{"guid": "ussr:837ec929-be0b-4ccb-9241-c5b8b56ce6cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.77.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 77/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/2020 z 16. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 77/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.77.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/837ec929-be0b-4ccb-9241-c5b8b56ce6cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.77.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.77.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.77.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 77/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\na Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n\n,\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\nAnnou\n\nLacovou,\n\nPražská 502/4, Košice, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3951/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej postupom Okresného súdu\nKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3951/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 325,08 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a osem centov) na účet jeho\nadvokátky JUDr. Anny Lacovej, Pražská 502/4, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. októbra 2018\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 20 Er 3951/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že oprávnená ako matka\na zákonná zástupkyňa dvoch maloletých detí (ďalej len „oprávnená“) podala na okresnom\nsúde\n\nproti\n\nsťažovateľovi\n\nako\n\npovinnému\n\nnávrh\n\nna\n\nvymoženie\n\npohľadávky\n\ndlžného výživného pre dve maloleté deti v časti tvorby úspor s príslušenstvom\nna základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Košice-okolie\nsp. zn. 19 P 114/2011 z 27. februára 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoP 244/2014 z 30. decembra 2014\n(ďalej len „exekučný titul“). Súdna exekútorka na základe poverenia okresného súdu\n9. februára 2016 vydala upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie\nna vymoženie dlžnej sumy prikázaním pohľadávky z účtu v banke, proti ktorému podal\nsťažovateľ 11. marca 2016 námietky. Okresný súd uznesením z 19. mája 2016 tieto\n\n2\n\nnámietky zamietol, sťažovateľ však proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, o ktorom\nokresný súd rozhodol uznesením z 5. septembra 2016.\n2.1 Sťažovateľ podal 22. novembra 2016 na okresnom súde návrh na zastavenie\nexekúcie a návrh na odklad exekúcie, o ktorom tento súd do dňa podania ústavnej sťažnosti\n(8. októbra 2018) nerozhodol. Dôvodom podaného návrhu bola skutočnosť, že okresný súd\nnerozlišoval odlišne určenú dobu právoplatnosti jednotlivých výrokov rozsudku krajského\nsúdu z 30. decembra 2014 vzťahujúcich sa na platenie výživného a tvorbu úspor\npre maloletých, čím podľa sťažovateľa nezákonným spôsobom dopĺňal a vykladal exekučný\ntitul. Sťažovateľ dlh na výživnom a tvorbe úspor pre maloletých v skutočnosti nikdy nemal\na mesačne každému z nich platí spolu 750 €.\n2.2 Sťažovateľ 19. septembra 2017 a následne opätovne 15. februára 2018 požiadal\nsvojimi podaniami okresný súd o rozhodnutie o podanom návrhu na zastavenie exekúcie\na návrhu na odklad exekúcie, avšak bezúspešne.\n2.3 Okresný súd v predmetnej veci dva roky nerozhodol, čím podľa sťažovateľa\npodporil oprávnenú, ktorá iniciovala proti nemu exekučné konanie aj v Nemecku, avšak toto\nkonanie bolo po piatich mesiacoch od jeho začatia rozhodnutím príslušného nemeckého\nsúdu zo 16. júla 2018 zastavené.\n2.4 Predmetná vec podľa sťažovateľa nie je skutkovo ani právne zložitá\na k predĺženiu konania neprispel ani on svojím správaním. Zbytočné prieťahy v napadnutom\nkonaní boli spôsobené podľa jeho názoru len nečinnosťou a neefektívnou činnosťou\nokresného súdu.\n2.5 Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\na zaviazal okresný súd uhradiť jeho trovy konania.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 77/2020 z 11. februára 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, na ďalšie konanie.\n\n3\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom\nsp. zn. 1 SprV 143/2020 z 2. marca 2020, v ktorom popísal priebeh konania v predmetnej\nveci, a následne uviedol: „Na základe vyššie uvedeného som dospel k záveru, že sťažnosť\n, ktorou namieta prieťahy v konaní pri rozhodovaní o jeho návrhu\nna zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie je dôvodný, nakoľko súd o predmetnom návrhu\nrozhodol cca po dvoch rokoch a siedmich mesiacoch. Aj keď toto obdobie nečinnosti súdu\nbolo spôsobené nadmernou pracovnou zaťaženosťou celého exekučného úseku súdu,\nv napadnutom konaní v konečnom dôsledku došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“\n5. