{"guid": "ussr:70aba5b0-3b39-4c6b-8833-2465199f1c12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 179/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/70aba5b0-3b39-4c6b-8833-2465199f1c12", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 179/2020-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát JUDr. Tomáš Petko, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 20 CoP 167/2018-1985 z 29. januára 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 20 CoP 167/2018-1985 z 29. januára 2020 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 20 CoP 167/2018-1985\nz 29. januára 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie.\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 450,28 €\n\n(slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťosem centov), ktorú j e Krajský súd v Bratislave\np o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. marca 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 20 CoP 167/2018-1985 z 29. januára 2020 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. 28 P 194/2013 z 21. februára 2018 o úprave rodičovských\npráv k maloletej (ďalej len „rozsudok o úprave práv a povinností“, v citáciách aj\n„podkladové rozhodnutie“) tak, že otec (sťažovateľ, pozn.) je oprávnený stretávať sa\ns maloletou „... po dobu prvých piatich mesiacov formou asistovaných stretnutí\nza prítomnosti odborného pracovníka príslušného zariadenia v Krízovom stredisku Dúha...\n\n2\n\nMatka je povinná zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na stretnutiach v čase\na mieste, ktoré si určí Krízové stredisko Dúha.\nNásledne po uplynutí piatich mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou\nkaždý týždeň v utorok od 15:00 do 19:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15:00\ndo nedele do 19:00 hod.\nTento rozsudok je vykonateľný doručením (dňa 24. 5. 2018)“.\n3. Proti rozsudku o úprave práv a povinností podali sťažovateľ, matka maloletej\naj Krízové stredisko Dúha odvolania.\n4. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok o úprave práv a povinností bol vykonateľný\ndoručením a napriek tomu nedošlo k realizácii stretnutí sťažovateľa s maloletou, podal\nsťažovateľ návrh na výkon rozhodnutia. Okresný súd však uznesením sp. zn. 47 Em 5/2018\nz 25. septembra 2018 (ďalej len „uznesenie o zastavení konania o výkone rozhodnutia“)\nkonanie zastavil s odôvodnením, že nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik povinnosti\nuloženej rozsudkom o úprave práv a povinností [§ 390 písm. d) Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“)]. Touto okolnosťou bol podľa názoru okresného súdu rozvod\nmanželov (sťažovateľ a matka maloletej). Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 61 P 71/2013 z 21. marca 2018. Výrok o rozvode manželstva nadobudol\nprávoplatnosť 3. júla 2018, avšak výrok, ktorým boli upravené rodičovské práva\na povinnosti, z dôvodu podaného odvolania oboma rodičmi právoplatnosť nenadobudol\na „do dnešného dňa o ňom nie je rozhodnuté“.\nSťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania o výkon\nrozhodnutia odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 21 CoE 103/2019\nzo 14. mája 2019 (ďalej len „potvrdzujúce uznesenie“) tak, že uznesenie okresného súdu\no zastavení konania potvrdil. Proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu sťažovateľ\npodal ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 271/2019\nz 23. januára 2020 (ďalej aj „nález ústavného súdu“), pričom vyslovil porušenie\nsťažovateľových práv potvrdzujúcim uznesením krajského súdu, ktoré zrušil, a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n3\n\nNález\n\nústavného\n\nsúdu\n\nbol\n\nprávnemu\n\nzástupcovi\n\nsťažovateľa\n\ndoručený\n\n12. februára 2020.\n5. Sťažovateľovi bol 26. februára 2020 doručený napadnutý rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku o úprave\npráv a povinností (ktorý sa mal vykonať aj v zmysle nálezu ústavného súdu).\nNapadnutý rozsudok potvrdil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky\na spravovanie jej majetku oboma rodičmi (výrok I), zmenil podmienky sumy výživného\n(výrok II), výrok o úprave styku maloletej s otcom zrušil a konanie o úprave styku\ndo rozvodu zastavil (výrok III), výrok o trovách konania potvrdil (výrok IV) a rozhodol\nže právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá nikto (výrok V).\nV tejto súvislosti sťažovateľ uviedol: «Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať\nna to, že Krajský súd v Bratislave má síce v „obnovenom“ vykonávacom konaní konať\na Podkladové rozhodnutie vykonať, toto Podkladové rozhodnutie však len pár dní\npred doručením Nálezu sám zrušuje a konanie zastavuje. Aj napriek Nálezu teda Krajský\nsúd v Bratislave konať vo veci výkonu rozhodnutia nebude - nemá vykonať aké\nrozhodnutie.»