{"guid": "ussr:6da23b8a-63b6-4b21-8224-23ffc0ab193e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 143/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6da23b8a-63b6-4b21-8224-23ffc0ab193e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 143/2020-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n, t. č. v\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK JUDr. Andrea\n\nSlezáková s. r. o., Robotnícka 10, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokátka\nJUDr. Andrea Slezáková, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1.\n\nZákladné\n\nprávo\n\npodľa\n\nčl.\n\n46\n\nods.\n\n1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 55/2019\nz 9. septembra 2019\n\nzrušuje\n\nrepubliky na ďalšie konanie.\n\na vec\n\nvracia\n\nNajvyššiemu súdu Slovenskej\n\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 346,26 €\n\n(slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Andrey Slezákovej,\nRobotnícka 10, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nbola 28. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\nsúd“)\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 55/2019\nz 9. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 143/2020-9 z 15. apríla 2020 prijal podľa § 56\nods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica\n(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 1 Tk 1/2016 z 29. júna 2016 uznal sťažovateľa\nvinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\nspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\nza čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere desiatich rokov so zaradením\ndo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a zároveň\nmu bol podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložený trest prepadnutia majetku.\n2\n\nProti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o treste, podal sťažovateľ\nodvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nsp. zn. 4 To 49/2016 zo 7. septembra 2016 rozhodol tak, že ho zamietol.\nProti predmetnému rozsudku okresného súdu v spojení s predmetným uznesením\nkrajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c),\ng), h) a i) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný\n\nporiadok“),\n\no ktorom\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nsp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019 rozhodol tak, že ho podľa § 382 písm. b)\nTrestného poriadku odmietol ako podané neoprávnenou osobou.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že právny záver\nnajvyššieho súdu, v zmysle ktorého „Proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený na základe\nprijatého vyhlásenia obvineného podľa §257 ods. 5 Trestného poriadku, tak môže podať\ndovolanie iba minister spravodlivosti aj to iba s poukazom na dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku“, predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu\nochranu a práva a na spravodlivé súdne konanie.\nPodľa názoru sťažovateľa § 257 Trestného poriadku upravujúci vyhlásenia\nobžalovaného a ich prijatie zo strany súdu sa zaoberá výlučne vyhlásením v otázke viny\na výslovne uvádza, že konajúci súd po prijatí takéhoto vyhlásenia nevykonáva dokazovanie\nvo vzťahu k zisteniu viny obžalovaného, ale vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste,\nnáhrade škody alebo ochrannom opatrení. Tieto zákonné ustanovenia používajú aj výraz\n„v rozsahu“, čím jasne oddeľujú účinky vyhlásenia o vine od ostatných okolností dôležitých\npre rozhodnutie v trestnej veci. Vo vzťahu k trestu, ktorý je následne obžalovanému uložený\nv prípade prijatia vyhlásenia o vine, konajúci súd poučuje obžalovaného iba v rozsahu\npodľa § 333 ods. 3 písm. g) Trestného poriadku, či je oboznámený s trestnými sadzbami,\nktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu. Neoznamuje mu výšku trestu\nani to, že tento musí prijať a nebude sa môcť proti nemu odvolať ani použiť mimoriadny\nopravný prostriedok.\nUvedený záver sťažovateľa podporuje aj skutočnosť, že krajský súd rozhodujúci\no sťažovateľom podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktoré smerovalo\n\n3\n\ntiež iba proti výroku rozsudku okresného súdu o treste, nezamietol jeho odvolanie\nako podané neoprávnenou osobou, ale z dôvodu jeho nedôvodnosti.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že vyhlásením o vine ako obžalovaný nevyhlásil, že prijíma\nakýkoľvek trest, ktorý mu bude súdom uložený. Z uvedeného dôvodu výklad príslušných\nustanovení Trestného poriadku zo strany najvyššieho súdu, ktorý odopiera právo\nna mimoriadny opravný prostriedok odsúdenému, ktorý podal vyhlásenie v súlade s § 257\nods.\n\n1\n\npísm.\n\nb)\n\nTrestného\n\nporiadku\n\nproti\n\ntrestu,\n\nktorý\n\nmu\n\nbol\n\nuložený,\n\nje podľa sťažovateľovho názoru v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru\na rovnako\n\naj\n\nso\n\nsamotnými\n\nustanoveniami\n\nTrestného\n\nporiadku.