{"guid": "ussr:933f571a-a0f0-4b64-91f7-cde4d624eaf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.20.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 20/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/2020 z 23. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 20/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.20.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/933f571a-a0f0-4b64-91f7-cde4d624eaf7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.20.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.20.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.20.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 20/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu\n\nsenátu\n\nĽuboša\n\nSzigetiho,\n\nzo sudkyne\n\nJany Laššákovej\n\na zo sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóom,\nŠtúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 S 10/2016 z 31. marca 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 29/2017 z 19. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n25. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 6 S 10/2016 z 31. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 10 Sžk 10 Sžk 29/2017 z 19. júna 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že právna predchodkyňa sťažovateľa si\npred Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku (ďalej len „pozemkový úrad“)\n29. decembra\n\n1992\n\nuplatnila\n\nreštitučný\n\nnárok,\n\no\n\nktorom\n\nrozhodol\n\npozemkový\n\núrad rozhodnutím sp. zn. 116-2/2005-JUDr. Kb z 28. januára 2005 v znení dodatku\nz 23. augusta 2005 a dodatku z 3. novembra 2005 tak, že nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom reštitúcie, nie je možné vydať, preto pozemkový úrad dal vypracovať znalecký\nposudok na ocenenie týchto nehnuteľností a následne vydal ocenenie v tom istom konaní\nz 10. júna 2008 v sume 90 922,29 €. Právna predchodkyňa sťažovateľa požiadala\nRegionálny odbor Slovenského pozemkového fondu v Poprade (ďalej aj „SPF“)\no poskytnutie náhrady formou bezodplatného prevodu pozemkov, následne svoje reštitučné\nnároky previedla darovacou zmluvou na sťažovateľa. Medzi sťažovateľom a SPF prebiehali\nkomunikácia a rokovania týkajúce sa plnenia reštitučného nároku. Slovenský pozemkový\nfond listom oznámil sťažovateľovi, že opravu chyby v rozhodnutí č. 116/2005 JUDr. Kb.\nz 3. novembra 2005 formou dodatku nie je možné považovať za riadne rozhodnutie\nv reštitučnom konaní a je potrebné pokračovať v reštitučnom konaní. Predmetným\ndodatkom pozemkový úrad opravil chyby v písaní tak, že došlo k rozšíreniu výroku\nrozhodnutia z 28. januára 2005 o ďalšie 3 nehnuteľnosti. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom\nSPF a naďalej sa dožadoval náhrady vo forme bezodplatného prevodu pozemkov\nzodpovedajúcej\n\nsume\n\n90\n\n922,29\n\n€.\n\nSlovenský\n\npozemkový\n\nfond\n\nv\n\nrámci\n\nrokovaní konštatoval, že pozemkový úrad rozhodol právoplatne svojím rozhodnutím\nsp. zn. 116-2/2005-JUDr. Kb z 28. januára 2005 v znení dodatku z 23. augusta 2005,\nv zmysle ktorého má sťažovateľ nárok len na vydanie pozemkov v sume zodpovedajúcej\n2\n\nnehnuteľnostiam uvedeným v pôvodnom rozhodnutí pozemkového úradu v znení prvej\nopravy, avšak nie v znení druhej opravy (ktorým došlo k doplneniu výroku o ďalšie\nnehnuteľnosti, pozn.), keďže označenú opravu nie je možné považovať za zákonné\nrozhodnutie. Sťažovateľ sa domnieva, že v konaní pred SPF dochádzalo a dochádza\nk zbytočným prieťahom vo veci poskytnutia náhrady formou bezodplatného prevodu\npozemkov v súvislosti s jeho reštitučným nárokom, preto podal žalobu proti nečinnosti\norgánu verejnej správy (SPF, pozn.) na krajskom súde, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti atakuje právne závery, na ktorých stoja napadnuté\nuznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu, a tvrdí, že vo veci konajúce súdy nesprávne\nvec posúdili. Podrobne opisuje priebeh konania pred pozemkovým úradom a následne\npriebeh rokovaní pred SPF vo veci jeho reštitučného nároku a tvrdí, že SPF s ním rokoval\naž do roku 2013 o celom reštitučnom nároku, t. j. aj o tom, ktorý vyplynul z dodatku\nsp. zn. 116/2005 JUDr. Kb. z 3. novembra 2005 (ďalej len „dodatok č. 2“). Podľa názoru\nsťažovateľa SPF len odďaľuje usporiadanie jeho nároku, pretože SPF „žiadne rozhodnutie\nsprávneho orgánu pri svojom náhradnom plnení nevydáva, preto nie je oprávnený robiť\nvýklad správneho rozhodnutia, resp. správnosť takýchto rozhodnutí skúmať.