{"guid": "ussr:d404fdb7-c3d9-451d-b010-a762033ba1f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.128.2020.3", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 128/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.128.2020.3", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d404fdb7-c3d9-451d-b010-a762033ba1f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.128.2020.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.128.2020.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.128.2020.3/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 128/2020-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom\nOdehnalom, Vajanského 7, Trnava, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tk 2/2017 a jeho príkazom z 19. septembra 2019\nna prepustenie z väzby a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tk 2/2017 a jeho príkazom z 19. septembra 2019 na prepustenie\nz väzby p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto\n\neur), ktoré j e mu Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\nKancelárii\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ntrovy právneho zastúpenia\na deväťdesiat centov)\n\nna\n\nrepubliky\n\nukladá\n\nzaplatiť\n\nv sume 315,90 € (slovom tristopätnásť eur\núčet\n\nustanoveného\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nMgr.\n\nPetra\n\nOdehnala, Vajanského 7, Trnava, vedený v Československej obchodnej banke, a. s.,\nv tvare\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nnálezu.\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume\n315,90 € (slovom tristopätnásť eur a deväťdesiat centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky v tvare IBAN: SK89 8180 0000 0070 0006 0515 vedený v Štátnej\npokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Tk 2/2017 a jeho príkazom z 19. septembra 2019 na prepustenie z väzby\n(ďalej aj „napadnutý príkaz“).\n\n2\n\n2. Z obsahu kvalifikovanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením\nsudcu okresného súdu pre prípravné konanie sp. zn. 0 Tp 86/2016 z 22. septembra 2016\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. októbra 2016 bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s tým, že väzba sa započítala\nod 20. septembra 2016 o 05.05 h. V čase vzatia do väzby bol sťažovateľ stíhaný uznesením\nvyšetrovateľa z 20. septembra 2016 za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,\núradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 a 3\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“) s poukazom na § 138 písm. b), i) Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa\nz 8. novembra 2016 bolo sťažovateľovi rozšírené obvinenie aj na zločin nedovoleného\nozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, avšak\ndôvody väzby v prípravnom konaní sa nezmenili. V tejto trestnej veci za prečin falšovania\na pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej\nznačky vykonal sťažovateľ väzbu v trvaní 6 mesiacov a 1 dňa.\nDňa 21. marca 2017 bol sťažovateľ prepustený z väzby s cieľom dodania do výkonu\ntrestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava III sp. zn. 1 T 99/2015 z 24. apríla 2015. Tento výkon trestu odňatia slobody\nsťažovateľ vykonával od 21. marca 2017 do 19. marca 2019, keď bol z výkonu trestu\nodňatia slobody po jeho vykonaní prepustený.\n3. Uznesením okresného súdu č. k. 5 Tk 2/2017-1867 zo 7. marca 2019 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. marca 2019 bol sťažovateľ v trestnej veci\nprečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,\núradného znaku a úradnej značky opätovne vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1\npísm. c) a ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, a to „okamihom prepustenia... z výkonu\ntrestu odňatia slobody...“. Opätovná väzba trvala od 19. marca 2019 až do jeho prepustenia\nz väzby, ku ktorému došlo 20. septembra 2019 na základe napadnutého príkazu. Opätovná\nväzba trvala 6 mesiacov a 1 deň.\nSťažovateľ v uvedenej trestnej veci vykonal väzbu v lehotách od 20. septembra 2016\ndo 21. marca 2017 a od 19. marca 2019 do 20. septembra 2019, čo je celkovo jeden rok\n\n3\n\na dva dni. Týmto postupom bolo podľa sťažovateľa porušené ustanovenie § 76 ods. 6\npísm. a) Trestného poriadku v spojení s § 79 ods. 1, 2 Trestného poriadku tým, že ho\nokresný súd neprepustil z väzby po uplynutí celkovej lehoty väzby 12 mesiacov, ale až\no dva dni neskôr. Jeho celková lehota väzby uplynula 18. septembra 2019, keď mal byť\nz väzby prepustený.