{"guid": "ussr:2ee671dd-87a1-4193-9276-803c3e78e8d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.188.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2019 z 16. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 188/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.188.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "nazov": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2ee671dd-87a1-4193-9276-803c3e78e8d2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.188.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.188.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.188.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 188/2019-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu\nPetra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Peter Haňdiak, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Sžk 24/2017 z 13. februára 2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 188/2019-19 z 3. júla 2019 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžk 24/2017\nz 13. februára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ako žalobca podal na Krajskom súde\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy\nevidovanú pod sp. zn. 2 S 132/2016, ktorou sa domáhal toho, aby žalovanej obci Jablonové\n(ďalej aj „obec“) zakázal pokračovať v porušovaní práva sťažovateľa na poskytnutie dotácií\nna mzdy a prevádzku na rok 2016 na žiaka a uložil jej povinnosť obnoviť mesačné\nvyplácanie pomernej časti dotácie za apríl až december 2016. O žalobe sťažovateľa\nrozhodol krajský súd v označenom konaní uznesením z 26. októbra 2016 tak, že v časti\nvyhovel, keď uložil obci Jablonové povinnosť zaplatiť sťažovateľovi pomernú časť dotácie\nza obdobie od apríla 2016 do augusta 2016 a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nSťažovateľ nespokojný so zamietavou časťou označeného uznesenia krajského súdu podal\nproti nemu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že\nkasačnú sťažnosť zamietol.\n2\n\n3. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že k porušeniu jeho označených práv došlo z dôvodu\nprílišného formalizmu všeobecných súdov, ktoré vykladajú právne normy bez zreteľa na ich\núčel a význam. Opísal okolnosti vzniku sporu a uvádza, že s účinnosťou od 1. septembra\n2016 došlo k zmene sídla Súkromnej základnej umeleckej školy Jablonové 348 (ďalej len\n„škola“) z obce Jablonové do obce Lozorno, pričom sťažovateľ je jej zriaďovateľ.\nSťažovateľ uvádza, že počas obdobia, keď mala škola sídlo na území obce, jej ako\nzriaďovateľovi obec poskytovala dotáciu na mzdy a prevádzku v súlade s § 6 ods. 12\npísm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 596/2003 Z. z.“). Po podaní žiadosti o zmenu sídla jej obec (v marci 2016) prestala\nposkytovať dotácie a neobnovila jej poskytovanie ani na základe sťažnosti sťažovateľa,\npreto sa so svojou žalobou obrátil na krajský súd. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym záverom\nvo veci konajúcich súdov, že obec po zmene sídla školy už nebola povinná vyplatiť dotácie\ntak, ako sa to domáhal sťažovateľ. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd, ako aj následne\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení poskytli ústavne nesúladný výklad aplikovanej právnej\nnormy obsiahnutej v § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z., čím malo dôjsť\nk porušeniu jeho označených práv. Tvrdí, že zákonná podmienka v označenom ustanovení\n§ 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. „sú zriadené na území obce“ sa má skúmať\na je rozhodujúca pri podávaní žiadosti o dotácie k dátumu 15. septembra príslušného\nkalendárneho roka, teda nemusí byť splnená po celý kalendárny rok. Vychádzajúc zo svojej\nargumentácie, sťažovateľ dospel k presvedčeniu, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu jeho označených práv.\n4. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nrozhodol nálezom, ktorým vysloví:\n„1. Základné právo sťažovateľa,\nbytom:\n\n,\n\n, trvale\n\n, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR,\n\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo\npokojne užívať majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, základné právo podnikať a vykonávať inú zárobkovú\n3\n\nčinnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základné právo na ochranu pred diskrimináciou\npodľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, právo na všeobecný zákaz diskriminácie podľa čl. 1 ods. 2\nDodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nporušené boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Sžk 24/2017 zo dňa 13. 02. 