{"guid": "ussr:f9e3c61a-5906-4536-9e60-85d3f4a6570d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.75.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 75/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.75.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f9e3c61a-5906-4536-9e60-85d3f4a6570d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.75.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.75.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.75.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 75/2020-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 112/2003\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\npod sp. zn. 18 C 112/2003 p o r u š e n é b o l i .\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI\n\nv konaní\n\nvedenom\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e ,\n\naby v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 18 C 112/2003 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npr i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000\n\n€ (slovom desaťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý mu vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov)\nna účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 75/2020-7 zo 4. februára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\n,\nktorou\n\nnamietal\n\nporušenie\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C 112/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je jedným zo žalobcov\n(žalobca v 1. rade, pozn.) v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sa začalo podaním\nžaloby\n\nna\n\nokresnom\n\nsúde\n\n12.\n\napríla\n\n2001\n\n(konanie\n\npôvodne\n\nvedené\n\npod sp. zn.18 NC 41/2001, 22 C 53/01, pozn.). Predmetom napadnutého konania\nje vypratanie nehnuteľnosti, konkrétne parcely\n\nnachádzajúcej sa v katastrálnom\n\núzemí Staré Mesto, obec Bratislava. Sťažovateľ uviedol, že konajúci súd o uvedenej žalobe\ndo dnešného dňa právoplatne nerozhodol.\n2.1 Podľa názoru sťažovateľa „... vzhľadom k tomu, že nečinnosť súdu trvá extrémne\ndlho, sťažovateľ má za to, že zbytočnými prieťahmi v konaní je postihnuté konanie ako celok\n(III ÚS 243/2017-26). Z uvedeného dôvodu nepokladá sťažovateľ za potrebné ustaľovať\nčasové obdobia, počas ktorých súd nekonal...\n... Vlastníci nezákonne zriadenej stavby na parcele, ktorá je predmetom vyššie\nuvedenej žaloby sa za dobu 19 rokov niekoľko krát zmenili, viedli medzi sebou súdne spory\na pre neprehľadnosť právnych vzťahov nebolo možné zriadiť nápravu, získať súdnu\nochranu a umožniť sťažovateľovi ako vlastníkovi riadne užívanie vyššie uvedenej parcely.\nZ pôvodných žalobcov počas trvania konania viacerí zomreli, viacerí scudzili svoje\nnehnuteľnosti a mnohí hlavne z dôvodu prieťahov v konaní na Okresnom súde Bratislava I\nstratili dôveru v súdny systém a záujem na ďalšom uplatňovaní svojich práv súdnou\ncestou...».\n2.2 Z prílohy ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom konaní podal\n23. októbra 2019 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní podľa § 62\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), ktorý sťažnosť vyhodnotil\nako dôvodnú. V odpovedi na sťažnosť sp. zn. 1 SprvV 494/2019 z 18. novembra 2019\npredseda okresného súdu uviedol, že „... namietaná vec sp. zn. 18C/112/2003 bola\nzaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace...“.\nAko dôvod vzniku prieťahov v napadnutom konaní uviedol objektívne príčiny spočívajúce\nv nadmernej zaťaženosti konajúceho súdu a vo viacerých zmenách zákonného sudcu.\n\n3\n\n3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom,\nv ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa\n\nčl. 6 ods.\n\n1 dohovoru v konaní na okresnom súde\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 18 C 112/2003 porušené boli. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania\nfinančného zadosťučinenia v sume 19 000 € a náhrady trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nII.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti\n4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na vyjadrenie sa k obsahu ústavnej sťažnosti\nzaujal okresný súd stanovisko podaním sp. zn. 1 SprV 169/2020, ktoré bolo ústavnému súdu\ndoručené 18. marca 2020.\n4.1 Predseda okresného súdu predložil ústavnému súdu prehľad procesných úkonov\nvykonaných súdom prvej inštancie v napadnutom konaní a vyjadrenie zákonnej sudkyne.\n4.2 Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že „... vychádzajúc zo spisového materiálu\nsp. zn. 18 C 112/2003, upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti sťažovateľa\nzo dňa 18. 11. 