{"guid": "ussr:821ad5b3-80ba-4720-a5cf-6b9232ff5135", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.46.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 46/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.46.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/821ad5b3-80ba-4720-a5cf-6b9232ff5135", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.46.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.46.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.46.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 46/2020-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Ladislava Duditša prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\nsťažovateliek obchodných spoločností\n,a\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, Hlavná 17, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 432/2012\na postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 148/2018\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodných spoločností\n\n, a\n\n, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu\n\nPrešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 432/2012 a postupom Krajského súdu v Prešove\nv konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 148/2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Prešov a Krajskému súdu v Prešove p r i k a z u j e , aby\nv napadnutých konaniach konali bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodným spoločnostiam\n\n,a\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej z nich v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré\nj e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť im, každej z nich v sume 500 € (slovom\npäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Prešove p o v i n n ý vyplatiť im, a to do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove\nobchodným spoločnostiam\n\ns ú\n\np o v i n n é nahradiť\n\n, a\n\n, trovy\n\nkonania v sume 676,95 € (slovom šesťstosedemdesiatšesť eur a deväťdesiatpäť centov)\nna účet ich právneho zástupcu advokátovi JUDr. Ladislavovi Lukáčovi, Hlavná 17, Prešov,\nspoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti obchodných spoločností\na\n\n,\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateliek\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\n\nč. k. I. ÚS 46/2020-17 z 28. januára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateliek obchodných spoločností\n2\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 C 432/2012 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 148/2018 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n1.1 Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľky namietali porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky sú žalovanou stranou\nv spore, ktorého predmetom je zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov podľa\n§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby\nna okresnom súde 11. decembra 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.\n2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že napadnuté konanie ku dňu podania\nústavnej sťažnosti trvá sedem rokov, pričom podľa názoru sťažovateliek vo veci konajúce\nsúdy rozhodujú o žalobnom návrhu, ktorý nemá oporu v zákone.\n2.2 Sťažovateľky ďalej uviedli, že okresný súd dokonca vydal aj predbežné opatrenie\nuznesením z 2. októbra 2013 v spojení s uznesením krajského súdu z 29. januára 2014,\nktorým im bola uložená povinnosť umožniť žalobcom prechod cez ich nehnuteľnosti –\nstavbu, resp. cez podchod v stavbe.\n2.3 Napadnuté konanie je podľa názoru sťažovateliek poznačené nesústredenosťou\na zdĺhavou činnosťou okresného súdu, ktorá je príčinou zbytočných prieťahov v konaní\nvyplývajúcich zo subjektívnych dôvodov na strane konajúceho súdu.\n2.4 Sťažovateľky vo svojej ústavnej sťažnosti uviedli podrobný chronologický\nprehľad jednotlivých procesných úkonov v napadnutom konaní. Okresný súd v napadnutom\nkonaní 27. októbra 2015 rozhodol rozsudkom č. k. 12 C 432/2012-254, ktorým žalobu\nžalobcov zamietol. Žalobcovia podali 11. decembra 2015 proti rozsudku okresného\nsúdu č. k. 12 C 432/2012-254 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením\n3\n\nč. k. 21 Co 121/2016-294 z 21. decembra 2016 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne okresný súd po doplnení\ndokazovania rozhodol rozsudkom č. k. 12 C 432/2012-455 z 3. júla 2018, ktorým žalobe\nžalobcov vyhovel. V súčasnosti prebieha napadnuté konanie na súde druhej inštancie\npod sp. zn. 20 Co 148/2018 (spis predložený krajskému súdu 26. októbra 2018, pozn.),\nktorý na poslednom pojednávaní 5. septembra 2019 nariadil znalecké dokazovanie s výzvou\nstranám sporu o predloženie otázok súdnemu znalcovi.