{"guid": "ussr:a1ced029-30ad-4fa8-a6e1-5f6ac787e861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2019 z 27. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 261/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1ced029-30ad-4fa8-a6e1-5f6ac787e861", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 261/2019-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Milanom Šulvom, AS Legal, s. r. o., advokátska kancelária,\nHlučínska 1/11, Bratislava, vo veci namietaného základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 131/2017\na jeho uznesením zo 17. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 3 Cdo 131/2017 a jeho uznesením zo 17. októbra 2018 p o r u š e n é\nboli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 131/2017\nzo 17. októbra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 415,51 €\n\n(slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý uhradiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Milana Šulvu,\nAS Legal, s. r. o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. II. ÚS 261/2019-15 z 2. októbra 2019 v časti prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Cdo 131/2017 a jeho uznesením zo 17. októbra 2018\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“ alebo „postup“ ).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou o ochranu\nosobnosti a náhradu škody domáhala na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný\nsúd“), aby žalovanej Slovenskej republike ‒ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „žalovaná” alebo „ministerstvo spravodlivosti“) bola uložená povinnosť\n2\n\nzverejniť v príslušných televíznych, rozhlasových a printových médiách ospravedlnenie\nza to, že 4. júna 2004 na tlačovej konferencii konanej na Ministerstve spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky\n\nverejne uviedol na adresu konkurznej sudkyne\n\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\n(sťažovateľky) nepravdivé a pravdu skresľujúce skutočnosti.\n2.1 Okresný súd rozsudkom č. k. 19 C 17/2008-391 z 27. novembra 2014 priznal\nsťažovateľke právo na uverejnenie ospravedlnenia v požadovanom znení na náklady\nžalovanej, ako aj právo na vyplatenie požadovanej čiastky z titulu nemajetkovej ujmy\nv sume 33 184 € (sťažovateľka požadovala 99 581,76 €, pozn.). Krajský súd na odvolanie\nžalovanej rozsudkom sp. zn. 6 Co 189/2015 z 15. februára 2017 rozsudok okresného súdu\nvo veci samej potvrdil, ale v časti rozhodnutia o trovách konania zrušil napadnutý rozsudok\nokresného súdu a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie.\n2.2 Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie a najvyšší súd zrušil\nrozsudok vo výroku, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, a vec v rozsahu\nzrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2.3 Najvyšší súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalovaná vo svojom\ndovolaní opodstatnene uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“), a to že rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci, pretože odvolací súd neprihliadol na závery najvyššieho súdu\npri úvahách o pasívnej legitimácii žalovanej, keď za pasívne legitimovaný subjekt v spore\no ochranu osobnosti označil štát, a tým sa odklonil od jeho ustálenej rozhodovacej praxe\na rozhodol\n\nnesprávne.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\npritom\n\npoukázal\n\nna\n\nsvoje\n\nrozhodnutia\n\nsp. zn. 3 Cdo 176/2012 z 26. septembra 2013 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu\n\na rozhodnutí\n\nsúdov\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nako\n\njudikát\n\nR\n\n127/2014;\n\nsp. zn. 3 Cdo 201/2007 z 30. júla 2007; sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2011,\nktoré postulujú, že kým pasívne legitimovaným subjektom, proti ktorému je uplatňovaný\nnárok na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,\n3\n\nmôže byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 541/2003 Z. z.