{"guid": "ussr:c2dfe338-c46a-43bf-a4a6-a26bf2c9bc91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.307.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 307/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 307/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 307/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.307.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2dfe338-c46a-43bf-a4a6-a26bf2c9bc91", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.307.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.307.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.307.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 307/2020-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Ladislava Duditša prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Pc 8/2016 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v\nprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Pc 8/2016\nporušené boli.\n2 . Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n37 Pc 8/2016 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov) na účet jej\nprávnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 307/2020-10 zo 17. júna 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n37 Pc 8/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania\nkonaní o zníženie výživného k plnoletému dieťaťu (sťažovateľke).\n2\n\n2.1 Napadnuté konanie sa začalo 17. októbra 2016 podaním návrhu otca\nsťažovateľky (ďalej aj „navrhovateľ“) na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu\nna zníženie výživného, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k. 37 Pc 8/2016-13\nzo 4.novembra 2016 tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.\nNavrhovateľ podal 1. decembra 2016 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 37 Pc 8/2016-13\nodvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nč. k. 8 Co 11/2017 z 22. marca 2017, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.\n2.2 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla chronologický prehľad\npriebehu napadnutého konania, v ktorom okresný súd uskutočnil dve pojednávania\n(15. februára 2018 a 23. apríla 2018, pozn.). V poradí tretie pojednávanie pôvodne\nnariadené na 16. júl 2018 bolo odročené na 6. september 2018 a následne zrušené z dôvodu\npráceneschopnosti zákonného sudcu. Podľa tvrdenia sťažovateľky od daného momentu\nokresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon.\n2.3 Podľa sťažovateľky je pri posudzovaní neprimeranej dĺžky napadnutého konania\npotrebné zohľadniť aj dlhotrvajúci stav právnej a osobnej neistoty sťažovateľky, ktorý\nokresný súd svojím postupom nezmierňuje, naopak, tento stav vedome predlžuje\nneefektívnym konaním a nečinnosťou. Je nesporné, že predmet napadnutého konania je\npre sťažovateľku existenčnou záležitosťou, ktorá podmieňuje napĺňanie jej základných\nživotných potrieb, keďže v čase podania návrhu na zníženie výživného zo strany otca bola\nžiačkou strednej školy a v súčasnosti je študentkou vysokej školy.\n2.4 Z obsahu ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že otec sťažovateľky podal 5. októbra\n2016 rovnaký návrh na zníženie výživného aj proti sestre sťažovateľky (konanie bolo\nvedené okresným súdom pod sp. zn. 29 Pc 8/2016, pozn.), pričom uvedené konanie je\nprávoplatne skončené (rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Co 10/2019 z 28. augusta 2019,\npozn.). Sťažovateľka uviedla, že je nepochopiteľné, prečo konanie v druhovo identickej veci\nvedené na rovnakom súde, začaté rovnakým dňom, je právoplatne skončené, zatiaľ čo\nkonanie, ktorého je sťažovateľka účastníčkou, právoplatne skončené nie je, pričom je možné\nodôvodnene predpokladať, že napadnuté konanie bude prebiehať aj na súde druhej\ninštancie.\n\n3\n\n3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby\nústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom\nvysloví, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 37 Pc 8/2016 porušené\nboli, zakáže okresnému súdu pokračovať v porušovaní sťažovateľkou namietaných práv a\nprikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa\nsťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 500 € a náhrady trov\nkonania.\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nII.1 Vyjadrenie okresného súdu\n4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 468/2020 doručenom ústavnému\nsúdu 7. júla 2020 podal chronologický prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní\na k vecnej stránke podanej ústavnej sťažnosti poukázal na § 132 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde, podľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Podľa\nokresného súdu sťažovateľka neuviedla, že podala sťažnosť na prieťahy v danom konaní\npredsedovi súdu. V prípade, že by tak bola urobila a jej sťažnosť by bola vyhodnotená ako\ndôvodná, bolo by dané konanie zaradené do osobitného režimu sledovania a k odstráneniu\nprieťahu po septembri 2018 mohlo dôjsť bez podania ústavnej sťažnosti.