{"guid": "ussr:42f70a1c-d0be-43d2-8718-79e53251881b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 233/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 233/2019 z 9. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 233/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.233.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/42f70a1c-d0be-43d2-8718-79e53251881b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.233.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.233.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.233.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 233/2019-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Adrianou Ručkayovou, Inovecká 8, Nové Mesto\nnad Váhom, ktorou namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd príkazom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn.\nPv 217/19/3304 zo 6. mája 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2019\nelektronickou formou a 3. júla 2019 písomnou formou (osobne) doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. Pv 217/19/3304 zo 6. mája 2019 (ďalej aj\n„napadnutý príkaz okresnej prokuratúry“).\n2.\n\nZ ústavnej\n\nstíhaný vyšetrovateľom\n\nsťažnosti\n\na jej\n\nOkresného\n\nnad Váhom, odboru kriminálnej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nriaditeľstva\n\npolície,\n\noddelenia\n\nže\n\nPolicajného\n\nsťažovateľ\nzboru\n\nvyšetrovania\n\nje\n\ntrestne\n\nNové\n\nMesto\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod ČVS: OR-150/VYS-NM-2019 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby\npodľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného\nzákona.\n3. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11 Tp 16/2019-18\nz 3. apríla 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bol sťažovateľ v tejto trestnej veci\nvzatý do väzby podľa § 87 ods. 2, § 72 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) z dôvodov uvedených v § 71\nods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku so zaradením na výkon väzby do Ústavu na výkon\nväzby Ilava. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť v zákonnej lehote.\nUznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23 Tpo 30/2019-36 zo 16. apríla 2019 bol\npodľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku zrušený výrok uznesenia okresného\nsúdu týkajúci sa výkonu väzby a väzba sťažovateľa sa bude podľa § 3 ods. 2 zákona\nč. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone\nväzby“) vykonávať v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu\nodňatia slobody Trenčín, pretože to vyžaduje zdravotný stav sťažovateľa a je to potrebné\nna účely trestného konania.\n4. Uznesením okresnej prokuratúry č. k. Pv 217/19/3304-32 zo 6. mája 2019 (ďalej\nlen „uznesenie okresnej prokuratúry“) bolo zastavené trestné stíhanie sťažovateľa\n2\n\npodľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, pretože sťažovateľ nebol v čase činu\npre nepríčetnosť trestne stíhaný. Zároveň bol okresnou prokuratúrou vydaný príkaz\nč. k. Pv 217/19/3304-38 zo 6. mája 2019, ktorým bol sťažovateľ prepustený ihneď z väzby\npodľa § 79 ods. 1 a 4 Trestného poriadku s tým, že bude súčasne bezodkladne dodaný\ndo\n\n(ďalej len „psychiatrická nemocnica“).\n\nProti uzneseniu okresnej prokuratúry podal sťažovateľ sťažnosť v zákonnej lehote.\nUznesením\n\nKrajskej\n\nprokuratúry\n\nv Trenčíne\n\n(ďalej len\n\n„krajská\n\nprokuratúra“)\n\nč. k. 1 KPt 412/19/3300-20 z 31. mája 2019 bolo podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku zrušené uznesenie okresnej prokuratúry a uložená povinnosť vo veci znova\nkonať a rozhodnúť.