{"guid": "ussr:1549749d-f22a-456d-81a7-4b0aa56e8eb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.532.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 532/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 532/2019 z 28. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. I. ÚS 532/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.532.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1549749d-f22a-456d-81a7-4b0aa56e8eb9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.532.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.532.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.532.2019.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 532/2019-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n,\n\nzastúpeného advokátkou\n, vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 1316/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 1316/2009\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej\nzástupkyne advokátky\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 532/2019-18 zo 17. decembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\npostupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Er 1316/2009 (ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 6. mája 2003\nako oprávnený návrh na uskutočnenie exekúcie na podklade zmenkového platobného\nrozkazu vydaného Krajským súdom v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 18 Zm 3/00-12\n2\n\nz 13. júla 2000, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. 19 Cb 184/00-27\nz 9. októbra\n\n2000,\n\nako\n\naj\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 1 Obo 125/01 z 27. novembra 2001, načo vydal 30. mája 2003 okresný súd\npoverenie č. 5204005272‫ ٭‬a následne bolo súdnou exekútorkou 16. júla 2003 vydané\nupovedomenie\n\no začatí\n\nexekúcie.\n\nNásledne\n\npo\n\nopakovanej\n\nzmene\n\nexekútorov\n\nbol 22. decembra 2015 vydaný exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie.\nDňa 27. januára 2016 bola sťažovateľovi od povereného exekútora doručená žiadosť\no vyjadrenie k námietkam povinného z 26. januára 2016 a exekútor zároveň okresnému\nsúdu zaslal žiadosť o rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a žiadosť\no rozhodnutie o návrhu povinného na odklad exekúcie z 22. januára 2016, v ktorých žiadal,\naby okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. K tomu sťažovateľ\nuviedol: ,,O návrhoch povinného Okresný súd Piešťany rozhodol až po 9 (deviatich)\nmesiacoch vydaním Uznesenia č. k. 6Er/1316/2009-88 dňa 21.10.2016, ktorým súd návrh\npovinného na zastavenie konania zamietol, zároveň súd zamietol návrh povinného\nna odklad exekúcie...“\n3. Sťažovateľ ďalej dodal, že 30. marca 2017 podal na okresnom súde urgenciu\nvzhľadom na to, že ani po viac ako štyroch mesiacoch okresný súd vo veci nekonal,\nv ktorej poukázal na skutočnosť, že exekúcia začala ešte v roku 2003 a povinný svoj dlh\nani čiastočne neplnil. Následne sťažovateľ podal 13. júla 2017 na okresnom súde opakovanú\nurgenciu vzhľadom na to, že okresný súd o jeho sťažnosti nerozhodol ani po ôsmich\nmesiacoch,\n\nodkedy\n\npovinný\n\npodal\n\nsťažnosť\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 6 Er 1316/2009-88 z 21. októbra 2016, ktorým okresný súd zamietol návrh povinného\nna zastavenie konania a na odklad exekúcie. Tiež uviedol, že 6. septembra 2017 podal\nsťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní na okresnom súde, pričom v odpovedi\npredsedníčky okresného súdu zo 4. októbra 2017 bola táto sťažnosť vyhodnotená\nako opodstatnená. Uviedol, že keďže ani po tejto sťažnosti nebolo okresným súdom\nrozhodnuté, 17. januára 2018 podal opakovanú sťažnosť na postup okresného súdu,\nktorá bola v odpovedi predsedníčky okresného súdu z 13. februára 2018 posúdená\nako opodstatnená.\n\n3\n\n4. Ďalej sťažovateľ uviedol, že 15. marca 2018 podal v napadnutom konaní\nopakovane urgenciu, keďže okresný súd vo veci nekonal a nerozhodol o pokračovaní\nexekúcie napriek tomu, že sťažovateľ ako oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie\nešte v roku 2015. Následne 28. mája 2018 podal sťažovateľ opakovanú urgenciu v tejto\nveci. Pretože okresný súd ani napriek tomu vo veci nekonal, sťažovateľ 27. augusta 2018\npodal sťažnosť na postup okresného súdu, ktorá však zo strany okresného súdu nebola\nv zákonnej lehote 30 dní vybavená, preto sťažovateľ 5. októbra 2018 podal na krajskom\nsúde sťažnosť na postup okresného súdu pri vybavovaní sťažnosti. Upovedomenie\no spôsobe vybavenia sťažnosti bolo zo strany okresného súdu sťažovateľovi doručené\n18. októbra 2018, v ktorom predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla,\nže 12. októbra bolo vydané uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní exekúcie\na bol ním zamietnutý návrh na odklad exekúcie. K tomu sťažovateľ uviedol: ,,Príslušný súd\ntak o pokračovaní exekúcie rozhodol až po viac ako 10 mesiacoch, opakovaných urgenciách\na sťažnostiach oprávneného... Dňa 19.10.2018 bola sťažovateľovi doručená Odpoveď\nod predsedu Krajského súdu v Trnave, ktorý sťažnosti oprávneného na prieťahy postupom\nOS Piešťany v danej veci považuje za dôvodné.