{"guid": "ussr:5a3b8a27-992f-4b9c-886d-0ebf79544726", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. I. ÚS 347/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5a3b8a27-992f-4b9c-886d-0ebf79544726", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2020.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 347/2020-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Bónom, A. Hlinku 740/11, Žiar nad Hronom,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20 Csp 25/2018 z 25. októbra 2019\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj základné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20 Csp 25/2018\nz 25. októbra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20 Csp 25/2018\nz 25. októbra 2019 z r u š u j e .\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd Žiar nad Hronom povinný zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 533,88 € (slovom päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov)\nna účet advokáta JUDr. Jozefa Bónu, A. Hlinku 740/11, Žiar nad Hronom, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56\nods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 347/2020-23 z 9. júla 2020 prijal na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žiar\nnad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 Csp 25/2018 z 25. októbra 2019\n2\n\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“) za účasti obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej aj „zúčastnená osoba“\n\nalebo aj „žalovaná“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 20 Csp 25/2018 domáhal proti žalovanej vydania\nbezdôvodného obohatenia. Okresný súd rozsudkom č. k. 20 Csp 25/2018-149\nz 27. septembra 2018 konanie čiastočne zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom č. k. 15 Co 20/2019-197 zo 17. apríla 2019 rozhodnutie okresného súdu\npotvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok\nkrajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu nadobudol právoplatnosť\n30. apríla 2019.\n3. Proti rozsudku krajského súdu zamýšľal sťažovateľ podať dovolanie. Dňa\n7. mája 2019 podal osobne žiadosť o poskytnutie predbežnej právnej pomoci na podanie\ndovolania v Centre právnej pomoci v kancelárii Žiar nad Hronom (ďalej len „centrum“)\nz dôvodu, že 30. júna 2019 mu mala uplynúť lehota na podanie dovolania. Centrum\nsťažovateľovi\n\npredbežne\n\npriznalo\n\nnárok\n\nna\n\na na jeho zastupovanie určilo advokáta\n\nposkytnutie\n\nprávnej\n\npomoci\n\n. Sťažovateľovi sa s prideleným\n\nadvokátom podarilo stretnúť a udeliť mu plnomocenstvo až 14. júna 2019; po niekoľkých\ndňoch však pridelený advokát sťažovateľovi oznámil, že mu dovolanie nespíše z dôvodu\nzaneprázdnenosti. Centrum následne určilo sťažovateľovi\n\n,\n\navšak i táto pridelená advokátka sťažovateľovi oznámila (27. júna 2019),\nže sa jeho prípadom\n\nnebude\n\nzaoberať\n\nz dôvodu\n\nkrátkosti\n\nčasu\n\na\n\nnevenovania\n\nsa problematike spotrebiteľského práva. Sťažovateľ preto požiadal centrum o pridelenie\niného právneho zástupcu. Rozhodnutím centra, doručeným sťažovateľovi 2. júna 2019,\nmu bola\n\nurčená\n\nadvokátka\n\nvykonávajúca\n\nprostredníctvom advokátskej kancelárie\n\nadvokáciu\nSťažovateľ\n\n15. júla 2019 doručil okresnému súdu prostredníctvom tejto právnej zástupkyne dovolanie\nproti rozsudku krajského súdu spolu so žiadosťou o odpustenie lehoty na jeho podanie\n3\n\npodľa § 122 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“).\n4. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť sťažovateľa o odpustenie zmeškania\nlehoty na podanie dovolania zamietol. V dôvodoch rozhodnutia chronologicky popísal\npriebeh\n\nprideľovania\n\nprávnych\n\nzástupcov\n\nsťažovateľovi,\n\nktorý\n\nmu\n\nvyplynul\n\nzo zapožičaného spisového materiálu centra, a nadväzne uzavrel, že žiadosti sťažovateľa\no odpustenie zmeškania lehoty nie je možné vyhovieť pre neexistenciu ospravedlniteľného\ndôvodu, ktorý bránil podaniu dovolania včas. Dôvodil tým, že prvý z ustanovených\nadvokátov mal dostatok času prevziať zastupovanie, oboznámiť sa so skutkovým a právnym\nstavom veci, nahliadnuť do súdneho spisu a podať dovolanie v zákonom ustanovenej lehote.\nNebránila mu v tom žiadna objektívna prekážka. Nadväzne skonštatoval, že pokiaľ tento\nadvokát, prípadne ďalší z advokátov riadne ustanovených centrom pochybili, sťažovateľ\nmá právo obrátiť sa na Slovenskú advokátsku komoru s podnetom na začatie\ndisciplinárneho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) následne uznesením\nsp. zn. 9 Cdo 2/2020 z 26. februára 2020 na podklade napadnutého uznesenia okresného\nsúdu dovolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorene podané [§ 447 písm. a) CSP].\n6. Sťažovateľ s napadnutým uznesením okresného súdu nesúhlasí, čo vyjadruje\nv obsahu svojej ústavnej sťažnosti. Podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky\nna odpustenie\n\nzmeškanej\n\nlehoty\n\nna\n\npodanie\n\ndovolania.