{"guid": "ussr:4ad08f03-6829-4ca2-8e90-4209ad694335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 41/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ad08f03-6829-4ca2-8e90-4209ad694335", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2/text", "citacie_n": 24, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 41/2020-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej\nspoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r. o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO 36 521 451,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s. r. o., Lazovná 20, Banská\nBystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Roman Haluška, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 90/2016 z 31. januára 2019 za účasti\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r. o., podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Sžf 90/2016 z 31. januára 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 90/2016\nz 31. januára 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nnahradiť trovy konania\n\nobchodnej spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r. o., v sume 640,66 € (slovom\nšesťstoštyridsať\n\neur\n\na\n\nšesťdesiatšesť\n\ncentov)\n\nna\n\núčet\n\nadvokátskej\n\nkancelárie\n\nMatejka & Haluška s. r. o., Lazovná 20, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56\nods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 41/2020-31 z 28. januára 2020 prijal\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r. o.,\nPriemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO 36 521 451 (ďalej len „sťažovateľka“), v časti,\nktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžf 90/2016 z 31. januára 2019\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka\nsa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\n19. januára 2015 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\naj\n\n„správny\n\norgán“\n\nalebo\n\n„žalovaný“)\n\nč. 1100304/1/530814/2014 z 3. decembra 2014, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového\núradu\n\nNitra,\n\nkontaktného\n\nmiesta\n\nZlaté\n\nMoravce\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„správca\n\ndane“)\n\nč. 9416301/5/3992299/2014 z 26. augusta 2014, ktorým sťažovateľke podľa § 156\n\n2\n\nods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nvyrubil sankciu – úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň\nz príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 2 723 € použitím\núrokovej sadzby 15 % ročne zo sumy neodvedených preddavkov na daň z príjmov\nzo závislej činnosti vo výške 16 989,96 € za 390 dní omeškania, t. j. za obdobie\nod 5. apríla 2013 do 30. apríla 2014 (t. j. dátumu vykonania ročného zúčtovania za rok\n2013). Sťažovateľka s poukazom na to, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 32 R 3/2013\nz 15. mája 2013 začal reštrukturalizačné konanie sťažovateľky (dlžníčky), uznesením\nsp. zn. 32 R 3/2013 z 21. júna 2013 povolil reštrukturalizáciu sťažovateľky a vyzval\nvšetkých veriteľov sťažovateľky, aby v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie\nprihlásili svoje pohľadávky u správcu, a uznesením sp. zn. 32 R 3/2013 z 31. januára 2014\n(publikovaným v Obchodnom vestníku 7. februára 2014) potvrdil reštrukturalizačný plán\nsťažovateľky a reštrukturalizáciu sťažovateľky ukončil, v správnej žalobe namietala,\nže pohľadávka správcu dane mala byť uplatnená v reštrukturalizácii prihláškou, no keďže\nsa tak nestalo, právo na peňažné plnenie podľa § 84 ods. 1 písm. g) v časti vety\nza bodkočiarkou daňového poriadku zaniklo, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k vyrubeniu\núroku z omeškania správcom dane. Sťažovateľka zastávala názor, že rozhodnutie a postup\nsprávcu dane, ktorým daňovému subjektu po skončení reštrukturalizácie vyrubuje úrok\nz omeškania za omeškanie so splnením právnej povinnosti, ku ktorému došlo v čase\npred začatím reštrukturalizačného konania a ktorý je podľa osobitných noriem obsiahnutých\nv zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)\nnevymáhateľný, nemôže byť zákonný, nemôže ísť o efektívnu správu daní, na ktorej má štát\nnepochybný\n\nzáujem,\n\nani\n\nnemôže\n\ndôjsť\n\nk naplneniu\n\nsamotného\n\núčelu\n\nsankcie\n\npodľa daňového poriadku. Akceptáciou napadnutého rozhodnutia správcu dane nepochybne\ndošlo aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania.\n\n3\n\n2.1 Žalovaný v predmetnom konaní uviedol, že sťažovateľka podala prehľad\no zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie\nobdobie február 2013 s preddavkom na daň vo výške 16 989,96 € elektronicky\n7. apríla 2013. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zákon\n\no dani\n\nz príjmov“)\n\nzamestnávateľ,\n\nktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu\nnajneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy\nzamestnávateľa k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom\ndane, neurčí inak. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia bola sťažovateľka povinná\nuhradiť preddavok na daň zo závislej činnosti v lehote do 5. apríla 2013. Daňový\nnedoplatok, ktorý tvoria preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti\nza zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 16 989,96 € uvedené v prehľade\nzo 7. apríla 2013,\n\nnebolo\n\nmožné\n\nprihlásiť\n\na\n\nuplatniť\n\nako\n\npohľadávku\n\ndo reštrukturalizačného konania, pretože ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol\npo potvrdení reštrukturalizačného plánu prijatého schvaľovacou schôdzou 10. januára 2014\na súčasnom skončení reštrukturalizácie. Keďže sťažovateľka neuhradila preddavok\nv zákonom stanovenej lehote, správca dane vydal 26. augusta 2014 rozhodnutie\nč. 9416301/5/3992299/2014, ktorým jej podľa § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku\nvyrubil ako sankciu úrok z omeškania v sume 2 723 €, počítaný k 30. aprílu 2014, t. j.