{"guid": "ussr:527227b6-1390-429d-9825-1909df33b516", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.101.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 101/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.101.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/527227b6-1390-429d-9825-1909df33b516", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.101.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.101.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.101.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 101/2020-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPrešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 212/2011 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. decembra\n\n2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 212/2011 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že 3. decembra 2010 bola žalobcom\nna Okresnom súde Košice I podaná žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu\na uloženie povinnosti sťažovateľke zaplatiť sumu 829,22 € s príslušenstvom. Platobný\nrozkaz bol sťažovateľke doručený 11. júla 2011 a tá proti nemu podala odpor s námietkou\nmiestnej príslušnosti všeobecného súdu a žiadosťou o oslobodenie od platenia súdneho\npoplatku za odpor. Spis bol 25. augusta 2011 postúpený miestne príslušnému okresnému\nsúdu.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd „od 22.7.2011 vo veci\nsp. zn. 16 C/212/2011 nevykonal žiaden úkon do 29.09.2016 .\nDňa 29.9.2016 Porušovateľ bez predvolania Sťažovateľky a za jej neprítomnosti\nvydal rozsudok v prospech žalobcu, čim zbavil Sťažovateľku procesného práva konať\npred súdom .\n\n2\n\nProti nesprávnemu rozhodnutí a postupu Porušovateľa Sťažovateľka musela\nv zákonnej lehote podať odvolanie ktoré doposiaľ nebolo rozhodnuté, pretože Porušovateľ\nv rozpore s § 377 CS nepredložil predmetný spis odvolaciemu súdu bezodkladne.\nV dôsledku nečinnosti a neefektívnej činnosti Porušovateľa predmetná vec\nod 11.07.2011 do podania tejto sťažnosti, nebola právoplatne rozhodnutá a Sťažovateľka\nnemohla včasné realizovať svoje pravá vo veci a doposiaľ zostava v neistom,\nnevysporiadanom a nerozhodnutom stave.\nSťažovateľka ma za to, že Porušovateľ zaťažil svoje konanie dlhodobou nečinnosťou\nktorej dôsledkom sú ničím neopodstatnené prieťahy v konaní. Podľa konštantnej judikatúry\nústavného súdu aj judikatúry ESĽP, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia\nústavnému súdu trvá viac ako 5 rokov a nie je právoplatne skončená preto už primá facie\nje zjavne neprimeraná.\nPokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, tak predmetom\nnapadnutého konania je žaloba týkajúca sa splnenia povinností -zaplatenia peňažnej sumy\nvo výške 829,22 Eur, konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodujúcej činnosti\nvšeobecných súdov, preto vec nemožná posúdiť ako právne zložitú.\n... Podľa názoru Sťažovateľky je ústavne neudržateľne, že orgán štátnej moci\nzákonom povolaný na ochranu porušených práv, nepostupuje v súlade so zákonom,\nčo privádza k neefektívnosti súdneho procesu k stresu na strane Sťažovateľky, ktorá je\nnútená k nadbytočným úkonom, strate času a financov, musí zažívať morálne a finančne\nujmy.“.\n4. Sťažovateľka z dôvodu porušenia svojich označených práv napadnutým konaním\nokresného súdu požaduje aj priznanie finančného zadosťučinenia, čo odôvodnila tým,\nže „v dôsledku neústavného konania Porušovateľa, ktorý nekonal rýchlo a efektívne\nSťažovateľka musela zažívať nervozitu, stres, poníženie, bola donútená k zbytočným úkonom\na strate času, k dodatočným stretnutiam s úradnými a neúradnými osobami, čo priviedlo\nk morálnym a finančným ujímam na jej strane a k nenaplneniu legitímnych očakávaní\nvíťazstva vo veci.\n\n3\n\nCieľom požadovaného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípade Sťažovateľky , ktorá podľa jej názoru vyžaduje nie len\nvyslovenia porušenia.“.\n5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej\nústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní. Sťažovateľka zároveň požadovala, aby jej ústavný súd priznal\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia\nv sume 346,26 € na účet jej právnej zástupkyne.\n6.