\n\nSťažovateľ\n\nsa\n\npýta,\n\nktorý iný ospravedlniteľný dôvod než konanie, počas ktorého sa zabezpečuje nemajetnej\nosobe povinné právne zastúpenie centrom, sa má v zmysle § 122 CSP považovať\nza ospravedlniteľný.\n6.1 Tvrdí, že okresný súd porušil jeho právo na (bezplatnú) právnu pomoc\npodľa čl. 47 ods. 2 ústavy, keď nezohľadnil skutočnosť, že sťažovateľ je osobou\nnemajetnou a neznalou práva. Pritom na podanie dovolania sa v zmysle § 429\nods. 1 CSP vyžaduje\n\npovinné\n\nzastúpenie\n\nadvokátom,\n4\n\na\n\nto\n\nna\n\ncelé\n\nkonanie,\n\nteda aj na spísanie a jeho podanie. Nemôže byť teda v dôsledku administratívnych\nnezrovnalostí a nemajetnosti sankcionovaný a obmedzený v práve na prístup k súdu.\n6.2 K porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsťažovateľ uvádza, že okresný súd na jednej strane tvrdí, že nie je oprávnený skúmať,\nči došlo k disciplinárnemu previneniu advokáta, ani skúmať postup centra, avšak na druhej\nstrane diskriminuje a znevýhodňuje sťažovateľa. Považuje za nesprávne a nezákonné\ntvrdenie, že sťažovateľ si mohol zabezpečiť právneho zástupcu, keď je nesporné,\nže si ho nemohol zabezpečiť a bol závislý na jeho pridelení centrom. Uvedené považuje\nza ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý bolo dôvodné odpustiť mu zmeškanie lehoty. Zastáva\nnázor, že by postačovalo, ak by okresnému súdu doložil len posledné poverenie centra\npre\n\na dovolanie, v rámci ktorého by bol zistil, že táto advokátka mala mať\n\nprávo „na príslušnú lehotu“, z čoho vyvodzuje, že lehota na podanie dovolania počas\nsprávneho konania vedeného pred centrom do právoplatného poverenia advokátky,\nspočívala. Prístup okresného súdu považuje za formalistický, tvrdý a znevýhodňujúci\nnemajetné osoby.\n6.3 V závere sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške\n500 €, ktorá podľa jeho názoru zodpovedá rozsahu zásahu do jeho základných práv\ntým, že mu bolo znemožnené „domôcť sa svojho zákonného práva pred Najvyšším súdom\nSR, ako i časom stráveným administratívnym riešením svojho zastúpenia“.\n7. Na tomto základe sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd\npodľa čl. 127 ústavy nálezom vyslovil porušenie ním označených práv napadnutým\nuznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne\nžiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 €\na náhradu trov konania.\n\n5\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\n8. Ústavný súd považoval za vhodné doručiť ústavnú sťažnosť sťažovateľa ešte\npred jej predbežným prerokovaním okresnému súdu na vyjadrenie, ktorý vo svojom\nstanovisku sp. zn. Spr 411/2020 z 1. júna 2020 doručenom ústavnému súdu 5. júna 2020\nuviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Jeho postup nemohol žiadnym spôsobom obmedziť\nprávo sťažovateľa na právnu pomoc, pretože odpustenie zmeškania lehoty je právny inštitút,\nktorý sa vôbec netýka práva strany sporu na akúkoľvek právnu pomoc. Okresný súd\nmu vo využívaní právnej pomoci nebránil ani brániť nemohol. Sťažovateľ podľa\njeho názoru ani nešpecifikoval, čím konkrétne malo dôjsť k obmedzeniu jeho práva\nna právnu pomoc, keďže žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podal zastúpený\nadvokátom.\n8.1 K námietke o porušení čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6\nods. 1 dohovoru okresný súd uviedol, že napadnutým uznesením zamietol žiadosť\no odpustenie zmeškanej lehoty z dôvodu, že nečinnosť ustanovených zástupcov nebola\nospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by mohol žiadosti vyhovieť. Nadväzne poukázal\nna právnu teóriu a judikatúru, z ktorej pri rozhodovaní vychádzal a podľa ktorej nečinnosť\nalebo čerpanie dovolenky zástupcu (advokáta) nie je ospravedlniteľný dôvod na odpustenie\nzmeškanej lehoty. Napokon aj v odôvodnení rozhodnutia centra z 1. júla 2019 je ako dôvod\nzmeny pôvodného rozhodnutia uvedená „nečinnosť advokáta“ [§ 5d ods. 2 zákona\nč. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene\na doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“)]. Za podstatné\npre posúdenie veci považoval aj interné predpisy Slovenskej advokátskej komory,\na to konkrétne čl. 5 uznesenia predsedníctva č. 26/10/2011 z 10. novembra 2011,\npodľa ktorého „V prípade odmietnutia poskytnutia právnych služieb v súlade so zákonom\no advokácii je advokát povinný vynaložiť úsilie na zabezpečenie náhradníka. Osobu\nnáhradníka, prípadne skutočnosť, že sa náhradníka advokátovi nepodarilo zabezpečiť,\n6\n\noznámi Centru právnej pomoci.“. V danom prípade nielenže nebol uvedený zákonný dôvod\nna odmietnutie poskytnutia právnych služieb podľa § 21 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“),\nale nebolo ani preukázané, že by ustanovení advokáti vynaložili úsilie na zabezpečenie\nnáhradníka. S ohľadom na uvedené uzatvára, že zistené skutočnosti vyhodnotil dostatočným\nspôsobom a riadne ich aj odôvodnil, a preto navrhol ústavnú sťažnosť „zamietnuť“.