{"guid": "ussr:7c187bad-8a7a-4200-9ee9-690738e21283", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.145.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 145/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/2019 z 30. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 145/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.145.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7c187bad-8a7a-4200-9ee9-690738e21283", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.145.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.145.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.145.2019.1/text", "citacie_n": 39, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 145/2019-124\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť Slovenskej republiky,\nzastúpenej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,\nDobrovičova 12, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AKMG, s. r. o.,\nDolná 6A, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Martina Filipová, ktorou\nnamieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 287/2013 zo 14. augusta 2013\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 287/2013 zo 14. augusta 2013\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 287/2013 zo 14. augusta 2013\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nmedzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n16 C 287/2009 zo 7. marca 2013 (ďalej len „napadnutý medzitýmny rozsudok okresného\nsúdu“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 Co 287/2013 zo 14. augusta 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n2 M Cdo 1/2018 z 19. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým medzitýmnym rozsudkom\nokresného súdu bolo v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\norgánu verejnej moci vyslovené, že je daná zodpovednosť sťažovateľky za škodu, ktorá\nvznikla žalobcovi s tým, že o výške nároku na náhradu škody bude rozhodnuté v konečnom\nrozhodnutí. Okresný súd považoval za preukázané, že „v rámci postupu o schvaľovaní\nprevádzkarne Mäsokombinát\n\nneboli dodržané zákonom požadované postupy a bolo\n\nvydané právoplatné rozhodnutie číslo 581/2008 zo dňa 31.03.2008, ktorým sa\nprevádzkareň... schválila a to i napriek tomu, že podmienky pre jej schválenie splnené\nneboli a teda zo strany pracovníkov RVPS Nitra došlo k nesprávnemu úradnému postupu\npri vydávaní rozhodnutia o udelení certifikátu a pridelení Euročísla“.\n3. Proti rozsudku prvostupňového súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd tak, že napadnutým rozsudkom č. k. 2 Co 287/2013-874\nzo 14. augusta 2013 medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. K odvolacím\n2\n\nnámietkam o nesprávnych skutkových záveroch medzitýmneho rozsudku krajský súd\nuviedol, že „súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym\ndokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje\nrozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil...“.\n4. K výhrade sťažovateľky, podľa ktorej okresný súd neuviedol, aké povinnosti boli\norgánom štátnej správy porušené, krajský súd poukázal „na interný záznam vykonaný\nna základe špecifického auditu, ktorý nesprávny postup odporcu pri schvaľovaní\nprevádzkarne navrhovateľovi presne definoval a zároveň uviedol, že formálny schvaľovací\npostup bol dodržaný (skutočnosť, z ktorej vychádzal pri svojom rozhodovaní aj\nprvostupňový súd a túto vo svojom rozhodnutí uviedol), pričom sa v žiadnom prípade\nnebolo možné stotožniť s názorom odporcu, tvrdiaceho, že daný interný záznam je právne\nirelevantný a k celej veci právne bezvýznamný z dôvodu, že je nepodpísaný, nakoľko ako\nvyplýva priamo z tohto interného záznamu, ide o zistenia Potravinového a veterinárneho\núradu... a v internom zázname uvedené nedostatky boli konštatované aj v Úradnom\nzázname o kontrole č. 10/2008, vykonanej dňa 27.10.2008 RVPS, podľa zákona č. 39/2007\nZ. z...“. Súčasne krajský súd odkázal aj na poukaz prvostupňového súdu na „Návrh správy\nz osobitného auditu vykonávaného na Slovensku od 22. do 31. októbra 2008... z ktorého\nvyplýva, že jedna prevádzkareň, predtým s udelenou výnimkou, bola schválená v apríli 2008\nnovým postupom, avšak bez splnenia podmienok s tým, že ju schválil okresný úradník pred\nodchodom do dôchodku a jeden mesiac pred jej predajom (navrhovateľovi) a preto tím\nmisie odporúčal opätovné posúdenie podmienok schválenia a príslušný orgán prijal\nokamžite opatrenia s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok pre schválenie tým, že\nvykonaným auditom bolo zistené, že v jednej prevádzkarni boli zaznamenané podstatné\nproblémy týkajúce sa usporiadania, konštrukcie, údržby a čistenia a niektoré prevádzkové\npostupy neboli prijateľné...“.\n5. Z citovaných skutočností krajský súd vyvodil, že „postup RVPS bol nesprávny\na spočíva v tom, že svojím rozhodnutím povolil v marci 2008 a opakovane v máji...\nprevádzkovať Mäsokombinát\n\na po vykonaní auditu, ktorému predchádzalo 12 kontrol\n\nvykonaných RVPS Nitra, 23.10.2008, t. j. päť mesiacov po vydaní schvaľujúceho\nrozhodnutia, deklaroval závažné nedostatky, ktoré prevádzku nielen vážne ohrozili, ale\n3\n\npostupne viedli až k zamietnutiu žiadosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku\n, s ktorým navrhovateľ v auguste 2011 uzavrel nájomnú zmluvu\nna prevádzkareň\n\n, Rozhodnutím regionálnej veterinárnej a potravinovej správy\n\nNitra zo dňa 21.09.2011, č. konania: 1446/2011“.\n6. K sťažovateľkinej námietke o nezdôvodnení príčinnej súvislosti medzi\nnesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou krajský súd zdôraznil, že na základe\nodvolania preskúmava medzitýmny rozsudok o základe nároku, „t. j., že odporca za škodu\nspôsobenú navrhovateľovi zodpovedá“, a spresnil, že „otázku príčinnej súvislosti medzi\njednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenými navrhovateľom bude\nprávne posudzovať a o nich rozhodovať, súd prvého stupňa až v konečnom rozsudku“.\n7. Proti rozsudku odvolacieho súdu sťažovateľka podala na najvyššom súde\ndovolanie, ktorého prípustnosť zakladala na odňatí možnosti konať pred súdom podľa § 237\nods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej aj „OSP“), a to v dôsledku nenariadenia pojednávania krajským\nsúdom a nedostatočného odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Ako dovolacie dôvody\nuviedla § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP.\n8. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky uznesením sp. zn. 2 Cdo 153/2014 z 31. júla\n2014 odmietol. Po odkaze na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku\nkonštatoval, že v predmetnej veci „odvolací súd mohol vec prejednať a rozhodnúť bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania“ a že „rozsudok odvolacieho súdu v spojení\ns rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie\nv zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky\na námietky týkajúce sa jednak procesného postupu prvostupňového súdu a jednak\nskutkového a právneho posúdenia veci“. Keďže takto najvyšší súd dospel k záveru\no neprípustnosti sťažovateľkinho dovolania, skutočnosťami, ktoré sú spôsobilé založiť\ndôvodnosť prípustného dovolania (iné vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, ako aj nesprávne právne posúdenie veci), sa už vecne nezaoberal.