{"guid": "ussr:54a21b7d-13ae-4da9-91b6-4cdb1f411c69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.184.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 184/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.184.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/54a21b7d-13ae-4da9-91b6-4cdb1f411c69", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.184.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.184.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.184.2020.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 184/2020-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou,\n\nRužová dolina 10, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 42/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 42/2013\nporušené boli.\n\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 346,26 € (slovom\n\ntristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Balalovej, Ružová\ndolina 10, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Bratislava,\n1. oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ“) pod ČVS: PPZ-1/BOK-B1-2009 (ďalej\nlen „postup vyšetrovateľa Policajného zboru“) a postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 42/2013 (ďalej len „napadnuté\nkonanie okresného súdu“).\n2. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 184/2020 z 28. apríla 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva\n\n2\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní, a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 16. júla 2002\nna Krajskom úrade vyšetrovania v Bratislave trestné oznámenie vo veci podvodu\nspáchaného „An\n\nKo\n\nAl\n\n, pozn.) a\n\nAn\n\n“ (správne má byť Ko\n\nPa\n\n(spolu ďalej len „obvinení“). Trestné\n\nstíhanie bolo pôvodne vedené pod ČVS: KÚV-86/OVEK-2002. Sťažovateľ uviedol, že\nvyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol proti obvineným obvinenie z trestného činu\npodvodu v roku 2008. Z uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: PPZ-29/BOKB1-2009 z 10. marca 2011 (bod 13) vyplýva, že obvinení spôsobili sťažovateľovi ako\npoškodenému škodu vo výške 82 331,35 € (2 480 314,20 Sk), z ktorej následne\nvrátila 17 260,83 € (520 000 Sk), čím sa celková výška škody ustálila na sume\n65 070,52 €, na ktoré si voči obvineným v trestnom konaní uplatnil nárok.\n4. Sťažovateľ namieta, že orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj konajúcim\nsúdom mu bolo zmarené vykonanie významných práv, a to najmä práva robiť návrhy\nna vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy a vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom, právo byť písomne informovaný o svojich právach, právo byť\no nich poučený a mať plnú možnosť ich uplatniť podľa § 49 Trestného poriadku. Sťažovateľ\nďalej namieta zmarenie práva na zaistenie nároku na náhradu škody podľa § 50 ods. 1\nTrestného poriadku tým, že orgány činné v trestnom konaní nezaistili majetok obvinených,\nktorý v čase ich zadržania bol vysoký, a v súčasnej dobe už nemajú žiadny majetok.\nSťažovateľ zároveň uvádza, že orgány činné v trestnom konaní mu neposielali všetky\nlistiny, tak ako to ukladá Trestný poriadok, napriek tomu, že sťažovateľ uviedol svoj\ntelefonický kontakt, ako aj korešpondenčnú adresu. Sťažovateľovi nebolo doručené\nuznesenie o začatí trestného stíhania, obžaloba a podobne.\n5. Ťažisková námietka sťažovateľa spočíva v porušení ním označených práv,\nku ktorému došlo nekonaním orgánov činných v trestnom konaní plynule, bez prieťahov\na v zmysle zákona. Sťažovateľ má vedomosť o vykonaní nasledujúcich procesných úkonov:\n\n3\n\n- 16. júla 2002 ‒ vyšetrovateľom Policajného zboru vznesené obvinenie\nKo\n\nAn\n\na\n\n,\n\n- 8. februára 2011 ‒ sťažovateľovi zaslané vyrozumenie o preštudovaní\nvyšetrovacieho spisu,\n- 10. marca 2011 ‒ uznesenie v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-29/BOK-B12009 o prerušení trestného konania pre neprítomnosť obvineného Ko\nAn\n\n,\n- 30. mája 2013 ‒ prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská\n\nprokuratúra“) podaná na okresnom súde obžaloba na\n\n.\n\n6. Sťažovateľ uvádza, že od vznesenia obvinenia vyšetrovateľom Policajného zboru\nuznesením ČVS: KUV-86/OVEK 2002 zo 16. júla 2002 do ukončenia vyšetrovania v roku\n2011 uplynulo 9 rokov. Podanie obžaloby na okresnom súde trvalo krajskej prokuratúre\n2 roky. Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní nevykonal žiadny\núkon smerujúci k odsúdeniu obžalovaného\n\na k náhrade škody sťažovateľovi\n\nvo výške 65 070,52 €, ktorá sa s odstupom takého dlhého času javí ako nevymožiteľná\npohľadávka, keďže obžalovaný mal viac ako 17 rokov na to, aby sa zbavil akéhokoľvek\nmajetku.\n7. