{"guid": "ussr:f2f3d19e-3293-4d03-987e-83004e7f7b98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 24/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f2f3d19e-3293-4d03-987e-83004e7f7b98", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 24/2020-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara\n(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\nobaja\n\n,a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Františkom Komkom,\n\nHlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 136/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 136/2008 p o r u š e n é\nbolo.\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 136/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. JUDr.\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie každému v sume 3000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd\nPrešov p o v i n n ý uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť\na\n\ntrovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur\n\na päťdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Františka Komku,\nHlavná 27, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. septembra\n\n2018\n\npísomnou\n\nformou\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“) a\n\nsťažovateľov\n, obaja\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou\nsa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 C 136/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia na okresnom súde podali\n7. augusta 2008 žalobu o náhradu škody z titulu im spôsobeného ublíženia na zdraví vedenú\npod sp. zn. 12 C 136/2008. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom\npre zmeškanie z 12. februára 2009, proti ktorému intervenient [(ďalej len „intervenient“),\nv tom čase vedľajší účastník konania, pozn.] na strane žalovaného podal 10. júla 2009\nnávrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s návrhom na odpustenie lehoty na podanie\nvyjadrenia, ako aj samotné vyjadrenie vo veci. Na základe odvolania sťažovateľov následne\n2\n\nv predmetnej veci Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením\nsp. zn. 11 Co 79/2009 z 23. marca 2010, tak, že zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, pričom proti predmetnému rozhodnutiu podal intervenient\ndovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) o podanom\ndovolaní rozhodol uznesením sp. zn. 4 Cdo 79/2011 z 22. marca 2012 tak, že dovolanie\nodmietol. V predmetnom konaní okresný súd uskutočnil pojednávania 14. februára 2013\na 13. mája 2013, pričom posledné z nich odročil pre účely vykonania znaleckého\ndokazovania, ktoré prebiehalo do 18. decembra 2013. Na pojednávaní konanom\n24. februára 2014 okresný súd rozhodol rozsudkom, proti ktorému podal odvolanie\nintervenient. Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom sp. zn. 11 Co 61/2014\nz 26. marca 2013, ktorý bol na základe na základe dovolania podaného intervenientom\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 16/2016 z 25. januára 2017 zrušený spolu\ns rozsudkom okresného súdu z 24. februára 2014 a predmetná vec bola vrátená okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Okresný súd následne uskutočnil pojednávania 11. mája 2017\na 2. októbra 2017, pričom posledné z nich odročil na neurčito.\n2.1 Sťažovatelia poukázali na to, že okresný súd podľa nich v období po vydaní\nuznesenia najvyššieho súdu z 25. januára 2017 v predmetnej veci viac ako 9 mesiacov\nvôbec nekonal a v období pred vydaním tohto rozhodnutia konal „neproduktívne a vysoko\nneefektívne“. V tejto súvislosti poukázali sťažovatelia na dôvod zrušenia rozsudku\nkrajského súdu z 26. marca 2015, ktorým bola procesná vada konania spočívajúca\nv nerozhodnutí o zmene návrhu do vyhlásenia rozsudku vo veci samej, ako aj na to,\nže okresný súd podľa nich postupuje v rozpore s princípom rovnosti zbraní, princípom\nkontradiktórnosti konania a princípom sudcovskej koncentrácie konania.