{"guid": "ussr:5f106fe9-bddd-473e-a88a-47a5690d57b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.53.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/2020 z 20. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. augusta 2020, sp. zn. I. ÚS 53/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.53.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2020-08-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5f106fe9-bddd-473e-a88a-47a5690d57b3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.53.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.53.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.53.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 53/2020-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 29, Dolný Kubín, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 60/2013\na takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 C 60/2013 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 60/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nv sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Námestovo\np o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi\ntrovy konania v sume 640,64 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatštyri\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 C 60/2013 (ďalej aj „namietaný postup“).\n2. Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n\n2\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 60/2013.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení\nžalovaného v konaní o žalobe siedmich žalobcov o určenie vlastníckeho práva a určenie,\nže nehnuteľnosti patria do dedičstva. Konanie prebiehalo v tejto postupnosti:\n- žaloba bola podaná na okresnom súde 30. decembra 2013;\n- 16. januára 2014 okresný súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcov poučenie\no procesných právach a povinnostiach a zároveň doručil žalobu spolu s poučením\no procesných právach a povinnostiach sťažovateľovi;\n- 28. februára 2014 požiadal sťažovateľ o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia\nk žalobe, ktoré doručil súdu 19. septembra 2014;\n- 10. decembra 2014 okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie na 29. január\n2015, ktoré sa konalo a bolo odročené na neurčito na účely poskytnutia lehoty právnemu\nzástupcovi žalobcov na vyjadrenie sa k vyjadreniu právneho zástupcu sťažovateľa,\nako aj na účely ďalšieho procesného postupu;\n- právny\n\nzástupca\n\nžalobcov\n\nzaslal\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nsvoje\n\nvyjadrenie\n\n13. februára 2015, ktoré bolo zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľa 17. marca 2015\nna vedomie. Sťažovateľ nebol vyzvaný na vyjadrenie v určitej lehote;\n- 31. októbra 2016 zaslal sťažovateľ okresnému súdu prostredníctvom nového\nprávneho zástupcu vyjadrenie k veci a prvú urgenciu na nariadenie pojednávania, ktoré boli\nzaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcov s poučením o koncentrácii v zmysle\nCivilného sporového poriadku;\n- 5. decembra 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu\nžalobcov, ktoré bolo 27. februára 2017 zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľa\nna vedomie. Sťažovateľ nebol vyzvaný na vyjadrenie v určitej lehote;\n- 2. marca 2017 zaslal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje\nvyjadrenie k veci a druhú urgenciu na nariadenie pojednávania;\n- 3. apríla 2017 bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie do senátu 4C sudkyni\nMgr. Vande Mikulášovej;\n\n3\n\n- 23. júna 2017 bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie na 10. október 2017,\nktoré bolo odročené na 7. december 2017 na účely výsluchu svedka a rozhodnutia o návrhu\nna zmenu žaloby a okruhu účastníkov. Sťažovateľ ešte v tomto čase nebol vypočutý na\nsúde;\n- uznesením zo 7. novembra 2017 súd pripustil zmenu účastníkov a zároveň pripustil\nzmenu žalobného návrhu;\n- 23. novembra 2017 bol zrušený termín pojednávania nariadeného na 7. december\n2017 z dôvodov na strane zákonného sudcu – rehabilitácia;\n- pojednávanie nariadené na 13. február 2018 bolo odročené na 12. apríl 2018\nna účely predvolania svedkyne, ktoré bolo následne zrušené pre ospravedlnenie svedkyne za\njej neúčasť na pojednávaní;\n- Okresný súd Námestovo 3. mája 2018 dožiadal Okresný súd Nové Zámky\no výsluch svedkyne a toto dožiadanie bolo po vybavení doručené okresnému súdu 7. júna\n2018;\n- 27. júna 2018 bolo nariadené pojednávanie na 18. september 2018, na ktoré bol\npo prvýkrát predvolaný aj sťažovateľ. Toto bolo však zrušené 24 hodín pred pojednávaním\nna žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcov a pre podaný návrh žalobcov na vykonanie\nznaleckého posudku z 12. septembra 2018. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza,\nže v súvisiacich prípadoch vedených na okresnom súde toho istého právneho zástupcu\nuž boli vypracované tri znalecké posudky. Zrušenie pojednávania, na ktorom sa mal\npo prvýkrát zúčastniť aj sťažovateľ, na ktoré sa riadne pripravil, nebolo sťažovateľovi\noznámené ani písomne, ani iným spôsobom. O zrušení pojednávania sa dozvedel len právny\nzástupca sťažovateľa deň pred pojednávaním na základe súdom vypracovaného oznámenia\nzo 14. septembra 2018;\n- 5. októbra 2018 bol súdu doručený list sťažovateľa – návrh na nariadenie\npojednávania v čo najkratšom čase;\n- uznesením zo 16. novembra 2018 súd uložil žalobcom 1 až 7 povinnosť zložiť\nzálohu na znalecké dokazovanie. Žalobcovia uhradili zálohy 21. novembra 2018;\n- uznesením zo 4. marca 2019 okresný súd ustanovil znalca Ing. Jána Šimúna\nnavrhnutého žalobcami na podanie znaleckého posudku a v tomto uznesení mu určil lehotu\n60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na vypracovanie znaleckého posudku;\n\n4\n\n- 8. marca 2019 požiadal ustanovený znalec o zaslanie súdneho spisu s tým,\nže požiadal o stanovenie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku 90 dní od doručenia\nspisu;\n- listom z 29. júla 2019 zaslal okresný súd spis ustanovenému súdnemu znalcovi;\n- listom z 30. októbra 2019 doručeným okresnému súdu 5. novembra 2019 doručil\nustanovený súdny znalec vypracovaný znalecký posudok a vrátil súdny spis.\n4. Na prieťahy na okresnom súde upozorňoval sám sťažovateľ sťažnosťou\nz 20. novembra 2018 doručenou súdu 26. novembra 2018. Na sťažnosť odpovedala\npredsedníčka okresného súdu listom sp. zn. 1 SprS 38/2018 z 12. decembra 2018, v ktorom\nkonštatovala, že sťažnosť je opodstatnená, a nariadila v konaní dohľad v pravidelných\ntrojmesačných intervaloch. Sťažovateľ počas konania niekoľkokrát žiadal konajúceho sudcu\no urgentné nariadenie pojednávania.\n5. Podľa sťažovateľa ide o právne jednoduchú vec, ktorej vyriešenie je však pre neho\nmimoriadne dôležité. Sťažovateľ uvádza, že postupom okresného súdu mu bola spôsobená\npredovšetkým citová ujma, ktorá spočíva v pocite právnej neistoty, krivdy a úzkosti\nzo vzniknutej situácie, keďže okresný súd ani skoro po 6 rokoch nerozhodol o sporných\nnárokoch žalobcov, ktoré zásadným spôsobom obmedzujú základné a zákonné práva\nsťažovateľa, ktoré by mal práve okresný súd v postavení ochrancu práva brániť.\nZa najväčšiu ujmu sťažovateľ považuje podstatný zásah do jeho vlastníckeho práva,\na to nemožnosť už viac ako 6 rokov využívať jeho riadne nadobudnutý pozemok,\na to v dôsledku\n\njeho\n\nnezákonného\n\nnárokovania\n\nžalobcami\n\na pre sťažovateľa\n\nnepochopiteľného postupu súdu pri rozhodovaní v takej banálnej veci. Práve rozhodnutie\nokresného súdu, ktorým bolo nariadené vykonať nový dôkaz a náhle zrušenie\nuž nariadeného pojednávania len na základe a výhradne na žiadosť advokáta protistrany,\nresp. odročenie pojednávania, podporuje účelné predlžovanie sporu a sťažovateľovi tým\nspôsobuje nemožnosť využívania jeho základného, ústavou chráneného práva. Sťažovateľ\npreto za nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným postupom porušovateľa požaduje\nprimerané finančné zadosťučinenie v hodnote 15 000 eur.\n\n5\n\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci samej nálezom\nrozhodol, že základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli. Tiež žiadal, aby ústavný súd prikázal\nOkresnému súdu Námestovo konať bez zbytočných prieťahov. Žiadal tiež priznať finančné\nzadosťučinenie v sume 15 000 eur, ak aj náhradu trov konania. Ústavný súd prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie v časti porušenia základného práva sťažovateľa na spravodlivé\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo zvyšnej časti sťažnosť\nodmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pretože nedostatky v procesnom\npostupe bude môcť sťažovateľ namietať v rámci systému opravných prostriedkov\nprípustných v civilnom procese.