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, sťažovateľ uvádza, že poškodený\nv trestnom konaní, ktoré dospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, disponuje\nmožnosťou domáhať sa vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V tejto súvislosti ďalej uvádza, že\n«V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uplatnenie\nnároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba považovať\nza začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Akonáhle\npoškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si\nnáhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto konanie\na rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu\nk poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd [ďalej len „dohovor“ (napr. I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06)].»\n\n4\n\n8. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nveci na ďalšie konanie nálezom vyslovil:\n„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,\n812 72 Bratislava, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej\nkriminalite, odbor Bratislava, 1. oddelenie vyšetrovania, Pribinova 2,812 72 Bratislava pod\nČVS: PPZ-29/BOK-B1-2009 (predtým ČVS: KÚV-86/OVEK-2002) porušené bolo.\nII. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4T 42/2013 porušené bolo.\nIII. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n4T 42/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\nIV.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n20.000.-€ /dvadsaťtisíc eur/, ktoré je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný\npolicajný zbor v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, Osvetová 4, 827 49 Bratislava je\npovinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nV.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000.-\n\n€ /desaťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nVI. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný policajný zbor v Bratislave II\nodbor kriminálnej polície, Osvetová 4, 827 49 Bratislava je povinné zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ÚS SR do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nVII. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia v konaní pred ÚS SR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n\n5\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n9. Na základe výzvy ústavného súdu na zaujatie stanoviska k ústavnej sťažnosti\npredseda okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. 1 SprV 127/2020 z 12. júna 2020\nuviedol, že je toho názoru, že „súd vo veci, aj vzhľadom na veľký počet poškodených\ntrestným činom, konal priebežne a rozhodol v primeranej lehote, pričom ku dňu 27.11.2019\nje predmetné konanie právoplatne skončené odsudzujúcim rozsudkom sp. zn. 4T/42/2013\nzo dňa 27.11.2019, v zmysle ktorého boli poškodení trestným činom, vrátane sťažovateľa,\nodkázaní s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces“.\nPredseda okresného súdu konečné rozhodnutie ponechal na zváženie ústavnému\nsúdu a v prípade konštatovania porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov požiadal, aby ústavný súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného\nzadosťučinenia a sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal.\n10. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko z 25. júna 2020 prostredníctvom\nsvojej právnej zástupkyne aj sťažovateľ, ktorý v ňom uviedol, že síce okresný súd\n27. novembra 2019 meritórne rozhodol, ale poškodených trestným činom odkázal\ns uplatneným nárokom na náhradu škody na civilnoprávne konanie. Ďalej sťažovateľ\npoukázal najmä na to, že jemu ako poškodenému v napadnutom konaní neboli doručované\npísomnosti, predvolania na pojednávania a nebol mu doručený ani rozsudok okresného\nsúdu. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s tým, že napriek roky trvajúcemu konaniu a napriek\ntomu, že má vedomosť o tom, že obžalovaný výšku škody uznal, okresný súd nerozhodol aj\no náhrade škody, ale odkázal sťažovateľa na jej uplatnenie v civilnoprávnom konaní.\nUvedeným postupom okresného súdu sa podľa sťažovateľa zásadne predlžuje konanie\no náhradu škody, keďže sťažovateľ bude musieť podať civilnú žalobu, o ktorej bude musieť\nbyť vykonané dokazovanie a až následne bude vydané rozhodnutie.\n11. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, ako aj predsedu\nokresného súdu z 12. júna 2020, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\n\n6\n\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nObsah súdneho spisu v napadnutom konaní\n12. Z obsahu predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 4 T 42/2013 ústavný súd\nzistil pre posúdenie ústavnej sťažnosti vykonanie týchto relevantných procesných úkonov:\n- 11. júna 2013 – podaná obžaloba krajskej prokuratúry sp. zn. 2 Kv 52/09 z 30. mája\n2013 na obvineného\n\n,\n\n- 27. júna 2013 – stranám konania doručovaná obžaloba a výzva na označenie\ndôkazov,\n- 16. apríla 2014 – hlavné pojednávanie,\n- 5. júna 2014 – hlavné pojednávanie,\n- 1. októbra 2014 – hlavné pojednávanie,\n- 17. decembra 2014 – hlavné pojednávanie,\n- 26. marca 2015 – hlavné pojednávanie,\n- 10. júna 2015 – hlavné pojednávanie nebolo možné vykonať z dôvodu\nhospitalizácie obvineného,\n- 15. októbra 2015 – hlavné pojednávanie,\n- 7. januára 2016 – hlavné pojednávanie,\n- 27. apríla 2016 – hlavné pojednávanie,\n- 22. septembra 2016 – hlavné pojednávanie – odročené z dôvodu ospravedlnenia\nčlena senátu z dôvodu zmeny predsedu senátu,\n- v zmysle dodatku č. 1 k rozvrhu práce na rok 2017 z 12. januára 2017 v súvislosti\ns prerušením výkonu funkcie sudcu JUDr. Jána Jamricha od 2. januára 2017 sa prerozdeľujú\nnevybavené veci z oddelení 4 T a ďalšie,\n- 24. januára 2017 – spis sp. zn. 4 T 42/2013 pridelený sudcovi JUDr. Stanislavovi\nDutkovi,\n\n7\n\n- 17. októbra 2017 – hlavné pojednávanie – odročené pre nekompletnosť spisu\nna 26. február 2018 ‒ 1. marec 2018; Obžalovaný vyhlásil, že po zmene senátu trvá\nna zopakovaní všetkých úkonov trestného konania,\n- 26. februára 2018 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť obhajcu,\n- 27. februára 2018 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť obhajcu\nobvineného (ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov) na 26. jún 2018; Súd vyžiada\nod obhajcu\n\nlekárske potvrdenie o nemožnosti účasti na pojednávaní\n\npod hrozbou poriadkovej pokuty,\n- hlavné pojednávanie nariadené na 26. jún 2018 zrušené pre práceneschopnosť\nsudcu,\n- 11. decembra 2018 – hlavné pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu, že sa\nnepodarilo zabezpečiť prítomnosť členov senátu s tým, že z dôvodu odchodu predsedu\nsenátu do dôchodku bude trestná vec pridelená inému zákonnému sudcovi,\n- v zmysle dodatku č. 2 k rozvrhu práce na rok 2019 z 15. marca 2019 veci sudcu\nJUDr. Stanislava Dutka odňaté s účinnosťou od 18. marca 2019, 21. marca 2019 vec\npridelená senátu 7T,\n- 17. mája 2019 úprava JUDr. Evy Kresl, predsedníčky senátu, na doručenie výziev\npodľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku obžalovanému a obhajcovi, či súhlasia so zmenou\nv zložení senátu,\n- 11. septembra 2019 – hlavné pojednávanie – odročené z dôvodu záujmu\nobžalovaného a obhajcu o dohodu o vine a treste,\n- 22. októbra 2019 – pojednávanie odročené z dôvodu poskytnutia lehoty pre účely\nrokovania o dohode o vine a treste,\n- 27. novembra 2019 – hlavné pojednávanie – súd schválil dohodu o vine a treste\nrozsudkom sp. zn. 4 T 42/2013 z 27. novembra 2019.\nIV.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n8\n\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich\nprípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n17. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už\noznačených práv vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\n\n9\n\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, teda trestného konania vedeného proti\nobžalovanému pre trestný čin podvodu, v ktorom sťažovateľ vystupuje v postavení\npoškodeného, ústavný súd konštatuje, že preskúmavané konanie nie je po právnej stránke\nzložité. Napadnuté konanie však vykazuje istý stupeň skutkovej zložitosti veci daný\nvysokým počtom poškodených trestným činom. Treba však zároveň povedať, že okolnosť\nskutkovej zložitosti veci doterajšiu neprimeranú dobu konania neovplyvnila zásadnejším\nspôsobom, keďže rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny vplyv na plynulosť postupu\nv napadnutom konaní, boli zistené obdobia nečinnosti a neefektívneho postupu okresného\nsúdu popísaného v ďalších bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia.\n19.1 Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba\ntrestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach.\nOtázka zistenia viny osoby (osôb), proti ktorej (ktorým) sa vedie trestné konanie, je\nzásadnou otázkou pre rozhodnutie o nároku uplatnenom poškodeným. V tejto súvislosti\nústavný súd zdôrazňuje, že ak aj je poškodený v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku\nodkázaný so svojím nárokom na náhradu škody alebo jeho časťou na konanie vo veciach\nobčianskoprávnych (čo sa napokon vo vzťahu k sťažovateľovi stalo, pozn.), je pre\nrozhodnutie súdu v tomto občianskoprávnom konaní rozhodnutie o vine rozhodnutím\nzásadného významu s prihliadnutím na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku,\nz obsahu ktorého vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol\nspáchaný trestný čin a kto ho spáchal.