“. Vychádzajúc\nz tejto argumentácie, sťažovateľ je toho názoru, že vo veci konajúce súdy sa\n„nesprávne vyporiadali s problematikou možného právneho riešenia správneho rozhodnutia\nč. j. 116-2/2005 JUDr. Kb podľa zákona č. 67/1971 v správnom konaní“. Argumentuje tým,\nže v prípade dotknutého dodatku nejde o ničotný akt, preto súd „nemôže takéto rozhodnutie\npovažovať za neplatné čo aj len v časti a v dôsledku toho považovať nečinnosť žalovaného\nza súladnú so zákonom“. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ argumentačne dospieva\nk záveru o ústavnej neudržateľnosti oboch napadnutých uznesení krajského súdu\na najvyššieho súdu, ktorý neposkytol ochranu jeho označenému základnému právu na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n3\n\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nrozhodol nálezom v takomto znení:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 S/10/2016\nz 31. 3. 2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžk/29/2017\nz 19. 6. 2019 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 S/10/2017 z 31. 3. 2017 zrušuje\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy\nkonania v sume 346,26 € na účet právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov a judikatúrne východiská\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\n5\n\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n13. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti\nso sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami\nvšeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07,\nI. ÚS 272/09).\n14. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\n6\n\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\n15. Sťažovateľ vo vzťahu k obom napadnutým uzneseniam krajského súdu\na najvyššieho súdu namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata jeho argumentácie spočíva\nv námietke nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia napadnutých uznesení, ktorý nedal\nústavne konformné odpovede na jeho zásadné námietky, ktoré sa týkali nesprávneho\nprávneho posúdenia dodatku č. 2, ktorým pozemkový úrad formou listu označeného\n„Oprava chyby v písaní“ rozšíril výrokovú časť pôvodného rozhodnutia o reštitučnom\nnároku právnej predchodkyne sťažovateľa, ktorá bola kľúčová pre prijatie záveru,\nči v konaní pred SPF dochádzalo a dochádza k zbytočným prieťahom vo veci poskytnutia\nnáhrady formou bezodplatného prevodu pozemkov v súvislosti s jeho reštitučným nárokom,\na tým aj samotnej dôvodnosti žaloby o nečinnosť orgánu verejnej moci vo veci sťažovateľa.\n\n7\n\n16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd\npovažoval postup SPF vo veci sťažovateľa v súlade so zákonom a jeho konanie\nnevyhodnotil ako nečinnosť (bod 40 odôvodnenia, pozn.). V bode 41 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že dodatok č. 2 nemožno považovať\nza rozhodnutie, ktorým by malo dôjsť zákonným spôsobom k rozšíreniu rozsahu nárokov,\npretože „tento list nemá znaky správneho rozhodnutia a nemôže tak byť podkladom pre\nkonanie žalobcu – správny orgán v ňom autoritatívnym spôsobom neurčil rozsah\nnehnuteľností, ktoré v reštitučnom konaní nie je možné vydať oprávnenej osobe“. Následne\nv bode 42 odôvodnenia krajský súd konštatoval, že dodatok č. 2 nie je možné „považovať\nani za opravu skoršieho rozhodnutia“, ani za „opravu tzv. pisárskej chyby, či zrejmej\nnesprávnosti, keďže týmto listom došlo k podstatnej zmene rozhodnutia“. Ďalej tiež uviedol,\nže v okolnostiach veci nemôže ísť o opravu aj z toho dôvodu, že „nehnuteľnosti doplnené\ntýmto listom neboli predmetom skoršieho rozhodnutia zo dňa 28. 