\nk dátumu vykonania ročného zúčtovania za rok 2013, v počte 390 dní omeškania. Žalovaný\npoukázal na to, že vyrubenie úroku z omeškania je zákonom stanovená povinnosť správcu\ndane bez ohľadu na skutočnosť, či bude sankcia ako daňová pohľadávka prihlásená\ndo reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n3. Krajský súd rozsudkom č. k. 15 S 2/2015-52 z 22. marca 2016 správnu žalobu\nsťažovateľky zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval,\nže sťažovateľka je zamestnávateľom a platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti\nsvojich zamestnancov – daňovníkov. V prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch\nna daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 sťažovateľka\nuviedla svoju odvodovú povinnosť z titulu preddavkov na daň v sume 16 989,96 €,\nktorú mala odviesť správcovi dane najneskôr do 5. apríla 2013 a od 6. apríla 2013 bola\n\n4\n\ns odvedením tohto preddavku v omeškaní, čo nebolo sporné. Podľa názoru krajského súdu\npohľadávku správcu dane predstavujúcu vyrubený úrok z omeškania nebolo možné prihlásiť\ndo reštrukturalizačného konania sťažovateľky z dôvodu, že vznikla až po skončení\nreštrukturalizačného konania na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 18. decembra 2014. Predpokladom toho, aby si správca dane v súlade s § 158\nods. 5 daňového poriadku prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania\nje existencia takejto pohľadávky vo forme daňového nedoplatku, ktorý sa pre účely\nreštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Správca dane bol povinný postupovať\npodľa § 156 ods. 1 písm. d) a ods. 2 daňového poriadku a úrok z omeškania vyrubiť\na vo vyrubovacom konaní nebol oprávnený posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky;\ntouto otázkou sa nemal dôvod zaoberať ani krajský súd, pretože predmetom tohto konania\nje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu len v súvislosti\ns vyrubením úroku z omeškania.\n4.\n\nProti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\npodala\n\nsťažovateľka\n\nodvolanie,\n\nv ktorom zopakovala svoje argumenty týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaného\na nesprávnej aplikácie § 156 ods. 1 písm. d) a ods. 2 a § 158 ods. 5 daňového poriadku\nžalovaným, ako aj krajským súdom na daný prípad vzhľadom na reštrukturalizáciu\nsťažovateľky. Podľa názoru sťažovateľky právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká\nna základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti\na rozhodnutie o jej vyrubení ovplyvňuje výlučne jeho splatnosť, a tým oprávnenie\nsprávneho orgánu jemu zodpovedajúce plnenie vymáhať, nie však vznik pohľadávky.\nV doplňujúcom stanovisku z 29. mája 2018 sťažovateľka poukázala na to, že v obdobnej\nveci najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Sžf 2/2016 z 23. mája 2017 konštatoval: „...\nv súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možno považovať\núrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým,\nže ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti\ndaňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Preto správca dane vedomý\nsi začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupu podľa špeciálneho\nprávneho predpisu, ktorým je zák. č. 7/2005 Z. z., mal ako súčasť daňového nedoplatku\n\n5\n\nuplatňovať v zmysle § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku aj úrok z omeškania. Tým,\nže tak nekonal, tento nárok správcu dane v súlade s § 138 zák. č. 7/2005 Z. z. zanikol.“\n5. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne\nsprávny s tým, že krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a ani najvyšší súd v rozhodnutí krajského súdu nezistil\nžiaden rozpor so zákonom. Aj podľa názoru najvyššieho súdu „v danom prípade nebolo\nmožné pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť\ndo\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\nskončeného\n\nna\n\nzáklade\n\nuznesenia\n\nsúdu\n\nzo dňa 31. 01. 2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. 02. 2014,\nnakoľko táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia\nsprávcu dane zo dňa 26. 08. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2014,\nteda až po skončení reštrukturalizačného konania... Keďže však daňový nedoplatok (úrok\nz omeškania) bol vyrubený rozhodnutím zo 26. 08. 2014 (právoplatným dňa 18. 12. 2014),\nneexistoval ako pohľadávka v čase reštrukturalizácie žalobcu a správca dane\nju preto nemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Z uvedeného dôvodu nemohla\nzaniknúť podľa § 84 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z.“. Vo vzťahu k svojmu\nodlišnému právnemu názoru vyjadrenému v rozsudku sp. zn. 1 Sžf 2/2016 z 23. mája 2017\nnajvyšší súd uviedol, že v danom prípade ide o výnimku z ustálenej súdnej praxe.\n6. Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za zjavne\nneodôvodnený\n\na\n\narbitrárny\n\na\n\nopakujúc\n\nargumenty,\n\nktoré\n\nvzniesla\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi, v ústavnej sťažnosti najvyššiemu súdu vytýka, že na konkrétne\na pre\n\nrozhodnutie\n\nprávne\n\nvýznamné\n\nnámietky\n\nsťažovateľky\n\nnereagoval\n\nvôbec\n\nalebo len formálne bez adekvátneho materiálneho obsahu a že bez zrozumiteľného\nvysvetlenia svoje rozhodnutie založil výlučne na doslovnom jazykovom výklade\nniektorých selektívne zvolených ustanovení daňového poriadku, prehliadajúc systematické\nsúvislosti a účel iných, na prejednávanú vec aplikovateľných právnych noriem\nvyplývajúcich nielen z daňového poriadku [§ 156 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 158\nods. 5 v spojení s § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku], ale aj zo zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, pokiaľ ide o reštrukturalizačné konanie (§ 120 ods. 1 a § 155\n\n6\n\nods. 2). Podľa názoru sťažovateľky právny záver najvyššieho súdu, že právny charakter\núroku z omeškania v insolvenčných pomeroch je determinovaný časom vydania rozhodnutia\nsprávcu dane, vedie k absurdným interpretačným výsledkom, ktoré sú svojou povahou\nnezlučiteľné s princípom materiálneho právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy.\nVyrubenie úroku z omeškania je len spôsobom realizácie práva požadovať jeho zaplatenie,\nnie právnou skutočnosťou, od ktorej by daňové orgány takéto právo odvodzovali. Daňový\nnedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane\nvyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok,\nktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť\nalebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky,\nktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky\nalebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Sťažovateľka\nnajvyššiemu súdu vytkla, že bližšie nereagoval ani na svoj odlišný právny názor vyjadrený\nv rozsudku sp. zn. 1 Sžf 2/2016 z 23. mája 2017.