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. II. ÚS 101/2020-16 z 11. marca 2020 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril\nk prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil ústavnému súdu, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti\nprípisom sp. zn. 1 SprO 174/2020 z 11. mája 2020, v ktorom predseda okresného súdu\nuviedol tieto relevantné skutočnosti:\n„Žaloba žalobcu... proti žalovanej... o zaplatenie 829,22 Eur s prísl. bola doručená\ntunajšiemu súdu dňa 25.08.2011 a je vedená pod sp. zn. 16C/212/2011. Aktuálny zákonný\nsudca v tejto veci... menovaný sudcom dňa 16.05.2016) rozsudkom tunajšieho súdu\nč. k. 16C/212/2011-198 zo dňa 29.09.2016 (po troch mesiacoch) žalobe žalobcu vyhovel\nv plnom rozsahu s povinnosťou žalovanej nahradiť žalobcovi náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko po odvolaní\nžalovanej Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 19Co/l 98/2018-320 z 29.10.2019 vyššie\n\n4\n\nuvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie z dôvodu, že žalovanej nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k jej odporu.\nŽalovaná podala voči vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo\nprocesné v jej prospech dovolanie, pričom po vykonaní zákonom predpísaných procesných\núkonov bude spis predložený Najvyššiemu súdu SR.\nK žalovanou namietaným prieťahom v konaní zákonný sudca konštatuje, že na týchto\nprieťahoch mala výrazný podiel samotná žalovaná, ktorá napriek tomu, že má dostatočné\njazykové dispozície, čo bolo konštatované nielen odvolacím súdom (získala titul JUDr.), ale\naj ústavným súdom SR, opakovane žiadala o úradný preklad všetkých listín a vyjadrení, čo\nkonanie značne zdržiavalo, nehovoriac o navyšovaní trov konania.“\nV liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v danej veci.\n8. Právna zástupkyňa sťažovateľky listom z 25. mája 2020 oznámila, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania v danej veci. Následne vo vyjadrení k stanovisku\nokresného súdu, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 29. mája 2020, v podstatnom uviedla:\n„V označenej právnej veci je nesporne preukázané, že porušovateľ konal\nod 22. 07. 2011 do 29. 09. 2016, ale aj do 11.09. 2018 neefektívne a procesné nesprávne.\nV dôsledku toho sa sťažovateľka ocitla v neistom právnom postavení, v stave právnej\nneistoty.\nPorušovateľ bol absolútne nečinný súvislých 5 rokov. Je len pochopiteľné, že v rámci\ntakejto dlhodobej nečinnosti neuskutočnil žiadny právny úkon, ani žiadny preklad listín\nz materinského jazyka sťažovateľky do Slovenského jazyka a naopak.\nPorušovateľ nevytýčil, ani jediný termín súdneho pojednávania, hoci ide\no elementárnu súčasť jeho rozhodovacej činnosti a žiadne pojednávanie vo veci, ani\nneuskutočnil.\nTo, že sťažovateľka, výlučne v jednotlivých, jednoduchých prípadoch použila svoje\nprávo na konanie v svojom rodnom jazyku, ešte neoprávňovalo porušovateľa k tomu,\naby ako dôvod svojej pretrvávajúcej nečinnosti v právnej veci, ktorá bola už 3 x\nprávoplatne rozhodnutá súdmi prvej aj druhej inštancie a v sťažovateľkin prospech,\npripisoval na jej vrub. (OS Banská Bystrica č. k. 33 Ek/216/2019 konal podľa uznesenia OS\n\n5\n\nKE II z 6.05.2008 a podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.03.2009\nč. k. 1Co/116/2008-287).\nDovolanie NS SR sťažovateľka podala z toho dôvodu, že odvolací súd\npri rozhodovaní o odvolaní nevzal na zreteľ závažné, skutkové a právne osobitosti prípadu...\nDovolanie však nie je predmetom sťažnosti sťažovateľky v konaní pred Ústavným\nsúdom o jej ústavnej sťažnosti. Vyjadrenie porušovateľa je vo vzťahu k ústavnej sťažnosti\npodľa názoru sťažovateľky právne neakceptovateľné.\nJe osvedčené, že právo na konanie v materinskom jazyku sťažovateľke prináleží. Toto\nprávo, nie je predmetom ústavnej sťažnosti v prípade sťažovateľky, ktorá je osobou\npatriacou k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky.\nSťažovateľka nepochádza z územia Slovenskej republiky a prirodzene, ani nemôže\npoznať Slovenský jazyk v takom rozsahu ako osoby, ktoré tu trvalé od narodenia žijú.\nDosiahnutý stupeň právnického vzdelania sťažovateľky v jej domovskej krajine bol\nnostrifiikovaný v Slovenskej republike v zmysle platných právnych noriem SR. To však\nnezbavuje sťažovateľku ústavou zaručeného práva konať v priebehu súdneho konania\npred súdom vo svojom materinskom jazyku, v ktorom sa informácia má prijímať\na odovzdávať.