{"guid": "ussr:dc1841e3-f0f8-423c-8574-b7c89b1b2dae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2019 z 13. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 27/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc1841e3-f0f8-423c-8574-b7c89b1b2dae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 27/2019-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu\na Ladislava Duditša (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK,\nadvokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Bohuslav\n\nMajchrák,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 C 55/2003 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 55/2003\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 55/2003 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\n\n(slovom päťtisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Čadca j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Bohuslava Majchráka, Nová Bystrica 850, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu Okresného súdu Čadca a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej\nlen „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 55/2003 (ďalej len\n„napadnuté konanie okresného súdu“).\n\n2\n\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „dňa 22.04.2003, t.j. pred viac ako 15timi rokmi, bola voči mne ako žalovanému podaná žaloba o zaplatenie sumy 2.956.500 Sk\ns prísl. (neskôr sumy 4.006,500,- Sk, potom sumy 5.172.000 Sk) na súde prvej inštancie Okresnom súde Čadca, titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala\n14.02.1997 (pred viac ako 21 rokmi).\nPrvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 05.05.2004. Prvý rozsudok bol vynesený dňa\n25.06.2007 (žalobkyni priznaná suma 3.873.828 Sk s prísl.). Druhý rozsudok bol vynesený\ndňa 16.04.2009 (žaloba zamietnutá) a napokon tretí (posledný) rozsudok dňa 31.10.2012\n(žalobkyni priznaných 128.584,94 € s prísl.).\nOdhliadnuc od skutočnosti, že žiadne súdne konanie nesmie trvať v právnom štáte\nviac ako 15 rokov, jednoznačne podľa mňa došlo k zbytočným prieťahom v konaní na strane\nsúdu v nasledovných obdobiach : máj 2004 až september 2004 (4 mesiace), jún 2011 až\nfebruár 2012 (8 mesiacov), júl 2014 až apríl 2015 (9 mesiacov), máj 2015 - apríl 2016 (11\nmesiacov), jún 2016 - október 2017 (16 mesiacov), apríl 2018 - doteraz (8 mesiacov).\nDňa 23.10.2018 bola k rukám predsedu Okresného súdu Čadca doručená moja\nsťažnosť na postup súdu podľa ust. § 63 zákona o súdoch č. 757/2004 Z.z., v ktorej som\nsúdu opísal vyšší uvedený priebeh a ku dňu 22.10.2018 skonštatoval, že ani po 15 - tich\nrokoch od podania žaloby nedošlo k právoplatnému skončeniu sporu. Rovnako som\npredsedovi súdu uviedol, že viac ako 4 a pol roka (54 mesiacov) trvania sporu, takmer\njednu tretinu, zapríčinili zbytočné prieťahy na strane súdu, teda zapríčinil nečinnosťou súd.\nDňa 04.12.2018 som obdržal odpoveď označenú ako Vybavenie sťažnosti na\nprieťahy v konaní zo dňa 04.12.2018, v ktorej predseda Okresného súdu Čadca\nskonštatoval, že moja sťažnosť je dôvodná, ergo v konaní došlo k zbytočným prieťahom.\nSúčasne odpoveď obsahuje stanovisko konajúcej sudkyne, podľa ktorého táto priebeh\nkonania (od roku 2015, pozn.) odôvodňuje PN vyššej súdnej úradníčky, náročnosťou\nprípadu i vysokým nápadom v senáte, čo chápeme, avšak objektívne nejde o skutočnosti\nospravedlňujúce štát, ktorý je zodpovedný za stav orgánov súdnej moci (súdov).\nAko je zrejmé z vyššie uvedeného, napriek platným a záväzným princípom právneho\nštátu do dnešného dňa zo strany tunajšieho, teda ani po viac ako 15-ich rokoch od podania\nžaloby nedošlo k právoplatnému skončeniu sporu. Rovnako je zrejmé, že viac ako 4 a pol\n\n3\n\nroka (56 mesiacov) trvania celkom 15 rokov trvajúceho sporu, teda takmer tretinu trvania,\nzapríčinili zbytočné prieťahy na strane súdu, teda zapríčinil nečinnosťou súd. Napokon je\nzrejmé, že súd vo veci nerozhodol už viac ako 6 rokov (!).\nJa ako žalovaný som si vedomý svojej časti viny na tom, čo sa sťažovateľke pred 20\nrokmi pri autonehode stalo. Od roku 2003 však pretrváva pocit mojej neistoty, keď sa\nv konaní už viac ako 15 rokov bránim extrémnej výške vznesenému nároku, čo má významný\nvplyv na môj osobný život. Pripomínam, že žalobkyňa odo mňa požadovala sumu 5.172.000\nSK s prísl. (171.678,95 € s prísl.), neskôr po právoplatnom čiastočnom zamietnutí žaloby\nsumu 128.584,94 € (!). Obe sumy sú neuveriteľné a rozporné so zákonom, pričom v mojom\npodaní - vyjadrení zo dňa 11.12.2017 som podrobne uviedol, že z hľadiska právnych\nnoriem, bodového ohodnotenia a judikatúry v mnohých obdobných veciach by sa čisto\nteoreticky mohol nárok žalobkyne pohybovať v rozmedzí okolo 20.000 € bez zohľadnenia jej\nspoluzavinenia, čo sumu ešte zníži podľa určeného percenta zavinenia. Žaloba sa teda\nv drvivom rozsahu podľa mňa voči mne vedie absolútne nedôvodné a nezákonne. Navyše,\nrozhodnutie vo veci samej, tobôž právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je v nedohľadne.