{"guid": "ussr:f3931bea-71e4-4e4f-8568-0662434c5dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.231.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 231/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.231.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f3931bea-71e4-4e4f-8568-0662434c5dfd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.231.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.231.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.231.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 231/2020-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti\nRAVIL s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 790 869, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 934/2020,\nRvp 936/2020 a Rvp 1032/2020, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd upovedomeniami o zastavení starých exekúcií súdneho\nexekútora\n\nJUDr.\n\nRudolfa\n\nDulinu\n\nsp.\n\nzn.\n\nEX 291/2003\n\nz 9.\n\nmarca\n\n2020,\n\nsp. zn. EX 1137/2005 zo 14. marca 2020, sp. zn. EX 100/2006 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 126/2006 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 135/2006 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 2830/2007 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 2983/2007 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 2986/2007 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 41/2008 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 50/2008 z 29. marca\n\n2020,\n\nsp.\n\nzn. EX 51/2008 z 29. marca\n\n2020,\n\nsp. zn. EX 52/2008 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 451/2013 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 76/2008 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 6276/2012 z 29. marca 2020,\n\nsp. zn. EX 43/2008 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 400/2000 z 29. marca 2020 (vedené\npod sp. zn. Rvp 934/2020), upovedomeniami o zastavení starých exekúcií súdneho\nexekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa sp. zn. EX 837/2003 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 306/2005 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 601/2005 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 663/2005 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 1085/2005 z 29. marca 2020,\nsp. zn. EX 1088/2005 z 29. marca 2020 sp. zn. EX 1186/2005 z 29. marca 2020 (vedené\npod sp. zn. Rvp 936/2020) a upovedomením o zastavení starej exekúcie súdneho exekútora\nJUDr.\n\nDušana\n\nSopka\n\nsp.\n\nzn.\n\nEX 166/00J\n\nz 23.\n\nmarca\n\n2020\n\n(vedená\n\npod sp. zn. Rvp 1032/2020) v časti výziev na úhradu trov starej exekúcie a takto\nrozhodol:\n1.\n\nÚstavné\n\nsťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nRAVIL\n\ns.\n\nr.\n\no.\n\nvedené\n\npod sp. zn. Rvp 934/2020, sp. zn. Rvp 936/2020 a sp. zn. Rvp 1032/2020 s p á j a\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 934/2020.\n2. Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n5. a 11. mája 2020 doručené ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, IČO 36 790 869 (ďalej len „sťažovateľka“), vedené\npod sp. zn. Rvp 934/2020, sp. zn. Rvp 936/2020 a sp. zn. Rvp 1032/2020, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n2\n\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) upovedomeniami\no zastavení starých exekúcii súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu sp. zn. EX 291/2003\nz 9. marca 2020, sp. zn. EX 1137/2005 zo 14. marca 2020, sp. zn. EX 100/2006\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 126/2006 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 135/2006\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 2830/2007 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 2983/2007\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 2986/2007 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 41/2008\nz 29. marca 2020,\n\nsp. zn.\n\nEX 50/2008 z 29.\n\nmarca 2020,\n\nsp.\n\nzn.\n\nEX 51/2008\n\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 52/2008 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 451/2013\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 76/2008 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 6276/2012\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 43/2008 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 400/2000\nz 29. marca 2020 (vedené pod sp. zn. Rvp 934/2020), upovedomeniami o zastavení starých\nexekúcií súdneho exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa sp. zn. EX 837/2003\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 306/2005 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 601/2005\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 663/2005 z 29. marca 2020, sp. zn. EX 1085/2005\nz 29. marca 2020, sp. zn. EX 1088/2005 z 29. marca 2020 sp. zn. EX 1186/2005\nz 29. marca 2020 (vedené pod sp. zn. Rvp 936/2020) a upovedomením o zastavení starej\nexekúcie\n\nsúdneho\n\nexekútora\n\nJUDr.\n\nDušana\n\nSopka\n\nsp.\n\nzn.\n\nEX 166/00J\n\nz 23. marca 2020 (vedená pod sp. zn. Rvp 1032/2020) v časti výziev na úhradu trov starej\nexekúcie (ďalej len „napadnuté upovedomenia“).