{"guid": "ussr:6dc5f465-0409-401f-9095-3cb03e4064cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 262/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 262/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 262/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6dc5f465-0409-401f-9095-3cb03e4064cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 262/2020-23\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Ing. Petra Juščáka,\nNová 1050/36, Poprad, IČO 14 344 297, zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom\nNovákom, advokátska kancelária, Horná 27, Banská Bystrica, vo veci namietaného\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nna prerokovanie veci v jeho prítomnosti a vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 48/2018 zo 14. novembra 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Ing. Petra Juščáka o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť Ing. Petra Juščáka, Nová 1050/36, Poprad, IČO 14 344 297\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nna prerokovanie veci v jeho prítomnosti a vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžfk 48/2018\nzo 14. novembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa viacerými správnymi\nžalobami podanými na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a v žalobách označených rozhodnutí Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), ktorými potvrdil\nrozhodnutia správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia december 2014 v sume 754,53 €, november 2014 v sume\n1 173,39 € a október 2014 v sume 1405,18 €. Krajský súd o žalobách sťažovateľa rozhodol\nsvojím rozsudkom sp. zn. 6 S 36/2017 z 19. apríla 2018 tak, že žaloby sťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ proti označenému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť, o ktorej\nrozhodol najvyšší súd svojím napadnutým rozsudkom. Sťažovateľ v sťažnosti zopakoval\nsvoju argumentáciu použitú pred všeobecnými súdmi, tvrdiac, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu boli porušené jeho označené práva.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v sťažnosti atakuje právne závery, na ktorých stojí napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu, a tvrdí, že najvyšší súd nesprávne jeho veci posúdil. Námietky\nsťažovateľa možno rozdeliť do viacerých skupín. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že:\na) závery správcu dane sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, b) správca dane, ako aj\nvo veci konajúce súdy nesprávne vyhodnotili presun dôkazného bremena, c) daňovú\nkontrolu vykonal a rozhodol niekto neexistujúci, teda podľa názoru sťažovateľa ide\no nulitné rozhodnutie, d) správca dane odňal sťažovateľovi procesné práva, keď mu\nnedovolil nahliadnuť do administratívneho spisu bezprostredne po výsluchu svedka. Ako\nsúčasť svojej argumentácie sťažovateľ tiež tvrdil, že závery správcu dane „sú v rozpore\ns judikatúrou súdneho dvora a so základnými princípmi fungovania DPH“. Vychádzajúc\nz tvrdenej nezákonnosti postupu správcu dane, sťažovateľ argumentačne dospieva k záveru\no ústavnej neudržateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorý neposkytol\nochranu jeho označeným právam.\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Základné práva Ing. Peter Juščák, Nová 1050/36, 058 01 Poprad, IČO\n14 344 297 na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na\nprerokovanie veci v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 odsek 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk/48/2018 zo 14. novembra 2019 porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk/48/2018 zo\n14. novembra 2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 450,29 €...“\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n4\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n11. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\n\n5\n\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či\nzávery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym\ndopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n12. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\n\n6\n\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\n13. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\nPodstata jeho argumentácie spočíva v námietke nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, ktorý napriek tomu, že sťažovateľ preukázal, že reálne k plneniu\ndošlo, správca dane v rozpore so zisteným skutkovým stavom dospel k záveru, že\nsťažovateľ nepreukázal reálny dôvod fakturácie, čiže dodanie tovaru od uvedeného\ndodávateľa. V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdí, že došlo k presunu dôkazného bremena\nna správcu dane, ktorý mal preukázať, že tovar bol dodaný inou osobou ako sťažovateľom\ndeklarovanou osobou.