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n7. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, ktorý vo vzťahu k prieťahom\nkonštatoval nečinnosť súdu v období od 28. februára 2014 do 10. decembra 2014 s tým, že\nk nečinnosti prispel aj sťažovateľ. Okresný súd nečinnosť nešpecifikoval. Za ďalšie obdobie\nnečinnosti označil obdobie od 15. marca 2015 do novembra 2016.\n8. K vyjadreniu okresného súdu sa vyjadril aj sťažovateľ, ktorý vo vzťahu\nk prieťahom v konaní uvádza, že okresný súd len konštatuje svoju nečinnosť, pričom\nneuvádza reálne a akceptovateľné odôvodnenie tohto nekonania, ako aj neuvádza, v čom\nmal sťažovateľ prispieť ku konštatovanej nečinnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n6\n\nIII.\nRelevantné ustanovenia právnych prepisov\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by\nvzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n17. Podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 v znení neskorších\npredpisov účinný do 30. júna 2016, ďalej aj „OSP“) v konaní postupuje súd v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa § 100\nods. 1 prvej vety OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 117 ods. 1 druhej vety\nOSP sudca je povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu\npojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, a podľa § 119 ods. 4 OSP ak súd zistí, že existuje dôležitý\ndôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli\npredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové\npojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\n18. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku (zákon č. 150/2015 Z. z. v znení\nneskorších predpisov účinný od 1. júla 2016, ďalej aj „CSP“) súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n\n8\n\nPodľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Podľa\n§ 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 183 ods. 1\nprvá veta CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nIV.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n19. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa tvorí jeho tvrdenie o porušení jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemkom a o určenie, že veci\n(pozemky) patria do dedičstva, ktoré je vedené na okresnom súde. V predmetnom súdnom\nkonaní sťažovateľ vystupuje ako žalovaný, ktorý nadobudol sporné pozemky kúpnou\nzmluvou.\n20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.\n21. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.\nÚstavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet\nsporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll\nS.A. (Veľká komora), rozsudok zo 6. 4. 2000, Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora),\n\n9\n\nrozsudok z 8. 6. 2006, pozri aj I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade. Ústavný súd prihliada tiež na to, „čo je\npre sťažovateľa v stávke“, teda ako veľmi dôležité je pre sťažovateľa rýchle rozhodnutie\nvo veci.\n22. Vo vzťahu k zložitosti veci ústavný súd uvádza, že predmetom konania je\nurčenie vlastníckeho práva k pozemkom a určenie, že veci (pozemky) patria do dedičstva.\nPokiaľ ide o posudzovanie zložitosti prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej\nzložitosti. K zložitosti veci môže prispieť aj to, že ide o vec, v ktorej vystupuje viacero strán\n(H. proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 8. 7. 1987). Ústavný súd berie ohľad\nna skutočnosť, že v predmetnej veci vystupujú siedmi žalobcovia. Títo však boli zastúpení\nspoločným právnym zástupcom, a teda táto skutočnosť sama osebe nespôsobovala prieťahy\na neprejavila sa ani pri administratívnych úkonoch súvisiacimi so zasielaním podaní\nna vyjadrenie protistrane, ani s doručovaním podaní, pretože okresný súd komunikoval\nvýlučne s advokátom žalobcov. V priebehu konania došlo k úmrtiu žalobcu v 1. a 3. rade,\nsúd však plynule rozhodol o zmene na strane týchto žalobcov. Početnosť na strane žalobcov\nsa teda na prieťahy v konaní nepodpísala.