\nPodľa sťažovateľa bol od 19. septembra 2019 do 20. septembra 2019 vo väzbe\nbez právneho dôvodu a v rozpore s označenými právami, čím došlo k porušeniu jeho\nústavného práva na osobnú slobodu.\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npostupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 5Tk/2/2017 spočívajúcom v neprepustení\nz väzby po uplynutí celkovej lehoty väzby, porušené bolo.\nPrávo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npostupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 5Tk/2/2017 a jeho príkazom\nna prepustenie z väzby, sp. zn. 5Tk/2/2017, na základe ktorého bol sťažovateľ z väzby\nprepustený dňa 20.9.2019, porušené bolo.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 2.500,- € (slovom\ndvetisícpäťsto Euro), ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nv sume 315,90 €... za 2 úkony právnej služby... na účet jeho právneho zástupcu...“\n5. Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti vyzval\n15. januára 2020 Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov\n(ďalej len „ústav“), aby sa vyjadril, kedy a za akých okolností bol sťažovateľ prepustený\nz väzby. V liste č. ÚVTOSaÚVV-14-1/13-2020 z 20. januára 2020 ústav uviedol,\nže sťažovateľ bol na slobodu prepustený na základe napadnutého príkazu okresného súdu,\n\n4\n\nktorý je pre ústav „právne záväzný... v čase, ktorý stanovil Okresný súd Trnava,\nt. j. dňa 20.09.2019 o 5:05 hod .“.\n6. K ústavnej sťažnosti sa ešte pred predbežným prerokovaním veci vyjadril aj\npredseda okresného súdu, ktorý v prípise sp. zn. 1 SprV 142/2020 z 13. februára 2020\nuviedol:\n„Obvinený bol do väzby vzatý uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 0Tp/86/2016 zo dňa\n22.09.2016 so započítaním väzby od 20.09.2016 o 05.05 hod., pričom z väzby bol\nprepustený dňa 21.03.2017 z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci\nOkresného súdu Bratislava III vedenej pod sp. zn. 1T/99/2015.\nPodľa lustrácie ZVJS bol obvinený vo výkone trestu odňatia slobody v trestnej veci\nOkresného súdu Bratislava III vedenej pod sp. zn. 1T/99/2015 od 21.03.2017\ndo 19.03.2019, pričom v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5Tk/2/2017 bol\ndo väzby opätovne vzatý dňa 19.03.2019 uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 5Tk/2/2017\nzo dňa 07.03.2019 a následne z väzby prepustený dňa 20.09.2019 príkazom tunajšieho súdu\nsp. zn. 5Tk/2/2017 zo dňa 19.09.2019.\nZ uvedeného je potom možné vyvodiť, že obvinený mal byť z väzby prepustený\ndňa 18.09.2019.\nZáverom ale poznamenávam, že predmetná vec nie je doposiaľ právoplatne skončená\na pokiaľ by obvinený mal byť uznaný vinným, bude možné mu do uloženého trestu odňatia\nslobody väzbu započítať v plnom rozsahu.“\n7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 128/2020-38 z 26. mája 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\n\n5\n\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde predložil prijatú ústavnú\nsťažnosť účastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde ich\nvyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\n9. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu opätovne vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. 1 SprV 560/2020 z 11. júna 2020, v ktorom uviedol,\nže zotrváva na svojom stanovisku z 13. februára 2020, a opakovane dodal, že „...\npredmetná vec nie je doposiaľ právoplatne a pokiaľ by obvinený mal byť uznaný vinným,\nbude možné mu do uloženého trestu odňatia slobody väzbu započítať v plnom rozsahu.“.\nV uvedenom prípise predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v danej veci.\n10. Právny zástupca sťažovateľa možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu\nnevyužil. V súvislosti s účasťou na ústnom pojednávaní sťažovateľ v podaní z 12. mája\n2020 vyjadril súhlas na upustenie od ústneho pojednávania.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n14. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy sa osobná sloboda zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n15. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nna základe postupu stanoveného zákonom:\na) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia\nvydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti\nstanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody na účely predvedenia pred príslušný\nsúdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne\npovažované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho\nspáchaní;\nd) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely predvedenia\npred príslušný súdny orgán;\ne) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,\nalebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie\no vypovedaní alebo vydaní.