“) len štát, pasívne legitimovaným subjektom,\nproti ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho\nzákonníka, je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Podľa najvyššieho\nsúdu „... vtedy, keď ide o ochranu osobnosti (§ 11 Občianskeho zákonníka)... pôvodcom\nzásahu je právnická osoba - štátny organ (orgán verejnej moci), konkrétnym konaním\nktorého malo dôjsť k zásahu do osobnosti. V danom prípade žalobkyňa uplatnila nárok\nna ochranu osobnosti z dôvodu neoprávneného zásahu spôsobeného jej nepravdivou\ninformáciou poskytnutou médiám ministrom spravodlivosti v rámci tlačovej konferencie\nkonanej 4. júna 2004, ako žalovanú označila Slovenskú republiku - ministerstvo\nspravodlivosti. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že v posudzovanom prípade\nodvolací sud vychádzal zo záveru o danosti pasívnej legitimácie žalovanej označenej\nžalobkyňou v žalobe. Právne názory odvolacieho súdu k tejto otázke však nie sú náležite\npodložené zohľadnením právnych záverov, ku ktorým dospel už skôr najvyšší súd\n(pozri body 11 až 13 tohto uznesenia dovolacieho súdu).“.\n3. Podľa sťažovateľky poukázanie žalovanej na nedostatok vecnej pasívnej\nlegitimácie, t. j. len z dôvodu „nadbytočného označenia štátu” pri procesne legitimovanej\nprávnickej osobe ‒ príslušnej zložke štátu, a na tomto princípe zakladanie dovolania,\nsa už v tom čase javilo ako striktne formalistické chápanie, ktoré by v konečnom dôsledku\nznamenalo odmietnutie spravodlivosti „denegatio iustitiae” a ktoré sa dalo charakterizovať\ntiež ako snaha o zbavenie sa právnej zodpovednosti žalovanej za jej konanie len v dôsledku\naplikovania prísne formalistickej interpretácie práva.\n3.1 Sťažovateľka upozorňuje, že právne názory prezentované v čase podania\npríslušnej žaloby na okresnom súde pred viac ako 10 rokmi neboli konzistentné a viaceré\nrozhodnutia vyšších súdnych autorít, naopak, naznačovali, že pasívne legitimovanou osobou\nv prejednávanej veci je žalovaná, t. j. Slovenská republika ‒ ministerstvo spravodlivosti.\n\n4\n\n3.2\n\nSťažovateľka\n\nďalej\n\npoukazuje\n\nna\n\nto,\n\nže\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. 5 Cdo 5/2012 z 1. marca 2012 potvrdil právny názor nižších súdov, že pri riešení\notázky pasívnej legitimácie odporcu v konaní o ochranu osobnosti je nutné postupovať\nanalogicky so zákonom č. 514/2003 Z. z., to znamená, že pasívne legitimovaným je štát\nSlovenská republika ‒ ministerstvo spravodlivosti.\n3.3 Výklad prezentovaný najvyšším súdom k pasívnej legitimácii subjektu ‒\nžalovanej je tak najmä svojimi dôsledkami pre sťažovateľku prehnane formalistický,\nktorý vo svojich dôsledkoch zasiahol do podstaty základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré v konečnom dôsledku má za účinok\ndenegationis iustitiae.\n3.4 Sťažovateľka poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 675/2016\nz 12. januára 2017, ktorým rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu porušené boli. Išlo o skutkovo obdobný prípad, keď sťažovateľ\nspochybnil ústavnú udržateľnosť záveru najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania\nz dôvodu podľa (v čase rozhodovania platného a účinného) § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý spočíval v nedostatku poučovacej\npovinnosti v otázke pasívnej legitimácie. Sťažovateľ len presne „opačne” ako v právnej veci\nsťažovateľky označil žalovaného v spore o náhradu škody podľa osobitného zákona (zákona\nč. 514/2003 Z. z.), t. j. ako ministerstvo spravodlivosti, a nie so „správnym označením”\nSlovenská republika ‒ ministerstvo spravodlivosti. Ak bol totiž žalobcom v žalobe\nako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať (ministerstvo\nspravodlivosti), pričom z iných častí žaloby zjavne vyplývalo, že smeruje proti štátu, bolo\npodľa názoru ústavného súdu namieste, aby vo veci všeobecný súd pristúpil k aplikácii § 43\nods. 1 OSP pre vadu žaloby spočívajúcu v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti. Bolo\npreto povinnosťou okresného súdu na odstránenie tejto vady vyzvať. Ústavný súd uviedol,\nže aj samotný najvyšší súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už viackrát dospel\nk právnemu záveru, že riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania\nje náležitosťou riadneho návrhu, bez ktorého nemožno v konaní pokračovať. Štát\n5\n\nje ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán,\nktorý má v mene štátu konať, s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ nie je žalovaný\ntakto riadne označený, súd v zmysle § 43 OSP žalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie\nalebo opravu žaloby (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra 2011,\nsp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 a sp. zn. 4 Cdo 193/2009\nz 29. septembra 2009).