\n\n4\n\n9. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný\nsúd rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 418/2015 z 8. septembra 2015 tak, že ju pre\nnedostatok svojej právomoci odmietol s odôvodnením, že v medziobdobí po podaní\nsťažnosti najvyšší súd v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky [(ďalej len ,,generálny prokurátor“), pozri bod 10] napadnutý\nrozsudok krajského súdu aj medzitýmny rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie, čiže v čase rozhodovania ústavného súdu bol pre\nsťažovateľku už vytvorený priestor na domáhanie sa nápravy v pokračujúcom konaní pred\nokresným súdom a zároveň ústavný súd, rešpektujúc zásadu subsidiarity svojej právomoci\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov, ubezpečil sťažovateľku o tom, že sa môže\nprípadne opätovne domáhať nápravy v riadnom inštančnom postupe.\n10. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora podaného\nv prospech sťažovateľky a argumentujúceho nesprávnym právnym posúdením veci najvyšší\nsúd uznesením z 30. júna 2015 v konaní sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 rozsudok krajského súdu\nv spojení s medzitýmnym rozsudkom okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\n11. Žalobca následne podal proti uzneseniu najvyššieho súdu ako súdu konajúcemu\no mimoriadnom dovolaní sťažnosť, o ktorej ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 408/2016\nz 18. októbra 2016 rozhodol tak, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu zaručené\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť pred súdom a právo byť\nspravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom zaručené čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach, základné právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, základné právo na rovnosť pred zákonom\nzaručené čl. 20 Charty základných práv Európskej únie a základné právo na účinný\nprostriedok nápravy a spravodlivý proces zaručené čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv\nEurópskej únie týmto uznesením najvyššieho súdu porušené boli. Vo zvyšnej časti sťažnosti\nžalobcu ústavný súd nevyhovel. Uznesenie najvyššieho súdu ústavný súd zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie najvyššiemu súdu. Záväzný právny názor ústavný súd sformuloval tak, že\n„v ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho súdu... doručiť účastníkom konania všetky\n5\n\nrelevantné vyjadrenia a dôkazy, poskytnúť im možnosť vyjadriť sa a následne vo veci\nopätovne rozhodnúť“.\n12. Po opätovnom prejednaní mimoriadneho dovolania najvyšší súd uznesením\nz 31. januára 2017 v konaní sp. zn. 2 M Cdo 1/2017 znovu zrušil potvrdzujúci odvolací\nrozsudok krajského súdu v spojení s prvostupňovým medzitýmnym rozsudkom okresného\nsúdu. Podľa názoru najvyššieho súdu „vzhľadom na to, že podľa súdov nižších inštancií\nnesprávny úradný postup žalovanej spočíval aj vo vydaní rozhodnutia, resp. aj v skúmaní\npodmienok pre vydanie rozhodnutia, mali jednoznačne ustáliť, v čom presne spočíval titul\nnáhrady škody, či len v nesprávnom úradnom postupe alebo aj v nezákonnom rozhodnutí.\nPresné definovanie titulu náhrady škody pri žalobách o náhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné z dôvodu, že podmienky pre úspešné uplatnenie nároku\nz uvedených jednotlivých titulov... sú zásadne rozdielne. V prípade, že súd prvej inštancie\nv ďalšom konaní ustáli, že titul náhrady škody v súdenej veci spočíva len v nesprávnom\núradnom postupe, bude jeho úlohou tento nesprávny úradný postup konkretizovať.“.\n13. Najvyšší súd objasnil podstatu medzitýmneho rozsudku a uviedol, že „v konaní\no nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb. základ veci zahŕňa posúdenie\nvšetkých podmienok zodpovednosti uvedených v tomto zákone okrem výšky škody;\nmedzitýmny rozsudok možno teda vydať, ak je vyriešené, že došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu, že vznikla škoda (majetková ujma) a že medzi nesprávnym úradným postupom\na vznikom konkrétnej majetkovej ujmy je vzťah príčiny a následku... Odvolací súd (rovnako\nsúd prvej inštancie) v danej veci považoval z hľadiska zodpovednosti štátu za splnenú\npredovšetkým podmienku nesprávneho úradného postupu a potvrdil medzitýmny rozsudok\nsúdu prvej inštancie bez toho, aby bolo vyriešené, či sú splnené ďalšie predpoklady tejto\nzodpovednosti, t. j. či práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu\nštátu vznikla žalobcovi tvrdená majetková ujma... V tejto súvislosti treba jednoznačne\nodmietnuť záver odvolacieho súdu keď uviedol, že otázku príčinnej súvislosti medzi\njednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenými žalobcom bude právne\nposudzovať a o nich rozhodovať súd prvej inštancie až v konečnom rozsudku, nakoľko\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.“.\n\n6\n\n14. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd\nnálezom sp. zn. III. ÚS 4/2018 z 13. júna 2018 tak, že vyslovil porušenie základných práv\nžalobcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na podľa čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 M Cdo 1/2017 z 31. januára 2017, toto uznesenie zrušil a vrátil vec najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie s poukazom na právne závery vyslovené v zjednocujúcom uznesení\npléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. marca 2015 a v judikatúre Európskeho\nsúdu pre ľudské práva [(ďalej len ,,ESĽP“) vo veci DRAFT-OVA, a. s., proti Slovenskej\nrepublike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike a COMPCAR, s. r. o., proti Slovenskej\nrepublike], ktorých podstata tkvie v tom, že princíp právnej istoty účastníkov konania si\nvyžaduje, aby veci rozhodnuté konečným spôsobom neboli spochybňované, a preto len\nmožnosť existencie dvoch odlišných právnych názorov na posúdenie veci nepredstavuje\ndôvod na opätovné posúdenie veci. Právomoc vyšších súdov zrušiť alebo zmeniť záväzné\na vynútiteľné súdne rozhodnutie má byť uplatňovaná len na účely opravy fundamentálnych\nvád. Ústavný súd vyslovil tiež názor, že nie každé nesprávne právne posúdenie veci\nspôsobilé odôvodniť odvolanie predstavuje relevantný dôvod mimoriadneho dovolania,\npretože diferenčný znak, ktorým je právoplatnosť rozhodnutia, je priamo prepojený s\nrôznou kvalitou právnej istoty účastníka. V tejto súvislosti vyslovil povinnosť najvyššieho\nsúdu po vrátení veci vysporiadať sa s prípustnosťou mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora v intenciách vyvažovania záujmu na zachovaní právnej istoty žalobcu\nnastolenej v základnom konaní a v konaní o dovolaní sťažovateľky (ktoré bolo odmietnuté,\npozn.) so zreteľom na relevantnú judikatúru ESĽP.\n15. Napadnutým uznesením najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku ako procesne\nneprípustné s poukazom na kasačnú záväznosť názoru vysloveného nálezom ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 4/2018 z 13. júna 2018, ktorého podstatnú časť odôvodnenia pojal\ndo obsahu svojho napadnutého uznesenia.