{"guid": "ussr:10307235-41c8-44ae-87fb-35156f6661fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 262/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 262/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 262/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10307235-41c8-44ae-87fb-35156f6661fd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1/text", "citacie_n": 25, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 262/2019-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára o prijatej ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\nMARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., IČO 31 844 873, Bratislavská 1/a, Bratislava,\nprávne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol Blahušiak, a substitučne splnomocnenou\nAdvokátskou kanceláriou LANGER, s. r. o., Seberíniho 19, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Tomáš Langer, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3 CoZm 30/2018-431 z 21. decembra 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 CoZm 30/2018-431 z 21. decembra 2018\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 CoZm 30/2018-431 z 21. decembra\n2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Obchodnej spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., p r i z n á v a\núhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur\na šesťdesiatpäť centov), ktorú jej j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet\nAdvokátskej kancelárie Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol.\ns r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nv spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 CoZm 30/2018-431 z 21. decembra 2018\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava V (ďalej len\n„okresný súd“) v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek s. r. o. proti žalovanému\nv prvom 1. rade\n\na žalovanej v 2. rade MARKÍZE-SLOVAKIA, spol.\n\ns r. o. (sťažovateľka), o zaplatenie sumy 8 298 479,72 € s príslušenstvom uznesením č. k.\n2 CbZm 60/2016-402 z 12. októbra 2018 vo výroku I konanie zastavil a vo výroku II návrh\nsťažovateľky na prerušenie konania zamietol.\nV odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania\ndomáhal od žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade zaplatenia žalovanej zmenkovej\n\n2\n\nsumy spoločne a nerozdielne a náhrady trov konania. Okresný súd uviedol, že uznesením\nč. k. 2 CbZm 60/2016-362 z 5. februára 2018 konanie prerušil najmenej na 3 mesiace podľa\n§ 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pretože strany sporu zhodne\nnavrhli odročiť pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 5. február 2018. Sťažovateľka\npodaním zo 6. júna 2018 navrhla prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia v trestnej\nveci ČVS: PPZ 101/NKA-FP-ST-2018 (vedenej na základe trestného oznámenia\nsťažovateľky na\n\na na spoločníka a konateľa žalobcu\n\nz 11. mája 2018) s odôvodnením, že v tejto trestnej veci sa rieši otázka, či vyhotovením\nzmenky, plnenie ktorej je predmetom tohto konania, došlo k spáchaniu trestného činu.\nZastavenie konania a zamietnutie návrhu sťažovateľky na prerušenie konania\nokresný súd odôvodnil ustanovením § 163 ods. 3 CSP, keďže od právoplatnosti uznesenia\no prerušení konania ‒ 9. apríla 2018 ‒ strany nepodali v lehote 6 mesiacov (§ 163 ods. 2\nCSP) návrh na pokračovanie v konaní.\n2.1 Krajský súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu napadnutým uznesením uznesenie\nokresného súdu č. k. 2 CbZm 60/2016-402 z 12. októbra 2018 zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v odôvodení napadnutého uznesenia\nuviedol:\n„Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že i keď uznesenie\nsúdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť 9.4.2018, pričom konanie bolo prerušené\nnajmenej na tri mesiace, podanie žalovaného 2/ zo dňa 6.6.2018, v ktorom navrhol konanie\nprerušiť do skončenia trestného konania, je jasným návrhom na pokračovanie konania a to\ntým, že súd má toto konanie podľa jeho návrhu prerušiť do skončenia uvedeného trestného\nkonania. Tým, že súd prvej inštancie zaujal nesprávny procesný postup, že pri prerušenom\nkonaní nemôže vydávať žiadne rozhodnutie a následne konanie zastavil spolu\nso zamietnutím návrhu žalovaného 2/ na prerušenie konania do skončenia trestného\nkonania, dopustil sa voči stranám sporu odňatia možnosti konať pred súdom.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil\npodľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude tak povinnosťou súdu prvej\ninštancie vec opätovne prejednať v súlade s uvedeným názorom odvolacieho súdu, podľa\n\n3\n\nktorého je návrh uplatnený žalovaným 2/ na prerušenie konania do skončenia trestného\nkonania podaný v súlade s požiadavkou zákonodarcu uvedenou v § 163 ods. 3 - veta druhá\nC.s.p. Preto je súd povinný o tomto návrhu rozhodnúť s tým, že nebol daný dôvod\nna zastavenie konania.“\n3. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti uviedla, že napadnuté uznesenie krajského\nsúdu porušuje jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, pretože je svojvoľné\na nezakladá sa na správnom výklade príslušnej právnej normy, resp. adekvátnej analýze\nskutkového stavu veci. Podľa sťažovateľky neexistuje žiaden racionálny dôvod, na základe\nktorého mohol krajský súd dospieť k záveru, že návrh sťažovateľky na prerušenie konania\nbol návrhom na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP. Sťažovateľka zdôrazňuje,\nže v prípade postupu podľa § 163 ods. 2 CSP nejde o čisto procesné rozhodnutie bez dopadu\nna\n\nústavné\n\npráva\n\ndotknutých\n\nna skončenie/neskončenie\n\nkonania,\n\nsubjektov.\nv\n\nKeďže\n\nposudzovanom\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nprípade\n\nmá\n\nmá\n\nvplyv\n\npodľa\n\nmienky\n\nsťažovateľky zásadný vplyv na základné ústavné práva strán a materiálne bezpochyby\novplyvňuje výsledok sporu.\n3.1 Postupujúc ďalej v sťažnosti sťažovateľky, možno jej námietky rozdeliť do 3\ncelkov:\n3.2 (i) Arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia\n3.2.1 Sťažovateľka zdôrazňuje, že porušenie jej ústavných práv spočíva\nvo svojvoľnom výklade a aplikácii práva krajským súdom. Obsah spisu (predovšetkým\nnávrhu sťažovateľky na prerušenie konania) je podľa jej slov v nesúlade so skutkovými\nzisteniami, ktoré krajský súd z tohto vyvodil. Sťažovateľka dôvodí, že na základe\nsvojvoľnej interpretácie právnej normy (§ 163 ods. 2 CSP) v spojení so skutkovými závermi\nnevyplývajúcimi zo spisu (návrh sťažovateľky na prerušenie konania je návrhom\nna pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP) predstavuje podľa presvedčenia\nsťažovateľky napadnuté uznesenie krajského súdu zásadné porušenie už označených jej\nzákladných práv.\n\n4\n\n3.2.2 Sťažovateľka ďalej odkazuje na právnu úpravu a uvádza, že v zmysle\nustanovenia § 163 ods. 2 CSP ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do 6 mesiacov\nod právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t. j. od 9. apríla 2018, súd konanie zastaví.