\n3.5 Neuplatnenie osobitnej poučovacej povinnosti konajúcich všeobecných súdov\nmala tak taký závadný procesný postup, ktorým sa sťažovateľke ako účastníčke konania\n(strane sporu) znemožnila realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny\nporiadok priznával na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. V dôsledku\npovinnosti odvolacieho súdu spravovať sa v ďalšom konaní právnym názorom dovolacieho\nsúdu týkajúcim sa pasívnej legitimácie žalovanej bude teda ďalšie konanie s vysokou\npravdepodobnosťou znamenať pre sťažovateľku neúspech vo veci.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že napadnutým\nuznesením a postupom najvyššieho súdu boli porušené jej označené práva v bode 1,\na súčasne požaduje aj zrušenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n5. Najvyšší súd vo svojej replike k prijatej ústavnej sťažnosti podaním\nsp. zn. KP 3/2019 z 8. novembra 2019 doručeným 25. novembra 2019 v podstatnom\nuviedol, že „aj keď je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z formálneho hľadiska\nprávoplatným rozhodnutím, nejde však o rozhodnutie, ktorým by konanie skončilo,\nale rozhodnutie, ktorým bol rozsudok krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu\nzrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konanie v právnej veci\nžaloby o ochranu osobnosti nie je skončené, pretože vec sa vrátila do štádia základného\nkonania.\n\n6\n\n... Namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nie je možné považovať za svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé\nsúdne konanie a na súdnu ochranu.“.\nNajvyšší súd navrhol ústavnú sťažnosť zamietnuť.\n6. Zúčastnená osoba v podaní z 23. októbra 2019 uviedla, že taktiež považuje ústavnú\nsťažnosť za nedôvodnú. Ústavnoprávny rozmer a relevantnosť ústavnej sťažnosti vidí\niba v jedinej otázke, a to že najvyšší súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia súdu nižšej\ninštancie, vzhľadom na jeho iný právny názor v otázke vecnej legitimácie, ako ho mala\nsťažovateľka, ako aj súdy nižšej inštancie. To však nepostačuje na to, aby najvyšší súd\nporušil ústavné právo sťažovateľky na spravodlivý proces, keďže vykonával len svoju\nrevíznu právomoc. Zmena právneho názoru v dovolacom konaní nie je porušením práva\nna spravodlivý proces. Najvyšší súd ďalej uviedol, že „Dôvodom pre procesný postup súdu\npodľa § 43 ods. 1 OSP v prípade žaloby by bol záver (zistenie) súdu, že žaloba je neúplná,\nnepresná, neurčitá, nezrozumiteľná alebo vnútorne rozporná. Pokiaľ súd k tomuto záveru\n(zisteniu) nedospeje, nemá dôvod postupovať v intenciách uvedeného ustanovenia.“.\n6.1 V tejto veci sťažovateľka celkom zreteľne, určito a zrozumiteľne označila\nza žalovanú Slovenskú republiku, teda nebol žiadny dôvod, aby okresný súd poučoval\nsťažovateľku o (neexistujúcich) vadách žaloby a vyzýval ju na opravu alebo doplnenie\nžaloby podľa § 43 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti poukazuje na niektoré rozhodnutia\nnajvyššieho súdu (sp. zn. 5 Cdo 94/2018, sp. zn. 7 Cdo 126/2013 zverejnené v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015) a tiež ústavného súdu,\nnapr. I. ÚS 432/2016, z ktorého vyplýva, že „ak súd nepoučil sťažovateľku, ktorý subjekt\nmá označiť ako stranu (účastníka) konania nie je to prejavom formalizmu...“.\n6.2\n\nZároveň\n\nspôsob\n\nplnenia\n\npoučovacej\n\npovinnosti\n\nmusí\n\nrešpektovať\n\naj to, že sťažovateľka „má právne vzdelanie a v konaní je od začiatku sporu zastúpená\nadvokátom“. Nález sp. zn. II. ÚS 675/2016 rieši podľa zúčastnenej osoby odlišnú situáciu\na nemožno ho aplikovať na tento prípad. Sťažovateľka konzistentne vo svojich procesných\npodaniach a vyjadreniach pred všeobecnými súdmi trvala na tom, že za spôsobenú ujmu\n7\n\ndo jej osobnosti zodpovedá štát, a to napriek tomu, že Slovenská republika opakovane\nnamietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu.\n6.3\n\nNa\n\npodporu\n\nsvojho\n\nnázoru\n\nuvádza\n\nrozhodnutie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 Cdo 132/2018, keď k tejto otázke uviedol, že „štát nemôže byť pasívne vecne\nlegitimovaný v sporoch o ochranu osobnosti, ak je pôvodcom zásahu štátny orgán“.\n7. Sťažovateľka sa vo svojej replike nestotožňuje s právnou a skutkovou\nargumentáciou uvedenou vo vyjadreniach najvyššieho súdu a zúčastnenej osoby a tvrdí\nopak. Sťažovateľka v spore o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka\noznačila ako žalovanú Slovenskú republiku ‒ ministerstvo spravodlivosti a nedefinovala\nsvoj nárok ako nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Dokonca z petitu\nžaloby v predmetnej veci je zrejmé, že sťažovateľka sa domáhala uverejnenia\nospravedlnenia v takom znení, že subjektom, ktorý sa jej mal ospravedlniť, je ministerstvo\nspravodlivosti, a nie štát Slovenská republika, a za uvedenej situácie mali povinnosť\nvšeobecné súdy využiť svoju poučovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 1 OSP.\nIII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon\n8\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n11. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje\nlen v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu\n\ntejto\n\nprávomoci\n\nvšeobecnými\n\nsúdmi\n\nneboli\n\nzlučiteľné\n\ns\n\nústavou\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi\nústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie\nje alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, III. ÚS 40/2017).\n12. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať,\nže prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne\nponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07,\nIV. ÚS 182/07).\n\n9\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n13. Ústavný súd vždy najprv zhrnie naráciu ústavnej sťažnosti, aby sa dostal\nzrozumiteľným spôsobom k podstate veci. Sťažovateľka bola žalobkyňou vo veci ochrany\nosobnosti. Okresný súd a aj krajský súd dali za pravdu sťažovateľke, ale najvyšší súd\nv konaní o dovolaní žalovanej zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Spornou ústavnoprávnou otázkou, ktorú vykladajú všeobecné súdy (okresný súd\naj krajský súd spoločne so sťažovateľkou) rozdielne ako žalovaná a najvyšší súd, je najmä\nposúdenie, či najvyšší súd v tomto prípade naozaj iba formalisticky pristúpil k zrušeniu\nrozhodnutia súdu nižšej inštancie v otázke „pasívnej vecnej legitimácie“ žalovanej\na či jeho rozhodnutie následne nebolo vzhľadom na preukázané okolnosti danej veci sporné\na spravodlivé, resp. dostatočným spôsobom odôvodnené.\n14. Okresný súd sa k tejto otázke vyjadril takto:\n„Pokiaľ ide o odporcom namietané označenie odporcu: Slovenská republika\nMinisterstvo\n\nspravodlivosti\n\nSR.\n\nbývalý\n\nminister\n\nspravodlivosti\n\nna inkriminovanej tlačovej konferencii vystupoval v pozícii ministra spravodlivosti a konal\nv mene Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré reprezentuje štát - Slovenskú republiku;\npreto sa jeho konanie predstavujúce zásah do osobnostných práv navrhovateľky, považuje\nza konanie označeného odporcu.\nZ vyššie uvedeného a z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva,\nže navrhovateľka je subjektom ochrany, fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva\nboli nielen ohrozené, ale i porušené, pričom označený odporca sa dopustil toho konania,\nktoré navrhovateľka v konaní považovala za neoprávnený zásah do jej chránených práv\na z ktorého vyvodzovala svoje právo na ochranu osobnosti, a teda je v konaní pasívne\nlegitimovaný.\nSúd poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1638/2007 (ktoré bolo zaradené\naj v publikácii Judikatúra Ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy, Ľ. Horváth\na kol.) dospel k záveru, že v prípade, ak pri výkone súdnej alebo verejnej moci došlo\nk zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby chránených § 11 a nasl. OZ. pri riešení\n10\n\notázky pasívnej legitimácie treba postupovať analogicky podľa zákona č. 82/1998 Sb.