\n14. Najvyšší súd v podstatnom na odôvodnenie svojho napadnutého rozsudku\nreagoval na tieto relevantné námietky sťažovateľa tak, že mu ozrejmil, že pokiaľ ide\no dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nDokazovanie má povinnosť správca dane viesť dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu\na nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, čo sa týka ním v daňovom priznaní uvádzaných\na správcom dane preverovaných skutočností. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto\ntvrdeniam jeho. Správca dane preveruje skutkový stav deklarovaného plnenia, preto\nv prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, resp. hodnovernosť ich obsahu bola\nvyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, vyzýva daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak,\nako boli deklarované, čím dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt\n\n7\n\n(body 90 až 93 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V nadväznosti na uvedené najvyšší\nsúd (disponujúci aj administratívnym spisom) po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nsprávne orgány, ako aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali\nzistený skutkový stav, uviedli dôkazy, ktoré aj riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne\ns námietkami sťažovateľa (body 98, 99 odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe\nna rekapituláciu dôvodov krajského súdu uvedenú v bodoch 53 až 56 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku).\n15. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,\nže sťažovateľ nepreukázal, že tovar dodaný v mesiacoch október – december 2014\no dodávateľa DIMӒS s. r. o. bol týmto dodávateľom sťažovateľovi skutočne dodaný (bod\n55 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že\nskutočnosť, že sťažovateľ preukázal, že k dodaniu tovaru (na výstupe, pozn.) do školských\njedálni v rovnakom množstve a kvalite skutočne došlo, ešte neznamená, že bolo preukázané\njeho tvrdenie, že ho dodala osoba (na vstupe, pozn.), ktorá je uvedená na faktúre. Sporným\na nepreukázaným bolo práve to, či tovar dodala práve deklarovaná osoba (na vstupe, pozn.).\nÚstavný súd preto konštatuje, že sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že najvyšší\nsúd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovateľ v tejto súvislosti v napadnutom rozsudku dostal odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti prípadu. Zároveň konštatuje, že najvyšší súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo\nv okolnostiach veci k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane nedošlo. Správca\ndane relevantným spôsobom spochybnil tvrdenia sťažovateľa, preto bolo na sťažovateľovi,\naby svoje tvrdenia hodnoverne preukázal. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že\nvšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo\nna spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho\n\n8\n\nhľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutých rozhodnutí,\nktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n16. Pokiaľ ide o sťažovateľovu námietku týkajúcu sa údajnej nulity rozhodnutí\nsprávcu dane z dôvodu, že v záhlaví jeho rozhodnutí je uvedený Daňový úrad Prešov,\npobočka Poprad, ktorá podľa názoru sťažovateľa znamená, že ho vydal neexistujúci orgán\nverejnej moci, najvyšší súd po odcitovaní príslušných noriem k uvedenej námietke uviedol,\nže zo záhlavia prvostupňových rozhodnutí, z výrokovej časti a odôvodnenia týchto\nrozhodnutí jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia správcu dane boli vydané príslušným\nDaňovým úradom Prešov, ktoré boli aj opatrené odtlačkom príslušnej pečiatky, preto\npovažoval námietku sťažovateľa za nedôvodnú (body 81 až 83 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku). Ústavný súd aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ k svojej sťažnosti\nnepriložil kópie predmetných prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu Prešov, nemal\ndôvod pochybovať o správnosti záverov najvyššieho súdu v tomto smere, ktorý, ako už bolo\nuvedené, disponoval aj administratívnym spisom. Ústavný súd vo všeobecnosti dodáva, že\nsamotné doplňujúce označenie Daňového úradu Prešov slovami „pobočka Poprad“ samo\nosebe nemôže vyvolať pochybnosť o tom, či rozhodnutie bolo vydané vecne a miestne\npríslušným orgánom verejnej moci, ak obsahuje esenciálne náležitosti rozhodnutia a už\ntobôž nie je spôsobilé vyvolať právne relevantnú diskusiu o tom, či ide o ničotné\nrozhodnutia alebo nie. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ani táto\nnámietka sťažovateľa nebola spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu.\n17. Sťažovateľ ďalej namietal aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci v jeho prítomnosti a práva na to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré odôvodnil tým, že mu nebolo umožnené\nnahliadnuť do administratívneho spisu v konaní pred správcom dane bezprostredne po tom,\nčo sa vykonalo ústne pojednávanie so svedkom\n\n. Z uvedeného\n\nsťažovateľ vyvodzoval, že boli porušené jeho označené procesné práva, pretože sa nemohol\noboznámiť s obsahom spisu, a teda ani vyjadriť sa k jeho obsahu. Najvyšší súd k označenej\nnámietke v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku uviedol, že „nezistil porušenie ust.