\n5. Sťažovateľ namieta predčasnosť vydania napadnutého príkazu okresnej\nprokuratúry, keďže okresná prokuratúra nepočkala, či uznesenie o zastavení trestného\nstíhania nadobudne právoplatnosť. Keďže na základe sťažnosti sťažovateľa bolo toto\nuznesenie zrušené krajskou prokuratúrou, doteraz nedošlo k zastaveniu trestného stíhania,\na preto neodpadla podmienka väzby. Sťažovateľ považuje preto napadnutý príkaz okresnej\nprokuratúry za arbitrárny, keďže neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Sťažovateľ tiež\nnamieta, že napadnutý príkaz okresnej prokuratúry mu bol doručený na vlastnú žiadosť až\n24. mája 2019.\n6. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uviedol, že „... vzhľadom na to, že\nsťažovateľ bol obmedzený na osobnej slobode - bol vo väzbe, a prokurátorka Okresnej\nprokuratúry Nové Mesto nad Váhom sťažovateľa z väzby, aj keď nesprávnym procesným\npostupom, prepustila, nemohlo dôjsť do zásahu do sťažovateľových základných práv\na slobôd garantovaných mu ústavou a Európskym dohovorom a ľudských právach, keďže\nv dôsledku nesprávneho procesného postupu už sťažovateľ naďalej nie je vo väzbe, a teda\nobmedzený na osobnej slobode.“.\n7. Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že „predmetným príkazom prokurátorka\nOkresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sťažovateľa nielen prepustila z väzby, ale\nprikázala aj jeho bezodkladné dodanie do Psychiatrickej nemocnice\n\n. Urobila\n\ntak bez akéhokoľvek lekárskeho posudku o vhodnosti umiestnenia sťažovateľa do zariadenia\n3\n\nústavnej starostlivosti, ba dokonca bez riadneho odôvodnenia takéhoto postupu... Sme toho\nnázoru, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom prikázala dodanie\nsťažovateľa do Psychiatrickej nemocnice\n\n, len z toho dôvodu, že mala\n\nzo znaleckého posudku, vypracovaného v prípravnom konaní za účelom zistenia\nsťažovateľovej príčetnosti v čase spáchania skutku, vedomosť o tom, že sťažovateľ trpí\nparanoidnou schizofréniou. To, či je sťažovateľ nebezpečný pre seba alebo pre spoločnosť\npreukázané do dnešného dňa nie je, zároveň nebol sťažovateľ právoplatne odsúdený\nza spáchanie trestného činu, na základe ktorého voči nemu bolo začaté trestné stíhanie,\na teda nie je preukázané, že trestný čin sa stal a že sa ho dopustil sťažovateľ... “.\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň opisuje eventuálne prípady umiestnenia\nfyzickej osoby do ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré ale v prípade sťažovateľa nemali\nnastať (na základe ustanovení Trestného poriadku výhradne rozhodnutím súdu v konaní\no prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení podľa § 252 a nasl. zákona\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, na základe\npostupu podľa § 8 ods. 2 zákona o výkone väzby a na základe súhlasu fyzickej osoby s jej\numiestnením do ústavu).\n9. V prípade súhlasu fyzickej osoby s jej umiestnením do ústavu sťažovateľ\nkonkrétne uvádza, že „... nevie o tom, že by dával informovaný súhlas s jeho umiestnením\nv ústavnom zdravotníckom zariadení, pričom ani Okresná prokuratúra Nové Mesto\nnad Váhom nám doposiaľ ako obhajcovi sťažovateľa nepreukázala, že by sťažovateľ takýto\ninformovaný súhlas dal. Pre úplnosť poukazujeme taktiež na to, že prokurátorka Okresnej\nprokuratúry Nové Mesto nad Váhom zastavila trestné stíhanie sťažovateľa z dôvodu,\nže mala za preukázané, že sťažovateľ bol v čase spáchania skutku nepríčetný, pričom\nu sťažovateľa toto obdobie malo trvať od bližšie neurčeného času mesiaca máj 2018\ndo 30.03.2019. Čiže sťažovateľ mal byť podľa presvedčenia prokurátorky nepríčetný\nvyše jedného roka. Nemožno preto predpokladať, že by bolo možné v prípade, ak by\nsťažovateľ súhlas s umiestnením do ústavnej zdravotníckej starostlivosti poskytol, tento\nposkytol vedome a vážne, pričom by si bol vedomý všetkých dôsledkov plynúcich pre neho\nz poskytnutia takéhoto súhlasu. Prinajmenšom nemožno očakávať, že by prokurátorka bola\n\n4\n\nvnútorne presvedčená o tom, že sťažovateľ si je vedomý všetkých dôsledkov pre neho\nvyplývajúcich z takéhoto súhlasu.“.