\n23. Čo sa týka samotnej zložitosti veci, je potrebné konštatovať, že nejde o triviálny\nspor. V predmetnom spore išlo o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré mal\nsťažovateľ nadobudnúť kúpnou zmluvou od nevlastníka. Právny predchodca sťažovateľa\nsíce bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, avšak podľa žalobcov došlo\nk nesprávnej identifikácii parciel pri vyhotovení geometrického plánu č. 140/03 z 24. júla\n2003. Žalobcovia v spore poukazovali na pomerne štruktúrovanú a zložitú genézu\nvlastníckych vzťahov a odkazovali na rôzne kúpne a darovacie zmluvy, dedičské\nrozhodnutia, listy vlastníctva, osvedčenia o držbe, parcelné registre z roku 1874 a 1909, ako\naj na právnu úpravu v tzv. strednom Občianskom zákonníka a staršiu judikatúru (z roku\n1932, 1905, 1972). Obdobné spory viedli, resp. vedú žalobcovia aj v ďalších súdnych\nkonaniach na okresnom súde. Možno teda uzavrieť, že išlo o skutkovo rozsiahly a svojím\nspôsobom zložitý spor. Ústavný súd však dáva do pozornosti svoj nález sp. zn.\nIII. ÚS 62/06 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\n\n10\n\nrepubliky pod č. 59/2006, podľa ktorého lehota presahujúca obdobie troch rokov je ústavne\nneakceptovateľná doba na riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky.\n24. V predmetnom spore bolo predložených viacero listinných dôkazov (približne\n45), pritom išlo o listinné dôkazy smerujúce aj do pomerne vzdialenej minulosti, napr.\nkúpne zmluvy z roku 1936 a 1937, parcelné registre z roku 1874 a 1909. Ďalej žalobcovia\npredložili viacero dedičských rozhodnutí a navrhli aj výsluch svedkov.\n25. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že skutkovo a právne zložité je aj také\nkonanie, ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje\nustanovenie znalca s osobitnými odbornými znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými\nodborníkmi – konzultantmi (IV. ÚS 28/05, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pod č. 31/2005). V predmetnom spore okresný súd\nnariadil síce znalecké dokazovanie, avšak nešlo o také znalecké dokazovanie, ktoré by si\nvyžadovalo znalca s osobitnými znalosťami, prípadne spoluprácu znalca s inými\nodborníkmi. Ustanovený znalec vypracoval štandardný znalecký posudok. K neefektívnemu\npostupu súdu pri ustanovovaní znalca namietal aj sťažovateľ.\n26. Vo vzťahu k charakteru konania však ústavný súd dáva do pozornosti, že išlo\no konanie, ktoré si z objektívnych dôvodov zasluhovalo zvýšenú pozornosť. Dôvodom tejto\npozornosti je skutočnosť, že v konaní išlo o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré\nkvôli prebiehajúcemu súdnemu sporu sťažovateľ nemohol pokojne užívať, keďže čelil\nriziku, že súd mu vlastnícke právo nemusí deklarovať. Prebiehajúce súdne konanie malo\nnapevno vyjasniť spor, komu pozemky v skutočnosti patria. V hre teda boli potenciálne\nvlastnícke práva sťažovateľa, ale zároveň žalobcov, čo sa následne prejavilo v tom, že ani\njeden potenciálny vlastník nemohol pozemky pokojne užívať.\n27. Ústavný súd teda uzatvára, že z pohľadu charakteru sporu išlo o spor, ktorý si\nz pohľadu jeho významu pre sťažovateľa objektívne zasluhuje zvýšenú pozornosť. Zároveň\nvšak možno uzavrieť, že z časti išlo o skutkovo zložitý súdny spor.\n\n11\n\n28. Vo vzťahu k správaniu účastníkov je potrebné uviesť, že na strane sporových\nstrán nedošlo k zásadnému spomaleniu konania. Sťažovateľovi možno pričítať spomalenie\nkonania na začiatku súdneho konania, keď požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie\n28. februára 2014. Súd však na túto žiadosť nezareagoval a sťažovateľ svoje vyjadrenie\nzaslal až 19. septembra 2014. Treba pripustiť, že súd aj v tejto situácii mohol konať\nhospodárnejšie a určiť novú, primeranú lehotu na vyjadrenie, čím by zabezpečil skoršie\nzaslanie vyjadrenia k žalobe. Okrem tejto okolnosti nemožno sťažovateľovi pričítať iné\nvzniknuté prieťahy. Strany sporu (ani žalobcovia, ani sťažovateľ) nezmeškali žiadnu lehotu\nurčenú súdom na vyjadrenie. Naopak, bol to práve súd, ktorý strany nevyzýval na\nvyjadrenie sa v určitej lehote, a to ani potom, ako vstúpil do účinnosti Civilný sporový\nporiadok (od 1. júla 2016), ktorý zaviedol sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP).\nStrany sporu nemarili pojednávania, doručovanie prebiehalo bez akýchkoľvek prieťahov.