\n2.5 Sťažovateľky doručili ústavnému súdu 3. januára 2020 písomné podanie, ktorým\ndoplnili svoju pôvodnú ústavnú sťažnosť z 22. novembra 2019 (ústavná sťažnosť ktorá bola\nústavnému súdu doručená 2. decembra 2019, pozn.). Podstatou uvedeného podania je\ndoplnenie sťažovateľkami už uvedených skutkových okolností s ohľadom na predmet\nnapadnutého konania a subjektívne hodnotenie sťažovateliek vo vzťahu k vydaným\nmeritórnym rozhodnutiam. Sťažovateľky ďalej precizovali jednotlivé obdobia nečinnosti\nokresného súdu a krajského súdu (ktoré vymedzili na obdobie 30 mesiacov, pozn.)\nv kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania.\n\n3. Na základe tvrdení uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľky navrhujú, aby\nústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom\nvysloví, že základné právo sťažovateliek podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli. Súčasne sa sťažovateľky domáhali priznania\nfinančného zadosťučinenia 5 000 € pre každú z nich a náhrady trov konania.\n\nII.\nVyjadrenia okresného súdu a krajského súdu k obsahu ústavnej sťažnosti\na replika sťažovateliek\nII.1 Vyjadrenie okresného súdu\n4. Okresný súd vo vyjadrení sp. zn. l SprO 307/2020 doručenom ústavnému súdu\n12. marca 2020 uviedol chronologický prehľad procesných úkonov vykonaných\n\n4\n\nprvoinštančným súdom. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo stanovisko zákonnej\nsudkyne, ktorá považuje ústavnú sťažnosť sťažovateliek za nedôvodnú.\n4.1 Podľa zákonnej sudkyne je dĺžka napadnutého konania ovplyvnená samotným\nkonaním sťažovateliek (podanie opravných prostriedkov proti procesným rozhodnutiam,\npozn.). Sťažovateľky tiež nereagovali na výzvu okresného súdu na zloženie preddavku\nna vykonanie dokazovania (28. jún 2017), pričom k reálnemu zaplateniu preddavku\nna znalecké dokazovanie došlo 21. septembra 2017, a to po oznámení súdu, že dokazovanie\nnevykoná.\n4.2 V podstatnej časti svojho stanoviska zákonná sudkyňa poukázala na osobnú\nnadmernú pracovnú zaťaženosť s tým, že je v jej záujme konať vo veci v súlade s ústavou\na procesným zákonom, avšak aj v dôsledku podanej ústavnej sťažnosti a potreby neustáleho\nvyjadrovania sa a vyhľadávania informácií potrebných na osobnú obhajobu sudcu dochádza\nopäť len k strate ďalšieho pracovného aj mimopracovného času na úkor riadneho výkonu\nsudcovskej profesie.\n4.3 Zákonná sudkyňa ďalej uviedla, že sústavné prerozdeľovanie spisov, nedostatok\npersonálneho obsadenia súdov ako dôvod prieťahov v konaní nemôže ísť na vrub občanovi\nalebo subjektu, ktorému súd má poskytnúť ochranu jeho práv a oprávnených záujmov,\navšak taktiež tieto skutkové okolnosti nemôžu byť dôvodom na vyvodzovanie\nzodpovednosti voči zákonnému sudcovi, keďže ide o objektívne okolnosti, ktoré sudca\nv rámci svojich možností nemôže ovplyvniť. Taktiež z rovnakých dôvodov nie je primáme\nrelevantné pre skúmanie otázky prieťahov v konaní náročnosť sporu, keďže problém\nspočíva predovšetkým v otázke zaťaženosti okresného súdu a jeho sudcov a absencie\nvytvorenia riadnych pracovných podmienok.\n4.4 Okresný súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nII.2 Vyjadrenie krajského súdu\n5. Krajský súd k obsahu ústavnej sťažnosti podal vyjadrenie sp. zn. Spr 109/20\nz 23. marca 2020, v ktorom uviedol, že v rámci vedeného odvolacieho konania dopĺňa\n\n5\n\ndokazovanie, ktorého výsledkom by malo byť konečné rozhodnutie o podanom žalobnom\nnávrhu.\n5.1 Uviedol, že vo veci sa už uskutočnili pojednávania a aktuálne sa realizujú úkony\nnariadeného znaleckého dokazovania, čo svedčí o zložitosti veci z hľadiska zisťovania\nskutkového stavu a napokon aj z hľadiska jej právneho posúdenia. Krajský súd ako súd\ndruhej inštancie nie je vo veci nečinný a nesúhlasí s názorom sťažovateliek, že prejednávaná\nvec nevykazuje skutkovú či právnu náročnosť.\n5.2 Krajský súd uviedol aj chronologický prehľad procesných úkonov odvolacieho\nkonania a zdôraznil, že vo veci boli vypracované dva znalecké posudky, ktoré si v časti\nurčenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena vo svojich záveroch značne\nrozporovali. Uvedený rozpor sa nepodarilo odstrániť ani konfrontáciou znalcov, ku ktorej\nodvolací súd pristúpil. Ani jeden zo spracovaných znaleckých posudkov sa nezaoberal\notázkou vyčíslenia hodnoty tzv. služobného pozemku, ktorej výšku je potrebné zohľadniť.