\n\n7\n\n16. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n17. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n18. Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej\nlehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný\nčas.\n19. Podľa § 76 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku celková lehota väzby\nv prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť dvanásť\nmesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin.\n20. Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej\nďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť\nobvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.\n21. Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca pre prípravné\nkonanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby\ntrvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní\no návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby\na pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa ods. 3.\nAk v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh\nsudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné\n\n8\n\nkonanie o takom návrhu rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok,\npredseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením\ndôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj\nvtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné\nposúdenie veci ústavným súdom\n22. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu podľa čl. 5\nods. 1, 3 a 4 dohovoru postupom okresného súdu a jeho napadnutým príkazom z dôvodu,\nže bol z výkonu väzby prepustený o 2 dni neskôr, teda po uplynutí zákonnej lehoty väzby.\n23. Z čl. 127 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej\nmedzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém tejto ochrany je\nzaložený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu\npri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných\nsúdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\n24. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 6/02, I. ÚS 189/03).\n\n9\n\n25. Poukazujúc na svoju ustálenú judikatúru, ústavný súd konštatuje, že väzba je\nv systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov najzávažnejším zásahom do osobnej\nslobody a do práv jednotlivca obvineného z trestného činu. Keďže ide o najzávažnejší\nzásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti a zákonnosti (III. ÚS 26/01,\nI. ÚS 401/2019). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného súdu dbať o to,\naby doba väzby obvineného neprekročila nevyhnutnú hranicu.\n26. Ústava v čl. 17 zahŕňa v podstate všetky práva, ktoré vyplývajú aj z čl. 5\ndohovoru. V prípade oboch ustanovení ide o ochranu osobnej slobody a o určenie jasných\nlimitov pre štátnu moc v prípade zásahu do osobnej slobody fyzickej slobody.\n27. Z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom. Ústava sama teda neustanovuje ani dôvody väzby, ani čas, na ktorý\nmožno vziať do väzby, ale odkazuje v tomto smere na zákonnú úpravu. Príslušná zákonná\núprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody. V dôsledku toho nerešpektovanie príslušnej\nzákonnej úpravy je zároveň nerešpektovaním ústavy, a tým i porušením ňou zaručeného\npráva na osobnú slobodu. Ústavné záruky osobnej slobody jednotlivca sa však v prípade\nväzby len odkazom na zákonnú úpravu nevyčerpávajú.\n28. Článok 17 ods. 5 ústavy nemožno vykladať bez súvislosti s ďalšími odsekmi\ntohto článku. Jeho ustanovenia v ods. 2 až 5 vecne spolu úzko súvisia a vyjadrujú rovnakú\nústavnú požiadavku, a to zveriť rozhodovanie o väzbe do výlučnej právomoci súdov. Tieto\nustanovenia nadväzujú na prvý odsek tohto článku, podľa ktorého „osobná sloboda sa\nzaručuje“. Ústavodarca tým jasne vyjadril, aký veľký význam pripisuje jednak samotnej\nosobnej slobode jednotlivca a jednak úlohe súdov a ich orgánov pri napĺňaní ústavných\nzáruk tejto slobody. Ako ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. októbra 2001\nuviedol, podľa ústavy zo všetkých orgánov činných v trestnom konaní sú to práve súdy,\nktoré majú zodpovednosť za to, či v prípade osoby obvinenej z trestného činu bude proti nej\ntrestné konanie vedené vo väzbe alebo na slobode.