\nPrávo na konanie v materinskom jazyku pre osoby patriace k národnostným\nmenšinám, ako je to aj v prípade sťažovateľky, je zaručené Ústavou SR a zakotvené aj §155\nCSP a súd ho ex offo povinne zabezpečuje v súlade s právom na rovnaké postavenie strán\nsúdneho procesu (pôvodne § 18 O. s. p.), princíp rovnosti strán sporu. Rozhodnutie\no jazykových možnostiach a schopnostiach , ktoré súvisia s okolnosťami prípadu je výlučne\nna rozhodnutí sťažovateľky. Ústava garantuje právo na rovnaké postavenie strán sporu.\nNemožno súhlasiť s obsahom vyjadrenia odporcu na prvej strane, posledný odsek.\nSúd ako štátny orgán určený ústavou a všeobecnými právnymi predpismi predovšetkým na\nspravodlivý výkon súdnej moci je vybavený takými právomocami, ktoré mu dávajú rozsiahle\nmožnosti uskutočniť nápravu vo veciach pojednávaných pred ním, ak taká potreba vyvstane.\nSvoju nečinnosť porušovateľ nemôže preniesť na sťažovateľku.“\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\n\n6\n\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov\nkonania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n10. Ústavný súd overil priebeh napadnutého konania porovnaním vyjadrenia\nokresného súdu s obsahom zapožičaného súdneho spisu a keďže mu zodpovedal,\npre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.\nIII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre\nústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 212/2011, v ktorom vystupuje ako\nžalovaná.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n7\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\n\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nZ toho vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo\nk ich porušeniu, sú vo vzťahu k označených právam identické.\n16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Samotným\nprerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej\nistoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (II. ÚS 26/95, IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).\n17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali zbytočným prieťahom, konali\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n\n8\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Pri posudzovaní otázky, či v konkrétnom súdnom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne\nprocesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.\n19. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom konania pred okresným súdom bola žaloba o zaplatenie finančnej sumy.\nIde teda o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov.\n20.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd zistil okolnosti signalizujúce výrazný podiel\nsťažovateľky ako strany sporu na predĺžení konania narušením jeho plynulosti. V prvom\nrade ide o nedostatok súčinnosti sťažovateľky potrebnej k riadnemu doručovaniu\npísomností. Sťažovateľka viackrát nepreberala súdne zásielky (v 7 prípadoch, pozn.)\ndoručované jej na adresu bydliska prostredníctvom pošty a nereagovala ani na oznámenia\ndoručovateľov, pričom okresný súd následne musel zásielky doručovať prostredníctvom\nútvarov Policajného zboru.\nV okolnostiach danej veci na ťarchu sťažovateľky z pohľadu dĺžky súdneho konania\nmožno pripísať aj jej uplatňovanie práva na konanie v materinskom jazyku, v dôsledku čoho\nmusel okresný súd v ôsmych prípadoch zabezpečovať súdne preklady písomností,\nčo v značnej miere prispelo k predĺženiu súdneho konania.\nV tomto smere ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že už\nv minulosti v rámci iných sťažností sťažovateľky, s ktorými sa obrátila na ústavný súd,\n\n9\n\npreveril na základe relevantných podkladov jej znalosť slovenského jazyka a konštatoval\ndostatočné jazykové dispozície sťažovateľky v uvedenom smere (uznesenie ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 411/2011-42 z 21. septembra 2011, č. k. II. ÚS 411/2011-42\nz 21. septembra 2011, č. k. II. ÚS 104/2010-19 z 11. marca 2010 a iné). Na túto skutočnosť\npoukázal aj žalobca a predseda okresného súdu vo svojom stanovisku z 11. mája 2020.