\n10. Podľa sťažovateľa „vydaním príkazu na prepustenie sťažovateľa z väzby\na bezodkladné dodanie do Psychiatrickej nemocnice\n\n, sp. zn. Pv 217/19/3304\n\nzo dňa 06.05.2019 Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, resp. prokurátorka\nOkresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zasiahla do sťažovateľovho základného\npráva na osobnú slobodu zaručeného mu čl. 17 ústavy a čl. 5 Európskeho dohovoru\no ľudských právach, keďže týmto príkazom bol sťažovateľ obmedzený na osobnej slobode\na umiestnený do Psychiatrickej nemocnice\n\n, pričom sa tak nestalo postupom\n\na z dôvodov na základe zákona. Poukazujeme na to, že predmetný príkaz prokurátorky\nOkresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom nemá odôvodnenie na bezodkladné dodanie\nsťažovateľa do Psychiatrickej nemocnice\n\n. Nie je preto možné zistiť z akých\n\ndôvodov bol sťažovateľ umiestený do ústavnej zdravotníckej starostlivosti.“.\n11. Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach bolo príkazom\nprokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 217/19/3304 zo dňa\n06.05.2019 porušené.\n2. Zrušuje sa príkaz prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom\nsp. zn. 217/19/3304 zo dňa 06.05.2019.\n3. Zakazuje sa ďalšie pokračovanie v porušovaní sťažovateľovho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n10.000 Eur.\n5. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“\n12.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. II. ÚS 233/2019-26 z 5. septembra 2019 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresnú prokuratúru, aby sa\n5\n\nvyjadrila k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila ústavnému súdu, či trvá na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nII.\nVyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n13. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)\nsa na základe výzvy ústavného súdu namiesto okresnej prokuratúry vyjadrila k ústavnej\nsťažnosti prípisom č. k. 2 GÚp 129/19/1000-3 z 28. októbra 2019.\n14. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nv prípade materiálnych podmienok prepustenia sťažovateľa uviedol, že „sťažovateľ sa mýli,\nak sa domnieva, že k prepusteniu z väzby obvineného na slobodu v trestnom konaní môže\ndôjsť výlučne len za predpokladu, že osoba stratí svoje postavenie obvineného. Ak by tomu\ntak bolo, potom by prepustenie obvineného z väzby na slobodu nebolo možné kedykoľvek\nv priebehu jeho trestného stíhania, ale až po jeho právoplatnom skončení.\nNaopak, väzba v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len\nnevyhnutný čas (§ 76 Trestného poriadku)...\nZnamená to, že aj v danom prípade sa nemôže prepustenie sťažovateľa z väzby\nodvíjať od právoplatného zastavenia jeho, ale od skutočnosti, že objektívne zanikli dôvody\nväzby. V danej veci tomu tak bolo. Sťažovateľ podľa záverov znaleckého posudku trpí\nduševným ochorením, vplyvom ktorého nie je schopný chápať zmysel a význam trestného\nkonania, avšak pre spoločnosť je nebezpečný a je potrebné mu uložiť ochranné\npsychiatrické liečenie ústavnou formou, aby mu mohla byť poskytnutá adekvátna\npsychiatrická liečba.\nZávery znaleckého dokazovania boli tou závažnou skutočnosťou, ktoré bránili\nv ďalšom obmedzovaní osobnej slobody sťažovateľa prostredníctvom inštitútu väzby.\nLekárska starostlivosť a jej terapeutické pôsobenie na osobu, u ktorej bola indikovaná\nduševná choroba, má vždy prednosť pred jej uväznením...\nTento skutkový stav plne rešpektovala prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá\npríkazom rozhodla o prepustení sťažovateľa na slobodu. Zároveň prokurátorka okresnej\n\n6\n\nprokuratúry postupovala v súlade s pokynom všeobecnej povahy generálnej prokuratúry\nzo 7. augusta 2014 č. k. III Spr 115/14/1000-1, ktorým bol upravený postup prokurátorov\npri navrhovaní ochranného liečenia nepríčetnému obvinenému, ktorého pobyt na slobode je\nnebezpečný (príloha č. 4)...“.