\nZ uvedeného je podľa názoru sťažovateľky nepochybné, že ak niektorá zo strán sporu mala\nzáujem na pokračovaní tohto súdneho konania, musela podať návrh na pokračovanie\nv konaní najneskôr do 9. októbra 2018. Civilný sporový poriadok vyslovene požaduje\npodanie kvalifikovaného návrhu ako predpokladu pre pokračovanie v konaní. V súlade\ns Civilným sporovým poriadkom nie je podľa mienky sťažovateľky možné záujem strany\nimplicitne vyvodzovať z akéhokoľvek podania doručeného súdu. Podľa sťažovateľky\nvýlučne jednoznačný a jasný návrh na pokračovanie v konaní je podaním, ktoré zakladá\npovinnosť súdu v konaní pokračovať a privodzuje akékoľvek právne následky podľa\nustanovení § 163 ods. 2 CSP. Výklad obsahu právnych úkonov je podľa mienky\nsťažovateľky pritom základná kategória nachádzacej a rozhodovacej činnosti orgánov\naplikácie práva.\n3.2.3 Pri posudzovaní zmyslu a obsahu návrhu sťažovateľky na prerušenie konania\nmal podľa úvah sťažovateľky krajský súd posúdiť vôľu sťažovateľky vyjadrenú v návrhu\nna prerušenie konania. Atribútmi výkladu vôle sťažovateľky mala byť podľa jej slov\nústavná konformnosť postupu krajského súdu, racionálny a logický výklad prejavu vôle\nsťažovateľky, zohľadnenie kontextu situácie pri výklade prejavenej vôle, ako aj\nzabezpečenie spravodlivosti tohto rozhodnutia cez prizmu naznačených pravidiel. Krajský\nsúd však podľa sťažovateľky v bode 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že\n„podanie žalovaného 2/ zo dňa 6.6.2018, v ktorom navrhol konanie prerušiť do skončenia\ntrestného konania, je jasným návrhom na pokračovanie konania a to tým, že súd má toto\nkonanie podľa jeho návrhu prerušiť do skončenia uvedeného trestného konania“. Výlučne\nz tohto dôvodu podľa sťažovateľky krajský súd uznesenie okresného súdu o zastavení\nkonania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nOdvolací súd tak podľa slov sťažovateľky odôvodnil svoje rozhodnutie o zrušení\nprvoinštančného rozhodnutia len touto jednou vetou, bez jasnej analýzy významu\nustanovení § 163 ods. 2 CSP alebo uplatnenia tohto ustanovenia na návrh sťažovateľky\nna prerušenie konania.\n\n5\n\n3.2.4 Sťažovateľka ďalej upriamila pozornosť na skutočnosť, že požiadala\no stanovisko k § 163 ods. 2 CSP a k záverom napadnutého uznesenia krajského súdu aj prof.\nJUDr. Mareka Števčeka, PhD., predsedu rekodifikačnej komisie pre Civilný sporový\nporiadok. Ten vo svojom právnom stanovisku z 15. februára 2019, ktoré je prílohou tejto\nústavnej sťažnosti, k záveru odvolacieho súdu o tom, že návrh sťažovateľky na prerušenie\nkonania zo 6. júna 2018 je jasným návrhom na pokračovanie v konaní, uviedol: «Predmetný\nnázor žalobcu a Krajského súdu v Bratislave nemožno považovať za správny“. Zároveň\ndodal, že „neexistuje interpretačný prostriedok či kognitívny postup, ktorým by bolo možné\nz podania „Návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania“, ktorého obsahom je návrh\nna prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) CSP, vyvodiť vôľu\nžalovaného v 2. rade pokračovať v prerušenom konaní. Svojim návrhom sa predsa domáha\npresného opaku. Súdu nie je umožnené obsah úkonu výkladom dopĺňať či domýšľať alebo\nz neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú. Rovnako súd nemôže výslovne\nuskutočnený úkon transformovať na iný úkon.» Prof. JUDr. Marek Števček, PhD., uvedené\nprávne stanovisko uzavrel konštatovaním, že „podanie žalovaného v 2. rade (sťažovateľa)\nzo dňa 6.6.2018 nemožno považovať za návrh na pokračovanie v konaní v zmysle\nustanovenie § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Takýto prístup by bol do značnej\nmiery svojvoľný, popierajúci základné princípy civilného procesu a jeho dôsledkom by bolo\nodopretie práva na spravodlivý proces, nakoľko by žalovanému v 2. rade (sťažovateľovi)\nbol pripísaný prejav vôle, ktorý nikdy neuskutočnil a uskutočniť neplánoval.“.\nSťažovateľka sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi citovaného stanoviska a je\ntoho názoru, že krajský súd postupoval svojvoľne, keď zrejmý návrh na prerušenie konania\nposúdil ako návrh na pokračovanie v konaní, čo je aj v príkrom rozpore s akýmkoľvek\nprípustným výkladom takéhoto úkonu.\n3.2.5\n\nPodľa\n\nsťažovateľky\n\nak\n\nby\n\nkrajský\n\nsúd\n\naplikoval\n\nuž\n\nlen\n\nčisto\n\njazykový/gramatický výklad § 163 ods. 2 CSP na návrh sťažovateľky na prerušenie\nkonania, nemohol by rozumne dospieť k záveru, že ide o návrh na pokračovanie v konaní.\nSťažovateľka nemala podľa jej slov pri podávaní návrhu zo 6. júna 2018 žiadny záujem\nna pokračovaní v konaní a takúto vôľu ani predmetným podaním nevyjadrila. Už z názvu\ntohto podania, ako aj z jeho obsahu je podľa presvedčenia sťažovateľky zrejmé, že\n6\n\nsťažovateľka sa domáhala toho, aby sa v konaní nepokračovalo. V skutočnosti podľa jej\nnázoru neexistoval žiadny logický základ, ktorý by umožňoval vyvodiť záver, že by chcela\nv konaní pokračovať. Záujmy a ciele sťažovateľky ako žalovanej v 2. rade v danom konaní\nsú podľa jej slov v priamom rozpore so záujmami a cieľmi žalobcu. Nie je podľa tvrdenia\nsťažovateľky nijako zrejmé, prečo by mala ona navrhovať pokračovanie v konaní, keď toto\nje výlučne v záujme žalobcu, ktorý však bol v konaní absolútne nečinný. Je preto absurdné,\ndodáva sťažovateľka, aby boli jej úkony, ktoré vykonala pre účely obrany proti nárokom\nžalobcu, súdom interpretované v prospech žalobcu (a v neprospech sťažovateľa).\n3.2.6 Výklad a posúdenie návrhu sťažovateľky na prerušenie konania krajským\nsúdom nezodpovedá podľa jej presvedčenia žiadnym štandardným a všeobecne\nakceptovaným výkladovým postupom. Z napadnutého uznesenia krajského súdu nie je\npodľa presvedčenia sťažovateľky zjavné ako z podania, ktorého jediným účelom a cieľom je\nnavrhnúť ďalšie prerušenie konania (z iného dôvodu), krajský súd spravodlivo anticipoval\nvôľu sťažovateľky pokračovať v konaní. Návrh sťažovateľky na prerušenie konania podľa\njej slov explicitne nevyjadril vôľu v konaní pokračovať, rovnako implicitne táto vôľa nebola\npredmetným podaním demonštrovaná. Krajský súd podľa sťažovateľky svoje rozhodnutie\npostavil výlučne na premise, ku ktorej dospel svojvoľným výkladom Civilného sporového\nporiadku a návrhu sťažovateľky na prerušenie konania. V konečnom dôsledku podľa\nsťažovateľky krajský súd vykladal úkony sťažovateľky v jej neprospech, a naopak,\nv prospech záujmov žalobcu, čo sa javí viac ako nelogické a nespravodlivé. Krajský súd\npodľa sťažovateľky konal v rozpore s už uvedenými zásadami civilného sporového konania,\nčoho dôsledkom je porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n3.2.7 Sťažovateľka taktiež namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu\nneobsahuje žiadne odôvodnenie, ktoré by stranám objasňovalo výklad vôle sťažovateľky\ndemonštrovaný v návrhu na prerušenie konania a závery, ktoré z tohto prejavu vôle krajský\nsúd urobil. Sťažovateľka sa nemala podľa jej slov z dôvodu nedostatočného odôvodnenia\nmožnosť nijako dozvedieť, prečo bolo uznesenie okresného súdu o zastavení konania\nzrušené a vôľa sťažovateľky vykladaná ako návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163\nods. 2 CSP. Keďže krajský súd v jednovetnom odôvodnení svojho rozhodnutia považuje\n7\n\nnávrh na prerušenie konania za „JASNÝ“ návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163\nods. 2 CSP, je podľa sťažovateľky zásah do práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru o to závažnejší.