\n\n9\n\n§ 45 ods. 1 daňového poriadku, mal možnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, mal\nmožnosť nahliadnuť do spisu, bol upovedomený o vypočutí svedka ako aj o tom, kedy sa\nuskutoční vo veci ústne pojednávanie. Daňový subjekt svoje procesné práva riadnym\nspôsobom nevyužil, keďže... ani nenahliadal do spisu.“. Ústavný súd po preskúmaní tejto\nnámietky sťažovateľa, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku krajského súdu (pozri bod 82,\njeho odôvodnenia, pozn.), konštatuje, že aj táto námietka je neopodstatnená. Z označeného\nbodu odôvodnenia rozsudku krajského súdu totiž vyplýva, že správca dane odmietol dať\nspis sťažovateľovi k nahliadnutiu bezprostredne po vykonaní ústneho pojednávania\nz dôvodu, že sťažovateľ si so správcom dane vopred nedohodol termín nahliadnutia do spisu\na spis nie je pripravený na nahliadnutie. Preto navrhol sťažovateľovi, že si môže dohodnúť\niný termín. Tento postup správcu dane síce nemožno považovať za dostatočne súčinný\nv zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. zákon o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, avšak pokiaľ sa\nsťažovateľ odmietol dohodnúť so správcom dane na inom termíne, táto skutočnosť vylučuje\nkorektnosť tvrdenia sťažovateľa, že mu postupom správcu dane bolo odňaté právo\noboznámiť sa s obsahom spisu definitívne. Sťažovateľovi nič nebránilo dohodnúť\nso správcom dane iný termín tak, aby sa mohol oboznámiť s obsahom administratívneho\nspisu a následne sa vyjadriť k jeho obsahu. Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti (s. 15 ústavnej\nsťažnosti, pozn.) tvrdil, že iný termín nebol možný z dôvodu pracovných povinností jeho,\nako aj jeho právneho zástupcu, ústavný súd hodnotí toto ničím nepodložené tvrdenie ako\núčelové. Vychádzajúc z uvedeného, konštatovanie najvyššieho súdu, že sťažovateľ svoje\nprocesné práva riadnym spôsobom nevyužil, možno v okolnostiach veci považovať\nza ústavne akceptovateľné. Ústavný súd dospel k záveru, že námietka sťažovateľa, že mu\npostupom správcu dane a následne napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu pri\npreskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov v jeho veci boli porušené\njeho základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodov uvádzaných v sťažnosti, je zjavne\nneopodstatnená.\n18. Ústavný súd preto v súhrne konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné\na dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a z relevantných\n\n10\n\nprávnych noriem. Sťažovateľom prezentované argumenty podľa názoru ústavného súdu\nrelevantne nespochybnili ústavnú konformnosť prijatých právnych záverov najvyšším\nsúdom. Ústavný súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, 2 a čl. 48 ods. 2\nústavy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bolo potrebné podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n19. Pokiaľ ide o namietané porušenia práva sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ústavný súd\nkonštatuje, že právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych súdov a správnych\norgánov v daňovom konaní, v ktorom bola určená samotná daňová povinnosť a vyrubený\nrozdiel dane z príjmov. V tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru ESĽP, ktorá\nvylučuje aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru na daňové veci, pretože tvoria súčasť jadra výsad\nverejnej moci (hard core of public-authority prerogatives) (porov. Jussila v. Fínsko,\nč. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini\nv. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 ‒ 31).\nNejde teda ani o rozhodovanie v občianskych veciach ani o rozhodovanie o trestnom\nobvinení, čo je predpokladom aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru. Výnimku ESĽP nachádza\nv daňových veciach len v prípade ukladania daňových sankcií, ktoré majú preventívnorepresívny charakter v zmysle tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie umožňuje\ncharakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať\naplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade; k tomu porovnaj Engel and Others\nv. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6.\n1976, bod 82).\n20. Ústavný súd konštantne nasleduje uvedenú judikatúru ESĽP a nevykladá čl. 6\nods. 1 dohovoru autonómne či extenzívnejšie. Keďže správnym orgánom nedošlo\nk uloženiu sankcie za porušenie právnej povinnosti sťažovateľa, ale o vyrubenie\n(autoritatívne určenie) samotnej daňovej povinnosti, ktorú bol povinný platiť na základe\ndaňových právnych predpisov v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a hospodárskym\nvýsledkom, ústavný súd považuje čl. 6 ods. 1 dohovoru za neaplikovateľný na vec\n\n11\n\nsťažovateľa a v dôsledku toho odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "daň-daňová kontrola", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "daň-dokazovanie v daňovom konaní", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}