\nSťažovateľ mal významný záujem na rýchlom rozhodnutí vo veci samej, o čom svedčia aj\njeho viaceré žiadosti o urýchlenie konania, ako aj sťažnosti predsedovi okresného súdu na\nprieťahy.\n29. Možno teda konštatovať, že sťažovateľ sa len v malej miere pričinil na\nvzniknutých prieťahoch. Ústavný súd však toto obdobie pri posudzovaní prieťahov nebude\nbrať do úvahy. Okrem tejto okolnosti sťažovateľ k prieťahom neprispel.\n30. Vo vzťahu k postupu súdu je potrebné uviesť, že základnou povinnosťou súdu\na sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku, predovšetkým § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý bol platný\na účinný do 30. júna 2016, a v súčasnosti je implikovaná v zásade vyplývajúcej z čl. 17\na § 157 ods. 1, § 179 ods. 1 a § 183 ods. 1 CSP.\n31. Zo skutkového stavu vyplýva, že konanie začalo podaním žaloby 3. decembra\n2013. Čo sa týka prieťahov, ústavný súd konštatuje dve obdobia prieťahov pozostávajúce\nčiastočne z obdobia nečinnosti a čiastočne z obdobia neefektívnej činnosti okresného súdu.\n\n12\n\n32. Prvým je obdobie od 17. marca 2015 do 13. februára 2018, t. j. išlo o obdobie\n2 roky a 11 mesiacov. Je to obdobie nečinnosti, ktoré nasledovalo po prvom pojednávaní\nvo veci samej. Počas tohto obdobia nečinnosti súd v zásade len preposielal vyjadrenia jednej\nsporovej strany druhej sporovej strane, pričom nikdy neurčil ani lehotu na vyjadrenie sa\nk zaslanému podaniu. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že aj podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku, ako aj podľa Civilného sporového poriadku, bolo povinnosťou súdu\npostupovať tak, aby vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Civilný sporový poriadok\nupravil sudcovskú koncentráciu, ktorá motivuje strany k rýchlemu konaniu a včasnému\npredkladaniu skutkových tvrdení a navrhovaniu dôkazov. Súd dohliada na riadny priebeh\nkonania, určuje lehoty a potrebné opatrenia (čl. 10 CSP), z čoho vyplýva silné postavenie\nsudcu v civilnom sporovom konaní. Sudca má povinnosť a kompetenciu manažovať priebeh\nsúdneho konania, vopred sa naň pripraviť, rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,\na zabezpečiť tieto dôkazy na nariadené pojednávanie.\n33. Aj Občiansky súdny poriadok, aj Civilný sporový poriadok ustanovujú, že\npojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Druhé pojednávanie bolo\nv predmetnom spore nariadené po viac ako dvoch rokoch nečinnosti na 10. október 2017.\nToto pojednávanie bolo odročené na 7. december 2017 a následne bolo aj toto nariadené\npojednávanie zrušené z dôvodu na strane sudcu (rehabilitácia) a odročené až na 13. február\n2018. Konajúci sudca tak z dôvodov na svojej strane odročil pojednávanie o ďalšie\n2 mesiace vo veci, v ktorej už aj tak vznikli prieťahy v konaní, až na termín o viac ako\n2 mesiace neskôr.\n34. Ústavný súd vo svojej judikatúre poukázal aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj\nnesprávna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť všeobecného súdu nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na\nsúd, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\nHarmonogram vytyčovania pojednávaní je vecou konajúceho sudcu, ktorý aj pri tejto\nčinnosti musí konať efektívne a počítať s prípadnými nepredvídateľnými situáciami, ktoré\nmôžu vzniknúť buď na strane sporových strán (náhla choroba, dopravná nehoda, prípadne\n\n13\n\niná náhla okolnosť) alebo na strane sudcu (zdravotné dôvody, rodinné dôvody, prípadne\niné). Tieto skutočnosti však nemôžu spôsobiť to, že už nariadené pojednávanie sa odročí\no neprimerane dlhý čas. Sudca by mal preto konať aj v týchto situáciách efektívne a nariadiť\nnový termín pojednávania v rozumnom čase a na ten účel by mal mať v harmonograme\npojednávaní priestor. Tento efektívny postup sudcov zároveň odradí strany sporu od\nobštrukcií a procesnej taktiky, pokiaľ budú vedieť, že konajúci sudca aj tak nariadi nový\ntermín pojednávania v zásade na veľmi skorý nový termín. Koncepcia nového civilného\nprocesu je postavená na princípe silného sudcu, ktorý je manažérom súdneho sporu a stará\nsa o to, aby konal efektívne. Sudca tak nielen hmotnoprávne (prostredníctvom právneho\nposúdenia veci), ale aj procesnoprávne (zabezpečením efektívneho a rozumného postupu)\nbuduje svoju dôveryhodnosť a autoritu. Táto je dôležitá nielen pre strany v konkrétnom\nsúdom konaní, ale aj z celospoločenského pohľadu.