\n6. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že podstata námietok je v zásade rovnaká ako\nv predchádzajúcej ústavnej sťažnosti (ktorou sťažovateľ napadol vykonávacie konanie).\nSťažovateľ predovšetkým namieta to, že právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva má\nbyť zrušené akékoľvek rozhodnutie o úprave práv a povinností vydané do uvedeného\nmomentu za predpokladu, že spolu s právoplatnosťou výroku o rozvode nenadobudol\nprávoplatnosť výrok o úprave práv a povinností po rozvode.\nSťažovateľ argumentoval, že právny poriadok neustanovuje, že súd by mal\nrozhodovať o úprave rodičovských práv v dvoch kategóriách – do rozvodu a po rozvode,\na zároveň, že rozsudok o úprave práv a povinností nestanovil časové obmedzenie výroku\no zverení do osobnej starostlivosti alebo výroku o styku sťažovateľa s maloletou.\nK otázke výživného a s ním súvisiaceho porušenia svojich práv sťažovateľ uviedol:\n„Výrokom KS BA č. III Krajský súd v Bratislave porušil ústavné právo sťažovateľa vlastniť\nmajetok tým, že zaviazal sťažovateľa na zaplatenie výživného, ktoré už ale zaplatil. Krajský\n\n4\n\nsúd v Bratislave zrejme nezohľadnil skutočnosť, že Rozsudok bol vykonateľný\ndoručením. Sťažovateľ bol teda povinný zaplatiť zročné výživné vo výške 3630,- Euro (čo aj\nv zmysle Rozsudku urobil) a tiež povinný od doručenia Rozsudku platiť riadne výživné\nvo výške 200,- Euro (čo taktiež urobil pri prvom termíne úhrady riadneho výživného\npo vykonateľnosti Rozsudku).\nSťažovateľ sa domnieva, že Výrokom KS BA č. II a Výrokom KS BA č. III súd porušil\nprávo sťažovateľa na spravodlivé prejednanie veci v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo domáhať sa zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy...“\n7. Požiadavku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 25 000 € odôvodnil\nnajmä takmer sedem rokov trvajúcou právnou neistotou, ako aj nemožnosťou stýkať sa\ns maloletou dcérou napriek niekoľkým rozhodnutiam ústavného súdu. Okrem iného uviedol:\n„... žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia neodôvodňuje právnou\nneistotou ani nedôverou v právny štát. Odôvodňuje ju predstavami sudcov Ústavného súdu\nSR po prečítaní vyššie uvedeného odseku, ktoré sú ale pre sťažovateľa tvrdou realitou.\nTakéto odňatie vlastného dieťaťa s neexistenciou vízie navrátenia sťažovateľ vníma\nrovnako, ako keby jeho dcéru uniesli a bez ohľadu na zaplatené výkupné ju únoscovia nikdy\nnevydali. Sťažovateľova citová ujma je nevyčísliteľná a priznanie akéhokoľvek finančného\nzadosťučinenia, v tisícoch či miliónoch eur sťažovateľovi dcéru a premárnených sedem\nrokov života bez nej nevráti.“\n8. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom:\n„1) Krajský súd v Bratislave Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 20 CoP/l67/2018-1985 zo dňa 29. 1.2020 porušil právo sťažovateľa priznané\nv článku 19 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života, porušil právo sťažovateľa priznané\nv článku 41 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky na ochranu pred neoprávneným odlúčením\nrodiča od maloletého dieťaťa proti jeho vôli, porušil právo sťažovateľa priznané v článku\n46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky na ochranu práva na súdnu ochranu a práva\n\n5\n\nna spravodlivé súdne konanie, porušil právo sťažovateľa priznané v článku 48 Ústavy\nSlovenskej republiky na ochranu práva na majetok, porušil právo sťažovateľa priznané\nv čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nna spravodlivé prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n2)\n\nRozsudok\n\nKrajského súdu v\n\nBratislave\n\nč.\n\nk.\n\n20CoP116712018-1985\n\nzo dňa 29.1.2020 zrušuj e a vracia vec na ďalšie konanie.\n3) Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie...\n4) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“\n9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 179/2020-14 z 28. apríla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie v časti\nnamietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu.\nÚstavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48\nústavy ústavný súd odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí\npodľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\nII.\nVyjadrenie zúčastnenej osoby, odporcu a replika sťažovateľa\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde predložil prijatú ústavnú\nsťažnosť účastníkom konania a zúčastnenej osobe na vyjadrenie a podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania.\nÚčastníci konania pred ústavným súdom vo svojich vyjadreniach doručených\nústavnému súdu súhlasili s prerokovaním podanej ústavnej sťažnosti bez nariadenia ústneho\npojednávania.\n\n6\n\n11. Predseda krajského súdu doručil 17. júna 2020 vyjadrenie k ústavnej sťažnosti,\nv ktorom prezentoval vyjadrenie referujúcej sudkyne. Predseda krajského súdu vo vyjadrení\nzotrval na názore, že konanie o úpravu práv a povinností bolo ohraničené právoplatnosťou\nvýroku o rozvode manželov vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd a následne krajský\nsúd rozhodovali o úprave práv a povinností k maloletej „na čas do rozvodu“.\nVo vzťahu k určeniu výživného predseda krajského súdu uviedol, že bolo potrebné\nurčiť sumu výživného za obdobie od 31. októbra 2013 do právoplatnosti rozvodu\nmanželstva, t. j. 3. júla 2018, a teda je „bezpredmetné, či už otec na základe rozsudku súdu\nprvej inštancie uhrádzal výživné vo výške 200, -Eur mesačne, nakoľko odvolací súd určoval\nvýlučne výživné za obdobie od 31.10.2013 do 3.7.2018 a ak aj otec v rámci vykonávacieho\nkonania riadne preukáže, že v uvedenom období platil výživne od doručenia rozsudku súdu\nprvej inštancie... táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zmenu rozsudku...\nInak povedané... odvolací súd nemôže určiť takpovediac nulové výživné...“.\n12. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti listom z 20. mája 2020 upovedomil\nzúčastnenú osobu v konaní pred ústavným súdom matku maloletej s tým, že má právo\nvyjadriť sa k nej v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. Zúčastnená osoba sa\nk ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\n13. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 19. júna 2020\noznámil, že „nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k vyjadreniu predsedu Krajského súdu\nv Bratislave“.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\n\n7\n\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety\nústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n15. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n16. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) v rozhodnutí,\nktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich\nrodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu\nmaloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho\nmajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej\nstarostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o sume výživného.\n19. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,\nmôžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa\nnedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,\nnajmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.\n20. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) s konaním\no rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým\ndeťom na čas po rozvode.\n\n8\n\n21. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas\nkonania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť\n(ďalej len „procesné podmienky“).\nPodľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n22. Ťažiskom ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, ktorým bolo konanie o úprave práv a povinností k maloletej\nzastavené z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželov.\n23. Hoci sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou rozsudok krajského súdu ako\ncelok, teda všetky jeho výroky, argumentácia uplatnená v ústavnej sťažnosti smeruje takmer\nvýlučne proti výroku, ktorým krajský súd zastavil konanie vo vzťahu k úprave práv\na povinností k maloletej (III. výrok napadnutého rozsudku), a preto ústavný súd zameral\nsvoj prieskum napadnutého rozsudku s dôrazom na argumentáciu sťažovateľa, ako aj\nna predchádzajúci nález ústavného súdu práve na túto časť rozhodnutia krajského súdu.\n24. Na začiatok ústavný súd zdôrazňuje a tiež prisvedčuje argumentácii sťažovateľa,\nže konanie na súde prvej inštancie bolo vedené vo veci úpravy práv a povinností k maloletej\na že výrok, ktorým bol upravený styk otca s maloletou, nebol ohraničený rozvodom\nmanželov.\nKrajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n„... že v tomto štádiu konania nemôže preskúmavať, tak odvolanie, ako ani dôvody, ktoré\nviedli súd prvej inštancie k určeniu predmetnej úpravy styku otca s maloletou. Inak\npovedané konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode\ntakpovediac predbehlo konanie o úpravu práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu,\ns odôvodnením, že správoplatnením výroku o rozvode manželstva, t. j. dňom 3.7.2018 už\n\n9\n\nmusí platiť iba úprava styku otca s maloletou po rozvode, nakoľko na čas do rozvodu táto\núprava styku už nie je možná, ani reálna. Inak povedané, právoplatnosťou výroku o rozvode\nmanželstva odpadol predmet konania a to úprava styku otca s maloletou na čas do rozvodu,\na preto odvolaciemu súdu absentuje podmienka konania, t. j. v tomto prípade nemožnosť\nkonania o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu. Na základe uvedeného odvolací\nsúd s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku uvedenú\nprocesnú situáciu vyhodnotil tak, že absentuje procesná podmienka konania, a preto bolo\npotrebné v tomto prípade zrušiť výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ohľadom úpravy práv\na povinností k maloletej na čas rozvodu, a toto konanie v tejto časti zastaviť.“\n25. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n26. V súvislosti s konaním krajského súdu ústavný súd poukazuje na čl. 8 dohovoru,\npodľa ktorého súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady\npre urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane donútenia, ak môže\ntakéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a je primerané.\nZároveň je potrebné, aby súdy dbali za každých okolností na to, že záujem\nmaloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich\nsa detí.\nZáujem maloletého dieťaťa spravidla bez pochybností vyžaduje, aby sa na jeho\nvýchove podieľal nielen jeden z rodičov, a to ten, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej\nstarostlivosti, pretože jeho výchovné predpoklady majú zahrnovať aj to, aby uznal rolu\n\n10\n\na dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého (rozhodnutie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 1206/09 z 23. februára 2010).\n27. Ústavný súd konštatuje, že základná premisa teraz prejednávanej ústavnej\nsťažnosti je totožná s tou, ktorú sťažovateľ uplatnil v ústavnej sťažnosti proti\npotvrdzujúcemu rozhodnutiu krajského súdu (potvrdené zastavenie výkonu rozhodnutia\nz dôvodu nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode). Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd nepovažuje za účelné znovu opakovať východiská, na základe ktorých dospel\nk záverom uvedeným v náleze (II. ÚS 271/2019, pozn.), a zároveň konštatuje, že tieto sú\nplne aplikovateľné aj na teraz prejednávanú ústavnú sťažnosť.\n28. Ústavný súd opakovane uvádza, že najlepší záujem maloletého je prvoradý\nv každom štádiu konania a stojí nad všetkým ostatným bez ohľadu na procesné štádium\nkonania.\nJe možné prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že v čase po rozvode manželstva má\nplatiť úprava rodičovských práv, ako bolo dohodnuté či rozhodnuté v rámci konania\no rozvod manželstva. Nie je však možné súhlasiť s konkrétnym rozhodnutím v danom\nprípade, keďže krajskému súdu boli pri rozhodovaní známe okolnosti, za ktorých prebehlo\nkonanie o rozvod manželstva (odvolanie proti výroku o úprave práv a povinností), ako aj\nokolnosti viažuce sa k účastníkom konania, najmä otázky ich vyhroteného konfliktu a tiež\nzávery znaleckých posudkov, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, Okresnej prokuratúry\nBratislava II a komisára pre deti. Nemalú úlohu zohráva tiež skutočnosť dlhodobého\npretrhnutia kontaktu otca a dcéry.\nKonanie o rozvod manželstva je v zmysle § 24 zákona o rodine obligatórne spojené\naj s konaním o úprave práv a povinností k maloletým na čas po rozvode, avšak len od času,\nktorý nastane po právoplatnosti výroku o rozvode. Zároveň ale platí, že podľa § 36 ods. 1\ndruhej vety zákona o rodine ak sa rodičia na úprave práv a povinností nedohodnú, konajúci\nsúd môže upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu. Cieľom takejto\nkoncepcie úpravy rodičovských práv a povinností je bezpochyby sledovanie najlepšieho\nzáujmu maloletých, resp. aby v prípade sporov medzi rodičmi boli práva a povinnosti detí\nobjektívne chránené po celý čas konania (pred i po rozvode), a nie aby sa dieťa v určitom\n\n11\n\nštádiu konania (ktoré síce pozostáva z čiastkových konaní) ocitlo v „právnom vákuu“, ako\nto uviedol okresný súd.\n29.\n\nÚprava\n\nobsiahnutá\n\nv\n\nrozsudku\n\nporučenského\n\nsúdu\n\nstratí\n\núčinnosť\n\nprávoplatnosťou výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas\npo rozvode. Zánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku\no rozvode manželstva, keďže výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave výkonu\nrodičovských práv a povinností na čas po rozvode majú samostatný skutkový základ,\nv opravnom konaní sa preskúmavajú samostatne, takže nemožno vyvodiť, že by museli\nnadobudnúť právoplatnosť súčasne (R 40/1965).