\nV posudzovanej veci je nie menej zaujímavý aj názor Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) uvedený v odôvodnení uznesenia sp. zn. 19 Co 198/2018\nz 29. októbra 2019 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“), ktorým zrušil rozsudok okresného\nsúdu z 29. septembra 2016:\n„Čo sa týka namietaného prejednávania veci bez prieťahov odvolací súd uvádza, že\nzo spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaná nezodpovedne pristupuje k veci ako strana\nsporu, nakoľko opakovane nepreberá súdne zásielky, ktoré jej boli doručované\nprostredníctvom polície. Rovnako vzhľadom na to, že žalovaná si v konaní uplatnila právo\nna konanie v jej materinskom jazyku, čo súd prvej inštancie akceptoval, čo samozrejme\nznačne predĺžilo lehotu na rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uznesenia Ústavného súdu SR,\nsp. zn. II. ÚS/411/2011 zo dňa 21.09.2011, ako aj č. k. III. ÚS/52/2014-13 zo dňa\n29.01.2014 odvolací súd uvádza, že uvedenými rozhodnutiami bolo konštatované, že\nžalovaná má dostatočné jazykové dispozície (pozn. odvolacieho súdu aj vzhľadom na to, že\nzískala titul JUDr.), preto je nutné posúdiť oprávnenosť jej požiadavky konať v jej rodnom\njazyku. Následne ak by bolo ustálené, že požiadavka žalovanej konať v jej rodnom jazyku\nnie je dôvodná, trovy štátu, ktoré tým vznikli je nutné prehodnotiť, či boli vynaložené účelne\na zákonne.“\n21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu konštatuje, že okresný súd\nkonal v namietanom konaní v zásade plynulo. Od 25. augusta 2011, keď bol spis postúpený\nokresnému súdu, vykonal viacero procesných úkonov súvisiacich s úpravou priebehu\nkonania, doručovaním písomností stranám sporu, zabezpečovaním prekladov písomností.\nDňa 20. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu spolu s odvolaním sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu o ustanovení prekladateľky z\n\n10\n\njazyka. Krajský súd\n\n13. januára 2014 vrátil spis súdu prvej inštancie spolu s uznesením o odmietnutí odvolania\nako neprípustného, keďže išlo o rozhodnutie o priebehu konania.\n\n22. Ústavný súd konštatuje, že ďalší priebeh napadnutého konania je poznačený\njednorazovou dlhšou nečinnosťou okresného súdu, ktorý (okrem uznesenia zo 16. júna 2014\nvydaného na základe pokynu krajského súdu) až uznesením z 18. septembra 2015 pribral\ndo konania prekladateľku s určením jej povinnosti prekladu písomností. V tejto súvislosti\nvšak ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej ojedinelá nečinnosť\nsúdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, II. ÚS 129/06) a nie každý zistený prieťah v súdnom\nkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 149/02, III. ÚS 92/03,\nI. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09, II. ÚS 118/2014). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného\nsúdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň\nvýznamným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. v I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 57/01 alebo III. ÚS 199/02). Vzhľadom na uvedené ústavný súd prihliadol\npri komplexnom posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky predovšetkým na ďalší\npriebeh napadnutého konania.\n23. V nasledujúcom období rozhodoval okresný súd o opakovanej žiadosti\nsťažovateľky o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a vykonával ďalšie procesné\núkony s cieľom zistiť majetkové pomery sťažovateľky a prekladov písomností.\nNa nariadenom pojednávaní, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, vydal okresný súd\n29. septembra 2016 rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Rozsudok bol následne preložený\ndo ruského jazyka a doručený sťažovateľke, ktorá 13. januára 2017 podala proti nemu\nodvolanie v ruskom jazyku. Okresný súd po zabezpečení prekladov odvolania a stanovísk\nsporových strán a ich doručovania s cieľom vyjadrenia, predložil odvolanie spolu so spisom\n28. novembra 2018 krajskému súdu. Priebeh napadnutého konania od doručenia odvolania\nokresnému súdu po postúpenie odvolania odvolaciemu súdu bol opätovne poznačený\n\n11\n\nneposkytnutím súčinnosti sťažovateľkou, ktorá v troch prípadoch súdne zásielky okresného\nsúdu neprebrala.