\n2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v predmetných\nexekučných konaniach, vedených súdnymi exekútormi JUDr. Rudolfom Dulinom,\nMgr. MVDr. Pavlom Kovaľom a JUDr. Dušanom Sopkom (ďalej len „súdni exekútori“),\nv procesnom postavení oprávnenej. Exekučné konania boli začaté a vedené podľa zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Národná rada Slovenskej republiky v snahe\nriešiť dlhotrvajúce bezúspešné exekúcie prijala zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení\n3\n\nniektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 233/2019 Z. z.“), ktorým v ustanovení § 1 ods. 2 zaviedla legálny pojem „stará exekúcia“\nna exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017. Zároveň za splnenia stanovených podmienok\n(§ 2 zákona č. 233/2019 Z. z.) stanovila ex lege zastavenie starých exekúcií. Súdni\nexekútori, aplikujúc zákon č. 233/2019 Z. z., napadnutými rozhodnutiami upovedomili\nsťažovateľku o zastavení starých exekúcií. Súčasťou napadnutých upovedomení bola\naj výzva adresovaná sťažovateľke na zaplatenie trov starej exekúcie v sume 42 €, určenej\npodľa § 6 zákona č. 233/2019 Z. z. (tzv. paušálnych trov exekúcie).\n3. Sťažovateľka namieta, že napadnutými upovedomeniami o zastavení exekúcií\nv časti výziev na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, adresovaných sťažovateľke,\nbolo zasiahnuté do jej označených práv. Sťažovateľka v sťažnosti kritizuje predmetnú\nprávnu úpravu § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorej paušálne trovy znáša\noprávnený. Túto zákonnú konštrukciu, zavedenú zákonodarcom, považuje za protiústavnú.\nArgumentuje tým, že v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku účinného\nod 1. apríla 2017 a zodpovedajúcich ustanovení právnej úpravy trov exekútora, účinných\npredtým, trovy exekútora platí v zásade povinný a oprávnený platí trovy exekútora\nlen vo vymedzených prípadoch, ak ich vznik možno oprávnenému pričítať. Tvrdí,\nže ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. je potrebné vykladať ústavnokonformne,\na to tak, že oprávnený je povinný hradiť paušálne trovy starej exekúcie len vtedy, ak vznik\ntýchto paušálnych trov by bolo možné pričítať oprávnenému. Domnieva sa a tvrdí,\nže ona zastavenie exekúcií nezapríčinila a nemohla ani predvídať nemajetnosť povinných\nani pri náležitej opatrnosti. Predmetnú úpravu považuje za protiústavnú a nesúcu znaky\nretroaktivity, v rozpore s jej legitímnymi očakávaniami ako oprávnenej. V závere svojej\nargumentácie sťažovateľka v súhrne tvrdí, že porušovateľ svojím opatrením, ktorým\naplikoval § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. bez nadväznosti na § 203 Exekučného\nporiadku v znení účinnom do 31. 1. 2002, resp. bez nadväznosti na § 203\nods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 2. 2002 do 31. 3. 2017 a požaduje\nod sťažovateľky ako oprávnenej znášať paušálne trovy exekútora bez posúdenia miery\nzavinenia sťažovateľky – oprávnenej na zastavení exekúcie, porušil“ označené práva\nsťažovateľky.\n4\n\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\no jej ústavných sťažnostiach rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Súdny exekútor... porušil upovedomeniami o zastavení starých exekúcii vydaných\ndňa (podľa tabuľky vyššie) sp. zn. (podľa tabuľky vyššie) začatých na základe poverenia\nvydaného okresnými súdmi (podľa tabuľky vyššie) č. (podľa tabuľky vyššie) doručených dňa\n(podľa tabuľky vyššie) na vymoženie peňažných nárokov sťažovateľky - oprávnenej voči\nzúčastneným osobám - povinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie vo výške 42\neur základné právo sťažovateľky vlastniť majetok zaručené článkom 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo\nsťažovateľky na pokojné užívanie majetku zaručené článkom 1 ods. 1 prvá veta\nDodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a článkom 36 Listiny základných práv a slobôd a právo sťažovateľky\nna spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovor o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenia o zastavení starých\nexekúcii vydané súdnym exekútorom... dňa (podľa tabuľky vyššie) sp. zn. (podľa tabuľky\nvyššie) začatých na základe poverenia vydaných okresnými súdmi (podľa tabuľky vyššie)\nč. (podľa tabuľky vyššie) doručených dňa (podľa tabuľky vyššie) na vymoženie peňažných\nnárokov sťažovateľky - oprávnenej voči zúčastneným osobám - povinným v časti výzva\nna úhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur a veci vracia súdnemu exekútorovi...\nna ďalšie konania.\n3. Súdny exekútor... je povinný poskytnúť sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 100.000 eur.\n4. Súdny exekútor... je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania tak, ako budú\nvyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu na účet jej právneho zástupcu Fridrich Paľko,\ns. r. o. Grösslingova 4, 811 00 Bratislava, do troch dni od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n5\n\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok.\n9. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\n6\n\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nUvedený záver platí rovnako aj pre čl. 36 ods. 1 listiny, ktorého znenie je takmer identické\nso znením čl. 46 ods. 1 ústavy.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nK spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)\n11. Podľa § 62 zákon o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n\n7\n\n12. