{"guid": "ussr:51171b6d-b72d-4e49-aaf3-c524e9ffd3ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.260.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 260/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 260/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 260/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.260.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/51171b6d-b72d-4e49-aaf3-c524e9ffd3ee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.260.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.260.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.260.2020.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 260/2020-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n,\n,\n\na\n\n,\n,\n\nobaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač,\n\ns. r. o., Ružinovská 42, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nJUDr. Viktória Nagyová Tenkač, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv\n\na slobôd uznesením Krajského súdu\n\nv Žiline\n\nsp. zn. 6 Co 240/2019 z 22. novembra 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 240/2019 z 22. novembra 2019\nporušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 240/2019 z 22. novembra 2019\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\nv sume\n\na\n675,43\n\n€\n\np r i z n á v a náhradu trov konania\n\n(slovom\n\nšesťstosedemdesiatpäť\n\neur\n\na\n\nštyridsaťtri\n\ncentov),\n\nktoré j e Krajský súd v Žiline p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu\nAdvokátskej kancelárie Nagyová Tenkač, s. r. o., Ružinovská 42, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia navrhovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra\n\n2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n,\n\n,\n, a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 6 Co 240/2019 z 22. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že spolu s návrhom vo veci samej\n(žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva\no voľbe členov výboru a dozornej rady, pozn.) 6. novembra 2019 doručili Okresnému súdu\nŽilina (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\nktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa všetkých iných úkonov,\nako tých, ktoré sú uvedené v § 16 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov. Okresný súd o tomto ich návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia rozhodol uznesením sp. zn. 13 C 67/2019 z 19. septembra 2019\n(ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“) tak, že postupom podľa § 327 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“)\n2\n\nnávrh sťažovateľov odmietol. Sťažovatelia podali proti označenému rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie odvolanie podľa § 357 písm. d) CSP, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením tak, že ho odmietol podľa § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.\n3. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že okresný súd rozhodol o ich návrhu\narbitrárne, keď ho označeným uznesením odmietol, preto boli nútení podať proti nemu\nodvolanie. V odvolaní sťažovatelia prípustnosť svojho odvolania výslovne opierali o znenie\n§ 357 písm. d) CSP. Krajský súd napriek tomu ich odvolanie odmietol, pričom svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že jeho prípustnosť nemožno vyvodiť z dôvodu podľa § 357\npísm. b) CSP, pričom nimi označeným dôvodom prípustnosti sa vôbec nevysporiadal.\nSťažovatelia považujú samotné napadnuté uznesenie za exces, jeho odôvodnenie za ústavne\nneakceptovateľné, arbitrárne a v konečnom dôsledku majúce za následok denegatio iustitie.\n4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol\ntýmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľov,\n\n... a\n\n... na súdnu\n\nochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. novembra 2019,\nsp. zn. 6 Co/240/2019 porušené boli.\n2.\n\nUznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nŽiline\n\nzo\n\ndňa\n\n22.\n\nnovembra\n\n2019,\n\nsp. zn. 6 Co/240/2019 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľom,\n\n... a\n\n... priznáva spoločne\n\na nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 EUR, ktoré je Krajský súd\nv Žiline povinný sťažovateľom zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľom,\na\n\n...\n\n... trovy konania...“\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 260/2020-16 z 9. júna 2020 prijal ústavnú\n\nsťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.