu s jasne,\nzrozumiteľne a presne formulovaným žalobným návrhom (§ 132 CSP). V tejto súvislosti\nústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v zmysle ktorej za prieťahy vzniknuté\nv dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania síce neznáša zodpovednosť\noprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub\nštátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, II. ÚS 865/2014,\nII. ÚS 484/2016). Odhliadnuc od uvedeného však nemožno akceptovať ani skutočnosť,\nže okresný súd reagoval na takýto procesný návrh sťažovateľky s pomerne dlhým časovým\nodstupom. Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\n16.2 Druhé sťažovateľkou vytýkané obdobie nečinnosti sa týka samotnej fázy\npísomného vyhotovenia rozsudku č. k. 13 C 191/2016-180, ktorý bol vyhlásený\nna pojednávaní 9. októbra 2018. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že právo sporových strán\n7\n\nna konanie v súlade s požiadavkami obsiahnutými v čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1\ndohovoru) je prítomné od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, preto\nje neoddeliteľnou súčasťou tohto základného práva aj písomné vyhotovenie rozhodnutia\na jeho expedovanie stranám sporu v primeranej lehote (m. m. I. ÚS 151/2020). Zdĺhavý\npostup súdu pri písomnom vyhotovení rozsudku nie je tolerovaný ani Európskym súdom\npre ľudské práva (k tomu pozri napr. B proti Rakúsku z 28. 3. 1990, sťažnosť č. 14968/86,\nbody 52 – 55).\n17. Podľa § 223 ods. 3 CSP rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho\nvyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.\n17.1 Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predseda okresného súdu\nmôže zo závažných dôvodov (napr. rozsiahlosť alebo náročnosť vyhotovenia rozsudku,\npráceneschopnosť sudcu a podobne) rozhodnúť o predĺžení zákonnej lehoty na písomné\nvyhotovenie rozsudku.\n17.2 Z obsahu spisu predloženého okresným súdom vyplýva, že predseda okresného\nsúdu na žiadosť konajúceho sudcu, ktorú odôvodnil svojou práceneschopnosťou, predĺžil\nlehotu na písomné vyhotovenie rozsudku do 21. decembra 2018. Ani v tejto predĺženej\nlehote však nebol rozsudok okresného súdu písomne vyhotovený a doručený stranám sporu,\npričom až 16. decembra 2019 bol daný pokyn kancelárii súdu na jeho expedovanie. V tejto\nsúvislosti ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou nie je posudzovať závažnosť dôvodov,\npre ktoré okresný súd nepristúpil k písomnému vyhotoveniu rozsudku a jeho doručeniu\nstranám sporu po dobu takmer 14 mesiacov od jeho vyhlásenia, avšak takýto postup\nokresného súdu je nutné z ústavnoprávneho hľadiska vyhodnotiť ako neakceptovateľný.\nTouto nečinnosťou teda okresný súd nepochybne prispel k neodôvodnenému predĺženiu\nnapadnutého konania. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie zákonného sudcu,\nže sťažovateľka bola s dôvodmi rozsudku oboznámená na pojednávaní, na ktorom došlo\nk jeho vyhláseniu. Doručenie súdneho rozhodnutia vo veci samej stranám sporu má totiž\nvýznamné právne dôsledky spojené s právoplatným skončením veci prípadne so začatím\nplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 179/2010).\n\n8\n\n18. Pokiaľ zákonný sudca ospravedlňoval tento vzniknutý prieťah v konaní\nokolnosťami spojenými s organizáciou okresného súdu (bod 6.1), ústavný súd\nuž v obdobných prípadoch viackrát vyslovil, že ústava v čl. 48 ods. 2 ústavy zaväzuje\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď\nnie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej\nsfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu\nspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne\nkapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd\nopakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov posudzoval postup súdu, a nie to, či toto\nprávo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) resp. postupom konkrétneho sudcu\nvybavujúceho danú vec (napr. I. ÚS 6/06).\n19. K tvrdeniu zákonného sudcu, že sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť\naž 27. januára 2020 (teda až po doručení rozsudku okresného súdu jej právnemu\nzástupcovi), čo podľa názoru konajúceho sudcu svedčí o jej neodôvodnenosti a účelovosti,\nústavný súd uvádza, že hoci okresný súd už v tejto fáze konania rozhodol rozsudkom\no merite veci, namietané konanie nebolo právoplatne skončené v dôsledku odvolania\npodaného sťažovateľkou. Z tohto dôvodu mohlo teoreticky dochádzať k prieťahom v konaní\naj pri úkonoch okresného súdu súvisiacich s doručovaním odvolania protistrane a následne\njednotlivých vyjadrení v zmysle § 373 a nasl. CSP. Relevantnou bola v danom prípade preto\nlen tá skutočnosť, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu nebolo namietané\nkonanie ešte právoplatne skončené (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Bubláková proti\nSlovenskej republike z 15. 2. 2011, č. sťažnosti 17763/07, bod 18).\n20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výrokovej časti nálezu).\n9\n\nIV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n21. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n22. V petite ústavnej sťažnosti sa sťažovateľka domáha uloženia príkazu okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie bolo\nv čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené (rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 13 C 191/2016 z 9. októbra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 7 Co 15/2020 z 20. júla 2020 s právoplatnosťou 12. augusta 2020), ústavný súd\nnevyhovel tejto časti ústavnej sťažnosti a takýto príkaz okresnému súdu neuložil\n(bod 4 výrokovej časti nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n24. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume\n2 000 €, čo odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania a stavom právnej\nneistoty, ktorý má nepriaznivý dôsledok na jej zdravotný stav.\n26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n10\n\n27. Ústavný súd po prehodnotení okolnosti predmetnej veci zastáva názor, že v tomto\nkonkrétnom prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, avšak\nnie v sume, akú požaduje sťažovateľka. Pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého\nkonania (takmer 4 roky), ktoré je v čase rozhodovania ústavného súdu už právoplatne\nskončené, čím je právna neistota sťažovateľky odstránená a samotný postup okresného súdu\nústavný súd považoval za spravodlivé priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume\n700 € podľa citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy.\n28. Ústavný súd súčasne v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka\nžiadala priznať finančné zadosťučinenie nad sumu priznanú ústavným súdom, t. j. nad sumu\n700 € (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n30. Sťažovateľka si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie právneho\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti).\n31. Ústavný súd v súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde preto rozhodol\naj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastúpením\nv konaní pred ústavným súdom a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\n\n11\n\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n32. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná\ntarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového\nzákladu.\n33. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 € a sťažovateľke priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia celkom za dva úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava právneho\nzastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) á 177 € a 2 x režijný paušál á 10,62 € v súlade\ns § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu\n375,24 €, ktorú ústavný súd zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),\nt. j. o sumu 75,05 €, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľky (§ 18 ods. 3\nvyhlášky), čo spolu predstavuje 450,29 €.\n34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky JUDr. Dušana Remetu v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto\nnálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je\n\nprípustný\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným\nsúdom (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/191/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc66f996-69eb-435a-a595-e1b40c4005fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.151.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.151.2020.1"}, {"guid": "ussr:7de31703-e565-496f-b631-8a210c6621d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1"}, {"guid": "ussr:0b2113e2-3d49-41da-8486-f4ad05c9cc5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "d6f70912-eef9-436a-a24d-d910daa7f4e3:ff474ec2-2ca5-49e1-b917-4708baf51b28", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4117221869.1", "spisova_znacka": "7Co/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/15/2020 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4117221869.1"}], "citovane_v": []}