\nPo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mal okresný súd možnosť doplniť svoje\nstanovisko; túto možnosť nevyužil.\n9. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu,\nktorá sa k nej vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu 30. júla 2020. V rámci\njej obsahu uviedla, že ústavná sťažnosť smeruje len proti uzneseniu okresného súdu.\nSťažovateľ\n\nvšak\n\nnenapadol\n\nústavnou\n\nsťažnosťou\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na jeho rozhodnutie zostane naďalej právoplatné bez ohľadu na výsledok konania o ústavnej\nsťažnosti, a preto je ústavná sťažnosť sťažovateľa neúčelná a neefektívna. Okrem toho\nju zúčastnená osoba považuje aj za nedôvodnú, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého\nuznesenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Zdôraznila, že jej procesné a ústavné\npráva ako strany sporu vrátane práva na právnu istotu sú nemenej dôležité. Dôvod\nzamietnutia žiadosti sťažovateľa o odpustenie zmeškanej lehoty je podľa jej názoru\npotrebné hľadať u sťažovateľa, ako aj prvého advokáta, ktorý mu bol centrom ustanovený,\nnež v úvahách o údajnom porušení jeho ústavných práv postupom a rozhodnutím okresného\nsúdu.\n10. Na vyjadrenia predsedu okresného súdu a zúčastnenej osoby reagoval sťažovateľ\npodaním doručeným ústavnému súdu 19. augusta 2020, v ktorom zotrval na všetkých\nsvojich skutkových a právnych argumentoch uvedených v ústavnej sťažnosti. Zdôraznil,\nže plynutie času počas trvania správneho konania vedeného centrom by malo byť\nospravedlniteľným dôvodom pri posudzovaní žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty,\npretože nebolo zavinené sťažovateľom a tento nemal možnosť ovplyvniť jeho dĺžku.\n\n7\n\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\nže je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu\ntejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou\nalebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity\nje to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp\nminimalizácie\n\nzásahov\n\nústavného\n\nsúdu\n\ndo\n\nprávomoci\n\nvšeobecných\n\nktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n8\n\nsúdov,\n\n15. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n16.\n\nPredmetom\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nje\n\nnámietka\n\nsťažovateľa\n\no\n\nporušení\n\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny, podľa čl. 47\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny, každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch.\n19. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom.\n9\n\n20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,\nže\n\nprávne\n\nvýchodiská,\n\nna\n\nzáklade\n\nktorých\n\nústavný\n\nsúd\n\npreskúmava,\n\nči došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08).\n21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok\nústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá môže mať\n\nzáklad\n\nv\n\nplatnom\n\nalebo v takých medzinárodných\na bola vyhlásená\n\nspôsobom,\n\nprávnom\n\nzmluvách,\nktorý\n\nktoré\n\npredpisuje\n\nporiadku\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala,\n\nzákon\n\n(IV.\n\nÚS\n\n77/02).\n\nSúčasne\n\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej\nprávnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej\nnormy na zistený stav veci (m. m. II. ÚS 153/2018).\n22. Zmyslom a účelom ústavného práva na súdnu ochranu je zaručiť, resp. umožniť\nkaždému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok ustanovených zákonom\n(I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Článkom 46 ods. 1 ústavy sa teda zaručuje predovšetkým\nprístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva\nna súdnu ochranu (II. ÚS 71/97).\n23. Právo na prístup k súdu je jedným zo základných komponentov práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru. Z rozhodovacej praxe Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) možno vyvodiť viaceré prípustné možnosti obmedzenia\npráva na prístup k súdu. Patrí sem napr. imunita proti súdnemu konaniu (napr. cudzí\n10\n\ndiplomati), zákonné lehoty na uplatnenie určitých práv, inštitút súdnych poplatkov,\nnesplnenie formálnych a materiálnych žalobných náležitostí, ale tiež povinné advokátske\nzastúpenie.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n24. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým uznesením\nokresného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, došlo\nk porušeniu jeho práv. Podľa jeho názoru bol dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie\ndovolania, spočívajúci v zabezpečovaní mu právnej pomoci ako osobe nemajetnej,\nospravedlniteľný. Je teda presvedčený o tom, že splnil všetky predpoklady vyplývajúce\nz § 122 CSP na to, aby okresný súd rozhodol o jeho žiadosti kladne. Keďže tak neurobil,\nobmedzil ho v práve na prístup k súdu.