\n30. V teraz prejednávanom prípade nastala situácia, že výrok o rozvode manželov\nnadobudol právoplatnosť a obaja rodičia sa zároveň proti výroku o úprave práv a povinností\nk maloletej odvolali, teda tento výrok nie je právoplatný, resp. v čase rozhodovania\nkrajského súdu o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o úprave práv\na povinností nebol právoplatný.\nVzhľadom na všetky okolnosti a špecifiká prípadu, riadiac sa ochranou najlepšieho\nzáujmu maloletej (bez ohľadu na zložitosť veci), mal krajský súd vychádzať z predpokladu,\nže vzťahy medzi rodičmi maloletej sú rozvrátené v takej miere, že dohoda o úprave práv\na povinností (do rozhodnutia o odvolaní proti výroku o úprave práv a povinností) medzi\nnimi nie je reálna a na druhej strane potreba znovunadviazania vzťahu medzi otcom\na dcérou je podľa odborných vyjadrení prednesených v konaní vysoko žiaduca.\n31. Ústavný súd konštatuje, že výklad krajského súdu o tom, že existujú okolnosti\n(právoplatnosť výroku o rozvode manželstva) odôvodňujúce zastavenie konania (§ 161\nods. 1 a 2 CSP) o odvolaní proti rozsudku okresného súdu o úprave práv a povinností, nie je\nústavne akceptovateľný najmä s prihliadnutím na záujmy maloletej.\n32. Všeobecný súd by mal preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nrozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli\n\n12\n\npre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade\naj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve súd\nmá poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09, III. ÚS 678/2016).\n33. Krajský súd pri svojom rozhodovaní v prvom rade nerešpektoval najlepší záujem\nmaloletej, keď zastavil konanie o odvolaní proti rozsudku o úprave práv a povinností\nbez toho, aby sa presvedčil, akým spôsobom je najlepší záujem maloletej zabezpečený, či sa\nsám pokúsil záujmy maloletej chrániť. V dôsledku tohto konania napadnutým rozsudkom\nporušil označené práva sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu bol odvolací súd povinný\ndôsledne preskúmať všetky skutočnosti (berúc ohľad aj na čas, po ktorý sťažovateľ nemohol\nvykonávať svoje rodičovské práva, ako aj intenzitu narušenia vzájomných vzťahov\nzainteresovaných) a až na tom základe vyvodiť svoj právny názor a odôvodniť ho.\nOdôvodnenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu o zastavení odvolacieho\nkonania v časti smerujúcej proti úprave práv a povinností k maloletej je vzhľadom na obsah\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z ústavného hľadiska neakceptovateľné.\n34. Ako addendum ústavný súd uvádza, že už viackrát mal možnosť vyjadriť sa\nk spôsobu hľadania a výkladu práva v konkrétnych právnych veciach.\nÚstavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol, že pri výklade a aplikácii\nustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich\ndoslovného znenia. Konajúci súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho\ntextu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v\ntakýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu\nprávnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo\nnezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií\n\n13\n\ninterpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a s účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\ne ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.\nV inom náleze sp. zn. I. ÚS 243/07 (v ktorom nešlo o výklad zákona, ale zmluvy)\nústavný súd uzavrel, že všeobecný súd musí prihliadať na vzájomné vzťahy jednotlivých\ndo úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom\nna špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je\nzároveň prístupom modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický\npohľad na právo pohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú\nodpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia\n(II. ÚS 49/2018).\n35. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n36. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n37. Podľa Civilného mimosporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú veci\nustanovené v tomto zákone (pozri § 1 CMP). Vzájomný vzťah medzi Civilným\nmimosporovým poriadkom a Civilným sporovým poriadkom je vymedzený v § 2 ods. 1\nCMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú\nsplnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\nDôvodom na zmenu rozhodnutia môže byť nedostatočné zistenie skutkového stavu\nveci alebo nesprávne právne posúdenie, rovnako aj kombinácie oboch dôvodov\n\n14\n\n(ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,\nJ., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,\n1298 s.).