\n\nVyhlásením,\n\nktoré sťažovateľ urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, sa vzdal opravného\nprostriedku, len čo sa týka preukázania sťažovateľovej viny, čo zobral na vedomie v zmysle\npoučenia zo strany súdu, ktoré mu bolo dané podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku,\nale nevzdal sa práva podať opravný prostriedok, či už riadny, alebo mimoriadny proti\nvýroku o treste, keďže o tom zo strany súdu nebol poučený. Vyhlásenie o vine pred súdom\nprvého stupňa nemôže byť dôvodom na to, aby najvyšší súd odmietol preskúmať zákonnosť\nuloženého trestu, prípadne ostatných výrokov. Výrok o vine je niečo iné ako výrok o treste.\nPodľa názoru sťažovateľa najvyšší súd výkladom aplikovaných ustanovení Trestného\nporiadku dospel k presvedčeniu, že v jeho trestnej veci môže dovolanie podať iba minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) z dôvodu\nzávažného porušenia práva na obhajobu, avšak najvyšší súd pri svojej interpretácii celkom\nopomenul, že § 257 ods. 5 Trestného poriadku sa dotýka priznania viny a s tým spojenej\nnenapadnuteľnosti rozhodnutia dovolaním, čo sa týka viny, nie čo sa týka trestu\na jeho výšky. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nie je odôvodnené v zmysle\npožiadaviek vyžadovaných ústavnoprávnymi princípmi reflektujúcimi základné právo\nna súdnu ochranu, takto koncipované a formulované odôvodnenie napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu je nezrozumiteľné.\nSťažovateľ zároveň uviedol, že má vedomosť, že v obdobných trestných veciach,\nv ktorých odsúdení podali dovolanie okrem iných aj z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h)\nalebo i) Trestného poriadku, ich najvyšší súd akceptoval ako osoby oprávnené dovolanie\npodať, a to aj po tom, ako bol pred súdom prvého stupňa uplatnený postup podľa § 257\n\n4\n\nTrestného poriadku (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 16/2017\nzo 17. januára 2018, ako aj uznesenie sp. zn. 5 Tdo 6/2018 z 12. júla 2018).\nSťažovateľ taktiež poukázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 347/2018\nz 13. novembra 2018, ktorým ústavný súd v obdobnom prípade rozhodol tak, že obdobným\nrozhodnutím najvyššieho súdu boli porušené práva sťažovateľa podľa\n\nčl. 46\n\nods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019 došlo tým, že najvyšší súd dovolanie\nsťažovateľa arbitrárne odmietol ako podané neoprávnenou osobou.\n6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdu ochranu zaručené\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé konanie zaručené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Tdo 55/2019 zo dňa 09. septembra 2019 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo 55/2019\nzo dňa 09. septembra 2019 sa zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\n7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval najvyšší súd,\naby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n7.1 V podaní doručenom ústavnému súdu 19. mája 2020 sudca najvyššieho súdu\nJUDr. Peter Szabo vykonávajúci podľa § 43 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neodkladné úkony\npredsedu najvyššieho súdu (ďalej len „zastupujúci predseda najvyššieho súdu“) zaslal\n5\n\nk ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyjadrenie predsedu trestnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu JUDr. Františka Moznera (ďalej len „predseda trestnoprávneho kolégia“),\nv ktorom v podstatnom uviedol:\n«Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle\n§ 385 ods. 1 Tr. por.. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených\nv ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.\n[pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke Stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 120/20121.\nZ tohto pohľadu je potom podstatné, že hoci dovolanie sťažovateľa z 10. mája 2019,\nkópiu ktorého Vám v prílohe zasielam, ako celok formálne smerovalo voči uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2016, sp. zn. 4To/49/2016,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa podané iba proti výroku o treste rozsudku\nOkresného súdu Banská Bystrica z 29. júna 2016. sp. zn. 1 Tk/1/2016, námietky,\nktoré sťažovateľ vecne uplatnil v bode III. predmetného dovolania, smerujú v skutočnosti\nproti výroku o vine, ktorý urobil prvostupňový súd na základe jeho vyhlásenia o vine\na proti ktorému Trestný poriadok, v rozsahu v akom bolo toto vyhlásenie prijaté, nepriznáva\nobvinenému právo podať odvolanie. Z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. pritom vyplýva,\nže proti rozsudku, ktorý bol vydaný na základe prijatého vyhlásenia obvineného o vine,\nmožno v rozsahu, v akom bolo toto vyhlásenie prijaté, t. j. proti jeho výroku o vine, podať\ndovolanie, avšak iba z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Toto ustanovenie\nale zároveň neurčuje okruh osôb. ktoré sú oprávnené tak urobiť. Pri riešení tejto otázky\nje preto nutné zohľadniť ďalšie ustanovenia Trestného poriadku upravujúce postup v konaní\no dovolaní, najmä ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por.,\nz ktorých vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu\ndruhého stupňa. Teda iba vtedy, ak proti výroku, ktorý dovolaním vecne (skutočne) napáda,\npodal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté, resp. ak bol takýto výrok\ndruhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade opravného prostriedku\npodaného prokurátorom alebo poškodeným. Keďže sťažovateľ nepodal (ani nemohol podať)\nproti dovolaním napádanému výroku o vine riadny opravný prostriedok a ani nedošlo\nk zmene tohto výroku v jeho neprospech na podklade odvolania prokurátora, nebol, pokiaľ\n6\n\nide o námietky smerujúce voči výroku o vine, v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať\ndovolanie a takouto osobou by mohol byť len minister spravodlivosti (pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 12/2017).