\n15. Generálny prokurátor k formálnym podmienkam prepustenia sťažovateľa\nuviedol, že «prokurátorka okresnej prokuratúry v súlade s ustanovením § 162 ods. 2\nTrestného poriadku správne rozhodla o prepustení z väzby formou príkazu. Tento príkaz\nmusí byť vždy písomný a musí byť primerane odôvodnený (§ 79 ods. 5 Trestného poriadku).\nZ ustanovenia § 79 ods. 5 Trestného poriadku vyplýva, že zákonodarca\nexpressis verbis ustanovil formu rozhodnutia pre prípad, ak prokurátor rozhoduje\no prepustení obvineného z väzby na slobodu... Táto odlišná forma, konkrétne príkaz, je\nnamieste spravidla tam, kde ide o zásahy do základných práv a slobôd, pričom je tak nutné\nurobiť bez zbytočného odkladu, lebo inak by bol ohrozený účel trestného konania. Z tohto\ndôvodu zákon, okrem osobitných podmienok pre ich vydanie, tiež stanovuje obsahové\nnáležitosti, okruh osôb, ktorým sa oznamuje, prípadne ich písomnú formu. Zároveň sa\nu nich vyžaduje vznik vykonateľnosti ihneď po ich vydaní. Vydávané sú bez vypočutia strán\na ich vlastný výkon vyžaduje ďalšie stanovené pravidlá.\n... príkaz ako forma rozhodnutia slúži pre účely trestného stíhania, ak treba zaistiť\nosobu, vec alebo informáciu. Gramaticko-logickou interpretáciou obsahov citovaných\npríkazov možno dospieť k právnemu záveru, že príkazom sa výslovne prikazuje/nariaďuje\nvykonanie určitého úkonu pri riešení akútnych procesných situácií.\n... Ak ide o príkaz na prepustenie obvineného z väzby na slobodu, Trestný poriadok\nukladá o ňom vyrozumieť len ústav na výkon väzby [§ 75 ods. 1, písm. d) Trestného\nporiadku] a nekonkretizuje ďalší okruh osôb, ktorým by mal byť príkaz na prepustenie\nz väzby na slobodu doručený. Vzhľadom na absenciu zákonného imperatívu doručiť príkaz\no prepustení obvineného z väzby na slobodu samotnému obvinenému alebo jeho obhajcovi,\nje na úvahe konajúceho orgánu, či ho obvinenému a jeho obhajcovi doručí. V tejto\nsúvislosti si treba uvedomiť, že obvinený ako objekt vykonateľnosti príkazu je ako prvý\n„informovaný“ o svojom prepustení na slobodu, ktorým bol ukončený zásah štátu do jeho\nosobnej slobody.\n\n7\n\nVzhľadom na účel príkazu o prepustení obvineného na slobodu postačuje ho\nodôvodniť len primerane. Na rozdiel od príkazov vydaných v trestnom konaní, pre ktoré\nzákonodarca nepredpisuje žiadne odôvodnenie alebo naopak „plné“ odôvodnenie, v tomto\nprípade postačí stručne odôvodniť základné predpoklady pre vydanie príkazu.\n... Nadštandardné doručenie príkazu aj sťažovateľovi a jeho obhajkyni, navyše,\ns nesprávnym poučením, podľa názoru generálnej prokuratúry nemôže predstavovať zásah\ndo jeho základných práv a slobôd garantovaných ústavou.».\n16. Generálny prokurátor k prijatiu sťažovateľa do ústavnej starostlivosti uviedol,\nže «vzhľadom na platnú právnu úpravu orgány prokuratúry nedisponujú oprávnením,\nktorým by mohli uložiť zdravotníckemu zariadeniu prijatie akejkoľvek osoby do ústavnej\nstarostlivosti. Nakoniec ani Trestný poriadok nepozná príkaz na umiestnenie obvineného\nv zdravotníckom zariadení.\nAni v prípade sťažovateľa k tomu nedošlo.\nJe síce pravdou, že vo výroku napadnutého príkazu prokurátorka okresnej\nprokuratúry\n\nkonštatovala,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\nbude\n\n„súčasne\n\nbezodkladne\n\ndodaný\n\ndo Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie“, avšak táto skutočnosť nebola skutočným\npodkladom pre jeho prijatie do ústavnej starostlivosti.\nPríkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu ani nebol doručený\nPsychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, ale bol doručený okrem sťažovateľa a jeho\nobhajkyne len Nemocnici pre obvinených a odsúdených Ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody Trenčín, v ktorom bol sťažovateľ počas výkonu väzby hospitalizovaný.\nNevyhnutnosť hospitalizácie sťažovateľa bola teda indikovaná už v čase výkonu väzby\na pretrvávala i po jeho prepustení z väzby na slobodu.