\n\n7\n\n16. Napadnutému rozsudku krajského súdu (aj napadnutému medzitýmnemu\nrozsudku) sťažovateľka touto ústavnou sťažnosťou vytýka nedostatočné odôvodnenie\na nesprávne právne posúdenie veci, keď „zjavne neaplikovali platnú a účinnú právnu\nnormu... v danom konaní súdy konštatovali zodpovednosť žalovaného za nesprávny úradný\npostup, hoci neboli preukázané všetky zákonné predpoklady zodpovednosti štátu\nza škodu...“.\n17. Sťažovateľka poukazuje na to, že žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ale opiera ho o skutkové okolnosti\nzakladajúce zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, a to nesplnenie zákonných\npredpokladov pre vydanie rozhodnutia (o schválení prevádzkarne, pozn.). Toto rozhodnutie\nsprávneho orgánu nebolo napadnuté opravnými prostriedkami a nebola autoritatívne\nkonštatovaná jeho nesprávnosť či nezákonnosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím s poukazom na prezumpciu správnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej moci. Argumentuje takto:\n„... prvostupňový súd... aplikuje ustanovenie § 9 citovaného zákona na činnosť\nevidentne smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, ktorým je právoplatné Rozhodnutie RVPS Nitra\nčíslo 581/2008 zo dňa 31.03.2008, pričom žalobca v priebehu celého konania spochybňoval\npráve činnosť RVPS Nitra predchádzajúcu vydaniu právoplatného rozhodnutia.\nOdvolací súd obdobne v odôvodnení potvrdzujúceho Rozsudku rozoberá pojem\nnesprávny úradný postup, pričom sa odvoláva na ustálenú súdnu prax bez toho, aby uviedol\nkonkrétny odkaz na citovanú judikatúru.“\n18. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na ustálený právny názor, podľa\nktorého:\n„... Za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona teda nie je možné\npovažovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím\nrozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním\nvydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané (Rozsudok Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn.: 6 Cdo 115/2010, zo dňa 31.05.2011)\n... za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné\npovažovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán - v prejednávanom\n8\n\nprípade je týmto orgánom RVPS Nitra - pred svojím rozhodnutím, to je pred vydaním\nprávoplatného Rozhodnutia RVPS Nitra číslo 581/2008 zo dňa 31.03.2008, nesprávne\nvyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie podľa\nžalobcu nesprávne...\n... súd svojvoľne vyvodil a konštatoval nezákonnosť správneho aktu a to mimo\nkonania upraveného v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, čo považujeme\nza neprípustné a v rozpore s ustanoveniami o správnom súdnictve.\nKeďže nebolo preukázané, že by právoplatné rozhodnutie žalovanej bolo zrušené\nalebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, tým nie je splnená prvá\na rozhodujúca podmienka vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím, čo samo osebe je dôvodom na zamietnutie žaloby...\n... nie je možné uvedené nedostatky odstrániť prekvalifikovaním problému\nna nesprávny úradný postup, ktorý mal predchádzať vydaniu právoplatného rozhodnutia\nRVPS Nitra, tak ako sa o to žalobca v konaní snaží, pričom Medzitýmny rozsudok OS BA I\na Rozsudok Krajského súdu Bratislava v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR dávajú\ntakémuto postupu chybne za pravdu.“\n19. Sťažovateľka ďalej namieta, že uplatnený nárok nebol riadne predbežne\nprerokovaný s príslušným orgánom verejnej moci (pre absenciu výšky úhrady a dopĺňanie\nnárokov v priebehu súdneho konania bez ich prerokovania) a žalobca v konaní nepreukázal\nexistenciu škody ani príčinnú súvislosť jej vzniku. Kumulatívna existencia všetkých troch\npredpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná,\nnestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorého z uvedených predpokladov.\n„V medzitýmnom rozsudku absentuje argumentácia všeobecného súdu vo vzťahu\nk naplneniu všetkých zákonných predpokladov pre konštatovanie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako aj k jednotlivým žalobcom uplatneným\nnárokom...\nV prebiehajúcom konaní prvostupňový súd svoju pozornosť identifikácii druhu škody\nnevenoval vôbec a taktiež sa podrobnejšie nezaoberal ani náležitým zistením škodového\ndeja. Napriek uvedenému deklaroval, že zodpovednosť žalovaného za škodu je daná.“\n\n9\n\n20. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo 1/2018, zo dňa\n19.10.2018, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/287/2013, zo dňa\n14.08.2013 a Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 16C/287/2009,\nzo dňa 07.03.2013 porušené bolo.\n2. Zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo 1/2018,\nzo dňa 19.10.2018, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.08.2013, sp. zn.:\n2Co/287/2013 a Medzitýmny rozsudok Okresného súdu v Bratislave I zo dňa 07.03.2013,\nsp. zn.: 16C/287/2009 a vec vracia Okresnému súdu v Bratislave I na ďalšie konanie.“\n21. Právna vec sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni\nMarianne Mochnáčovej, ktorej funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára\n2019. Z tohto dôvodu bola vec prerozdelená náhodným výberom použitím technických\nprostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a predbežne prejednaná\nII. senátom ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto nálezu.\n22. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 145/2019 z 18. júna 2019 prijal ústavnú\nsťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu na ďalšie konanie, a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol –\nvo vzťahu\n\nk\n\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz\n\ndôvodu\n\njej\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti a vo vzťahu k napadnutému medzitýmnemu rozsudku okresného súdu pre\nnedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n23. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu listom\nsp. zn. 1 SprV 257/2019 z 3. júla 2019, v ktorom vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania a k veci v podstatnom uviedol, že odvolací súd sa riadne vysporiadal\nso všetkými námietkami sťažovateľky, vo svojom odvolaní sťažovateľka neuviedla žiadne\nnové skutočnosti, uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0\na zotrval na jeho vecnej správnosti a nedôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti.\n\n10\n\n24. Právny zástupca sťažovateľky vyjadrením z 22. júla 2019 vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci a na vyjadrenie krajského súdu reagoval\nv podstatnom tak, že opakovane poukázal na jeho fundamentálne vady spočívajúce\nv nesprávnom posúdení veci ako nezákonný postup napriek tomu, že žalobcom vymedzený\nskutkový stav možno posúdiť len ako nezákonné rozhodnutie a mimo konania podľa piatej\nčasti v rozhodnom období účinného Občianskeho súdneho poriadku svojvoľne posúdil\nnezákonnosť správneho aktu. Tiež zopakoval námietku neskúmania príčinnej súvislosti\na vzniku škody ako nevyhnutného predpokladu pre ustálenie zodpovednosti sťažovateľky\nza škodu.