\nAj z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhovel návrhu žalobcov a nariadil znalecké\ndokazovanie znaleckému ústavu, ktorý však po prevzatí spisu odmietol znalecký úkon\nvykonať. Krajský súd následne rozhodol uznesením (č. k. 24 Co 148/2018-600\nz 20. februára 2020, pozn.) a poveril spracovaním znaleckého posudku znaleckú\norganizáciu.\n5.3 Podľa názoru krajského súdu ak odvolací súd koná, nie je nečinný, ba skôr\nnaopak, realizuje účinné úkony smerujúce k vecnému rozhodnutiu (pojednávania, znalecké\ndokazovanie i iné), tak nemožno v aktuálnom odvolacom konaní urobiť záver, že postupom\nodvolacieho súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základných práv namietaných\nsťažovateľkami v ústavnej sťažnosti.\n5.4 Krajský súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nII.3 Replika sťažovateliek\n6. Sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu reagovali replikou\nz 12. mája 2020.\n\n6\n\n6.1 Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľky argumenty okresného súdu\nnepovažovali za dôvodné. Za právne nezdôvodniteľné, resp. neprípustné mali tvrdenia\nokresného súdu o tom, že dĺžka napadnutého konania je ovplyvnená ich správaním, keď\nv konaní využívali len svoje práva, ktorý im procesný predpis priznáva. Podľa názoru\nsťažovateliek z podaného prehľadu procesných úkonov nepochybne vyplývajú subjektívne\nprieťahy, ktoré nemajú opodstatnenie.\n6.2 Vyjadrenie krajského súdu k vecnej stránke ústavnej sťažnosti sťažovateľky\npovažovali za nekonkrétne, nezaoberajúce sa postupom súdov v napadnutom konaní.\nSťažovateľky okrem subjektívnych prieťahov namietali aj to, že ide o právne nie zložitú\nproblematiku.\n6.3 Sťažovateľky uviedli, že napadnutému konaniu iniciovanému žalobou podanou\n11. decembra 2012 predchádzalo iné súdne konanie (medzi rovnakými účastníkmi),\nv ktorom sa žalobcovia domáhali určenia, že existuje vecné bremeno spočívajúce v práve\nprechodu (v napadnutom konaní navrhujú zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu).\nVo veci rozhodoval ten istý zákonný sudca a vec bola skončená v priebehu dvoch rokov\nzamietnutím žaloby (konanie vedené na okresom súde pod sp. zn. 12 C 147/2009, pozn.).\nSťažovateľky sú toho názoru, že zákonný sudca nepochybne poznal skutkový stav celej\nveci, bol prítomný na ohliadke na mieste samom, bolo vykonané dokazovanie, a teda vec\npoznal po skutkovej i právnej stránke. Podľa sťažovateliek súd mal rozhodovať o žalobe,\nktorou sa domáhali žalobcovia zriadenia vecného bremena (práva prechodu cez priľahlý\npozemok k stavbe), avšak napokon sa rozhoduje o zriadení vecného bremena nie\ncez priľahlý pozemok, ale cez stavbu vo vlastníctve sťažovateliek, čo zákon vylučuje.\n6.4 Sťažovateľky vyjadrili presvedčenie, že sudcovia vytvárajúc prieťahy hľadajú\nmožnosť zriadiť vecné bremeno v prospech žalobcov v rozpore so zákonom nie\ncez pozemok, ale cez stavbu. Ide i sudcovskú svojvôľu hraničiacu so zásadným porušením\nsudcovskej právomoci, lebo sudca môže rozhodovať len na základe platného zákona, a nie\nna základe svojej vôle. Skutočná príčina prieťahov podľa sťažovateliek spočíva v tom, že\nsa hľadá spôsob, ako obísť zákon a zriadiť vecné bremeno cez stavbu, ktorá je\nvo vlastníctve sťažovateliek.\n6.5 Sťažovateľky zároveň vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania\nústavnej sťažnosti.\n7\n\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc\n\nústavného\n\nsúdu\n\na\n\nústavnoprávne\n\nvýchodiská\n\nv judikatúre\n\nústavného súdu\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I.ÚS 132/03, IV.ÚS105/07, IV.ÚS 90/2010).\n11. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už\noznačených práv vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry, v súlade\n8\n\ns ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu (napr.\nI. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom\nprípade.\nIV.\nVyhodnotenie postupu okresného súdu a krajského súdu\n13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\n9\n\nje expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n15. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha\nv (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľa či\nz konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania (8 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za potrebné\ndetailne skúmať. Je zrejmé, že celková dĺžka napadnutého konania prebiehajúceho\nopakovane na dvoch inštanciách všeobecných súdov nie je v súlade s požiadavkou\ndosiahnutia právoplatného meritórneho rozhodnutia v primeranej lehote.\n16. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna činnosť orgánu verejnej moci (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ak činnosť orgánu verejnej moci nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty\ntýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci\nrozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\nIV.1 K postupu okresného súdu v napadnutom konaní\n17. Okresný súd v napadnutom konaní po podaní žaloby 11. decembra 2012\npostupoval v zásade plynule, vykonával procesné úkony v súvislosti s doručovaním žaloby\na vyjadreniami sporovým stranám. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 19. septembra 2013\n(takmer 9 mesiacov po podaní žaloby), ďalej však okresný súd prejednával vec\nv primeraných časových úsekoch (pojednávanie 26. novembra 2013, 4. februára 2014,\npozn.).\n17.1 Obdobie nečinnosti možno konštatovať od 4. februára 2014 do 27. októbra\n2015, keď okresný súd obmedzil svoju činnosť na procesné úkony súvisiace s vykonávaním\ndokazovania (doručenie vyjadrení, ustanovenie znalca, rozhodnutie o priznaní odmeny\n10\n\nznalcovi, pozn.). Opakovaná nečinnosť v postupe okresného súdu nastala v období\nod 15. mája 2017 do 5. júna 2018 (nečinnosť viac ako 1 rok).\n17.2 Ústavný súd vzhliadol v postupe okresného súdu aj značnú nesústredenosť,\nktorá v konečnom dôsledku vyústila do vydania dvoch protichodných meritórnych\nrozhodnutí.\n17.3 Okresný súd po prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12 C 432/2012-254\nz 27. októbra 2015, ktorým žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve\ncesty cez priľahlý pozemok zamietol. Krajský súd rozhodol o odvolaní sporových strán\nproti uvedenému rozsudku uznesením č. k. 21 Co 121/2016-294 z 21. decembra 2016 tak,\nže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie [podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, pozn.].\n17.4 Nesústredný postup okresného súdu možno konštatovať aj pri samotnom\npredložení súdneho spisu na rozhodnutie o odvolaní strán sporu súdu druhej inštancie\n(3. februára 2016). Krajský súd 6. apríla 2016 vrátil súdny spis okresnému súdu ako\npredčasne predložený (v časti na rozhodnutie o odvolaní o priznaní odmeny znalcovi vyšším\nsúdnym úradníkom, zákonný sudca sa nevyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, pozn.),\npričom súdny spis bol opätovne predložený krajskému súdu 20. mája 2016 s doplneným\nvyjadrením, že sudca nemieni vyhovieť odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho\nsúdneho úradníka o priznaní odmeny znalca.\n17.5 Okresný súd po doplnení dokazovania na pojednávaní 3. júla 2018 rozhodol\nrozsudkom č. k. 12 C 432/2012-455, ktorým žalobe žalobcov vyhovel a zriadil vecné\nbremeno v prospech žalobcov za náhradu. Proti uvedenému rozsudku podali sťažovateľky\nodvolanie, čím sa napadnuté konanie opakovane presunulo na súd druhej inštancie (súdny\nspis bol predložený krajskému súdu 28. októbra 2018, pozn.).\n18. K argumentácii okresného súdu smerujúcej k pričítaniu prieťahov na ťarchu\nsťažovateliek z dôvodu podávaných opravných prostriedkov proti procesným rozhodnutiam\nsúdu ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľovi nemôže byť vytýkané uplatnenie procesných\nprostriedkov, ktoré stranám sporu na ochranu ich práv poskytuje vnútroštátny právny\nporiadok (v konkrétnom prípade podaný riadny opravný prostriedok proti uzneseniu\no ustanovení znalca a priznaní odmeny znalcovi, pozn.) a naopak štát nemôže zodpovedať\n11\n\nza prieťahy, ktoré v dôsledku nevyhnutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi vznikli\n(pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Dostál proti Českej republike z 25. 5. 2004,\nč. 52859/99).\n19. V súvislosti s vyjadrením okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti v časti,\nv ktorej poukazuje na nadmernú zaťaženosť zákonnej sudkyne (ako jednu z príčin prieťahov\nvzniknutých v napadnutom konaní), ústavný súd zdôrazňuje, že v podobných súvislostiach\nuž viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu\na nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len\ndočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali\nvčas adekvátne opatrenia.\n19.1 Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,\naby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie\nspravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv.\nobjektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,\nnemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu\núčastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných\nsúdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).