\n... Pre úplnosť treba dodať, že k bezprostrednému prijatiu sťažovateľa do ústavnej\nstarostlivosti po jeho prepustení z väzby by došlo aj v prípade, ak by prokurátorka okresnej\nprokuratúry nadbytočné neuviedla vo výroku príkazu slová „s tým, že bude súčasne\nbezodkladne dodaný do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie...“... Povinnosť\nprokurátora prostredníctvom policajta urobiť opatrenia k okamžitej hospitalizácii\nnepríčetnej osoby, ktorej pobyt na slobode je nebezpečný, vyplýva aj z vyššie uvedeného\npokynu všeobecnej povahy generálnej prokuratúry. Iný postup by znamenal rezignáciu\n\n8\n\nprokurátora na plnenie jeho úloh a v konečnom dôsledku podporoval vznik nebezpečenstva\npohybu nepríčetného a potencionálneho páchateľa v spoločnosti, a to až do doby\nprávoplatného rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia ústavnou formou.».\n17. Po doručení vyjadrenia generálneho prokurátora ústavný súd vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň\njej zaslal vyjadrenie generálneho prokurátora z 28. októbra 2019 na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska.\n18. Právna zástupkyňa sťažovateľa nereagovala na vyjadrenie generálneho\nprokurátora.\n19. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiska\nv judikatúre ústavného súdu\n20. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n22. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie čl. 17 ústavy a čl. 5\ndohovoru (vo všeobecnosti); z obsahu ústavnej sťažnosti ale vyplýva, že sťažovateľ\nkonkrétne namieta porušenie práva na osobnú slobodu.\n23. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n24. Podľa čl. 17 ods. 6 ústavy zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať\nosobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto\nopatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich\ndní.\n25. Podľa čl. 5 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť.\n26. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavnej sťažnosti sa nevyhovie vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver\no zjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\nsťažnosti,\n\nnesporne\n\npatrí\n\naj\n\nústavnoprávny\n\nrozmer,\n\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n27. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach\npatriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k orgánom verejnej\n\n10\n\nmoci nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti orgánov verejnej moci môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n28. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (II. ÚS 55/98,\nIII. ÚS 7/00, I. ÚS 177/03). Požiadavku obsiahnutú v tomto článku nemožno definovať\nin abstracto, ale musí sa posúdiť podľa okolností každej veci vrátane toho, čo v sťažnosti\nuviedol sťažovateľ (I. ÚS 109/03). Ústavný súd preto v prípade čl. 17 ústavy môže a musí\nuplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli\norgán verejnej moci k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať zlučiteľnosť\nopatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako\nsúd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré\nvyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy\na ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\n\n11\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.A K prepusteniu sťažovateľa z väzby\n29. Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej\nlehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný\nčas.\n30. Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej\nďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť\nobvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.\n31. Podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné\nstíhanie, ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.