\n\n10\n\n20. Pri hodnotení priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho štandardne\nuplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu\nsťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní\nk zbytočným prieťahom.\n21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v jeho postupe\nzistil viacero období nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom\nbránila relevantná, teda zákonná prekážka. Obdobím nečinnosti je poznačená už úvodná\nfáza namietaného konania, a to v úseku od podania obžaloby 11. júna 2013 do uskutočnenia\nprvého termínu pojednávania 16. apríla 2014, v ktorom ústavný súd kvantifikoval\nneodôvodnenú nečinnosť rozsahom približne desiatich mesiacov. Následne súd konal\nplynulo a v pravidelných termínoch uskutočňoval pojednávania až do 27. apríla 2016.\nNapadnuté konanie v období od 27. apríla 2016 do 17. mája 2019, t. j. viac ako tri roky,\nje poznačené obdobiami nečinnosti a predovšetkým neefektívneho postupu okresného súdu.\n22. Na tomto mieste ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nnielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).\n23. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na niektoré momenty namietaného\nkonania, signalizujúce neefektívnosť postupu okresného súdu. Všetky pojednávania\nnariadené v období od 22. septembra 2016 do 11. decembra 2018 boli odročené bez\nprerokovania veci. Pojednávanie nariadené na 22. september 2016 sa neuskutočnilo\nz dôvodu ospravedlnenia člena senátu a bolo odročené na neurčito z dôvodu zmeny\npredsedu senátu. Spis vedený pod sp. zn. 4 T 42/2013 bol následne 24. januára 2017\n\n11\n\npo odchode zákonného sudcu JUDr. Jána Jamricha pridelený zákonnému sudcovi JUDr.\nStanislavovi Dutkovi. Hlavné pojednávanie nariadené na 17. október 2017, teda takmer\ndeväť mesiacov od pridelenia veci novému zákonnému sudcovi, bolo odročené z dôvodu\nnekompletnosti spisu na 26. február 2018 až 1. marca 2018. Pojednávania nariadené\nna 26. a 27. február 2018 boli odročené pre neprítomnosť obhajcu obžalovaného, ktorý sa\nz neúčasti na nich ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, no bez predloženia lekárskeho\npotvrdenia o nemožnosti jeho účasti na nariadených pojednávaniach. Hlavné pojednávanie\nnariadené na 26. jún 2018 bolo zrušené pre práceneschopnosť zákonného sudcu a hlavné\npojednávanie nariadené na 11. december 2018 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa\nnepodarilo zabezpečiť prítomnosť členov senátu, a z dôvodu odchodu predsedu senátu\ndo dôchodku, pre ktorý bude vec pridelená inému zákonnému sudcovi. Z opísaného\npriebehu napadnutého konania je zrejmý nesústredený postup okresného súdu, ktorým došlo\nk zbytočnému narušeniu plynulosti konania. Efektívnosť postupu okresného súdu celkom\nzjavne absentovala pri nariaďovaní, príprave a vedení hlavného pojednávania, keď\npojednávanie nariadené na 22. september 2016, 17. október 2017 a 11. december 2018 bolo\nodročené z dôvodov, ktoré možno pripísať na ťarchu okresného súdu.\n24. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou\nokresného súdu a tiež jeho neefektívnym postupom došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho\nkonania.\n25. Dĺžka trestného súdneho konania pred okresným súdom od podania obžaloby až\ndo jeho právoplatného skončenia tak predstavuje dobu viac ako šiestich rokov, čo je\nz globálneho hľadiska a tiež s prihliadnutím na privilegovaný charakter konania v trestných\nveciach, vyžadujúci si z hľadiska požiadavky plynulosti konania osobitnú starostlivosť,\ndoba ústavnoprávne neakceptovateľná.\n26. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel i o všeobecnú zásadu\nuznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných\nveciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je\ns priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (napr. II. ÚS 32/03,\n\n12\n\nI. ÚS 11/08). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetného trestného činu si\nvyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu\no naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom\nkonaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty\núčastníkov konania vrátane poškodeného.\n27. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nnesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je\nzlučiteľný s jeho základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nPo komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska skutkovej\na právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu, zohľadňujúc\npritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru, že\nv postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto bolo\nporušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n28. Keďže v čase rozhodovania o tejto ústavnej sťažnosti bolo už napadnuté konanie\nprávoplatne skončené rozsudkom sp. zn. 4 T 42/2013 z 27. novembra 2019, právoplatným\n27. novembra 2019, ústavný súd nemohol v okolnostiach danej veci prijať rozhodnutie\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto o návrhu sťažovateľa, aby\nprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto nálezu.