\n\n10\n\n29. Na prevzatie tejto zodpovednosti všeobecnými súdmi ústava ustanovuje formu\nautoritatívneho „rozhodnutia“, ktorú v spojení s požiadavkou, že „nikoho nemožno\npozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ (čl. 17 ods. 2),\ntreba chápať v materiálnom, ako i vo formálnom zmysle slova.\n30. V materiálnom zmysle slova ústava vyžaduje, aby rozhodnutie konajúceho súdu\no väzbe zodpovedalo významu zaručenej osobnej slobody a zároveň „dôvodom a času\nustanovenému zákonom“. Z ustanovenia čl. 17 ods. 5 ústavy je evidentné, že „rozhodnutie“,\n„dôvody“ a „čas, na ktorý možno vziať do väzby“, tvoria jeden celok. Vzhľadom na to,\nže „osobná sloboda“ je ústavne garantovaným princípom a „pozbavenie slobody – väzba“ je\nvýnimkou z neho, musí úvaha konajúceho súdu o existencii zákonom ustanovených\ndôvodov a času väzby v konkrétnom prípade zodpovedať vždy tomuto vzťahu medzi\nprincípom a výnimkou. Výnimočnosti tohto prostriedku musí zodpovedať aj jeho čas\npoužitia tak, aby väzba nepresiahla v konkrétnom prípade s ohľadom na jeho okolnosti\nnevyhnutnú dobu. Trvanie väzby možno totiž v konkrétnom prípade ospravedlniť, len ak\nexistujú jasné náznaky skutočného verejného záujmu, ktoré napriek prezumpcii neviny\nprevažujú nad právom obvineného na osobnú slobodu. Vo formálnom zmysle slova ústava\nvyžaduje, aby súd túto svoju úvahu vyjadril ešte aj spôsobom, ktorý pre rozhodnutie o väzbe\nustanovuje zákon. Ústava tak jasne dbá o to, aby väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej\nslobody bola vykonaná spôsobom poskytujúcim obvinenému základné procesné záruky\nproti svojvoľnému postupu orgánov činných v trestnom konaní (II. ÚS 55/98, I. ÚS 6/02,\nI. ÚS 165/02, III. ÚS 222/06).\n31. Väzba v trestnom konaní má vždy formu predbežného opatrenia pre realizáciu\nriadneho a spravodlivého procesu, a nie prevažne povahu preventívnu a už vôbec nie\npovahu satisfakčnú, či dokonca represívnu ako trest. Pretože ide o dočasné obmedzenie\nosobnej slobody, musí existovať nevyhnutnosť uvalenia väzby a držania obvineného v nej\nlen pre určitý legitímny účel, a to len po určitý čas.\n32. Prípustnosť trvania väzobného stíhania v trestnom konaní upravuje § 76 a nasl.\nTrestného poriadku. Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo\npredĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len\n\n11\n\nnevyhnutný čas. Celková dĺžka väzby v trestnom konaní je ustanovená v § 76 ods. 6\nTrestného poriadku, podľa ktorého celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu\ns väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné\nstíhanie pre prečin, ako tomu je aj v posudzovanom prípade. Lehoty trvania väzby sú\nprocesnou zárukou proti neopodstatnenému zásahu do osobnej slobody jednotlivca,\nspravidla sa však netýkajú konkrétnych skutkových okolností zakladajúcich dôvody väzby\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 95/1999).\n33. Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby\nneprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov\nväzby, ale aj doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Právo na osobnú\nslobodu zaručené čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné\nv trestnom konaní a súd nepostupujú v čase, keď je obvinený vo väzbe, s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením (m. m. II. ÚS 55/98).\n34. V zmysle ústavných záruk osobnej slobody (čl. 17 ústavy) musí byť preto väzba\nchápaná ako výnimočný prostriedok zaistenia obvineného na účely trestného konania\nv prípade zistenia skutočností ustanovených zákonom, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť jeho\npoužitia v záujme včasného a náležitého objasnenia trestných činov a spravodlivého postihu\nich páchateľov. Trvanie väzby nad lehotu, ktorá je zákonom ustanovená ako maximálna,\nuž podľa ústavy nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť (II. ÚS 55/98).\n35. Ústavný súd pri posudzovaní ústavných sťažností namietajúcich porušenie čl. 17\nods. 2 ústavy vychádza zo svojej judikatúry, v zmysle ktorej čl. 17 ods. 2 ústavy vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\n\n12\n\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby.\nZákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by\nsvojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného\nzákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva\npodľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie\nokolností svedčiacich za a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe\nkonkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n36. Ústavný súd už judikoval (II. ÚS 55/98, III. ÚS 222/06, IV. ÚS 112/08),\nže záruky osobnej slobody jednotlivca sa v prípade väzby nevyčerpávajú len odkazom\nna zákonnú úpravu, ale tieto záruky treba vnímať v širších súvislostiach. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva okrem iného aj právo byť vo väzbe na základe rozhodnutia sudcu alebo\nsúdu, nadväzujúc na prvý odsek čl. 17 ústavy, podľa ktorého osobná sloboda sa zaručuje.\nÚstavný súd tým vyjadril význam osobnej slobody jednotlivca, ako aj úlohy súdov\na sudcov pri napĺňaní ústavných záruk osobnej slobody. Rovnako základné práva a slobody\npodľa ústavy treba vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodných zmlúv\no ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 1/93, PL. ÚS 15/98) a do rámca\nústavných záruk práva na osobnú slobodu treba zahrnúť aj záruky poskytované čl. 5\ndohovoru, ako ich vykladá a uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvo svojej judikatúre (II. ÚS 55/98, III. ÚS 7/00).\n37. Väzbu ako zásah do osobnej slobody je nutné posudzovať vždy z hľadiska času,\npretože je to výnimočný inštitút zaistenia obvineného na účely trestného konania, avšak\nmôže trvať iba po nevyhnutne nutnú dobu, resp. dobu určenú zákonom (§ 76 ods. 6\nTrestného poriadku). Uplynutím celkovej dĺžky väzby ustanovenej zákonom musí byť\nobvinená osoba prepustená na slobodu. Nerešpektovaním zákonnej úpravy podľa Trestného\nporiadku a neprepustením takejto osoby na slobodu dochádza k porušeniu práva na osobnú\nslobodu, ktorá je garantovaná čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru.\n\n13\n\n38. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti a argumentáciou\nsťažovateľa, ako aj s ohľadom na citovanú judikatúru konštatuje porušenie sťažovateľom\noznačených práv. Zo zistených skutočností považuje ústavný súd za preukázané, že lehota\nväzby sťažovateľa v trestnej veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,\núradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vedenej okresným\nsúdom v konaní pod sp. zn. 5 Tk 2/2017 uplynula 18. septembra 2019, pričom na základe\nnapadnutého príkazu okresného súdu bol sťažovateľ na slobodu prepustený až\n20. septembra 2019.\n39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tk 2/2017 a jeho napadnutým príkazom\nbolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 3 a 4 ústavy (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\n40. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo\nzákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody bolo zároveň v súlade s účelom\nčl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (napr. Bozano v. Francúzsko,\nč. 9990/82, rozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Stanev v. Bulharsko, č. 36760/06,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143).\n41. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 5 ods. 1\ndohovoru bez toho, aby špecifikoval, porušenie ktorého konkrétneho práva podľa čl. 5\nods. 1 namieta. Z obsahu odôvodnenia ústavnej sťažnosti však vyplýva, že namieta\nporušenie práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\nÚstavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva zaručeného\nčl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru konštatuje, že ústavnou sťažnosťou napadnutý postup\nokresného súdu a jeho napadnutý príkaz sa netýkal ďalšieho trvania väzby sťažovateľa,\nale jeho prepustenia z väzby z dôvodu skončenia príslušnej zákonnej lehoty väzby.\n\n14\n\nDôvodnosť ďalšieho trvania väzby je však ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa, naopak, ratione materiae vzťahuje\nna rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby). Sťažovateľova námietka o porušení\npráva zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru je preto neopodstatnená (obdobne napr.\nI. ÚS 352/06, III. ÚS 34/07, III. ÚS 67/08, II. ÚS 105/2019).\n42. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho\npríkazom z 19. septembra 2019 nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n43. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n44. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €\nz dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na to, že pozbavenie osobnej\nslobody väzbou v rozsahu nad zákonom stanovenú celkovú lehotu väzby je protiústavne\na nezákonné a predstavuje vážny zásah do jeho ústavných práv. Zásah okresného súdu\npozostávajúci z prepustenia z väzby na slobodu po uplynutí zákonnej lehoty väzby nie je\nmožné odstrániť v plnom rozsahu spätne len samotným konštatovaním o porušení\nzákladných práv.