2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v sume 415,51 eur (t. j. za 2 úkony právnej služby r. 2019, 2x režijný paušál\nr. 2019 + DPH) na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\n5. Následne ústavný súd 26. júla 2019 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti. Zároveň ústavný súd toho istého dňa upovedomil zúčastnenú osobu\nobec o práve vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti.\n6. Vyjadrenie najvyššieho súdu spolu s dotknutým súdnym spisom bolo ústavnému\nsúdu doručené 14. októbra 2019. Podpredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení\nvyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci. Zároveň k veci vo\nsvojom vyjadrení v podstatnom uviedla:\n„... odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočne podrobné a dôvody, ktoré\nnajvyšší súd viedli k potvrdeniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave boli objasnené\nsťažovateľovi v stručnej a jasnej forme prostredníctvom odôvodnenia napadnutého\nuznesenia.\nPre úplnosť Najvyšší súd SR uvádza, že po preskúmaní veci sa stotožnil s právnym\nnázorom Krajského súdu v Bratislave, že po prenesení sídla Základnej umeleckej školy\nz obce Jablonové k 01. 09. 2016 žalovaný už nemá zákonnú povinnosť poskytovať\nsťažovateľovi predmetné dotácie.\n4\n\nAko vyplynulo z ust. § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení citovaného\nVZN č. 1/2016 obce Jabloňové právny nárok na poskytovanie dotácie na prevádzku a mzdy\nmá zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy voči žalovanému len za predpokladu,\nže požiadal o dotáciu a má sídlo na jej území.\nAk ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy a so súhlasom obce, kam má byť škola\npresídlená, rozhodlo o zmene sídla sietí škôl a školských zariadení, spočívajúcej v zmene\nsídla súkromnej základnej umeleckej školy, zaniká právny vzťah medzi školou\na financujúcou obcou, na území ktorej mala škola sídlo pred zmenou...\nObec je pri financovaní súkromnej základnej umeleckej školy povinná postupovať\npodľa zákona, a teda v prípade zmeny sídla školy z územia financujúcej obce zanikol právny\nnárok na poskytovanie dotácie tejto školy. Z uvedeného teda vyplýva záver, že sťažovateľ\nako zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy samozrejme mal právo požiadať\nministerstvo po získaní súhlasu novej obce o presídlenie školy aj v priebehu kalendárneho\nroka, ale s dôsledkom, že momentom zmeny sídla zanikol jej právny nárok na poskytovanie\ndotácie.\nTakýto právny záver vyplynul aj zo stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu\na športu SR, sekcie regionálneho školstva zo dňa 21. 10. 2016, adresovaného Obecnému\núradu Jabloňové, v ktorom je konštatované, že po zmene sídla neštátnej základnej umeleckej\nškoly obec už nie je povinná poskytnúť zriaďovateľovi neštátnej základnej umeleckej školy\nfinančné prostriedky.\nSťažovateľ namietal, že v danom prípade ust. § 6 ods. 12 písm. g) zákona č. 596/2003\nZ. z. stanovuje, že dotácia je poskytovaná na celý kalendárny rok. Kasačný súd uvádza, že\ntúto námietku nepovažuje za dôvodnú. Z predmetného ustanovenia nesporne vyplýva, že\nfinančné prostriedky sú poskytované na základe žiadosti zriaďovateľa súkromnej základnej\numeleckej školy v sídle obce. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je dostatočne\nzrejmé, že zákon poskytnutie predmetnej dotácie viaže na dve podmienky, ktoré podľa\nnázoru kasačného súdu musia byť splnené kumulatívne. Prvou podmienkou je žiadosť\nzriaďovateľa súkromnej základnej umeleckej školy, a teda tým viazanosť týchto prostriedkov\nna tento subjekt a druhou podmienkou je sídlo súkromnej základnej umeleckej školy.\nVzhľadom ku skutočnosti, že sťažovateľ k 01. 09. 2016 zmenil sídlo svojej súkromnej\nškoly, nebola naplnená druhá podmienka citovaného ustanovenia.\n5\n\nKasačný súd súhlasil s názorom sťažovateľa, že predmetné finančné prostriedky boli\nvyčlenené pre neho, a teda mu patria. Finančné prostriedky boli poskytnuté obci Jablonové\nna základe zriaďovateľom splnených zákonom stanovených podmienok z predchádzajúceho\nkalendárneho roka, avšak ich vyplatenie je viazané na skutočnosť, že predmetná základná\numelecká škola bude mať svoje sídlo v obci, ktorá jej tieto finančné prostriedky bude\nvyplácať.\nOtázkou zostáva skutočnosť, že predmetné finančné prostriedky, ktoré obec\nJablonové po zmene sídla nevyplatila sťažovateľovi, jej nepatria a tieto by teda následne\nmali byť prefinancované obci (resp. vrátené ministerstvu školstva), do ktorej presídlila\nsúkromná základná umelecká škola, ktorá ich následne vyplatí sťažovateľovi, nakoľko ide\no finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu a vyčlenené tejto inštitúcii, a teda\nsú účelovo viazané.