{"guid": "ussr:f138e2ed-6716-4c67-9bec-76acf30fbfa8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2020 z 15. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2020, sp. zn. I. ÚS 2/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.2.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f138e2ed-6716-4c67-9bec-76acf30fbfa8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.2.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.2.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.2.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 2/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n, a\n\n, obaja\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou Mgr. Elenou\n\nSzabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21 C 173/2015 z 9. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov\n\n, narodeného\n\n,a\n\n,\n\n, obaja\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 21 C 173/2015 z 9. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľov je vedená pod sp. zn. Rvp 2521/2018\na bola pôvodne\n\npridelená\n\nsudcovi\n\nspravodajcovi\n\nMilanovi\n\nĽalíkovi,\n\nktorému\n\n16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná\nsťažnosť sťažovateľov prerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b)\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov\n\npridelená\n\n17.\n\noktóbra\n\n2019\n\nsudcovi\n\nspravodajcovi\n\nRastislavovi Kaššákovi.\n3. Plénum ústavného súdu schválilo na zasadnutí konanom 4. decembra 2019 Rozvrh\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. januára 2020 do 31. decembra\n2020 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach\npatriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten\nsenát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.\nV súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu\nsudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení\nJana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto\nrozhodnutia.\n4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 21 C 173/2015 sa sťažovatelia v právnom postavení žalobcov domáhali\nod žalovanej\n\n,\n\n,\n\n2\n\n(ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 27 500 € s príslušenstvom. Z dôvodu vznesenej\nnámietky týkajúcej sa pravosti podpisu žalovanej na uznaní dlhu okresný súd nariadil\nznalecké dokazovanie a ustanovenej znalkyni z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného\npísma uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok. Súdom ustanovená znalkyňa\nnásledne vyzvala právnu zástupkyňu sťažovateľov na predloženie originálu listiny,\na to uznávacieho prejavu žalovanej.\n5. Vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti ustanovenej znalkyni okresný súd\nnapadnutým uznesením uložil každému zo sťažovateľov poriadkovú pokutu vo výške\n300 €, ktorú ich zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu do 3 dní od právoplatnosti\nuznesenia.\n6. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú nesprávny postup okresného\nsúdu, ktorý im uložil poriadkovú pokutu bez toho, aby ich priamo ako žalobcov\npodľa § 110 ods. 1\n\nzákona\n\nč.\n\n160/2015\n\nZ.\n\nz.\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vyzval na splnenie povinnosti, ktorú majú\nv konaní osobne vykonať. Súčasne okresnému súdu vytýkajú, že ich okresný súd\nneupozornil na možnosť uloženia poriadkovej pokuty v prípade nesplnenia uloženej\npovinnosti.\n7. Sťažovatelia súčasne poukazujú na neprimeranú výšku uloženej poriadkovej\npokuty\n\ns prihliadnutím\n\nna\n\nich\n\nmajetkové\n\npomery\n\na na\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nobaja\n\nsú starobní dôchodcovia a svoje potreby uhrádzajú len zo starobných dôchodkov.\nPoriadková pokuta je podľa ich názoru „vo výške presahujúcej polovicu rozpätia (§ 102\nods. 2 CSP) pri súdu známom statuse žalobcov zjavne neprimeraná až ohrozujúca ich\nživobytie“.\n8. Sťažovatelia ďalej argumentujú, že súdom uloženú povinnosť predložiť\nustanovenej\n\nznalkyni\n\noriginály\n\ndokladov\n\ns podpisom\n\nžalovanej\n\nnemôžu\n\nsplniť,\n\na to vzhľadom na negatívne vzájomné vzťahy medzi nimi a žalovanou a na skutočnosť,\nže požadovanými listinami nedisponujú a ani nemajú vedomosť, kde je možné predmetné\n\n3\n\nlistiny získať. Uvedenú výzvu ustanovenej znalkyne na predloženie dokumentov preto\npovažovali za bezpredmetnú.\n9. Sťažovatelia namietajú aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia\nz dôvodu,\n\nže\n\n„Rozhodnutie\n\no uložení\n\nsankcie\n\nmá\n\nbyť\n\nodôvodnené\n\nnielen\n\npokiaľ ide o sankcionovanú nesplnenú povinnosť, ale aj pokiaľ ide uloženú výšku\nukladanej pokuty.\n\nAk\n\nuznesenie\n\nv tomto\n\nsmere\n\nodôvodnené\n\nnie\n\nje,\n\nnie\n\nje\n\npreskúmateľné, aké dôvody viedli súd práve k takému rozhodnutiu, aké formuloval\nvo výroku uznesenia.“.