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\n8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. KP 3/2020-71\nz 13. februára 2020 vyjadrila podpredsedníčka najvyššieho súdu, v ktorom uviedla,\nže v predmetnej veci bolo potrebné posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úroku\nz omeškania, ktorý bol sťažovateľke vyrubený správcom dane podľa § 156 ods. 1 písm. d)\ndaňového poriadku, ako aj to, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť\ntakúto pohľadávku prihláškou do reštrukturalizačného konania. Najvyšší súd dospel\nk záveru, že v danom prípade pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku\n\n7\n\nz omeškania nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania skončeného\nna základe uznesenia okresného súdu z 31. januára 2014, ktoré bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku 7. februára 2014, keďže táto pohľadávka vo forme úroku\nz omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane z 26. augusta 2014,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2014, teda až po skončení reštrukturalizačného\nkonania. Neopodstatnená bola aj námietka sťažovateľky, že otázku vymáhateľnosti úroku\nz omeškania bolo nutné skúmať v rámci posudzovania zákonnosti jeho vyrubenia.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu správca dane musel postupovať podľa § 156\nods. 1 písm. d) a ods. 2 daňového poriadku a úrok z omeškania sťažovateľke vyrubiť,\npričom v tomto konaní nemohol posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky.\nV predmetnom prípade sa najvyšší súd pridŕžal ustálenej rozhodovacej praxe a rozhodol\ntak, ako v obdobných prípadoch vedených pod sp. zn. 6 Sžf 67/2015, sp. zn. 6 Sžf 81/2015,\nsp. zn. 6 Sžf 82/2015, sp. zn. 6 Sžf 88/2015 a sp. zn. 6 Sžf 89/2015. Povinnosť súdu uviesť\ndostatočné a presvedčivé dôvody na odklon by bola iba v tom prípade, že by sa odklonil\nod judikatúry, čo sa v napadnutom rozhodnutí nestalo. Najvyšší súd zotrváva na svojich\ndoterajších záveroch a navrhuje ústavnú sťažnosť zamietnuť.\n9. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu\ns tým, že má právo vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia.\nZúčastnená osoba svoje právo vyjadriť sa nevyužila.\n10. Na vyjadrenie podpredsedníčky najvyššieho súdu reagovala sťažovateľka\npodaním z 26. februára 2020, v ktorom uviedla, že na podanej ústavnej sťažnosti v plnom\nrozsahu trvá, keďže koncepcia uchopenia úroku z omeškania presadzovaná napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu je racionálne neakceptovateľná, a tým i ústavne neudržateľná.\nVšetky vyrubenia úroku z omeškania podľa zákonom ustanoveného spôsobu jeho výpočtu\n(maximálne) do dňa začatia reštrukturalizačného konania totiž nevyhnutne musia\nbyť uskutočnené (rozhodnutia o vyrubení vydané) až po takomto dni (začatia\nreštrukturalizačného konania), keď je dátum začatia známy a výpočet tak vôbec možno\nrealizovať, čo by v spojení s úvahou, podľa ktorej sa do reštrukturalizácie prihlasujú\nlen úroky z omeškania právoplatne vyrubené ešte predo dňom začatia reštrukturalizačného\n\n8\n\nkonania, nevyhnutne znamenalo, že zákonom normovaný výpočet úroku (do dňa začatia\nreštrukturalizačného konania) na účely jeho prihlásenia do reštrukturalizácie by objektívne\na nikdy nemohol byť aplikovaný.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje\nlen v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu\n\ntejto\n\nprávomoci\n\nvšeobecnými\n\nsúdmi\n\nneboli\n\nzlučiteľné\n\ns\n\nústavou\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný\nsúd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd\n\n9\n\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\nak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127\nods. 1 ústavy ústavný súd nemôže materiálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané\nvšeobecnými súdmi, ktorých sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej\nregulácie. Len výnimočne, za splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete môže\nústavný súd hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci,\navšak výlučne v rovine kasačného prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej\nsťažnosti dostával do pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\n15. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n16. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\n\n10\n\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť,\npričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd\npri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou\nsúladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii\n(m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný\norgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania\na zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci\nakceptovateľné\n\nz\n\nako aj medzinárodných\n\nhľadiska\nzmlúv\n\npožiadaviek\n\nvyplývajúcich\n\no\n\nprávach\n\nľudských\n\na\n\njednak\nzákladných\n\nz\n\nústavy,\nslobodách,\n\nktorými je Slovenská republika viazaná.\n17. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\n\n11\n\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n18. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať\npri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej\nnespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,\nale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,\nsystematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii\nprávnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený\nlen v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch\nprávneho štátu (I. ÚS 155/2017, ZNaU 28/2017, pozri aj nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 1241/12 z 13. marca 2013, z ktorého navyše vyplýva, že povinnosť\nsúdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom\ntexte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom\naj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.).\n19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžf 90/2016 z 31. januára 2019 (bod 5).\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n\n12\n\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch.\n23. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (III. ÚS 502/2015,\nIV. ÚS 596/2012).\n24. Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických\nosôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím\norgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,\nak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade\nznamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie\norgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu)\npredstavuje ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu\nustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu účastníka\nsúdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci\nviazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy.\nObsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva\n\n13\n\niba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo\nna určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého\nsúdneho konania, ako je napr. právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom\nprípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie,\nktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia\nna dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam\nprerokúvanej veci (m. m. III. ÚS 305/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania.\n\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n25. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť\nlen so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov\nodôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny.\nMedziiným, je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže\npodať na súdy, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou\núpravou, zvyklosťami, právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí\n(rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť\nč. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania,\nnie je sama osebe v rozpore s požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné\nvšak je, aby sa neprehliadlo právo strany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia\n\n14\n\nstrany konania, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie\nč. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67, 74).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n26. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom (bod 5) rozhodoval o odvolaní\nsťažovateľky proti rozsudku krajského súdu č. k. 15 S 2/2015-52 z 22. marca 2016\nvydanému v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (body 2 a 3).\nV rámci uvedeného konania bolo úlohou správnych súdov vzhľadom na žalobné,\nresp. odvolacie dôvody sťažovateľky rozhodnúť, či rozhodnutie správneho orgánu\nje alebo nie je v súlade so zákonom. Podstatným pritom bolo zodpovedanie právnej otázky,\nči možno sankciu – úrok z omeškania podľa § 151 ods. 1 písm. d) daňového poriadku\npovažovať za daňový nedoplatok ako samostatnú pohľadávku, a teda či v tejto súvislosti\nmožno úrok z omeškania, ktorý nebol uplatnený prihláškou v reštrukturalizačnom konaní,\ndodatočne vyrubiť po ukončení reštrukturalizácie daňového subjektu.\n27. Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za zjavne\nneodôvodnený a arbitrárny a s poukazom na „právny charakter úroku z omeškania\nako akcesorického práva (právnej povinnosti) k primárnej povinnosti plniť daňové\npovinnosti vznikajúcej v prípade nesplnenia primárnej povinnosti riadne a včas“ v ústavnej\nsťažnosti najvyššiemu súdu vytýka, že ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou § 156\nods. 1 písm. d) a ods. 2, § 158 ods. 5 v spojení s § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku\na § 120 ods. 1 a § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zasiahol\ndo jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(body 6 a 10).\n28. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nebolo sporné,\nže podľa § 35 ods. 6 zákona o dani z príjmov bola sťažovateľka ako zamestnávateľ,\nktorý je platiteľom dane, povinná odvádzať preddavky na daň znížené o úhrn daňového\nbonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania\n\n15\n\nzdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa,\nktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Za zdaňovacie obdobie február 2013 bola\nsťažovateľka povinná odviesť preddavky na daň zo závislej činnosti v lehote\ndo 5. apríla 2013, čo však neurobila, a teda od 6. apríla 2013 bola s odvedením preddavkov\nv omeškaní.\n29. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 32 R 3/2013 z 15. mája 2013 začal\nreštrukturalizačné konanie sťažovateľky (dlžníčky), uznesením sp. zn. 32 R 3/2013\nz 21. júna 2013 povolil reštrukturalizáciu sťažovateľky a vyzval všetkých veriteľov\nsťažovateľky,\n\naby\n\nv\n\nlehote\n\n30\n\ndní\n\nod\n\npovolenia\n\nreštrukturalizácie\n\nprihlásili\n\nsvoje pohľadávky u správcu, a uznesením sp. zn. 32 R 3/2013 z 31. januára 2014\n(publikovaným v Obchodnom vestníku 7. februára 2014) potvrdil reštrukturalizačný plán\nsťažovateľky a reštrukturalizáciu sťažovateľky ukončil.\n30. Správca dane rozhodnutím č. 9416301/5/3992299/2014 z 26. augusta 2014\nsťažovateľke podľa § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku vyrubil sankciu – úrok\nz omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti\nza zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 2 723 € použitím úrokovej sadzby 15 % ročne\nzo sumy neodvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške\n16 989,96 € za 390 dní omeškania, t. j. za obdobie od 5. apríla 2013 do 30. apríla 2014\n(t. j. dátumu vykonania ročného zúčtovania za rok 2013), ktoré žalovaný rozhodnutím\nč. 1100304/1/530814/2014 z 3. decembra 2014 potvrdil.\n31. Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou\ndaň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto\nzákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné\nstavebné odpady podľa osobitného predpisu.\n32. Podľa § 2 písm. e) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovou\npohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n\n16\n\n33. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nnedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.