\n38. Úlohou krajského súdu preto bude po úplnom zistení skutkových okolností (teda\nči s ohľadom na časový odstup sú nejakým spôsobom upravené práva a povinnosti\nk maloletej) opätovne rozhodnúť v rámci odvolacieho konania, majúc na zreteli\npredovšetkým najlepší záujem maloletej.\n39. Argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa určenia výživného ústavný súd vyhodnotil\nako nedôvodnú. Určenie sumy výživného a jej odôvodnenie, berúc do úvahy vyjadrenie\npredsedu krajského súdu, nepovažuje ústavný súd za také, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť\ndo práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNavyše, sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti ani nežiadal vyslovenie porušenia\nniektorého z „majetkových“ práv.\nV.\nFinančné zadosťučinenie\n40. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n41. Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 25 000 € z dôvodov\nuvedených vo svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd však finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nepriznal, pričom vychádzal z toho, že okrem vyslovenia porušenia\noznačených práv sťažovateľa sa v konaní náprava dosiahne najmä zrušením napadnutého\nrozsudku krajského súdu a vrátením veci na ďalšie konanie (bod 4 výroku nálezu). Ústavný\nsúd v prípade rozhodovania o finančnom zadosťučinení kládol dôraz na procesné špecifiká\nprejednávanej veci, zložitosť veci, ale aj na postoje účastníkov konania.\n\n15\n\nVI.\nNáhrada trov konania\n42. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania, ktoré vyčíslil celkovou sumou 417,48 €.\n43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n44. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu trov konania\npodľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej\nodmeny za dva úkony právnych služieb (dva úkony v roku 2020 – prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) a režijného paušálu k dvom úkonom podľa § 16\nods. 3 vyhlášky. Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (2 × 177 €)\nspolu s režijným paušálom (2 × 10,62 €) zvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty\n(2 × 37,52 €) predstavuje sumu trov konania 450,28 € (výrok 3 nálezu).\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-záujem dieťaťa", "rodičovské práva, rodina", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie-zastavenie", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoP/167/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:352a766c-7d69-4bae-8f93-14a0b78c8530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 271/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 271/2019 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1"}, {"guid": "ussr:b9a92589-6ecd-4a28-a295-3b1a95ca7a15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 49/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 49/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1"}, {"guid": "ussr:ee2f776f-6d5b-4d0f-94e4-aeb4a7975099", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.678.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 678/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 678/2016 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.678.2016.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "1a372d54-a0f1-4032-9053-7f902fda8d79:102d5a4f-2459-464d-b076-57aed2ad2742", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1218205920.2", "spisova_znacka": "21CoE/103/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/103/2019 z 13. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1218205920.2"}], "citovane_v": [{"guid": "08703850-87c3-4a24-8936-2b29e52b254e:6ab4409f-bc80-4123-a940-b19fbdcd6597", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2625202903.1", "spisova_znacka": "12CoP/106/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/106/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2625202903.1"}, {"guid": "23154744-bb94-40d2-b937-3236764aaf9a:3a1c171c-4699-472a-8359-4d9fdcb108ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1415210207.3", "spisova_znacka": "20CoP/171/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/171/2019 z 13. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1415210207.3"}, {"guid": "23154744-bb94-40d2-b937-3236764aaf9a:8dda99e0-3946-4115-a9ea-cc07772833b2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1415210207.3", "spisova_znacka": "20CoP/171/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/171/2019 z 13. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1415210207.3"}]}