{"guid": "ussr:a3397ef8-af4f-40f4-b07e-36aed1b8563e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 44/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a3397ef8-af4f-40f4-b07e-36aed1b8563e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 44/2020-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Šinkovic, pre namietané\nporušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.\n20 Co 24/2019-202 z 25. júna 2019 za účasti\n\n,\n\n,\n\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné práva obchodnej spoločnosti\n\n, podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20 Co 24/2019-202 z 25. júna 2019 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20 Co 24/2019-202 z 25. júna 2019\nz r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove j e\nspoločnosti\n\npovinný\n\nnahradiť trovy konania obchodnej\n\nv sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur\n\na šesťdesiatšesť centov) na účet advokátskej kancelárie ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o.,\nKýčerského 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 44/2020-13\nz 28. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 20 Co 24/2019-202 z 25. júna 2019 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že žalobou doručenou\nOkresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) 13. januára 2017 sa M. P. (ďalej\naj „žalobkyňa“ alebo „zúčastnená osoba“) domáhala proti sťažovateľke (žalovanej) vydania\nbezdôvodného obohatenia v sume 105 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 105 € od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia, ku ktorému\nmalo dôjsť po tom, ako uzatvorila „zmluvu č. 42287468 zo dňa 7. 8. 2012, ktorou jej bola\n\n2\n\naktivovaná Bankomatka\n\nso schválením úverového rámca 1 800 eur s mesačnou\n\nsplátkou 60 eur... pričom z kreditnej karty vyčerpala sumu 450 eur a celkovo žalovanému\nuhradila sumu 555 eur“. Žalobkyňa tvrdila, že keďže zmluva o poskytnutí spotrebiteľského\núveru neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) f), j) k) a y) zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase jej uzavretia (ďalej len „zákon\nč. 129/2010 Z. z.“), ktorými sú:\n- adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo\nsťažnosť;\n- doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti\nspotrebiteľského úveru;\n- ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ\nzaplatiť,\n\nvypočítané\n\nna\n\nzáklade\n\núdajov\n\nplatných\n\nv\n\nčase\n\nuzatvorenia\n\nzmluvy\n\no spotrebiteľskom úvere;\n- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,\nv ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi\núrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;\n- priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský\núver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2\nza príslušný kalendárny štvrťrok,\nje spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný\na bez poplatkov.\n3. Sťažovateľka s dôrazom na to, že v danom prípade ide o zmluvu uzavretú na dobu\nneurčitú, ktorej predmetom je revolvingový úver, t. j. svojou povahou neustále dopĺňaný\na čerpaný úver, a ktorá sa skladá z viacerých dokumentov – žiadosti, obchodných\npodmienok, cenníka a potvrdzujúceho listu, sa v predmetnom konaní bránila tým, že zmluva\no spotrebiteľskom úvere je platným právnym úkonom, a keďže obsahuje všetky náležitosti\npožadované zákonom č. 129/2010 Z. z., nemožno aplikovať sankciu bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru. Podľa názoru sťažovateľky výklad príslušných ustanovení zákona\nč. 129/2010 Z. z. žalobkyňou je v úplnom rozpore s nutnosťou vykladať vnútroštátne normy\n\n3\n\neurokonformným spôsobom, a to najmä v súlade so smernicou Európskeho parlamentu\na Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení\nsmernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica 2008/48/ES“).\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 29 Csp 9/2017-64 z 24. októbra 2017 žalobu\nzamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu\nvyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bol sťažovateľke poskytnutý\núverový rámec v sume 1 800 € s mesačnou splátkou 60 €. Preskúmaním opodstatnenosti\nžalobkyňou uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s relevantnými ustanoveniami\nzákona č. 129/2010 Z. z. okresný súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere\nspĺňa všetky povinné náležitosti, preto nie je dôvodné považovať predmetný úver\nza bezúročný a bez poplatkov. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky bola podľa\nnázoru okresného súdu smernica 2008/48/ES, ktorá v čl. 22 upravuje úplnú harmonizáciu\na záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere. To znamená, že členské štáty Európskej únie nie sú oprávnené vo svojej\nvnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nnež sú uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES. V tejto súvislosti okresný súd poukázal\naj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) z 9. novembra 2016\nvo veci C-42/2015,\n5. Proti rozsudku okresného súdu č. k. 29 Csp 9/2017-64 z 24. októbra 2017 podala\nžalobkyňa odvolanie s tým, že za nesprávny považovala len záver okresného súdu, pokiaľ\nišlo o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 psím. k) zákona\nč. 129/2010 Z. z. So záverom okresného súdu, že predmetná zmluva obsahuje náležitosti\npožadované § 9 ods. 2 písm. c), f), j) a y) zákona č. 129/2010 Z. z., žalobkyňa súhlasila.\n6. Krajský súd rozsudkom č. k. 20 Co 13/2018-129 z 28. júna 2018 rozsudok\nokresného súdu č. k. 29 Csp 9/2017-64 z 24. októbra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že § 9 ods. 2 písm. k)\nzákona č. 129/2010 Z. z. presne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem\nvšeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov\n\n4\n\na iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým\nnesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely\njeho\n\nsplatenia.