\n34. Podľa 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom\nnasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného\nreštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe\nschváleného\n\nreštrukturalizačného\n\nplánu\n\nnemusí\n\nplniť\n\nalebo\n\nktoré\n\nnemožno\n\nv reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom\nkonaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení\nreštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.\n35. Podľa § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku úrok z omeškania správca dane\nvyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote\nalebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane\nvybraný preddavok na daň.\n36. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania\nz dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku\nalebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený\nalebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania\npodľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná\nv deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok\nzákladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku\nz omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania\nza každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti\naž do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania\nkompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní\ndodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy\ndo dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej\n\n17\n\nsumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri\nroky omeškania s platbou.\n37. Podľa § 156 ods. 5 daňového poriadku ak preddavok na daň z príjmov zo závislej\nčinnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu\n(t. j. zákona o dani\n\nz príjmov,\n\npozn.),\n\nsprávca\n\ndane\n\nvyrubí\n\núrok\n\nz\n\nomeškania\n\npodľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania,\nak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového\npriznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.\n38. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu\na reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.\n39. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení\nreštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu – zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.\n40. Podľa § 158 ods. 6 daňového poriadku v konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje\nv mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec\nsprávcu dane, finančného riaditeľstva...\n41. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon\nneustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú\nlen veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.\nAk sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať\ntieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.\n42. Podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky,\nktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky,\nna ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu\nreštrukturalizačného\n\nkonania,\n\nodmena\n\n18\n\nsprávcu\n\na\n\nnepeňažné\n\npohľadávky\n\nsa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“).\nNa prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania\nani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.\n43. Podľa § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii reštrukturalizačný plán\n(ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb\nv nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia\ntých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi\ndlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.\n44. Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia\no potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas\npodľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči\ndlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok\ndlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené\nprihláškou.\n45.\n\nSúdna\n\nprax\n\nje\n\njednotná\n\nv\n\nnázore,\n\nže\n\nrozhodnutie\n\nsprávcu\n\ndane,\n\nktorým sa vyrubuje sankcia – úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a nasl. daňového\nporiadku za nezaplatenie alebo neodvedenie dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej\nvýške, má konštitutívny charakter.\n46. Sťažovateľka v priebehu odvolacieho konania poukázala na to, že najvyšší súd\nv obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 1 Sžf 2/2016 z 23. mája 2017 uviedol: „... v súvislosti\ns reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možno považovať úrok\nz omeškania\n\nza\n\nsamostatný\n\ndaňový\n\nnedoplatok,\n\nale\n\ntento\n\nzdieľa\n\nosud\n\ndane\n\ns tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti\ndaňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Preto správca dane vedomý\nsi začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupu podľa špeciálneho\nprávneho predpisu, ktorým je zák. č. 7/2005 Z. z., mal ako súčasť daňového nedoplatku\nuplatňovať v zmysle § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku aj úrok z omeškania.\n\n19\n\nTým, že tak nekonal, tento nárok správcu dane v súlade s § 138 zák. č. 7/2005 Z. z.\nzanikol.“\n47. Vo vzťahu k uvedenému rozsudku najvyšší súd v napadnutom rozsudku stručne\nreagoval, že „sa jedná o výnimku z ustálenej súdnej praxe“. K tejto časti odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku ústavný súd dáva do pozornosti, že skutočnosť, že najvyšší súd\nvo veci\n\nkonal\n\nako\n\nsúd\n\nodvolací\n\npodľa\n\nObčianskeho\n\nsúdneho\n\nporiadku\n\n(§ 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku), ho ešte nezbavuje povinnosti podrobnejšie\nsa vysporiadať so svojou rozhodovacou praxou, keďže názory najvyššieho súdu na danú\nproblematiku nie sú jednotné. Najvyšší súd ako najvyššia súdna autorita musí prihliadať\nna konzistenciu svojej judikatúry a zásadne nemá pripustiť, aby boli vo viacerých\nobdobných veciach vydané diametrálne rozličné rozhodnutia (m. m. II. ÚS 259/2011,\nIV. ÚS 499/2011).