\nVyššie uvedené ale už neplatí vo vzťahu k námietkam, ktoré sťažovateľ v dovolaní\nvecne označil v bodoch IV. až VI. dovolania a ktoré síce nepodradil pod žiaden konkrétny\ndovolací dôvod ale tieto smerujú proti výroku o treste, voči ktorému riadny opravný\nprostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté, podal. V tomto smere je potom nutné\nprisvedčiť sťažovateľovi, že v tejto časti bol osobou oprávnenou na podanie dovolania\na najvyšší súd bol v tomto rozsahu povinný posúdiť, či sťažovateľom namietané chyby\nzodpovedajú niektorému z dovolacích dôvodov, ktoré bol oprávnený použiť, a či tieto boli\nsplnené, resp. preukázané. V tejto časti preto navrhujem ústavnej sťažnosti vyhovieť.»\n7.2 Zastupujúci predseda najvyššieho súdu vo svojom podaní zároveň uviedol,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n8. Ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie najvyššieho súdu\na oznámil jej, že má možnosť vyjadriť sa k nemu. Ústavný súd zároveň právnu zástupkyňu\nsťažovateľa vyzval, aby sa vyjadrila k možnému upusteniu od ústneho pojednávania\nvo veci.\n8.1 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní doručenom\nústavnému súdu 23. júna 2020 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\nvo veci.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania,\nktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným účastníkom konania a zúčastnenej osobe\ns výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.\n14. Podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde sa ústne pojednávanie\nuskutočňuje v konaní o ústavnej sťažnosti. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nod ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť,\nak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n8\n\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n17. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu\nním označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd jeho dovolanie napadnutým\nuznesením\n\nv rozpore\n\ns\n\npríslušnými\n\nustanoveniami\n\nprocesnoprávneho\n\npredpisu,\n\nktorým sa konanie riadilo, arbitrárne odmietol podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku\nako podané neoprávnenou osobou.\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n19. Ústavný súd, prihliadajúc na sťažovateľom uplatnené námietky, pristúpil\nk preskúmaniu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu z hľadiska požadovanej ochrany\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n9\n\n20. Z rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 Tk 1/2016 z 29. júna 2016 vyplýva,\nže sťažovateľ bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), d),\nods. 3 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere\ndesiatich rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym\nstupňom stráženia a zároveň mu bol podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložený trest\nprepadnutia majetku.\nVyhláseniu označeného rozsudku okresného súdu predchádzalo prednesenie\nobžaloby a poučenie sťažovateľa o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení upravených\nv § 257 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré využil a podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd\njeho vyhlásenie prijal, preto dokazovanie vykonal iba v súvislosti s uložením druhu\na výmery trestu z ochranného opatrenia.\nPo vyhlásení uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa sťažovateľ podal odvolanie,\nv ktorom vyjadril svoj nesúhlas s uloženým trestom, ktorý považoval za neprimerane prísny\na uložený bez prihliadnutia na okolnosti, ktoré mali podľa jeho názoru potenciál ovplyvniť\njeho výmeru v jeho prospech.\nV odvolacom konaní krajský súd vyhodnotil, že riadny opravný prostriedok\nsťažovateľa nie je dôvodný, preto ho uznesením sp. zn. 4 To 49/2016 zo 7. septembra 2016\npodľa § 319 Trestného poriadku zamietol. S dôvodmi okresného súdu vzťahujúcimi\nsa na určenie druhu a výmery trestu sťažovateľovi sa krajský súd stotožnil a osvojil si ich.\n21. Uvedené rozhodnutie krajského súdu sťažovateľ napadol dovolaním z dôvodov\nuvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a i) Trestného poriadku, pričom v častiach\nIV až VI dovolania sťažovateľ vyjadril svoj nesúhlas s uloženým trestom, ktorý považoval\nza neprimerane prísny a uložený bez prihliadnutia\n\nna okolnosti, ktoré mali\n\npodľa jeho názoru potenciál ovplyvniť jeho výmeru v jeho prospech.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh\ntrestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.