“ Na záver uviedol, že ani po viac\nako pätnástich rokoch sa nevie domôcť svojej pohľadávky, pretože okresný súd\nv napadnutom konaní neustále vytvára zbytočné prieťahy.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/1316/2009\nporušené bolo.\n2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/1316/2009 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie nasledovne vo výške\n70.000,- € (slovom: sedemdesiattisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4\n\n4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nvo výške 325,42 € (slovom: tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej\nzástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 214/20 z 2. júna 2020,\nv ktorom predseda okresného súdu po zhrnutí úkonov okresného súdu uviedol:\n,,... mám za to, že pri súčasnom stave, kedy tunajší súd vybavuje okrem hlavných\nagend aj 43.214 exekúcií konal vo veci plynule. Dlhší časový úsek je zrejmý len od roku\n2003 do 2015, kedy vo veci konal súdny exekútor a súd sa nevie k tomuto časovému obdobiu\nvyjadriť. Namietame tiež výšku uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia,\nktorú považujeme vzhľadom na prehľad úkonov súdu za celkovo neprimeranú...“\nPredseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania\nústavnej sťažnosti.\nPrílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu bolo aj vyjadrenie vo veci konajúcej\nzákonnej sudkyne, ktorá uviedla:\n,,... Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 6Er/1316/2009 bolo skončené vrátením\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.08.2019, keďže pohľadávka bola spolu\ns príslušenstvom a trovami exekúcie vymožená... Exekučné konanie na Okresnom súde\nPiešťany začalo vydaním poverenia 30.05.2003. V dôsledku tzv. optimalizácie súdnej\nsústavy s účinnosťou od 1. januára 2005 Okresný súd Piešťany zanikol a došlo\nk jeho zlúčeniu s Okresným súdom Trnava... Okresný súd Piešťany bol... s účinnosťou\nod 1. januára 2008 znovuzriadený, pričom jeho obvod tvoril aj územný obvod okresu\nHlohovec a to aj vo všetkých veciach v rámci obvodu Hlohovec, ktoré napadli na súd\nod 01.01.1997. Prakticky nastal neudržateľný stav v súvislosti s množstvom pridelených vecí\na nedostatočným personálnym obsadením hlavne exekučného oddelenia, čo sa v konečnom\ndôsledku prejavilo v objektívnej nemožnosti vybavovať veci priebežne a plynulo. Je treba\npoukázať i na to, že z obsahu exekučného spisu 6Er/1316/2009 vyplýva, že poverená súdna\n5\n\nexekútorka v období od doručenia poverenia 23.06.2003 až do vydania uznesenia o zmene\nexekútora 09.07.2015 vo veci nekonala (nie je zrejmé z akého dôvodu). V období\nod podania sťažnosti proti uzneseniu z 21.10.2016 do vydania rozhodnutia 01.02.2018 boli\nsúdu doručené dve urgencie zo strany oprávneného... vsú dal pokyn kancelárii na pripojenie\nspisu...\n\naž\n\n21.09.2017\n\na koncept\n\nrozhodnutia\n\no zamietnutí\n\nsťažnosti\n\npredložil\n\nmne ako zákonnej sudkyni 31.01.2018... V ďalšom období už k prieťahom v konaní\nnedošlo.“\n7. Sťažovateľovi bola výzvou ústavného súdu z 9. júna 2020 daná možnosť vyjadriť\nsa k stanovisku okresného súdu pod sp. zn. Spr 214/20 z 2. júna 2020. Predmetná výzva\nústavného súdu bola riadne doručená 12. júna 2020. Sťažovateľ v lehote 10 dní stanovenej\nústavným súdom však požadované stanovisko nezaslal, čím nevyužil právo vyjadriť\nsa a zároveň tým vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho\nspisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania\nokresného súdu:\n- 16. mája 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia\nna uskutočnenie exekúcie od exekútorky JUDr. Daniely Menyhardtovej (súčasťou\nbol aj návrh oprávneného – sťažovateľa na uskutočnenie exekúcie z 29. apríla 2003),\n- 30. mája 2003 okresný súd vydal poverenie pre súdnu exekútorku JUDr. Danielu\nMenyhardtovú na vykonanie exekúcie,\n\n6\n\n- 24. apríla 2015 bol okresnému súdu sťažovateľom doručený návrh na zmenu\nsúdneho exekútora v exekučnom konaní sp. zn. EX 18/2003,\n- 9. júla 2015 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. 6 Er 1316/2009-16,\nktorým okresný súd vyhovel návrhu sťažovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho\nexekútora a ako nového súdneho exekútora ustanovil JUDr. Martina Hermanovského,\n- 17. septembra 2015 okresný súd zaslal súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi\nHermanovskému exekučný spis sp. zn. Ex 18/2003,\n- 29. decembra 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť povinného na zastavenie\nexekúcie v exekučnom konaní sp. zn. EX 18/2003,\n- 27. januára 2016 bola okresnému súdu doručená súdnym exekútorom\nJUDr. Martinom Hermanovským žiadosť o rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie\nexekúcie a žiadosť o rozhodnutie o návrhu povinného na odklad exekúcie, ktorá mu bola\ndoručená povinným,\n- 1. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nako oprávneného k námietkam (návrhom) povinného,\n- 16. marca 2016 bolo na okresný súd doručené súdnym exekútorom JUDr. Martinom\nHermanovským doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo doručené\npovinným,\n- 14. júla 2016 bola okresnému súdu doručená súdnym exekútorom JUDr. Martinom\nHermanovským urgencia žiadosti o rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie\na o návrhu na odklad exekúcie,\n- 21. októbra 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. 6 Er 1316/2009-88,\nktorým zamietol návrh povinného na zastavenie/odklad exekúcie,\n- 24. októbra 2016 bola okresnému súdu povinným doručená žiadosť o zastavenie\nexekúcie,\n- 9. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená súdnym exekútorom\nJUDr. Martinom Hermanovským žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia okresného\nsúdu č. k. 6 Er 1316/2009-88,\n- 11. novembra 2016 bola okresnému súdu povinným doručená sťažnosť proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 6 Er 1316/2009-88,\n\n7\n\n- 14. novembra 2016 bolo okresnému súdu povinným doručené doplnenie sťažnosti\nproti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 Er 1316/2009-88,\n- 1. februára 2018 vydal okresný súd uznesenie č. k. 6 Er 1316/2009-114,\nktorým zamietol sťažnosť povinného,\n- 23. februára 2018 bola okresnému súdu povinným doručená žiadosť o informáciu\nvo veci č. 6 Er 1316/2009 č. Ex 2486/2015 a návrh na povolenie odkladu exekúcie pre nové\nskutočnosti,\n- 12. októbra 2018 okresný súd vydal uznesenie č. k. 6 Er 1316/2009-140,\nktorým rozhodol o pokračovaní exekúcie a zamietol návrh povinného na odklad exekúcie,\n- 24. októbra 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť povinného\nproti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 Er 1316/2009-140,\n- 27. novembra 2018 okresný súd vyzval sťažovateľa a súdneho exekútora\nJUDr. Martina Hermanovského, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k sťažnosti povinného\nproti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 Er 1316/2009-140,\n- 17. decembra 2018 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia sťažovateľa\na súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského,\n- 27. decembra 2018 okresný súd vydal uznesenie č. k. 6 Er 1316/2009-174,\nktorým zamietol sťažnosť povinného,\n- 10. apríla 2019 okresný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Martina\nHermanovského, aby v lehote 10 dní oznámil, v akom štádiu sa nachádza exekučné konanie\nsp. zn. EX 18/2003,\n- 19. apríla 2019 bola okresnému súdu doručená odpoveď súdneho exekútora\nJUDr. Martina Hermanovského na výzvu z 10. apríla 2019,\n- 19. augusta 2019 bolo okresnému súdu súdnym exekútorom JUDr. Martinom\nHermanovským vrátené poverenie na vykonanie exekúcie v dôsledku skončenia\nexekučného konania vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.\nZo súdneho spisu zároveň vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom konaní podal\nokresnému súdu opakovane 30. marca 2017, 13. júla 2017, 15. marca 2018 a 28. mája 2018\nžiadosti o urgentné konanie vo veci.\n\n8\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n11.2 V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\n\n9\n\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru\n\npostupom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní.\n\nK porušeniu\n\nním označených práv malo dôjsť v dôsledku nekonania okresného súdu v jednotlivých\nčasových obdobiach počas trvania napadnutého konania okresného súdu, a to aj napriek\nopakovaným žiadostiam sťažovateľa adresovaným okresnému súdu, aby vo veci konal.\nSúčasne sťažovateľ namietal, že okresný súd konal vo veci vždy až po uplynutí niekoľkých\nmesiacov, a to zároveň až po opakovaných urgenciách zo strany sťažovateľa.\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).\n16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).\n\n10\n\n17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n18. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľa začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie\nustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi\nkonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich\nustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým\n§ 100 ods. 1 OSP). Povinnosť konať plynulo a bez prieťahov sa nesporne vzťahuje\naj na exekučné konania a týka sa ako exekútora (§ 29 ods. 3 Exekučného poriadku),\ntak aj súdu (§ 200 Exekučného poriadku).