\n25. Žalobca v napadnutom konaní vedenom okresným súdom (a zúčastnená osoba\nv konaní ústavného súdu, pozn.) sa vyjadril k meritu veci podaním z 20. augusta 2019,\nv ktorom vyhodnotil podanú ústavnú sťažnosť ako nedôvodnú s poukazom na obsah\ndoterajších rozhodnutí najvyššieho súdu a ústavného súdu v tejto veci. K námietke\nnesprávneho subsumovania skutkového stavu pod nesprávny úradný postup uviedol, že\nsťažovateľka ju neuplatnila ani v odvolaní, ani v dovolaní, a preto nie je uplatnená včas,\na poukázal na pnutie prípadného zrušenia napadnutého rozsudku so svojou právnou istotou\na skoršími rozhodnutiami ústavného súdu v tejto veci.\n26. Zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu a krajského súdu ústavný súd\nzistil, že v odvolaní sťažovateľka vytýkala medzitýmnemu rozsudku okresného súdu okrem\niného aj to, že vo výroku nebolo uvedené, či okresný súd zistil nesprávny úradný postup\na nezákonnosť rozhodnutia sťažovateľky o schválení prevádzky, nebolo špecifikované,\nk porušeniu akej konkrétnej povinnosti prišlo, ďalej z odôvodnenia medzitýmneho rozsudku\nnevyplýva, ako bol preukázaný prípadný nesprávny úradný postup a nezákonné\nrozhodnutie, a poukázal na to, že dosiaľ žiaden príslušný orgán o nesprávnom úradnom\npostupe a nezákonnom rozhodnutí sťažovateľky v súvislosti so schvaľovaním prevádzky\nprávoplatne nerozhodol. Sťažovateľka ďalej namietala, že nebola preukázaná priama\npríčinná súvislosť ani samotný vznik škody žalobcovi. K jednotlivým uplatneným nárokom\nuviedla, že ide o náklady rekonštrukcie, ktoré žalobca len zamýšľa v budúcnosti vykonať,\na nie o skutočnú ujmu, ktorá už vznikla. Škoda, ktorú si žalobca uplatňuje v dôsledku\n\n11\n\npozastavenia porážky zvierat a strata s tým súvisiaca vznikla žalobcovi na základe jeho\nvlastného dobrovoľného oznámenia o pozastavení tejto činnosti. Ušlý zisk z kúpnych zmlúv\nz 19. decembra 2008 nemusel nastať, lebo jeho predmetom nebolo dodávanie mäsa, ale\nmäsových výrobkov, a tieto zmluvy uzavrel žalobca už po audite, z ktorého sa dozvedel\no krížovej kontaminácii. Konkurz bol na žalobcu vyhlásený 2. septembra 2011 pred\nvydaním rozhodnutia o zrušení schválenia jeho prevádzky z 24. októbra 2011, a preto toto\nrozhodnutie nemohlo byť príčinou konkurzu. Sťažovateľka opakovane poukázala\nna nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže nebol účastníkom konania, ktoré bolo\nukončené vydaním rozhodnutia o schválení prevádzkarne pre iný subjekt a ktoré napáda\nz titulu jeho nezákonnosti.\nII.\nRelevantná právna úprava, judikatúra a teoretické východiská\n27. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n28. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n29. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (za účinnosti ktorého bola sťažnosť podaná, pozn.) neobsahoval\nekvivalent poslednej vety § 124 zákona o ústavnom súde. Za jeho účinnosti ústavný súd\n\n12\n\nvychádzal pri zachovávaní lehoty na podanie ústavnej sťažnosti po vyčerpaní mimoriadnych\nopravných prostriedkov zo svojej konštantnej judikatúry, ktorá prevzala závery rozsudku\nESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, podľa ktorých\nv prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (II. ÚS 2/2015,\nIII. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010). Táto judikatúra ústavného súdu bola do novej procesnej\núpravy prevzatá poslednou vetou § 124 zákona o ústavnom súde. K žiadnemu posunu\nposudzovania prinavrátenia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti po vyčerpaní\nmimoriadnych opravných prostriedkov teda nedošlo ani po účinnosti nového zákona.\n30. Ústavný súd tiež zotrváva na svojej konštantnej judikatúre, podľa ktorej sa za\núčinný prostriedok nápravy, ktorý je nevyhnutné vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti,\nnepovažuje mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, pretože nejde o taký\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý by mala sporová strana vo svojej priamej dispozícii\npre účely ochrany svojich práv, a preto ani prípadné samotné podanie podnetu na podanie\nmimoriadneho dovolania nemá vplyv na plynutie lehoty pre podanie ústavnej sťažnosti.\n31. V prejednávanej veci však nastala celkom špecifická procesná situácia, keďže\nvčas podanú ústavnú sťažnosť smerujúcu proti odmietnutiu dovolania sťažovateľky (a proti\nrozsudku krajského súdu) ústavný súd nemohol v konaní vedenom pod sp. zn.\nIII. ÚS 418/2015 vecne prejednať (meritórne posúdiť námietky sťažovateľky, pozn.),\npretože v čase jeho rozhodovania už najvyšší súd v konaní o mimoriadnom dovolaní zrušil\nsťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj medzitýmny rozsudok okresného súdu\na vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu, čím vznikla prekážka nedostatku právomoci\nústavného súdu a otvoril sa priestor na vykonanie nápravy aj bez jeho zásahu\nv pokračujúcom konaní pred okresným súdom. Toto pokračujúce konanie pred okresným\nsúdom vylučovalo právomoc ústavného súdu, a nie samotné konanie o mimoriadnom\ndovolaní, o ktorom už bolo v čase rozhodovania ústavného súdu (prvýkrát, pozn.)\nrozhodnuté.\nK uplatneniu procesných oprávnení sťažovateľky a zabezpečeniu nápravy však\nv konaní pred okresným súdom účinne nedošlo z toho dôvodu, že následne bolo zrušujúce\n13\n\nuznesenie najvyššieho súdu opakovane zrušené ústavným súdom, rozhodujúc o ústavných\nsťažnostiach žalobcu (sp. zn. III. ÚS 408/2016 a sp. zn. III. ÚS 4/2018), a mimoriadne\ndovolanie bolo najvyšším súdom definitívne odmietnuté ako procesne neprípustné v súlade\ns vysloveným právnym názorom ústavného súdu opierajúcim sa o judikatúru ESĽP.\nTak vznikla procesná situácia, že ani ústavný súd, ani najvyšší súd dosiaľ\nsťažovateľke právnu ochranu neposkytol z procesných dôvodov a vecou sa meritórne\nnezaoberal, pričom sťažovateľka riadne využila všetky opravné prostriedky, ktoré jej právne\npredpisy priznávajú, a bola ústavným súdom odkázaná na pokračujúce konanie pred\nokresným súdom, ktoré sa neuskutočnilo. Za danej situácie ústavný súd považuje\nza nevyhnutné prikročiť k takej interpretácii a aplikácii inštitútu prinavrátenia lehoty, že\nsťažnosť podanú v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odmietnutí\nmimoriadneho dovolania považuje v okolnostiach danej veci za podanú včas, pretože inak\nby došlo k neprípustnému uprednostneniu takého z možných výkladov procesných noriem,\nktorý nie je vo vzťahu k základnému právu sťažovateľky na súdnu ochranu v časti záruky\nprístupu k súdu ten najpriaznivejší z nich.\n32. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n33. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to\nvyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti\nmohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n34. Súčasťou obsahu práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne\n\n14\n\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Podľa\nstabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v\nplatnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\n35. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n36. Kritériom pre rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo\nbyť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide\no zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopreniu základných práv alebo slobôd\n(m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 358/08).