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí\nna spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia\nalebo sa týkajú tých istých strán.\n13. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade\ns citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy\npoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.\n14. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) na konanie\nvo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch\npríslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec\npridelená (§ 47 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n15. Podľa čl. II bodu 10 rozvrhu práce v záujme hospodárnosti konania môže plénum\nústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu,\nktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné\nkonanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia\nalebo sa týkajú tých istých účastníkov... O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti\nsenátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania)\nsúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu\nurčený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou\nsa navrhuje. (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n16. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom\npod sp. zn. Rvp 934/2020, sp. zn. Rvp 936/2020 a sp. zn. Rvp 1032/2020, z ktorých vyplýva\nich právna a skutková súvislosť (rovnaká argumentácia, rovnaký rozsah namietaných práv),\na prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky, orgánu verejnej moci (súdneho\nexekútora), proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, ako aj povahy ústavnými sťažnosťami\nnapadnutých rozhodnutí, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 166 ods. 1 CSP tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.\n8\n\nIV.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\n17. Predmetom tohto konania je posúdenie ústavnej udržateľnosti napadnutých\nupovedomení súdnych exekútorov, ktorými vyzvali sťažovateľku na úhradu paušálnych trov\nexekúcie po tom, čo došlo k ex lege zastaveniu starých exekúcií.\n18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 88/07).\n19. Ústavný súd pripomína, že vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti so sťažnosťami\nnamietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov\nuž ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie\nzákladného práva na súdnu alebo inú ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n\n9\n\n20. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, ako aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem\nsvojvôle možno interpretovať ako prípady, keď všeobecný súd urobí záver v inom,\nnež zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame,\nči bez bližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n21. Tieto východiská, hoci formulované vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných\nsúdov, sú podľa názoru ústavného súdu plne aplikovateľné a aktuálne aj vo vzťahu\nk rozhodovaniu súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci pri výkone jemu zverenej\nkompetencie v rámci súdnej moci. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného\nsúdneho konania, a nie podnikateľskou činnosťou súdneho exekútora, ako by sa mohlo javiť\nz podanej sťažnosti.\nIII.1 K porušeniu označených procesných práv napadnutými upovedomeniami\nsúdnych exekútorov\n22. Predmetom ústavných sťažností je predovšetkým námietka porušenia základného\npráva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých\nexekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42 €,\nktorým sťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne a že súdni exekútori ústavne nesúladným\nvýkladom a aplikáciou § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. zasiahli do jej označených práv.\n23. Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne\niba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania\n10\n\npristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09,\nIV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n24. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ\nby bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného\nprávneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny\nrozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prílišného formalizmu), či celkom\nnedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia (I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,\nIII. ÚS 47/2013, III. ÚS 457/2014, III. ÚS 609/2014).\n25. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže\nporušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy\nv civilnom súdnom konaní (II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013). Podľa judikovaného názoru\nústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti možno\nuvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci\npriestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie.\nNaopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený žiaden\ndiskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný\nmožný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy\ntvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite aplikácie\npráva.“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci sp. zn. III. ÚS 575/2012 uverejnené\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 80/2012).