\n\n3\n\n6. Následne ústavný súd 9. júna 2020 vyzval krajský súd na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke prijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti. Následne ústavný súd 3. júla 2020 upovedomil zúčastnenú\nosobu –\n(ďalej len „zúčastnená osoba“), o jej práve sa vyjadriť k ústavnej sťažnosti.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľov a vyjadrenie zúčastnenej osoby\n7. Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 30. júna 2020. Krajský\nsúd vo svojom vyjadrení uviedol, že „keďže v predmetnej záležitosti sa jedná takmer\nvýlučne o bezprostredné právne posúdenie záverov súdu, nie je dobre možné zo strany\nkrajského súdu ako inštitúcie (prostredníctvom jeho predsedu) zaujať konkrétne právne\nstanovisko. Z pozície predsedu krajského súdu mi totiž neprináleží posudzovať vecnú\nsprávnosť jednotlivých rozhodnutí tunajšieho súdu, vrátane posúdenia náležitostí\nich odôvodnenia“, preto odkázal na pripojené stanovisko predsedníčky dotknutého senátu,\npričom zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.\nPredsedníčka dotknutého senátu v podstatnom uviedla:\n„Ustanovenie § 326 CSP vo svojich odsekoch 1 a 2 upravuje náležitosti návrhu\nneodkladného opatrenia. Nadväzne na to je v ustanovení § 327 CSP upravený postup súdu\nvo vzťahu k neodkladnému opatreniu, ktoré je podané v priebehu konania a nie je podaním\nvo veci samej. Vyplýva z neho, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nneobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh\nodmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia\no odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Tak postupoval aj Okresný súd v Žiline vo svojom\nuznesení č. k. 13 C/67/2019-790 zo dňa 19. 09. 2019.\nÚprava rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení v prípade, že je návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia úplný, vyplýva z ustanovenia § 328 CSP. V zmysle\njeho odseku 1, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,\nak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia zamietne. Zároveň z ustanovenia § 328 ods. 2 CSP vyplýva, že o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia\n4\n\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.\nJe teda zrejmé, že zákon (Civilný sporový poriadok) rozlišuje dva prípady, a to či sa jedná\no návrh neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti upravené v § 326 CSP alebo nie.\nNadväzne na to vyhodnotil odvolací súd v posudzovanom v prípade aj prípustnosť\nodvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie. V ustanovení § 357 CSP je upravená\nprípustnosť\n\nodvolania\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nsúdu\n\nprvej\n\ninštancie.\n\nPripúšťa\n\nho len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Proti inému uzneseniu\n(neuvedenému v označenom zákonnom ustanovení) teda odvolanie nie je prípustné.\nVychádzajúc zo systematiky obsiahnutej v ustanovení § 357 CSP odvolací súd dospel\nk záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie odmietol podanie (návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia), ktoré/-ý však nie je podaním vo veci samej tak, ako to bližšie\nozrejmil v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nPodanie vo veci samej je definované v ust. § 123 ods. 2 CSP. Je ním najmä žaloba,\nvzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie,\na ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nalebo zabezpečovacieho opatrenia...\n... Žiada sa dodať, že iba v prípade, že neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia\nvo veci samej, je odôvodnený postup súdu podľa § 129 ods. 1 CSP. Len vtedy je súd povinný\npred svojím rozhodnutím o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyzvať navrhovateľa\nna opravu a doplnenie jeho podania (návrhu na vydanie neodkladného opatrenia),\na to za situácie, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,\nalebo ide o podanie neúplné a nezrozumiteľné.\nV prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním\nvo veci samej, (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci) však zákon upravuje odlišný\nprocesný postup súdu. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje\npredpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd v súlade s ust. § 327 CSP\ntaký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia\no odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.