\n37. V prejednávanom prípade sa o nápravu sťažovateľka uchádzala súbežne ústavnou\nsťažnosťou a podnetom na mimoriadne dovolanie, preto ústavný súd stručne pripomína\nrozdiel v rozsahu poskytovanej ochrany.\n38. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v civilných veciach je potrebné\nvnímať cez prizmu jeho špecifického postavenia orgánu verejnej moci ako ochrancu\nverejného záujmu na riadnom výkone súdnictva. Vzhľadom na to, že je podávané\nv prospech jednej zo sporových strán v konaní nezúčastneným orgánom štátnej moci, je\nv konaní o mimoriadnom dovolaní nevyhnutná zvýšená ochrana právnej istoty protistrany\ns cieľom zabezpečenia rovnosti strán v konaní. Toto špecifické postavenie sa odráža aj\nv tom, že prelomenie právnej istoty sporových strán nastolenej právoplatným rozhodnutím\n\n15\n\nvšeobecných súdov v ich právnej veci využitím mimoriadneho dovolania si vyžaduje\nexistenciu fundamentálnej vady konania či justičného omylu pri rozhodovaní, ktoré je\nnevyhnutné napraviť využitím tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Nepostačuje iný\nprávny názor generálneho prokurátora na vec či záujem na právnej čistote konania\na rozhodovania.\n39. Naproti tomu ústavná sťažnosť sporovej strany podľa čl. 127 ústavy ako účinný\nprostriedok nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru je v jej priamej dispozícii a slúži ochrane jej\nzákladných práv, a preto aj rozsah potenciálnej ochrany poskytovanej ústavným súdom je\nširší v porovnaní s konaním o mimoriadnom dovolaní a zároveň potreba ochrany\nzákladného práva sporovej strany má väčší potenciál byť uprednostnená pred právnou\nistotou protistrany ako v konaní o mimoriadnom dovolaní.\n40. Uvedenému korešponduje aj právny názor pléna ústavného súdu, podľa ktorého\n„snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia\nvyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť\nsúdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú\ntaké pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom\nprocese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho\nopravného prostriedku (stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 3/2015)“.\n41. Teória správneho práva rovnako ako zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z. z.“) striktne rozlišuje medzi\nnesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a jeho nezákonným rozhodnutím.\nObjektívna zodpovednosť spojená s neprávnym úradným postupom predpokladá\nporušenie pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre postup orgánu verejnej moci pri\njeho činnosti, čiže vady v spôsobe vedenia konania. Ide spravidla o postup (faktický zásah\na nečinnosť), ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí bezprostredne a vo vydanom\nrozhodnutí sa nepremietne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom v rámci činnosti vedúcej k vydaniu rozhodnutia preto prichádza do úvahy len\nvtedy, ak ide o úkony úradného postupu, ktoré samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú\n\n16\n\nalebo ak sa nesprávnosť postupu v rozhodnutí neprejaví, nepremietne sa doň. Napríklad\núradná činnosť formou kontroly, inšpekcie, posudkovej činnosti a podobne vždy vedie\nk zisťovaniu\n\nsplnenia\n\nzákonných\n\npodmienok\n\nhmotného\n\npráva\n\npre\n\nvydanie\n\nadministratívneho aktu, a preto je typickým príkladom úradného postupu smerujúceho k\nvydaniu rozhodnutia (legálny pojem „postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal“).\nZodpovednosť „len“ z titulu nesprávneho postupu by preto napr. pri kontrole prichádzal do\núvahy, ak by správny orgán omylom vstúpil do prevádzkarne tretieho subjektu, ktorý nie je\núčastníkom konania a tam spôsobil škodu na zariadení. Išlo by síce o (nesprávny) úradný\npostup v rámci konania, ktoré bude zavŕšené rozhodnutím (vydaným vo vzťahu k inému\nsubjektu), ale uvedená nesprávnosť sa v rozhodnutí nijako neprejaví. Náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom tak môže uplatňovať aj tretia osoba, neúčastník\nkonania, ak bola poškodená.\n42. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, tu\nzákon z dôvodu potreby prelomenia prezumpcie správnosti individuálnych správnych aktov\npredpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia na to povolaným orgánom\nv rámci inštančného postupu (napr. nadriadený správny orgán rozhodujúci o riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkoch, správny súd, ústavný súd). Z dôvodu oddelenosti\nsúdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav\nverejnej moci nie je okresný súd rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani ako\nprejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia,\na o to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť – či boli splnené hmotné podmienky podľa\nosobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Kompetenciu preskúmať\nzákonnosť správneho aktu má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd\nna základe správnej žaloby za presne špecifikovaných zákonných podmienok. Prípadné\nnesplnenie zákonných predpokladov hmotnej povahy pre vydanie individuálneho správneho\naktu však ani správny súd neskúma vecne (či boli alebo neboli splnené, čo by nahrádzalo\nčinnosť správnych orgánov), ale len vo väzbe na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\na postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, čo je prejavom oddelenosti sústav\na rešpektovania právomoci orgánu výkonnej moci. Inými slovami, v prípadoch, ak je postup\nzavŕšený vydaním rozhodnutia, je konzumovaný rozhodnutím, preto je nevyhnutné\n\n17\n\nnapadnúť rozhodnutie, v rámci ktorého účastník môže namietať aj prípadný nezákonný\npostup, ktorým odôvodní nezákonnosť rozhodnutia a ktorý nevyhnutne musí mať v ňom\nodraz (spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia).\n43. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho,\naby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom\n(R 35/1977).\n44. Povaha medzitýmneho rozsudku o náhrade škody, ktorým sa rozhoduje o základe\nveci konštatovaním zodpovednosti konkrétneho subjektu za škodu, si bez najmenších\npochýb vyžaduje preukázanie splnenia všetkých všeobecných predpokladov zodpovednosti\nkumulatívne – protiprávnosť konania, vznik skutočnej a preukázanej škody a vzťah priamej\npríčinnej súvislosti medzi nimi (obdobne pozri R V/1968). V prípade uplatnenia viacerých\nčiastkových nárokov na náhradu škody vzťah priamej príčiny a následku musí byť\npreukázaný vo vzťahu ku každému jednotlivo a konkrétne (pozri aj rozsudok Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2180/2005). Právoplatnosťou medzitýmneho\nrozsudku totiž vzniká prekážka rozsúdenej veci a v konečnom rozhodnutí už nie je možné\nzohľadňovať absenciu niektorého z predpokladov zodpovednosti, čo i len vo vzťahu\nk jednotlivému nároku (m. m. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 160/2014).\nV ďalšom konaní po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku je predmetom konania už len\nvýška náhrady (plnenia).\nIII.\nPrávne posúdenie sťažnostných námietok\n45. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým\nbol potvrdený medzitýmny rozsudok o tom, že je daná zodpovednosť štátu za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorého sa dopustil správny orgán veterinárnej\nsprávy pri hodnotení splnenia zákonných podmienok tzv. potravinového práva pre vydanie\nrozhodnutia o schválení prevádzkarne mäsokombinátu pre právneho predchodcu žalobcu.\nSťažovateľka napadnutému rozsudku krajského súdu vytýka jeho arbitrárnosť, pretože sa\nnevysporiadal s jej kľúčovými odvolacími námietkami o neexistencii škody a príčinnej\n\n18\n\nsúvislosti s nesprávnym postupom. Sťažovateľka tiež namieta nesprávne právne posúdenie\ndôvodu vzniku škody a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n46. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v intenciách\nsťažnostných námietok sťažovateľky dospel k záveru, že kvalita súdnej ochrany poskytnutej\nkrajským súdom sťažovateľke je v príkrom rozpore so zárukami, ktoré tvoria obsah jej\nzákladného práva na súdnu ochranu, a preto je ústavne neakceptovateľná.\n47. Krajský súd (rovnako ako okresný súd) kvalifikoval ako dôvod vzniku škody\nnesprávny úradný postup, ktorý vzhliadol v nesprávnom posúdení splnenia podmienok pre\nvydanie rozhodnutia o schválení prevádzkarne, čo okresný súd riešil ako prejudiciálnu\notázku. Namietaný postup však predchádzal vydaniu administratívneho rozhodnutia\na nevyhnutne by sa musela jeho nesprávnosť pretaviť aj do nesprávnosti a nezákonnosti\nrozhodnutia samotného. Jeho preskúmanie by teda spomedzi orgánov súdnej moci\nprináležalo len správnemu súdu v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal na základe správnej žaloby. I ten by bol\noprávnený posudzovať len rozpor s právnymi predpismi ‒ nezákonnosť rozhodnutia.\nPriamo nesplnenie hmotných podmienok pre vydanie rozhodnutia môže konštatovať len\norgán výkonnej moci v rámci riadneho inštančného postupu.\n48. Zistený skutkový stav však všeobecné súdy nesprávne subsumovali pod právnu\núpravu náhrady škody z titulu nesprávneho postupu. Neaplikovali teda relevantnú právnu\nnormu, čo malo za následok jednak nesprávne právne posúdenie vecnej legitimácie žalobcu,\nako aj prekročenie ich právomoci, keď posudzovali (ne)splnenie zákonných podmienok pre\nvydanie administratívneho rozhodnutia ako prejudiciálnu otázku. V dôsledku tohto\nnesprávneho právneho posúdenia sa krajský súd vôbec nezaoberal kľúčovými odvolacími\nnámietkami sťažovateľky, že príslušný orgán nekonštatoval nezákonnosť rozhodnutia\na žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Krajský súd nevenoval pozornosť a vôbec sa\nnevysporiadal ani s odvolacou námietkou, že vznik reálnej škody nebol žalobcom v konaní\npreukázaný. Uvedené zásadné nedostatky v reakcii na kľúčové právne otázky súvisiace\ns poskytovanou súdnou ochranou zakladajú arbitrárnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, a teda jeho ústavnú neudržateľnosť.\n\n19\n\n49. K námietke odvolateľky, že príčinná súvislosť nie je daná, krajský súd v rozpore\ns konštantnou judikatúrou všeobecných súdov zaujal stanovisko, že bude predmetom\nďalšieho konania a konečného rozhodnutia, čo nie je možné vzhľadom na povahu\nmedzitýmneho rozsudku, v ktorom musia byť vyhodnotené (odôvodnené a preukázané)\nvšetky predpoklady zodpovednosti za škodu vrátane príčinnej súvislosti medzi\nprotiprávnym konaním a jednotlivými čiastkovými škodami (bližšie pozri bod 36). Uvedený\nprávny názor krajského súdu nemá oporu v právnej teórii ani praxi a z ústavného hľadiska je\nneakceptovateľný. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu v tej istej\nprávnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno\nobjektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. IV. ÚS 209/2010,\nPL. ÚS 6/04).\n50. K odvolacej námietke o nedostatku aktívnej legitimácie krajský súd na strane 12\nnapadnutého rozsudku uviedol:\n„... navrhovateľ vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka, ktorému aj bolo\nudelené rozhodnutie na prevádzkovanie Mäsokombinátu z dôvodu, že prevádzkareň splnila\nvšetky požiadavky a preto je v prejednávanej veci nositeľom vecnej aktívnej legitimácie\na skutočnosť, že účastníkom konania nebol právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa\nMäsokombinátu, ktorému aj bolo vydané rozhodnutie, z ktorého si navrhovateľ v tomto\nkonaní uplatnil svoj návrh, je právne irelevantná.“\n51. K tomu ústavný súd poznamenáva, že oprávnenie verejnoprávnej povahy\nautoritatívne (vrchnostensky) priznané individuálnym správnym aktom konkrétnemu\núčastníkovi administratívneho konania nie je možné previesť súkromnoprávnym úkonom\n(napr. zmluvou o predaji podniku) uzavretým medzi subjektmi súkromného práva. Preto\nneprichádza do úvahy vstup do práva „schválenia prevádzky“, ako to mylne vyhodnotili\nvšeobecné súdy. Uvedené reflektuje aj právna úprava § 39 ods. 7 zákona č. 39/2007 Z. z.\no veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorá v prípade zmeny vlastníka\nprevádzkarne vyžaduje vydanie samostatného rozhodnutia o schválení novému vlastníkovi.\nVo vzťahu k žalobcovi takto vydal správny orgán samostatný (druhý) individuálny správny\nakt o schválení prevádzky žalobcovi po kúpe podniku. V tomto administratívnom konaní\n\n20\n\nvystupoval žalobca ako účastník a od prípadnej nezákonnosti tohto rozhodnutia by za\nsplnenia všetkých zákonných podmienok mohol priamo odvodzovať vznik škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím s väčším potenciálom dosiahnutia právnej ochrany\n(bližšie v bode 54 tohto nálezu ‒ obiter dictum).\n52. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že námietka zúčastnenej osoby, že sťažnostná\nargumentácia týkajúca sa aplikácie nesprávnej právnej normy nebola sťažovateľkou\nuplatnená v konaní pred okresným súdom ani krajským súdom, nezodpovedá obsahu\nzapožičaného spisu. Sťažovateľka opakovane v konaní pred všeobecnými súdmi\npoukazovala na obsah pojmu procesného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\na namietala, že príslušný orgán o nezákonnosti rozhodnutia dosiaľ právoplatne nerozhodol\na žalobca jej ho nijako nepreukázal. Zároveň poukazovala na ustanovenie o tom, že škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím si môže uplatňovať len účastník konania. Odhliadnuc\nod uvedeného v tejto súvislosti je rozhodujúce, že platí zásada iura novit curia a úlohou\nvšeobecného súdu je na stranami preukázaný skutkový stav aplikovať relevantnú právnu\núpravu, čiže správne právne vec posúdiť i bez ohľadu na to, či ponúkne strana sporu svoje\nvýstižné a ucelené právne posúdenie.\n53. Napadnutý rozsudok krajského súdu ústavný súd z hľadiska intenzity zásahu\ndo namietaného základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy považuje za\nnatoľko excesívny, popierajúci samotný základ a účel práva na súdnu ochranu, že nie je\nzlučiteľný s garanciami v ňom obsiahnutými. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\n54. Nad rámec uvedených úvah považuje ústavný súd za vhodné uviesť, že napriek\ntomu, že podnikateľ znáša hospodárske riziko a pri investičnej akcii tohto rozsahu možno\nočakávať náležitú starostlivosť napr. formou konzultácie s odborníkom v oblasti\nveterinárneho a potravinového práva pred kúpou podniku, ústavný súd nevylučuje dobrú\nvieru žalobcu v správnosť administratívneho správneho aktu, ktorým bola schválená\nprevádzkareň, či už vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi alebo k žalobcovi\nsamotnému, a považuje za logické, že táto dobrá viera vyústila do nevyužitia správnej\n\n21\n\nžaloby pre krátkosť lehoty na jej podanie (odvolanie proti rozhodnutiu o schválení\nprevádzkarne nie je prípustné zo zákona, pozn.).