\n3.3 (ii) Namietané porušenie práva na zákonného sudcu\n3.3.1 Sťažovateľka je toho názoru, že došlo k porušeniu uvedeného ústavného práva,\nkeď o odvolaní žalobcu rozhodoval senát v nezákonnom zložení, a to v zložení JUDr. Elena\nOndrišová, predsedníčka senátu, JUDr. Andrea Haitová, členka senátu, a JUDr. Ivona\nHrčeková, členka senátu.\n3.3.2 Sťažovateľka opisuje, že po doručení spisu krajskému súdu bol spis pridelený\ndo senátu 3 CoZm, ktorého členmi v zmysle rozvrhu práce vydaného krajským súdom\nna rok 2018 č. 1 SprR/1/2018-ÚZ (ďalej len „rozvrh práce“) sú JUDr. Elena Ondrišová,\npredsedníčka senátu, Mgr. Štefan Zelenák, zastupujúci predseda senátu, a JUDr. Ivona\nHrčeková, členka senátu. Pred rozhodovaním o odvolaní žalobcu však došlo podľa\nsťažovateľky k náhlej zmene v senáte, keď namiesto Mgr. Štefana Zelenáka sa členkou\nsenátu 3 CoZm stala JUDr. Andrea Haitová, ktorá je v zmysle spomínaného rozvrhu práce\nčlenkou zastupujúceho senátu 1 CoZm.\n3.3.3 Sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 249/2017\nz 31. augusta 2017, v zmysle ktorého „za senát zložený zo zákonných sudcov možno\npovažovať len senát zložený zo sudcov príslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase\npridelenia veci. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu nezodpovedá tak prípad,\nak zákonní sudcovia senátu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, boli\nmenení bez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takýchto zmien neskoršie\nvydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami\na doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie\na rozhodnutie by malo dochádzať v zásade len výnimočne a za vopred stanovených\npravidiel (nie ex post), ktoré umožňujú predvídať túto zmenu.“\n3.3.4 Predmetný spis bol podľa odkazu sťažovateľky krajskému súdu predložený\nna rozhodnutie 22. novembra 2018. Senát o odvolaní žalobcu proti uzneseniu okresného\n8\n\nsúdu o zastavení konania rozhodoval posledný deň pred vianočnými sviatkami – piatok\n21. decembra 2018. Práve v tento deň však podľa opisu sťažovateľky nebol senát schopný\nrozhodovať v zložení predpokladanom rozvrhom práce pre neprítomnosť Mgr. Štefana\nZelenáka. Predseda v rámci organizácie práce senátu podľa názoru sťažovateľky\nnezohľadnil túto skutočnosť a senát rozhodoval v „náhradnom“ zložení obsadený JUDr.\nAndreou Haitovou. Podľa názoru sťažovateľky ak bola neprítomnosť Mgr. Štefana\nZelenáka plánovaná s ohľadom, napr. na čerpanie dovolenky, mal toto predseda senátu\nzohľadniť pri organizácii práce senátu a na 21. december 2018 neplánovať zasadnutie\na rozhodovanie senátu. Ak išlo o náhlu a neplánovanú neprítomnosť Mgr. Štefana Zelenáka,\nmalo toto byť podľa sťažovateľky taktiež zohľadnené pri organizácii práce senátu.\nOdvolanie žalobcu proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania nebolo podľa\nmienky sťažovateľky potrebné prerokovať naliehavo, v konaní s ohľadom na čas\npredloženia spisu krajskému súdu nevznikali žiadne prieťahy v konaní, a tak mal predseda\nsenátu zabezpečiť rozhodovanie zákonnými sudcami, senátom 3 CoZm, ako je tento\ndefinovaný v rozvrhu práce.\n3.3.5 Podľa sťažovateľky i keď neprišlo k zmene zákonného sudcu zmenou rozvrhu\npráce, aj využitie zastupujúceho sudcu bez preukázania naliehavej potreby takto konať\nodporuje princípom definovaným už citovaným nálezom ústavného súdu.\n3.3.6 S ohľadom na uvedené, ako aj na citovaný nález ústavného súdu je\nsťažovateľka toho názoru, že o odvolaní žalobcu rozhodoval senát krajského súdu\nv nezákonnom zložení, čím došlo k zásahu do práva sťažovateľky na zákonného sudcu\na porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\n3.4 (iii) Namietané porušenie princípov právnej istoty a materiálneho právneho\nštátu\n3.4.1 Sťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je v súlade\ns čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože ide o svojvoľnú aplikáciu ustanovení § 163 ods. 2 CSP, ktorá\n\n9\n\nsklamáva legitímne očakávania strán civilného sporového konania formované s dôverou\nv systematickosť, úplnosť a logickosť právneho poriadku.\n3.4.2 Podľa slov sťažovateľky princíp právnej istoty nezaručuje pre sťažovateľku\nrozhodnutie súdu v jej prospech, sťažovateľka však legitímne očakáva, že aplikácia\nprávnych noriem bude racionálna, predvídateľná a spravodlivá. Návrh na prerušenie\nkonania urobila sťažovateľka podľa jej tvrdenia s dôverou v právo a jednoznačný\na predvídateľný spôsob výkladu vôle realizovaný súdom. Právna istota pre sťažovateľku\nbola podľa jej vyjadrenia založená na skutočnosti, že prejav vôle prerušiť konanie bude\nvykladaný len a výlučne týmto spôsobom a súd nebude anticipovať prejav vôle (návrh\nna pokračovanie v konaní), ktorý skutočne urobený nebol. Podľa presvedčenia sťažovateľky\nbolo jej legitímnym očakávaním, že na základe návrhu na prerušenie konania nepríde\nk pokračovaniu v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP.\n3.4.3 Napadnuté uznesenie krajského súdu podľa mienky sťažovateľky odporuje\ntaktiež požiadavke vyplývajúcej z koncepcie materiálneho právneho štátu s ohľadom\nna kvalitu súdnych rozhodnutí. Podľa sťažovateľky napadnuté uznesenie krajského súdu je\nnezrozumiteľné, nedostatočne a chybne odôvodnené a ako také nepreskúmateľné.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n„Základné práva spoločnosti MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o. podľa článku 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.2018, č.k.\n3CoZm/30/2018-431 porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.2018, č.k. 3CoZm/30/2018-431\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nSpoločnosti MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o. sa priznáva náhrada trov konania.“\n\n10\n\nII.\nĎalší postup ústavného súdu, vyjadrenia účastníkov konania, zúčastnenej osoby\na replika sťažovateľky\nII.1 Postup ústavného súdu\n5. Vec napadla ústavnému súdu 25. marca 2019 a nebola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec\npo 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi\nSzigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte\nústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš\nSzigeti.\n5.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 262/2019-21 z 2. októbra 2019 (ďalej aj\n„uznesenie o prijatí“) prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie.\n5.2 Ústavný súd si následne vyžiadal stanovisko odporcu v konaní, zúčastnených\nosôb v konaní pred ústavným súdom a repliku sťažovateľky.\n5.3 Ústavný súd vo veci samej rozhodoval na základe súhlasu účastníkov konania\ns upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí, keďže od ústneho pojednávania nebolo\nmožné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.2 Vyjadrenie odporcu\n6. Krajský súd sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril listom sp. zn.\nl SprV 407/2019 zo 4. marca 2020 doručeným ústavnému súdu 5. marca 2020.\n6.1 Krajský súd uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia napadnutého uznesenia,\na zdôraznil, že ak nechcela sťažovateľka pokračovať v konaní, nemala podávať návrh\n11\n\nna prerušenie konania zo 6. júna 2018 v čase, keď už bolo súdom prvej inštancie vydané\nuznesenie o prerušení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. apríla 2018.\n6.2 Krajský súd zdôraznil, že na jeho stanovisku nič nezmení ani skutočnosť, že\nsťažovateľka si zadovážila stanovisko predsedu rekodifikačnej komisie, a nie je krajskému\nsúdu známe, či JUDr. Števček vychádzal z poznania spisového materiálu.\n6.3 K obsadeniu senátu sudcom zo zastupujúceho senátu krajský súd uviedol, že\nMgr. Zelenák, člen senátu 3 CoZm, čerpal v období od 12. decembra 2018 do 8. januára\n2019 dovolenku a do piatku 7. decembra 2018 sa nedal rozhodnúť celý výkon sudcu, ktorý\nbolo potrebné vykázať. Senát 3 CoZm podľa vyjadrenia krajského súdu pravidelne\nku koncu mesiaca rozhoduje bez pojednávania procesné veci, čo sa stalo i v decembri roku\n2018. Zloženie senátu bolo podľa krajského súdu plne v súlade s Rozvrhom práce\nKrajského súdu v Bratislave na rok 2018.\n6.4 Krajský súd považuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú.\n6.5 Krajský súd zároveň uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci pred\nústavným súdom.\nII.3 Vyjadrenie zúčastnených osôb\n7. Ústavný súd zaslal ústavnú sťažnosť na vyjadrenie zúčastneným osobám, ktoré\nvystupovali v konaní pred krajským súdom ako strany sporu. Na strane žalobcu Správa\na inkaso zmeniek s. r. o. a na strane žalovaného v 1. rade\n\n.\n\n7.1 Zúčastnená osoba Správa a inkaso zmeniek s. r. o. sa v lehote poskytnutej\nústavným súdom na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadrila.\n7.2 Zúčastnenej osobe\n\nsa ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n\nspolu s oznámením o poskytnutej lehote na vyjadrenie k nej nepodarilo na známu adresu\npobytu doručiť a zásielka sa vrátila od poštového doručovateľa ústavnému súdu ako\nnedoručená.\n\n12\n\nII.4 Replika sťažovateľky\n8. Listom zo 17. marca 2020 doručeným ústavnému súdu 17. marca 2020 sa\nk vyjadreniu odporcu vyjadrila replikou sťažovateľka.\n8.1 V úvode svojej repliky sťažovateľka poukázala na dôkazy z trestného konania\na odkázala na konanie vedené pred Špecializovaným trestným súdom (ďalej aj\n„špecializovaný súd“) sp. zn. PK-1 T 9/2019. Podľa sťažovateľky z dôkazov\nprodukovaných v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PK-1 T 9/2019, najmä z prepisov\nkomunikácie z aplikácie Threema, vyplýva, že\n\n, štatutárny zástupca žalobcu,\n\nspolupracoval (priamo alebo prostredníctvom tretích osôb) s JUDr. Monikou Jankovskou,\nbývalou štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a sudkyňou.\nPodľa sťažovateľky z obsahu komunikácie medzi\n\na M. Jankovskou\n\njednoznačne vyplýva, že ich cieľom bolo nezákonne ovplyvniť priebeh a výsledok\nzmenkových súdnych sporov na okresnom súde aj na krajskom súde.\n8.2 Následne sťažovateľka uvádza, že sudkyňa Haitová v súvisiacom konaní sp. zn.\n1 CoZm 22/2018 vo veci odvolania sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu sp. zn.\n2 CbZm5 9/2016 z 26. apríla 2018 (vydanému sudkyňou Maruniakovou) podala k námietke\nzaujatosti sťažovateľky vyjadrenie zo 4. septembra 2018, v ktorom uviedla, že «pri\nobjektívnej úvahe by mohlo v budúcnosti vzniknúť zdanie o mojej zaujatosti v danej veci\na moje pôsobenie v danom konaní by mohlo vyvolať pochybnosť u žalovaného 2 (t.j.\nMARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s.r.o.- poznámka sťažovateľa)“ o mojej nestrannosti.\nVzhľadom na uvedené súhlasím s pridelením veci inému sudcovi, resp. senátu».\n8.3 Sudkyňa Haitová si bola teda podľa sťažovateľky vedomá a vnímala svoju účasť\nv senáte rozhodujúcom v zmenkovom spore sťažovateľky ako spornú, resp. problematickú,\na námietku zaujatosti sťažovateľa považovala za dôvodnú. Súhlasila zároveň so svojím\nvylúčením z rozhodovania. Napriek tomu tri mesiace po svojom vyjadrení prijala účasť\nv senáte 3 CoZm ako zastupujúci sudca. O tejto skutočnosti nebola sťažovateľka podľa jej\nslov vôbec informovaná, a tak ani nemohla voči danej sudkyni podať námietku zaujatosti.\nSudkyňa Haitová si pritom podľa názoru sťažovateľky musela byť vedomá, že rovnako ako\n\n13\n\nv konaní sp. zn. 1 CoZm 22/2018 bude sťažovateľka namietať jej osobu aj v súvisiacom\nkonaní sp. zn. 3 CoZm 30/2018.\n8.4 Podľa presvedčenia sťažovateľky z dôkazov predložených s týmto vyjadrením\nvyplýva, že JUDr. Monika Jankovská,\n\na ďalšie doteraz nestotožnené osoby\n\nsa mali snažiť manipulovať prideľovanie spisov na krajskom súde a ovplyvniť rozhodovanie\ntým spôsobom, aby o odvolaní sťažovateľky ako žalovanej v 2. rade v konaní sp. zn.\n2 CbZm 59/2016 rozhodoval senát JUDr. Haitovej, a to v prospech žalobcu (Správa\na inkaso zmeniek s. r. o.).\n8.5 S prihliadnutím na novú dôkaznú situáciu je sťažovateľka toho názoru, že aj\nvýsledky opísaného trestného konania preukazujú, že jej právo na zákonného sudcu\nv konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 3 CoZm 30/2018 bolo flagrantným\nspôsobom porušené. Sudkyňa JUDr. Andrea Haitová sa podľa sťažovateľky nemôže javiť\nako nestranná sudkyňa v danom konaní, keď boli dané predpoklady na jej vylúčenie z tohto\nkonania pre zaujatosť, resp. ovplyvnenie a vzťah k žalobcovi (jeho štatutárnemu zástupcovi\n) aj k veci.\n8.6 K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľka ďalej uvádza, že z vyjadrenia\nkrajského súdu vyplýva, že sťažovateľka nemala v konaní sp. zn. 3 CoZm 30/2018\npredkladať okresnému súdu žiadne písomné podanie, resp. realizovať voči súdu žiadny\núkon. Sťažovateľka uvádza, že podľa krajského súdu akoby každý jej úkon ako strany sporu\n(bez ohľadu na jeho obsah) by mal byť automaticky (a formalisticky) vnímaný ako prejav\nvôle pokračovať v konaní. Takýto záver krajského súdu nemá podľa slov sťažovateľky\noporu v žiadnej právnej teórii ani v rozhodovacej praxi súdov.