\n4.1 Okresný súd ďalej uviedol, že konanie možno od podania návrhu do mesiaca\nseptember 2018 hodnotiť ako priebežné, keď v zákonom stanovenej lehote bolo rozhodnuté\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a termín prvého pojednávania bol určený\ns prihliadnutím aj na správanie samotnej sťažovateľky, keď nereagovala na výzvu súdu\nz 9. júna 2017 (na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania, pozn.), na urgenciu z 31. júla\n2017 reagovala až 19. februára 2018 a sama požiadala o odročenie pojednávania\nz 18. januára 2018.\n4\n\n4.2 K prieťahom v napadnutom konaní podľa vyjadrenia okresného súdu došlo\nod 6. septembra 2018, keď bolo zrušené nariadené pojednávanie pre práceneschopnosť\nzákonného sudcu, do 25. mája 2020, čo však sťažovateľkou nebolo avizované podanou\nsťažnosťou v súlade s § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).\n4.3 Okresný súd uviedol, že nie je možné porovnávanie s inými súdnymi oddeleniami\n(k tomu pozri bod 25 ústavnej sťažnosti a bod 2.4 odôvodnenia nálezu, pozn.), keďže každý\nsudca si organizuje prácu vo svojom súdnom oddelení sám s prihliadnutím na stav tohto\nsvojho súdneho oddelenia.\n4.4 Okresný súd vyslovil názor, že vzhľadom na uvedené okolnosti sťažovateľkou\npožadovaná výška finančného zadosťučinenia v sume 4 500 € je neprimeraná.\n4.5 Zároveň okresný súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nII.2 Replika sťažovateľky\n5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne\nzaujala stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. júla 2020.\n5.1 Sťažovateľka, reagujúc na prehľad chronologického priebehu napadnutého\nkonania podaného zo strany konajúceho súdu, s dôrazom na jej podiel na vzniknutých\nprieťahov v napadnutom konaní uviedla, že výzvou z 31. júla 2017 okresný súd vyzval jej\nprávnu zástupkyňu vo forme urgencie, aby sa vyjadrila k návrhu na začatie konania, ktorý\njej bol doručený 9. júna 2017. Na túto urgenciu sťažovateľka reagovala prostredníctvom\nsvojej právnej zástupkyne podaním zo 7. augusta 2017, v ktorom poukazovala na to, že\n9. júna 2017 jej bol síce doručený návrh na zníženie výživného spolu s poučením, avšak bez\npríloh, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva. Právna zástupkyňa\nsťažovateľky v predmetnom podaní výslovne upozornila na to, že sa vyjadruje\nk doručenému návrhu v stave, v akom jej bol doručený, teda bez príloh – listín, na ktoré sa\nnavrhovateľ vo svojom podaní odvoláva. Právna zástupkyňa sťažovateľky predložila súdu\npredmetné podanie 7. augusta 2017 elektronickými prostriedkami, autorizovanými podľa\nosobitného predpisu (podanie bolo doručené do elektronickej schránky súdu 7. augusta 2017\n5\n\no 15:42:47 h, pozn.). Na pojednávaní uskutočnenom 15. februára 2018 bolo zistené, že\npredmetné podanie nie je obsahom súdneho spisu. Podľa názoru sťažovateľky nie sú ona ani\njej právna zástupkyňa zodpovedné za to, akým spôsobom okresný súd nakladá\ns písomnosťami, ktoré mu boli preukázateľne doručené. Zároveň je však pre sťažovateľku\nnepochopiteľné, že okresný súd tento svoj nedostatok svedčiaci o nedostatočnej organizácii\npráce na strane súdu označuje ako skutočnosť, ktorou sťažovateľka mala prispieť\nk predĺženiu konania.\n5.2 Samotná žiadosť sťažovateľky z 27. decembra 2017 o odročenie pojednávania\nnariadeného na 18. január 2018 nespôsobila prieťahy v konaní, keďže pojednávanie sa\nuskutočnilo 15. februára 2018 (teda ani nie jeden mesiac po pôvodne určenom termíne).\n5.3 Okolnosť, že vo veci pojednávajúci sudca bol práceneschopný podľa vyjadrenia\npredsedu súdu 20 mesiacov, nie je ospravedlnením nečinnosti súdu, keďže súd bol povinný\nv súlade s § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. prerozdeliť veci, pridelené sudcovi, ktorého\nneprítomnosť presahuje 6 týždňov, pričom z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva, že by\ntak postupoval. Podľa sťažovateľky o práceneschopnosti sudcu presahujúcej 6 týždňov\npredseda súdu nepochybne vedel, keďže táto skutočnosť znamenala povinnosť prerozdeliť\nveci už pridelené tomuto sudcovi.\n5.4 Podľa názoru sťažovateľky okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadnu\nokolnosť, ktorá by spochybňovala opodstatnenosť podanej ústavnej sťažnosti.\n5. 5 Sťažovateľka zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho prejednania veci.