\nPo preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že námietky\nsťažovateľa, uvedené v kasačnej sťažnosti, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\npreskúmavaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, a preto kasačnú sťažnosť podľa\nvyššie citovaného ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.“\n7. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 25. októbra 2019\nvyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň zotrval na dôvodnosti\npodanej sťažnosti. V podstatnom uviedol:\n„Je nepochybné, že na financovaní škôl a školských zariadení v Slovenskej republike\nje verejný záujem. Tento verejný záujem sa odzrkadľuje v ustanovení § 15 ods. 3 zákona\nč. 596/2003 Z. z., ktoré garantuje právo na zabezpečenie financovania všetkým školám\na školským zariadeniam, a to od momentu ich zaradenia do siete škôl a školských zariadení\npo celú dobu ich zaradenia do siete. V prípade súkromných základných umeleckých škôl sa\ntoto právo realizuje prostredníctvom zriaďovateľa, ktorému je poskytovaná dotácia na mzdy\na prevádzku zo strany obce podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z.\nVýklad ustanovenia § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý ponúkol\nNajvyšší súd SR, je však v príkrom rozpore so zákonom garantovaným právom súkromnej\nzákladnej umeleckej školy na zabezpečenie financovania. Sťažovateľ je presvedčený, že\npodmienka zriadenia súkromnej základnej umeleckej školy na území obce sa skúma a má\n6\n\nprávnu relevanciu len k dátumu 15. 09. príslušného kalendárneho roka a obec, ktorá sa\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi stala nositeľom povinnosti poskytovať\nzriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy dotáciu, zostáva nositeľom tejto\npovinnosti po celý kalendárny rok. Povinnosť obce poskytovať zriaďovateľovi dotáciu nie je\ndaná iba v medziach jej katastrálneho územia a nezaniká z dôvodu, že v priebehu\nkalendárneho roka dôjde k zmene sídla školy. Takýto výklad Najvyššieho súdu SR\npripravuje školu o financovanie, na ktoré má zo zákona nárok.\nJe to vlastný záujem resp. cieľ ktorý vedome alebo podvedome určuje resp.\novplyvňuje príp. motivuje človeka k určitému správaniu sa. Z tohto pohľadu je možné\nvnímať i správanie sa obce (reprezentovanej konkrétnymi fyzickými osobami) ktorá zrejme\npod vidinou vlastného majetkového prospechu neústavným výkladom zákona sleduje\ndosiahnutie, naplnenie vlastného (súkromného) cieľa - obohatenia sa z finančných zdrojov\nurčených inak na realizáciu verejného záujmu. Nie je možné sa stotožniť s výkladom zákona\nprezentovaným Najvyšším súdom SR nakoľko ten obec v jej, podľa nášho názoru,\nneústavnom konaní podporuje, ignoruje rešpektovanie práv a povinnosti obce vyplývajúce\nz jej povinností vo vzťahu k zabezpečovaniu verejného záujmu ako i tretím osobám reálne\nzabezpečujúcim verejný záujem.“\n8. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že zúčastnená osoba sa v lehote určenej ústavným\nsúdom a ani následne až do rozhodnutia o tejto sťažnosti nevyjadrila.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj\ns obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nIII.\nRelevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva...\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n8\n\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n13. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n14. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,\na preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný\n(arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní\nobsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n15. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov\nje najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\n9\n\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd [čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy\n(napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01)].\n17. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy).\n18. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis\nmutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n19. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku\nktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd\nmusí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom\nkonaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n20. Spôsob výkladu právnej normy v konkrétnom prípade je ústavne súladný vtedy,\nak ani jeho zovšeobecnenie do podoby všeobecne uplatňovaného pravidla (ktoré by bolo\nsúčasťou všeobecne formulovanej právnej normy) a následné uplatňovanie by neviedlo\nv iných situáciách, resp. okolnostiach k porušeniu základných práv. Uplatňovanie tohto\n10\n\nprincípu pri posudzovaní ústavnosti výkladu právnej normy zabezpečuje, aby ústavný súd\nako ústavne súladný „neschválil“ spôsob výkladu právnej normy, použitie ktorého by\nv iných okolnostiach viedlo k porušeniu základných práv (m. m. I. ÚS 236/06, známe tiež\nako Schumannova veta).