\n\nZ\n\nuvedeného\n\nje\n\nzrejmé,\n\nže\n\npovinnými\n\nnáležitosťami\n\nzmluvy\n\no spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami\nsporu bola aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová\nsuma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského\núveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné,\nže v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov,\ntaktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere,\nktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, obsahovala len úverový rámec 1 800 € a výšku\nmesačnej splátky 60 €. Podľa názoru krajského súdu okresný súd vec nesprávne právne\nposúdil, ak bez ďalšieho konštatoval, že eurokonformným výkladom prijal záver, že § 9\nods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok\na poplatky. Keďže okresný súd o výške bezdôvodného obohatenia nerozhodol, krajský súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n7. Okresný súd následne rozsudkom č. k. 29 Csp 9/2017-159 z 12. novembra 2018\nrozhodol tak, že sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 105 € s 5 % úrokom\nz omeškania ročne od 5. februára 2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku\na zároveň žalobkyni priznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že s poukazom na viazanosť právnym\nnázorom krajského súdu okresný súd musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve\no spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k)\nzákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu nerozlíšenia splátky úveru na splátku istiny, úrokov, príp.\niných poplatkov, a preto sa predmetný úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Sťažovateľke vzniklo právo\niba na zaplatenie finančných prostriedkov prevzatých žalobkyňou výbermi a platbami\npredmetnou kreditnou kartou v celkovej sume 450 € s výnimkou uplatnených úrokov\na poplatkov. Keďže žalobkyňa v prospech sťažovateľky vykonala úhrady v celkovej sume\n555 €, vznikla sťažovateľke povinnosť v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka\nvydať bezdôvodné obohatenie nad sumu 450 € v celkovej sume 105 € predstavujúce úhrady\n\n5\n\nžalobkyne z titulu úrokov a poplatkov uplatnených sťažovateľkou vrátene úroku\nz omeškania určeného v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších\npredpisov vo výške 5 % ročne v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka od 5. februára 2017\ndo zaplatenia.\n7.1 Okresný súd zároveň konštatoval, že napriek prijatému záveru o bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa s uvedeným názorom\nnestotožňuje z dôvodu, že tento odporuje ustálenej rozhodovacej praxi. S poukazom\nna odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozsudku nie je podľa názoru okresného súdu\nnevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa\ns odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi\nbez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedený záver vyplýva\naj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vydaných\nvo veciach vedených pod sp. zn. 3 Cdo 146/2017, sp. zn. 4 Cdo 2011/2017, resp. sp. zn.\n3 Cdo 56/2018.\n8. Na základe odvolania sťažovateľky, v ktorom namietala, že v rozsudku okresného\nsúdu č. k. 29 Csp 9/2017-159 z 12. novembra 2018 nenašla odpoveď na zásadnú otázku –\n„z akého dôvodu pristúpil k výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ tak reštriktívnym spôsobom“,\nktorý je v úplnom protiklade s výkladom smernice 2008/48/ES zo strany Súdneho dvora\nv rámci konania C-42/15, krajský súd rozsudkom č. k. 20 Co 24/2019-202 z 25. júna 2019\nnapadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a opätovne konštatoval, že „tak explicitne\npresné ustanovenie, akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ cez prizmu\neurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte\na termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca\nv citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou\nobligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 odsek 2 ZoSÚ a odvolací súd nevidí\ndôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu... Až s účinnosťou od 01. 05. 2018 (§ 25j\n\n6\n\nzákona č. 129/2010 Z. z.) došlo k zmene zákonného predpisu, z ktorej (zmeny) možno\npreukázať, že vnútorné členenie splátok už nie je zákonnou náležitosťou zmluvy\no spotrebiteľskom úvere. Súdená vec sa však týka skutkového a právneho stavu\npred novelou vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z. Až rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-42/15\n\n.\n\ndňa 09. 11. 2016 konštatoval, že Smernica\n\nbráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej úprave stanovovali povinnosť zahrnúť\ndo zmluvy aj iné náležitosti než vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Tento zámer\nzákonodarca náležite realizoval až novelou účinnou od 01. 05. 2018, kedy zosúladil text\nvnútroštátnej normy so Smernicou. Do uvedeného obdobia teda/ale nie je možné hovoriť\no riadnej transpozícii Smernice a relevantnej zmene vnútroštátnej normy... Nadväzne,\npri ustálenom východisku o chybnej transpozícii Smernice do právneho poriadku SR\nsú zásadnou skutočnosťou limity eurokonformného výkladu, ktorý (ako dokonca poukázal\naj samotný najvyšší súd v bode 24 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa\n22. 02. 2018) výklad nie je absolútny a nemôže predovšetkým nahradiť znenie zákona.“.\n9. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a v ústavnej\nsťažnosti opätovne namieta, že «výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) [v súčasnosti písm.\ni)] zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vychádza napádané rozhodnutie, nie je\nsprávny a je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou... a to napr. uzneseniami\nNajvyššieho súdu SR (i) z 23. 04. 2018, sp. zn. 4 Cdo/211/2017, (ii) z 17. 04. 2018, sp. zn.\n3 Cdo/56/2018, a (iii) z 22. 02. 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého (v poradí\ntretieho menovaného):\n- nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie\ntoho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky;\n- v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov\nžiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok\npo častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2\npísm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok\nistiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť\nk záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje...\n\n7\n\nOdvolací súd v napádanom rozhodnutí však svoj... odklon od tejto aktuálnej\nrozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority... v danej otázke výklade ustanovenia zákona\nnijak nezdôvodňuje a v tomto ohľade svoje úvahy nijak bližšie nevysvetľuje. Napádané\nrozhodnutie je tak rozhodnutím nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, navyše\npopierajúcim účel článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a tým neprípustne\nzasahujúcim do právnej istoty sťažovateľky a ústavou, listinou a dohovorom garantovaných\npráv sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie.».