\n19.2 Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní, či bolo\nporušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje\npostup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom\nkonkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu, resp.\nzamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť príslušný súd ako orgán\nverejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť stranám sporu účinnú súdnu ochranu.\nV tomto zmysle preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti, ktorou sú namietané\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní, v zásade nemožno robiť rozdiel medzi tzv.\nobjektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov (m. m. I. ÚS 6/06).\n\n12\n\nIV.2 K postupu krajského súdu v napadnutom konaní\n20. Vo vzťahu k postupu krajského súdu ústavný súd konštatuje, že tento\npo predložení súdneho spisu súdom prvej inštancie (26. októbra 2018) postupoval v zásade\nplynule, keď vo veci uskutočnil dve pojednávania (27. júna 2019 a 5. septembra 2019)\ns konfrontáciou znalcov ustanovených v konaní súdom prvej inštancie.\n20.1 Keďže sa rozpory v znaleckých posudkoch nepodarilo odstrániť, na návrh\nžalobcov krajský súd uznesením č. k. 24 Co 148/2018-587 zo 4. decembra 2019 rozhodol\no pribratí znaleckého ústavu (\n\n, pozn.).\n\nPo pakovanom doručovaní súdneho spisu znaleckému ústavu tento odmietol vykonanie\nznaleckého úkonu podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\n20.2 Krajský súd uznesením č. k. 24 Co 148/2018-600 z 20. februára 2020 ustanovil\ndo konania znaleckú organizáciu\n\na poveril ju vypracovaním\n\nznaleckého posudku.\n20.3 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd zistil, že poverená\nznalecká organizácia dosiaľ krajskému súdu nepredložila vypracovaný znalecký posudok,\nhoci tak mala urobiť v lehote 60 dní od doručenia súdneho spisu (spis bol zaslaný 12. marca\n2020, pozn.).\n20.4 Je zrejmé, že nepredloženie znaleckého posudku bráni konajúcemu súd určiť\nkonkrétny termín pojednávania, z čoho je možné vyvodiť záver, že nie je možné očakávať\nrozhodnutie vo veci samej v dohľadnej dobe.\n21. Znalecké dokazovanie ako dôkazný prostriedok prirodzene so sebou vnáša určité\npredĺženie sporového konania, avšak je potrebné zdôrazniť, že nielen sporovým stranám, ale\naj ustanovenému znalcovi v konaní vznikajú procesné povinnosti, splnenie ktorých\nzabezpečuje riadny priebeh konania.\n21.1 Je na rozhodnutí konajúceho súdu, či využije možnosť vynútiť si splnenie\nprocesných povinnosti uložením poriadkovej pokuty [§ 102 ods. 1 písm. a) CSP], avšak je\npotrebné zároveň uviesť, že samotný inštitút poriadkovej pokuty je potrebné vnímať ako\n13\n\núčinný nástroj súdu na zabezpečenie plynulosti konania. Preto i nevyužitie možnosti\nuloženia poriadkovej pokuty je možné v ústavnoprávnom rozmere považovať za jednu\nz príčin vzniku zbytočných prieťahov ku konštatovaniu porušenia práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (porovnaj tiež II.ÚS 10/01).\n22. Aj z judikatúry ESĽP vyplýva, že správanie iných účastníkov konania ako\nsťažovateľa (teda aj znalcov) nie je síce a priori pričítateľné štátu, súdy ale majú povinnosť\ndbať na hladký priebeh procesu a dohliadnuť na to, aby prieťahy na strane tretích osôb\nneviedli k porušovaniu práv sťažovateľa (porovnaj bod 46 rozsudku č. 76802/01 Hradecký\nproti Českej republike).\n22.1 Podľa názoru ESĽP sú znalci síce pri vypracovaní svojho znaleckého posudku\nnezávislí, podliehajú však kontrole súdnych orgánov, ktoré sú povinné zabezpečiť riadny\npriebeh vypracovania posudku (porovnaj bod 33 rozsudku č. 22771/04 Cambal proti Českej\nrepublike).\n23. Možno tak uzavrieť, že došlo k neprimeraným prieťahom v napadnutom konaní\na bolo skutočne zasiahnuté do ústavne zaručeného práva sťažovateliek na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, takže\npodmienky zásahu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak ako boli uvedené, sú tu\nsplnené (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n25. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný\nzásah súdu voči základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom taký zásah sám\nnie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu a ako taký sa vymyká\n14\n\nobvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva\nna primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo\nk ďalším prieťahom (ústavným príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,\nmožno len poskytnúť za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127\nods. 3 ústavy.