\n(v Slovenskej republike zákon č. 514/2003 Z. z.) t. j. pri vzniku nemajetkovej ujmy\npodľa ustanovenia § 13 OZ, je pasívne legitimovaný štát, v mene ktorého koná Ministerstvo\nspravodlivosti Českej republiky.\nUvedený právny názor vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 5 Cdo 5/2012, ktorým bol\npotvrdený právny názor súdov nižšieho stupňa, že pri riešení otázky pasívnej legitimácie\nodporcu v konaní, ak pri výkone súdnej alebo verejnej moci došlo k zásahu do osobnostných\npráv fyzickej osoby, teda v konaní o ochranu osobnosti, je nutné postupovať analogicky\nso zákonom č. 514/2003 Z. z. o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu,\nči jeho nesprávnym úradným postupom, to znamená, že pasívne legitimovaným je štát\nSlovenská republika - ministerstvo vnútra (resp. spravodlivosti, príp. iný orgán štátu).“\n15. Krajský súd sa k spornej otázke vyjadril takto:\n«... v danej veci nebolo sporné, že informácia, ktorá mala vyvolať zásah\ndo osobnostných práv žalobkyne a ktorá neskôr odznela v masovokomunikačných\nprostriedkoch, pochádzala od vtedajšieho ministra spravodlivosti SR\n.\n\nÚčastníkmi\n\nobčianskoprávnych\n\nvzťahov\n\nmôžu\n\nbyť\n\ntak\n\nfyzické\n\nosoby\n\nako aj právnické osoby, ktorými sú osoby vymedzené v § 18 Obč. zák., vrátane štátu.\nUst. § 21 ods. 4 O.s.p. upravovalo, kto bol oprávnený konať pred súdom za štát. Takéto\noprávnenie mal štátny orgán, ale iba v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými\npredpismi a právnická osoba, ktorú osobitný zákon splnomocňuje na zastupovanie\npred súdom. V občianskom súdnom konaní štát vystupuje spravidla v prípadoch,\nktoré sa týkajú práv a povinností vyplývajúcich zo správy majetku štátu a vo veciach\ntýkajúcich sa realizácie mocenských funkcii štátu. Jeho postavenie sa pritom rozlišuje\npodľa toho, či výkon týchto práv a povinností vykonáva sám vo vlastnom mene,\nalebo ich výkonom na základe právnej úpravy poveril iné subjekty, ktoré výkon práv\na povinností realizujú vo vlastnom mene. Toto rozlíšenie je dôležité najmä pre určenie\nhmotnoprávnej (vecnej) aktívnej a pasívnej legitimácie a od toho závislého procesného\npostavenia štátu, resp. subjektov, na ktoré štát preniesol výkon svojich práv a povinností.\nV preskúmavanej veci žalobkyňa uplatnila na súde nárok na ochranu osobnosti z dôvodu\nneoprávneného zásahu spôsobenej jej „nepravdivou“ informáciou poskytnutou médiám\n11\n\nsamotným ministrom spravodlivosti SR. Minister spravodlivosti teda vystupoval\nako zástupca štátu, keďže nebol vo svojej funkcii podriadený Ministerstvu spravodlivosti SR,\nale stál na jeho čele ako člen vlády SR. Za činnosť ministra spravodlivosti\nteda nezodpovedá Ministerstvo spravodlivosti SR. Preto aj za prípadné porušenie\npovinností samotným ministrom spravodlivosti je daná priama zodpovednosť štátu\n(keďže minister je reprezentant štátu, člen vlády, ktorý’ z poverenia iba riadi Ministerstvo\nspravodlivosti SR, avšak nie je jeho zamestnancom príp. podriadeným), a nie Ministerstva\nspravodlivosti SR. Súčasne sa treba stotožniť aj s argumentáciou žalobkyne, že v prípade,\nak pri výkone verejnej moci došlo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, pri riešení\notázky pasívnej legitimácie treba postupovať analogicky podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,\nt. j. pri vzniku nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 Obč. zák., je pasívne legitimovaný štát,\nv mene,\n\nktorého\n\nkoná\n\nMinisterstvo\n\nspravodlivosti\n\nSR\n\n(rozsudok\n\nNS\n\nČR\n\nsp. zn. 30Cdo/1638/2007, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/5/2012). Z týchto dôvodov odvolací\nsúd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovanej o nedostatku jej pasívnej legitimácie v spore\nza nedôvodnú.“\n16. Najvyšší súd sa námietkami žalovanej ako dovolateľky podrobne zaoberal\nv bodoch 9 až 13, kde okrem ňou spomínanej judikatúry, s ktorou sa stotožnil, ako príklad\npoukázal aj na ďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 149/2011\nz 26. septembra 2012 (pozri k tomu aj bod 2.3).