\nV prejednávanej veci podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie, ktorým súd odmietol ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\n\n5\n\nktorý nie je podaním vo veci samej. S poukazom na znenie ust. § 355 ods. 2 CSP odvolací\nsúd skúmal, či zákon proti takémuto rozhodnutiu odvolanie pripúšťa.\nPodľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné\nodvolanie, ak to zákon pripúšťa.\nOdvolací\n\nsúd\n\nodmietne\n\nodvolanie,\n\nak\n\nsmeruje\n\nproti\n\nrozhodnutiu,\n\nproti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).\nV zmysle § 357 písm. b/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie o odmietnutí podania vo veci samej.\nCivilný sporový poriadok v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva prípady,\nv ktorých pripúšťa možnosť podania odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie.\nV predmetnom zákonnom ustanovení zákonodarca jednoznačne špecifikoval prípady,\nv ktorých je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné. Nakoľko ustanovenie\n§ 357 CSP neobsahuje uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o odmietnutí návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, je zrejmé,\nže zákon proti uvedenému typu súdneho rozhodnutia možnosť podať odvolanie nepripúšťa\n(§ 357 písm. b/ CSP a contrario). Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcov\npostupom podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.\nOdvolací súd bol totiž toho názoru, že v označenej odvolacej veci prípustnosť\nodvolania podľa § 357 písm. d/ CSP nie je daná. Vychádzal pritom zo systematického\nvýpočtu a poradia uznesení, proti ktorým Civilný sporový poriadok v § 357 odvolanie\npripúšťa. Pred ust. § 357 písm. d/ CSP sa v tomto výpočte nachádza ust. § 357 písm. b/\nCSP, ktoré predpokladá odmietnutie podania vo veci samej, ktorým však návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanom prípade nebol. Podľa názoru\nodvolacieho súdu prípustnosť odvolania v zmysle ust. § 357 písm. d/ CSP sa viaže\nk rozhodnutiu súdu prvej inštancie upravenému v ust. § 328 ods. 1 CSP, t. j. vo vzťahu\nk nariadeniu neodkladného opatrenia (ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP),\nalebo o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\nOdvolaciemu súdu je známy text publikácie Civilný sporový poriadok, komentár,\nautorov: Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. vydaného\nvydavateľstvom C. H. BECK r. 2016, no pri posudzovaní prípustnosti odvolania vychádzal\nzo systematiky úpravy neodkladných opatrení a tiež samotného zdôraznenia zákonodarcu\n6\n\no tom, že takýto návrh má spĺňať náležitosti podľa § 326 CSP. Túto úvahu odvolacieho súdu\npodporuje aj znenie ustanovení § 327, § 328 ods. 1 a § 328 ods. 2 vety prvej CSP.\nOdvolací súd je teda toho názoru, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu\nprvej inštancie len v prípade, že súd prvej inštancie rozhoduje o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktorý splna náležitosti v zmysle\nust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, nie však v prípade, že takýto návrh neobsahuje predpísané\nnáležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, kedy súd prvej inštancie postupuje\nv súlade s ust. § 327 CSP a zároveň sa nejedná o podanie vo veci samej tak, ako to bolo\nprezentované v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co/240/2019 zo dňa\n22. novembra 2019.“\n8. Právna zástupkyňa sťažovateľov sa k stanovisku krajského súdu vyjadrila podaním\ndoručeným 7. júla 2020. V úvode svojho vyjadrenia vyjadrila s upustením od ústneho\npojednávania v danej veci. V podstatnom uviedla:\n«V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sťažovatelia\nžiadali súd, aby žalovanému pozemkovému spoločenstvu uložil povinnosť zdržať sa všetkých\nprávnych úkonov, okrem tých, ktoré sú vymenované v § 16 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z.\no pozemkových spoločenstvách, sťažovatelia žiadnym spôsobom nespochybňovali, a doteraz\nani\n\nnespochybňujú,\n\nže\n\nide\n\no\n\nnávrh\n\nna\n\nnariadenie\n\nneodkladného\n\nopatrenia,\n\nktorý nie je podaním vo veci samej. Hoci sa Krajský súd v Žiline podrobne venoval\nargumentácii o tom, či ide o podanie vo veci samej alebo nie, a to či už v napadnutom\nuznesení zo dňa 22. novembra 2019, sp. zn. 6 Co/240/2019, alebo aj vo vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti sťažovateľov, táto argumentácia nemá vplyv na posúdenie toho, či je odvolanie\nvoči uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prípustné\nv zmysle § 357 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom\nznení (ďalej ako „CSP“). Ust. § 357 písm. d) CSP nerozlišuje medzi takými návrhmi\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, a takými,\nktoré nie sú podaniami vo veci samej...