\nAvšak úradný záznam z 27. októbra 2008 č. 10/2008 z auditu potravinárskych\npodnikov vykonaného Generálnym riaditeľstvom pre zdravie spotrebiteľov Európskej\nkomisie s odstupom približne piatich mesiacov od schválenia prevádzkarne žalobcovi\nmohol poslúžiť ako dôvod obnovy administratívneho konania, v ktorom vystupoval žalobca\nako účastník. V obnovenom konaní by bolo bývalo možné dosiahnuť nové vecné posúdenie\nsplnenia podmienok podľa osobitných zákonov.\nVo vzťahu k rozhodnutiu vydanému v administratívnom konaní pre právneho\npredchodcu má žalobca slabšie právne postavenie, ale aj na takýto prípad právny poriadok\npamätá. Aj neúčastník je oprávnený podať podnet na mimoodvolacie (administratívne)\nkonanie, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie z hľadiska jeho súladu s právnym poriadkom\n(zákonnosť) nadriadeným správnym orgánom, ak vyhodnotí príslušný orgán podnet ako\ndôvodný.\nAž od výsledku týchto konaní, ktoré je možné iniciovať do troch rokov\nod právoplatnosti administratívneho rozhodnutia, by bolo možné odvodzovať náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o schválení prevádzkarne žalobcovi alebo jeho\npredchodcovi (ak by nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná). Žalobca však tento\ninštančný postup nevyužil a predčasne zvolil nesprávny prostriedok ochrany svojich práv\nformou žaloby o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu.\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n55. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n56. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu sťažovateľka neponúkla relevantnú vecnú ani\n\n22\n\nprávnu argumentáciu a ústavný súd nie je súdom vyhľadávacím, preto v tejto časti ústavnej\nsťažnosti nevyhovel výrokom 3 tohto nálezu.\n57. V zmysle čl. 34 dohovoru právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru citované v bode 33\ntohto nálezu požíva ochranu ľudských práv a základných slobôd podľa dohovoru\njednotlivec, mimovládna organizácia a skupina jednotlivcov.\n58. Judikatúra ESĽP (Karagiannis proti Grécku, rozhodnutie č. 33408/05\nz 27. 9. 2007, Breisacher proti Francúzsku rozhodnutie č. 76976/01 z 26. 8. 2003,\nDanderyds Kommun proti Švédsku, rozhodnutie č. 52559/99 zo 7. 6. 2001, Yershova proti\nRusku, rozhodnutie č. 1387/04 z 8. 4. 2010, Kotov proti Rusku rozhodnutie č. 54522/00\nzo 14. 1. 2010, Ismeta Bačič proti Chorvátsku rozhodnutie č. 43595/06 z 19. 6. 2008\na ďalšie) v tejto súvislosti striktne odlišuje tzv. „vládne organizácie“, za ktoré považuje\nprávnické osoby, ktoré nie sú dostatočne nezávislé od štátu. Medzi ne radí napr. ústredné\norgány štátnej správy, ale aj decentralizované orgány územnej samosprávy ako obce\na vyššie územné celky a nimi zriadené obchodné spoločnosti či fyzické a právnické osoby,\nna ktoré bol prenesený výkon určitej časti verejnej moci (správca konkurznej podstaty,\nlikvidátor, riaditeľ školy a pod.). Uvedeným „vládnym organizáciám“ ESĽP nepriznáva\naktívnu procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti, ale naopak, vníma ich ako osoby\na organizácie, za činnosť ktorých zodpovedá zmluvný štát, a preto nesie aj prípadnú\nzodpovednosť za porušenie základných práv nimi pri ich činnosti.\n59. Na základe uvedeného nie je sťažovateľka osobou oprávnenou domáhať sa\nochrany podľa dohovoru a ňou namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v tejto veci nie je\naplikovateľné ratione personae, preto ústavný súd tejto časti sťažnosti nevyhovel výrokom\nv bode 3 tohto nálezu.\nV.\nĎalší postup v napadnutom konaní\n60. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\n23\n\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n61. Keďže napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené sťažovateľkou\noznačené základné práva, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 133 ods. 2\na ods. 3 zákona o ústavnom súde ich zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n62. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu po správnom ustálení právneho\ndôvodu vzniku uplatňovanej škody sa opätovne dôkladne zaoberať relevantnými odvolacími\nnámietkami sťažovateľky týkajúcimi sa splnenia všetkých jednotlivých predpokladov\nvzniku zodpovednosti žalovanej za škodu vrátane vecnej legitimácie žalobcu v konaní.\nVI.\nTrovy konania\n63. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n64. Trovy konania si sťažovateľka neuplatnila, preto o nich ústavný súd\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "generálny prokurátor", "dovolanie-dovolacie konanie", "podmienky konania", "opravný prostriedok-mimoriadny", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/287/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73bef4d7-dc6e-4480-abeb-60c284735e4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2"}, {"guid": "ussr:820b8483-7a29-459a-96e0-25238bac0ff8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 408/2016", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 408/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:820b8483-7a29-459a-96e0-25238bac0ff8"}, {"guid": "ussr:4ce96aca-fb5a-4634-b7fa-68d8f889d16a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.418.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 418/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.418.2015.1"}, {"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:22c6b025-d4f0-4efa-94a3-da980b333e67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2015 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c6b025-d4f0-4efa-94a3-da980b333e67"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "fc69f614-e3dd-47b6-87bd-482290472578:1a5cd541-ee30-481a-bdb5-348fe1a25637", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1109239690.4", "spisova_znacka": "2MCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/1/2018 z 18. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1109239690.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:98b020cb-267c-473b-b70d-0aae024c91ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.107.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2026 z 24. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.107.2026.1"}, {"guid": "ussr:6de62a6d-d191-49dc-9937-198e740b596d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.415.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.415.2025.1"}, {"guid": "ussr:bdbc742b-4248-456b-86c4-5734d0783b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.392.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.392.2025.1"}, {"guid": "ussr:45c3860a-83f3-4a22-bc7b-8e9ef33bc4c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.301.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.301.2024.1"}, {"guid": "ussr:482b6d9e-863d-4ccd-9a3d-c10d3b902bfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.326.