\n8.7 Pre sťažovateľku z neznámeho dôvodu krajský súd považoval za potrebné\nvo veci rozhodnúť už 29 dní od preloženia spisu, a to aj v náhradnom zložení. Uvedený\nprístup je podľa mienky sťažovateľky veľmi neobvyklý a podozrivo rýchly. Z materiálneho\npohľadu išlo podľa názoru sťažovateľky totiž pravdepodobne o spor s najvyššou hodnotou,\nktorý za dlhý čas napadol danému senátu (8 298 479,72 eur). Zároveň z procesného\nhľadiska podľa úvah sťažovateľky išlo o výklad a preskúmanie správnosti aplikácie § 163\n\n14\n\nCSP, relatívne nového zákonného ustanovenia, ktorá v rozhodovacej praxi odvolacieho\nsúdu pravdepodobne ešte nebola riešená, a teda neexistovala k nemu žiadna a už vôbec nie\njednotná judikatúra.\n8.8 Sťažovateľka v závere uviedla, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania\nvo veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 46 ods. l ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť\nsúdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n10. Predmetom konania pred ústavným súdom je na pôdoryse ústavnej sťažnosti\nsťažovateľkino obrátenie sa na ústavný súd s úlohou vyriešenia predovšetkým procesnocivilistickej otázky s namietaným ústavnoprávnym rozmerom, a to či návrh na prerušenie\nkonania podľa § 162 ods. 1 CSP počas súdom prerušeného konania je možné posúdiť ako\n15\n\nnávrh na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP. Sťažovateľka zároveň namieta\nporušenia ústavného práva na zákonného sudcu v napadnutom konaní pred krajským\nsúdom.\n11. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí\nod otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.\nPodľa § 162 ods. 2 prvej vety CSP súd konanie preruší aj bez návrhu.\nPodľa § 163 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh\nktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov\nod právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.\n12. Ústavný súd je v prvom rade povinný ustáliť ústavnoprávny rozmer\nprejednávanej veci.\n12.1 Ten ústavný súd identifikoval predovšetkým ako právo na nearbitrárny postup\nv konaní a nearbitrárne odôvodnenie rozhodnutia o aplikovaní konkrétnej právnej normy\nna konkrétny skutkový stav (t. j. právo na súdnu ochranu) v spojení s princípom právnej\nistoty v zmysle legitímneho očakávania strany sporu v určitý procesný postup súdu\nv prípade, keď je očakávanie istého postupu súdu vzhľadom na skutkový a právny stav veci\nzo strany sporovej strany odôvodnené.\n12.2 Po druhé, to je ústavné právo na zákonného sudcu uplatňované v konaní pred\nsúdom bez ohľadu na charakter veci, ktorá bola súdom prejednávaná a s ktorou sa\nsťažovateľ obrátil na ústavný súd.\nIV.1 K základnému právu na súdnu ochranu, právu na spravodlivé súdne\nkonanie a k legitímnym očakávaniam v sťažovateľkinej veci\n13. Z hľadiska základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie v spojení s princípom právnej istoty podlieha ochrane aj princíp legitímneho\nočakávania (legitimate expectation).\n\n16\n\n13.1 Princíp legitímneho očakávania je spätý predovšetkým s požiadavkou procesnej\nochrany jednotlivca, in concreto, môže ísť napríklad o požiadavku umožniť jednotlivcovi\nvyjadriť sa v konaní v prípade, ak by rozhodnutie mohlo ovplyvniť jeho legitímne\nočakávanie (porov. Schmidt v. Secretary of State for Home Affairs, Court of Appeal of\nEngland and Wales, [1969] 2 Ch 149).\n13.2 Extenzívnejšie nazeranie na princíp legitímneho očakávania v kontinentálnom\nprávnom systéme ukladá orgánom verejnej moci „povinnosť konať spravodlivo,\nrešpektovať odôvodnené očakávania, ktoré vznikli na základe správania orgánu verejnej\nmoci“ (porov. Thomas, R. 2000. Legitimate Expectations and Proportionality in\nAdministrative Law. Portland : Hart Publishing, 2000. s. 48).\n13.3 Princíp legitímneho očakávania musí byť zachovaný pri výkone verejnej moci\nvo všeobecnom poňatí, čím pôsobnosť princípu prekračuje hranicu jeho výlučne procesného\nuplatňovania.\n13.4 K ochrane legitímneho očakávania ako užšej kategórii než princíp právnej istoty\nsa prihlásil vo svojej judikatúre i ústavný súd. Podľa stanoviska ústavného súdu účelom\ntohto princípu je „ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom\ndo ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali“\n(PL. ÚS 10/04).\n14. Aplikujúc uvedené stručné východiská na vec sťažovateľky, ústavný súd musí\njednoznačne konštatovať, že vo veci sťažovateľky bol princíp legitímnych očakávaní\nv zmysle predvídateľnosti súdneho rozhodovania v spojení s princípmi súdnej ochrany\na spravodlivého súdneho konania zásadným spôsobom porušený.\n14.1 Okresný súd, aplikujúc relevantné právne normy, prerušil uznesením č. k.\n2 CbZm 60/2016-362 z 5. februára 2018 (právoplatné 9. apríla 2018) napadnuté konanie\nnajmenej na 3 mesiace podľa § 163 ods. 1 CSP s odôvodnením, že konanie prerušil, pretože\nstrany sporu zhodne navrhli odročiť pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 5. február 2018.\n\n17\n\n14.2 S poukazom na identické skutočnosti (t. j. do právoplatného rozhodnutia\nv trestnej veci ČVS: PPZ 101/NKA‐FP‐ST‐2018 vedenej Národnou kriminálnou agentúrou )\npožiadala o prerušenie konania aj sťažovateľka návrhom na prerušenie konania zo 6. júna\n2018. Udialo sa tak v ešte prerušenom napadnutom konaní.\n14.3 Po uplynutí 6 mesiacov od prerušenia konania právny poriadok predpokladá, že\nak sa návrh na pokračovanie v konaní v tejto lehote (t. j. do šiestich mesiacov\nod právoplatnosti uznesenia o prerušení konania) nepodá, konanie má predvídateľný\nnásledok vo forme zastavenia konania (porov. § 163 ods. 2 CSP).\n14.4 Sťažovateľka tak mohla vzhľadom na skutkový a právny stav a aplikovateľné\nprávne normy v jej veci legitímne v istom momente (po uplynutí 6 mesiacov\nod právoplatného prerušenia konania) očakávať, že nie je v zmysle aplikovateľnej procesnej\nnormy (Civilného sporového poriadku) možné prijať iný záver, než zastaviť napadnuté\nkonanie, keďže žiadna zo sporových strán neurobila počas prerušenia konania úkon k jeho\npokračovaniu vo forme návrhu na prerušenie konania, naopak, sama sťažovateľka požiadala\nokresný súd o prerušenie (už prerušeného) konania.\n14.5 Ústavný súd sa oboznámil so sťažovateľkiným návrhom na prerušenie konania\nzo 6. júna 2018 a uvádza, že v žiadnom prípade nemožno jasne označený a s ohľadom\nna jeho obsah i účel jasne interpretovateľný úkon sťažovateľky vo forme návrhu\nna prerušenie konania podaný v napadnutom konaní považovať ani podľa označenia, ani\npodľa obsahu a ani podľa účelu za návrh na pokračovanie v konaní. Takýto záver nemožno\nvyvodiť ani z interpretácie v § 162 a § 163 CSP aplikovateľných na vec sťažovateľky.\n14.6 Totožne a správne na návrh sťažovateľky na prerušenie konania a na\nprejednávanú vec nahliadal aj okresný súd, ktorý naďalej prerušené konanie zastavil a návrh\nna prerušenie konania zamietol s tým, že od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania ‒\n9. apríla 2018 ‒ strany nepodali v lehote 6 mesiacov (§ 163 ods. 2 CSP) návrh na\npokračovanie v konaní.\n14.7 Výklad úkonu sťažovateľky – návrhu na prerušenie konania – ktorý následne\nna základe odvolania žalobcu zvolil krajský súd dôvodiac, že návrh na prerušenie konania\n18\n\ndo skončenia trestného konania je jasným návrhom na pokračovanie, je z pohľadu\nústavného súdu príkladom absolútne svojvoľného výkladu a aplikácie § 163 ods. 2 CSP.