\n\n10\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku\nalebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\n22. Mimoriadny opravný prostriedok sťažovateľa najvyšší súd napadnutým\nuznesením sp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019 odmietol podľa § 382 písm. b)\nTrestného poriadku, teda sťažovateľa nepovažoval za osobu oprávnenú podať dovolanie,\na to vzhľadom na využitie práva podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku pred súdom prvého\nstupňa a s tým spojenými účinkami uvedenými v § 257 ods. 5 Trestného poriadku.\n23. Najvyšší súd v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkrétne\nuviedol:\n«Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený na hlavnom pojednávaní\npo prednesení obžaloby a poučení predsedom senátu po porade s obhajcom urobil\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného\nv obžalobe. Zároveň bol predsedom senátu poučený o následkoch takého vyhlásenia.\nPodľa § 257 ods. 5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil,\nže je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe\nalebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa\n§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté\nvyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku\nuvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním\nani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nZ\n\nvyššie\n\ncitovaného\n\nustanovenia\n\nvyplýva,\n\nže\n\ndovolanie\n\nmožno\n\npodať\n\naj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia\nobvineného o priznaní viny. Nie je tam však špecifikovaný subjekt, ktorému toto právo\nprislúcha, preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyvodiť subjekt oprávnenú osobu v zmysle § 369 Tr. por. - na podanie tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku v prípadoch podľa § 257 ods. 5 Tr. por.\nPodľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov § 371 podá minister spravodlivosti\nlen na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie\ndovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.\n11\n\nPodľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa\nmôže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1\na) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,\nb) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\nUstanovenie § 369 ods. 2 Tr. por. neoddeliteľne nadväzuje na § 257 ods. 5 Tr. por.,\npričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje subjekty oprávnené podať dovolanie oprávnené osoby a „okruh“ rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Proti rozsudku,\nktorý bol vyhlásený na základe prijatého vyhlásenia obvineného podľa § 257 ods. 5 Tr. por.,\ntak môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti aj to iba poukazom na dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený nie je oprávnenou osobou na podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku, a už vôbec nie z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/, písm.\nh/, písm. i/ Tr. por...»\n24. Ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľ sa dovolaním obrátil\nna najvyšší súd aj v súvislosti s rozhodovaním a rozhodnutím o uloženom treste.\nJednoznačne o tom svedčí nielen tomu zodpovedajúce tvrdenie sťažovateľa v ústavnej\nsťažnosti podanej ústavnému súdu, ale aj ním uplatnený dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\n25. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dovolací súd\nv konečnom dôsledku nepriznal sťažovateľovi postavenie osoby oprávnenej podať\ndovolanie z dôvodu predošlého uplatnenia postupu podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku\n\nv konaní\n\npred\n\nokresným\n\nsúdom\n\na s tým\n\nspojenými\n\nnásledkami\n\ntak, ako ich upravuje § 257 ods. 5 Trestného poriadku.\n26. Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní\nvyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd v tomto rozsahu postupuje primerane\npodľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté\nvyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním\nani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).\n\n12\n\n27. Citované ustanovenie najvyšší súd interpretoval tak, že keďže v ňom\nnie je špecifikovaný subjekt, ktorému prislúcha v takomto prípade podať dovolanie,\nje potrebné takúto oprávnenú osobu vyvodiť z ďalších ustanovení Trestného poriadku,\na s poukazom na znenie § 369 ods. 1 a 2 Trestného poriadku dospel k záveru, že tak môže\nurobiť iba minister spravodlivosti, a to iba z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku (t. j. pri zásadnom porušení práva na obhajobu).\n28. Podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371\npodá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon\nnepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania\nuvedenú v § 372 ods. 1.\nPodľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu\ndruhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1\na) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,\nb) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\n29. V danej veci nebolo sporným, že dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo takým,\nproti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok inak prípustný [svedčí o tom § 368\nods. 2 písm. h) v spojení s písm. a) Trestného poriadku]. Sťažovateľ ho ako odsúdený podal\naj proti výroku o uložení trestu, s ktorým nesúhlasil, teda proti takému výroku rozhodnutia\nsúdu nižšieho stupňa, ktorý sa ho priamo dotýkal [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného\nporiadku].