\n17. Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľky, vyjadrenia najvyššieho súdu\naj zúčastnenej osoby a konštatuje, že ústavná sťažnosť je dôvodná.\n18. Zmyslom práva na prístup k súdu je garancia pre oboch účastníkov istej férovej\ntrajektórie smerujúcej ku konečnému rozhodnutiu vo veci. Férovosťou sa tu nemyslí\niba vecne správne rozhodnutie, ale i férovosť procedúry.\n19. V predmetnej veci je takouto situáciou po vydaní rozsudkov okresného súdu\na krajského súdu zmena ich právneho názoru dovolacím súdom na posúdenie otázky,\nči je v tomto spore správne označená a vecne pasívne legitimovaná Slovenská republika –\nministerstvo spravodlivosti.\n12\n\n20. Ústavný súd vedomý si svojej ultimatívnej a zároveň subsidiárnej pozície\nochrancu ústavnosti, ktorá je zvlášť zložitá pri posudzovaní ústavnosti vád základného\npráva na súdnu ochranu, berúc do úvahy napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, zistil,\nže postavenie sťažovateľky sa javí v tomto spore už naozaj problematické, a preto dôkladne\nzvažoval, či je nutné v predmetnej veci vysloviť porušenie práv a kasačne zareagovať.\nJe zrejmé, že protistrana – žalovaná, resp. zúčastnená osoba v konaní pred ústavným súdom,\nsa zatiaľ úspešne ubránila plneniu vyplývajúceho zo žaloby, keďže je nepochybné,\nže vec sa tiahne od roku 2004 a jediným dôvodom zrušenia bolo údajne nezákonné\nposúdenie vecnej pasívnej legitimácie všeobecnými súdmi, a to na základe citácie iných 2,\nresp. 3 rozhodnutí najvyššieho súdu. Právne vyhliadky sťažovateľky v ďalšom konaní\nsa tak z hmotnoprávneho hľadiska už nemusia ani naplniť.\n21. Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010), že rešpektuje\nkompetenciu najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť\nvecí v konaní o dovolaní a vychádza z právneho názoru, podľa ktorého je v prvom rade\nvecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych\nopravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany\nzákladných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia\nnebola svojvoľná, ale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom\nna súdnu ochranu. Uvedené východiská sa pochopiteľne vzťahujú nielen na prípustnosť,\nale aj celkovú aplikáciu noriem o dovolaní.\n22. Článok 46 ods. 1 ústavy obdobne ako čl. 6 ods. 1 dohovoru obsahuje implicitné,\njudikatúrou vyvinuté zložky, medzi ktoré patrí aj právna istota. Tá v kontexte čl. 46 ústavy\nnadobúda tiež podobu ochrany právoplatných rozhodnutí (II. ÚS 591/2012). Množstvo\nrozhodnutí ústavného súdu týkajúcich sa práva na spravodlivý proces svojou argumentáciu\nmôže vytvárať dojem, že toto právo (a žiaľ aj hmotné základné práva) sa obmedzuje\nna uvedenie „akých-takých“ dôvodov rozhodnutia. Z tohto vychádzal aj najvyšší súd\npri svojom rozhodovaní. Právo na spravodlivý proces je však pestrejšie a štruktúrovanejšie.\n\n13\n\n23. Ústavný súd rozumie pravdepodobnému motívu najvyššieho súdu, keďže išlo\naj zaplatenie nemajetkovej ujmy v nemalej sume štátnym orgánom. Najvyšší súd to však\nurobil za ústavnoprávne takmer neakceptovateľnú cenu, keď nepochybne zhoršil ešte viac\nhmotnoprávnu pozíciu sťažovateľky. Z tohto pohľadu je napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu i prekvapujúce, formalistické, a nie vôbec priateľské ku komponentu právnej istoty\nobsiahnutému v čl. 46 ods. 1 ústavy.\n24. Uvedené je ešte umocnené tým, že pochybenia štátnych orgánov by v zásade\nnemali ísť na úkor nositeľov ľudských práv. V tomto prípade došlo k neakceptovateľnej\nsituácii, keďže niekoľkoročný proces pred všeobecnými súdmi sa začína javiť ako úplne\nzbytočný, čo sa pravda výnimočne môže v konečnom dôsledku stať, ale nemalo\nby sa to stávať bežne práve pri preukázaných pochybeniach štátnych orgánov.