\n14.8 Ústavný súd hodnotí, že zo strany krajského súdu nejde o absolútne svojvoľnú,\nale zároveň i nelogickú a textu a účelu § 163 ods. 2 CSP a návrhu sťažovateľky\nna prerušenie konania odporujúcu interpretáciu aplikovateľnej právnej normy a procesného\núkonu sporovej strany.\n14.9 Oboznámiac sa so stručným až lakonickým odôvodnením napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ústavný súd uvádza, že prijatím napadnutého uznesenia zo strany\nkrajského súdu ide jednak o popretie základného práva na súdnu ochranu, práva\nna spravodlivé súdne konanie, popretie legitímnych očakávaní sporovej strany ako\nkomponentu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ale\nnad rámec toho ide o výklad práva natoľko svojvoľný, že v ňom možno badať prvky\nzneužitia moci.\n14.10 Ústavný súd dodáva, že sa ako súdny orgán ochrany ústavnosti už pomerne\nsignifikantnú dobu nestretol s takým neúctivým prístupom všeobecného súdu k procesným\nprávam sporovej strany a s takým markantným popretím účelu aplikovateľnej právnej\nnormy a poslania súdnictva ako takého zo strany všeobecného súdu.\n14.11 Ústavný súd konštatuje, že krajský súd napadnutým uznesením hrubým\nspôsobom porušil právo sťažovateľky na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.2 K namietanému porušeniu práva sťažovateľky na zákonného sudcu\n15. Pred rozhodovaním o odvolaní žalobcu pred krajským súdom v napadnutom\nkonaní 21. decembra 2018 došlo podľa sťažovateľky k náhlej zmene v senáte, keď namiesto\nv tento deň neprítomného Mgr. Štefana Zelenáka sa členkou senátu 3 CoZm stala JUDr.\nAndrea Haitová, ktorá bola v zmysle rozvrhu práce členkou zastupujúceho senátu 1 CoZm.\nPodľa názoru sťažovateľky ak bola neprítomnosť Mgr. Štefana Zelenáka plánovaná\ns ohľadom, napr. na čerpanie dovolenky, mal toto predseda senátu zohľadniť pri organizácii\n\n19\n\npráce senátu a na 21. december 2018 neplánovať zasadnutie a rozhodovanie senátu. Ak išlo\no náhlu a neplánovanú neprítomnosť Mgr. Štefana Zelenáka, malo toto byť podľa\nsťažovateľky taktiež zohľadnené pri organizácii práce senátu. Odvolanie žalobcu proti\nuzneseniu okresného súdu o zastavení konania nebolo podľa mienky sťažovateľky potrebné\nprerokovať naliehavo, v konaní s ohľadom na čas predloženia spisu krajskému súdu\nnevznikali žiadne prieťahy v konaní, a tak mal predseda senátu zabezpečiť rozhodovanie\nzákonnými sudcami, senátom 3 CoZm, ako je tento definovaný v rozvrhu práce.\n16. V prvom rade ústavný súd uvádza, že ústavný súd nepovažuje za preukázané, že\nby samotná neprítomnosť Mgr. Štefana Zelenáka na krajskom súde 21. decembra 2018 bola\nvýsledkom špekulatívneho alebo nezákonného konania zo strany ktoréhokoľvek\nzo zainteresovaných sudcov krajského súdu.\n16.1 Rovnako ústavný súd hodnotí, že zastupovanie Mgr. Štefana Zelenáka sudkyňou\nJUDr. Andreou Haitovou, ktorá bola v zmysle rozvrhu práce členkou zastupujúceho senátu\n1 CoZm, nenesie znaky nezákonnosti alebo neústavnosti v zmysle nedostatočnej opory pre\nzastupovanie konkrétneho sudcu v čase jeho neprítomnosti iným konkrétnym sudcom\nv rozvrhu práce krajského súdu, čo koniec koncov nenamieta ani samotná sťažovateľka.\n16.2 Ústavný súd nezdieľa presvedčenie sťažovateľky, že odvolanie žalobcu proti\nuzneseniu okresného súdu o zastavení konania nebolo potrebné prerokovať naliehavo a že\nv konaní s ohľadom na čas predloženia spisu krajskému súdu nevznikali žiadne prieťahy\nv konaní. Efektívnosť a bezprieťahovosť v postupe ktoréhokoľvek všeobecného súdu\nakejkoľvek inštancie je podľa názoru ústavného súdu vítaným prístupom všeobecného súdu\na želaným atribútom každého jedného konania, v rámci ktorého je cieľom okrem iného aj\nodstránenie stavu právnej neistoty sporových strán týkajúcej sa výsledku rozhodovania o ich\nprávach a povinnostiach.\n16.3 Ústavný súd si však na druhej strane uvedomuje, že náhla zmena v zložení\nsenátu pri absencii zákonného člena senátu môže vyvolať u sporových strán otázky týkajúce\nsa dodržania či už garancií vyplývajúcich z práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy,\n\n20\n\nktorého porušenie sťažovateľka namieta) alebo práva na prerokovanie veci nezávislým\na nestranným sudcom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (tento atribút práva na súdnu ochranu\nsťažovateľka nenamietla). O to viac platí táto úvaha v prípade sťažovateľky, keďže sudkyňa\nJUDr. Andrea Haitová sama v inej veci sťažovateľky (sp. zn. 1 CoZm 22/2018), ktorú ako\nzákonná sudkyňa mala rozhodovať, zaujala stanovisko, že sa jej účasť na rozhodovaní veci\nmôže z objektívneho hľadiska nezaujatého pozorovateľa, ale aj z pohľadu sťažovateľky\njaviť ako rozhodovanie zaujatou sudkyňou, a sama navrhla, aby bola z prejednávania\na rozhodovania tejto inej veci sťažovateľky vylúčená.\n16.4 Ústavný súd taktiež uznáva, že aj vzhľadom na obsah dôkazov vykonaných\nvo viacerých trestných konaniach týkajúcich sa osoby\n\n(v rozhodnom čase\n\nspoločníka a konateľa žalobcu Správa a inkaso zmeniek s. r. o.) a na vedenie trestných\nkonaní orgánmi činnými v trestnom konaní proti viacerým predstaviteľom justície (medzi\ninými aj proti sudkyni JUDr. Andrei Haitovej) pre podozrenie zo spáchania viacerých\ntrestných činov, je ľudsky a občiansky náročné mať zo strany strán sporu (teda aj zo strany\nsťažovateľky), ale aj zo strany ústavného súdu dôveru v spravodlivé rozhodovanie\nviacerých trestne stíhaných sudcov pôsobiacich na viacerých všeobecných súdoch. V tomto\nsmere ústavný súd plne chápe obavy a starosť sťažovateľky o spravodlivé rozhodovanie jej\nveci krajským súdom.\n16.5 Ústavný súd hic et nunc však dodáva, že sťažovateľka v tejto časti ústavnej\nsťažnosti jednak nenamieta porušenie práva na prerokovanie veci nestranným sudcom podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v napadnutom konaní a napadnutým uznesením krajského súdu.\nA taktiež po druhé, ústavný súd nie je súdom trestným a skutkovým. Na konkrétnu vec\nsťažovateľky sa musí pozerať prizmou ústavného práva a vychádzať z dôkazov, ktoré musia\nbez dôvodných pochybností umožňovať prijať jednoznačný záver o porušení ústavných\ngarancií a práv sťažovateľky, aj čo sa týka práva na zákonného sudcu.\n16.6 Ústavný súd sa v tomto prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti veci\na na skutočnosť, že napadnuté uznesenie krajského súdu ústavný súd zrušil pre porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z iných dôvodov\n\n21\n\na že vec vrátil krajskému súdu na opätovné konanie, uvážlivo rozhodol v tejto časti ústavnej\nsťažnosti pre minimalizáciu zásahov do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n16.7 Predpokladom zvolenia tohto prístupu bolo však učinenie záveru, že ústavný\nsúd neidentifikoval v postupe krajského súdu pri zastupovaní sudcu Mgr. Štefana Zelenáka\nsudkyňou JUDr. Andreou Haitovou takú mieru pochybností o ústavnosti tohto postupu\na taký dostatok jednoznačných dôkazov, ktoré by v čase rozhodovania ústavnej sťažnosti\ndovoľovali ústavnému súdu bez dôvodných pochybností konštatovať, že rozhodovanie veci\nsudkyňou JUDr. Andreou Haitovou bolo výsledkom napr. nezákonného alebo trestného\nkonania tejto sudkyne alebo motivované inými úmyslami než záujmom o riadny výkon jej\nfunkcie sudkyne, a na tomto základe teda konštatovať porušenie základného práva na\nzákonného sudcu sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v opísanom postupe krajského\nsúdu, a tak aj napadnutým uznesením krajského súdu.