\n25. Ako vyplýva z dosiaľ uvedeného, v posudzovanom prípade je v hre jedno\nzo zásadných práv strany sporu, a to právo na právnu pomoc v civilnom sporovom konaní\nv kontexte práva na prístup k súdu. Z tohto dôvodu nadobúda procesný postup okresného\nsúdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa na odpustenie zmeškanej lehoty ústavný\nrozmer.\n26. Právo na právnu pomoc je zakotvené nielen v ústave, ale aj v medzinárodných\ndokumentoch. Aplikačne významná je predovšetkým úprava obsiahnutá v dohovore. Hoci\nje v ňom právo na právnu pomoc výslovne zaručené len vo veciach trestných\n[čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru], ESĽP svojou judikatúrou vyvodil, že právo na právnu\npomoc v civilných veciach je obsiahnuté v čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP vo veci\nAirey proti Írsku z 9. 10. 1979 č. 6289/73, § 26; obdobne rozsudok ESĽP vo veci McVicar\nproti Spojenému kráľovstvu zo 7. 5. 2002 č. 46311/99, § 47). Okrem dohovoru je právo\nna právnu pomoc zakotvené napríklad aj v čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach.\n\n11\n\n27. Právo na právnu pomoc má dvojakú povahu. V prvom rade zaručuje každému,\naby sa v súdnom konaní mohol nechať zastupovať osobou znalou práva (spravidla\nadvokátom), súčasne však zahŕňa pozitívne záväzky, ktoré musí plniť štát. Podľa judikatúry\nESĽP je štát povinný (aktívne) zaručiť efektívny prístup k súdu vrátane toho, aby strany\nsporu mali možnosť dostatočne uplatniť svoje práva na súde (rozsudok vo veci Airey\nproti Írsku,\n\n§\n\n25\n\na\n\n24).\n\nMôže\n\nto\n\nzahŕňať\n\ni\n\nzabezpečenie\n\nprávnej\n\npomoci,\n\npokiaľ je nevyhnutná pre efektívny prístup k súdu vzhľadom na povinné zastúpenie\nv konaní pred súdom či s ohľadom na zložitosť procesu alebo samotného prípadu. Európsky\nsúd pre ľudské práva však ponecháva ustanovenie konkrétnych prostriedkov pre dosiahnutie\nuvedeného cieľa (efektívny prístup k súdu) na úvahe každého členského štátu (rozsudok\nvo veci Airey proti Írsku, § 26; rozsudok vo veci McVicar proti Spojenému kráľovstvu,\n§ 47, § 48; či rozsudok vo veci Steel a Morris proti Spojenému kráľovstvu, § 60).\nK dosiahnutiu požadovaného výsledku v podmienkach nášho súdnictva slúži viacero\nprávnych inštitútov; jedným z nich je zabezpečenie poskytovania právnej pomoci fyzickým\nosobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby\nna riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, a to podľa zákona o poskytovaní právnej\npomoci.\n28. Vo veci sťažovateľa išlo o podanie opravného prostriedku (dovolania),\nna ktorého spísanie a podanie vyžaduje právna úprava (Civilný sporový poriadok) povinné\nprávne\n\nzastúpenie.\n\nSťažovateľ\n\ndeklaroval,\n\nže\n\nsi\n\nadvokáta\n\nnemôže\n\nzabezpečiť,\n\npretože je v materiálnej núdzi. Keďže mu hrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty,\ncentrum mu na jeho žiadosť poskytlo predbežnú právnu pomoc v zmysle zákona\no poskytovaní právnej pomoci. Napriek tomu lehotu na podanie dovolania zmeškal,\npretože dvaja advokáti, právoplatne ustanovení centrom, mu právnu pomoc z rôznych\ndôvodov neposkytli, a sťažovateľovi v dôsledku toho medzičasom uplynula lehota\nna podanie dovolania. Až advokát ustanovený centrom ako tretí v poradí sťažovateľovi\nprávnu pomoc poskytol, dovolanie mu spísal a podal ho spolu so žiadosťou o odpustenie\nzmeškanej lehoty.\n\n12\n\n29. Aplikovanou právnou normou bolo ustanovenie § 122 CSP, v zmysle ktorého súd\nodpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal\nz ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh\nje potrebné podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.\nV konaní\n\nnebolo\n\nsporné,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\nako\n\nsubjekt,\n\nktorému\n\nlehota\n\npatrila\n\na ktorý ju zmeškal, splnil predpoklady vyplývajúce z citovaného § 122 CSP spočívajúce\nv podaní žiadosti, dodržaní lehoty na jej podanie a v pripojení zmeškaného procesného\núkonu (dovolania). Sporným sa stal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sťažovateľ zmeškal\nlehotu. Zákon takýto dôvod nešpecifikuje a okolnosti, ktoré pod tento pojem môžu spadať,\nsú ponechané na súdnu prax. Právna teória i doterajšia súdna prax uznáva\nza ospravedlniteľný\n\ndôvod\n\nnapríklad\n\nnáhle\n\nochorenie,\n\núraz,\n\nživelnú\n\npohromu\n\nalebo nepredvídanú pracovnú cestu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 73/2018\nz 21. júna 2018).\n30.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nnepovažoval\n\ndôvod\n\nuvedený\n\nv\n\nžiadosti\n\nsťažovateľa\n\nza ospravedlniteľný. Tvrdil, že sťažovateľ mal po doručení rozsudku krajského súdu riadne\nustanovených advokátov, tí mu boli pridelení prostredníctvom centra, a pokiaľ je sťažovateľ\ntoho názoru, že advokáti mu svojím konaním/nekonaním znemožnili jeho právo podať\nriadne a včas dovolanie, má právo obrátiť sa na Slovenskú advokátsku komoru s podnetom\nna začatie disciplinárneho konania proti konkrétnym advokátom. Uvedené však podľa jeho\nnázoru nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý je možné žiadosti o odpustenie\nzmeškanej lehoty vyhovieť.