\n32. Podľa § 162 ods. 2 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní\nrozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné alebo ak rozhodnutie nemá technickoorganizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením. Príkazom rozhodujú, kde to zákon\nvýslovne ustanovuje.\n33. Podľa § 79 ods. 4 Trestného poriadku ak prokurátor súhlasí s prepustením\nobvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom obvineného z väzby prepustiť predseda\nsenátu príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený;\nrovnako rozhodne aj prokurátor, ak postupuje podľa druhej vety odseku 1.\n34. K námietkam sťažovateľa uvedeným v bode 5 ústavný súd uvádza, že sa v celom\nrozsahu stotožňuje s vyjadrením generálneho prokurátora vo veci splnenia materiálnych\na formálnych podmienok prepustenia sťažovateľa z väzby (body 14 a 15). Rozhodnutie\nokresnej prokuratúry o prepustení z väzby bolo v prospech sťažovateľa, a preto týmto\nnemohlo byť porušené jeho právo na osobnú slobodu zaručené čl. 17 ústavy a čl. 5\n\n12\n\ndohovoru. Zároveň ani nie je z ústavnej sťažnosti zrejmé, či sťažovateľ vôbec namieta svoje\nprepustenie z väzby vzhľadom na jeho konštatovanie uvedené v bode 6. Z uvedených\ndôvodov ústavný súd prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel.\nIV.B K dodaniu sťažovateľa do ústavnej starostlivosti\n35. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,\nslužbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej spôsobilosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“)\nošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch\na rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných\npostupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytnúť\npoučenie“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a, § 44 ods. 6, § 44b ods. 2), osobu, ktorej\nsa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.\n36. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je\npovinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou\na dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane\nrozumovej aj vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Ošetrujúci\nzdravotnícky pracovník je povinný zaznamenať v príslušnom elektronickom zdravotnom\nzázname v elektronickej zdravotnej knižke informáciu o tom, či\na) bolo osobe poskytnuté poučenie,\nb) osoba odmietla poučenie,\nc) osoba udelila informovaný súhlas,\nd) odmietla udeliť informovaný súhlas alebo e) osoba informovaný súhlas odvolala.\n37. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas je preukázateľný\nsúhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto\nzákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej\nstarostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je\nustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).\n\n13\n\n38. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas dáva,\nak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť\nposkytnúť.\n39. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. každý, kto má právo dať informovaný\nsúhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.\n40. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že 6. mája 2019 sťažovateľ poskytol\ninformovaný súhlas s liečbou v psychiatrickej nemocnici. Zároveň z vyšetrovacieho spisu,\nktorý bol ústavným súdom vyžiadaný, vyplýva, že sťažovateľ mal už počas prípravného\nkonania záujem absolvovať ďalšie liečenie, a to prípadne aj formou hospitalizácie\nv zdravotníckom zariadení.\n41. Námietka sťažovateľa, že napadnutý príkaz okresnej prokuratúry nebol\nodôvodnený v časti dodania do psychiatrickej nemocnice, nemá žiadny dopad na jeho\nsituáciu. Ústavný súd pripúšťa, že ide o formálny nedostatok, ktorý ale nič nemení\nna správnosti postupu okresnej prokuratúry, ktorá sa riadila pokynom generálnej\nprokuratúry č. k. III Spr 115/14/1000-1 zo 7. augusta 2014 (ďalej len „pokyn generálnej\nprokuratúry“). Týmto pokynom bol upravený postup prokurátorov pri navrhovaní\nochranného liečenia páchateľovi, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný a spáchal čin inak\ntrestný alebo trestný čin pod vplyvom duševnej poruchy.