\n26. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. paušálne trovy znáša oprávnený.\nExekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení\nstarej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.\n27. Ústavný súd, reagujúc na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, si v prvom rade\ndovolí osvetliť niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých\n11\n\nexekúcii v kontexte namietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie.\nZmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu\nna exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti\npovinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie\ns princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu\nneriešil\n\nnovelou\n\nExekučného\n\nporiadku,\n\nale\n\nsamostatným\n\nzákonom,\n\nktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia\nzákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť\noprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho\nvčasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného\ntzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc\nz uvedeného, je potrebné konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu\nk Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené\nsituácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu\nk otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom\nosobitným spôsobom – na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane\nneuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma.\nZákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia\nstarej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať,\nže povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť\npovinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava\n(§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení\nExekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.).\n28. Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z.\nkonštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky.\nProcesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať\no porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis\na judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou\naplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť\nargumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne bez významu.\n12\n\n29. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z.\nnedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej\nexekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych\nvýkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný\ninštitút „zastavenia starej\n\nexekúcie“ na\n\nkonkrétne\n\nkonanie\n\ndopadá\n\nalebo\n\nnie.\n\nKeď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné\nkonanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť\nnadviažu, sú kvázi technickej povahy − administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie\nsa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov\na v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností, a s poukazom na svoju judikatúru,\ncitovanú v bode 18, ústavný súd považoval argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala\nústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.,\nza nedôvodnú, pretože súdni exekútori nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku\nna náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií, a tento si uplatnili v súlade s platným\nprávom.\n30. V okolnostiach posudzovaného prípadu sťažovateľka, vychádzajúc zo znenia § 6\nods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z., ďalej namietala, že nemá vedomosť\no tom, či v jej označených exekučných veciach boli exekúcie zapísané v Centrálnom registri\nexekúcií, pretože preverenie tejto skutočnosti (ktorá je predpokladom vzniku nároku\nna náhradu trov exekúcie) je spoplatňované. Sťažovateľka podľa vlastných slov\n„nie je v stave pri niekoľko tisíc ex lega zastavených exekúciách zisťovať, či táto podmienka\nje splnená a preto jej splnenie spochybňuje“. Ústavný súd na základe citovanej formulácie\nsťažovateľky dospel k záveru, že sťažovateľka netvrdí, že v posudzovaných prípadoch\nexekúcie neboli zapísané v centrálnom registri, a preto konštatuje, že za daných okolností\n(absencia výslovného tvrdenia porušenia povinnosti súdneho exekútora) ústavný súd takéto\nspochybnenie nemá povinnosť preverovať v konaniach podľa čl. 127 ústavy, kde nepôsobí\nako skutkový súd.\n31. Ústavný súd ďalej konštatuje, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia\nsťažovateľky smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019\n13\n\nZ. z. najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie\nv prípade jej zastavenia, pričom poukazovala a analyzovala právnu úpravu v okolitých\nštátoch, citovala viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu\nČeskej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu Lotyšska,\nako aj konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva – vec Van der\nMuselle proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70). Ústavný súd v tomto smere\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je oprávnený\npreskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený\nplénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát\nzdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type\nkonania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia sťažovateľky\no protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej sťažnosti\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nedôvodná.