\n47.1 V prípade, ak účastník konania argumentuje konkrétnymi rozhodnutiami\nnajvyšších súdnych autorít, eventuálne rešpektovaným názorom právnej vedy, je potrebné\nnajskôr zaujať stanovisko k otázke, či ide o ustálený právny názor alebo skôr o názor\nvýnimočný, ktorý z ustálenej praxe vybočuje. Pre najvyšší súd však nestačí iba poukázanie\nna to, že „ide o výnimku z ustálenej súdnej praxe“, ale treba uviesť aj dôvod,\npre ktorý tomu tak je, a odôvodniť, na základe čoho právny názor jedného, resp. dvoch\nsenátov správneho kolégia (v danom prípade 2S a 6S) proti právnemu názoru iných dvoch\nsenátov (1S a 10S) treba považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax“ (bod 8), resp. vyjadriť\nsa k tomu, prečo sa považuje názor iných senátov za nesprávny. Ústavný súd k tejto otázke\nuž opakovane judikoval, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu\no tej istej právnej otázke rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno\nobjektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. IV. ÚS 209/2010,\nPL ÚS 21/00, PL.ÚS 6/04, III.ÚS 328/05, IV. ÚS 499/2011).\n48. Problematiku vyrubenia úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 a nasl. daňového\nporiadku riešil aj Krajský súd v Trnave, ktorý v rozsudku sp. zn. 14 S 86/2018\nz 21. novembra 2019 (https://obcan.justice.sk) uviedol: „S prihliadnutím na zákonné účinky\nzačatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré nepatrí zastavenie alebo prerušenie\n\n20\n\ndaňového konania (§ 114 ods. 1 ZoKR a contrario), možno konštatovať, že ustanovenie\n§ 156 ods. 2 daňového poriadku pre prípad začatia reštrukturalizácie daňového subjektu\nvýslovne upravuje, do ktorého dátumu možno vyrubiť úrok z omeškania, teda aj úrok\nz omeškania z riadne prihlásenej pohľadávky, a to úrok len za obdobie omeškania\ns platením spadajúce do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Uvedená zákonná\núprava má svoje opodstatnenie vzhľadom na skutočnosť, že prihlasovaným daňovým\npohľadávkam vzniknutým pred začatím reštrukturalizačného konania (t. j. nie prednostným\npohľadávkam podľa § 120 ods. 2 ZoKR) sa dôsledkom schváleného reštrukturalizačného\nplánu zmení ich výška, ako aj doba splatnosti (§ 132 ods. 1 ZKR), pričom táto právna\núprava zodpovedá aj ustanoveniu § 138 ods. 2 ZoKR. Z uvedeného dôvodu nemožno\nza obdobie po začatí reštrukturalizačného konania vyrubovať ďalšie úroky z omeškania\nz prihlásenej pohľadávky, avšak len za splnenia podmienky, že dlžník voči svojim veriteľom,\nv tomto prípade voči štátnemu rozpočtu, riadne a včas za zákonom stanovených podmienok\nplní súdom schválený reštrukturalizačný plán. Za týchto okolností nastávajú účinky\nriadneho plnenia plánu, napĺňa sa účel sledovaný reštrukturalizáciou a v zmysle\nustanovenia § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku po splnení prihlásených daňových\npohľadávok už nie je možné dodatočne úroky z pôvodnej pohľadávky dorubiť. Iná situácia\nnastáva v prípade, ak sa ďalším konaním dlžníka – riadnym neplnením schváleného plánu\na veriteľom\n\nprihlásených\n\na\n\nschválených\n\npohľadávok,\n\nzmarí\n\núčel\n\nsledovaný\n\nreštrukturalizačným konaním, ktorým je predovšetkým pomerné uspokojenie veriteľov\ndlžníka. Za takýchto okolností nastávajú následky neúčinnosti reštrukturalizačného plánu\na dlžník je povinný zaplatiť prihlásenú pohľadávku v plnej výške a pôvodnej splatnosti,\nv nadväznosti na čo je možné aj vyrubiť zákonné úroky z omeškania, keďže novácia záväzku\nvyvolaná schváleným reštrukturalizačným plánom stratila jeho porušením účinky\n[§ 159, § 161 ods. 1 ZoKR v spojení s § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku\na contrario].“\n49. Ústavný súd preskúmaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu zistil, že hoci\nsa najvyšší súd neodmietol zaoberať odvolaním sťažovateľky proti rozsudku krajského\nsúdu, jeho pozornosti ušla skutočnosť, že krajský súd záver o zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu založil na tom, že „pohľadávku správcu dane predstavujúcu vyrubený\n\n21\n\núrok z omeškania nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania sťažovateľky\nz dôvodu, že vznikla až po skončení reštrukturalizačného konania na základe rozhodnutia\nsprávcu dane, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2014“ (s. 8 rozsudku krajského\nsúdu), avšak žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že „daňový nedoplatok,\nktorý tvoria preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie\nobdobie február 2013 v sume 16 989,96 € uvedené v prehľade zo 7. apríla 2013,\nnebolo možné prihlásiť a uplatniť ako pohľadávku do reštrukturalizačného konania,\npretože ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol po potvrdení reštrukturalizačného plánu\nprijatého\n\nschvaľovacou\n\nschôdzou\n\n10.\n\njanuára\n\n2014\n\na\n\nsúčasnom\n\nskončení\n\nreštrukturalizácie“ (s. 3 rozsudku krajského súdu).\n50. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že správca dane po povolení\nreštrukturalizácie sťažovateľky daňový nedoplatok – dlžnú sumu dane z príjmov zo závislej\nčinnosti po lehote jej splatnosti – ako pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil,\nhoci mu v tom nič nebránilo. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemožno zistiť,\nčo sa s daňovým nedoplatkom – dlžnou sumou dane z príjmov zo závislej činnosti po lehote\njej splatnosti – stalo, či ho sťažovateľka uhradila, na základe čoho, kedy a v akej výške.\nTýmito skutkovými okolnosťami, ktoré podľa názoru ústavného súdu majú zásadný význam\npre následné zodpovedanie právnej otázky, či možno sankciu – úrok z omeškania\npodľa § 151 ods. 1 písm. d) daňového poriadku považovať za daňový nedoplatok\nako samostatnú pohľadávku, a teda či v tejto súvislosti možno úrok z omeškania,\nktorý nebol uplatnený prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, dodatočne vyrubiť\npo ukončení reštrukturalizácie daňového subjektu, sa najvyšší súd pri rozhodovaní\no odvolaní sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu nezaoberal, ale na vec aplikoval\n§ 156 ods. 1 písm. d) a ods. 2 daňového poriadku, ktoré nič nehovoria ani o povinnosti\nsprávcu dane vyrubiť daňovému subjektu úrok z omeškania do dňa vykonania ročného\nzúčtovania, ako to urobil správny orgán v rozhodnutí č. 1100304/1/530814/2014\nz 3. decembra 2014.\n51. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nie je vo vzťahu k aplikácii § 156\nods. 1 písm. d) a ods. 2 v spojení s § 158 ods. 5 daňového poriadku presvedčivo\n\n22\n\nodôvodnený, a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá ústavnú neudržateľnosť\nním vydaného rozhodnutia. Záver najvyššieho súdu, že „v danom prípade nebolo\nmožné pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť\ndo reštrukturalizačného\n\nkonania\n\nskončeného\n\nna\n\nzáklade\n\nuznesenia\n\nsúdu\n\nzo dňa 31. 