\nO podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd zrušujúcim uznesením,\npričom spis bol okresnému súdu vrátený 25. novembra 2019. Dňa 16. decembra 2019\nokresný súd doručoval zrušujúce uznesenie krajského súdu stranám sporu, pričom\nsťažovateľka súdnu zásielku prevzala 3. januára 2020, keď toto zrušujúce uznesenie\nnadobudlo aj právoplatnosť. Po rozhodnutí krajského súdu okresný súd v napadnutom\nkonaní nariadil pojednávanie na 10. marec 2020, ktoré však z dôvodu podaného dovolania\nsťažovateľky proti zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu bolo následne zrušené. Okresný\nsúd 14. mája 2020 zaslal sťažovateľke výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie\n(v čase prerokovania tejto veci ústavným súdom výzva okresného súdu nebola\nsťažovateľkou prevzatá, pozn.).\n24. Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že spis sa počas konania dvakrát\nnachádzal na krajskom súde na rozhodovanie o podaných odvolaniach, a to v obdobiach\nod 20. februára 2013 do 13. januára 2014 a od 28. novembra 2018 do 25. novembra 2019.\nV týchto obdobiach (v prvom prípade 11 mesiacov a v druhom prípade 12 mesiacov)\nokresný súd priebeh napadnutého konania nemohol žiadnym spôsobom ovplyvňovať.\n25. Ústavný súd pri posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky, prihliadajúc\nna spomínané kritériá, dôsledne vyhodnotil všetky už uvedené konkrétne okolnosti\nnapadnutého konania. Ústavný súd dospel v tomto prípade k záveru, že jeho celková dĺžka\nbola výrazne ovplyvnená správaním sťažovateľky ako účastníka (strany sporu),\npredovšetkým neposkytnutím súčinnosti pri doručovaní súdnych zásielok a opakovaným\nuplatňovaním si práva na konanie v jej materinskom jazyku, čo v okolnostiach danej veci\nneprimerane predĺžilo napadnuté konanie. Hlavným pôvodcom prieťahov v napadnutom\nkonaní bola teda práve samotná sťažovateľka. Toto správanie sťažovateľky sa\nv okolnostiach danej veci javí ako konanie zjavne zneužívajúce právo (čl. 5 CSP). Na druhej\nstrane je potrebné vytknúť aj okresnému súdu jednorazovú dlhšie trvajúcu nečinnosť\n(bod 22).\n\n12\n\n26. Po komplexnom vyhodnotení, s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti\nústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania sama osebe ani zistený\nojedinelý prieťah v konaní nemajú charakter takého ústavne významného pochybenia\nv postupe okresného súdu, na základe ktorého by reálne mohol ústavný súd dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd\npri posudzovaní postupu okresného súdu tiež zohľadnil skutočnosť, že napadnuté konanie\nna súde prvej inštancie vo veci sťažovateľky bolo v čase doručenia ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu skončené, a to na základe vydania meritórneho rozhodnutia – rozsudku\nz 29. septembra 2016. Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.\n27. Bez povšimnutia nezostalo ani správanie sťažovateľky, resp. jej právnej\nzástupkyne v konaní pred ústavným súdom. Ústavná sťažnosť je založená na tvrdeniach,\nktoré sa po overení priebehu napadnutého konania javia ako tendenčné, účelové a klamlivé.\nPodľa sťažovateľky okresný súd „od 22.7.2011 vo veci sp. zn. 16 C/212/2011 nevykonal\nžiaden úkon do 29.09.2016... musela v zákonnej lehote podať odvolanie, ktoré doposiaľ\nnebolo rozhodnuté, pretože Porušovateľ v rozpore s § 377 CS nepredložil predmetný spis\nodvolaciemu súdu bezodkladne.“. Aj v replike právna zástupkyňa uviedla, že okresný súd\n„... bol absolútne nečinný súvislých 5 rokov... neuskutočnil žiadny právny úkon, ani žiadny\npreklad listín z materinského jazyka sťažovateľky...“.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vo veci konal, vydával procesné\nrozhodnutia, zabezpečoval preklady písomností a vykonával ďalšie úkony. O podanom\nodvolaní v čase podania ústavnej sťažnosti (30. decembra 2019) už bolo krajským súdom\nrozhodnuté a zrušujúce uznesenie bolo sťažovateľke aj doručované, čo sťažovateľka\nv podanej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu zamlčala.\nPrijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie v súlade s § 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde neznamená automaticky aj úspech sťažovateľa pri rozhodovaní o nej.