\n35. Druhým obdobím prieťahov je obdobie od 18. septembra 2018 do 30. októbra\n2019, t. j. išlo o obdobie približne 1 rok a 1 mesiac. Je to obdobie od odročenia nariadeného\npojednávania na 18. september 2018 až do predloženia znaleckého posudku ustanoveným\nznalcom. Počas uvedeného obdobia okresný súd prihliadol na návrh žalobcov na nariadenie\nznaleckého dokazovania, ktoré žalobcovia predložili 12. septembra 2018, t. j. po vyše\nštyroch rokoch od začiatku sporu. Okresnú súd zrušil pojednávanie 24 hodín pred jeho\navizovaným konaním. Sťažovateľ sám poukazoval na to, že v danom čase už bol účinný\nCivilný sporový poriadok, podľa ktorého platila sudcovská koncentrácia konania (§ 153)\na právny zástupca žalobcov už bol aj výslovne o koncentrácii poučený. Sťažovateľ poukázal\naj na možnosť využitia už vypracovaných znaleckých posudkov v obdobných veciach, ktoré\nsa vedú na okresnom súde. Okresný súd sa bude musieť s touto skutočnosťou dôkladne\nvysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ústavný súd v tomto konaní nemá právomoc\nvyjadrovať\n\nsa\n\nk opodstatneniu\n\nnariadenia\n\nznaleckého\n\ndokazovania,\n\npretože\n\nide\n\no kompetenciu opravného súdu v prípadnom opravnom konaní.\n36. V tejto súvislosti ústavný súd opäť poukazuje na zodpovednosť súdu viesť\nkonanie efektívne a hospodárne, obzvlášť ak ide o konanie, v ktorom už existujú prieťahy,\nak ide o konanie, ktoré začalo ešte v roku 2013 a v ktorom sťažovateľ niekoľkokrát žiadal\n\n14\n\no urýchlené konanie vo veci. Z dôvodu hospodárnosti je pred ustanovením znalca vhodné\nznalca vopred kontaktovať a zistiť najmä časové možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej\nčinnosti, ozrejmiť mu obsah a rozsah znaleckého dokazovania a zistiť predpokladanú výšku\nznalečného. Uvedený postup, ktorým súd predbežne zistí časové možnosti znalca, majú\nvýznam pre hospodárne vedenie konania. Za efektívny postup znalca nesie zodpovednosť\nsúd. Túto jeho zodpovednosť potvrdil aj ústavný súd, podľa ktorého úlohou okresného súdu\nje prekonzultovať so súdnym znalcom jeho objektívnu možnosť vykonať úkon znaleckej\nčinnosti v požadovanej lehote. Ak si okresný súd túto povinnosť nesplní a nariadenie\nnového znaleckého dokazovania novým súdnym znalcom spôsobí predĺženie samotného\nkonania, zapríčiní tým vznik zbytočných prieťahov (sp. zn. II. ÚS 560/2016.)\nV predmetnom spore bol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania doručený súdu\n12. septembra 2018, pričom súd až 16. novembra 2018 vyrubil žalobcom preddavok\nna tento dôkaz, následne až 4. marca 2019 ustanovil znalca (t. j. až po šiestich mesiacoch\nod podania návrhu na znalecké dokazovanie), ktorému určil lehotu na vypracovanie\nznaleckého posudku 60 dní. Ustanovený znalec však v žiadosti o doručenie spisu z 8. marca\n2018 uviedol, že potrebuje 90 dní na vypracovanie znaleckého posudku, z čoho vyplýva, že\nsudca so znalcom jeho časové možnosti nekonzultoval, prípadne nezisťoval iných časovo\ndostupnejších znalcov. Okresný súd zaslal spis znalcovi až po približne piatich mesiacoch\nod jeho vyžiadania znalcom, a to 29. júla 2018. Znalecký posudok zaslal znalec súdu\n30. októbra 2019, teda v avizovanej 90-dňovej lehote. Z uvedeného jasne vyplýva, že od\nnávrhu na znalecké dokazovanie až po vypracovanie znaleckého posudku uplynul približne\n1 rok a 1 mesiac, pritom samotná znalecká činnosť trvala z toho len 3 mesiace. Súd však\nnezisťoval možnosti skoršieho predloženia znaleckého posudku a svojou neefektívnou\nčinnosťou prispel k prieťahom aj v tejto časti súdneho konania.\n37. V predmetnom súdnom spore došlo k zmene zákonného sudcu a 3. apríla 2017\nk prideleniu veci novej sudkyni. V predmetnom spore ale nedochádzalo k opakovanému\nprideľovaniu veci viacerým novým sudcom, ale k tejto zmene došlo v konaní len raz, čo je\naj z objektívneho hľadiska akceptovateľné.\n\n15\n\n38. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 60/2013 porušené boli (výrok 1).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n39. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n40. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný\nzásah súdu voči základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom taký zásah sám\nnie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu a ako taký sa vymyká\nobvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva\nna primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo\nk ďalším prieťahom (ústavným príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,\nmožno len poskytnúť za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127\nods. 3 ústavy.\n41. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd\nje povinný postupovať striktne podľa zásad v zmysle čl. 17 CSP a § 179 CSP.\n42. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať\ntomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume\n15 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, keďže mu mala byť spôsobená citová ujma, ktorá\nspočíva v pocite právnej neistoty, krivdy a úzkosti zo vzniknutej situácie, keďže okresný\nsúd ani skoro po 6 rokoch nerozhodol o sporných nárokoch žalobcov, ktoré zásadným\nspôsobom obmedzujú základné a zákonné práva sťažovateľa. Za najväčšiu ujmu sťažovateľ\n\n16\n\npovažuje podstatný zásah do jeho vlastníckeho práva, a to nemožnosť už viac ako 6 rokov\nvyužívať jeho riadne nadobudnutý pozemok, a to v dôsledku jeho nezákonného nárokovania\nžalobcami a pre sťažovateľa nepochopiteľného postupu súdu pri rozhodovaní v takej\nbanálnej veci\n43. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto\nuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa zásad spravodlivosti\ns prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa. Ústavný súd\nprihliadol najmä na dĺžku namietaného konania a na dĺžku jednotlivých prieťahov, na\ncharakter konania a jeho význam pre sťažovateľa, ako aj na správanie sťažovateľa a postup\nsúdu. Na základe uvedeného považuje za primerané priznať finančné zadosťučinenie\nv sume 2 500\n\n€ za prieťahy v konaní spôsobené postupom okresného súdu (výrok 3\n\nnálezu). Vzhľadom na to, že sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie vo výške 15\n000 €, ústavný súd ústavnú sťažnosť vo zvyšnej časti zamietol (výrok 5 nálezu).\n44. Podľa § 135 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 3 tohto rozhodnutia.\nVI.\nTrovy konania\n45. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n\n17\n\n46. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n47. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd konštatuje, že\nv zmysle uvedených ustanovení vyhlášky sťažovateľovi patrí náhrada trov konania v sume\n640,64 eur, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 spolu vo výške 415,50\neur (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 163,33 eur\nvrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 eur, zvýšené o 20 % DPH (34,62 eur)\na za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 vo výške 225,14 eur (vyjadrenie\nsťažovateľa k vyjadreniu najvyššieho súdu na základe výzvy ústavného súdu) v hodnote\npo 177 eur vrátane režijného paušálu v hodnote 10,62 eur, zvýšené o 20 % DPH (37,52 eur).\n48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť\nsťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. augusta 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "nehnuteľnosť", "vlastníctvo", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/60/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6a565c9-38a1-4fdb-be76-cc700991d41b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.560.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 560/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 560/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.560.2016.2"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:688df0fe-f00a-4d3a-b447-2e33ec366254", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/06 z 11. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:688df0fe-f00a-4d3a-b447-2e33ec366254"}, {"guid": "ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/05 z 30. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-30", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b4f9e975-3a40-4ae0-8814-9e9a47a00ee5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.162.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 162/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 162/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.162.2021.2"}]}