\n25. Ústavný súd konštatuje, že nie je v tejto veci vôbec rozhodujúce, či obidve strany\nsporu namietajú svoju a jedine aplikovanú správnu judikatúru najvyššieho súdu\nalebo aj iných spomínaných súdov, teda aj ústavného súdu, pretože prax je v tomto smere\naj nejednotná a stále sa vyvíja. Po skončení riadneho procesu však nie je spravodlivé vrátiť\nvec krajskému súdu, pretože spolu s okresným súdom prijali vo veci samej v tomto smere\njasné a dostatočné závery – pozri body 15 a 16. Ich úvahy o vecnej pasívnej legitimácie\nžalovanej\n\nsú\n\nz pozície\n\nústavného\n\nsúdu\n\nviac\n\nakceptovateľné\n\na tolerovateľnejšie\n\nako formalistické posúdenie tejto otázky najvyšším súdom v bode 2.3 opierajúci\nsa o jeho dve, resp. tri rozhodnutia.\n26. Znovuotvorenie prípadnej otázky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nžalovanej a prípadný odklon od judikatúry najvyššieho súdu, resp. od judikatúry ústavného\nsúdu si však vyžaduje inú vysokú argumentačnú presvedčivosť, ako ju predviedol najvyšší\nsúd v bode 11 až 13 napadnutého uznesenia.\n27. Vzhľadom na uvedené sa v ďalšom konaní rozhodol ústavný súd uprednostniť\nprávnu istotu, a preto vyhovel relevantným námietkam sťažovateľky v ústavnej sťažnosti\nv záujme ochrany procesných práv budúcich žalobcov proti štátnym orgánom v sporoch\no ochranu osobnosti.\n14\n\n28. Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu formalistickým prístupom v tejto veci\nzasiahol do označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, integrálnou súčasťou ktorých je aj právo účastníka konania\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu.\n29. Ústavnou sťažnosťou bolo napadnuté kasačné uznesenie najvyššieho súdu.\nÚstavný súd štandardne vo svojich rozhodnutiach v obdobných prípadoch kasácie uvádza,\nže ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti Civilného\nsporového poriadku), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným\nsúdom (napr. II. ÚS 211/2016), pretože základné právo na súdnu\n\nochranu,\n\nako aj spravodlivý proces „sú výsledkové“, to znamená, musia im zodpovedať proces\nako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí\nod pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04,\nIV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu\n(napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“, napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002),\nvyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok\nbolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n30. Napriek uvedenému ústavný súd dodáva, že aj kasačné rozhodnutie všeobecného\nsúdu môže byť principiálne spôsobilé porušiť základné právo účastníka konania. Aj vydanie\nprocesného rozhodnutia všeobecným súdom je potrebné považovať za súčasť poskytovania\nsúdnej ochrany. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd vyrieši nejakú otázku s konečnou\nplatnosťou, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh konania\nalebo jeho výsledok, prípadne ním konanie v istej časti končí a náprava eventuálneho\npochybenia by mohla byť dosiahnutá len zásahom ústavného súdu po skončení konania\npri posudzovaní\n\nspravodlivosti\n\nkonania\n\nako\n\n(m. m. II. ÚS 344/2019).\n\n15\n\ncelku,\n\nčo\n\nby\n\nnebolo\n\núčelné\n\n31.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\ndôvody\n\nrozhodol\n\nsenát\n\nústavného\n\nsúdu\n\ntak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\nV.\nZrušenie rozhodnutia\n32. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak sa základné právo alebo sloboda porušili\nrozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec\nna ďalšie konanie, ak by bol inak preukázaný zásah do osobnostných práv žalobcu, dospieť\nk záveru o porušení základných práv sťažovateľky podľa ústavy, listiny a dohovoru.\n33. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, zrušil napadnuté\nuznesenie a v záujme efektívnej ochrany jej práv rozhodol tiež o vrátení veci najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu). V ďalšom postupe je najvyšší súd\nviazaný právnym názorom ústavného súdu.\n34. S ohľadom na uvedené bude potrebné, aby najvyšší súd opätovne s prihliadnutím\nna uvedené závery ústavného súdu v odôvodnení rozhodnutia presvedčivým a ústavne\nkonformným spôsobom vyvrátil všetky ústavným súdom nastolené pochybnosti,\nale aj riadne zobral do úvahy i relevantné výhrady sťažovateľky uvedené v tomto\nrozhodnutí.\nVI.