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Bratislava II rozhodnutím o uložení poriadkovej pokuty\nsťažovateľom uznesením sp. zn. 21C/173/2015-234 zo dňa 9.10.2018 porušil právo\nsťažovateľov na podľa súdnu ochranu podľa čl. 46, právo sťažovateľov na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, čím zasiahol aj do ich práva na ochranu majetku podľa\nčl. 20 Ústavy SR a práva na primerané zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn.\n21C/173/2018-234 (správne č. k. 21 C 173/2015-234, pozn.) zo dňa 9.10.2018 o uložení\nporiadkovej pokuty každému zo sťažovateľov po 300 eur.\n3. Porušovatelia práv sú povinní nahradiť sťažovateľom trovy konania.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n14. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n5\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu na začatie konania pritom možno hovoriť\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať\nústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konania (I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05,\nI. ÚS 453/2011).\n18. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nústavnej sťažnosti, nepochybne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n19. Súčasne ústavný súd v súvislosti s namietaným uznesením okresného súdu\npovažuje za potrebné pripomenúť, že vo vzťahu k všeobecným súdom nie je opravnou\ninštanciou, ale je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Z tohto\ndôvodu ústavný súd zásadne nemá ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\n\n6\n\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Ingerencia\nústavného súdu do výkonu právomoci všeobecných súdov je odôvodnená len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (napr. m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n20. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n21. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon. Podľa odseku 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch\nustanovených zákonom.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n7\n\n25. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nIII.\nPrávne posúdenie ústavným súdom\n26. Ústavný súd prvotne skúmal včasnosť podania ústavnej sťažnosti, keďže\nna napadnutom uznesení okresného súdu, ktoré sťažovatelia priložili k ústavnej sťažnosti,\nabsentovala doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Z obsahu spisu okresného súdu\n(doručeného ústavnému súdu na nahliadnutie) vyplýva, že napadnuté uznesenie\nbolo právnej zástupkyni sťažovateľov doručené 19. októbra 2018, pričom ústavná\nsťažnosť bola ústavnému súdu doručená mailom 19. decembra 2018 a následne bola\ndoplnená elektronickým podaním 28. decembra 2018. Je teda zrejmé, že sťažovatelia\npodali ústavnú sťažnosť včas, t. j. v zákonnej dvojmesačnej lehote (§ 124 zákona\no ústavnom súde). Pozornosti ústavného súdu však neuniklo, že okresný súd\nna napadnutom uznesení 26. novembra 2019 nesprávne vyznačil dátum právoplatnosti\na vykonateľnosti predmetného uznesenia. Napadnuté uznesenie totiž bolo sťažovateľom\núčinne doručené až dňom jeho doručenia ich právnej zástupkyni (§ 110 CSP),\nt. j. 19. októbra 2019, čo vyplýva z údajov na poštovej doručenke.\n27. Súčasne ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že návrh\nna rozhodnutie (petit) v ústavnej sťažnosti nie je určitý. Sťažovatelia v petite\nnešpecifikovali, ktoré základné práva zaručené čl. 46 a čl. 20 ústavy majú byť napadnutým\nuznesením okresného súdu porušené. Vychádzajúc z celkového obsahu ústavnej sťažnosti\nvšak možno konštatovať, že sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Na základe toho ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak,\nako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.\n\n8\n\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n28. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v namietaní porušenia základného práva\nsťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného\nsúdu, ktorým bola sťažovateľom uložená poriadková pokuta podľa § 102 ods. 1 písm. a)\nCSP.\n29. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu,\nkto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju\nnečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.\n30. Účelom poriadkovej pokuty podľa § 102 CSP ako procesnej sankcie je vynútenie\nsplnenia tých procesných povinností, ktoré neboli napriek ich uloženiu v priebehu konania\nsplnené. Základným predpokladom na vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo\nopomenutím dôjde k sťaženiu postupu súdu ‒ t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde\nk predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie\numožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov\na iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní\nspôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom\nsťažovali, predlžovali či dokonca marili. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom\nopatrení svojou povahou procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre\nurčité štádium civilného sporového konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania,\na nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by do práv a povinností strán\nsporu zasahovalo\n\nkonečným\n\nspôsobom\n\n(I. ÚS 389/2017,\n\nIII. ÚS 346/2018,\n\nm. m.