\nPokiaľ v konaní pred okresným súdom využil právo urobiť vyhlásenie o vine\nzo spáchania skutku uvedeného v obžalobe [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku]\na toto vyhlásenie okresný súd prijal, stratil možnosť takéto vyhlásenie o vine odvolať\na zároveň v tomto rozsahu, t. j. v rozsahu priznania viny, podať riadny, ako aj mimoriadny\nopravný prostriedok okrem dovolania pre namietané zásadné porušenie práva na obhajobu\n(§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).\n30. Ústavný súd nedisponuje oprávnením v napadnutej veci podávať výklad\npríslušných trestnoprocesných noriem. Ten je zverený práve všeobecným súdom,\nktoré sú „pánmi zákonov“. Rovnako tak nie je úlohou ústavného súdu rozhodnúť,\n13\n\nči je alebo nie je sťažovateľ osobou oprávnenou v tejto trestnej veci podať dovolanie. Úloha\nústavného súdu v danom prípade spočíva v preskúmaní, či verdikt napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu má dostatočnú oporu v jeho jasnom, určitom a zrozumiteľnom odôvodnení\n(III. ÚS 347/2018).\n31. Pokiaľ najvyšší súd výkladom aplikovaných ustanovení Trestného poriadku\ndospel k presvedčeniu, že v trestnej veci sťažovateľa môže dovolanie podať iba minister\nspravodlivosti z dôvodu závažného porušenia práva na obhajobu, potom je ústavný súd\nnútený uviesť, že dovolací súd svoju interpretačnú úvahu, na základe ktorej vyvodil ním\nprijatý záver, dostatočne jasne a zrozumiteľne neprezentoval. Zvlášť nejasnými sú náležité\nnezohľadnenie okolnosti, že dovolanie sťažovateľa (časť IV až VI dovolania sťažovateľa)\nsmerovalo aj proti výroku o treste (nielen proti výroku o vine), ako aj celkové vylúčenie\nsubjektov uvedených v § 369 ods. 2 Trestného poriadku ako oprávnených v tomto prípade\ndovolanie\n\npodať.\n\nNajvyšším\n\nsúdom\n\nuplatnená\n\ninterpretácia\n\na aplikácia\n\n§\n\n369\n\nods. 2 Trestného poriadku v nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku podľa názoru\nústavného súdu popiera ich znenie. Najvyšší súd pri svojej interpretácii celkom opomenul,\nže § 257 ods. 5 Trestného poriadku sa dotýka priznania viny a s tým spojenej\nnenapadnuteľnosti rozhodnutia dovolaním, čo sa týka viny, nie čo sa týka trestu\na jeho výšky (III. ÚS 347/2018).\n32. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov\nje najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n33. Podľa názoru ústavného súdu záver najvyššieho súdu nie je odôvodnený v zmysle\npožiadaviek vyžadovaných ústavnoprávnymi princípmi reflektujúcimi základné právo\nna súdnu ochranu. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\n14\n\nsúdu vyplýva, sťažovateľ sa napriek proklamovanému záveru dovolacieho súdu nedozvedel,\nna základe akých úvah konajúci súd dospel k presvedčeniu, že nie je osobou oprávnenou\npodať dovolanie proti rozhodnutiu, ktorého vyhláseniu predchádzal postup uplatnený\npodľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, ak išlo o mimoriadny opravný prostriedok aj proti\nvýroku o treste.\n34. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie predsedu trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu (bod 7.1 odôvodnenia tohto nálezu), v rámci ktorého uviedol,\nže pokiaľ ide o dovolacie námietky sťažovateľa smerujúce proti výroku o treste, je nutné\nprisvedčiť sťažovateľovi, že v tejto časti bol osobou oprávnenou na podanie dovolania\na najvyšší súd bol v tomto rozsahu povinný posúdiť, či sťažovateľom namietané chyby\nzodpovedajú niektorému z dovolacích dôvodov, ktoré bol oprávnený použiť, a či tieto boli\nsplnené, resp. preukázané.\n35. Vzhľadom na zistené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že takto koncipované\na formulované odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je nezrozumiteľné\na nelogické, a to až do takej miery, že ním došlo k zásahu do základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), súčasťou ktorého je nepochybne aj požiadavka,\naby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne\nvyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi,\nktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté\nrozhodnutie dovolacieho súdu uvedené atribúty nespĺňa.\n36. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom\nzáujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný\na že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09, II. ÚS 578/2015).\n15\n\n37. Navyše, ústavný súd nemohol prehliadnuť okolnosť, že v obdobných trestných\nveciach, v ktorých odsúdení podali dovolanie okrem iných aj z dôvodov podľa § 371\nods. 1 písm. h) alebo i) Trestného poriadku ich najvyšší súd akceptoval ako osoby\noprávnené dovolanie podať, a to aj po tom, ako pred súdom prvého stupňa bol uplatnený\npostup\n\npodľa §\n\n257\n\nTrestného\n\nporiadku\n\n[napr.