01. 2005, neboli v ňom\nspomenuté, neriešil sa ich právny stav“.\n17. Sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii, že už nie je\nmožné preskúmať a posudzovať predmetný dodatok č. 2, a preto je potrebné prezumovať\njeho správnosť. Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia v podstatnom\nuviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením krajského súdu, že dodatok č. 2 nemožno\npovažovať ani za opravu chyby alebo inú zrejmú nesprávnosť a zároveň uviedol, že „takýto\nspôsob rozhodovania o reštitučnom nároku však kasačný súd považuje za nesúladný\nso zákonom“, a preto ak „správny orgán zistil, že nerozhodol o celom reštitučnom nároku\nmalo byť o týchto nehnuteľnostiach rozhodnuté v samotnom konaní ukončenom\nsamostatným rozhodnutím vo veci“.\n18. Argumentácia sťažovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi, ako aj ústavným\nsúdom je založená na premise, že SPF podobne, ako aj správne súdy neboli oprávnené\nposudzovať vady právoplatného rozhodnutia správneho orgánu – dodatku č. 2 s odvolaním\nsa na prezumpciu správnosti správneho rozhodnutia za predpokladu, že nejde o ničotný\nsprávny akt, pričom sťažovateľ bol toho názoru, že nejde o nulitu aktu, keďže ho vydal\n\n8\n\nna to oprávnený, vecne a miestne príslušný orgán verejnej moci v rámci svojich\nkompetencií.\n19. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnení napadnutých uznesení krajského súdu\na najvyššieho súdu a obsahu rozhodnutí pozemkového úradu vydaných v reštitučnej veci\nsťažovateľa (ktorých kópie mal k dispozícii, pozn.) konštatuje, že nezistil takú interpretáciu\na aplikáciu na vec vzťahujúcich sa noriem, ktorá by znamenala porušenie označených práv\nsťažovateľa.\n20. Podľa názoru ústavného súdu vo veci konajúce súdy mohli (vzhľadom\nna uplynutie zákonných lehôt, trojročnej, ako aj desaťročnej lehoty, pozn.) posudzovať vady\ndodatku č. 2 ako správneho aktu rozhodnutia o reštitučnom nároku sťažovateľa jedine\nz pohľadu toho, či nejde o nulitný akt (k nulite súd prihliada z úradnej povinnosti, pozn.),\nrešpektujúc tak inštitút prezumpcie správnosti správneho rozhodnutia.\n21. Ústavný súd po preskúmaní pôvodného rozhodnutia pozemkového úradu\nkonštatuje, že tento bez ďalšieho spĺňa všetky parametre správneho rozhodnutia, čo ani\nnebolo sporné. Ďalej konštatuje, že z obsahu pôvodného rozhodnutia pozemkového úradu\nnie je možné dospieť k záveru, že ním malo byť rozhodnuté aj o iných nehnuteľnostiach ako\ntých, ktorých sa výrok týka.\n22. V nadväznosti na to ústavný súd preskúmal tiež dodatok č. 2 a jeho obsah.\nZ obsahu dodatku č. 2 – vydaného vo forme listu, pod hlavičkou pozemkového úradu\noznačeného ako „Oprava chyby v písaní“ je zrejmé, že správny orgán mal ambíciu rozšíriť\nvýrok pôvodného rozhodnutia o ďalšie nehnuteľnosti, čím malo dôjsť k podstatnej zmene\nrozsahu reštituovaného majetku, a to s argumentáciou: „pri písaní uvedeného rozhodnutia\ndošlo na strane 2 k chybe – v Tabuľke B/ Budovy doplňujem o ďalšie riadky...“ (v kontexte\npôvodného rozhodnutia malo ísť o doplnenie výroku pôvodného rozhodnutia, pozn.)\nbez toho, aby správny orgán výslovne uviedol, že opravuje výrok pôvodného rozhodnutia\njeho rozšírením, resp. doplnením. V nadväznosti na to pozemkový úrad ďalej v dodatku č. 2\nuviedol: „Na strane 3 v 5. riadku doplňujem... v riadku 8 doplniť...“, z čoho je nepochybné,\n9\n\nže mal tiež ambíciu doplniť aj odôvodnenie pôvodného rozhodnutia, bez toho, aby uviedol,\nže doplňuje zároveň aj odôvodnenie pôvodného rozhodnutia. Dodatok č. 2 ďalej neobsahuje\nžiadne poučenie ani odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom (ktorá sa štandardne\npoužíva pri výkone štátnej správy na tie listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo úradné\nosvedčenie dôležitých skutočností alebo oprávnení, pozn.). Pre úplnosť je potrebné dodať,\nže dodatok č. 2 je podpísaný riaditeľom obvodného pozemkového úradu.