2019, pod lSprV/494/2019 a vyjadrenia zákonnej sudkyne možno konštatovať\nnečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, avšak iba v obdobiach bližšie uvedených\nv predmetnom upovedomení, pretože súd riadne nekonal, z objektívnych príčin\nbez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti\njej súdnych oddelení, tiež z dôvodu viacnásobných zmien zákonného sudcu a personálnych\nzmien v týchto súdnych oddeleniach na pozícií vyšší súdny úradník, s tým že predseda\ntunajšieho súdu sa sťažovateľovi za spôsobené prieťahy v konaní ospravedlnil a vec\nbola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace...\n... Celková dĺžka konania bola ovplyvnená aj rozhodovaním o procesných návrhoch\nsťažovateľa a ostatných žalobcov, najmä o návrhu na pristúpenie ďalších strán sporu,\n\n4\n\nnávrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdom zamietnutý, návrhu na zmenu\nstrán sporu, o ďalšom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a o návrhu\nna jeho zmenu (opäť súdom zamietnutý), návrhu na zmenu petitu žaloby, o opätovnom\nnávrhu na zmenu petitu žaloby...\n... Mám za to, že k predĺženiu konania prispel aj sťažovateľ spolu s ostatnými\nžalobcami, nakoľko ich žaloba nebola úplná a neobsahovala dôkazy, na ktoré sa v žalobe\npoukazovalo. Rovnako v priebehu konania súd vyzýval sťažovateľa, ako aj ostatných\nžalobcov najmä na doplnenie ich bydliska a zamestnávateľa, na špecifikáciu ceny pozemku,\nktorý žiadajú vypratať a cenu prístavby, ktorú má žalovaný odstrániť, na odstránenie\nrozporu žaloby, ktorý spočíval v rôzne uvedených výmerách predmetného pozemku,\nči na ďalšiu opravu vád žaloby, opravu označenia žalovaného...“\n4.3 Predseda okresného súdu v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti\nsťažovateľa podanej podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. (sp. zn. 1 SprV 494/2019\nz 18. novembra 2019, pozn.) uviedol, že „... ku vzniku prieťahov v konaní došlo\nz objektívnych príčin, bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne\n, ktorej je namietaná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, a to najmä\nz dôvodu nadmernej zaťaženosti súdnych oddelení 18 C, 18 Cpr, 18 Cd, 18 Ccud, 18 Cr,\n18 Csr, 18 Csp, 18 Ca, 18 Pc, a tiež z dôvodu viacnásobných zmien zákonného sudcu\na personálnych zmien v týchto súdnych oddeleniach na pozícií vyšší súdny úradník...“.\n4.4 Zároveň predseda okresného súdu vyslovil súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavnej sťažnosti [§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde].\nII.2 Replika sťažovateľa\n5. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval na vyjadrenie okresného súdu\nreplikou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 30. marca 2020.\n5.1 Sťažovateľ vo svojom stanovisku vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu\nv podstatnej časti uviedol, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlhú dobu v dôsledku\nnečinnosti okresného súdu. Sťažovateľ vo svojej replike po obsahovej stránke odkazuje\nv značnej miere na skutočnosti a tvrdenia obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti\na používa identickú argumentáciu.\n\n5\n\n5.2 Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n\n6\n\n10.\n\nPri\n\nrozhodovaní\n\no ústavných\n\nsťažnostiach\n\nnamietajúcich\n\nporušenie\n\nuž označených práv vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií\npostupoval ústavný súd aj v danom prípade.\nIV.\nVyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval\n\n7\n\nv ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania\nv čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb.\n14. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha\nv (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľa\nči z konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania (19 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za významné\npodrobnejšie skúmať. V právnom štáte ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať\ntakúto dlhú dobu, lebo dôveryhodnosť justície je týmto poškodená zásadným spôsobom.\n15. V súvislosti s vyjadrením predsedu okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti\nv časti, v ktorej poukazuje na viaceré zmeny zákonných sudcov v napadnutom konaní\na na nadmernú zaťaženosť pracovníkov súdu (ako jednu z príčin prieťahov vzniknutých\nv napadnutom konaní), ústavný súd uvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát\nvyslovil [pozri napr. I. ÚS 23/03], že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne\nospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas\nadekvátne opatrenia.\n15.1 Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,\naby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie\nspravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho\nsudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu\núčastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných\nsúdov [pozri napr. I. ÚS 119/03].