\nNie je zrejmý ani termín najbližšieho pojednávania, predbežné právne posúdenie a pod..\nI v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie je viac ako pravdepodobné následné odvolacie\nkonanie. Čím sa spor znova predĺži, odhliadnuc od ďalších možných prostriedkov nápravy.\nSpor sa nepriaznivo dlhé roky podpisuje nielen pod moju psychiku i zdravotný stav, keď nad\nním musím často premýšľať a vo vzťahu k činnosti súdu prvej inštancie sa tiež obávať jeho\nmožného výsledku, ale i značné finančné prostriedky vynaložené na právne služby (nielen\nodmenu advokáta, ale i hotové výdavky). Ten už v konaní vykonal veľké množstvo úkonov\na tiež sa zúčastnil pojednávaní a množstvo úkonov je ešte pred ním. O konanie som sa vždy\naktívne zaujímal a včas som procesnými podaniami reagoval na situácie vzniknuté\nv konaní.“.\n3. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\n4\n\nslobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/55/2003\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/55/2003\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000 € (slovom\nsedemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 1.649,94 € (slovom\ntisícšesťstoštyridsaťdeväť eur/ deväťdesiatštyri centov), ktoré je Okresný súd Čadca povinný\nzaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.\no., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika\nsťažovateľa\n4. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 2455/2018 a bola\npridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi. Sudca spravodajca Sergej Kohut bol\npodľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018\ndo 28. februára 2019 členom II. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval v zložení Lajos\nMészáros (predseda senátu), Jana Laššáková a Sergej Kohut (sudca spravodajca). Ústavná\nsťažnosť sťažovateľa bola predbežne prerokovaná a uznesením č. k. II. ÚS 27/2019-19\nz 23. januára 2019 bola prijatá na ďalšie konanie.\n5. Do 16. februára 2019 (deň uplynutia funkčného obdobia pôvodného sudcu\nspravodajcu) nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa v merite veci rozhodnutá pôvodným\nII. senátom ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1\nk Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli\nnevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,\nprerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným\n\n5\n\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť\nsťažovateľa bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II\nbodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení\nMiroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (sudca spravodajca).\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania okresného\nsúdu vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 16/2019 z 27. februára\n2019. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 4. marca 2019 predsedníčka okresného\nsúdu uviedla, že „v prílohe zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne... I keď sa jedná o právne\na skutkovo náročnú vec konštatujem, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní, čo som\nvyhodnotila aj v odpovedi na podanú sťažnosť sťažovateľa dňa 4.12.2018.“.\n7. Prílohu vyjadrenia predsedníčky okresného súdu tvorilo aj vyjadrenie zákonnej\nsudkyne, ktorá uviedla:\n«V danom prípade uvádzam, že spis som prevzala ako zákonná sudkyňa dňom\nvymenovania t.j. od 26.11.2015. Konanie v danom prípade trvá od roku 2003. Teda\nv danom prípade sa nebudem vyjadrovať ku konaniu ktoré predchádzalo môjmu\nvymenovaniu. K predmetnému sporu uvádzam nasledovné:\nAko sudkyňa som prevzala po svojej právnej predchodkyni v oddelení C celkom 420\nvecí, následne v rámci rozvrhu práce mi bol stav „dorovnávaný“ do počtu 440 spisov,\npričom som prevzala skladbu rozličných reštančných vecí, kde najstaršia vec je z roku\n1996. V danom prípade súd vo veci samej naposledy rozhodol rozsudkom zo dňa 8.11.2012,\nktorý bol uznesením Krajského súdu v Žiline 6Co/132/2013 opätovne zrušený. Prvýkrát vo\nveci rozhodol súdu rozsudkom 6C/55/2003 dňa 25.6.2007. V dôsledku odvolaní po\nopakovaných rozhodnutiach bola vždy vec zrušená a vrátená súdu na ďalšie konanie a\nrozhodnutie s vyslovením právnych názorov, ktorými je súd viazaný. V danom prípade s\npoukazom