\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu\n\nveci)\n\nv posudzovanom\n\nkonaní\n\na jeho\n\nvýznam\n\npre\n\nsťažovateľa\n\n(m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade\nsťažovateľa.\n20. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže konania v exekučných veciach tvoria spravidla súčasť bežnej rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je možné\npovažovať za zásadne právne ani skutkovo zložité, a preto nie je možné okresný súd zbaviť\n11\n\nzodpovednosti za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie\nzbytočných prieťahov. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ani samotný\nokresný súd nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.\n21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nokresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa\nako účastníka tohto súdneho konania v procesnom postavení oprávneného. Ústavný súd\npo preskúmaní\n\npriebehu\n\nnapadnutého\n\nkonania\n\nnezistil\n\nna\n\nstrane\n\nsťažovateľa\n\ntaké skutočnosti spočívajúce v jeho správaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne\novplyvnili dĺžku napadnutého konania. Práve naopak, už zo samotného predmetu\nnapadnutého konania vyplýva, že práve sťažovateľ ako oprávnený mal eminentný záujem\nna čo najskoršom ukončení napadnutého konania uspokojením jeho pohľadávky, pričom\naj z prehľadu\n\nprocesných\n\núkonov\n\njednoznačne\n\nvyplýva,\n\nže sťažovateľ\n\nriadne\n\na včas reagoval na výzvy okresného súdu. Zároveň sám sťažovateľ prostredníctvom svojej\nprávnej zástupkyne inicioval urýchlenie tohto konania, a to jednak opakovanými žiadosťami\nokresnému súdu, celkovo štyrmi, počas napadnutého konania, ktorými žiadal o urgentné\nkonanie vo veci a taktiež opakovaným podaním sťažností na prieťahy v napadnutom konaní,\na to zo 6. septembra 2017, 16. januára 2018 a z 27. augusta 2018, teda celkovo troma,\nktoré boli zo strany okresného súdu vyhodnotené ako opodstatnené.\n22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup\nokresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom\nkonaní sa vyskytli na strane okresného súdu aj jednotlivé časové úseky jeho v podstate\núplnej nečinnosti. A to aj ak by ústavný súd opomenul obdobie nečinnosti samotnej súdnej\nexekútorky od 30. mája 2003, keď jej okresný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,\naž do 24. apríla 2015, keď sám sťažovateľ po pomerne dlhom časovom období okresnému\nsúdu doručil žiadosť o zmenu súdneho exekútora. Konkrétne je možné poukázať na časové\núseky nečinnosti okresného súdu, a to od 16. marca 2016 do 21. októbra 2016 (sedem\nmesiacov), následne od 14. novembra 2016 až do 1. februára 2018 (pätnásť mesiacov)\na od 23. februára 2018 do 12. októbra 2018 (osem mesiacov). K uvedenému je potrebné\n12\n\nuviesť, že v rámci prvého uvedeného časového obdobia nečinnosti okresného súdu\nv napadnutom konaní v celkovom trvaní siedmich mesiacov bola okresnému súdu doručená\nurgencia samotným súdnym exekútorom, pričom v rámci druhého uvedeného časového\nobdobia pätnásťmesačnej nečinnosti okresného súdu boli okresnému súdu doručené\nzo strany sťažovateľa dve urgencie a dve sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní\na následne počas tretieho zisteného obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní ôsmich\nmesiacov boli okresnému súdu zo strany sťažovateľa doručené dve urgencie a jedna\nsťažnosť na prieťahy v konaní.\n23. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného\nsúdu musí konštatovať už uvedené obdobia jeho nečinnosti v napadnutom konaní a zároveň\ndať za pravdu aj tvrdeniu sťažovateľa, že okresný súd opätovne konal vo veci až po podaní\nviacerých urgencií a sťažností na prieťahy v napadnutom konaní zo strany sťažovateľa.\nÚstavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu ako celok trvalo\nod 30. mája 2003, keď bolo okresným súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie,\naž do 19. augusta 2019, keď súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie\nv dôsledku skončenia exekučného konania vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov\nexekúcie, teda celkovo viac ako šestnásť rokov. Zároveň ústavný súd poukazuje\nna to, že od zmeny súdneho exekútora od 9. júla 2015 na základe žiadosti sťažovateľa\nako oprávneného do ukončenia exekučného konania 19. augusta 2019 ubehlo obdobie\nštyroch rokov a jeden mesiac, pričom už v rámci tohto obdobia sa vyskytli už uvedené\nobdobia nečinnosti okresného súdu, a to v celkovej dĺžke dva a pol roka. Po preskúmaní\nspisového materiálu tak ústavný súd nemohol inak ako dospieť k jednoznačnému záveru,\nže prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu idú primárne na vrub okresnému súdu.