\n\nIV. ÚS 208/2018).\n31. Dôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľom ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť\nani spochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy\na rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej\n\n9\n\nnesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným\nsúdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných\nsúdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách\n(procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej\nkompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho\nrozhodovania (III. ÚS 152/2017, I. ÚS 434/2019).\n32.\n\nV danom\n\nže žiadnym spôsobom\nna poskytnutie\n\nprípade\n\nsťažovatelia\n\nnereagovali\n\nsúčinnosti,\n\nktorými\n\nsťažili\n\npostup\n\nokresného\n\nna\n\nopakované\n\nvýzvy\n\nustanovenej\n\nich\n\nžiadala\n\no\n\npredloženie\n\nsúdu\n\ntým,\n\nznalkyne\n\noriginálu\n\nlistiny\n\n(uznania dlhu) podpísanej žalovanou. Okresný súd vyhodnotil uvedenú nečinnosť\nsťažovateľov ako dôvod na uloženie poriadkovej pokuty, uvádzajúc: „Takéto konanie\nžalobcov, keď dlhodobo ignorujú výzvy znalca na predloženie požadovaných listín, čím\nsťažujú postup súdu, odôvodňuje uloženie poriadkovej pokuty vo výške uvedenej vo výroku\ntohto uznesenia.“\n33. Pokiaľ sťažovatelia, poukazujúc na § 110 ods. 1 CSP, namietajú,\nže na poskytnutie súčinnosti neboli vyzvaní priamo (adresne) ako strana v spore, ale len\nprostredníctvom ich právnej zástupkyne, ústavný súd uvádza, že v danom prípade nebol\nokresný súd ani súdna znalkyňa povinní vyzývať na poskytnutie súčinnosti priamo\nsťažovateľov, ktorí majú v súdnom konaní právneho zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, pričom nešlo o situáciu, kedy mali sťažovatelia ako účastníci konania niečo osobne\nvykonať. Splnenie povinnosti spočívajúcej v predložení listiny nemá podľa názoru\nústavného súdu charakter osobného splnenia (vykonania), ako to je napríklad v prípade\npovinnosti účastníka vypovedať na súde alebo sa ustanoviť osobne k znalcovi atď. Súčasne\nje zrejmé, že predmetná výzva znalkyne na poskytnutie súčinnosti sa dostala do sféry\ndispozície sťažovateľov a títo boli o jej obsahu ich právnou zástupkyňou informovaní,\nčo v ústavnej sťažnosti (bod 3) sami priznávajú, keď uvádzajú, že „súdna znalkyňa\nadresovala právnej zástupkyni žalovaných výzvu na predloženie originálu listiny –\nuznávacieho prejavu žalovanej. Právna zástupkyňa žalobcov oboznámila žalobcov –\n\n10\n\nsťažovateľov s touto výzvou. Sťažovatelia, keďže listinou (ako sa neskôr vyjadrili)\nnedisponujú, považovali výzvu za bezpredmetnú.“.\n34. Súčasne neobstojí ani námietka sťažovateľov, že okresný súd ich na možnosť\nuloženia poriadkovej pokuty v prípade nesplnenia uloženej povinnosti vopred neupozornil.\nSplnenie takejto poučovacej povinnosti pred uložením poriadkového opatrenia totiž\nrelevantná právna úprava od všeobecného súdu nevyžaduje. Aj napriek uvedenému však\nz obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd sťažovateľov prostredníctvom ich\nprávnej zástupkyne výslovne upozornil na ich povinnosť poskytnúť ustanovenej znalkyni\nsúčinnosť\n\npotrebnú na vypracovanie\n\nznaleckého posudku podľa\n\n§ 210 CSP,\n\na to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v prípade porušenia uloženej povinnosti\n(žiadosť okresného súdu z 15. januára 2018). Niet žiadnych pochýb o tom, že sťažovatelia\nna opakované výzvy súdu a ustanovenej znalkyne nereflektovali a uloženú povinnosť\nsi nesplnili, čo neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami, čím nesporne sťažili postup\nsúdneho konania. Upozornenia (písomné výzvy) okresného súdu ako miernejšie opatrenia\nsa tak podľa názoru ústavného súdu minuli svojim účinkom. Navyše, nečinnosť\nsťažovateľov v komunikácii so súdom a ustanovenou znalkyňou opakovane potvrdila\naj ich právna zástupkyňa (oznámenie z 25. septembra 2018, mail adresovaný okresnému\nsúdu z 6. októbra 2018).\n35. K námietke sťažovateľov o neprimeranej výške poriadkovej pokuty ústavný súd\nuvádza, že výšku poriadkovej pokuty určuje všeobecný súd s prihliadnutím na povahu\nporušenej povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd\nvoľnou úvahou, pričom je limitovaný maximálnou možnou výškou poriadkovej pokuty\ndo 500 € a pri opakovanom porušení povinnosti do 2 000 € (§ 102 ods. 2 a 3 CSP).\n36. Ústavný súd preto zastáva názor, že z pohľadu zákonnej definície poriadkovej\npokuty nemožno s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu vidieť v napadnutom\nuznesení okresného súdu arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť či jeho nezákonnosť. Tvrdenie\nsťažovateľov o porušení ich ústavných práv sa ústavnému súdu javí ako zjavne\n\n11\n\nneopodstatnené, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedenú situáciu vyvolali sami tým,\nže si nesplnili povinnosť uloženú okresným súdom.