\n21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho\nnemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\n22. Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky\nSlovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti\nustanoví zákon (čl. 64a ústavy).\nObec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených\nzákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými\nprostriedkami (čl. 65 ods. 1 ústavy).\nObec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných\npríjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce\na ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno\ndomáhať len v medziach zákona (čl. 65 ods. 2 ústavy).\nPodľa čl. 67 ods. 2 ústavy povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy\nmožno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej\nzmluvy podľa čl. 7 ods. 5.\nPodľa čl. 67 ods. 3 ústavy štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho\núzemného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.\n23. Podľa § 2 v spojení s § 1 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu\ndane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o alokácii výnosu dane z príjmu“), výnos dane\nz príjmov fyzických osôb (s výnimkou dane, ktorá sa vyberá zrážkou) v príslušnom\nrozpočtovom roku je príjmom rozpočtov obcí vo výške 70 %, ak § 7c neustanovuje inak.\n11\n\n24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností\nz orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o prechode kompetencií“) obec a samosprávny kraj zabezpečujú plnenie\nsvojich úloh (§ 2 a § 3) z vlastných rozpočtov. Na prenesený výkon štátnej správy sa im\nposkytujú prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona [s odkazom na zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Zb. o rozpočtových pravidlách, ktorý bol\nnahradený (a zrušený § 38) zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej\nsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom\nč. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rozpočtových\npravidlách územnej samosprávy“)].\nPodľa § 2 písm. g) zákona o prechode kompetencií na obce prechádzajú pôsobnosti\nna úseku školstva:\n1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení obcou...\n9. prideľovanie finančných prostriedkov súkromným školám, cirkevným školám,\nsúkromným školským zariadeniam a cirkevným školským zariadeniam podľa osobitného\npredpisu a vykonávanie kontroly s týmito finančnými prostriedkami.\n25. Podľa § 1 ods. 1 druhej vety zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o obecnom zriadení“)\nobec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne\nhospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.\nPodľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení (nadpis samospráva obce, pozn.) ak\nzákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti\nštátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce (rovnakú prezumpciu\nustanovuje § 4 ods. 2 zákona o prechode kompetencií).\nPodľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktorý upravuje vzťah štátu a obce, na\nobec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto\nspôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci\npotrebné finančné a iné materiálne prostriedky.\n12\n\nO financovaní obce pojednáva § 7 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, z ktorého\nvyplýva, že obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácii zo\nštátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.\nNa plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát\nzáujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu (§ 7 ods. 3 prvá veta zákona o obecnom\nzriadení).\nObci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno\nposkytnúť štátnu dotáciu (§ 7 ods. 4 zákona obecnom zriadení).\n26. Podľa § 1 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa na\nobce ako súčasti sektora verejnej správy vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov s odchýlkami podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy ako\nlex specialis.\n27. Rozpočet obce a finančné vzťahy k štátu upravuje § 1 zákona o rozpočtových\npravidlách územnej samosprávy, ktorý rozlišuje finančné vzťahy štátu k rozpočtu obce na:\na) podiely na daniach podľa zákona o alokácii výnosu dane z príjmov,\nb) dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa\nzabezpečujú prostredníctvom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej\npôsobnosti patrí prenesený výkon štátnej správy, a to s poukazom na osobitný predpis zákon\nč. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení\nv znení neskorších predpisov a\nc) ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny\nrok z rozpočtu Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo príslušného správcu\nkapitoly.\n28. Kľúčovým je § 5 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,\npodľa ktorého príjmy rozpočtu obce sú:\na) výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu,\n13\n\nb) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti\nobce a jej rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona,\nc) úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov obce,\nd) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,\ne) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,\nf) podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu – zákon o alokácii\nvýnosu dane z príjmu,\ng) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej\nsprávy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo\nštátnych fondov,\nh) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na\npríslušný rozpočtový rok,\ni) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce na\nrealizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov,\nj) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na\nkonkrétny účel,\nk) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.\n29. Podľa § 5 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa za\nvlastné príjmy rozpočtu obce považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až f).\nZa vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. k), ak tak ustanoví osobitný\npredpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To neplatí\npri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu\nobce podľa odseku 1 písm. g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa\nprostriedky poskytli.\n30. Podľa § 7 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy\nprávnickej osobe neuvedenej v odseku 2 (ktorej zakladateľom nie je obec, pozn.) a fyzickej\nosobe ‒ podnikateľovi, ktorí\n- majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú\nčinnosť na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať\n14\n\ndotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu\nvšeobecne prospešných služieb (definovaných zákonom o neziskových organizáciách,\npozn.), všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov (podľa zákona č. 34/2002\nZ. z. o nadáciách, pozn.), na podporu podnikania a zamestnanosti.\n31. Osobitný zákon č. 596/2003 Z. z. v § 2 ods. 1 vymenúva subjekty verejnej\nsprávy, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve, medzi nimi pod písm. b) obec.\nKonkrétne kompetencie, jednotlivé pôsobnosti obce na úseku školstva upravuje § 6,\nktorý osobitne výslovne ustanovuje, ktoré kompetencie sú preneseným výkonom štátnej\nsprávy [napr. § 6 ods. 1, § 6 ods. 5 a 8 písm. a), c), d)] s príslušným financovaním\nzo štátneho rozpočtu a ktoré sú výkonom samosprávy ‒ výslovne napr. § 6 ods. 2.\nV § 6 ods. 12 písm. b) zákon č. 596/2003 Z. z. zakotvuje pôsobnosť obce, pri ktorej\nvýslovne neuvádza, či ide o výkon štátnej správy alebo samosprávnu pôsobnosť.\nS prihliadnutím na rozlišovanie podľa § 2 písm. g) bodu 1 a 9 zákona o prechode\nkompetencií (medzi štátnou správou v školstve a prideľovaním dotácií obcou, pozn.)\na na nadväzujúcu prezumpciu podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení a § 4 ods. 2\nzákona o prechode kompetencií je v takom prípade na kompetenciu podľa § 6 ods. 12\npísm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. potrebné nazerať ako na výkon samosprávnej pôsobnosti\nobce.\n32. Podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. obec poskytuje na základe\nžiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu –\nzákona o alokácii výnosu dane z príjmov ‒ dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi...\nsúkromnej základnej umeleckej školy...; zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej\nškoly..., ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa,\nposlucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takýchto\numeleckých škôl..., ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo okresný úrad v sídle\nkraja.\n33. Podľa § 7a ods. 1 písm. a) zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných\nškôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\n15\n\no financovaní škôl“) na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam\nna nasledujúci kalendárny rok podľa osobitného predpisu sa zbierajú údaje o počte žiakov\nzákladnej umeleckej školy v individuálnej forme vzdelávania a v skupinovej forme\nvzdelávania od piatich rokov veku do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru\nzačínajúceho školského roka;...\nIII.