\n26. Ústavný súd formuloval príkaz konať v napadnutých konaniach obom súdom\n(bod 2 výroku nálezu), ktoré sú povinné postupovať striktne podľa zásad v zmysle čl. 17\nCSP, a to krajský súd aj rešpektujúc ustanovenie § 390 CSP a okresný súd po vrátení spisu\nz krajského súdu (§ 395 CSP).\n27. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n28. Sťažovateľky sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia pre každú z nich\nv sume 5 000 €. Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnili tým, že\npočas celého trvania napadnutého konania, v zmysle uloženej povinnosti predbežným\nopatrením súdu, musia umožňovať žalobcom prechod cez pozemok a stavbu sťažovateliek.\nSťažovateľky zdôraznili, že týmto dochádza k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, a to až\ndo právoplatného rozhodnutia súdu v napadnutom konaní.\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd\npri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa\nčl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n15\n\n30. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vedeného na dvoch inštanciách\nvšeobecných súdov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (potreba znaleckého\ndokazovania), ústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia za primerané\npre každú zo sťažovateliek v sume 1 000 € od okresného súdu a 500 € od krajského súdu\n(bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateliek nevyhovel\n(bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa\n§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €\na I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.\n33. Ústavný súd priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, repliku sťažovateliek) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov právnemu zástupcovi sťažovateliek JUDr. Ladislavovi Lukáčovi. Náhrada za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom\n(2 x 9,80 €) a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 (1 x 177€) spolu s režijným\npaušálom (1 x 10,62 €) pri zastúpení dvoch subjektov predstavuje sumu trov konania\n564,12 €, ku ktorej je nutné pripočítať 20 % DPH, ktorej je právny zástupca\nsťažovateliek platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu trov konania celkom\n676,95 €. Písomné podanie právneho zástupcu sťažovateliek doručené ústavnému súdu\n16\n\n3. januára 2020 ústavný súd vzhľadom na jeho obsah nevyhodnotil ako podanie relevantné\npre rozhodnutie vo veci, a preto zaň náhradu trov konania advokátovi JUDr. Ladislavovi\nLukáčovi nepriznal.\n34. Priznanú náhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd povinné zaplatiť\nspoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateliek JUDr. Ladislava Lukáča,\n, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n36. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku\nč. 1 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. mája 2020\nz dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá\nprvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa\nspravodajkyňa, Rastislav Kaššák a Ladislav Duditš – členovia senátu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "vecné bremeno-zriadenie", "nehnuteľnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "nehnuteľnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vecné bremeno-zriadenie", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/432/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "24Co/148/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/01 z 28. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "78d9a8f4-63c7-4c69-8a61-3e0f51902135:0f533bec-b326-4086-be1f-1b9dea86516d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2316220584.1", "spisova_znacka": "24Co/148/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/148/2018 z 25. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2316220584.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0935b04-c27f-4ae5-a00e-c3ce7837ef0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.693.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 693/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 693/2025 z 9. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.693.2025.1"}, {"guid": "394adaed-ccda-4ca0-b9b6-43c9155daad7:6890651e-4300-4b25-a327-edf93f723d66", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:6125280247.1", "spisova_znacka": "28Co/21/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/21/2026 z 27. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:6125280247.1"}]}