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu\na chronologického prehľadu úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti\no priebehu napadnutého konania:\n6\n\n- 5. októbra 2016 otec sťažovateľky ako navrhovateľ podal návrh na zníženie\nvýživného k plnoletej dcére, súčasťou ktorého bol aj návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia,\n- 4. novembra 2016 okresný súd uznesením č. k. 37 Pc 8/2016-13 návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia zamietol,\n- 1. decembra 2016 podal navrhovateľ proti uzneseniu o zamietnutí návrhu\nodvolanie,\n- 27. februára 2017 predložil okresný súd súdny spis s predkladacou správou\nna rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu,\n- 22. marca 2017 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 11/2017-30 napadnuté uznesenie\nsúdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil,\n- 27. marca 2017 bol súdny spis vrátený okresnému súdu,\n- 30. mája 2017 okresný súd dal pokyn pre doručenie procesných poučení\na sťažovateľke bol návrh zaslaný na vyjadrenie,\n- 31. júla 2017 okresný súd urgoval sťažovateľku na zaslanie vyjadrenia,\n- 21. decembra 2017 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie spolu s\nlistinnými dôkazmi (doklad o štúdiu na strednej škole, mesačné výdavky odporkyne, pozn.),\n- 27. decembra 2017 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie\npojednávania nariadeného na 18. január 2018 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,\nokresný súd tejto žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na 15. február 2018,\n- 15. februára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu\ndoplnenia dokazovania na 23. apríl 2018,\n- 19. februára 2018 došlo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky\nk návrhu na základe výzvy okresného súdu z 31. júla 2017 s výhradou, že sa vyjadruje len\nk zaslanému návrhu, nie k dôkazom pripojeným k návrhu, ktoré jej zo strany okresného\nsúdu neboli doručené,\n- 23. apríla 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na účel ďalšieho\ndokazovania odročené na 16. júl 2018,\n- 18. júna 2018 bolo sťažovateľke zaslané podanie navrhovateľa doručené súdu 4.\njúna 2018,\n\n7\n\n- 19. júna 2018 podal navrhovateľ žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného\nna 16. júl 2018, okresný súd jej žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na 6. september\n2018, tento termín pojednávania bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na vyhodnotenie postupu okresného súdu\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\n8\n\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„CMP“), najmä z jeho čl. 5 ods. 2 a čl. 12. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP súd postupuje z úradnej\npovinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv\nbola rýchla a účinná. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n14. Podľa § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými\nsubjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.\nO odročení pojednávania rozhoduje súd aj v mimosporovom konaní podľa § 183 a § 184\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) taktiež účinného od 1. júla 2016, a to\nv spojení s § 2 ods. 1 CMP.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n\n9\n\n16. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,\nústavný súd konštatuje, že konanie vo veciach výživného k plnoletému dieťaťu tvorí bežnú\nsúčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať\nza právne ani skutkovo zložité. Metodika postupu súdov v týchto veciach je jasná\na podporená stabilizovanou judikatúrou.\n17. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým\nspôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n17.1 Ústavný súd konštatuje, že v správaní samotnej sťažovateľky nevzhliadol takú\nskutočnosť, ktorá by podstatným spôsobom ovplyvnila doterajšiu dĺžku napadnutého\nkonania.\n17.2 Odročenie jedného pojednávania na základe žiadosti právnej zástupkyne\nsťažovateľky (z 18. januára 2018 odročené na 15. február 2018, pozn.) v kontexte celkovej\ndĺžky napadnutého konania, ako aj časových odstupov medzi jednotlivými pojednávaniami,\nnevyhodnotil ústavný súd ako okolnosť pričítateľnú sťažovateľke, ktorá by negatívne\novplyvnila priebeh napadnutého konania.\n18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n18.1 Okresný súd bezprostredne po doručení návrhu 17. októbra 2016 postupoval\nvo veci plynule a rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k.\n37 Pc 8/2016-30 zo 4. novembra 2016. Ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní\nmožno vymedziť do uskutočnenia iba dvoch pojednávaní, na ktorých opakovane vznikla\npotreba odročenia na účel ďalšieho dokazovania. Tento spôsob vedenia napadnutého\nkonania nie je podľa názoru ústavného súdu v súlade s požiadavkou rýchleho a efektívneho\nprejednania veci a naopak svedčí o zlej organizácii práce sudcu v jemu zverenom súdnom\noddelení (k tomu pozri aj vyjadrenie okresného súdu) vrátane nesústredenosti\npri dokazovaní.\n\n10\n\n18.2 Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ďalej zistil, že sa\nv ňom nenachádza záznam z 25. mája 2020 o pokyne sudcu na pripojenie súvisiaceho spisu\n(k tomu pozri vyjadrenie okresného súdu sp. zn. l SprV 468/2020, pozn.).\n18.3 Absolútnu nečinnosť okresného súdu možno konštatovať od 6. septembra 2018,\nkeď došlo k zrušeniu nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného\nsudcu až dosiaľ (obdobie takmer 2 rokov). Overením aktuálneho stavu napadnutého konania\nústavný súd zistil, že napriek podanej ústavnej sťažnosti okresný súd vo veci naďalej\nnekoná, nie je určený konkrétny termín ďalšieho pojednávania, čo ústavný súd považuje\nza neprijateľné, a to nielen preto, že právna neistota sťažovateľky stále trvá.