\n2.2 V záujme ochrany svojich práv sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy\nadresovanú predsedovi súdu, pričom v konaní, ktoré trvá už viac ako 10 rokov, im bola\nzo strany podpredsedníčky okresného súdu doručená odpoveď sp. zn. 1 SprO 1985/2017\nzo 14. decembra 2017, z obsahu ktorej vyplýva, že „súd vo veci koná bez zbytočných\nprieťahov, vykonáva dokazovanie zhromažďovaním zdravotníckej dokumentácie, a že vec\nbude sledovaná ako sťažnostná“. V závere popisu konania v predmetnej veci sťažovatelia\nuviedli, že do dňa podania ústavnej sťažnosti okresný súd podľa nich opäť nevykonal žiaden\nprocesný úkon už viac ako 6 mesiacov.\n3\n\n2.3 Na základe uvedeného sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov postupom okresného súdu v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia\nv celkovej sume 10 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej sume 390,50 €.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 24/2020 z 28. januára 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľov, v ktorej namietali porušenie ich základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní na ďalšie konanie.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom\nč. 1SprO/1515/2019 z 28. februára 2020, v ktorom poukázal na to, že sťažovatelia namietali\nneefektívnosť postupu okresného súdu od 2. októbra 2017, resp. od februára 2017.\nV uvedenom období bol 27. marca 2017 spis v predmetnej veci vrátený najvyšším súdom\nspäť okresnému súdu. Okresný súd následne nariadil pojednávanie na 11. máj 2017,\nktoré po vykonanom dokazovaní odročil na účel pripojenia spisu okresného súdu\nsp. zn. 32 T 70/2007, z ktorého bolo potrebné získať listiny odovzdané intervenientovi.\nStrany sa teda dohodli, že tieto listiny budú doručené intervenientovi, tak aby sa s nimi\nmohol oboznámiť posudkový lekár. Vo veci bolo nariadené nové pojednávanie\nna 7. september 2017, ktoré bolo odročené na žiadosť intervenienta s tým, že nemal ešte\nk dispozícii všetky potrebné doklady, a teda ich ani nekontroloval jeho posudkový lekár.\nV tom istom čase bolo zistené, že sťažovatelia prijali zo strany intervenienta plnenie\n(náhradu základného bodového hodnotenia za bolestné a sťaženie spoločenského\nuplatnenia, ako aj náhradu škody týkajúcu sa vecných nákladov) v súlade s rozhodnutím\nkrajského súdu\n\nč. k. 11 Co 61/2014-313 z 26. marca 2015. Okresný súd uskutočnil\n\n2. októbra 2017 ďalšie pojednávanie, na ktorom právny zástupca sťažovateľov predložil\nkomplexný posudok zo 6. septembera 2017 týkajúci sa zdravotného stavu sťažovateľov,\nintervenient následne požiadal, aby sa s ním mohol oboznámiť a okresný súd pojednávanie\nodročil na neurčito s tým, že je potrebné zabezpečiť lekárske správy od ošetrujúcich lekárov\n4\n\nsťažovateľov, ako aj prepúšťacie správy z nemocnice po ich úraze, ktoré dosiaľ v spise\nneboli, a aj exekučný spis vedený proti žalovanému vzhľadom na potrebu zistenia,\nči exekúcia proti nemu pokračuje a či bolo niečo plnené z jeho strany sťažovateľom\nvzhľadom na už im poskytnuté plnenie zo strany intervenienta. Následne boli okresným\nsúdom vyžiadané príslušné podklady a strany boli vyzvané na ich preštudovanie. Okresný\nsúd 27. júla 2018 nariadil pojednávanie na 15. október 2018, na ktorom v predmetnej veci\nrozhodol rozsudkom, proti ktorému podal odvolanie intervenient. Po doručení odvolania\nstranám sporu bol spis v predmetnej veci 16. marca 2019 predložený na rozhodnutie\nkrajskému súdu, na ktorom sa spis aj v súčasnosti nachádza.\n4.1 Vo veci konajúca zákonná sudkyňa v rámci svojho vyjadrenia názorne vysvetlila\njej pracovnú vyťaženosť v rozhodujúcom období, a to poukázaním na štatistické, časové\na iné vecné súvislosti. V závere prehlásila, že všetky veci sa snažila vybavovať súladne\ns existujúcimi možnosti, prihliadajúc pritom aj na to, že poručenská agenda je prioritnou.