\n\nunesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 Tdo 16/2017 zo 17. januára 2018, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 6/2018\nz 12. júla 2018 – v oboch prípadoch bolo dovolanie odmietnuté podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku, teda nie podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku].\n38. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne\nprincíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom\nje predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú\nprávne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď\n(napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia\nbyť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza\naj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní\njednoty rozhodovania. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké\nalebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne\na rozumne zdôvodniť (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, II. ÚS 243/05).\nAj uvedená skutočnosť pridáva na opodstatnenosti záveru o zásahu dovolacieho súdu\ndo základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n39. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Tdo 55/2019\nz 9. septembra 2019 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa 46\nods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n16\n\nV.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu a vrátenie veci najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie\n40. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti zároveň žiadal, aby ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019 a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n41. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,\nsvojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n42. V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené,\nktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené\na akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné\npráva a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené\nzákladné práva a slobody sťažovateľa.\n43. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n44. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n45. V zmysle § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. b); toto\nrozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n17\n\n46. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel\na rozhodol, že najvyšší súd napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 55/2019 z 9. septembra 2019 zrušil\na vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\nVI.\nNáhrada trov konania\n47. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd aj o priznanie náhrady trov\nkonania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením v konaní pred ústavným\nsúdom.\n48. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n49. Predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť peniazmi. Ústavný súd\nvo veci sťažovateľa viedol jedno konanie na základe jednej ústavnej sťažnosti podanej\nsťažovateľom. Ústavný súd pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov.\n50. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za 2 úkony právnej\nslužby v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia; podanie ústavnej sťažnosti).\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2019\nje v sume 163,33 € a hodnota režijného paušálu je v sume 9,80 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nv roku 2019 spolu v sume 326,66 € (2 úkony × 163,33 €) a dvakrát režijný paušál spolu\nv sume 19,60 € (2 × 9,80 €). Celková suma náhrady trov konania priznanej sťažovateľovi\ntak predstavuje sumu 346,26 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n18\n\n51. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde toto rozhodnutie nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "osoba-oprávnená", "trestné konanie-rozhodnutie o treste", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tdo/55/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:beaf48bd-9aed-4511-9269-7c4f795c65c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.347.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.347.2018.2"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 243/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/05 z 9. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-09", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "8336bc77-6f18-4c61-991b-3fab0624d331:89943706-6169-4471-bb7c-8f439df9e8f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1316010029.1", "spisova_znacka": "4To/49/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/49/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1316010029.1"}, {"guid": "794ee84e-9ea7-44eb-b46b-7b52fa96c24b:bb66a019-f52c-4d5f-89ce-a4e62a9d0afb", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Tk/1/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tk/1/2016 z 23. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/794ee84e-9ea7-44eb-b46b-7b52fa96c24b:bb66a019-f52c-4d5f-89ce-a4e62a9d0afb"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c8f91750-fd2f-4530-a491-b5c5783fb3f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.434.