\nPrávne posúdenie veci\nA. K namietanému porušeniu procesných práv sťažovateľa\n34. Kľúčovou námietkou sťažovateľa bolo tvrdenie, že najvyšší súd poskytol\nv odôvodnení svojho napadnutého uznesenia protiústavný výklad normy, ktorý ho poškodil\na znevýhodnil. V prejednávanej veci bolo podľa názoru sťažovateľa nesporné, že sťažovateľ\nspĺňal zákonné podmienky na pridelenie dotácie podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona\nč. 596/2003 Z. z. a táto bola aj na príslušný kalendárny rok sťažovateľovi poukázaná podľa\nosobitného predpisu obci na poskytnutie sťažovateľovi. Sťažovateľ ako zriaďovateľ\nsúkromnej základnej umeleckej školy (ďalej len „škola“) však požiadal ministerstvo\no zmenu sídla školy s účinnosťou od 1. septembra 2016 (presťahoval sa do inej obce,\npozn.). Na uvedenú okolnosť reagovala obec ako poskytovateľ dotácie tak, že mu prestala\nvyplácať dotácie pridelené podľa osobitného predpisu z dôvodu, že nespĺňa podmienku\nuvedenú v § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. na vyplácanie dotácie, pretože\nnespĺňala podmienku zriadenosti školy na území obce. Najvyšší súd po preskúmaní veci sa\nako kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že po prenesení sídla školy\nobec už nemá zákonnú povinnosť poskytovať sťažovateľovi predmetné dotácie (bod 41\nodôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu), pretože už nemá sídlo na území\nobce, a tým zanikol právny vzťah medzi školou a financujúcou obcou, na území ktorej mala\nškola sídlo pred zmenou (bod 44 a 47 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu).\n16\n\n35. Ako z citovaného základného ústavného rámca, ako aj osobitnej zákonnej úpravy\nčinnosti a postavenia obce (bod 22 až 34 tohto nálezu) vyplýva, je potrebné dôsledne\nrozlišovať medzi výkonom samosprávnej pôsobnosti obce a výkonom štátnej správy obcou,\nčo sa prejavuje aj vo sfére jej nakladania s finančnými prostriedkami.\nPri výkone samosprávy, ktorá je prioritne financovaná z vlastných príjmov obce, a tie\ntvorí aj výnos z podielových daní podľa zákona o alokácii výnosu z dane, možno povinnosti\nobci stanovovať iba zákonom a v súlade s čl. 2 ods. 3 ústavy ju nemožno nútiť konať, čo jej\nzákon neustanovuje. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne\n(čl. 65 ods. 1 ústavy a § 5 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy).\nNaopak, pri výkone štátnej správy je obec viazaná čl. 2 ods. 2 ústavy a môže konať\nvýlučne tak, ako jej zákon ustanoví. Prenesený výkon štátnej správy je financovaný zo\nštátneho rozpočtu, prevažne z rozpočtovej kapitoly toho ministerstva, ktoré zabezpečuje\nsprávu na dotknutom úseku. Poskytovanie dotácii zo štátneho rozpočtu bližšie upravuje § 8a\nzákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto tvoria účtovne príjmy rozpočtu\nobce, nie sú však jej vlastnými príjmami, s ktorými môže voľne nakladať, a musia byť\nvynaložené podľa rozpočtových pravidiel na stanovený účel (§ 5 ods. 1 a 3 posledná veta\nzákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy).\n36. Kľúčové pre posúdenie sťažnostnej námietky sťažovateľa a zvolenie vhodného\nsystematického a účelového výkladu je teda posúdenie povahy požadovanej dotácie, od\nktorej je priamo závislý právny režim finančného toku. Sťažovateľ nenamieta ani\nnepreukazuje, že by požiadal o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu (od Ministerstva\nškolstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa § 6c ods. 1 alebo o pridelenie\nfinančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\npodľa § 6a zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení).\n37. Je teda nesporné, že predmetná dotácia na mzdy a prevádzku školy bola\npožadovaná od obce, poskytovaná obcou a bola uhrádzaná z vlastných príjmov rozpočtu\nobce – z alokovaného výnosu dane z príjmov podľa prvej vety § 6 ods. 12 písm. b) zákona\nč. 596/2003 Z. z.\n17\n\n38. Pri výklade pojmu „sú zriadené na území obce“ je potrebné prihliadnuť na\nprezumpciu o samosprávnej pôsobnosti obce v tejto veci (bližšie pozri bod 31 tohto nálezu)\na pri systematickom výklade použiť aj § 7 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách\núzemnej samosprávy, ktorý umožňuje, ale neukladá obci poskytnúť dotácie aj takej\nprávnickej osobe, ktorej zriaďovateľom nie je obec (resp. fyzickej osobe podnikateľovi)\na ktorá „poskytuje služby obyvateľom obce“ na tam určené účely. Ide však o možnosť obce\nv rámci svojej samosprávnej činnosti podľa svojich priorít v rámci rozvojového programu\nobce a nakladaním s vlastným príjmom uhradiť dotáciu aj po zmene sídla školy mimo jej\núzemného obvodu z dôvodu, že táto škola naďalej zabezpečuje poskytovanie vzdelávacej\naktivity občanom dotknutej obce. Ak v danom prípade obec nepovažovala za svoju prioritu\ntakúto dotáciu poskytnúť, nemožno jej to s poukazom na čl. 67 ods. 2 ústavy vytýkať,\npretože žiaden zákon jej to priamo neukladá a štát môže do činnosti samosprávy zasahovať\nči ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom.\n39. Z ústavnoprávneho hľadiska nejde ani o kolíziu dvoch protichodných ústavou\nchránených záujmov, pretože kým na strane obce existuje ústavou chránený záujem na\nslobodnom výkone samosprávy, na strane zriaďovateľa (bližšie pozri bod 41 a 42 tohto\nnálezu) niet základného práva, ktorého obsahom (súčasťou) by bol nárok na pridelenie\ndotácie a ktoré by požívalo ústavnoprávnu ochranu.\n40. Vzhľadom na to, že najvyšší súd napadnutým uznesením (rovnako ako krajský\nsúd) dospel k rovnakému právnemu záveru a ústavný súd nepovažuje súdmi zvolený výklad\nza nekonformný s ústavou či odporujúci označeným základným právam sťažovateľa, nebolo\nmožné ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vyhovieť.\n\n18\n\nB. K namietanému porušeniu hmotných základných práv sťažovateľa\na namietanému porušeniu zákazu diskriminácie\n41. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného na ochranu vlastníctva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, a to nenaplnením jeho legitímneho\nočakávania, že po splnení zákonných podmienok nadobudne finančné prostriedky z dotácie\nobce na úhradu nákladov na prevádzku školy a mzdy. Zároveň namieta aj diskrimináciu\noproti iným súkromným školám pôsobiacim na území obce po celý rozpočtový rok\nv rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového\nprotokolu.\n42. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kým pre zistenie povinností obce pri\nnakladaní s predmetnými financiami bolo významné, či ide o prostriedky štátu alebo vlastné\nfinancie obce, na úrovni právneho postavenia príjemcu dotácie – zriaďovateľa súkromnej\nškoly to nehrá rolu. Inštitút dotácie (aj obecnej) je neoddeliteľne spojený s účelovým\nvyužitím pridelených prostriedkov. Až po použití finančných prostriedkov pridelených\nformou dotácie na stanovený účel možno zistiť ten subjekt, ktorý bude vlastníkom\nfinančných prostriedkov. V danom prípade ide o prostriedky určené na prevádzku školy\na mzdy jej zamestnancov, vlastníkom peňazí sa tak stane zamestnanec školy vyplatením\nmzdy, dodávateľ energií úhradou za ním poskytnuté plnenia a pod.\n43. Zriaďovateľ školy ako príjemca dotácie teda nie je vlastníkom finančných\nprostriedkov z pridelenej dotácie, ale len ich oprávneným dočasným držiteľom, ktorý je\npovinný ju použiť v rozhodnom období na určený účel. Nemožno teda uvažovať\no legitímnom očakávaní nadobudnutia vlastníctva u sťažovateľa.\n44. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že na dotácie nie je právny nárok. Neuhradenie\ndotácie zo strany obce môže mať „len“ nepriamy, sekundárny dopad na majetkovú sféru\nzriaďovateľa súkromnej školy, ak následne zriaďovateľ vynaloží vlastné prostriedky na\núhradu miezd a nákladov prevádzky neuhradených z dotácie, a to dodatočným navýšením\npríspevku od zriaďovateľa podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona o financovaní škôl. Na tento\n19\n\núčel je ale možné použiť aj iné zdroje financovania súkromnej školy ‒ všetky druhy zdrojov\nuvedených v § 2 ods. 2 zákona o financovaní škôl, preto ide zároveň len o hypotetický,\npotenciálny (a zároveň sekundárny) dopad na majetkovú sféru zriaďovateľa.\n45. Nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím\na majetkovým právom sťažovateľa z uvedených dôvodov vylučuje možnosť vyslovenia\nneústavného zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\nods. 1 dodatkového protokolu, preto aj v tejto časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\n46. Vzhľadom na to, že diskrimináciu na základe iného postavenia možno vysloviť\nlen v súvislosti s porušením iného základného práva, ku ktorému ústavný súd nedospel,\nnemožno vyhovieť ani tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie čl. 12 ods. 2\nústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "arbitrárnosť", "obec-prenesený výkon štátnej správy", "interpretácia právnych noriem", "škola-základná", "financie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "obec-majetok obce", "samospráva-územná", "obec-samosprávna pôsobnosť", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "financie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "legitímne očakávanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "obec-majetok obce", "samospráva-územná", "obec-samosprávna pôsobnosť", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "financie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "legitímne očakávanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "výklad (interpretácia)-právnej normy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}