\n31. Ústavný súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu\nako aj spisu centra chápe úvahy okresného súdu, ak pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa\nhodnotil priebeh prideľovania advokátov prostredníctvom centra a identifikoval v ňom\nmožné pochybenia advokátov. Vo všeobecnosti by bolo síce možné akceptovať záver\nokresného súdu o tom, že nečinnosť advokátov nie je ospravedlniteľným dôvodom,\npre ktorý možno zmeškanú lehotu odpustiť, v okolnostiach danej veci (rozobratých\nv nasledujúcich bodoch tohto nálezu) však zasahuje tento záver podstatu sťažovateľom\nnamietaných práv.\n13\n\n32. Je pravdou, že na včasnosť poskytnutia právnej pomoci na podanie dovolania mal\nvýrazný vplyv prvý z ustanovených advokátov a istý negatívny podiel (spočívajúci\nv sťaženej komunikácii a spolupráci) mal na tom i sťažovateľ. Je však potrebné zdôrazniť,\nže lehota na podanie dovolania je dvojmesačná a sťažovateľ ako potenciálny dovolateľ\nmá právo využiť lehotu na podanie dovolania do posledného dňa, ktorý má k dispozícii.\nPo tom, čo advokát doručil centru žiadosť o určenie náhradného právneho zástupcu\n(20. jún 2019),\n\nmal\n\nsťažovateľ\n\nk\n\ndispozícii\n\nešte\n\nzvyšnú\n\nčasť\n\nlehoty,\n\npočas ktorej mu centrum určilo náhradného právneho zástupcu. Tento sa prípadom\nsťažovateľa odmietol zaoberať z dôvodu krátkosti času na prevzatie zastupovania\na nevenovania sa problematike spotrebiteľského práva. Prekážka vykonania úkonu\nsa teda vyskytla (aj) na konci lehoty, pričom pre skúmanie jej povahy je podstatné, či mohla\nzabrániť vykonaniu úkonu a či ju sťažovateľ mohol predvídať, prípadne odstrániť.\n33. Dôvodom neposkytnutia právnej pomoci v čase (ešte) možného včasného\npodania opravného prostriedku bola nečinnosť advokátov, tak ako to správne konštatoval\ni okresný súd. Podstatné je, že sťažovateľ nemohol nečinnosť druhého ustanoveného\nadvokáta ovplyvniť, nebránil vykonaniu zmeškaného úkonu, a čo je najpodstatnejšie,\nnemohol dovolanie podať sám bez právneho zastúpenia. Sťažovateľ bol na ustanoveného\nadvokáta z dôvodu svojej nemajetnosti odkázaný, pretože na podanie dovolania sa vyžaduje\npovinné právne zastúpenie.\n34. Hoci teda centrum ustanovilo sťažovateľovi postupne dvoch advokátov,\na formálne zabezpečilo sťažovateľovi právnu pomoc v zmysle ustanovení zákona\no poskytovaní právnej pomoci, žiaden z ustanovených advokátov mu počas lehoty\nna podanie\n\ndovolania\n\nneposkytol\n\nprávnu\n\npomoc\n\naj\n\nz\n\nhľadiska\n\nmateriálneho,\n\nteda tak, aby mohla mať v prebiehajúcom civilnom spore relevanciu.\n35. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na prípad riešený ESĽP, v ktorom bola\nsťažovateľovi poskytnutá právna pomoc, aby podal žalobu o náhradu škody proti obhajcovi.\nVšetci traja obhajcovia, ktorí mu boli ustanovení, požadovali odvolanie z prípadu z dôvodu\nosobných prepojení s obhajcom, s ktorým sa sťažovateľ chcel súdiť. Európsky súd\n14\n\npre ľudské páva rozhodol, že súd, ktorý povolil, aby sa sťažovateľ obhajoval sám v konaní\nproti odborníkovi pracujúcemu v oblasti práva, mu neumožnil prístup k súdu za podmienok,\nktorý by zabezpečili účinné využívanie jeho práv, a to bolo v rozpore s čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(rozsudok vo veci Bertuzzi proti Francúzsku z 13. 2. 2003, č. 36378/97, § 31). Rovnako\nrozhodol ESĽP aj v prípade, v ktorom sťažovateľ žiadal rumunského ministra\nspravodlivosti, aby mu pomohol zabezpečiť návrat jeho syna, ktorého matka vzala\ndo Talianska. Následne prokurátor inicioval konanie o návrate na talianskom súde,\nktorý dospel k záveru, že dieťa nebolo neoprávnene premiestnené. Sťažovateľ sa domáhal\nodvolania proti rozsudku,\n\nale\n\nkeďže\n\nmu boli opakovane\n\nposkytnuté neúplné\n\nalebo zavádzajúce informácie o odvolacom konaní, neučinil tak v stanovenej lehote.\nEurópsky súd pre ľudské páva vo svojom rozhodnutí uviedol, že oneskorenie talianskych\norgánov v poskytovaní relevantných a správnych usmernení v spojení s chýbajúcim\npraktickým a účinným zastúpením zasiahol samotnú podstatu práva sťažovateľa na prístup\nk súdu. Preto jednomyseľne rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 6 dohovoru (rozsudok\nvo veci Anghel proti Taliansku z 25. júna 2013 č. 5968/09, § 64). I z týchto rozhodnutí\nplynie povinnosť štátov byť dôkladnými v zabezpečovaní skutočného a účinného\nvyužívania práv vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru.\n36. Základnému právu na právnu pomoc zodpovedá podľa názoru ústavného súdu\nnielen povinnosť štátneho orgánu vytvoriť podmienky pre dostupnosť právnej pomoci\nv rozsahu konania pred príslušným orgánom, ale aj jej reálne poskytnutie. Na ustanovenie\nadvokáta osobe v materiálnej núdzi ako integrálnej súčasti ústavne zaručeného práva\nna právnu pomoc je potrebné nazerať predovšetkým z hľadiska materiálneho, teda tak,\naby sa zabezpečila maximálna možná reálna ochrana práv strany sporu. Inými slovami,\nobsah práva na právnu pomoc, ktorý je zaručený čl. 47 ods. 2 ústavy, nie je naplnený\nlen tým, že sa formálne o tejto pomoci rozhodne, ale najmä tým, že sa rozhodnutie\no poskytnutí právnej pomoci reálne vykoná. V rámci vymedzeného obsahu základného\npráva na právnu pomoc neobstojí záver okresného súdu, ktorému na zamietnutie žiadosti\no odpustenie zmeškanej lehoty postačovalo, že sťažovateľ mal riadne ustanovených\nadvokátov prostredníctvom centra, pretože sťažovateľ z takto formálne poskytnutej právnej\n\n15\n\npomoci, na ktorú bol odkázaný v konečnom dôsledku, nič nemal, právnu službu\n„nekonzumoval“.\n37. Pokiaľ teda zákonodarca vyžaduje na podanie dovolania povinné právne\nzastúpenie, a zabezpečuje pre prípad nemajetnosti potenciálneho dovolateľa mechanizmus\nbezplatnej právnej pomoci, nemôže ísť proces jej zabezpečovania a následného zlyhania\nna ťarchu žiadateľa o túto právnu pomoc. Uvedené platí o to viac, ak zlyhanie právnej\npomoci znamená pre žiadateľa obmedzenie, resp. znemožnenie práva na prístup k súdu.\n38. V kontexte už uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľovi nebola v čase\nmožného\n\nvčasného\n\npodania\n\ndovolania\n\nposkytnutá\n\nefektívna\n\nprávna\n\npomoc,\n\ntak ako ju zaručuje čl. 47 ods. 2 ústavy, a v tom spočíval dôvod zmeškania lehoty.\nKeďže sťažovateľ ako klient centra bol na túto právnu pomoc odkázaný, možno medzi\ntýmto dôvodom a zmeškaním lehoty identifikovať príčinnú súvislosť. Nemožno\npreto považovať záver o jeho neospravedlniteľnosti s poukazom na pochybenia advokátov\na odkazom sťažovateľa na Slovenskú advokátsku komoru za ústavne konformný. Riešenie\npotenciálnych zlyhaní advokátov je skutočne v kompetencii Slovenskej advokátskej\nkomory, tak ako na to poukázal okresný súd. Disciplinárne konanie je však samostatnou\nlíniou, ktorá prebieha nezávisle od civilného sporového konania (a môže prebiehať i popri\nňom), nedokáže zvrátiť negatívny dopad týchto zlyhaní na kauzu prebiehajúcu na úrovni\nvšeobecného súdnictva. Tento potenciál mal vo veci sťažovateľa iba inštitút odpustenia\nzmeškanej lehoty.\n39. Právnej pomoci z popísaného materiálneho hľadiska sa sťažovateľ dočkal\naž s ustanovením v poradí tretieho advokáta, ktorý nielenže prevzal jeho právne zastúpenie\na spísal mu dovolanie, ale podal i žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty\ntak, aby sťažovateľ neprišiel o možnosť preskúmania jeho kauzy v dovolacom konaní\nz dôvodov, na ktoré nemal dosah. Až postupom tohto advokáta bolo reálne naplnené\nzákladné právo sťažovateľa na právnu pomoc, avšak okresný súd mu nepriznal relevanciu,\nčím\n\nzasiahol\n\ndo\n\njeho\n\nzákladného\n\npráva\n\npodľa\n\nčl.\n\n47\n\nods.\n\n2\n\nústavy,\n\na keďže to pre sťažovateľa prakticky znamenalo znemožnenie jeho práva na prístup k súdu,\n16\n\nsúčasne zasiahol i do jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n40. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie predostrel názor, že počas správneho\nkonania, v ktorom centrum rozhoduje o žiadosti o ustanovenie advokáta žiadateľovi\nv materiálnej núdzi, by mala lehota na podanie opravného prostriedku spočívať. V tejto\nsúvislosti sa žiada poukázať na znenie § 71 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov upravujúce spočívanie (neplynutie) lehoty\nna podanie žaloby na správny súd. Ide o prípad, ak budúci žalobca pred podaním žaloby\npožiada centrum podľa § 10 zákona o poskytovaní právnej pomoci o ustanovenie advokáta\nz dôvodu jeho materiálnej núdze. V takom prípade od preukázateľného podania\ntejto žiadosti až do právoplatného rozhodnutia o nej neplynie (spočíva) lehota na podanie\nžaloby. Koniec neplynutia lehoty zákon viaže na skutočnosť, ktorou je právoplatnosť\nrozhodnutia centra o tejto žiadosti. Nie je pritom relevantné, či ide o rozhodnutie pozitívne\nalebo negatívne. Zostávajúca lehota na podanie správnej žaloby začne žalobcovi\nopäť plynúť deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení advokáta\n(Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.\nBratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.).\n41. Porovnateľná právna úprava v rámci Civilného sporového poriadku absentuje,\navšak to neznamená, že sa ustanovovanie advokáta prostredníctvom centra, ktoré zlyháva\nz dôvodov nezávislých od vôle žiadateľa, nemôže stať dôvodom, pre ktorý možno\nzmeškanie lehoty odpustiť (tam, kde zákon odpustenie lehoty pripúšťa). Niet žiadneho\ndôvodu, prečo by mal byť štandard ochrany práva na bezplatnú právnu pomoc v civilnom\nsporovom konaní\n\nnižší\n\nnež\n\nv správnom súdnom\n\nkonaní.