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.434.2025.1"}, {"guid": "ussr:63fff0af-f47f-4cc9-ab41-f951078b63b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.199.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 199/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.199.2024.1"}, {"guid": "ussr:24c4139c-e07a-4862-97ee-9ce3d66a5f2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.503.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.503.2022.1"}, {"guid": "ussr:c0cf669d-e5a5-4df6-b94f-5898260f901b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.2.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2022 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.2.2022.1"}, {"guid": "ussr:72f04cc3-373f-4178-88ed-58f4f09cc427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.26.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2022 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.26.2022.1"}, {"guid": "ussr:a27e531b-98d5-4657-9d4b-076a0a814227", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.445.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 445/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 445/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.445.2021.1"}, {"guid": "ussr:7cabdf8d-6810-4817-8a68-99a37c714cd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.227.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.227.2021.1"}, {"guid": "44f89307-f918-46f1-aa5b-cfa37f1ddf28:7cb39729-871b-41a3-88c3-933bfde24920", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5623011849.1", "spisova_znacka": "2Tdo/68/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/68/2024 z 12. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5623011849.1"}, {"guid": "73843da0-27d4-43ee-aecb-cdb563b13777:95f0f028-3837-4790-bfd2-e1d4f2420201", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2321010727.1", "spisova_znacka": "1Tdo/26/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/26/2023 z 13. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2321010727.1"}, {"guid": "2aa90f83-c96b-43ec-ae6b-692ae8c32f0f:ae2f9d1c-6b32-42d7-a09f-ce4bb5f1f5e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2520010221.1", "spisova_znacka": "1Tdo/28/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/28/2022 z 14. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2520010221.1"}, {"guid": "53982894-f5b9-479e-81bc-58a0128e1a9c:5aa96839-e268-45ea-9777-41bec1810418", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200278.1", "spisova_znacka": "8Asan/26/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/26/2020 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200278.1"}, {"guid": "b3ea36f3-f7a4-46f3-b0ce-3d2760a18e9d:218aa264-5f4e-47de-8b4d-63372a245b69", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1", "spisova_znacka": "3To/87/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/87/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1"}, {"guid": "84e5d4d4-52de-4426-bbdf-6666e628ae2d:3243730a-15b0-4832-a728-8f1f33def5a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2323011290.3", "spisova_znacka": "6To/63/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/63/2025 z 15. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2323011290.3"}, {"guid": "8497a280-7004-47bd-952d-4b0df5997c13:123fc7cb-aa54-4986-9905-8ecb3f6f11a7", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3", "spisova_znacka": "14T/75/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/75/2025 z 28. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3"}, {"guid": "18d846db-30b6-459f-bd4e-979ca2caf134:ff73b29b-a8d6-43c5-823b-aec8dc5a66cb", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2324010305.14", "spisova_znacka": "14T/20/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/20/2024 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2324010305.14"}, {"guid": "33a2f36b-982f-40d3-a03a-a453a7072c0d:626ec904-5ae9-4569-b0af-3afd2b99cb4e", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2324011205.7", "spisova_znacka": "14T/63/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/63/2024 z 4. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-04-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2324011205.7"}, {"guid": "77c4280c-d6c5-4c14-98d5-420e35e5b79b:eda51dd1-2a77-4bd8-8107-b0f83db24e2f", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2323011290.13", "spisova_znacka": "14T/85/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/85/2023 z 26. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2323011290.13"}, {"guid": "a1e6930e-9a5d-444b-8361-a67bdb83b325:3fcf4ed1-86a8-4855-a44e-5e5ecb5801cb", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2317010150.19", "spisova_znacka": "1T/32/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/32/2017 z 31. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2317010150.19"}, {"guid": "a8ac91fb-f202-4db8-ba7d-e8cca6910509:f78792b1-fcb6-4c6d-97c6-5ca3ffab1f01", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2322010649.13", "spisova_znacka": "14T/6/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/6/2022 z 28. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2322010649.13"}]}