\n42. Podľa pokynu generálnej prokuratúry ak vyhodnotením znaleckého dokazovania\na ostatných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní prokurátor dospeje k záveru,\nže pobyt obvineného na slobode je nebezpečný a je mu potrebné uložiť ochranné\nliečenie ústavnou formou, s rozhodnutím (príkazom) o prepustení obvineného z väzby\nna slobodu zabezpečí, spravidla prostredníctvom policajta jeho bezodkladné predvedenie\ndo ústavu zdravotníckej starostlivosti s cieľom jeho eventuálnej hospitalizácie až\ndo rozhodnutia súdu o ochrannom liečení. Postupuje pritom podľa osobitných predpisov\n(zákon č. 576/2004 Z. z., pozn.).\n\n14\n\nPo právoplatnosti rozhodnutia o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1\npísm. e) Trestného poriadku prokurátor navrhne podľa § 236 ods. 1 prvej vety Trestného\nporiadku vecne a miestne príslušnému súdu, aby bolo páchateľovi činu inak trestného\nuložené ochranné liečenie. Takýto postup je potrebný i vtedy, ak je páchateľ dočasne\nhospitalizovaný v ústave z jeho vlastnej vôle alebo z dôvodov nesúvisiacich s jeho trestným\nstíhaním, pretože ukončenie dobrovoľnej hospitalizácie môže nastať skôr ako ukončenie\nsúdom uloženej ochrannej liečby ako následku spáchania činu inak trestného.\n43. Uznesením okresnej prokuratúry č. k. Pv 217/19/3304-62 z 9. augusta 2019 bolo\nopätovne zastavené trestné stíhanie sťažovateľa podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného\nporiadku, pretože sťažovateľ nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne stíhaný.\nProti tomuto uzneseniu okresnej prokuratúry podal sťažovateľ sťažnosť v zákonnej lehote,\nktorá bola uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 412/19/3300-30 z 28. augusta 2019\nzamietnutá ako nedôvodná podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Skutočnosť,\nči v zmysle pokynu generálnej prokuratúry okresná prokuratúra podala návrh na uloženie\nochranného liečenia sťažovateľovi po právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného\nstíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, ústavný súd nezisťoval, pretože\ntáto otázka nie je predmetom prieskumu v tomto konaní pred ústavným súdom.\n44. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že sťažovateľ môže informovaný súhlas\nkedykoľvek odvolať sám, čím by ukončil zásah do svojej osobnej slobody.\n45. Právna zástupkyňa sťažovateľa tiež v ústavnej sťažnosti spochybňovala\nskutočnosť, či si sťažovateľ vzhľadom na svoju duševnú chorobu bol vedomý všetkých\ndôsledkov vyplývajúcich z udelenia informovaného súhlasu. V tejto súvislosti však ústavný\nsúd konštatuje, že nie je skutkovým súdom a ani v rámci prieskumu ústavnej sťažnosti nie je\njeho úlohou posudzovať, či sťažovateľ bol spôsobilý udeliť právne relevantný informovaný\nsúhlas.\n46. Z už uvedených dôvodov teda nedošlo opísaným formálnym pochybením\nv napadnutom príkaze okresnej prokuratúry k zásahu do ústavného práva sťažovateľa\n\n15\n\nna osobnú slobodu, pretože proti sťažovateľovi neboli použité prostriedky mocenského\ndonútenia, keďže sťažovateľ dobrovoľne súhlasil so svojou hospitalizáciou v psychiatrickej\nnemocnici. Ústavný súd preto prijatej ústavnej sťažnosti ani v tejto časti nevyhovel.\nV.\n47. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n48. Keďže ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebolo vyhovené, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prípravné konanie-väzba v prípravnom konaní", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "ústavná zdravotná starostlivosť", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "prípravné konanie-väzba v prípravnom konaní", "konanie-zastavenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "ústavná zdravotná starostlivosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}