\n\n8\n\n15.2 Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní toho, či bolo\nporušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje\npostup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom\nkonkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu,\nresp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť príslušný súd\nako orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť stranám sporu účinnú súdnu\nochranu.\n\nV tomto\n\nzmysle\n\npreto\n\npri\n\nposudzovaní\n\nodôvodnenosti\n\nsťažnosti,\n\nktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, v zásade nemožno robiť rozdiel\nmedzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov [m. m. I. ÚS 6/06].\n15.3 Ústavný súd overením aktuálneho stavu napadnutého konania konštatuje,\nže zo strany okresného súdu v období od 18. novembra 2019 (vybavenie sťažnosti\nna prieťahy predsedom okresného súdu, k tomu pozri bod 4.3 nálezu) až dosiaľ\nnebol nariadený konkrétny termín pojednávania, z čoho je zrejmé, že v dohľadnej dobe\nnie je možné očakávať rozhodnutie vo veci samej.\n16. Možno tak uzavrieť, že došlo k neprimeraným prieťahom v napadnutom konaní\na bolo skutočne zasiahnuté do ústavne zaručeného práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\ntakže podmienky zásahu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak ako boli uvedené,\nsú tu splnené.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n17. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n\n9\n\n18. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené\nako iný zásah súdu voči základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom\ntaký zásah sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu\na ako taký sa vymyká obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity\nvyplýva, že porušenie práva na primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť.\nMožno\n\nzabrániť,\n\naby\n\nnedošlo\n\nk ďalším\n\nprieťahom\n\n(ústavným\n\npríkazom),\n\nale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len poskytnúť za porušenie\ntohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.\n19. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd\nje povinný postupovať striktne podľa zásad v zmysle čl. 17 CSP.\n20. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n21. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 19 000 €.\nSvoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnil tým, že „... 19 rokov trvajúca\nzdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa ako strany súdneho konania\ndo takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stalo iluzórnym, a teda ho ohrozilo\nvo svojej podstate...“.\n22. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd\npri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n\n10\n\n23. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vedeného na dvoch inštanciách\nvšeobecných súdov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (osobitne početnosť\nžalobcov), ústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €\nza primerané (bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nnevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n24. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa,\nktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne\nalebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n25. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.\n26. Ústavný súd priznal náhradu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov právnemu\nzástupcovi sťažovateľa JUDr. Ing. Richardovi Vanekovi. Náhrada za dva úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom (2 x 10,62 €)\npredstavuje sumu trov konania 375,24 €. Písomné vyjadrenie sťažovateľa z 27. marca 2020\nústavný súd nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie\nvo veci samej, a preto odmenu advokátovi JUDr. Ing. Richardovi Vanekovi zaň nepriznal.\n\n11\n\n27. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4, Bratislava, v lehote\nuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu [§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP].\n28. Vzhľadom na čl.133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-extrémne", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "nehnuteľnosť", "vypratanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-extrémne", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "nehnuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/112/2003", "guid": "951e1c72-1909-462c-b957-759de097be60:714529f0-e3a2-4a18-8466-e004e5b6c963", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0da6558b-ad5c-4cd3-9b73-4f4cab8d4e79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}