\n\nTakýmto\n\ndôvodom\n\nnie je ani skutočnosť, že v civilnom spore sa rozhoduje spravidla o horizontálnych vzťahoch\nmedzi stranami sporu v rovnom postavení, kým predmetom správneho súdneho konania\nsú vertikálne vzťahy, pri ktorých bol v predchádzajúcom správnom konaní jeden\nz účastníkov v nadradenom postavení; a to tým viac, že pre všetkých účastníkov\nakéhokoľvek súdneho konania platí, že sú si v konaní rovní (čl. 47 ods. 3 ústavy).\n\n17\n\n42. Ústavný súd tak na základe posúdenia všetkých okolností danej veci dospel\nk záveru, že napadnutým uznesením, ktorým okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa\no odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania, boli porušené základné právo\nsťažovateľa na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorého súčasťou je i právo na prístup k súdu (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nK zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie\n43. V zmysle čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy a jemu zodpovedajúceho § 133\nods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie ústavnej sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1 čl. 127 ústavy, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah.\n44. Ústavný súd, rešpektujúc príkaz zakotvený v prvej vete čl. 127 ods. 2 ústavy\n(ako aj v § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde), napadnuté uznesenie zrušil (bod 2 výroku\nnálezu).\n45. Sťažovateľ sa petitom ústavnej sťažnosti domáhal tiež toho, aby ústavný súd\npo zrušení napadnutého uznesenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.\n46. Z čl. 127 ods. 2 tretej vety a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde vyplýva, že v spojení s vyslovením porušenia ústavou zaručených práv\nprávoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci a zrušením napadnutého rozhodnutia\nmôže ústavný súd fakultatívne rozhodnúť aj o vrátení veci na ďalšie konanie príslušnému\norgánu verejnej moci, t. j. v prípade sťažovateľa okresnému súdu. Pri rozhodovaní\no tom, či právomoc vrátiť vec na ďalšie konanie v tom-ktorom prípade uplatní, musí\nústavný súd predovšetkým vyhodnotiť, či vrátenie veci na ďalšie konanie môže prispieť\nk efektívnej ochrane práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, ako aj skutočnosť, či je náprava\n18\n\nprotiprávneho stavu vrátením veci na ďalšie konanie v posudzovanom prípade z právneho\nči faktického hľadiska možná (I. ÚS 397/2014).\n47. V nadväznosti na už uvedené, ako aj v nadväznosti na argumentáciu zúčastnenej\nosoby (bod 9) nemohol ústavný súd opomenúť skutočnosť, že sťažovateľ proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo (právoplatne) rozhodnuté o dovolaní, ústavnú sťažnosť\nnepodal, čo znamená, že ústavný súd nemá oprávnenie a ani dôvod ústavnosť a zákonnosť\n(ústavnou sťažnosťou nenapadnutého) rozhodnutia najvyššieho súdu spochybňovať, tobôž\nho zrušiť. Za taký dôvod nemožno považovať ani to, že v bode 1 výroku tohto nálezu\nvyslovuje porušenie ústavou zaručených práv napadnutým uznesením okresného súdu.\nPrípadné vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom by sa opätovne\nzaoberal žiadosťou sťažovateľa o odpustenie zmeškanej lehoty, by teda na veci sťažovateľa\nnič nezmenilo, keďže o jeho dovolaní sa už právoplatne rozhodlo a ani zrušenie\nnapadnutého uznesenia na tomto stave nemôže nič zmeniť. Preto ústavný súd návrhu\nsťažovateľa na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie nevyhovel (bod 5 výroku\nnálezu).\nVI.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n48. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n49. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 500 €, dôvodiac tým, že mu bolo znemožnené riadne preskúmanie\njeho veci v dovolacom konaní.\n50. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v prípade sťažovateľa obnova stavu\npred porušením jeho práv nie je právne možná (bod 47 tohto nálezu), zaoberal\nsa jeho návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pričom vychádzal\n19\n\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej cieľom primeraného finančného zadosťučinenia\nje dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,\nže k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,\nnielen vyslovenie porušenia tohto základného práva, prípadne zrušenie namietaného\nrozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie (m. m. IV. ÚS 210/04).\n51. Po posúdení veci ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nepochybne\nexistujú dôvody na poskytnutie vyššieho stupňa ochrany priznaním primeraného finančného\nzadosťučinenia. Ústavný súd pritom v kontexte argumentácie sťažovateľa zohľadnil\npredovšetkým skutočnosť, že k porušeniu jeho práv skutočne došlo a náprava jeho\ndôsledkov obnovením stavu pred porušením práv nie je z ústavnoprávneho hľadiska možná.