\n29. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, v zmysle ktorých mu neboli doručované\npísomností okresného súdu (obžaloba, predvolanie na pojednávanie, rozsudok a pod.),\nnebolo mu umožnené predkladať návrhy na vykonanie dokazovania, vyjadriť sa\nk vykonávaným dôkazom a nebol poučený o svojich právach, ústavný súd uvádza, že\ncitované procesné práva sťažovateľa nie sú súčasťou základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy ani práva na prejednanie záležitosti\n\n13\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušenie iných práv vo vzťahu\nk uvedeným námietkam sťažovateľ nenamietal, preto ústavný súd tieto námietky považoval\nlen za súčasť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, ktorá sama osebe nepredstavuje dôvod\nústavného prieskumu.\nVI.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n31. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n32. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie spolu\nvo výške 30 000 €, ktoré odôvodnil dlhotrvajúcim konaním bez akéhokoľvek výsledku,\nktoré v ňom vyvoláva pocity krivdy, beznádeje, úzkosti a zúfalstva: „Pretrvávajúca\nnečinnosť súdu vážne narušila sťažovateľovu dôveru v zákonné, nestranné a spravodlivé\nrozhodnutie súdu, čo mu v konečnom dôsledku spôsobilo aj zdravotné problémy v dôsledku\nktorých Sociálna poisťovňa sťažovateľovi uznala sťažené uplatnenie a priznala mu\nčiastočný invalidný dôchodok...“ Požadovaná výška zadosťučinenia je podľa názoru\nsťažovateľa „primeraná dĺžke neukončeného trestného konania, dosiaľ viac než 17 rokov,\nvýške spôsobenej škody, i s prihliadnutím na jej nevymožiteľnosť, keďže obžalovaní mali\ndostatok času na zbavenie sa majetku“.\n33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\n\n14\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.\nnapr. IV. ÚS 210/04).\n34. Podľa zásad spravodlivosti prihliadajúc na všetky okolnosti zisteného porušenia\npráv sťažovateľa, najmä skutočnosť, že právna neistota sťažovateľa už bola odstránená\nvydaním právoplatného meritórneho rozhodnutia, ale tiež na zistenú nečinnosť\na neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd považoval\nza odôvodnené sťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € podľa § 133\nods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nVII.\nNáhrada trov konania\n35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n36. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania pred\nústavným súdom.\n37. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade\ntrov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nNáhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového\nzákladu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 (1/100 výpočtového\n\n15\n\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal\nsťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu 346,26 €.\n38. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu\nokresného súdu z 25. júna 2020), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti\nvýznamné pre jeho rozhodnutie.\n39. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie-adhézne", "poškodený", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/42/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:f964afd3-979b-4ad7-ac19-8af8400d1dae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/06 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f964afd3-979b-4ad7-ac19-8af8400d1dae"}, {"guid": "ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/06 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:134b55b4-f51a-4ca7-8110-484de9dea6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.355.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.355.2023.1"}, {"guid": "ussr:2359d6e3-169e-4e6a-8bf8-12a55854abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.627.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 627/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 627/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.627.2022.1"}, {"guid": "ussr:8cce743a-afc8-4629-aa35-a61989024cd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.426.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.426.2020.1"}, {"guid": "ussr:125dc63d-7b52-48b3-82b2-d45ba11eceeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.348.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.348.2020.1"}]}