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľa\ns možnosťou zaujatia stanoviska k nemu. Právna zástupkyňa sťažovateľa ústavnému súdu\nžiadne ďalšie stanovisko v predmetnej veci nedoručila.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj\ns obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu vzhľadom na to, že obaja účastníci tohto konania vo svojich podaniach\nidenticky popísali aj chronologický priebeh napadnutého konania, a v obsahu tohto\nrozhodnutia uviedol len základný stručný prehľad priebehu napadnutého konania.\n\n4\n\n7.1 Okresnému súdu bola 16. júna 2015 doručená žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie oprávnenej\n\n(ďalej len „oprávnená“),\n\nsmerujúca proti sťažovateľovi ako povinnému. Okresný súd výzvou z 24. júna 2015\npožiadal súdnu exekútorku o opravu žiadosti o udelenie poverenia v súlade s výrokmi oboch\nexekučných titulov. Okresnému súdu bolo 27. júla 2015 doručené podanie súdneho\nexekútora, ktorým doplnil exekučný titul a opravil podaný návrh na vykonanie exekúcie.\nNámietky sťažovateľa proti exekúcii, jej trovám a jeho návrh na zastavenie exekúcie boli\nokresnému súdu doručené 4. marca 2016. Okresný súd na základe pokynu súdnej kancelárie\nzo 14. marca 2016 zaslal podané námietky právnemu zástupcovi oprávnenej. Uznesením\nz 19. mája 2016 okresný súd námietky sťažovateľa zamietol. Sťažovateľovo odvolanie proti\nuzneseniu z 19. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené 15. júna 2016 (doručené\noprávnenej 19. júla 2016). Podaním doručeným 15. augusta 2016 súdna exekútorka\npožiadala okresný súd o zaslanie rozhodnutia vo veci námietok proti exekúcii.\nOkresný súd uznesením z 5. septembra 2016 námietky sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ\n22. novembra 2016 okresnému súdu doručil svoj návrh na odklad exekúcie a návrh\nna zastavenie exekúcie podaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ktorý bol\n19. januára 2017 zaslaný oprávnenej (vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené\n14. februára 2017). Okresný súd uznesením z 20. júna 2019 zamietol ako návrh sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie, tak aj jeho návrh na odklad exekúcie. Sťažovateľ 3. júla 2019\ndoručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu z 20. júna 2019 (zaslané oprávnenej\n27. augusta 2019). Vyjadrenie oprávnenej bolo okresnému súdu doručené 28. augusta 2019.\nSpis\n\nv predmetnej\n\nveci\n\nbol 25.\n\nseptembra\n\n2019 predložený krajskému\n\nsúdu,\n\nktorý 30. januára 2020 v predmetnej veci svojím uznesením sp. zn. 15 CoE 81/2019 potvrdil\nuznesenie z 20. júna 2019 a oprávnenej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nSpis bol okresnému súdu vrátený späť 12. februára 2020.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\n\n6\n\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval\nv ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa\npovažuje aj povaha prerokúvanej veci.\n16. Pri posudzovaní prvého kritéria – skutkovej a právnej zložitosti veci ústavný súd\npripomína svoju ustálenú judikatúru, v ktorej konštatoval, že exekučné konanie spravidla\ntreba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej) stránke\nza pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo\nuž právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom\npre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť\nsporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný.\nZmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný\ndobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom\nexekučnom titule (I. ÚS 78/02).\n\n7\n\n16.1 Vo vzťahu k napadnutému konaniu, pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci,\nústavný súd konštatuje, že exekučné spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité.\nUvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na ústavnou sťažnosťou napadnuté\nkonanie okresného súdu. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že samotný\nokresný súd právnu alebo skutkovú zložitosť veci nenamietal.\n17. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa ako povinného\nv napadnutom konaní, ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ k predĺženiu napadnutého konania\nžiadnym spôsobom neprispel.\n18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní, vychádzajúc pritom predovšetkým z podrobného prehľadu procesných úkonov\nzo súdneho spisu v tejto veci, z ktorého vyplýva, že v postupe okresného súdu\nv napadnutom konaní nesporne došlo k neprimeraným prieťahom pri rozhodovaní o návrhu\npodaného sťažovateľom ako povinným na zastavenie exekúcie a o jeho návrhu na odklad\nexekúcie doručenom okresnému súdu 22. novembra 2016, o ktorom okresný súd rozhodol\naž 20. júna 2019, t. j. po viac ako 2 rokoch a 5 mesiacoch.