\n16.8 Ústavný súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že sťažovateľka po vrátení veci\nkrajskému súdu na ďalšie konanie bude mať možnosť namietať zákonnosť zloženia senátu\nalebo aj zaujatosť konkrétneho člena senátu v prípade potenciálnej opätovnej zmeny jeho\nzloženia, resp. uplatňovať všetky svoje procesné práva v konaní pred krajským súdom.\n16.9 Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol o nevyhovení ústavnej sťažnosti v tejto\nčasti (bod 4 výroku nálezu).\nIV.3 K princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy v sťažovateľkinej veci\n17. Sťažovateľka namieta porušenie svojich ústavných práv v spojení s čl. 1 ods. 1\nústavy, ktorého súčasťou je aj princíp právneho štátu nesúci v sebe aj princíp právnej istoty,\nresp. v užšom princíp legitímnych očakávaní.\n17.1 Ústavný súd uvádza, že princíp legitímnych očakávaní ústavný súd identifikoval\nvo veci sťažovateľky ako komponent práva na súdnu ochranu, a taktiež konštatoval jeho\nporušenie na pôdoryse a v rámci konštatovania porušenia základného práva na súdnu\n\n22\n\nochranu sťažovateľky garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského\nsúdu.\n17.2 Bolo tak zbytočné konštatovať samostatne aj porušenie princípu právnej istoty\npodľa čl. 1 ods. 1 ústavy.\n17.3 Navyše, ústavný súd dodáva, že čl. 1 ods. 1 ústavy vyjadruje predovšetkým\nvšeobecný ústavný princíp, ktorým je presvietený celý právny poriadok, ktorý sa odráža aj\nv základných právach a slobodách a ich ústavných garanciách a jeho dodržiavanie je\npotrebné pri výkone moci ktoroukoľvek jej zložkou. V konaní o ústavnej sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy pre namietané porušenie ústavných práv sťažovateľa rozhodnutiami\norgánov verejnej moci je tento princíp (právnej istoty) nutné hľadať a identifikovať\npredovšetkým ako súčasť jednotlivých hmotných a procesných ústavných práv, a to\nvzhľadom na konkrétne okolnosti a špecifiká veci.\n17.4 Z týchto dôvodov ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n18. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym\nzastupovaním jej osoby (ďalej len „trovy právneho zastúpenia“) Advokátskou kanceláriou\nPaul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava (ďalej aj „advokát“), v konaní pred ústavným\nsúdom (bod 3 výroku tohto nálezu).\n18.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné\noceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateľky viedol jedno konanie na základe jednej\nústavnej sťažnosti podanej sťažovateľkou. Ústavný súd preto pri priznaní úhrady trov\nprávneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\n\n23\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n18.2 Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti)\na za 1 úkon právnej služby v roku 2020 (podanie repliky), všetky vykonané Advokátskou\nkanceláriou Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava.\n18.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 980 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 eur). Za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2019 patrí odmena v sume 163,33 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre\njednu sťažovateľku v roku 2019 za dva úkony právnej služby predstavujú sumu 326,66 eur.\nPodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2019 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 1 062 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 eur). Za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2020 patrí odmena v sume 177 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre\njednu sťažovateľku v roku 2020 za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 177 eur.\n18.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľke za 2 úkony\nprávnej služby v roku 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 326,66 eur (2 úkony x\n163,33 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2019) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16\nods. 3 vyhlášky spolu v sume 19,60 eur (2 x režijný paušál po 9,80 eur).\nÚstavný súd ďalej priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľke za 1 úkon\nprávnej služby v roku 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 177 eur (1 úkon x 177 eur\nza jeden úkon právnej služby v roku 2020). Ústavný súd k tomu priznal 1 x režijný paušál\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 10,62 eur.\n\n24\n\n19.1 Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného\nFinančným riaditeľstvom Slovenskej republiky je advokát sťažovateľky daňovým\nsubjektom registrovaným pre DPH (IČ DPH SK2021895700).\n19.2 Ústavný súd tak priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia spolu\nv sume 640,65 eur (533,88 eur + 20 % DPH)\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie-zastavenie", "cenné papiere-zmenka", "konanie-prerušenie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "návrh", "legitímne očakávanie", "právna istota", "konanie-zastavenie", "sudca-zákonný", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "arbitrárnosť", "konanie-prerušenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3CoZm/30/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d992a8b6-2344-4266-b683-e14582b2d61f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2"}, {"guid": "83ea3911-994e-4ddd-b3e0-33ab18b267d7:a70a3435-680d-4788-8c5b-d727ca39c3ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoZm/22/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoZm/22/2018 z 1. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-07-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/83ea3911-994e-4ddd-b3e0-33ab18b267d7:a70a3435-680d-4788-8c5b-d727ca39c3ad"}, {"guid": "6ec8571d-69bb-4be5-b4e1-ddea7e169da3:ff82d521-5141-467a-95fb-fcfbfe682975", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CbZm/60/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2CbZm/60/2016 z 12. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-10-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6ec8571d-69bb-4be5-b4e1-ddea7e169da3:ff82d521-5141-467a-95fb-fcfbfe682975"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:84c48c11-a79d-4b51-bc15-2f50c1e7db8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.226.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.226.2026.1"}, {"guid": "ussr:188b4e7a-8cc4-4502-87c8-4bd352e8360c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.392.