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 326/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 326/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.326.2023.1"}, {"guid": "ussr:aba8c0c7-a687-45bf-81d0-de8ba1c2bf0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.186.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.186.2021.1"}, {"guid": "ussr:11a2c73b-e5f7-4fdb-9bd9-a4fdf6d40269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.186.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.186.2021.1"}, {"guid": "ussr:86d42b00-be7d-4a18-ab00-78578de4216d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.126.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 126/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.126.2021.1"}, {"guid": "ussr:b22102eb-429f-4864-bff9-189a592cc3a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.18.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2021 z 27. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.18.2021.1"}, {"guid": "ussr:d26c6674-9850-4589-899e-1a7a64ea51a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.243.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 243/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.243.2020.1"}, {"guid": "ussr:3255649b-600a-4d1c-bd71-074edb57f8b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.52.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.52.2020.2"}, {"guid": "2c250ec4-6872-44d9-8a12-1eb0aa7cffc4:cdbb11ab-15a3-4aab-bdd0-11ab4923cf67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1", "spisova_znacka": "8Cdo/71/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/71/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1"}, {"guid": "cfc051c3-e8f8-4589-873d-26c852e4dd87:023a40ec-6272-4316-b512-27b3eafed4d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2", "spisova_znacka": "9Cdo/40/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/40/2024 z 18. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2"}, {"guid": "d6f0bb95-1cf2-466a-a9f0-01394c1f01d0:60727e64-6577-4ece-bec0-1318130adde5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1423207376.1", "spisova_znacka": "6CdoPr/12/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoPr/12/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1423207376.1"}, {"guid": "91cc3bb7-d973-465e-ab14-18bb49a86fb2:e095838c-6b48-42d0-bff8-6ad0a0f3f16b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1423207379.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/11/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1423207379.1"}, {"guid": "6989ef2a-b4c2-4436-8383-4f87efd7f569:b05b630f-5d40-4195-9f56-47398c36ac1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1423207533.2", "spisova_znacka": "1CdoPr/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/11/2024 z 26. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1423207533.2"}, {"guid": "7a57e15c-940f-4f23-8fa8-3024d4281e08:1ce0166f-26c7-48bf-8f54-8ceaeea09c64", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1423207378.1", "spisova_znacka": "7CdoPr/8/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/8/2024 z 12. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1423207378.1"}, {"guid": "9776e272-2c82-4644-b2af-3e9c96543d14:906b71a8-e986-4014-b9b3-d58fbbe9b5b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1107206782.1", "spisova_znacka": "6Cdo/77/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/77/2023 z 25. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1107206782.1"}, {"guid": "faa32db4-58f1-488f-9f02-c914e9a82ea7:019789bb-ddcf-4e86-a434-7ee96092094b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8701899333.1", "spisova_znacka": "5Cdo/65/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/65/2021 z 30. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8701899333.1"}, {"guid": "c7105bec-7084-4a93-9e83-18cddf9dadb4:359bf034-d3cf-4030-872a-0b416b593088", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3018200185.1", "spisova_znacka": "4Svk/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/13/2024 z 10. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3018200185.1"}, {"guid": "063fa241-2465-4e54-be2e-d1017834e2ca:0276ed16-f796-476e-b258-d03ffa6cf32c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1424206001.1", "spisova_znacka": "24Co/38/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/38/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1424206001.1"}, {"guid": "71d6a4f9-5ede-4101-bd52-c98172379994:ad706586-da3b-4d35-887f-828da69c8b1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122211796.2", "spisova_znacka": "15Co/36/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/36/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122211796.2"}, {"guid": "c9b3daca-63f5-454a-9321-1b5c8e2164cd:15ac3fab-cf19-48a0-8938-0a26ecdf66b7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7122211944.1", "spisova_znacka": "5Co/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/2/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7122211944.1"}, {"guid": "5a568653-39c5-49ec-83d0-61c2b8622427:165a0602-50b7-4703-8fc1-84ef6407517a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6124350502.1", "spisova_znacka": "6Co/119/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/119/2025 z 20. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6124350502.1"}, {"guid": "88a83e7c-7707-43d6-8af7-c0cb56e72264:50866c6b-16d9-44e9-b704-85468c74429e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122210249.1", "spisova_znacka": "2Co/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/22/2024 z 3. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122210249.1"}, {"guid": "3c88df17-3e68-4057-bea1-bb50e8c76b22:499f6ced-a762-4796-8877-411d35a5249f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2324202987.2", "spisova_znacka": "5Cob/227/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/227/2024 z 18. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2324202987.2"}, {"guid": "f7eea327-e208-4b6b-8145-0ea14974c85c:ae020a35-e063-456c-9e3d-1602d9ffcf5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117202912.1", "spisova_znacka": "15Co/19/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/19/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117202912.1"}, {"guid": "3cbc076a-397a-4e95-8f45-e329e5a6c530:145805a0-8351-4752-a1f0-72714e386a5b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1416200096.4", "spisova_znacka": "3Co/5/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/5/2023 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1416200096.4"}, {"guid": "250597db-b431-4514-91e2-e7b788850e2b:f00b62a5-fbb2-4a43-8398-08d911a8f9e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1423207378.1", "spisova_znacka": "6CoPr/6/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/6/2024 z 21. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1423207378.1"}, {"guid": "e5ac7f38-65d5-4521-9303-96aeb5d6fb15:a7db29af-04da-46fd-9eea-65ae1cf4ef20", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1423207379.2", "spisova_znacka": "3CoPr/4/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPr/4/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1423207379.2"}]}