\n5. V replike k vyjadreniu okresného súdu z 9. apríla 2020 sťažovatelia poukázali\nna závery judikatúry ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva pri rozhodovaní\no porušení nimi označených práv. V rámci svojej argumentácie ďalej uviedli, že žalobu\nv predmetnej veci podali už 7. augusta 2008, t. j. že konanie v predmetnej veci nie je ani\npo dvanástich rokoch právoplatne skončené, a to napriek tomu, že predmet konania\nnemožno označiť za právne ani skutkovo zložitý. V dôsledku dlhotrvajúceho sporu\ntak u nich pretrváva stav právnej neistoty, ktorý nepriaznivo pôsobí na ich zdravotný stav,\nzhoršuje zdravotné následky utrpené pri dopravnej nehode a zároveň aj k nim pridružené\npsychické následky u oboch sťažovateľov, ktorí sú pokročilejšieho veku. Sťažovatelia\nzároveň zdôraznili, že jednotlivé nároky z titulu poškodenia ich zdravia (bolestné, trvalé\nnásledky) sú viazané len na ich osobu.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami\n\núčastníkov\n\nkonania,\n\nako\n\naj\n\ns obsahom\n\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n5\n\nspisu\n\ndospel\n\nk\n\nnázoru,\n\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu a chronologického prehľadu úkonov, vzhľadom na celkovú dĺžku uvedeného\nkonania na tomto mieste uviedol len podstatné skutočnosti o priebehu a stave napadnutého\nkonania:\n-\n\n7. augusta 2008 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľov o náhradu\n\nškody z titulu ublíženia na zdraví smerujúca proti žalovanému a intervenientovi;\n-\n\n13. augusta 2008 až do 7. novembra 2008 – okresný súd vykonával procesné úkony\n\nsúvisiace s námietkou zaujatosti podanou zákonnou sudkyňou;\n-\n\n22. januára 2009 – okresný súd po doručení požadovaných dokladov uskutočnil\n\npojednávanie v predmetnej veci, ktoré odročil na 19. február 2009;\n-\n\n12. februára 2009 – okresný súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom\n\npre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel;\n-\n\n10. júla 2009 – intervenient okresnému súdu doručil odvolanie proti rozsudku\n\npre zmeškanie spolu s návrhom na odpustenie lehoty pre zmeškanie na podanie vyjadrenia,\nako aj samotné vyjadrenie vo veci;\n-\n\n16. júla 2009 – okresný súd uznesením zrušil rozsudok pre zmeškanie z 12. februára\n\n2009, proti ktorému sťažovatelia podali 13. augusta 2009 odvolanie;\n-\n\n25. novembra 2009 – spis bol predložený krajskému súdu, ktorý svojím uznesením\n\nz 23. marca 2010 zrušil uznesenie zo 16. júla 2009 a vrátil vec okresnému súdu, ktorému\nbol spis doručený späť 20. apríla 2010;\n-\n\n27. apríla 2010 – okresný súd uznesením zamietol návrh intervenienta na odpustenie\n\nzmeškania lehoty a na podanie vyjadrenia k žalobe;\n-\n\n27. mája 2010 – okresnému súdu bolo doručené dovolanie sťažovateľov proti\n\nuzneseniu krajského súdu z 23. marca 2010 a ich odvolanie proti uzneseniu z 27. apríla\n2010;\n-\n\n28. júla 2010 – okresný súd uznesením zamietol návrh intervenienta na zrušenie\n\nrozsudku pre zmeškanie z 12. februára 2010;\n\n6\n\n-\n\n19. augusta 2010 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie intervenienta\n\nproti uzneseniu z 28. júla 2010;\n-\n\n7. februára 2011 – okresný súd uznesením konanie o dovolaní zastavil, následne\n\nmu 2. marca 2011 bolo doručené odvolanie intervenienta proti nemu a 11. marca 2011\nuvedené uznesenie okresný súd zrušil;\n-\n\n9. mája 2011 - spis v predmetnej veci bol po vykonaní úkonov spojených s podaným\n\ndovolaním sťažovateľov doručený najvyššiemu súdu, ktorý svojím uznesením z 22. marca\n2012 dovolanie intervenienta žalovaného odmietol a 21. mája 2011 bol spis doručený späť\nokresnému súdu;\n-\n\n8. augusta 2012 – spis bol predložený krajskému súdu, ktorý o podaných odvolaniach\n\nrozhodol uznesením z 25. septembra 2012 (zrušil rozsudok pre zmeškanie z 12. februára\n2009 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, zároveň potvrdil uznesenia z 27. apríla\n2010, 30. júna 2010 a 28. júla 2010) a následne spis vrátil späť okresnému súdu 23. októbra\n2012;\n-\n\n14. februára 2013 – okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na 15. apríl\n\n2013;\n-\n\n28. februára 2013 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľov, v ktorom\n\nmu oznámili, že protistrane v spore zaslali návrh na mimosúdne riešenie sporu, pokiaľ\ntomuto návrhu žalovaný nevyhovie, požiadali okresný súd, aby toto podanie považoval\nza zmenu pôvodnej