\nSťažovatelia poukázali v odvolaní práve na to, že na tento prípad (návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej) nie je možné\npoužiť § 357 písm. b) CSP a jeho výklad prostredníctvom logického argumentu a contrario,\n7\n\nkeďže v tomto prípade existuje osobitná norma v podobe § 357 písm. d) CSP. Formálne\nje v tomto prípade argument a contrario použitý krajským súdom správny, no existuje\nustanovenie zákona, ktoré ho vylučuje, a to v podobe § 357 písm. d) CSP. Na takúto chybu,\nako urobil pri výklade krajský súd, upozorňuje aj Rozehnal v monografii Strategie civilního\nprocesu (ROZEHNAL, A. Strategie civilního procesu. Plzeň: Aleš Čeněk, 2. vyd. s. 69).\nPokiaľ krajský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukazuje na systematický\nvýpočet a poradie uznesení v § 357 CSP, systematický výklad prípadov uznesení\npodľa § 357 CSP skôr podporuje záver sťažovateľov, a teda že § 357 písm. d) CSP\nje v pomere špeciality k § 357 písm. b) CSP. Prečo by sme vo vzťahu k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia mali aplikovať § 357 písm. b) CSP, ktorý všeobecne\nuvádza podania vo veci samej, keď § 357 písm. d) CSP konkrétne uvádza návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia?\nKonštatácia krajského súdu o tom, že § 357 písm. d) CSP sa viaže\nlen k rozhodnutiam o nariadení neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, nie je argumentom, ale záverom, pričom tento\njeho záver priamo smeruje voči zneniu § 357 písm. d) CSP. Aj rozhodnutie o odmietnutí\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktoré sa uvádzajú v § 357 písm. d) CSP. Takýto záver krajského\nsúdu je podľa nášho názoru neprípustným dotváraním práva, môžeme tu hovoriť o tvorbe\npráva súdom. V tomto prípade nejde o medzeru v práve, ktorú by bolo potrebné vyplniť,\nale o jednoznačné ustanovenie zákona, ktoré krajský súd vykladá v rozpore s jeho znením\nbez toho, aby ponúkal presvedčivé argumenty o správnosti takéhoto záveru.\nPokiaľ krajský súd poukazuje na zdôraznenie zákonodarcu o tom, že návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia musí spĺňať náležitosti podľa § 326 CSP,\nsťažovatelia žiadne takéto osobitné zdôraznenie zákonodarcu v CSP nevidia. CSP\nako procesný predpis upravujúci sporové konania obsahuje viacero ustanovení,\nv ktorých sa uvádzajú náležitosti procesných úkonov. V tomto prípade bolo medzi\nsťažovateľmi a súdom sporné práve to, či ich návrh spĺňa požadované náležitosti\npodľa § 326 CSP a v tomto požadovali od krajského súdu, aby preskúmal rozhodnutie\nokresného súdu. Sťažovatelia nemajú záujem podať iný návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia ako ten, ktorý podali. Podľa ich názoru je návrh na nariadenie neodkladného\n8\n\nopatrenia, o ktorom rozhodovali všeobecné súdy, určitý, a priamo je možné určitosť\ntakéhoto návrhu odvodiť z § 16 ods. 7 zákona č. 97/2913 Z. z. o pozemkových\nspoločenstvách, keď samotný zákonodarca predpokladá obmedzené konanie pozemkového\nspoločenstva prostredníctvom výboru pri výbore, ktorému uplynulo funkčné obdobie\nalebo nemá dostatočný počet členov. Keďže sťažovatelia sú toho názoru, že ostatná voľba\nčlenov výboru bola nezákonná (t. j. nebol platne zvolený), v tomto prípade mal súd takémuto\nnezákonnému výboru nariadiť rovnaké zdržanie sa konania, aké je nariadené zákonodarcom\npri uplynutí funkčného obdobia výboru či nedostatočného počtu členov.\nAk krajský súd poukazuje na systematiku úpravy neodkladných opatrení a odkazuje\nna § 327, § 328 ods. 1 a § 328 ods. 2 prvá veta CSP, sťažovateľom nie je z týchto ustanovení\nzrejmé, ako vylučujú použitie § 357 písm. d) CSP o prípustnosti odvolania voči uzneseniu\no odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia... z pohľadu prípustnosti\nodvolania nevidíme spojitosť týchto ustanovení s úpravou prípustnosti odvolania. Navyše,\npre\n\nsprávnosť\n\nzáveru\n\nsťažovateľov\n\no\n\nprípustnosti\n\nodvolania\n\nvoči\n\nuzneseniu,\n\nktorým sa odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, možno podporne\npoukázať na § 331 ods. 1 CSP, kde sa priamo spomína odvolanie voči takémuto uzneseniu.