\n18.1 Nadväzujúc na argumentáciu okresného súdu v tomto konaní, spočívajúcu\nv objektívnych okolnostiach nadmernej pracovnej zaťaženosti tohto súdu, ústavný súd\nopätovne odkazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06),\npripomínajúc, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní.\n18.2 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní bol poznačený jeho nečinnosťou, v dôsledku ktorej nedošlo\n\n8\n\nk odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným\nprávom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n19. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 17 až 19, ústavný súd dospel\nk názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n21. Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa. Zo spisu v predmetnej veci vyplýva, že krajský\nsúd v tejto veci rozhodol uznesením z 30. januára 2020 vo veci jeho návrhu na zastavenie\nexekúcie a návrhu na odklad exekúcie a spis vo veci bol okresnému súdu doručený\n12. februára 2020, ústavný súd preto okresnému súdu neprikazoval v ďalšom konaní\npostupovať bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku nálezu).\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n9\n\n24. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,\nktoré odôvodnil nečinnosťou okresného súdu, ktorá mu spôsobila ďalšie nemalé výdavky\nspojené s preukázaním platenia výživného, s preukázaním plnenia si povinnosti platenia\nvýživného voči deťom, najmä s nákladom na služby advokáta v Nemecku a na Slovensku,\nale aj poškodila jeho dobrú povesť u zamestnávateľa, ktorému takisto musel preukázať\nsplnenie si svojej povinnosti voči deťom. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že postupom\nokresného súdu mu vznikajú ďalšie zbytočné trovy konania a psychicky ťažko zvládnuteľné\nsituácie ovplyvňujúce a ohrozujúce jeho dobré meno a postavenie u zamestnávateľa, ale aj\nu ostatných inštitúcií a osôb, ktorým matka detí tvrdí, že sťažovateľ na deti neplatí výživné,\nhoci pravidelne každý mesiac sťažovateľ poukazuje k rukám matky výživné na deti\nvo výške 550 € a na šetriaci účet detí tak isto výživné vo výške 400 €, teda spolu 750 €\nmesačne.\n25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04).\n26. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna okolnosti prípadu.\n27. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc\ndo úvahy všetky okolnosti danej veci (skutkovú a právnu zložitosť veci, ako aj nečinnosť\nokresného súdu), ústavný súd považoval priznanie sumy 2000 € za primerané (bod 2 výroku\nnálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n\n10\n\nVII.\nTrovy konania\n28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n29. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\nJUDr. Anne Lacovej. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018\n(2 x 153,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 €) predstavuje sumu trov konania\ncelkom 325,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n30. Priznanú sumu predstavujúcu úhradu trov konania je okresný súd povinný\nzaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa JUDr. Anny Lacovej, Pražská 502/4,\nKošice, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "súd-nečinnosť", "súd-neefektívny postup", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "súd-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Er/3951/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 78/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf"}, {"guid": "2ccaacca-aa5d-46c3-ab61-ad55be5cbbc2:c9ee8f14-b0ad-40c7-9524-4bedcf046a8b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7115215794.1", "spisova_znacka": "15CoE/81/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/81/2019 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7115215794.1"}, {"guid": "815f8a98-05a2-4672-927e-5e03a68febe6:55292bca-4019-49f3-b5c9-0e2333bb36f5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7511218109.2", "spisova_znacka": "8CoP/244/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/244/2014 z 29. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-12-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7511218109.2"}, {"guid": "906cbc51-7547-4634-a6da-03c2c18cbdb2:a0e0a5b6-6f8e-4e6d-bf0d-c2e4f527d8cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Er/3951/2015", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 20Er/3951/2015 z 20. 6. 2019", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/906cbc51-7547-4634-a6da-03c2c18cbdb2:a0e0a5b6-6f8e-4e6d-bf0d-c2e4f527d8cb"}], "citovane_v": []}