žaloby (rozšírili návrh o zaplatenie príslušenstva pohľadávky);\n-\n\n13. mája 2013 – okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na účel\n\nvykonania znaleckého dokazovania na neurčito s tým, že strany zaviazal povinnosťou\npredložiť otázky pre znalca;\n-\n\n6. augusta 2013 – okresný súd uznesením ustanovil znalca na vykonanie znaleckého\n\ndokazovania, následne spis bol po zložení preddavku intervenientom 18. októbra 2013\nzaslaný znalcovi, ktorý ho spolu s vyhotoveným znaleckým posudkom vrátil okresnému\nsúdu 18. decembra 2013;\n-\n\n24. februára 2014 – okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom najprv rozhodol\n\nuznesením o pripustení zmeny žalobného návrhu a následne rozhodol rozsudkom, ktorým\nsťažovateľom v prevažnej časti ich nároku vyhovel (sťažovateľovi priznal bolestné\n13 847,40 € s príslušenstvom, vecnú škodu a náklady liečenia\n7\n\nv sume 411,51 €\n\ns príslušenstvom, sťažovateľke priznal bolestné 12 290,85 € s príslušenstvom, vecnú škodu\na náklady liečenia v sume 551 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti návrh sťažovateľov\nzamietol),\n-\n\n22. apríla 2014 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie intervenienta proti\n\nrozsudku z 24. februára 2014,\n-\n\n14. mája 2014 – okresný súd spis doručil krajskému súdu, ktorý rozhodol 26. marca\n\n2015 v predmetnej veci rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu z 24. februára 2014\nvo vzťahu k sťažovateľovi a sťažovateľke a ich jednotlivým nárokom buď zmenil alebo\nzamietol alebo zrušil a následne spis 24. mája 2015 doručil okresnému súdu;\n-\n\n13. júla 2015 – okresnému súdu bolo doručené dovolanie intervenienta proti\n\nrozsudku krajského súdu z 26. marca 2015;\n-\n\n21. januára 2015 – bol spis predložený najvyššiemu súdu, ktorý o podanom dovolaní\n\nrozhodol 25. januára 2017 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu z 26. marca 2015\naj rozsudok okresného súdu z 24. februára 2014 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie;\n-\n\n6. februára 2017 – okresnému súdu bol doručený spis v predmetnej veci spolu\n\ns uznesením najvyššieho súdu;\n-\n\n11. mája 2017 a 7. septembra 2017 – okresný súd uskutočnil pojednávania, ktoré\n\nboli odročené;\n-\n\n2. októbra 2017 – okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom intervenient\n\nopakovane nepredložil okresným súdom vyžiadané listiny, za čo mu bola uložená\nporiadková pokuta v sume 300 € a pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel\nzabezpečenia listinných dôkazov;\n-\n\n23. januára 2018 – pokyn súdnej kancelárii vyzvať intervenienta na preštudovanie\n\nspisu v lehote 30 dní a predloženie ďalších dôkazov;\n-\n\n26. júla 2018 – pokyn súdnej kancelárii vykonať úkony súvisiace s nariadením\n\npojednávania v predmetnej veci na 15. október 2018;\n-\n\n15. októbra 2018 – okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom vyhlásil\n\nrozsudok, ktorým v časti jednotlivým nárokom sťažovateľov vyhovel, v ďalších častiach\nkonanie o ich nárokoch buď zastavil alebo ich zamietol,\n\n8\n\n-\n\n4. januára 2019 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie intervenienta\n\nproti rozsudku z 15. októbra 2018;\n-\n\n8. marca 2019 – bol spis predložený krajskému súdu, ktorý 7. mája 2020 v časti\n\nvýroku III a VII rozsudok okresného súdu z 15. októbra 2018 potvrdil, v časti jeho výrokov\nII, V, IX a XII odvolanie odmietol, napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti zrušil\na v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konania;\n-\n\n25. mája 2020 – spis bol vrátený okresnému súdu späť.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v jeho judikatúre\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\n\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248\na § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije\naj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\n9\n\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľov\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (strany sporu)\n10\n\na postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej\nveci.