01. 2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. 02. 2014,\nnakoľko táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia\nsprávcu dane zo dňa 26. 08. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2014,\nteda až po skončení reštrukturalizačného konania“, je ústavne neakceptovateľný.\n52. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré vyústilo\ndo jeho vnútornej rozpornosti, považuje ústavný súd za dôvod na vyslovenie porušenia\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, súčasťou\nktorého je nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne\nkorektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu,\nale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu\n(m. m. III. ÚS 772/2016).\n53. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv\na slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom odvolaní sťažovateľky proti\nrozsudku krajského súdu nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu\nzákladných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n54. Napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npreto ústavný súd napadnutý rozsudok najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu\nzodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).\n\n23\n\n55. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n56. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n57. Úlohou najvyššieho súdu preto bude opätovne rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľky, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6\nods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať\ntaké riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce\nzmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.\n58. V zmysle § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) sa princípy,\nna ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), primerane použijú\nna konanie pred správnym súdom. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom\nje jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv\na oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 CSP\nochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť\nspravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav,\nv ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej\nrozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý spravodlivo.\n\n24\n\n59. Ústavný súd v závere časti IV nálezu na rámec veci považuje za vhodné\npripomenúť, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bol na správnom kolégiu najvyššieho súdu\nzriadený veľký senát (§ 22 a § 466 SSP), ktorému je senát najvyššieho súdu povinný\npredložiť vec na rozhodnutie v prípade, ak pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu\nnázoru, ktorý je odlišný od právneho názoru už vyjadreného v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu, teda ak sa senát najvyššieho súdu chce odchýliť od svojho vlastného\nprávneho názoru vysloveného v jeho skoršom rozhodnutí [§ 22 ods. 1 písm. a) SSP],\npreto s poukazom na rešpektovanie princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy, čl. 2 CSP\nv spojení s § 5 ods. 1 SSP) a z neho vyplývajúcu predvídateľnosť súdnych rozhodnutí\nby bolo žiaduce, aby najvyšší súd pôsobil ako regulátor konfliktov judikatúry a viac\naby uplatňoval mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo\nrovnakých alebo podobných veciach, keďže cieľom činnosti veľkého senátu nesporne\nje zabezpečenie\n\njednoty\n\nrozhodovania,\n\nnajmä\n\nv zmysle\n\njednoty\n\njudikatúry\n\na jej\n\nakceptovania súdmi nižších inštancií.\nV.\nTrovy konania\n60. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby jej ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania.\n61. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n62. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely\ntejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\n\n25\n\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018\npredstavovala sumu 980 € a za I. polrok 2019 predstavovala sumu 1 062 €.\n63. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c),\n§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej\nsume 640,66 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) vykonané v roku 2019 v sume\n163,33 € za jeden úkon a dva režijné paušály v sume 9,80 € za jeden paušál, ako aj za jeden\núkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu) vykonaný\nv roku 2020 v sume 177 € a jeden režijný paušál v sume 10,62 €, plus 20 % DPH,\nktoré zaviazal uhradiť najvyšší súd (bod 3 výroku nálezu).\n64. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom... ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "správne konanie", "správny delikt", "úrok z omeškania", "správny delikt", "správne súdnictvo", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "úrok z omeškania", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sžf/90/2016", "guid": "0acaa0c4-17a4-4791-ab59-b68e5cf369f7:e6b5395c-c41e-424e-b9a4-6858a3f2f51b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:f2c724f4-86c9-4c76-8fd2-b1954158d0ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 772/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 772/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:3c32ca90-853f-4fd0-816c-2cf0cd79456e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2011 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 134, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c32ca90-853f-4fd0-816c-2cf0cd79456e"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7fb074c-5f86-4a8d-bb2a-779f690d7ac5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.83.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.83.2021.1"}, {"guid": "ussr:5dcf1810-e439-4c2f-9650-a6bb978142f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.270.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.270.2020.2"}, {"guid": "682d7deb-ffec-4d47-b16a-e7c6f82e800b:596cfb1c-c28f-4946-922c-6e6b1c0c7f6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200570.1", "spisova_znacka": "2Sfk/34/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/34/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200570.1"}, {"guid": "45704311-5b28-4d3d-b90e-de3b943f0b5d:043aa129-27a8-4206-8877-796fe7b95ff6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:4015200046.1", "spisova_znacka": "2Sžf/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2020 z 24. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:4015200046.1"}, {"guid": "a4326914-b672-453c-bc11-432b9aa5a83e:e38268de-c5ed-4eb2-9084-71a431ea0fd7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3", "spisova_znacka": "11To/12/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11To/12/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3"}, {"guid": "f32af35c-05a0-4956-8fdc-9a3b1858de35:ac8c3d0a-1119-4e5d-927b-92c6e0de5a3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1120206680.1", "spisova_znacka": "20CoP/99/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/99/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1120206680.1"}, {"guid": "057c2c99-ca38-4785-ae76-3a67e25b3d58:2b2dddc1-29e7-4b9a-a2a4-5efddc7013a0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4017200094.7", "spisova_znacka": "11S/8/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/8/2017 z 1. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4017200094.7"}, {"guid": "057c2c99-ca38-4785-ae76-3a67e25b3d58:81edae84-a3b1-43bb-ba60-1811c21d15c8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4017200094.7", "spisova_znacka": "11S/8/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/8/2017 z 1. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4017200094.7"}, {"guid": "6f0db158-97f1-4330-9df8-776e726cbbab:4a955d3d-4dfd-401a-bf03-a9a91869afbc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4020200378.2", "spisova_znacka": "11S/123/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/123/2020 z 17. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4020200378.2"}, {"guid": "6f0db158-97f1-4330-9df8-776e726cbbab:96c5dcf9-bd1e-4ab1-ab10-2907a4027af5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4020200378.2", "spisova_znacka": "11S/123/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/123/2020 z 17. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4020200378.2"}, {"guid": "79361c70-2915-4182-aa78-d7f931794bf1:e5f67585-9f25-48ab-8dde-cbd288bf7206", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4320204349.1", "spisova_znacka": "26S/48/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/48/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4320204349.1"}, {"guid": "79361c70-2915-4182-aa78-d7f931794bf1:1874fb6e-459c-46f9-b074-869a4641a935", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4320204349.1", "spisova_znacka": "26S/48/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/48/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4320204349.1"}, {"guid": "6a418d6b-786c-46a7-a6e8-95c375047b30:97ed5a42-2028-4ab8-9937-eb21e512b264", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4020200017.2", "spisova_znacka": "26S/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/2/2020 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4020200017.2"}, {"guid": "6a418d6b-786c-46a7-a6e8-95c375047b30:556442d4-d74e-4102-bf8d-2b2cc3600366", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4020200017.2", "spisova_znacka": "26S/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/2/2020 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4020200017.2"}, {"guid": "adb37da8-b7b1-48ed-8b83-3f562bfcea18:4db4e7ed-c853-43da-becc-d04d402b4771", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4018200731.3", "spisova_znacka": "11S/231/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/231/2018 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4018200731.3"}, {"guid": "adb37da8-b7b1-48ed-8b83-3f562bfcea18:af22d800-6800-43aa-a332-b80276094c3d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4018200731.3", "spisova_znacka": "11S/231/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/231/2018 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4018200731.3"}, {"guid": "a9b0a6b5-c8ca-43a0-a766-0fdcca60528c:937e6298-02cd-4018-bf2e-4ca6d5969479", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200574.2", "spisova_znacka": "11S/145/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/145/2019 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200574.2"}, {"guid": "13418534-2db8-46c1-848c-a4126b9fd0f9:7d7ef2b7-d0ee-4794-82de-04ce660178e0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200380.4", "spisova_znacka": "11S/66/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/66/2019 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200380.4"}, {"guid": "a6362844-0dcd-44b5-a4ef-462235fb729e:40e11b52-e1fa-442c-91a3-a05162c4ab7b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200491.1", "spisova_znacka": "11S/114/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/114/2019 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200491.1"}, {"guid": "a6362844-0dcd-44b5-a4ef-462235fb729e:16d8ad9b-e868-4e2a-9440-42f2156078cf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200491.1", "spisova_znacka": "11S/114/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/114/2019 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200491.1"}, {"guid": "daa663af-9942-42a3-bd08-6c621eda588e:3ed275da-14e1-429c-9369-c5be5bf7dfdf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4017200288.5", "spisova_znacka": "11S/66/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/66/2017 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4017200288.5"}, {"guid": "daa663af-9942-42a3-bd08-6c621eda588e:c05c3092-c6da-40ae-8131-bdd0576eff7e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4017200288.5", "spisova_znacka": "11S/66/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/66/2017 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4017200288.5"}, {"guid": "a9b0a6b5-c8ca-43a0-a766-0fdcca60528c:299cbcac-91d7-432c-90c0-971e84ffe0e8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200574.2", "spisova_znacka": "11S/145/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/145/2019 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200574.2"}, {"guid": "31b69d61-dc62-498b-8aa5-50805b911c49:ffefd668-9968-446a-8efa-e26f329708d9", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121518518.6", "spisova_znacka": "49Ek/3784/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 z 18. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121518518.6"}]}