{"guid": "ussr:7986a698-e87e-4082-b9e9-4a4d6a4d428f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.12.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 12/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 12/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.12.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7986a698-e87e-4082-b9e9-4a4d6a4d428f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.12.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.12.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.12.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 12/2020-24\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu\nPetra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Mgr. Marek\n\nBenedik s. r. o, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nMgr. Marek Benedik, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 104/2017 z 25. apríla 2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 37/2018 z 27. marca\n2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2019\ndoručená ústavná\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Co 104/2017 z 25. apríla 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Cdo 37/2018 z 27. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že žalobca Stavebné bytové družstvo\nBratislava IV, Polianky 9, Bratislava, IČO 00 169 731 (ďalej len žalobca“), potom, ako\nOkresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n25 C 222/2010 zo 6. decembra 2010 (v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, pozn.)\nprávoplatne zamietol návrh sťažovateľa na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu\nz dôvodu, že nepodal svoj návrh v zákonom ustanovenej 3-mesačnej lehote, sa žalobca\nžalobou podanou na okresnom súde proti sťažovateľovi domáhal vypratania bytu v konaní\nvedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 67/2012. Okresný súd v označenej veci\nrozhodol rozsudkom z 15. apríla 2015, ktorým uložil povinnosť sťažovateľovi vypratať vo\nvýroku označený byt do 15 dní od právoplatnosti svojho rozsudku a zaviazal sťažovateľa na\nnáhradu trov konania. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania na súde prvej inštancie\npodal proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\nSťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho ako procesne neprípustné odmietol.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v sťažnosti rekapituluje priebeh konaní pred všeobecnými súdmi\na namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho označených práv. Vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu argumentuje tým, že ho možno považovať za arbitrárny\na svojvoľný, keďže je odôvodnenie založené na judikatúre, ktorá už medzičasom bola\nprekonaná. Rozsiahlo poskytuje svoj vlastný právny pohľad na vec a tvrdí, že došlo\nk nesprávnemu výkladu jednoduchého práva v súvislosti s aplikáciou § 711 ods. 6 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“). Nevyužitie možnosti podať návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu\npodľa názoru sťažovateľa nebráni všeobecnému súdu ako predbežnú otázku pri návrhu na\nvyprataní nehnuteľnosti ‒ bytu riešiť otázku absolútnej neplatnosti výpovede. Keďže podľa\nnázoru sťažovateľa vo veci konajúce súdy sa tým neriadili a neposúdili neplatnosť\nvýpovede z nájmu, došlo k porušeniu jeho označených práv. Podľa názoru sťažovateľa\nnapadnutý rozsudok krajského súdu nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na danú\nproblematiku v nadväznosti na jeho argumentáciu. Najvyššiemu súdu sťažovateľ vyčíta, že\nmu neposkytol ochranu napriek tomu, že poukázal na nejednotnosť rozhodovacej praxe\nv danej otázke a dovolanie odmietol z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo\nod namietaného právneho posúdenia veci, na ktorého rozdielnosť poukazoval. S týmto\nprávnym záverom sťažovateľ nesúhlasí a považuje ho za prejav arbitrárnosti. Z uvedeného\ndôvodu je sťažovateľ toho názoru, že najvyšší súd tým, že odmietol jeho dovolanie ako\nprocesne neprípustné, neposkytol ochranu jeho právam, a preto napadnuté uznesenie\nsťažovateľ považuje za taktiež arbitrárne porušujúce jeho označené práva.\n4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby\nústavný súd rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5 Co 104/2017 zo dňa 25. 04. 2017\nporušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo\nna spravodlivý proces garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 Cdo 37/2013 zo dňa 26. 03. 2014 porušil\nprávo sťažovateľa na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na\n3\n\nspravodlivý proces garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 104/2017 zo dňa 25. 04. 2017\na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 37/2013 zo dňa 26. 03. 2014 sa zrušujú a vec\nsa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov a judikatúrne východiská\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n\n4\n\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa poslednej vety § 124 zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\n5\n\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n14. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti\nso sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami\nvšeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07,\nI. ÚS 272/09).\n15. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\n6\n\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\n16. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri\nuplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha\nchrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj\nv tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr.\nII. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných práv\na slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným\nsúdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nIII.\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n17. Ústavný súd v súvislosti s charakterom a obsahom argumentácie sťažovateľa\nkonštatuje, že sťažovateľ svoju argumentáciu založil na premise, že vo veci konajúce súdy\nsa odmietli zaoberať neplatnosťou výpovede ako predbežnou otázkou v konaní o vypratanie\n7\n\nnehnuteľnosti s poukazom na márne uplynutie zákonnej lehoty podľa § 711 ods. 6\nObčianskeho zákonníka, pričom uvedené sťažovateľ považoval za nesprávne právne\nposúdenie veci s poukazom na konkrétne rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 64/2012 z 30. júla 2012, ktorým bola údajne prekonaná ustálená judikatúra, podľa\nktorej pokiaľ nájomca nepodá návrh na neplatnosť výpovede vôbec alebo ju nepodá\nv zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote, platí, že účinky výpovede z nájmu nastali,\na teda výpoveď z nájmu sa považuje za platnú, a to aj v prípade, ak by výpoveď platnou\nnebola. Preto v inom konaní už otázka platnosti, respektíve neplatnosti výpovede z nájmu\nbytu nemôže byť súdom posudzovaná a súd musí vychádzať z nevyvrátiteľnej domnienky,\nže výpoveď z nájmu bytu je platná (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Cdo 17/2005 z 24. októbra 2005).\n18. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vo veci\nsťažovateľa, keďže z odôvodnenia (bod 28, pozn.) napadnutého rozsudku krajského súdu\nvyplýva, že krajský súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a obmedzil sa len na konštatovanie správnosti\ndôvodov, na ktorých je založený rozsudok súdu prvej inštancie.\n19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej odôvodnenia rozhodnutí súdov, na ktorých konanie predchádzalo konaniu na súde,\nktorého rozhodnutie sťažovateľ napáda, nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\n20. Keďže krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd sa\noboznámil s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá bola\n8\n\npre posúdenie dôvodnosti sťažnosti podstatná. Okresný súd na strane 3 odôvodnenia svojho\nrozsudku konštatuje, že vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa predmetnou\nvýpoveďou z nájmu, z jej obsahu zistil, že bola podaná v súlade s § 711 ods. 1 písm. d)\nObčianskeho zákonníka, vo výpovedi bolo konkretizované časové obdobie, v ktorom\nsťažovateľ neuhrádzal zálohové platby (od januára 2009 do decembra 2009), ďalej bolo\npreukázané doručenkou, že sťažovateľ výpoveď prevzal osobne 26. marca 2010.\nZ vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca predtým doručil sťažovateľovi aj\nvýzvu, aby zálohové platby platil na ním určený účet. Vychádzajúc z týchto preukázaných\nskutočností, okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval (strana 5), že nájom\nbytu zanikol v zmysle § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka písomnou výpoveďou\nz 3. marca 2010 ku 30. júnu 2010, ďalej konštatoval, že sťažovateľ ho užíva bez právneho\ndôvodu, preto mu uložil povinnosť byt vypratať. V súvislosti s označeným rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 64/2012 konštatoval, že nie je možné ho aplikovať na vec\nsťažovateľa, keďže sa tam riešila otázka neexistencie úkonu, keďže v konaní bolo ustálené,\nže výpoveď nedal vlastník.\n21. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s odôvodnením\nrozsudku súdu prvej inštancie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu a v nadväznosti na to aj krajského\nsúdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za\nprotiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci\nsamej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n9\n\n22. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom prvej inštancie je primerane odôvodnený, okresný súd riadne, zrozumiteľne\na jasne vyhodnotil rozhodné skutočnosti pre posúdenie, či sú splnené predpoklady na\nvypratanie nehnuteľnosti vrátane platnosti výpovede, preto právne závery, na ktorých je\nrozhodnutie založené, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako arbitrárne. Krajský súd\npodľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na všetky\nrelevantné námietky sťažovateľa vznesené v rámci odvolania, ktoré len vyslovilo nesúhlas\ns právnymi závermi okresného súdu, najmä však záverom o preklúzii práva v súvislosti\ns možnosťou posudzovať platnosť respektíve neplatnosť výpovede v konaní o vypratanie\nnehnuteľnosti. Ústavný súd v súvislosti s namietanou preklúziou práva konštatuje, že\nv okolnostiach veci je bez významu, či okresný súd a krajský súd k nej zaujal stanovisko,\npretože závery, na ktorých stojí rozhodnutie okresného súdu, sa opierajú o vykonané\ndokazovanie, z ktorého vyplynul záver, že výpoveď daná žalobcom je platná. Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je primerane\nodôvodnený, pričom ho nemožno považovať za svojvoľný či arbitrárny. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nTakéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom rozsudku krajského súdu nie je\ndôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor všeobecného súdu svojím vlastným.