\n9.1 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov\nkonania.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky\n10. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 85/20\nz 20. februára 2020 vyjadrila predsedníčka krajského súdu, v ktorom uviedla, že postup\nkrajského súdu i obsah napadnutého rozsudku je zákonný, preskúmateľný a nearbitrárny,\npreto nie je dôvod vysloviť porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavným súdom.\n10.1 Predsedníčka krajského súdu k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie\npredsedu senátu 20 Co krajského súdu JUDr. M. B., v ktorom poukázal na to, že predmetom\nsúdneho konania je rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 105 €,\nčo je zjavne bagateľná suma, preto by ústavný súd z dôvodu nesplnenia podmienky\nmimoriadne závažnej intenzity zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľky nemal\ndo veci vstupovať. Okrem toho uviedol, že na základe návrhu krajského súdu na začatie\nprejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z 12. júna 2019\n\n8\n\nprebieha pred Súdnym dvorom konanie C-485/19 (LH proti\n), v ktorom má poskytnúť odpoveď na predložené prejudiciálne otázky:\n10.2 „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity\nvykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej\nspotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého\nplnením spotrebiteľa na základe nekalej zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie\nobjektívnej premlčacej doby desať rokov od momentu, keď k bezdôvodnému obohateniu\ndošlo povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.\n10.3 Vnútroštátnemu súdu prislúcha vykladať vnútroštátne právo, ktoré bolo účinné\nv čase relevantných skutkových okolností, v čo najväčšej možnej miere a bez toho,\naby sa požadoval výklad contra legem, v súlade s právom Únie. Vnútroštátny súd nemôže\nplatne zastávať názor, že vnútroštátne ustanovenie nie je možné vykladať v súlade s právom\nÚnie iba preto, že toto ustanovenie bolo v minulosti vykladané spôsobom, ktorý je\nnezlučiteľný s týmto právom. Vnútroštátny súd má zohľadniť vnútroštátne právo ako celok\na uplatniť výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva.\n10.4 Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom\nzmysle, že nemá priamy účinok v spore medzi súkromnoprávnymi subjektami.“\n11. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu s tým,\nže má právo vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia. Zúčastnená\nosoba svoje právo vyjadriť sa nevyužila.\n12. Na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu reagovala sťažovateľka podaním\nzo 4. marca 2020, v ktorom uviedla, že na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu trvá\na že argumentáciu krajského súdu o bagateľnosti sporu považuje za značne zmätočnú\na vnútorne rozpornú. Sťažovateľka uviedla, že Súdny dvor a najvyšší súd opakovane\nposkytli jasné a jednoznačné zodpovedanie nosnej právnej otázky tohto sporu, t. j.\nči je nutné uvádzať tzv. rozpis splátok do zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Senáty krajského\nsúdu 10 Co a 14 Co majú v danej právnej otázke iný názor, než senát 20 Co. Tzv. rozpis\n\n9\n\nsplátok nie je nutný, nikdy nebol a vnútroštátna právna úprava nikdy nemohla a naďalej\nnesmie zakotviť takú povinnosť uvádzať do zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie\n§ 9 ods. 2 písm. k) [neskôr písm. l) a v súčasnosti písm. i)] zákona č. 129/2010 Z. z.\nza použitia eurokonformného výkladu len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Krajský súd\nneuskutočnil žiaden skutočný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\nÚstavnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu predstavuje vo svojej podstate\nlen neprípustné popretie ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a neprípustnú\nsvojvôľu krajského súdu.\n12.1 V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci\nC-331/18 z 5. septembra 2019 vo veci TE proti\n\n, ktorým rozhodol, že:\n\n„1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice\nRady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom\nzmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava dotknutá\nvo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej,\npodľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov.\n2. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené\nrozsudkom z 9. novembra 2016,\n\n(C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú\n\nuplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením\ntohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť\nsúlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.“\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\n\n10\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje\nlen v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný\nsúd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\n\n11\n\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd nemôže materiálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi,\nktorých sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie.\nLen výnimočne, za splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete môže ústavný\nsúd hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak\nvýlučne v rovine kasačného prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej\nsťažnosti dostával do pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\n17. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n18. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd\npri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou\nsúladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152\nods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)\n\n12\n\na svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m.\nIII. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\ne ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych\norgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný\norgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania\na zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej\nveci akceptovateľné\n\nz\n\nhľadiska\n\npožiadaviek\n\nvyplývajúcich\n\njednak\n\nz\n\nústavy,\n\nako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná.\n19. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n20. