{"guid": "ussr:7aa2edd7-8707-4dc2-97ef-efefcf2f3990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.294.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 294/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 294/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 294/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.294.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7aa2edd7-8707-4dc2-97ef-efefcf2f3990", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.294.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.294.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.294.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 294/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša\nMaďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s. r. o., Radlinského 51,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Robert Hayden, M.B.A., vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 21 Cb 59/2016-155\nz 3. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca\n2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 21 Cb 59/2016-155 z 3. decembra 2018\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2.\n\nZ ústavnej\n\nsťažnosti\n\na\n\njej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nže\n\nokresným\n\nsúdom\n\nje pod sp. zn. 21 Cb 59/2016 vedený spor, v rámci ktorého si sťažovateľka vzájomným\nnávrhom predneseným do zápisnice na pojednávaní konanom 26. apríla 2016 uplatnila\nnárok na náhradu škody v sume 34 881,66 € s príslušenstvom.\n3. Okresný súd výzvou zo 7. júna 2016 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho\npoplatku za podaný vzájomný návrh v sume 1718 €. Následne sťažovateľka požiadala\nokresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd výzvou z 29. júla 2016\nvyzval sťažovateľku na doloženie daňových priznaní za roky 2014 a 2015, ktoré\nsťažovateľka v lehote stanovenej okresným súdom doručila.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 21 Cb 59/2016-139 z 11. januára 2018 nepriznal\nsťažovateľke\n\noslobodenie od súdnych\n\npoplatkov.\n\nProti\n\npredmetnému\n\nuzneseniu\n\nsťažovateľka podala sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol napadnutým uznesením tak,\nže jej sťažnosť zamietol.\n5. Sťažovateľka namieta, že okresný súd nesprávne aplikoval § 254 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\nV tomto kontexte sťažovateľka uvádza: „Máme za to, že Okresný súd Bratislava V\nnesprávne aplikoval dotknutú právnu normu, čo má za následok porušenie základných práv\na slobôd, pričom svoje rozhodnutie oprel o svojvoľný výklad kogentnej normy, ktorý\nje v rozpore s princípom spravodlivosti. Takúto aplikáciu ustanovenia § 254 ods. 1 CSP\npovažujeme za aplikáciu v rozpore s ústavnokonformným a eurokonformným chápaním\npráva na prístup k súdu a podstatou existencie individuálneho oslobodenia od súdneho\n2\n\npoplatku. Platná právna úprava nedovoľuje, aby strane sporu, z dôvodu jej nepriaznivej\nmajetkovej situácie, bolo zabránené v uplatňovaní jej práv.\nMáme za to, že interpretácia ustanovenia § 254 ods. 1 CSP, ktorá používa kritérium\npodnikateľského rizika pri posudzovaní solventnosti strany, má vo svojej podstate charakter\nprepisovania normatívneho textu, nakoľko z textu predmetného ustanovenia nie je možné\ntakýto záver vyvodiť, ani pri použití extenzívneho výkladu.“\n6. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že napadnutým uznesením okresného súdu\ndošlo k jej diskriminácii ako právnickej osoby, keď jej nebolo priznané oslobodenie\nod súdnych poplatkov, a to napriek skutočnosti, že okresný súd skonštatoval, že v rokoch\n2014 a 2015 sa sťažovateľka nachádzala v strate.\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj argumentáciu okresného súdu,\nktorý zamietol jej sťažnosť s poukazom na skutočnosť, že k podanej sťažnosti nepripojila\ndoklady ani iné dôkazy osvedčujúce jej aktuálne majetkové pomery, a to predovšetkým\ndaňové priznanie za rok 2016 a 2017.\n8. V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že nebola nikdy okresným súdom vyzvaná\nna doloženie daňových priznaní za rok 2016 a 2017, a preto ich nedoloženie nie je možné\nvyhodnotiť na jej ťarchu, pričom zároveň poukazuje na skutočnosť, že ich doloženie\npovažuje za nadbytočné.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom rozhodol:\n„1) Základné právo na súdnu ochranu sťažovateľa zaručené v článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie zaručené\nv článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť\nmajetok zaručené v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podnikať\nzaručené v článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu\nBratislava V, č. k.: 21Cb/59/2016-155, zo dňa 03.12.2018 porušené bolo.\n\n3\n\n2) Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k.: 21Cb/59/2016-155, zo dňa\n03.12.2018 sa zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.\n3) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 10.000,- EUR.\n4) Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v celom\nrozsahu.“\n10. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1\nbola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu\nv zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n4\n\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n17. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n5\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke neudržateľnosti\nnapadnutého uznesenia okresného súdu, keď tento rozhodol nad rozsah všeobecnému súdu\npriznanej diskrečnej právomoci, pretože v jej rámci bol oprávnený hodnotiť dôvodnosť\nnávrhu na oslobodenie od súdneho poplatku len v rozsahu § 254 ods. 1 CSP, pričom\nokresný súd postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia ultra vires.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 21 Cb 59/2016-155\nz 3. decembra 2018\n21. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n22. Účelom citovaného čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej\nochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1\nústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\n6\n\nstranou sporu. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní\n(mal by umožniť) stať sa sporovou stranou so všetkými procesnými oprávneniami,\nale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\n23. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorú\nsi osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo\nna prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie\nobmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej\nmiere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto\nobmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé\nsúdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi\npoužitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\n24. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že rozhodovanie o oslobodení od súdnych\npoplatkov patrí zásadne do rozhodovacej sféry všeobecných súdov (II. ÚS 134/2015,\nII. ÚS 361/2015, porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 788/09). Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá,\nz ktorých bude pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa oslobodenia od súdnych\npoplatkov vychádzať (porov. I. ÚS 27/2014, III. ÚS 559/2011, III. ÚS 441/2014,\nII. ÚS 134/2015, II. ÚS 361/2015). Všeobecné súdy sú však pri rozhodovaní o priznaní\noslobodenia od súdnych poplatkov povinné s ohľadom na všetky podstatné skutočnosti\nvyskytujúce sa v konkrétnom prípade a význam práva na súdnu ochranu v demokratickej\nspoločnosti primerane vyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov\nza rozhodovanie sporov na jednej strane a záujem účastníka konania uplatňujúceho si svoj\nnárok (resp. práva) súdnou cestou (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Kreuz proti Poľsku\nz 19. 6. 2001, bod 66).\n25. Ústavný súd už judikoval, že samotné nepriznanie oslobodenia od súdneho\npoplatku samo osebe ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu (porov. II. ÚS 142/04, III. ÚS 344/2012, II. ÚS 134/2015, II. ÚS 361/2015).\nPredmetom ústavnej ochrany sa rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov však\n7\n\nmôže stať vtedy, keď jeho výsledok dosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa. Ústavný súd je oprávnený v ojedinelých prípadoch\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o poplatkovej povinnosti, a to iba\nza predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu o neoslobodení od povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok došlo vzhľadom na výšku súdneho poplatku, posudzovanú v rámci\nkonkrétnych okolností prípadu a v rámci ekonomických (finančných) možností sťažovateľa\nzaplatiť tento súdny poplatok, a vzhľadom na fázu konania pred všeobecným súdom,\nk obmedzeniu samotnej podstaty práva sťažovateľa na súdnu ochranu (porov. rozsudok\nESĽP vo veci Jedamski a Jedamska proti Poľsku z 26. 7. 2005, body 60 a 66). Príčinou\nuvedeného stavu býva najčastejšie úplná rezignácia všeobecného súdu na vyvažovanie\nverejného a súkromného záujmu, prípadne nedôsledné vyvažovanie (opomenutie podstatnej\n„premennej“ pri vyvažovaní).\n26. Pokiaľ okresný súd odôvodňoval nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku\npodnikateľským rizikom, ktoré musí znášať právnická osoba, ústavný súd v tejto súvislosti\npripomína, že v ustanovení § 254 ods. 1 CSP sú jednoznačným spôsobom normované\nrelevantné predpoklady na posúdenie priznania oslobodenia od súdnych poplatkov\na všeobecný súd je v rámci svojej diskrečnej právomoci oprávnený hodnotiť dôvodnosť\nnávrhu na oslobodenie od súdneho poplatku len v tomto rozsahu, inak postupuje ultra vires.\n27. Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľke vznikla povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh, ktorý si uplatnila v už prebiehajúcom konaní\nna pojednávaní konanom 26. apríla 2016. V tejto časti sporu, v ktorej si uplatnila\nvzájomným návrhom náhradu škody, vystupuje v procesnom postavení žalobkyne,\na to so všetkými procesnými právami a povinnosťami, ktoré jej z uvedeného postavenia\nvyplývajú. Je preto predovšetkým jej právom rozhodovať o existencii sporu v tejto časti\na je na jej vôli, či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom\nrozsahu.\n28. Z ústavnoprávneho hľadiska je tak podstatné, že okresný súd založil svoje\nrozhodnutie aj na skutočnosti, že sťažovateľka k sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\n8\n\nč. k. 25 Cb 59/2016-139 z 11. januára 2018 nepripojila svoje daňové priznania za roky 2016\na 2017, resp. iné doklady, a preto nepreukázala svoje aktuálne majetkové pomery\n(majetkové pomery v čase rozhodovania okresného súdu, pozn.), pričom dôkazné bremeno\nv tejto časti znáša sťažovateľka.\n29. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že o oslobodení\nod súdnych poplatkov rozhoduje všeobecný súd na návrh sporovej strany, ku ktorému\nje táto povinná pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jej majetkové pomery. Majetkové\npomery strany nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nvšeobecnému súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku\nnie je konaním, v ktorom by zákon ukladal všeobecnému súdu vyhľadávaciu povinnosť\nvo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na sporovej\nstrane, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých majetkových pomeroch sama aktívne\nv čo najväčšom možnom rozsahu preukázala, sama ponúkla na podporu svojich tvrdení\nvšetky relevantné informácie a listiny, nečakajúc pritom na iniciatívu konajúceho\nvšeobecného súdu.\n30. Pokiaľ sa teda sťažovateľka uchádza o ústavnoprávnu ochranu a pritom sama\nnevyužila svoju reálnu procesnú možnosť, a to preukázať okresnému súdu jej aktuálne\nmajetkové pomery, ústavný súd považuje jej námietky z ústavnoprávneho hľadiska\nza zjavne neopodstatnené. Takou je aj námietka sťažovateľky, že doloženie daňových\npriznaní za roky 2016 a 2017 je nadbytočné. Okresný súd rozhoduje o oslobodení\nod súdnych\n\npoplatkov\n\nna\n\nzáklade\n\nskutočností\n\no majetkových\n\npomeroch\n\nv čase\n\nrozhodovania, pričom pomery strany sporu spočívajú v okolnostiach, ktoré nie sú\nlen dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti\n(v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť\npoplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.\nVzhľadom na uvedené ani okresným súdom deklarovaný záporný hospodársky výsledok\nsťažovateľky za roky 2014 a 2015 (body 4 a 5 napadnutého uznesenia, pozn.) sám osebe\nneodôvodňuje priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v čase rozhodovania okresného\nsúdu, keď už aktuálne pomery sťažovateľky nemuseli odôvodňovať priznanie oslobodenia\n9\n\nod súdnych poplatkov (bez ohľadu na skutočnosť, že návrh na oslobodenie od súdnych\npoplatkov sťažovateľka podala v roku 2016, pozn.).\n31. Ústavný súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu dospel\nk záveru, že právne závery okresného súdu sú v okolnostiach prejednávanej veci racionálne,\na preto ich nemožno považovať za arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie napadnutého\nuznesenia okresného súdu je dostatočným podkladom pre výrok, ktorým okresný súd\nzamietol sťažnosť sťažovateľky, a preto právne závery okresného súdu sú v referenčnom\nrozsahu ústavne akceptovateľné.\n32. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35\nods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 21 Cb 59/2016-155 z 3. decembra 2018\n33. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1\nústavy je potrebné uviesť, že sťažovateľka namietala porušenie týchto základných práv\nv spojení alebo v nadväznosti na namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom\nprípade nedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo dôjsť\nani k porušeniu týchto označených práv. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\npre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n10\n\n34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie\no nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy,\nalebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poplatok-oslobodenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9992a24-7ff3-41c7-85c1-7ed48c80110d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1"}, {"guid": "ussr:6965d6bc-2942-4e89-afa9-df455944b6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6965d6bc-2942-4e89-afa9-df455944b6d3"}, {"guid": "ussr:3852c7dc-0469-4922-9cf0-f3fef6027208", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 441/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3852c7dc-0469-4922-9cf0-f3fef6027208"}, {"guid": "ussr:51c82f06-6b07-4d16-96e3-5c28d17c02aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51c82f06-6b07-4d16-96e3-5c28d17c02aa"}, {"guid": "ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7"}, {"guid": "ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 559/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 559/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "bb9dc8e3-fe3e-468f-b73e-3553e2b800b8:c0d5e02e-8765-4b5d-bef5-660174656f50", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/59/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2016 z 4. 3. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2016-03-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bb9dc8e3-fe3e-468f-b73e-3553e2b800b8:c0d5e02e-8765-4b5d-bef5-660174656f50"}, {"guid": "82e4aec1-13f6-4efb-b6ef-b7f04f1c8fa2:131a8637-79b3-4a8a-bd4e-b06b69ada361", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cb/59/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Cb/59/2016 z 22. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2016-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/82e4aec1-13f6-4efb-b6ef-b7f04f1c8fa2:131a8637-79b3-4a8a-bd4e-b06b69ada361"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b11a0746-b3b1-478a-ac6f-7fcbe25f123a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.213.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 213/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 213/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.213.2022.1"}]}