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.392.2025.1"}, {"guid": "ussr:f719575e-b5f8-4d96-aae6-12e4aaa14b1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.342.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.342.2025.1"}, {"guid": "ussr:49bdece0-aa73-4f82-b216-37638c96e8e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.269.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 269/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 269/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.269.2025.1"}, {"guid": "ussr:535a544d-e24f-4cf6-b555-aad4bf195ef8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.427.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 427/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 427/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.427.2023.2"}, {"guid": "ussr:84ae682b-1b37-47ec-bbd0-64a5c1ed8f43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.214.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.214.2022.1"}, {"guid": "ussr:6350c739-5f90-4b7b-be65-a9a7ba5d0bc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.170.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2019 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.170.2019.1"}, {"guid": "ussr:1a00e0f2-8066-485d-a884-5ed775304df8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 57/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2"}, {"guid": "a34e5bf9-e79f-426c-9689-84a6c7c1f350:e723f22b-7167-4e20-8618-41f66933ae64", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1015201146.1", "spisova_znacka": "4Stk/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/4/2024 z 20. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1015201146.1"}, {"guid": "46e23663-42d9-4683-97e6-a8d89aa0e952:0e13a2a7-28ec-4a15-b48c-8a44efda6161", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200090.1", "spisova_znacka": "32D/13/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/13/2021 z 7. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200090.1"}, {"guid": "18f7f49c-8b63-450d-839e-cd8d90f3c96f:d8bc5b8d-21e4-42a4-a3ad-9254e8aa19bb", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2025:9522100358.10", "spisova_znacka": "9T/12/2022", "nazov": "Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 9T/12/2022 z 6. 6. 2025", "sud": "Špecializovaný trestný súd", "datum_vydania": "2025-06-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2025:9522100358.10"}, {"guid": "f19540b2-9ead-40af-8112-32ba1f574e17:eba3c767-0277-4bcc-8969-21f4d9f5f05e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3824202711.1", "spisova_znacka": "8Co/38/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/38/2026 z 28. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3824202711.1"}, {"guid": "eebc85ce-9170-4bd6-953c-5f45b895d6a2:af58d39e-e2d4-4466-ae17-d3c0560cc988", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5122207406.2", "spisova_znacka": "11Co/12/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/12/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5122207406.2"}, {"guid": "8ce04ab2-e27a-47a1-8641-47cc42d0461d:7d0aee5d-68f2-4149-9936-75fac082c22c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2323204311.1", "spisova_znacka": "28Co/19/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/19/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2323204311.1"}, {"guid": "d23206c7-4e88-49fd-9228-e6cdb93c7d1c:855bd129-d2a5-412c-9fc4-b28426c3a950", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3519203223.1", "spisova_znacka": "8Co/21/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/21/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3519203223.1"}, {"guid": "ea69b7c1-2f13-4919-ad1d-cd27718941cf:2991036a-5a7e-4dbb-970d-2f96da062fa6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121392267.1", "spisova_znacka": "6Cob/174/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/174/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121392267.1"}, {"guid": "d8230366-5748-4c88-90f3-e661e6ddf1fa:343fec95-af61-4149-b198-37f28f52c3f9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3121203106.1", "spisova_znacka": "17Co/43/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/43/2024 z 16. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3121203106.1"}, {"guid": "083dcc96-502a-4a45-a714-b8a302546d75:e8af9958-b626-41e2-aef4-c0d3549e52d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2023:8119215121.1", "spisova_znacka": "10Co/31/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/31/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2023:8119215121.1"}, {"guid": "422df405-966e-4b4e-a442-1c68c827954f:4703f4ac-8342-47ca-841d-93cdeb94e174", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117218848.1", "spisova_znacka": "6CoKR/3/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoKR/3/2021 z 9. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117218848.1"}, {"guid": "627df0b2-5342-4f60-8051-257231521454:44ae69c5-b32b-4ea9-b8ae-3509903572f4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5114229816.1", "spisova_znacka": "13CoKR/12/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/12/2020 z 7. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5114229816.1"}, {"guid": "a8d2a4c7-215e-46d4-be04-f67a1b0838bc:dff2d422-ec07-4066-a273-cef22845c23f", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8821202919.23", "spisova_znacka": "3C/46/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/46/2021 z 18. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8821202919.23"}, {"guid": "a38ab3a3-0ff6-42d9-8ad0-2dce47acc510:f8997956-82b4-4fa8-a45e-4bbc4bb9b80d", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825200376.4", "spisova_znacka": "5Csp/10/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/10/2025 z 15. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2026-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825200376.4"}, {"guid": "7031cc2a-62b1-49cd-9f6a-91be8c19c263:b0efc34d-6e76-464d-97ba-31ad85409738", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8823200836.5", "spisova_znacka": "5C/26/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/26/2023 z 15. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8823200836.5"}, {"guid": "63d6c610-6bae-4f12-9ef9-630a0fc3d4e3:2bd1bec6-5af0-4f47-b4f2-dd5f34308a33", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3120203180.19", "spisova_znacka": "28C/31/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28C/31/2020 z 8. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-01-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3120203180.19"}, {"guid": "ece59d9c-7ca6-4e5d-88f2-f6b60d7e5a35:f2dce80e-590e-49e2-b0d6-50ff247f3f83", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2024:2323204311.5", "spisova_znacka": "35C/129/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 35C/129/2023 z 16. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2024:2323204311.5"}]}