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať\npri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej\n\n13\n\nnespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,\nale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,\nsystematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii\nprávnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený\nlen v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch\nprávneho štátu (I. ÚS 155/2017, ZNaU 28/2017, pozri aj nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 1241/12 z 13. marca 2013, z ktorého navyše vyplýva, že povinnosť\nsúdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom\ntexte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam,\nkde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.).\n21. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 20 Co 24/2019-202 z 25. júna 2019 (bod 8).\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n25. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\nv obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n14\n\n26. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n27. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok [sp. zn. III. ÚS 875/2016 a rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému\nkráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36]. Právo na prístup k súdu však\nnemá absolútny charakter a môže podliehať obmedzeniam zo strany štátu. Pri stanovení\nobmedzení požíva štát určitú mieru voľnej úvahy. Právo na prístup k súdu nemožno\nobmedziť takým spôsobom alebo do takej miery, že to naruší samotnú podstatu daného\npráva. Obmedzenie práva na prístup k súdu nebude v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade, že nesleduje legitímny cieľ a ani v prípade, že medzi\npoužitými prostriedkami a sledovaným cieľom nie je primeraný vzťah proporcionality\n(Grécko-katolícka farnosť Lupeni a iní proti Rumunsku, sťažnosť č. 76943/11, rozsudok\nz 29. 11. 2016, § 89).\n28. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,\nresp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n\n15\n\n29. Aj judikatúra ESĽP vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento\nčlánok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý\nargument strany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk\nv. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku, či súd splnil svoju\npovinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže\nbyť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť\nnávrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných\nštátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami, právnymi názormi a vynášaním\na vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani\nv. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprejedná každú\npodrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore s požiadavkou\nspravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo strany konania\nbyť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to explicitne neodrazí\nv konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67, 74).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n30. Sťažovateľka námietku porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k.\n20 Co 24/2019-202 z 25. júna 2019 vydaným v spotrebiteľskom spore, predmetom ktorého\nbolo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 105 € s príslušenstvom, odôvodňuje tým,\nže krajský súd pri rozhodovaní o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k.\n29 Csp 9/2017-159 z 12. novembra 2018 vyložil § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010\nZ. z. reštriktívnym spôsobom, ktorý nie je v súlade s výkladom smernice 2008/48/ES\nvykonaným Súdnym dvorom v konaní vedenom pod sp. zn. C-42/15 a sp. zn. C-331/18\nani s judikatúrou najvyššieho súdu v spotrebiteľských sporoch vedených pod sp. zn.\n3 Cdo 146/2017, sp. zn. 4 Cdo 211/2017 a sp. zn. 3 Cdo 56/2018 (body 9 a 12.1).\n\n16\n\n31. Ústavný súd v minulosti v prípadoch, keď ústavná sťažnosť smerovala proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytoval\nústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len celkom výnimočne, ak ústavná sťažnosť\nsignalizovala, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom\nrozsahu, resp. intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)].\n32. Z rozsudku ESĽP vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike z 27. novembra\n2018 (sťažnosť č. 8394/13) vyplýva, že ústavný súd poskytujúci ústavnoprávnu ochranu\nsťažovateľovi ani vo veciach, v ktorých ide zjavne o bagateľnú sumu, sa nemôže odvolať\nna analógiu ratione valoris aplikovateľnú na dovolanie v konaní pred všeobecnými súdmi.\nÚstavný prieskum napadnutého rozsudku krajského súdu teda nie je vylúčený.\n33. ESĽP vo veci Simecki proti Chorvátsku, sťažnosť č. 15253/10 konštatoval,\nže riziko akejkoľvek chyby zo strany štátu musí znášať samotný štát a omyly nesmú\nbyť napravované na náklady dotknutého jednotlivca. Právo na prístup k súdu nie je\nabsolútne a môže byť podrobené obmedzeniam, ktoré však nesmú limitovať prístup\njednotlivca takým spôsobom alebo v takom rozsahu, že bude porušená samotná podstata\ntohto práva. Obmedzenie nebude zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak nesleduje legitímny\ncieľ a ak neexistuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami\na sledovaným cieľom (bod 23).\n34. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného\npráva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné\ninterpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana\nje už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú\nexpanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického\nvýkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou,\nale to neznamená, že je priamo ústavným princípom (PL. ÚS 11/2016, pozri aj rozsudok\nsúdneho dvora C-42/15 z 9. 11. 2016 vo veci\n).\n\n17\n\nproti\n\n35. Všeobecne je dôvodom zvýšenej ochrany strán v spore potreba dorovnania\nprocesného postavenia slabšej strany s cieľom zachovania funkčnej procesnej rovnosti.\nV záujme vyhnúť sa neodôvodnenému paušálnemu uplatňovaniu nadradeného postavenia\nslabšej strany je nevyhnutné uplatňovať princíp ochrany slabšej strany rozumne\na v procesnoprávnych súvislostiach (k tomu pozri aj Števček, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 45 až 46.).\n36. „V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód\nvýkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu.\n... jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločný\nmenovateľ vo formách logickej argumentácie. Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia\nvšeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda\ndoslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno\njednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom\nprávnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy\nodstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej\nrepubliky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131 a 133.).\n37. Ústavný súd už v náleze sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. októbra 2016 uviedol,\nže „uznáva význam a dôležitosť interpretácie ustanovení právneho poriadku s ohľadom na\nskúmanie zámeru (cieľa) zákonodarcu. Každý orgán aplikujúci právo v individuálnych\nveciach musí v zložitých prípadoch prisúdiť pri výkladových a aplikačných postupoch\nťažiskový význam práve vôli zákonodarcu.\n37.1 Nemožno však opomenúť ústavno-právne súvislosti integrácie Slovenskej\nrepubliky do Európskej únie.\n37.2 Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe\ntakej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu.\nPrávne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť\n\n18\n\npred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú\nimplementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.\n37.3 Z citovanej ústavnej normy vyplýva, že vznik členstva Slovenskej republiky\nv Európskej únii okrem iného tkvie aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu\nv prospech Európskej únie. Pritom ide aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom\nregulovaní spoločenských vzťahov. To jednoznačne vyplýva z druhej vety čl. 7 ods. 2\nústavy. Preto Národná rada Slovenskej republiky síce zostáva stále jediným vnútroštátnym\nzákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy), nie však jediným orgánom oprávneným normovať\nobsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily.\n37.4 Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia\nskúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej\nregulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva\nv právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu.\nFormulovaná požiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá v čl. 144 ods. 1 sudcom\npri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom ako kvalifikovaným výsledkom\nrealizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci (toto sťažovateľ účelovo zdôrazňuje),\nale aj viazanosť ústavou (teda i jej čl. 7 ods. 2) i samotnou medzinárodnou zmluvou podľa\nčl. 7 ods. 2 ústavy...\n37.5 Fakt vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je zásadným prelomom\nv procese kontinuálneho vývoja právneho poriadku i jeho interpretácie, pretože okrem\nvnútroštátneho zákonodarcu (ktorý vytvoril koncept materiálneho poňatia škody v čase,\nkeď integráciu do Európskej únie nebolo možné ani len predpokladať) je doň oprávnený\nsvoju vôľu presadzovať aj únijný normotvorca.\n37.6 Pre aplikačnú prax vnútroštátnych orgánov verejnej moci nadaných právomocou\nrozhodovať v individuálnych prípadoch to znamená, že stabilita právnych vzťahov a právna\nistota dôvodne vyžadujú hoci aj zotrvať na právnych konceptoch vyvinutých pred vstupom\ndo Európskej únie, ale ak ide o sféru regulácie únijným normotvorcom, je potrebné túto\nkonfrontovať s regulačnými predstavami vnútroštátneho zákonodarcu a v prípade zistenia\nodchýlky vyvinúť maximálnu snahu o uprednostnenie cieľa stelesneného v právne\nzáväzných aktoch Európskej únie. Ústavný súd hovorí o maximálnej, nie absolútnej snahe,\n\n19\n\nlebo v tomto bode myšlienkovej línie už je potrebné vziať do úvahy charakter právneho\npredpisu vydaného únijným normotvorcom vyplývajúci z primárneho práva Európskej únie.\n37.7 Práve smernice ako typová kategória predpisov sekundárneho práva\nsú (na rozdiel od nariadení) typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým\nosobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3\nZmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva o fungovaní EÚ“) je smernica\nzáväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má\ndosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.\n37.8 Citované ustanovenie primárneho práva Európskej únie vysiela zrozumiteľné\nposolstvo vnútroštátnym orgánom členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon\nich vrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí dosiahnutie výsledku očakávaného\nsmernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijného tvorcu smernice\nvnútroštátnymi právnymi prostriedkami.\n37.9 Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa stanoveného smernicou je zmena\nprávnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre prípad, že túto svoju\npovinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora teóriu priameho účinku\nsmerníc a nepriameho účinku smerníc.“.\n38. Pre posudzovaný prípad priamy účinok dotknutých smerníc neprichádza\ndo úvahy, a to vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora vo veci Marshall (C-152/84),\npodľa ktorého na základe vtedajšieho čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho\nhospodárskeho spoločenstva (v súčasnosti už citovaný čl. 288 ods. 3 zmluvy o fungovaní\nEÚ) záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť odvolať\nsa na smernicu pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku „každému členskému\nštátu, ktorému je určená“. Z toho vyplýva, že smernica nemôže sama osebe ukladať\npovinnosti jednotlivcom a že ustanovenia smernice ako také nemožno uplatňovať\nvoči jednotlivcom.\n39. Možno tak uvažovať len o nepriamom účinku smerníc, ktorý zakladá rozhodnutie\nSúdneho dvora vo veci Marleasing SA (C-106/89) s odvolaním sa na prejudikatúru vo veci\nVon Colson a Kamann (C-14/83). Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho\n\n20\n\npráva bez ohľadu na to, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici,\nvnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho práva je povinný interpretovať ho,\nkeďže je to možné v rámci dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok\nsledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s tretím odsekom čl. 189 Zmluvy o založení\nEurópskeho hospodárskeho spoločenstva (čl. 288 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ).\n40. Nepriamy účinok smerníc Súdny dvor ešte konkrétnejšie objasnil vo veci Pfeiffer\na ďalší (C-397/01 až 403/01). Tu zdôraznil, že požiadavka výkladu vnútroštátneho práva\nv súlade s právom Únie sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých\nna prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje,\naby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok a posúdil, do akej miery\nho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici (bod 115).\nAk vnútroštátne právo umožňuje za určitých okolností s použitím vlastných výkladových\nmetód vyložiť ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu tak, že bude možné vyhnúť\nsa rozporu s inou normou vnútroštátneho práva alebo obmedziť oblasť pôsobnosti tohto\nustanovenia na dosiahnutie tohto účelu a použiť ho len do tej miery, aby bolo súladné\ns danou normou, tak je vnútroštátny súd povinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol\ncieľ stanovený smernicou (bod 116).\n41. Dňa 22. mája 2008 bola v Úradnom vestníku Európskej únie publikovaná\nsmernica 2008/48/ES, ktorá v rámci Kapitoly IV – Informácie a práva týkajúce sa zmlúv\nobsahuje čl. 10 ods. 2 písm. h), podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne\nuvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú\nsplátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\núveru na účely splatenia.\n41.1 Podľa anglickej verzie citovaného článku smernice 2008/48/ES „the credit\nagreement shall s pecify in a clear and concisemanner: the amount, number and frequency\nof payments to bemade by the consumer and, where appropriate, the order inwhich\npayments will be allocated to different outstandingbalances charged at different borrowing\nrates for thepurposes of reimbursement“.\n\n21\n\n41.2 Súčasťou smernice 2008/48/ES je Príloha II – Štandardné európske informácie\no spotrebiteľskom úvere, obsahujúca vo forme dvojstĺpcovej tabuľky konkrétne náležitosti\nspotrebiteľského úveru, pokiaľ ide o: 1. Totožnosť a kontaktné údaje veriteľa/\nsprostredkovateľa úveru, 2. Opis hlavných vlastností úverového produktu, 3. Náklady\nspojené s úverom, 4. Iné dôležité aspekty a 5. Dodatočné informácie v prípade poskytovania\nfinančných služieb na diaľku. V rámci druhej kategórie označenej ako „Opis hlavných\nvlastností úverového produktu“ sa v prvom stĺpci tabuľky uvádza, že spotrebiteľský úver\nmá okrem druhu úveru, celkovej výšky úveru, podmienok, ktoré upravujú čerpanie\nfinančných prostriedkov, dĺžky trvania zmluvy o úvere uvádzať aj splátky a prípadne\nporadie, v ktorom sa budú splátky poukazovať, čo druhý stĺpec upresňuje príkladom:\n„Budete musieť zaplatiť: [Výška, počet a frekvencia splátok, ktoré zaplatí spotrebiteľ] Úrok\na/alebo poplatky sa budú splácať takto:“. Tam, kde je uvedené „prípadne“, musí veriteľ\nvyplniť kolónku, ak sú informácie relevantné pre úverový produkt, alebo musí príslušné\ninformácie alebo celý riadok vymazať, ak informácie nie sú pre druh daného úveru\nrelevantné. Informácie v hranatých zátvorkách slúžia ako vysvetlenie pre veriteľa a musia\nsa nahradiť zodpovedajúcimi údajmi.\n42. Smernica 2008/48/ES bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá\nzákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n42.1 Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere sporovými stranami, zmluva o spotrebiteľskom úvere\nokrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto\nnáležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné\nporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom\ns rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.\n42.2 Súčasťou zákona č. 129/2010 Z. z. je Príloha 3 – Štandardné európske\ninformácie o spotrebiteľskom úvere, obsahujúca vo forme dvojstĺpcovej tabuľky konkrétne\nnáležitosti spotrebiteľského úveru pokiaľ ide o: 1. Totožnosť a kontaktné údaje veriteľa/\nsprostredkovateľa spotrebiteľského úveru, 2. Opis hlavných vlastností spotrebiteľského\núveru, 3. Náklady spojené so spotrebiteľským úverom, 4. Iné dôležité právne aspekty\n\n22\n\na 5. Dodatočné informácie, ak ide o poskytovanie finančných služieb na diaľku. V rámci\ndruhej kategórie označenej ako „Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru“\nsa v prvom stĺpci tabuľky uvádza, že spotrebiteľský úver má okrem druhu úveru, celkovej\nvýšky spotrebiteľského úveru, podmienok, ktoré upravujú čerpanie peňažných prostriedkov,\ndoby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj splátky a prípadne poradie,\nv ktorom sa budú splátky poukazovať, čo druhý stĺpec upresňuje príkladom: „Spotrebiteľ\nmusí zaplatiť: [Výška, počet a frekvencia splátok, ktoré zaplatí spotrebiteľ] Úrok a/alebo\npoplatky sa budú splácať takto:“. Aj tu platí, že tam, kde je uvedené „prípadne“, musí\nveriteľ vyplniť kolónku, ak sú informácie relevantné pre ponúkaný spotrebiteľský úver,\nalebo musí príslušné informácie alebo celý riadok vymazať, ak informácie nie sú pre druh\ndaného spotrebiteľského úveru relevantné. Informácie v hranatých zátvorkách slúžia\nako vysvetlenie pre veriteľa a musia sa nahradiť zodpovedajúcimi údajmi. Informácie\nv okrúhlych zátvorkách slúžia ako bližšie vysvetlenie pre spotrebiteľa.\n42.3 Pre úplnosť treba uviesť, že zneniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.\núčinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sporovými stranami (výklad\nktorého krajským súdom nepovažuje sťažovateľka za eurokonformný) v súčasnosti\nzodpovedá § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho\nzákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné\nporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom\ns rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.\nZ dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001\nZ. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a\nktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017\nZ. z., vyplýva, že sa tým zabezpečil súlad so smernicou 2008/48/ES aj v spojitosti s úpravou\nnáležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom «vypustenie náležitostí zmluvy\no spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15\n\n/\n\n. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať\nlen náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom na to,\nže touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov\n\n23\n\n(v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať\nani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení\ntejto smernice.“).»\n43. Anglické slovo frequency sa do slovenského jazyka prekladá ako frekvencia,\nčastosť, početnosť, hustota, kmitočet, a vzhľadom na oblasť jeho použitia mu možno\npriradiť viacero významov. Slovo frekvencia sa v záväzkovoprávnych vzťahoch spravidla\nchápe ako častosť vykonania, resp. opakovania konkrétneho právneho úkonu. Pri takomto\nvýklade môže byť frekvencia vykonania, resp. opakovania konkrétneho právneho úkonu\nnapr. jednorazová, denná, mesačná, štvrťročná, polročná, ročná a pod.