{"guid": "ussr:2f77f345-bfbd-4fc1-a66f-15e7d9734f4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.210.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 210/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 210/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.210.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f77f345-bfbd-4fc1-a66f-15e7d9734f4e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.210.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.210.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.210.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 210/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nBA One, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 722 316, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomeniami o zastavení\nstarých exekúcií súdnej exekútorky JUDr. Marty Kužmovej sp. zn. EX 467/2007\nz 9. februára 2020 a sp. zn. EX 94/2007 z 23. februára 2020 v časti výziev na úhradu trov\nstarej exekúcie a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4,\nBratislava, IČO 36 722 316 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) upovedomeniami o zastavení starých exekúcii súdnej\nexekútorky JUDr. Marty Kužmovej (ďalej len „súdna exekútorka“) sp. zn. EX 467/2007\nz 9. februára 2020 a sp. zn. EX 94/2007 z 23. februára 2020 v časti výziev na úhradu trov\nstarej exekúcie (ďalej len „napadnuté upovedomenia“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v predmetných\nexekučných konaniach, vedených súdnou exekútorkou, v procesnom postavení oprávnenej.\nExekučné konania boli začaté a vedené podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“). Národná rada Slovenskej republiky v snahe riešiť dlhotrvajúce bezúspešné\nexekúcie prijala zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), ktorým\nv ustanovení § 1 ods. 2 zaviedla legálny pojem „stará exekúcia“ na exekúcie začaté\npred 1. aprílom 2017. Zároveň za splnenia stanovených podmienok (§ 2 zákona č. 233/1999\nZ. z.) stanovila ex lege zastavenie starých exekúcií. Súdna exekútorka, aplikujúc zákon\n\n2\n\nč. 233/2019 Z. z., napadnutými rozhodnutiami upovedomila sťažovateľku o zastavení\nstarých exekúcií. Súčasťou napadnutých upovedomení bola aj výzva adresovaná\nsťažovateľke na zaplatenie trov starej exekúcie v sume 42 €, určenej podľa § 6 zákona\nč. 233/2019 Z. z. (tzv. paušálnych trov exekúcie).\n3. Sťažovateľka namieta, že napadnutými upovedomeniami o zastavení exekúcií\nv časti výziev na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, adresovaných sťažovateľke,\nbolo zasiahnuté do jej označených práv. Sťažovateľka v sťažnosti kritizuje predmetnú\nprávnu úpravu § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorej paušálne trovy znáša\noprávnený. Túto zákonnú konštrukciu, zavedenú zákonodarcom, považuje za protiústavnú.\nArgumentuje tým, že v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla\n2017 a zodpovedajúcich ustanovení právnej úpravy trov exekútora, účinných predtým, trovy\nexekútora platí v zásade povinný a oprávnený platí trovy exekútora len vo vymedzených\nprípadoch, ak ich vznik možno oprávnenému pričítať. Tvrdí, že ustanovenie § 6 ods. 2\nzákona č. 233/2019 Z. z. je potrebné vykladať ústavnokonformne, a to tak, že oprávnený je\npovinný hradiť paušálne trovy starej exekúcie len vtedy, ak vznik týchto paušálnych trov by\nbolo možné pričítať oprávnenému. Domnieva sa a tvrdí, že ona zastavenie exekúcií\nnezapríčinila a nemohla ani predvídať nemajetnosť povinných ani pri náležitej opatrnosti.\nPredmetnú úpravu považuje za protiústavnú a nesúcu znaky retroaktivity, v rozpore s jej\nlegitímnymi očakávaniami ako oprávnenej. V závere svojej argumentácie sťažovateľka\nv súhrne tvrdí, že „porušovateľ svojím opatrením, ktorým aplikoval § 6 ods. 2 zákona\nč. 233/2019 Z. z. bez nadväznosti na § 203 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do\n31. 1. 2002 resp. bez nadväznosti na § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom\nod 1. 2. 2002 do 31. 3. 2017 a požaduje od sťažovateľky ako oprávnenej znášať paušálne\ntrovy exekútora bez posúdenia miery zavinenia sťažovateľky - oprávnenej na zastavení\nexekúcie, porušil“ označené práva sťažovateľky.\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Súdny exekútor JUDr. Marta Kužmová porušil upovedomeniami o zastavení\nstarých exekúcii vydaných dňa (podľa tabuľky vyššie) sp. zn. (podľa tabuľky vyššie)\n\n3\n\nzačatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi (podľa tabuľky vyššie) č. (podľa\ntabuľky vyššie) doručených dňa (podľa tabuľky vyššie) na vymoženie peňažných nárokov\nsťažovateľky-oprávnenej voči zúčastneným osobám-povinným v časti výzva na úhradu trov\nstarej exekúcie vo výške 42 eur základné právo sťažovateľky vlastniť majetok zaručené\nčlánkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, právo sťažovateľky na pokojné užívanie majetku zaručené článkom 1 ods. 1 prvá\nveta Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a článkom 36 Listiny základných práv a slobôd a právo sťažovateľky\nna spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovor o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenia o zastavení starých\nexekúcii vydané súdnym exekútorom JUDr. Marta Kužmová dňa (podľa tabuľky vyššie)\nsp. zn. (podľa tabuľky vyššie) začatých na základe poverenia vydaných okresnými súdmi\n(podľa tabuľky vyššie) č. (podľa tabuľky vyššie) doručených dňa (podľa tabuľky vyššie) na\nvymoženie peňažných nárokov sťažovateľky-oprávnenej voči zúčastneným osobámpovinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur a veci vracia\nsúdnemu exekútorovi JUDr. Marta Kužmová na ďalšie konania.\n3. Súdny exekútor JUDr. Marta Kužmová je povinný poskytnúť sťažovateľke\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000 eur.\n4. Súdny exekútor JUDr. Marta Kužmová je povinný uhradiť sťažovateľke trovy\nkonania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu na účet jej právneho\nzástupcu Fridrich Paľko, s. r. o. Grösslingova 4, 811 00 Bratislava, do troch dni od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok.\n9. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nUvedený záver platí rovnako aj pre čl. 36 ods. 1 listiny, ktorého znenie je takmer identické\nso znením čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n5\n\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Ústavný súd pripomína, že vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti so sťažnosťami\nnamietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už\n\n6\n\nústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie\nzákladného práva na súdnu alebo inú ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n13. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, ako aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem\nsvojvôle možno interpretovať ako prípady, keď všeobecný súd urobí záver v inom, než\nzákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame, či\nbez bližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n14. Tieto východiská, hoci formulované vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných\nsúdov, sú podľa názoru ústavného súdu plne aplikovateľné a aktuálne aj vo vzťahu\nk rozhodovaniu súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci pri výkone jemu zverenej\nkompetencie v rámci súdnej moci. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného\nsúdneho konania, a nie podnikateľskou činnosťou súdneho exekútora, ako by sa mohlo javiť\nz podanej sťažnosti.\n\n7\n\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K porušeniu označených procesných práv napadnutými upovedomeniami\nsúdnej exekútorky\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým námietka porušenia základného\npráva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých\nexekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42 €, ktorým\nsťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne a že súdna exekútorka ústavne nesúladným výkladom\na aplikáciou § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. zasiahla do jej označených práv.\n16. Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba\nv ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania\npristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09,\nIV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n17. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ by\nbol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného\nprávneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny\nrozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prílišného formalizmu), či celkom\nnedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia (I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,\nIII. ÚS 47/2013, III. ÚS 457/2014, III. ÚS 609/2014).\n18. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže\nporušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy\nv civilnom súdnom konaní (II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013). Podľa judikovaného názoru\n\n8\n\nústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti možno\nuvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci\npriestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie.\nNaopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený žiaden\ndiskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný\nmožný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy\ntvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite\naplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci sp. zn. III. ÚS 575/2012\nuverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n80/2012).\n19. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. paušálne trovy znáša oprávnený.\nExekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení\nstarej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.\n20. Ústavný súd, reagujúc na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, si v prvom rade\ndovolí osvetliť niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých\nexekúcii v kontexte namietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie.\nZmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu\nna exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti\npovinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie\ns princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu\nneriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo\nuvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných\npredpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným,\nže ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného\nupovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy\nzastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné\nkonštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex\nspecialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu\ntrvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši\n\n9\n\nv porovnaní s exekučným poriadkom osobitným spôsobom – na jednej strane povinnosť má\noprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len\nzákonom stanovená paušálna suma. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba\nv tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného.\nPre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie\npri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch\nobsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára\n2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1,\npozn.).\n21. Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z.\nkonštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo do základu, aj čo do výšky.\nProcesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať\no porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis\na judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou\naplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť\nargumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne bez významu.\n22. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z.\nnedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej\nexekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych\nvýkladoch, či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný\ninštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá, alebo nie. Keď\nna konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa\nzastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú\nkvázi technickej povahy − administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege\nzastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej\nvýške. V kontexte týchto skutočností, a s poukazom na svoju judikatúru, citovanú\nv bode 18, považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne\nkonformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. za nedôvodnú, pretože\n\n10\n\nsúdna exekútorka nemala diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov\nzastavených exekúcií, a tento si uplatnila v súlade s platným právom.