\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\nústavný\n\nsúd\n\npriznal\n\nsťažovateľovi\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie vo výške 500 € (bod 3 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n52. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov konania,\nktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.\n53. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n54. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky\nje priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka. Pri výpočte trov konania za prvé dva úkony právnej\nslužby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti, vychádzal\n20\n\nústavný súd z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku\n2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\npredstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019,\nt. j. za dva úkony 346,26 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej služby uskutočnený už v roku\n2020 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu, ústavný súd vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019,\nktorá bola 1 062 €. Odmena za tento právny úkon v zmysle už popísaných pravidiel\npredstavuje sumu vo výške 187,62 € (t. j. 177,00 € + 10,62 € režijný paušál). Trovy\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak predstavujú celkovú sumu\n533,88 €, a ústavný súd ju sťažovateľovi priznal v celej výške (bod 4 výroku nálezu).\n55. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n56. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-právna pomoc", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "lehota-zmeškanie lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "advokát, advokácia-právna pomoc", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "lehota-zmeškanie lehoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Csp/25/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2812102-c020-4257-bd7f-1aa7111b76da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "afbc2d92-5fd9-4f02-8aa4-535500583045:7b52a9ff-1346-4f77-beee-e2e464b883cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4413211680.1", "spisova_znacka": "4Cdo/73/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/73/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4413211680.1"}, {"guid": "efc73c8d-5741-4398-a3ca-28c54a43978f:781fa328-a0df-459d-85ad-c89c5ebd6470", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Csp/25/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn. 20Csp/25/2018 z 30. 4. 2018", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2018-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/efc73c8d-5741-4398-a3ca-28c54a43978f:781fa328-a0df-459d-85ad-c89c5ebd6470"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5fb8182f-6edb-4ef6-ba50-977cc4b91277", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.625.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 625/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 625/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.625.2025.1"}, {"guid": "ussr:2324eedf-3ff8-4590-9f80-69cdd9d049c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.378.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.378.2023.2"}, {"guid": "ussr:7d20960a-2c76-4415-b2bd-b723dabaae18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.209.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.209.2022.1"}, {"guid": "98a3cd92-920e-45c9-897e-628e5f1594e9:c9e7840f-2389-4149-a85a-82307cad1152", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6025200049.2", "spisova_znacka": "4Obo/2/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/2/2026 z 26. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6025200049.2"}, {"guid": "f79e8a8a-9a78-4b53-bc4e-e940546b9993:2c1db43b-d0ce-4065-a5cb-b588e2c277bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3823200919.2", "spisova_znacka": "4Cdo/27/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/27/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3823200919.2"}, {"guid": "e2e960e3-092d-43a6-83ba-be4c28007845:a28f12a5-f2ba-4e55-98f6-61eed3fcf9e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3623200027.1", "spisova_znacka": "4Cdo/174/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/174/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3623200027.1"}, {"guid": "f8ac4600-9803-424d-9cb0-ec02dd4bee7e:d1ff8847-fb28-4f13-9eb9-1a6ce72cd0a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200539.1", "spisova_znacka": "3Svk/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/1/2023 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200539.1"}, {"guid": "7c2d2da0-148c-4fe0-bbaf-5d5bd57bbbb6:3b7f0719-2ab4-41a8-81bf-0f25f0395522", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100188.2", "spisova_znacka": "6S/13/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/13/2026 z 27. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-07-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100188.2"}]}