\nIV.\nZávery ústavného súdu\n19. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že s ohľadom na predmet\nkonania ide o vec, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu s výnimočnou\nrýchlosťou, čo v napadnutom konaní nebolo uskutočnené. V konkrétnom prípade\nsťažovateľky ide o návrh otca na zníženie výživného proti plnoletému dieťaťu (§ 157 CMP).\nDoterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 4 roky) nemožno kvalifikovať ako\nprimeranú na rozhodnutie o otázke výživného, teda o otázke majúcej vplyv na existenčnú\nsféru účastníkov konania.\n20. Z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu je zrejmé, že si okresný súd v danej\nveci dostatočne neosvojil príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku vrátane\nterminológie (§ 156 CMP) a zjavne opomenul, že v predmetnom konaní musí pri vykonaní\ndokazovania vychádzať zo zákonných ustanovení o dokazovaní podľa § 35 až § 37 CMP.\n21. Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že predmet napadnutého konania mal\npredurčiť postup okresného súdu smerom k jeho maximálnej rýchlosti a efektívnosti, keďže\npovaha konania sa dotýka ochrany záujmov dieťaťa (hoci plnoletého), keďže výživné\npredstavuje podstatný hmotný zabezpečovací prvok najmä počas obdobia prípravy\n11\n\nna budúce povolanie), ktorá si a priori vyžaduje postup súdu s osobitnou starostlivosťou\n(II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02).\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 37 Pc 8/2016 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n23. Ústavný súd nemohol opomenúť skutočnosť, že okresný súd vo svojom vyjadrení\nk vecnej stránke ústavnej sťažnosti poukázal na § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\npodľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Podľa\nokresného súdu sťažovateľka neuviedla, že podala sťažnosť na prieťahy v napadnutom\nkonaní predsedovi súdu. Podľa názoru okresného súdu v prípade, že by tak bola urobila a jej\nsťažnosť by bola vyhodnotená ako dôvodná, bolo by napadnuté konanie zaradené\ndo osobitného režimu sledovania a k odstráneniu prieťahu po septembri 2018 mohlo dôjsť\nbez podania ústavnej sťažnosti.\n23.1 Táto poznámka okresného súdu je neadekvátna a irelevantná nielen s poukazom\nna už citované zákonné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku aj Civilného\nsporového poriadku, ale svedčí aj o jeho neznalosti ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva, podľa ktorej sťažnosť predsedovi súdu nemožno považovať za účinný\nprostriedok nápravy (k tomu pozri rozsudok Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike\nz 12. 6. 2012, rozsudok Bednár proti Slovenskej republike z 8. októbra 2013). Navyše, súdy\nsú povinné konať riadne a bez zbytočných prieťahov i bez toho, aby účastníci konania\n(resp. sporové strany) museli podávať sťažnosti.\n23.2 Rovnako neadekvátna je poznámka okresného súdu, že „nie je možné\nporovnávanie s inými súdnymi oddeleniami, keďže každý sudca si organizuje prácu\nvo svojom súdnom oddelení sám s prihliadnutím na stav tohto svojho súdneho oddelenia“.\nPráve naopak, vychádzajúc z princípu právnej istoty (čl. 2 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 2\nCMP), ako aj princípu oficiality (čl. 5 ods. 2 CMP) a princípu hospodárnosti konania (čl. 12\n12\n\nCMP), bolo na mieste postupovať v oboch konaniach rovnako bez ohľadu na autonómiu\nsudcu organizovať si prácu vo svojom oddelení. Takéto vyjadrenie súdu nesvedčí ani\no dostatočnej riadiacej činnosti predsedu súdu (§ 42 ods. 3 a § 53 zákona č. 757/2004 Z. z.).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n25. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd\nje povinný postupovať podľa čl. 6 CMP a § 30 a § 35 – § 38 CMP.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n28. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 500 €.\nSvoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia odôvodnila najmä tým, že dĺžka\nnapadnutého konania je neprimerane dlhá, svojimi dôsledkami pre ňu ubližujúca\na do právoplatného skončenia predmetného konania je matka sťažovateľky povinná\nfinančne zabezpečovať potreby sťažovateľky aj v časti, v ktorej by tieto potreby mal\nzabezpečovať otec sťažovateľky.\n\n13\n\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04).\n30. Ústavný súd dodáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu nijakým spôsobom\nnemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní\no namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti\ns uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého\nsťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési\nodškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len\nakcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je\nautonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre\ndomáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne\nzákladné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty\n(I. ÚS 235/03, I. ÚS 112/07, I. ÚS 203/09, I. ÚS 496/2013).