\n23. Ústavný súd za daných okolností a uvedených rozhodných skutočností považuje\nzáver krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, že nejde o opravu chyby, za ústavne\nudržateľný, v súlade s ustálenou judikatúrou v obdobných veciach, podľa ktorej formou\nopravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe\nopravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím (napr. R 10/2002,\nZo súdnej praxe).\n24. Krajský súd pri odôvodňovaní právnej povahy tohto dodatku tiež uviedol, že ho\nnemožno považovať za rozhodnutie, pretože nemá znaky správneho rozhodnutia. Tento\nprávny záver podľa názoru ústavného súdu svedčí o tom, že krajský súd dodatok č. 2\npovažoval za nulitný akt. Ústavný súd ani tento záver krajského súdu a v nadväznosti na to\naj záver najvyššieho súdu, že bolo potrebné o celom reštitučnom nároku rozhodnúť\nsamostatným rozhodnutím, nepovažuje za ústavne neudržateľný. Totiž v dôsledku rozsahu\nuž uvedených charakteristík listu – dodatku č. 2 (pozri bod 22 tohto rozhodnutia),\npredmetný dokument vyhotovený správnym orgánom nebolo možné ani podľa názoru\nústavného súdu považovať ani za opravu chýb alebo zrejmých nesprávností a ani\nza samostatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by správny orgán autoritatívne\nrozhodol o reštitučnom nároku sťažovateľa. Inými slovami, v okolnostiach veci nie je\nmožné hovoriť o vadnom správnom akte, ale je namieste hovoriť o nulitnom správnom akte,\nktorý nikoho nezaväzuje a nikto nie je povinný ho rešpektovať. Skutočnosť, že SPF dodatok\nč. 2 považoval za rozhodnutie a jednal so sťažovateľom v takom rozsahu do roku 2013,\nje právne bezvýznamné, pretože nulita aktu sa nedá zhojiť ani následne, napr. vydaním\nďalšieho rozhodnutia nadväzujúceho na nulitný akt.\n\n10\n\n25. V právnom poriadku Slovenskej republiky chýba všeobecné zákonné vymedzenie\npojmu nulita správneho rozhodnutia, resp. vymedzenie vád, ktoré nulitu (ničotnosť)\nsprávneho aktu spôsobujú. Judikatúra i teória správneho práva zhodne uvádzajú, že o paakt\nako správny akt, ktorý nevyvoláva zamýšľané účinky, ide vtedy, ak sú jeho vady také\nzásadné a zrejmé, že na neho „nemožno hľadieť“ ako na správny akt (pozri Soňa\nKošičiarová. Správny poriadok – Komentár s novelou účinnou od 1. 1. 2004, Heuréka,\n2004. s. 191).\n26. V zmysle všeobecnej teórie, ako aj súdnej praxe za jeden z možných dôvodov\nnulity správneho rozhodnutia možno považovať okrem iného aj nedostatok predpísanej\nformy dokumentu, ktorý nemá esenciálne náležitosti rozhodnutia, pričom odborná literatúra\nako príklad takéhoto dôvodu nulity uvádza uloženie povinnosti listom (pozri napr.\nHendrych, D. a kol. Správni právo. Obecná část, 4. změněné a doplněné vydání. Praha :\nC. H. Beck, 2001. s. 94 – 98). Analogicky potom ústavný súd dodáva, že aj v prípade\npriznania práva, resp. nároku správnym orgánom formou listu možno hovoriť o nulite\ntakéhoto rozhodnutia pre nedostatok predpísanej formy dokumentu, ak neobsahuje\nesenciálne náležitosti rozhodnutia. Navyše, z pohľadu obsahu dodatku č. 2 čo by\nsamostatného správneho aktu – rozhodnutia (keďže bolo konštatované, že nemôže ísť\no opravu rozhodnutia, pozn.) je možné konštatovať, že je aj nepreskúmateľné pre jeho\nnezrozumiteľnosť.\n27. Ústavný súd právny záver vo veci konajúcich súdov, že v prípade dodatku č. 2\nnejde o autoritatívne rozhodnutie, ktorým by správny orgán priznal reštitučný nárok v rámci\nuž uvedeného, hodnotí ako ústavne udržateľný, pretože všeobecné súdy ním de facto\nvyslovili nulitu tohto rozhodnutia.\n28. Vychádzajúc z uvedeného, je potom záver formulovaný krajským súdom\na najvyšším súdom v ich napadnutých uzneseniach, že nebola preukázaná nečinnosť SPF\npri realizácii rozhodnutia o jeho reštitučnom nároku (bod 43 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia krajského súdu a bod 17 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu),\nústavne konformný.\n11\n\n29. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sa z obsahu napadnutých uznesení krajského\nsúdu a najvyššieho súdu presvedčil, že sa námietkami sťažovateľa zaoberali v rozsahu,\nktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v napadnutých uzneseniach týchto súdov\ndostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd\nuviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu,\nresp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutých rozhodnutí, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom\ndokazovaní.\n30. Ústavný súd preto konštatuje, že dôvody napadnutých uznesení krajského súdu\na najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových\nokolností prípadov a relevantných právnych noriem.\n31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej\nspojitosti medzi napadnutými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu na jednej\nstrane a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na druhej strane. S prihliadnutím na odôvodnenosť\nnapadnutých uznesení, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n32. Ústavný súd vzhľadom na to, že konanie sa týka reštitúcie, ktorú vníma obzvlášť\ncitlivo, nad rámec dôvodov odmietnutia sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že formulovaný\n12\n\nzáver všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu o tom, že dodatok č. 2 nie je možné\nuž z uvedených dôvodov považovať za rozhodnutie pozemkového úradu o reštitučnom\nnároku sťažovateľa z dôvodu jeho nulity, vedie ústavný súd k ďalšiemu pravdepodobnému\nzáveru, vychádzajúc z podkladov, ktoré mal k dispozícii, že pozemkový úrad nerozhodol\no celom uplatnenom reštitučnom nároku, preto sťažovateľ mohol a aj môže žiadať\npozemkový úrad, aby o jeho spornom nároku rozhodol samostatným rozhodnutím.\nArgumentácia pozemkového úradu, že predmetný dodatok č. 2 vytvára prekážku\nres iudicata a bráni vydaniu doplňujúceho rozhodnutia o reštitučnom nároku, nemôže obstáť\nz dôvodu nulity tohto aktu. Inak povedané, k prípadným prieťahom vo veci sťažovateľa\ndochádza v konaní pred pozemkovým úradom, a nie v konaní SPF, ako sa mylne domnieval\nsťažovateľ.\n33. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnostiam vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "reštitúcia-reštitučný nárok", "akt, právny akt-ničotný, nulitný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "reštitúcia-reštitučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "správne súdnictvo-konanie proti nečinnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "e8db7256-cf32-4bc1-8305-601a115d7c39:7b111d7f-c0ed-46db-a655-28a43dbeb108", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200372.3", "spisova_znacka": "KE-6S/64/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/64/2022 z 26. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200372.3"}, {"guid": "c9b3daca-63f5-454a-9321-1b5c8e2164cd:15ac3fab-cf19-48a0-8938-0a26ecdf66b7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7122211944.1", "spisova_znacka": "5Co/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/2/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7122211944.1"}, {"guid": "582da158-dacc-4554-9ead-300ccc4e5c53:eb8cd752-f318-48fe-9930-481329c06c2d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7123207984.1", "spisova_znacka": "5Co/52/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/52/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7123207984.1"}, {"guid": "abf93566-27b8-43ca-bded-27ac6ba588ad:1a40975a-4224-457b-9087-a78b94a53a34", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7121210211.1", "spisova_znacka": "5Co/171/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/171/2023 z 10. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7121210211.1"}, {"guid": "1602a446-3459-40c6-bc92-270c6402e4b5:8ef4784c-7a32-44c4-b9c0-eb0e9da339c3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7121202332.1", "spisova_znacka": "5Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/1/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7121202332.1"}]}