\n32. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenia v časti výziev\nna úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným\nspôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Ústavný súd\ndospel k záveru, že sťažnosti sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií,\nsú zjavne neopodstatnené.\nIII.2 K porušeniu označených hmotných práv napadnutými upovedomeniami\nsúdnych exekútorov\n33. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny\na analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií.\nIde o práva hmotnoprávnej povahy. Sťažovateľka ich porušenie argumentačne odvíjala\n14\n\nod namietaného porušenia jej práv procesnej povahy. Vychádzajúc z argumentácie\nsťažovateľky, nevyhnutným predpokladom porušenia jej hmotných práv by bol záver o tom,\nže došlo k porušeniu jej procesných práv (namietaná arbitrárnosť výzvy na náhradu\npaušálnych trov starých exekúcií, pozn.). Keďže ústavný súd vylúčil možnosť porušenia\noznačených procesných práv sťažovateľky napadnutými upovedomeniami súdnych\nexekútorov, rovnako dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavných sťažností\nv časti, ktorým sťažovateľka namietala porušenie svojich označených hmotných práv\nnapadnutými upovedomeniami súdnych exekútorov.\n34. Ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutými\nupovedomeniami súdneho exekútora a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 20 ods.1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu. S prihliadnutím na zákonnosť upovedomení súdneho\nexekútora, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\nnie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,\nresp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,\nI. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti sťažovateľky aj v tejto časti podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n35. V súvislosti s úvahou sťažovateľky, že sťažovateľka procesne nezavinila\nzastavenie starých exekúcií, ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, vychádzajúc\nz informácií obsiahnutých v sťažnosti a jej prílohách, že v okolnostiach posudzovaných vecí\nexekučnými titulmi boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne,\nktoré Sociálna poisťovňa zmluvne previedla na sťažovateľku ako subjekt súkromného práva\nna základe zmluvy. Tento samotný fakt, že Sociálna poisťovňa sa rozhodla tieto pohľadávky\nnevymáhať od povinných a radšej ich zmluvne previedla na sťažovateľku za odplatu,\nindikuje, že Sociálna poisťovňa disponovala informáciami o ich sťaženej vymáhateľnosti\nvzhľadom na finančnú situáciu povinných. Sťažovateľka, pri odplatnom prevode\npohľadávok vzniknutých zo sociálneho poistenia za zlomkovú hodnotu, si musela\nbyť vedomá rizika, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok je neistá. Napriek tomu išla\ndo podnikateľského rizika a podala návrhy na súdne vymoženie týchto pohľadávok,\n15\n\nresp. nastúpila do procesného postavenia oprávneného v prebiehajúcich exekučných\nkonaniach, iniciovaných jej právnou predchodkyňou. Predmetné exekúcie majú tú spojitosť,\nže boli dlhodobo (v danom prípade viac ako desať rokov, pozn.) vykonávané bez úspechu,\npreto existuje dôvodná pochybnosť o tom, že sťažovateľka postupovala pri zachovaní\nprimeranej opatrnosti, tak ako to v ústavných sťažnostiach tvrdila. Aj v režime\npodľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu pôvodného oprávneného\nna vykonanie exekúcie, existovala „hrozba“ znášania trov pri nemajetnosti povinného,\ndokonca vo výške skutočných trov súdneho exekútora. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný\nsúd dospel k záveru, že potenciálny negatívny dopad na majetkové práva sťažovateľky\nako oprávnenej nesúvisí s aplikáciou zákona č. 233/2019 Z. z. a napadnutými\nupovedomeniami súdnych exekútorov, ale skôr s rozhodnutím sťažovateľky znášať\npodnikateľské riziko, spojené s vymáhaním postúpených pohľadávok. Ústavný súd\ntak v závere konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označenými právami\nhmotnej\n\npovahy\n\na\n\nnapadnutými\n\nupovedomeniami\n\nsúdnych\n\nexekútorov\n\nani v tejto argumentačnej rovine. Navyše, je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni\npodať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z.,\nv rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad\nspojený s uplatnením pohľadávky.\n36. Keďže došlo k odmietnutiu ústavných sťažností, ústavný súd sa nezaoberal\nďalším návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:51b49df5-6486-4430-8bda-8c74da19b353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656"}, {"guid": "ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774"}, {"guid": "ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9"}, {"guid": "ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 575/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 575/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/02 z 13. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-13", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}