\nVedomé zamlčanie podstatných skutočností, ktoré ústavnému súdu umožňovali vo veci\nústavnej sťažnosti rozhodnúť už pri jej predbežnom prerokovaní jej odmietnutím, spôsobilo,\nže sťažovateľka v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ktorou sa riadi aj konanie\npred ústavným súdom, tento neprimerane zaťažila.\n\n13\n\n28. Keďže ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia\nsťažovateľkou označených práv, nevyhovel ani návrhu sťažovateľky na priznanie\nfinančného zadosťučinenia a na náhradu trov konania (§ 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde\na contrario).\n29. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného\nsúdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "tlmočník, prekladateľ", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trovy konania-náklady konania", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "tlmočník, prekladateľ", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:6de9b151-d748-49ab-a979-232ff49fa596", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de9b151-d748-49ab-a979-232ff49fa596"}, {"guid": "ussr:69b772b5-d9a8-45bd-abcc-25ec99ce08a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 411/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 411/2011 z 21. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69b772b5-d9a8-45bd-abcc-25ec99ce08a8"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:24ccd094-7641-40c7-ac8b-483f1914083a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ccd094-7641-40c7-ac8b-483f1914083a"}, {"guid": "ussr:d4270dee-a0a1-48b0-ba78-e31d2a2ecb30", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 372/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4270dee-a0a1-48b0-ba78-e31d2a2ecb30"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:f052da65-024d-4e97-8b1b-8884ba37181c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/06 z 27. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-27", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f052da65-024d-4e97-8b1b-8884ba37181c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2820c182-78fd-44d7-9eec-2cf20a5696d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 91/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/04 z 10. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-10", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2820c182-78fd-44d7-9eec-2cf20a5696d7"}, {"guid": "ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2"}, {"guid": "ussr:de792d22-f6d7-4b78-95f9-fd6f694d4fa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 61/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/03 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 467, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de792d22-f6d7-4b78-95f9-fd6f694d4fa5"}, {"guid": "ussr:7e25b98d-3ae4-4b8a-b90f-709a71207d37", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/03 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e25b98d-3ae4-4b8a-b90f-709a71207d37"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0971de39-d8aa-4f55-ba40-6d11abfc8cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 149/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/02 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0971de39-d8aa-4f55-ba40-6d11abfc8cc1"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/01 z 22. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-22", "citacie_n": 943, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "41f4d943-9432-464c-ae31-2cabc1eff4f5:72785e97-80f0-42cd-887b-3489eb5be014", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3617203881.1", "spisova_znacka": "19Co/198/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/198/2018 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3617203881.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c67e2b5b-f59d-4494-8e37-56bb5cc0865f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.667.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 667/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 667/2022 z 1. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.667.2022.1"}, {"guid": "297f1b31-3c5d-43f3-9818-d3dba4efb6e9:05ed6e1b-ae24-4a6e-bee7-3b6e346b4f0c", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125354731.3", "spisova_znacka": "49Ek/1817/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/1817/2025 z 6. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125354731.3"}]}