\n45. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\n\n15\n\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n46. Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 2 výroku nálezu).\nVI.\nNáhrada trov konania\n47. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n48. Právny zástupca sťažovateľa v petite ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie\nnáhrady trov konania pred ústavným súdom za 2 úkony právnej služby, ktoré vyčíslil\nv celkovej sume 315,90 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu\nprávneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nprávneho zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) a vychádzal pritom z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n49. Vzhľadom na to, že sťažovateľom vyčíslená suma trov právneho zastúpenia\nnepresiahla sumu, ktorá by mu patrila v zmysle § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky za 2 úkony právnej služby vyplývajúce z obsahu spisu vykonané v roku 2020,\nústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej\nsume 315,90 €.\n\n16\n\n50. Keďže ústavný súd po splnení podmienok sťažovateľovi ustanovil právneho\nzástupcu uznesením č. k. II. ÚS 128/2020-23 z 2. apríla 2020, uložil povinnosť zaplatiť\nprávnemu zástupcovi trovy konania Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz rozpočtových prostriedkov. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť tieto trovy\nštátu na účet ústavného súdu (body 3 a 4 výroku nálezu).\n51. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného\nsúdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "advokát, advokácia-právna pomoc", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "väzba-dĺžka väzby", "väzba-dĺžka väzby", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-stret trestu odňatia slobody a väzby", "väzba-trvanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tk/2/2017", "guid": "d1038d9f-cd22-4f0b-9a08-dcc57d92c9a2:131260a2-7b6f-45dd-9c63-f2093ff84109", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7cf92cde-c0ef-4865-8328-f9b50f4f5539", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.401.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 401/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 401/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.401.2019.1"}, {"guid": "ussr:41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1"}, {"guid": "ussr:c872f357-87b8-4d78-831c-7c7b1f5f4bbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c872f357-87b8-4d78-831c-7c7b1f5f4bbe"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}, {"guid": "ussr:99f78d2f-a720-43c0-b3cd-4abe7758c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 222/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/06 z 16. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99f78d2f-a720-43c0-b3cd-4abe7758c397"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:cde863ad-134b-4610-a6d8-1f61a6d979e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 189/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cde863ad-134b-4610-a6d8-1f61a6d979e7"}, {"guid": "ussr:f3294a30-709c-4696-bb65-e1291818ab01", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3294a30-709c-4696-bb65-e1291818ab01"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:faa5aa7a-b067-43b4-9cce-9a3af0131057", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/93 z 23. 6. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-06-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1993.1"}, {"guid": "d1038d9f-cd22-4f0b-9a08-dcc57d92c9a2:131260a2-7b6f-45dd-9c63-f2093ff84109", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Tk/2/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tk/2/2017 z 13. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-09-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1038d9f-cd22-4f0b-9a08-dcc57d92c9a2:131260a2-7b6f-45dd-9c63-f2093ff84109"}], "citovane_v": [{"guid": "4e460b23-e671-43be-8215-88a274ea2512:cc254228-09e2-435c-849b-4820da89bb0a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1517217689.1", "spisova_znacka": "3Co/40/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/40/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1517217689.1"}]}