na charakter súdneho sporu ide o vec skutkovo a právne veľmi zložitú, ktorá\nokolnosť má vplyv na samotnú dĺžku súdneho konania. V predmetnom konaní bolo vydané\nuznesenie VSU o pripustení vstupu intervenienta do konania, voči ktorému bola podaná\nsťažnosť. Spisový materiál bol predložený v rámci revízie od 14.5.2018 do 26.6.2018, kedy\nmi bol spis opätovne odovzdaný. O tejto sťažnosti doposiaľ z mojej strany rozhodnuté\n\n6\n\nnebolo s poukazom na nadmerné zaťaženie v senáte, prípravu pojednávaní a rozhodnutí v\niných konkrétnych veciach ako i skutočnosť, že v tomto roku pracujem ako sudkyňa v\nprevažnom rozsahu bez VSU z dôvodu jej opakovane dlhodobejšej PN, jej prípravy na\njustičné skúšky ako i opakovaného čerpania dovolenky naposledy v rozsahu 3 týždňov v\ncelku a teda všetky úkony pre činnosť senátu realizujem ako sudkyňa v súčinnosti s\nasistentkou vo vlastnom opise a obálkovej forme.\nPodľa obsahu spisu súd v konaní pokračuje a opätovne iba poukazujem na to, že nie\nje v mojich fyzických možnostiach a schopnostiach realizovať všetky úkony vo všetkých\nspisoch v lehotách tak ako si strana sporu a jeho právny zástupca predstavuje. Poukazujem\niba na to, že právny zástupca žalovaného podal sťažnosť na prieťahy v konaní ku ktorým\nsom sa vyjadrovala vo veci 30.11.2018 následne už po 10 dňoch podal ústavnú sťažnosť\npodľa môjho názoru cielene. Pokiaľ v istom časovom období neboli realizované úkony\nbezprostredne v rámci prípravy spisu súdu mám zato, že sa tak mohlo stať v dôsledku\ndlhodobej PN vyššieho súdneho úradníka ako i nadmerného zaťaženia sudkyne.»\n8. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 20. novembra 2019, ktorým reagoval\nna vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne, uviedol:\n„Stanovisko okresného súdu k podanej sťažnosti, či skôr konajúcej sudkyne,\nnepovažujem za významné pre rozhodnutie o podanej sťažnosti.\nTakmer identické stanovisko už totiž táto sudkyňa prezentovala predsedovi súdu, a aj\nmne ako sťažovateľovi, už pri vybavovaní sťažnosti, v podaní súdu zo dňa 04.12.2018,\npričom s týmito dôvodmi a argumentami som sa podrobne vysporiadal v mojej ústavnej\nsťažnosti.\nNa dôvodnosť podanej sťažnosti nemá vplyv skutočnosť, že konajúcej sudkyni vec\nnapadla a (ne)koná v nej počas viac ako štyroch rokov z celkových viac ako 16-tich rokov,\npretože sťažnosť sa vzťahuje nie na ňu (konkrétnu sudkyňu), ale na súd a jeho postup počas\ncelého trvania sporu.\nUž vyše 16 rokov (žaloba podaná 22.04.2003) sa bránim žalobou uplatneným\nnárokom v extrémnej výške (viac ako 130.000 €) pričom je evidentné, že právo na\nspravodlivý proces nemohlo byť dodržané tak, ako to predvída Ústava SR po materiálnej\nstránke.\n\n7\n\nPokiaľ konajúca sudkyňa v stanovisku uvádza, že ústavná sťažnosť bola podaná\ncielene, má pravdu, pretože jej cieľom nebolo nič iné, ako domôcť sa na ÚS SR\nskonštatovania porušenia práva na spravodlivý proces zo strany Okresného súdu Čadca,\nktoré patrí každej osobe bez rozdielu. Naopak, skutočnosť, že bola podaná absolútne\ndôvodne potvrdzuje i fakt, že napriek jej podaniu dňa 06.12.2018 počas obdobia dodnes 20.11.2019 (takmer rok) nedošlo k žiadnemu úkonu súdu smerujúcemu k rozhodnutiu veci\nsamej, teda počas roka súd nenariadil ani jedno pojednávanie, čím je zrejmé, že od podania\nsťažnosti vznikli ďalšie neodôvodnené prieťahy. Vec je aktuálne v štádiu, keď súd vytýčil\ntermín pojednávania na deň 25.02.2020 o 09:00 hod., pričom je otázne, či sa vôbec\nuskutoční a nepravdepodobné, že na ňom súd vôbec meritórne rozhodne (vzhľadom na\nmnožstvo podaní a nové predložené dôkazy), nehovoriac o ďalšom postupe (odvolanie,\ndovolanie a pod.).\nV konaní som pritom prezentoval (okrem iného) rozsiahle vyjadrenia podporené\njudikatúrou najvyšších súdnych autorít (čI. 2 C.s.p.) jasne preukazujúcich, že žaloba\nžalobkyne je v drvivom rozsahu absolútne nedôvodná a nepreukázaná, pretože pri\nzohľadnení všetkých relevantných skutočností sa možno baviť o existencii nároku v rozsahu\nmenšom ako 8.000 € (nie 128.584,94 €)! Napriek konzistentnej judikatúre, kasačnému\nnázoru odvolacieho súdu a ustanoveniach o koncentrácii konania súd nadnes vo veci\nnerozhodol.\nSťažnosť považujeme v celom rozsahu za dôvodnú a zotrvávam na jej podrobnom\nskutkovom a právnom zdôvodnení.“\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\n\n8\n\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\npráv uvedených v bode 1.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia\nzákladného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n\n9\n\n15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n16. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa\núčastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť okresného\nsúdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nOd 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny\nporiadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade\nso svojou\n\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(IV. ÚS 74/02,\n\nIII. ÚS 247/03,\n\nIV. ÚS 272/04,\n\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\n\n10\n\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n18. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory o mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia netvoria\nbežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, ale tiež nemožno povedať, že ide\no konania, ktoré sa vyskytujú ojedinele. Predsedníčka okresného súdu aj zákonná sudkyňa\nokresného súdu síce vo vyjadrení uviedli, že vec je podľa ich názoru skutkovo a právne\nzložitá, avšak neuviedli konkrétne dôvody, pre ktoré ju za takú možno považovať. Právna\na skutková zložitosť veci však nemôže žiadnym spôsobom ospravedlniť doterajšiu extrémnu\ndĺžku rozhodovania okresného súdu vo veci samej, ktorá nie je právoplatne skončená\nani po skoro 17 rokoch od podania žaloby.\n19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti\nústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vo veci samej nemalo\npodstatný význam vyhodnocovať správanie sťažovateľa v tejto veci. Predsedníčka\nokresného súdu ani zákonná sudkyňa okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň\nnenamietali správanie sťažovateľa v predmetnej veci.\n20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.\nPri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,\nústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna\nzákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).\n21. Ústavný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že napadnuté konanie okresného\nsúdu nie je právoplatne skončené ani po skoro 17 rokoch od jeho začatia. Súdne konanie,\n\n11\n\nktoré trvá tak dlho ako v tomto prípade, možno už len na základe dĺžky jeho trvania\npovažovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevymedzoval prípadné konkrétne úseky\nnečinnosti okresného súdu, resp. jeho neefektívnu/nesústredenú činnosť v napadnutom\nkonaní. Je zrejmé, že okresný súd nezvolil procesný postup v napadnutom konaní smerujúci\nk rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ stále nachádza. Je zrejmé,\nže len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná,\nšetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívnovýchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.\n22. Ústavný súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že v napadnutom konaní\nboli okresným súdom vydané 3 rozsudky vo veci samej [z 25. júna 2007, 16. apríla 2009\na 31. októbra 2012 (v spojení s opravným uznesením)], ale tieto boli opakovane zrušované\nKrajským súdom v Žiline, čo podľa názoru ústavného súdu svedčí o neefektívnosti postupu\nokresného súdu v napadnutom konaní. Všeobecné súdy sú povinné po zrušení rozhodnutia\nv inštančnom konaní postupovať tak, aby v čo najkratšej dobe vyhoveli požiadavkám\nkasačného rozhodnutia a odstránili vady v ňom vytýkané. Z judikatúry ústavného súdu\nvyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť môže byť dôvodom na vyslovenie\nporušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Činnosť súdu musí efektívne smerovať k čo najskoršiemu\nrozhodnutiu vo veci.\n23.\n\nArgumentáciu\n\nzákonnej\n\nsudkyne\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvo\n\nvyjadrení\n\nk ústavnej sťažnosti o jej dlhodobej značnej pracovnej vyťaženosti vyplývajúcej z vysokého\npočtu pridelených vecí a tiež z dôvodu dlhodobej neprítomnosti jej vyššieho súdneho\núradníka ústavný súd nemohol uznať, poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr.\nI. ÚS 38/03, III. ÚS 155/2010). Námietka neprimeraného zaťaženia pri vybavovaní agendy\nnemá totiž povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu\nza rozhodnutie vo veci. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96,\nII. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť\nkonanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania\n\n12\n\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní.\nV.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n24. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajšia celková dĺžka\nnapadnutého konania okresného súdu je z ústavného hľadiska celkom zjavne\nneakceptovateľná. Postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n\n13\n\n26. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,\nkomu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané\nfinančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia\nsa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n29. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nv sume 7 000 € z dôvodu, že „konanie a jeho dĺžka vzhľadom na jeho predmet je ďaleko za\nprimeranosťou času na rozhodnutie veci. Je nepredstaviteľné, aby konanie na súde prvej\ninštancie trvalo viac ako 15 rokov a je otázne, a navyše i pravdepodobné, že potrvá ešte\npodstatne dlhšie. Moja právna neistota trvá a nebola súdom odstránená. Ako som už\nuviedol, okrem psychických nepríjemnosti má celý spor stojí značné finančné prostriedky\na preto i finančné zadosťučinenie môže, aj keď len čiastočne, zmieriť toto bremeno, o ktoré\n\n14\n\nsom nestál a ktoré vzniká iba v dôsledku (ne)konania inštitúcie - súdu, na to určenej.\nV dôsledku tohto všetkého potom i stále pretrváva stav mojej právnej neistoty. V tejto\nsúvislosti musím zopakovať, že bola voči mne uplatnená suma vyše 5. mil. SK, hoci podľa\npráva by teoreticky bola dôvodná neporovnateľne menšia suma.“.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). V tomto prípade podľa názoru ústavného\nsúdu prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný\nsúd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n31. Ústavný súd zohľadnil konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej\nstrane najmä zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania okresného súdu a na druhej\nstrane aj povahu práv sťažovateľa a rozsah, v akom boli porušené, ale aj predmet konania\na jeho význam pre sťažovateľa. Na základe komplexného posúdenia spomínaných kritérií\ndospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.\n32. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal\npriznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 5 000 €, a preto\nv tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n15\n\n34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľovi ústavný súd vychádzal\nz ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“).\n35. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2017, ktorá bola vo výške 921 €) a zo sadzby za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018 v sume 9,21 € (1/100\nvýpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom\nv celkovej sume 390,50 € vrátane dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca\nsťažovateľa je jej platcom, a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2018, t. j.\nprevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)\nvyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky],\ns paušálnou náhradou hotových výdavkov (dvakrát) v roku 2018.\n37. Ústavný súd tiež poznamenáva, že podľa § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu\nvo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť\npeniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o porušení, resp.\nneporušení základných práv a slobôd orgánmi verejnej moci, čo nie je oceniteľné peniazmi.\nAk teda právny zástupca sťažovateľa hodnotu jedného úkonu právnej pomoci vyčíslil\ns poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky, postupoval nesprávne. Z tohto dôvodu ústavný súd\npriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za každý úkon právnej služby vo výške\nuvedenej v bode 35 a vo zvyšnej uplatnenej časti mu ústavný súd túto odmenu nepriznal.\n38. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu a režijný paušál\nza podanie z 20. novembra 2019 (vyjadrenie sa k vyjadreniu okresného súdu k ústavnej\n\n16\n\nsťažnosti sťažovateľa). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca\nsťažovateľa v tomto podaní zopakoval skutočnosti, ktoré už uviedol v ústavnej sťažnosti.\nPrávny zástupca sťažovateľa zároveň v tomto podaní reagoval na vyjadrenie zákonnej\nsudkyne okresného súdu, ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv\nna rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.\n39. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto nálezu.\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVI.\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-extrémne", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/55/2003", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}, {"guid": "e0439c6e-acb6-4f27-bdaf-40c19e471aa4:3a58704c-99d6-4f09-934f-10919a9e8580", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1608205304.1", "spisova_znacka": "6Co/132/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/132/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1608205304.1"}], "citovane_v": []}