\nK trovám konania\n35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,\nktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n\n16\n\n36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej sume\n415,51 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019, pretože je v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom zahŕňajú\naj sumu zvýšenia o 20 %, pretože advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty. Ústavný\nsúd preto úspešnej sťažovateľke priznal náhradu trov konania v sume 598,32 € (bod 4\nvýroku nálezu).\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku\nnálezu).\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález\nnadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania\npred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana osobnosti", "legitimácia-pasívna", "dovolanie", "dovolanie", "legitimácia-pasívna", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/131/2017", "guid": "e2420f36-d616-4d0f-87ab-475e5db76cac:9dd208ae-0a54-46f5-8fb1-8b123aba9086", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}, {"guid": "ussr:5eb76dad-e8c6-4db7-bc0f-3084d85c1d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.40.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.40.2017.2"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:7f09bfed-d1ed-4313-a66c-bb1bb3337c58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 432/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 432/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "a8b44238-8802-421b-85c3-0c3b685377c1:6a9042e2-c4dc-46b1-adf0-1e0e5293c66a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7113204607.1", "spisova_znacka": "5Cdo/132/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/132/2018 z 29. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7113204607.1"}, {"guid": "4022eb6d-bb62-400c-94dd-ea0cb3954508:6d962c0c-1486-44b1-9658-5669280a320a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4113231603.1", "spisova_znacka": "5Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/94/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4113231603.1"}, {"guid": "e2420f36-d616-4d0f-87ab-475e5db76cac:9129b158-de89-437c-9b48-5df3d6e00506", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1107218000.1", "spisova_znacka": "3Cdo/131/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/131/2017 z 16. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1107218000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:41a1e992-0a7c-4fb5-a14b-1077c6531728", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2"}, {"guid": "ussr:6e6a960a-7bcf-4107-81d3-c84200098c4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.721.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 721/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.721.2024.1"}, {"guid": "ussr:cf267b40-5be9-4a96-9ced-a95d4f1b048b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3"}, {"guid": "ussr:4803df90-dd29-4869-ae91-402a1b22e6c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2"}, {"guid": "ussr:302e6c5c-b61e-4d33-9bde-55aef72cdedb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.445.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 445/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 445/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.445.2022.1"}, {"guid": "ce2431aa-9bc8-415b-9555-ccd9f0501e6c:fcd4ba1a-d9dd-483f-b55d-756fafc4c633", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1118215279.1", "spisova_znacka": "3Cdo/28/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/28/2024 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1118215279.1"}, {"guid": "c3eca070-df86-45aa-914b-00b7bcfe3715:167949ab-6a29-4930-aa1d-4421429e92f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:0021201493.2", "spisova_znacka": "2Co/113/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/113/2024 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:0021201493.2"}, {"guid": "e7706ac6-ff2a-4148-9c03-648e1f8ec2cc:0542f6bd-3d75-43a7-9259-1c3946338e96", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1107218000.4", "spisova_znacka": "14Co/91/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/91/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1107218000.4"}]}