\n23. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľný s označeným článkom ústavy\na označeným článkom dohovoru, teda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola\nsťažovateľovi ústavne konformným spôsobom poskytnutá súdna ochrana podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, respektíve že by napadnutým rozsudku krajského súdu bolo porušené jeho právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to vo svojej sťažnosti namietal, preto sťažnosť v tejto\n\n10\n\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n24. Vychádzajúc z námietok sťažovateľa, ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý v podstatnom pre posúdenie dovolania\nsťažovateľa uviedol:\n«V prejednávanej veci žalovaný namietal absolútnu neplatnosť výpovede nájmu bytu\nz dôvodu absencie zákonného dôvodu pre jeho vypovedanie. V súvislosti s namietaným\nnesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom dovolateľ uviedol, že právna\notázka, či súdy môžu po uplynutí lehoty podľa § 711 ods. 6 OZ v rámci iného konania\nposudzovať otázku (ne) platnosti výpovede nájmu bytu ako otázku predbežnú, je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Súdy nižšej inštancie vychádzali z právneho názoru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší súd“ vysloveného v rozsudku\nz 24. októbra 2015 sp. zn. 2 Cdo 17/2005, podľa ktorého podstata právnej úpravy uvedenej\nv § 711 ods. 6 OZ spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu\nbytu, chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom stanovenej lehote\npodať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť\ntento nárok na súde zaniká a že ak túto možnosť nevyužije, v rámci iného konania súdy už\nnemôžu riešiť otázku platnosti výpovede z nájmu bytu ani ako otázku predbežnú. Naproti\ntomu najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 2 Cdo 262/2007 a 5 Cdo 64/2012 uviedol, že\nplatnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože je\npredpokladom skončenia nájmu bytu, z ktorého dôvodu už neexistujúcemu nájomnému\nvzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle § 126 ods. 1 OZ musí naopak\nsúdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu.\n17. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že dovolanie podľa § 421\nods. 1 písm. c/ CSP prípustné nie je. Dovolateľ v danom prípade síce v dovolaní zákonu\nzodpovedajúcim spôsobom zadefinoval relevantnú právnu otázku, ktorá má byť podľa\ndovolateľa\n\ndovolacím\n\nsúdom\n\nrozhodovaná\n\nrozdielne,\n\navšak\n\npodľa\n\nnázoru\n\nvec\n\nprejednávajúceho senátu dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od\n11\n\njeho právneho posúdenia, že sa otázkou (ne) platnosti Výpovede nájmu bytu z 3. marca\n2010 ako predbežnou nemôže zaoberať v tomto konaní, keďže žalovanému (nájomcovi)\nuplynula lehota na uplatnenie neplatnosti výpovede na súde (§ 711 ods. 6 OZ), s poukazom\nna rozsudok najvyššieho súdu z 24. októbra 2015 sp. zn. 2 Cdo 17/2005. Súdy nižšej\ninštancie síce v odôvodnení svojich rozhodnutí formálne konštatovali, že sa touto otázkou\nz vyššie uvedeného dôvodu nemohli zaoberať, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, ktoré odvolací súd ako vecne správne potvrdil však vyplýva, že sa touto otázkou\nnaopak zaoberali. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za\npreukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu\nna dobu neurčitú, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania za nájomné\nnájomný byt a žalovaný sa zaviazal platiť nájomné a úhrady za plnenie poskytované\ns užívaním bytu vo výške skutočných nákladov vynaložených prenajímateľom na jeho\nprevádzku a správu. Zo sumárnej analýzy platieb súd zistil, že žalovaný mal za obdobie\njanuár až december 2009 nedoplatok na platbách vo výške 1 043,16 eur. Na základe\nuvedeného žalobca vypovedal žalovanému nájom bytu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/\nOZ, podľa ktorého prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje\nsvoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu\nza plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že\nprenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.\nZ vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný vedome plnil bez právneho dôvodu\nna účet spoločenstva vlastníkov bytov, hoci podľa nájomnej zmluvy bol povinný plniť\nžalobcovi, voči ktorému dlh týmto nezanikol. Súdy nižšej inštancie mali teda na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania zákonný dôvod výpovede nájmu bytu za preukázaný žalovaný (nájomca) nezaplatil úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu; výpoveď\nteda bola daná platne.»\n25. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom\nargumentáciou sťažovateľa riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil, keď\nv podstatných citovaných častiach odôvodnenia konštatoval, že sťažovateľ síce namietal\nprávnu otázku, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, avšak rozhodnutie\n12\n\nodvolacieho súdu od jej vyriešenia nebolo závislé s poukazom na dôvody a skutočnosti,\nktoré boli v danej veci podstatné a rozhodné.\n26. Ústavný súd preto konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania\n\nje\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na presvedčivo. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako neprípustné, teda jeho\nrozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n27. Ústavný súd vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorá bola aj predmetom\nnávrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade § 711 ods. 6\nObčianskeho zákonníka v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 1/2018, avšak nebola riešená\nv merite veci, sa bez ambície nahrádzať pôsobnosť pléna ústavného súdu pokúsi\no načrtnutie možného riešenia ústavne konformného výkladu § 711 ods. 6 Občianskeho\nzákonníka v kontexte obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn.\n5 Cdo 64/2012 z 30. júla 2012. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu bolo predmetom\nprieskumu ústavným súdom v konaní sp. zn. III. ÚS 566/2013, ktorý konštatoval ústavnú\nkonformitu výkladu predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka aplikovanú\nnajvyšším súdom. Ústavný súd, vychádzajúc zo systematického zaradenia normy\nobsiahnutej v § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj obsahu ustanovenia § 711\nObčianskeho zákonníka, naznačil, že žaloba o neplatnosť výpovede sa koncentruje na\ndôvody neplatnosti vyplývajúce z nerešpektovania niektorej z kogentných hmotno-právnych\nnoriem zakotvených v § 711 Občianskeho zákonníka. Zároveň výslovne pripustil možnosť\nsúdneho prieskumu platnosti výpovede danej z nájmu v inom konaní ako konaní\no neplatnosť výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka v prípadoch absolútnej\nneplatnosti\n\nvýpovede\n\npodľa\n\nvšeobecných\n\nustanovení\n\nObčianskeho\n\nzákonníka\n\no náležitostiach právnych úkonov. Zároveň vylúčil, že by platila nevyvrátiteľná právna\ndomnienka, že absolútne neplatná výpoveď sa márnym uplynutím tam uvedenej\nprekluzívnej lehoty (má sa na mysli zánik možnosti úspešne domáhať sa neplatnosti\n13\n\nvýpovede, nie zánik práva ako takého, pozn.) konvaliduje a stáva sa platnou. S týmito\nzávermi ako východiskami sa stotožňuje aj II. senát a dodáva, že v tzv. inom konaní je\nex offo možný prieskum absolútnej neplatnosti výpovede ako právneho úkonu podľa\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náležitostiach právnych úkonov, avšak je\nvylúčený prieskum platnosti takéhoto právneho úkonu z hľadiska naplnenia zákonného\ndôvodu uvedeného vo výpovedi. Inými slovami, v tzv. inom konaní nie je možné namietať\nneplatnosť inak právne perfektného právneho úkonu výpovede podaného prenajímateľom\nnehnuteľnosti, adresovaného a riadne doručeného nájomcovi z dôvodu, že neplatnosť\nvýpovede spočíva v nenaplnení označeného dôvodu výpovede podľa § 711 Občianskeho\nzákonníka.\n28. Ústavný súd pri formulovaní tohto záveru vychádzal zo špecifického predmetu\nnájmu bytu, ktorý je chránený. Ochrana bytového nájmu podľa právnej vedy spočíva\nv dvoch rovinách, a to že výpoveď je možné dať len z taxatívnych dôvodov uvedených\nv Občianskom zákonníku a z možnosti napadnúť neplatnosť výpovede na súde\nv trojmesačnej lehote, pričom počas prebiehajúceho súdneho konania účinky výpovede\nnenastanú, teda nezanikne právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom.\n29. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo\nbez právneho dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "preklúzia", "aplikácia právnych noriem-súladná", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "byt-právo užívania", "byt-skončenie nájmu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:640731f7-a91c-46e0-86ac-665e45ee90af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 566/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 566/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:640731f7-a91c-46e0-86ac-665e45ee90af"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "7e0fe86f-383f-4740-91dc-28433c0a01b5:781e096b-7476-45d7-ae95-d681e71a1bb1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1412210323.1", "spisova_znacka": "1Cdo/37/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/37/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1412210323.1"}], "citovane_v": [{"guid": "da73ab05-3ee8-48b6-b5d0-ffb88511b10d:efcae3ea-6d2b-4d11-b114-036d29f9fa91", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1519206354.1", "spisova_znacka": "8Co/40/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/40/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1519206354.1"}, {"guid": "0ce447ce-8bdd-47cd-b529-88a397428dd0:888b2cb4-242c-476b-b3f5-b5c1613a8a9a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124208506.1", "spisova_znacka": "2Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/21/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124208506.1"}, {"guid": "59b99ce5-e3c0-42b9-8803-e8727435e63a:ba113486-fc98-4755-8a81-e2af75d5a955", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5122210590.1", "spisova_znacka": "10Co/68/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/68/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5122210590.1"}, {"guid": "ccb201ca-8e93-450a-99da-241ea256bcb9:40b53a69-6b2e-40ea-ab62-efad0e1aa0f6", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1519206354.8", "spisova_znacka": "B5-57C/78/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-57C/78/2019 z 20. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1519206354.8"}, {"guid": "3001cd73-758f-4fb4-82f2-25070b28eef3:ffd87eaa-e505-4b2d-9cd2-161cd64561f6", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124208506.3", "spisova_znacka": "9C/57/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/57/2024 z 20. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208506.3"}]}