\n44. Preskúmaním napadnutého rozsudku ústavný súd zistil, že krajský súd\npri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky skúmal výlučne vôľu zákonodarcu vyjadrenú v § 9\nods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy\no spotrebiteľskom úvere sporovými stranami, aj to bez ohľadu na Prílohu 3, ktorá\nje súčasťou zákona č. 129/2010 Z. z., a nie vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej\nregulácie obsiahnutej v čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES vrátane jej Prílohy II.\n45. Výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere sporovými stranami prezentovaný krajským súdom\nv napadnutom rozsudku v dostatočnej miere nezohľadňuje charakter a účel spotrebiteľského\nsporu, čo v končenom dôsledku spôsobuje jeho ústavnú neudržateľnosť.\n46. Ústavný súd si na účel overenia opodstatnenosti námietok sťažovateľky\nvznesených v ústavnej sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 29 Csp 9/2017,\nz obsahu ktorého zistil, že hoci sa sťažovateľka v predmetnom konaní bránila tvrdením,\nže zmluva o spotrebiteľskom úvere je platným právnym úkonom, a keďže obsahuje všetky\nnáležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z., nemožno aplikovať sankciu bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru, pričom zdôraznila, že samotná zmluva sa skladá z viacerých\ndokumentov – žiadosti, obchodných podmienok, cenníka a potvrdzujúceho listu,\nktoré ako dôkazy predložila (č. l. 28 až 41), pozornosti krajského súdu (ale aj okresného\n\n24\n\nsúdu) ušla skutočnosť, že žalobkyňa v žiadosti o aktiváciu Bankomatky\nplatobnej karty s logom\n\n(kreditnej\n\nzo 7. augusta 2012 vyjadrila súhlas s tým, že „Banka\n\nje oprávnená, po posúdení mojej schopnosti splácať úver, poskytnúť mi nižší úverový\nrámec, ako som žiadal, resp. aký mi bol predschválený.“. Po posúdení úverovej bonity\nspotrebiteľa, t. j. žalobkyne bola jej žiadosť schválená, čo potvrdzuje dokument označený\nako „Schválenie Žiadosti o Bankomatku\n\n(Potvrdzujúci list)“ zo 14. augusta 2012,\n\na tým „došlo k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty“.\nPotvrdzujúci list je súčasťou zmluvy. Na základe uvedeného bol žalobkyni sťažovateľkou\nposkytnutý úverový rámec v sume 450 € so štandardnou mesačnou splátkou 15 €, aktuálnou\nmesačnou úrokovou sadzbou 1,90 %, aktuálnou ročnou úrokovou sadzbou 22,80 %, pričom\ntermíny splátok boli 1. až 15. deň v kalendárnom mesiaci, presný termín splatnosti\nbol 15. deň v kalendárnom mesiaci. Sťažovateľka zároveň oznámila žalobkyni, že výška\núverového rámca sa môže zvyšovať a že pri riadnom a včasnom splácaní sa môže\npo prehodnotení a súhlase žalobkyne zvýšiť vždy po úhrade šiestich mesačných splátok.\nOkrem toho sťažovateľka žalobkyni oznámila, že pri predpoklade, že štandardná úroková\nsadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené, klient vyčerpá\nspotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka 1. septembra 2012, výška spotrebiteľského\núveru je 450 €, počet splátok je 51, prvá až predposledná splátka je 15 €, posledná splátka\nje 3,76 €, ročná percentuálna miera nákladov je 29,67 %, celkové náklady spotrebiteľa\nspojené so spotrebiteľským úverom sú 303,76 € a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ\nzaplatiť, je 753,76 €.\n47. V danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa kreditnú platobnú kartu použila\na zo sťažovateľkou poskytnutého spotrebiteľského úveru vyčerpala sumu 450 €.\n48. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré vyústilo do jeho\nvnútornej rozpornosti, považuje ústavný súd za dôvod na vyslovenie porušenia základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, súčasťou ktorého\nje nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným\nspôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu,\n\n25\n\nale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu\n(m. m. III. ÚS 772/2016).\n49. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,\nak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí\ntaký dôkaz. To znamená, že na rozdiel od všeobecnej úpravy procesného dokazovania\nsa Civilný sporový poriadok v spotrebiteľských sporoch prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu\nprincípu, čo je odôvodnené zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva\ndo spotrebiteľských právnych vzťahov. Súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie\nsi dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.\n50. Preferovanie zvýšenej procesnej ochrany spotrebiteľa, t. j. žalobkyne\nv predmetnom spore neodôvodnene stavia sťažovateľku do podstatne nevýhodnejšej pozície\noproti druhej sporovej strane.\n51. V tejto súvislosti sťažovateľka správne poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora\nC-331/18 z 5. septembra 2019 vo veci TE proti\n52. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd\nv napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv\na slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom odvolaní sťažovateľky proti\nrozsudku okresného súdu nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu\nzákladných práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n53. Napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, preto ústavný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2\nústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).\n\n26\n\n54. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n55. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n56. Úlohou krajského súdu preto bude opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky,\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie\nním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\n57. Aj z čl. 2 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv\na právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\nV.\nTrovy konania\n58. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby jej ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania.\n59. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n27\n\n60. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018\npredstavovala sumu 980 € a za I. polrok 2019 predstavovala sumu 1 062 €.\n61. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c),\n§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej\nsume 640,66 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) vykonané v roku 2019 v sume\n163,33 € za jeden úkon a dva režijné paušály v sume 9,80 € za jeden paušál, ako aj za jeden\núkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu) vykonaný\nv roku 2020 v sume 177 € a jeden režijný paušál v sume 10,62 €, plus 20 % DPH,\nktoré zaviazal uhradiť krajský súd (bod 3 výroku nálezu).\n62. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom... ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "úver", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Co/24/2019", "guid": "e8b1edc7-646d-44b0-aec6-3782c13f82e9:fe9603b3-a267-45fe-9f61-56a246e1c1c9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:f2c724f4-86c9-4c76-8fd2-b1954158d0ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 772/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 772/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e8680894-1794-40db-95a2-5fdf2312ebc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.399.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 399/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 399/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.399.2022.1"}, {"guid": "be8bd748-cbfe-40fc-a7b5-d27f7bb7c8b5:96926d6c-d62b-4aad-b9d9-204192d73389", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1117209514.1", "spisova_znacka": "5Cdo/54/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/54/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1117209514.1"}, {"guid": "8c04713a-320c-423e-ad32-b5e90b638307:72f87f28-47d4-4f64-9ed3-52c87619f7e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1119203669.1", "spisova_znacka": "6Cdo/179/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/179/2023 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1119203669.1"}, {"guid": "18a82697-af01-40f6-9596-5edad2edade3:5298577f-e701-48f4-91aa-0588b4196d95", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:6121409445.1", "spisova_znacka": "28CoCsp/26/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/26/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:6121409445.1"}, {"guid": "d971991e-a586-4c11-99c6-712d9064dd99:a1fcf678-2429-4151-a5ca-fec245ddb6c5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117209514.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/24/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117209514.1"}, {"guid": "caee9dd4-ec8d-41c0-b039-d4553ee600d4:1ae8dd7c-2a40-4562-acd8-59a64567602f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2", "spisova_znacka": "7CoCsp/23/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/23/2023 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2"}, {"guid": "e7ba2162-3d0f-4579-8324-edbf0e944e81:bdf55253-bb0a-4a12-9760-84c040e3e705", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7120211605.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/15/2023 z 24. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7120211605.1"}, {"guid": "ab08b40b-8301-454c-849b-108c33526f83:99f67f20-3b05-4fe0-93dd-653952a7b0ae", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8720201370.1", "spisova_znacka": "19CoCsp/14/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/14/2021 z 7. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8720201370.1"}, {"guid": "ab08b40b-8301-454c-849b-108c33526f83:836b9cdf-69d4-4748-bc51-c7cd3bbeb4ab", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8720201370.1", "spisova_znacka": "19CoCsp/14/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/14/2021 z 7. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8720201370.1"}, {"guid": "24b889ad-2186-4ac4-9392-4a03c27c84bb:07de22b7-e1cf-42b8-ac26-64c557fb739c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8118215948.3", "spisova_znacka": "12CoCsp/57/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/57/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8118215948.3"}, {"guid": "d40e5262-18aa-4e85-b235-4e115d3e33d2:b4c46556-ac53-4df2-8f7c-c27f6535b461", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8419203365.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/22/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoCsp/22/2020 z 7. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8419203365.1"}, {"guid": "66cb7839-2d3e-4067-8435-57d1119498cf:740e93f5-b59c-4b33-b364-d5d769370e37", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:0018210077.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/56/2020 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:0018210077.2"}, {"guid": "66cb7839-2d3e-4067-8435-57d1119498cf:91dffc21-2ce8-4d0c-9dd6-113b038290f4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:0018210077.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/56/2020 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:0018210077.2"}, {"guid": "25cb24fc-6c67-48be-9493-923bf044a18f:b912c3be-df49-4639-b8c3-20a365120f92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1416206177.1", "spisova_znacka": "8Co/198/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/198/2018 z 25. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1416206177.1"}, {"guid": "25cb24fc-6c67-48be-9493-923bf044a18f:76e8fd71-706b-48d7-ad20-74e0fcfdf6d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1416206177.1", "spisova_znacka": "8Co/198/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/198/2018 z 25. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1416206177.1"}, {"guid": "b221b117-10c2-4e65-bd60-39772652e68d:d9926e50-afd5-4717-afe2-096c543fad13", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1317218036.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/2/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoCsp/2/2020 z 18. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1317218036.1"}, {"guid": "04268cc1-a49a-45d4-9ce4-6267ff267e87:f07f170a-7edd-437b-8488-fc109264153c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119214971.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/13/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/13/2020 z 19. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119214971.1"}, {"guid": "04268cc1-a49a-45d4-9ce4-6267ff267e87:24c44254-352c-4769-b350-b970c5794d94", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119214971.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/13/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/13/2020 z 19. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119214971.1"}]}