\n37. Ústavný súd pri rozhodovaní súčasne zohľadnil aj aktuálnu judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej nie je právo na prístup k súdu absolútne\na musí byť podrobené obmedzeniam, tieto však nesmú obmedziť prístup jednotlivca takým\nspôsobom alebo do takého rozsahu, že bude porušená podstata tohto práva (Kľačanová proti\nSlovenskej republike, rozsudok z 27. 11. 2018, sťažnosť č. 8394/13, b. 23). Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd výnimočne poskytuje ochranu sťažovateľom aj v prípade,\nže hodnota sporu v konaní pred všeobecnými súdmi bola bagateľná, a preto\nnemožno posúdenie námietok sťažovateľa voči napadnutému uzneseniu a priori len z tohto\ndôvodu vylúčiť. V prípade sťažovateľov však tzv. bagateľná suma uloženej poriadkovej\npokuty nebola výlučným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako zjavne\nneopodstatnenej.\n38. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ústavy\nnapadnutým uznesením okresného súdu\n39. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú aj porušenie ich základného práva\nzaručeného čl. 48 ústavy zakotvujúceho právo na zákonného sudcu (odsek 1), právo\nna konanie bez zbytočných prieťahov, právo na verejné prerokovanie veci v prítomnosti\na právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom (odsek 2). Z obsahu ústavnej sťažnosti\nvšak nie je zrejmé, v čom konkrétne mal spočívať zásah okresného súdu do tohto\nzákladného práva sťažovateľov.\n\n12\n\n40. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane uviedol, že je základnou\npovinnosťou sťažovateľa, aby odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovalo čo najpresnejší\nopis skutkového stavu a najmä logickú právnu argumentáciu, na základe ktorej možno\nkonštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom, resp. rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a porušením v ústavnej sťažnosti označených práv\ngarantovaných\n\nústavou,\n\nresp.\n\nkvalifikovanou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou,\n\nktorého\n\nvyslovenia sa sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti domáha (IV. ÚS 574/2018,\nm. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012).\n41. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, zastúpených kvalifikovaným právnym\nzástupcom, v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48 ústavy napadnutým uznesením\nokresného súdu neobsahuje žiadne kvalifikované dôvody, ktoré by ústavnému súdu\numožnili preskúmať namietané porušenie tohto základného práva. Ústavný súd preto\nkonštatuje, že ústavná sťažnosť v tejto časti nespĺňa podstatné náležitosti vyžadované § 123\nods. 1 zákona o ústavnom súde.\n42. Vzhľadom na to, že sťažovatelia neuviedli žiadnu ústavne významnú\nargumentáciu vo vzťahu k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ústavy, ústavný súd\nodmietol ich ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 39\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu\n43. Vo vzťahu k sťažovateľmi namietanému porušeniu ich základných práv vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\npodľa čl. 39 ods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nič nesignalizuje\nporušenie týchto základných práv sťažovateľov, keďže ústavný súd v posudzovanej veci\nnevzhliadol ani porušenie ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ani práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n13\n\n44. Ústavný súd preto v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n45. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd\nuž ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v petite ústavnej sťažnosti (bod 10)\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. januára 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-uloženie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "listina (ako dôkazný prostriedok, nie verejná)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d3ab65d-70e2-4f48-a66a-56df46275dec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.434.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 434/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 434/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.434.2019.1"}, {"guid": "ussr:02b550e1-14fb-4f58-95cb-f9a9d516d5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.574.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.574.2018.1"}, {"guid": "ussr:958927d2-1041-4754-981e-55452138b6ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.346.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 346/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.346.2018.1"}, {"guid": "ussr:c89ac3bb-5f1f-479d-a63d-d073c1e0b6a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1"}, {"guid": "ussr:d4c33427-3750-48ad-9518-6d0a6f4d1049", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1"}, {"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}