\nNapokon, ak krajský súd odkazuje na body 1 až 24 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, otázke prípustnosti odvolania sa venuje len v bode 17 odôvodnenia. Sťažovatelia\nnerozumejú konštatácii krajského súdu o tom, že napadnuté rozhodnutie zodpovedá\nskutočnostiam a dôkazom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a tomu, že vo veci boli\nposúdené konkrétne okolnosti prípadu, keďže krajský súd sa práve skutočnostiam\na dôkazom o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v napadnutom uznesení nevenoval\nz dôvodu, že odvolanie nebolo prípustné. Krajský súd teda meritórne neprejednal návrh\nz dôvodu, že bol toho názoru, že odvolanie v danej veci nebolo prípustné. Preto ani nemohol\nposudzovať konkrétne okolnosti prípadu (čo napokon potvrdzuje aj bod 20 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia). Aj v tom vidia sťažovatelia porušenie práva na spravodlivý proces,\na teda že krajský súd sa napriek tomu, že prípustnosť odvolania bola v tejto veci daná,\nnevenoval posúdeniu úplnosti, ako aj opodstatnenosti návrhu...\nO tom, že k porušeniu práva na spravodlivý proces sťažovateľov došlo, nepriamo\nsvedčí aj skutočnosť, že krajský súd sa až vo vyjadrení k podanej ústavnej sťažnosti\nv určitom rozsahu vyjadril k argumentácii sťažovateľov použitej v odvolaní o aplikácii\n9\n\n§ 357 písm. d) CSP. V napadnutom uznesení sa § 357 písm. d) CSP pritom vôbec nespomína\nnapriek tomu, že ním je odôvodňovaná prípustnosť odvolania sťažovateľmi. Zároveň\nnapadnuté uznesenie hrubo porušuje princíp právnej istoty zakotvený aj v čl. 2 CSP,\nkeď sa odmieta vysporiadať s názorom Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci.\nTakisto aj vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zdôvodnenie správnosti napadnutého uznesenia\nsa zakladá primárne na zjavne chybne použitom argumente a contrario, v dôsledku ktorého\nkrajský súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, ktorý je priamo v rozpore so znením\n§ 357 písm. d) CSP. Krajský súd vôbec nezohľadnil právo na súdnu ochranu (resp. ústavnokonformný výklad § 357 CSP), na ktorý aj prostredníctvom poukazu na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR odkazovali sťažovatelia v odvolaní. Zákonodarca prostredníctvom\ntaxatívneho výpočtu uznesení, voči ktorým je prípustné odvolanie, už beztak výrazne\nobmedzil možnosť opravného prostriedku voči uzneseniam, preto nie je namieste, aby súdy\nvýrazne reštriktívnym výkladom, ktorý smeruje priamo proti zneniu právnej normy\n(ba dokonca v dôsledku toho môžeme hovoriť o neprípustnej sudcovskej tvorbe práva),\nobmedzovali prístup strán k súdu.\nSťažovatelia sú toho názoru, že tu je potrebný zásah Ústavného súdu SR.\nNie je žiaduce, aby súdy priamo proti zneniu zákona obmedzovali prístup k odvolaciemu\nkonaniu, a následne sa jednotlivci domáhali ochrany svojich základných práv na Ústavnom\nsúde SR. O to viac spôsobom, ako tomu bolo v tejto veci, keď sa odvolací súd odmietol\nakoukoľvek argumentáciou vysporiadať s odvolacou argumentáciou sťažovateľov\no prípustnosti odvolania, resp. reagovať na túto argumentáciu.»\n9. Zúčastnená osoba 15. júla 2020 doručila svoje vyjadrenie, v ktorom v podstatnom\nuviedla, že sa stotožňuje „so stanoviskom všeobecných súdov prvej a druhej inštancie,\nže nie\n\nje\n\nmožné\n\nukladať\n\núčastníkovi\n\nspornej\n\nveci,\n\naby\n\nvykonával\n\núkony,\n\nna ktoré ho splnomocňuje zákon“.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\n\n10\n\nsťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\n14. Ústavný súd konštatuje, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09).\nÚstavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto preskúmava len to, či orgán verejnej\nmoci ten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne\nneudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych\núprav (II. ÚS 348/08).\n15. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov\nje najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky, alebo absenciou jasných\n\n11\n\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n16. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde.\nTomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa tvrdí, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46\nods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n17. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n18. Ústavný súd prízvukuje, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje\nmateriálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych\npredpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych\nprípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné\naj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08,\nI. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní\nnie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca\nsa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov\na obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).\n12\n\nSamozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)\na svoju interpretáciu\n\nprávnej\n\n(m. m. III. ÚS 72/2010).\n\nV\n\nnormy\nprípadoch\n\nmusí\n\nzaložiť\n\nnejasnosti\n\nna\n\nalebo\n\nracionálnej\n\nargumentácii\n\nnezrozumiteľnosti\n\nznenia\n\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).\n19. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n20. Tieto zásady, týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov\npri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd\naj sťažovateľmi napadnuté uznesenie krajského súdu.\n\n13\n\nIV.\nPrávne posúdenie veci\n21. Okresný súd v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie (ktorým návrh\nsťažovateľov na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia odmietol) uviedol:\n„... Súd má po podrobnom preskúmaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného\nopatrenia za to, že tento je neúplný a neurčitý, nakoľko v ňom chýba presná a určitá\nšpecifikácia, čoho sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia\ndomáhajú, t. j. uvedenie, ako má súd rozhodnúť vo výroku uznesenia o neodkladnom\nopatrení,\n\nv\n\ntomto\n\nprípade\n\nvykonávania\n\nakých\n\niných\n\nkonkrétnych\n\núkonov,\n\nako tých, ktoré sú uvedené v § 16 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových\nspoločenstvách, by sa mal žalovaný zdržať a tiež dokedy by sa mal zdržať vykonávania\ntýchto úkonov. Žalobcami prezentovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\ntak nie je dostatočne určitý na to, aby ho bolo možné vykonať.“ Na základe citovaného\nodôvodnenia okresný súd návrh sťažovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia\npodľa § 327 CSP ako neúplný a neurčitý odmietol.\n22. Krajský súd v relevantnej časti svojho napadnutého uznesenia konštatoval,\nže sťažovatelia podali „odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd\nodmietol ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci\nsamej“ (bod 13 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Po odcitovaní § 386 písm. c) a § 357\npísm. b) CSP výrok svojho uznesenia odôvodnil tým, že „civilný sporový poriadok\nv ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva prípady, v ktorých pripúšťa možnosť podania\nodvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie. V predmetnom zákonnom ustanovení\nzákonodarca jednoznačne špecifikoval prípady, v ktorých je odvolanie proti uzneseniu súdu\nprvej inštancie prípustné. Nakoľko ustanovenie § 357 CSP neobsahuje uznesenie,\nktorým súd prvej inštancie rozhodol o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, je zrejmé, že zákon proti uvedenému\ntypu súdneho\n\nrozhodnutia\n\nmožnosť\n\npodať\n\nb/ CSP a contrario).“.\n\n14\n\nodvolanie\n\nnepripúšťa\n\n(§\n\n357\n\npísm.\n\n23. Ústavný súd po preskúmaní veci je nútený konštatovať, že závery krajského súdu\nsú arbitrárne a sú prejavom formalistického postupu.\n24. Civilný sporový poriadok predpokladá, že o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia bude rozhodnuté meritórne (§ 328 ods. 1 CSP) alebo procesne, t. j. odmietnutím\nnávrhu (§ 327 CSP). V okolnostiach daného prípadu (návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia podaný spolu so žalobou) okresný súd správne vyhodnotil tento návrh ako návrh,\nktorý nie je podaním vo veci samej. Pravdou je aj to, že súd nevyzýva na odstraňovanie vád\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v prípade, že vady tohto návrhu bránia\npokračovaniu v konaní, takýto návrh odmietne (§ 327 CSP). Otázka, či okresným súdom\nvytýkané\n\nvady\n\npredmetného\n\nnávrhu\n\nskutočne\n\nbránili\n\npokračovaniu\n\nv\n\nkonaní,\n\nnie je predmetom prebiehajúceho konania pred ústavným súdom.\n25. Podľa § 357 písm. b) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie o odmietnutí podania vo veci samej. Podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie\nje prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie.\n26. Pri materiálnom poskytovaní súdnej ochrany odvolacím súdom je v rámci\nskúmania podmienok prípustnosti odvolania jeho úlohou preskúmať predovšetkým\nspôsobilosť predmetu odvolania, t. j. zistiť, či odvolaním napadnuté uznesenie patrí\ndo taxatívneho výpočtu napadnuteľných uznesení, obsiahnutých (v prípade konania\nvedeného podľa Civilného sporového poriadku) v § 357 CSP. Uvedené ustanovenie\nobsahuje dva spôsoby vymedzenia uznesení: /i/ uznesenia, ktorými súd prvej inštancie\nrozhodol v konkrétnej procesnej situácii (alebo o určitej otázke) konkrétnym v § 357 CSP\nnormovaným spôsobom, a /ii/ uznesenia, ktorými o určitej otázke (alebo v konkrétnej\nprocesnej situácii) súd prvej inštancie rozhodol akýmkoľvek spôsobom (teda relevantným\nje len „čo“ súd riešil, nie „ako“ to vyriešil). Použitie dôkazu z opaku (argumentum\na contrario) vo vzťahu k jednotlivému „písmenu“ § 357 CSP pri kvalifikovaní odvolaním\nnapadnutého uznesenia ako nespôsobilého predmetu odvolania logicky prichádza do úvahy\nlen v prvej skupine uznesení, a to za predpokladu, že napadnutým uznesením rozhodol súd\nprvej inštancie iným, než v § 357 predpokladaným spôsobom. Keďže zákonodarca v § 357\npísm.\n\nd)\n\nCSP\n\nexpressis\n\nverbis\n\nnezúžil\n15\n\nprípustnosť\n\nodvolania\n\nna\n\nuznesenie,\n\nktorým bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté konkrétnym\nspôsobom [napr. „d) o nariadení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho\nopatrenia“],\n\nsémantickým\n\na\n\nlogickým\n\nvýkladom\n\nje\n\npotrebné\n\ndôjsť\n\nk záveru,\n\nže toto ustanovenie pripúšťa odvolanie proti ktorémukoľvek uzneseniu súdu prvej inštancie,\nktorým sa tento súd vysporiadal s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia\n(vyhovenie návrhu, zamietnutie návrhu, odmietnutie návrhu). Zužujúci výklad spôsobov\nrozhodnutia súdu prvej inštancie tam, kde zákonodarca „napadnuteľné“ spôsoby\nrozhodnutia nekonkretizuje (neobmedzuje), odopiera sporovej strane prístup k súdu.\nVšeobecné súdy (okresný súd pri formulovaní poučenia o odvolaní proti svojmu\nrozhodnutiu a krajský súd pri posudzovaní prípustnosti podaného odvolania) nevysvetlili\nústavne obhájiteľným spôsobom (argumentačne zložitejšiu) aplikáciu § 357 písm. b)\na contrario CSP so záverom o neprípustnosti odvolania), ak výslovné znenie § 357 písm. d)\nCSP (pri materiálnom prístupe k poskytovaniu súdnej ochrany) klasifikuje napadnuté\nuznesenie ako prípustný predmet odvolania.\n27. O zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením veci možno hovoriť spravila vtedy, ak ústavný súd zistí takú\ninterpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, že dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej\na právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (m. m. III. ÚS 502/2011, III. ÚS 104/2013).\n28. Ústavný súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že výklad\nrelevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom\ndôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane\nz dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania,\nktorý sa tejto ochrany domáha (napr. III. ÚS 2/2015, II. ÚS 675/2016).\n29. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že aplikovaný výklad na vec\nvzťahujúcich sa noriem procesnej ne/prípustnosti odvolania proti procesnému rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým krajský súd\nvylúčil prípustnosť odvolania proti procesnému rozhodnutiu o návrhu na nariadenie\n16\n\nneodkladného opatrenia, je založený na formalistickom, nelogickom a v konečnom\ndôsledku aj extrémne nespravodlivom výklade jednoduchého práva, ktorý je aj v rozpore\nso samotným textom zákona. V dôsledku aplikácie tohto ústavne neudržateľného výkladu\nnoriem jednoduchého práva došlo k odmietnutiu spravodlivosti vo forme popretia práva\nna prístup k súdu, preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov bola podaná\ndôvodne, a teda došlo k porušeniu ich práva na súdnu ochranu podľa ústavy a listiny\nnapadnutým uznesením krajského súdu (bod 1 výroku nálezu).\n30. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením krajského\nsúdu došlo k porušeniu označených základných práv sťažovateľov, napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku\nnálezu).\n31. Ako obiter dictum ústavný súd uvádza, že argumentačnú fixáciu všeobecných\nsúdov na § 357 písm. b) CSP pravdepodobne spôsobilo to, že predmetné ustanovenie\nsa týka uznesenia o odmietnutí podania vo veci samej, a v danom prípade okresný súd\npodanie odmietol. Všeobecné súdy však opomenuli skutočnosť, že Civilný sporový\nporiadok – ak odhliadneme od jeho tretej časti (Osobitné procesné postupy) – nepočíta\ns odmietnutím iného podania, ako podania vo veci samej (porovnaj § 128 ods. 3 a § 129\nods. 3 CSP). Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia patrí medzi osobitné\nprocesné postupy (tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku) a prípustnosť\nodvolania proti uzneseniam, ktorými súd rozhodol o tomto návrhu, normuje špeciálne § 357\npísm. d) CSP. Aplikácia všeobecnými súdmi zvoleného § 357 písm. b) CSP preto vôbec\nneprichádzala do úvahy.\n32. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Krajský súd\nje tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho\ndoručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n17\n\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n34. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n35. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 500 €, ktorú odôvodnili tým, že aj v prípade vyhovenia\nich sťažnosti, došlo k situácii, že im nebola poskytnutá právna ochrana krajským súdom\nv zákonných lehotách.\n36. Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie\nústavný\n\nsúd\n\nmôže,\n\nale\n\nnemusí\n\npriznať.\n\nTakéto\n\nzadosťučinenie\n\nje\n\nnamieste\n\ntam, kde nie je možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným\nústavne a zákonne upraveným spôsobom (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08,\nIII. ÚS 623/2017).\n37. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana základných práv sťažovateľov účinne\nposkytnutá tým, že ústavný súd konštatoval ich porušenie, zrušil napadnuté uznesenie\nkrajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s formulovaním záväzného právneho\nnázoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd požadované finančné zadosťučinenie nepriznal\n(bod 4 výroku nálezu).\n\n18\n\n38. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľov si nárok na náhradu trov konania uplatnil.\n39. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Odmenu priznal za tri úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,\npodanie sťažnosti, písomné podanie týkajúce sa veci samej (vykonané v roku 2020),\nvychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby\nvykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 €, t. j.\nza tri úkony 562,86 €. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,\ntak ako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu 562,86 €, ktoré sa vzhľadom\nna skutočnosť, že právna zástupkyňa je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú o 20 %.\nÚstavný súd preto úspešným sťažovateľom priznal náhradu trov konania v sume 675,43 €\n(bod 3 výroku rozhodnutia).\n40. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opravný prostriedok-riadny", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opatrenie-neodkladné", "odvolanie-prípustnosť", "výkladové pravidlo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "opatrenie-neodkladné", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výklad (interpretácia)-reštriktívny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/240/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c"}, {"guid": "ussr:79490062-6622-42da-bdea-e45dd0e15ec1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2011 z 6. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-06", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:79490062-6622-42da-bdea-e45dd0e15ec1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "47bb20e2-032a-499b-a2cd-73a77a1a9c18:48ef2cd0-2e74-402d-b13a-35c11a194153", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1317210810.1", "spisova_znacka": "6Co/240/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/240/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1317210810.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:77f0a10f-c9be-4502-9661-966c15c3de68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.512.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 512/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 512/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.512.2021.1"}, {"guid": "f4463c90-62c4-4db5-9db7-f525dfbce6ab:7a80b52b-5a88-4969-974d-fd833c925dd6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8724201011.1", "spisova_znacka": "26Co/8/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26Co/8/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8724201011.1"}, {"guid": "8de3b3a2-d1cc-48c2-bbdd-765210560068:29fc6bad-8e38-40cf-9117-a1b194dfbe1c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5321200938.1", "spisova_znacka": "11Co/64/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/64/2021 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5321200938.1"}]}