\n31. S prihliadnutím na predmet napadnutého konania, jeho celkovú dĺžku, ako aj\nneospravedlniteľnú pretrvávajúcu dvojročnú nečinnosť okresného súdu, majúc na pamäti to,\nže cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy\npociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznané finančné zadosťučinenie\nvo výške 2 000 € (bod 3 výroku nálezu) v danej veci za spravodlivé a vo zvyšnej časti\nústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\n32. Pokiaľ sa sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti domáhala, aby ústavný súd\nrozhodol o zákaze okresnému súdu pokračovať v porušovaní jej označených práv, ústavný\nsúd konštatuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky (a u jej právnej zástupkyne\n\n14\n\nopakovane) opomína akúkoľvek súvislosť s možnosťou vyslovenia takéhoto zákazu, a preto\nústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.\n35. Ústavný súd priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, repliku sťažovateľky) v súlade § 11 ods. 3 a § 13 a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov advokátke JUDr. Ivete Rajtákovej. Náhrada za tri úkony právnej služby vykonané\nv roku 2020 (3 x 177 €) spolu s režijným paušálom (3 x 10,62 €) predstavuje sumu\n562,86 €, ku ktorej je potrebné pripočítať 20 % DPH, ktorej je právna zástupkyňa\nsťažovateľky platiteľom. Trovy konania tak predstavujú sumu celkom 675,43 €.\n36. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, v lehote\nuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\n\n15\n\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n38. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku\nč. 1 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. mája 2020 z\ndôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá prvým\nsenátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa\nspravodajkyňa, Rastislav Kaššák a Ladislav Duditš – členovia senátu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "vyživovacia povinnosť-výživné", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vyživovacia povinnosť-výživné", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "37Pc/8/2016", "guid": "b71ce787-eca6-4e1a-80c1-4443d79059e4:329b381d-2f3c-48cf-941e-5f3e0dc1db48", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:483d1f6b-c7dd-4029-941b-39d73d9ea190", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 496/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 496/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:483d1f6b-c7dd-4029-941b-39d73d9ea190"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 203/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388"}, {"guid": "ussr:93617687-b2cf-47ca-a699-2f2483a23068", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 112/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93617687-b2cf-47ca-a699-2f2483a23068"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/02 z 23. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "d8ae2a93-40ac-452b-b780-1f5eec05f672:d505f772-f858-4edd-a773-4f90f895fa72", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8718204595.1", "spisova_znacka": "8Co/10/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/10/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8718204595.1"}, {"guid": "c457ef0c-b202-462b-9d6b-2862a5f56cdd:74e7d986-4373-48be-9826-32ce735d21d8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4213206704.4", "spisova_znacka": "8Co/11/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/11/2017 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4213206704.4"}, {"guid": "b71ce787-eca6-4e1a-80c1-4443d79059e4:329b381d-2f3c-48cf-941e-5f3e0dc1db48", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Pc/8/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 37Pc/8/2016 z 7. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2022-03-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b71ce787-eca6-4e1a-80c1-4443d79059e4:329b381d-2f3c-48cf-941e-5f3e0dc1db48"}, {"guid": "27f9cbe9-9f39-40b1-b9ff-36fefd516c53:44298a19-dcd6-4869-9a9b-e696859ec8d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Pc/8/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Pc/8/2016 z 24. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/27f9cbe9-9f39-40b1-b9ff-36fefd516c53:44298a19-dcd6-4869-9a9b-e696859ec8d4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1fef76d9-3d87-4373-91b0-010c835e23a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.208.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 208/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.208.2022.2"}, {"guid": "ussr:17dba982-d4ce-49da-8473-e3d2acc6e6a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.399.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 399/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 399/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.399.2020.1"}]}