\n16. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o náhradu\nškody spôsobenú ublížením na zdraví. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľov\na okresného súdu, a ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd\nnezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci. Po skutkovej stránke však\npodľa ústavného súdu možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec zložitú.\nNa skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv najmä skutočnosť, že na preukázanie skutkového\nstavu veci i opodstatnenosti jednotlivých nárokov sťažovateľov, ktoré si v rámci podanej\nžaloby uplatnili, bolo potrebné zabezpečiť viacero listinných dôkazov aj vykonať znalecké\ndokazovanie. Uvedenou skutkovou zložitosťou veci však nemožno ospravedlniť obdobia\nnečinnosti okresného súdu ani jeho neefektívnu činnosť v predmetnom konaní.\n17. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľov ako strany tohto\nkonania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní tak z hľadiska jeho nečinnosti, ako aj z hľadiska efektívnosti jeho postupu.\n18.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil\ns návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n18.2 Ústavný súd v preskúmavanom konaní vychádzal okrem iného i z podrobného\nprehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní, ktorý si zabezpečil, na základe ktorého\ndospel k záveru, že v napadnutom konaní prevažujú obdobia, v ktorých okresný súd\n11\n\njednotlivé procesné úkony vykonával v zásade priebežne a výnimkou je len obdobie\nnečinnosti okresného súdu trvajúce takmer desať mesiacov od 23. januára 2018 (zaslanie\nvýzvy intervenientovi) do 15. októbra 2018 (uskutočnenie nariadeného pojednávania).\nPodľa zistenia ústavného súdu však napadnuté konanie bolo poznačené predovšetkým\nneefektívnou činnosťou okresného súdu.\n18.3 O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí predovšetkým skutočnosť,\nže napadnuté konanie nie je ani po takmer 12 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené,\nčo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné (napr. m. m. IV. ÚS 127/08,\nIV. ÚS 383/08, IV. ÚS 82/2010), a to bez ohľadu na hodnotenie miery, v akej okresný súd\nprispel k tomuto stavu. Vo vzťahu k neefektívnosti postupu okresného súdu možno\npredovšetkým poukázať na to, že aj keď okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom\npre zmeškanie už 12. februára 2009 t. j. krátko po začatí konania (7. augusta 2008), tento\nrozsudok bol následne pre nesplnenie podmienok na jeho vydanie v konaní zrušený\nuznesením krajského súdu z 25. septembra 2012, ďalší v napadnutom konaní vydaný\nrozsudok okresného súdu z 24. februára 2014 bol zrušený na základe podaného dovolania\nintervenienta uznesením najvyššieho súdu 25. januára 2017 a napokon posledný rozsudok\nokresného súdu z 15. októbra 2018 bol taktiež sčasti zrušený uznesením krajského súdu\nzo 7. mája 2020 a v rozsahu zrušenia bola predmetná vec okresnému súdu vrátená na ďalšie\nkonanie. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri svojom rozhodovaní prihliadol\naj na skutočnosť, že okresný súd vo veci rozhodol už trikrát a v predmetnej veci konali\naj krajský súd ako súd odvolací a najvyšší súd ako súd dovolací spolu 4 roky a 10 mesiacov.\n18.4 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nnesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov, a preto nie je\nzlučiteľný s ich základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n19. Zohľadňujúc predovšetkým postup okresného súdu, doterajšiu neprimeranú dĺžku\nnamietaného konania, a najmä jeho predmet, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho\ndoterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou\na neefektívnou činnosťou okresného súdu, a tým aj k porušeniu sťažovateľmi označeného\npráva (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n12\n\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n20. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,\nkto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n21. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva\nsťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj zo skutočnosti, že napadnuté konanie\nnebolo v čase rozhodovania ústavného súdu v celom rozsahu právoplatne skončené, bolo\npotrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 36/2008 konať\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n23. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n24. Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €\npre každého z nich, ktoré odôvodnili dlhoročnou utrpenou a prejavujúcou sa úzkosťou,\nfyzickými bolesťami, psychickým stresom, porušením ich ľudskej dôstojnosti, dlhodobým\nstavom právnej neistoty, ktorý u nich pretrváva prakticky už od dopravnej nehody\nz 29. novembra 2006, a taktiež poukazom na to, že v dôsledku zdravotných problémov\na ich následkov zapríčinených dopravnou nehodou sa nemohli podieľať na výchove\nich vnúčat či pokračovať v ich predchádzajúcom spôsobe života.\n\n13\n\n24.1 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04).\n24.2 Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma požadovaná sťažovateľmi nie je\nprimeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna okolnosti prípadu. Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného\nkonania, ktorá bola spôsobená neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.\nZohľadnil však aj faktickú náročnosť veci spočívajúcu v potrebe vykonať znalecké\ndokazovanie a získať viaceré podklady pre rozhodnutie. Taktiež prihliadol na to, že okresný\nsúd rozhodol vo veci trikrát s tým, že odvolacie konania, resp. dovolacie konanie trvali\nspolu štyri roky a desať mesiacov, ako aj na skutočnosť, že o žalobe sťažovateľov v jej\nprevažnej časti už bolo právoplatne rozhodnuté a v priebehu konania došlo aj k uspokojeniu\nčasti ich nárokov intervenientom. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru,\nže v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov\nv sume 3 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu)\na vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n14\n\n26. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2017, ktorá bola\npodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 921 €.\n27. Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\nprávnemu zástupcovi sťažovateľov, a to advokátovi JUDr. Františkovi Komkovi, Hlavná\n27, Prešov. Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2018 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle citovaných ustanovení\nvyhlášky predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál sumu 9,21 €. Náhrada za dva úkony\nprávnej služby pri zastupovaní dvoch osôb vykonaných v roku 2018 (2 x 153,50 €) spolu\ns režijným paušálom (2 x 9,21 €) predstavuje spolu s 20 % daňou z pridanej hodnoty sumu\n390,50 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov advokáta JUDr. Františka Komku, Hlavná 27, Prešov, v lehote\nuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 Civilného sporového poriadku).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "súd-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "zložitosť veci-právna a faktická zložitosť veci", "súd-nečinnosť", "konanie-plynulosť", "súd-neefektívny postup", "konanie-procesný postup", "konanie-rýchlosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/136/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "6e040fe6-0071-4d45-85b8-2e2ccc579386:6435f574-3880-40fe-b189-784ad75c417e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8108219616.3", "spisova_znacka": "11Co/61/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/61/2014 z 25. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8108219616.3"}], "citovane_v": [{"guid": "a16c22c6-2060-4df8-b729-e74c43ea6080:7cc14f51-3fca-47be-9c4f-5eb1fe6bd1b5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1720201425.3", "spisova_znacka": "4Co/126/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/126/2024 z 26. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1720201425.3"}]}