\n23. V okolnostiach posudzovaného prípadu sťažovateľka, vychádzajúc zo znenia § 6\nods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z., ďalej namietala, že nemá vedomosť o tom, či v jej\noznačených exekučných veciach boli exekúcie zapísané v Centrálnom registri exekúcií,\npretože preverenie tejto skutočnosti (ktorá je predpokladom vzniku nároku na náhradu trov\nexekúcie) je spoplatňované. Sťažovateľka podľa vlastných slov „nie je v stave pri niekoľko\ntisíc ex lega zastavených exekúciách zisťovať, či táto podmienka je splnená a preto jej\nsplnenie spochybňuje“. Ústavný súd na základe citovanej formulácie sťažovateľky dospel\nk záveru, že sťažovateľka netvrdí, že v posudzovaných prípadoch exekúcie neboli zapísané\nv centrálnom registri, a preto konštatuje, že za daných okolností (absencia výslovného\ntvrdenia porušenia povinnosti súdnej exekútorky) ústavný súd takéto spochybnenie nemá\npovinnosť preverovať v konaniach podľa čl. 127 ústavy, kde nepôsobí ako skutkový súd.\n24. Ústavný súd ďalej konštatuje, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia\nsťažovateľky smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019\nZ. z. najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie\nv prípade jej zastavenia, pričom poukazovala a analyzovala právnu úpravu v okolitých\nštátoch, citovala viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu\nČeskej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu Lotyšska, ako aj\nkonkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva – vec Van der Muselle\nproti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70). Ústavný súd v tomto smere\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej alebo\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je oprávnený\npreskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený\nplénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát\nzdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type\nkonania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia sťažovateľky\no protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej sťažnosti\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nedôvodná.\n\n11\n\n25. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenia v časti výziev\nna úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným\nspôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Ústavný súd\ndospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií je\nzjavne neopodstatnená.\nIII.2 K porušeniu označených hmotných práv napadnutými upovedomeniami\nsúdnej exekútorky\n26. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny\na analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií.\nIde o práva hmotnoprávnej povahy. Sťažovateľka ich porušenie argumentačne odvíjala\nod namietaného porušenia jej práv procesnej povahy. Vychádzajúc z argumentácie\nsťažovateľky, nevyhnutným predpokladom porušenia jej hmotných práv by bol záver o tom,\nže došlo k porušeniu jej procesných práv (namietaná arbitrárnosť výzvy na náhradu\npaušálnych trov starých exekúcií, pozn.). Keďže ústavný súd vylúčil možnosť porušenia\noznačených procesných práv sťažovateľky napadnutými upovedomeniami súdnej\nexekútorky, rovnako dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v časti, ktorým\nsťažovateľka namietala porušenie svojich označených hmotných práv napadnutými\nupovedomeniami súdnej exekútorky.\n27. Ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutými\nupovedomeniami súdnej exekútorky a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu. S prihliadnutím na zákonnosť upovedomení súdnej exekútorky, ako\naj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je právo\n\n12\n\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,\nI. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n28. V súvislosti s úvahou sťažovateľky, že sťažovateľka procesne nezavinila\nzastavenie starých exekúcií, ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, vychádzajúc\nz informácií obsiahnutých v sťažnosti a jej prílohách, že v okolnostiach posudzovaných vecí\nexekučnými titulmi boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré\nSociálna poisťovňa zmluvne previedla na sťažovateľku ako subjekt súkromného práva\nna základe zmluvy. Samotný tento fakt, že Sociálna poisťovňa sa rozhodla tieto pohľadávky\nnevymáhať od povinných a radšej ich zmluvne previedla na sťažovateľku za odplatu,\nindikuje, že Sociálna poisťovňa disponovala informáciami o ich sťaženej vymáhateľnosti\nvzhľadom na finančnú situáciu povinných. Sťažovateľka, pri odplatnom prevode\npohľadávok vzniknutých zo sociálneho poistenia za zlomkovú hodnotu, si musela byť\nvedomá rizika, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok je neistá. Napriek tomu išla\ndo podnikateľského rizika a podala návrhy na súdne vymoženie týchto pohľadávok, resp.\nnastúpila do procesného postavenia oprávneného v prebiehajúcich exekučných konaniach,\niniciovaných jej právnou predchodkyňou. Predmetné exekúcie majú tú spojitosť, že boli\ndlhodobo (v danom prípade viac ako desať rokov, pozn.) vykonávané bez úspechu, preto\nexistuje dôvodná pochybnosť o tom, že sťažovateľka postupovala pri zachovaní primeranej\nopatrnosti, tak ako to v sťažnosti tvrdila. Aj v režime podľa predchádzajúcej právnej úpravy,\nteda v čase podania návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, existovala\n„hrozba“ znášania trov pri nemajetnosti povinného, dokonca vo výške skutočných trov\nsúdneho exekútora. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že potenciálny\nnegatívny dopad na majetkové práva sťažovateľky ako oprávnenej nesúvisí s aplikáciou\nzákona č. 233/2019 Z. z. a napadnutými upovedomeniami súdnej exekútorky, ale skôr\ns rozhodnutím\n\nsťažovateľky\n\nznášať\n\npodnikateľské\n\nriziko,\n\nspojené\n\ns vymáhaním\n\npostúpených pohľadávok. Ústavný súd tak v závere konštatuje, že neexistuje relevantná\nsúvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy a napadnutými upovedomeniami\nsúdnej exekútorky ani v tejto argumentačnej rovine. Navyše, je potrebné dodať, že\n\n13\n\nsťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9\nzákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej\nexekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.\n29. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalším návrhmi\nsťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "exekúcia-trovy exekúcie", "arbitrárnosť", "konanie-zastavenie", "exekúcia-exekučné konanie", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:51b49df5-6486-4430-8bda-8c74da19b353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656"}, {"guid": "ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774"}, {"guid": "ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9"}, {"guid": "ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 575/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 575/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/02 z 13. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-13", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}