\n24. Okresný súd v rámci obrany k podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa uviedol,\nže za súčasného stavu pri aktuálnej zaťaženosti v exekučnej agende je toho názoru,\nže sa v napadnutom konaní konalo plynule. S týmto tvrdením sa však nie je možné\nstotožniť. Zároveň k zaťaženosti všeobecného súdnictva množstvom podaní, v tomto\nprípade exekučných vecí, je potrebné podotknúť, že štát je primárne zodpovedný\nza to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno technické podmienky pre riadny\n13\n\nvýkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu\nprávam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľa.\n25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,\nktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. III. ÚS 489/2018).\n26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nrozhodnutia).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať,\naby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci\nkonal.\n28. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nrozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci\nbez zbytočných prieťahov. Keďže napadnuté konanie okresného súdu už v čase\nrozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti bolo ukončené, ústavný súd ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n14\n\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n30. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n30.1 Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,\nv lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,\nzvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n31. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal\nsa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ\nv podanej ústavnej sťažnosti požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 70 000 €, čo odôvodnil jednak celkovou dĺžkou napadnutého konania,\nako aj tým, že išlo o opakované úseky nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní,\nv dôsledku čoho sa nachádzal dlhodobo v stave právnej neistoty a po viac ako 15 rokoch\nod podania\n\nnávrhu\n\nna vykonanie exekúcie sa obával\n\naj\n\no úspešné\n\nuspokojenie\n\nsvojej judikovanej pohľadávky ako oprávneného voči povinnému.\n32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\n15\n\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n33. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal vzhľadom\nna celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc do úvahy všetky konkrétne\nokolnosti prípadu, najmä na tú skutočnosť, že okresný súd bol aj po zmene súdneho\nexekútora do skončenia veci počas viac ako polovice tohto časového úseku úplne nečinný\n(v rámci obdobia štyroch rokov a jedeného mesiaca tvorili časové úseky nečinnosti\nokresného súdu obdobie v celkovej dĺžke dva a pol roka), no zároveň poukazuje\naj na to, že zo súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor vymohol v prospech sťažovateľa\nako oprávneného celú vymáhanú pohľadávku, a to vrátane jej príslušenstva a trov exekúcie,\na rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 3 000 €\n(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133\nods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nžiadal finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu\nústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVII.\nTrovy konania\n35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.\n36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n\n16\n\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n38. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby\nvykonané v roku 2018, teda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2018 patrí režijný paušál v sume 9,21 €. Trovy právneho zastúpenia\ntak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 325,42 € (bod 3 výroku\ntohto rozhodnutia).\n39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť\nna účet\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\nsťažovateľa\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod\n\nprávoplatnosti\n\ntohto rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n40. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/1316/2009", "guid": "33e0681e-9e33-49a5-93d1-f7379a560e2d:68b8b06a-950d-457f-9e6b-c86b1fbbea64", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:427d6f66-dbb7-40dd-a453-cb2ef598f928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 329/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.329.2019.2"}, {"guid": "ussr:cdee011a-676d-4061-949c-1302ed86b12c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.489.2018.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "33e0681e-9e33-49a5-93d1-f7379a560e2d:68b8b06a-950d-457f-9e6b-c86b1fbbea64", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/1316/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/1316/2009 z 29. 1. 2020", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33e0681e-9e33-49a5-93d1-f7379a560e2d:68b8b06a-950d-457f-9e6b-c86b1fbbea64"}], "citovane_v": []}