{"guid": "ussr:b50d8ec6-89cf-4784-beb8-4bbb1d11e209", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.270.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 270/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 270/2020 z 10. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 270/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.270.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50", "nazov": "čl. 50 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-4", "nazov": "čl. 47 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b50d8ec6-89cf-4784-beb8-4bbb1d11e209", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.270.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.270.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.270.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 270/2020-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného\nadvokátom Mgr. Michalom Kovarčíkom, advokátska kancelária, Obchodná 15, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\na 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 80/2012 a jeho rozsudkom z 2. mája 2018,\nako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 66/2018\na jeho uznesením z 11. júla 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\n2. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky j e\n\np o v i n n á zaplatiť\n\nadvokátovi Mgr. Michalovi Kovarčíkovi, advokátska kancelária, Obchodná 15, Bratislava,\ntrovy právneho zastúpenia vo výške 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur\na dvadsaťštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12\nods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 80/2012 a jeho\nrozsudkom z 2. mája 2018, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 66/2018 a jeho uznesením\nz 11. júla 2018. Ústavná sťažnosť datovaná 23. apríla 2020 bola odovzdaná na poštovú\nprepravu 23. apríla 2020.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 270/2020-31 z 9. júna 2020 bol\nsťažovateľovi na základe jeho žiadosti ustanovený za právneho zástupcu advokát\nMgr. Michal Kovarčík, Obchodná 15, Bratislava.\n3. Z osobného podania sťažovateľa a podania jeho právneho zástupcu z 15. júla 2020\ndoručeného ústavnému súdu 16. júla 2020, ako aj z doplnenia podania právneho zástupcu\nz 22. júla 2020 vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 80/2012-1086\nz 2. mája 2018 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 1 a 2 písm. a) a b) v súvislosti s § 138 písm. g) a § 139 písm. d) Trestného\nzákona, prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,\nprečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,\n\n2\n\núradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 2 a 7 Trestného zákona a prečinu\npodvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.\n4. Zo skutkového hľadiska išlo predovšetkým o to, že od presne nezisteného času\nzačiatkom roku 2007 v presne nezistených dňoch až do 25. mája 2007 v\nna\n\nv byte\n\ndva až trikrát do týždňa vykonával súlož s maloletou\n, narodenou\n\nv Konžskej republike (ďalej len „poškodená“), hoci\n\nvedel, že ešte nedovŕšila 15 rokov, pričom otehotnela a 2. apríla 2007 podstúpila kyretáž,\nzároveň čin spáchal závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe, ktorá mu bola\nzverená do starostlivosti, a zneužíval jej neskúsenosť a odkázanosť na neho výživou,\nvýchovou a uspokojovaním osobných a hmotných potrieb.\n5. Ďalej v presne nezistených dňoch od 26. mája 2007 do mája 2009 v\nv byte na\n\nopakovane dva až trikrát do týždňa pohol k mimomanželskej\n\nsúloži poškodenú, hoci vedel, že ešte nedovŕšila 18 rokov a bola mu zverená do jeho\nstarostlivosti rozsudkom prvostupňového súdu v\n\nv Konžskej republike a bola\n\nna neho odkázaná výživou, výchovou a uspokojovaním osobných a hmotných potrieb.\n6. Okrem toho 9. februára 2005 podal na oddelení cudzineckej polície v Bratislave\npre účely zlúčenia rodiny žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt cudzinca\nna území Slovenskej republiky pre jeho údajné dcéry\nnar.\n\n,\n\nv Konžskej republike, a poškodenú, ako ich údajný zákonný zástupca,\n\na k žiadosti predložil nepravé doklady, a to falošné výpisy z rodných listov Hlavnej matriky\n, Konžská republika, rozsudok prvostupňového súdu v\n\n,\n\nKonžská republika zo 14. decembra 2004, cestovné pasy Konžskej republiky vystavené\nna meno poškodenej a\n\n, narodenej\n\n, v ktorých údaje\n\na dátumy ich narodení nezodpovedali skutočnosti, a na základe týchto nepravých dokladov\nbolo obom osobám udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky\nna obdobie troch rokov. Neskôr došlo k udeleniu ďalšieho povolenia na trvalý pobyt\npre obe osoby. Predložením nepravých dokladov ako pravých sťažovateľ dosiahol vydanie\ndokladov o trvalom pobyte v Slovenskej republike pre obe osoby.\n3\n\nsa v skutočnosti narodila\n\na poškodená zasa\n\n, pričom nejde\n\no dcéry sťažovateľa.\n7. Napokon sťažovateľ 14. septembra 2006 uviedol do omylu Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny v Bratislave v otázke splnenia podmienok pre priznanie prídavkov na deti tým,\nže ako údajný otec\n\na poškodenej podal žiadosť o prídavky na tieto\n\ndeti a predložil ich nepravé doklady, na základe ktorých mu boli ako oprávnenej osobe\nvyplácané od 1. septembra 2005 až do 1. júla 2009 štátne sociálne dávky – prídavky\nv celkovej výške 1 688,99 €, hoci sťažovateľ nebol skutočným otcom detí a obe osoby\nprvýkrát pricestovali na Slovensko až 30. augusta 2006.\n8. Za uvedené skutky bol sťažovateľ odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody\nv trvaní sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody\ns minimálnym stupňom stráženia. Bola mu tiež uložená povinnosť nahradiť škodu\npoškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v sume 1 688,99 €.\n9. Naproti tomu sťažovateľ bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený\nspod obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 2 písm. a) a b) v spojení s § 138\npísm. g) a § 139 písm. a) a d) Trestného zákona za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak,\nže v presne nezistenom čase začiatkom roku 2007 v mieste trvalého bydliska v\n, násilím donútil k súloži poškodenú tak, že ju vyzliekol, držal jej ruky,\nnedovolil jej brániť sa a vykonal na nej dokonanú súlož, pričom využil jej neskúsenosť\na odkázanosť na neho výživou, výchovou a uspokojovaním osobných a hmotných potrieb\na zároveň ju mal ako otec zverenú do svojej starostlivosti rozsudkom prvostupňového súdu\nv Konžskej republike zo 14. decembra 2004 a čin spáchal závažnejším spôsobom\nkonania. K oslobodeniu spod obžaloby došlo preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,\npre ktorý bol sťažovateľ stíhaný.\n10. Uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 66/2018 z 11. júla 2018 bolo odvolanie\nsťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 80/2012 z 2. mája 2018 zamietnuté.\n\n4\n\n11. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Tdo 32/2019 z 29. januára 2020 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 To 66/2018 z 11. júla 2018.\n12. Uvedeným rozhodnutiam všeobecných súdov predchádzal rozsudok okresného\nsúdu zo 16. augusta 2017, ktorým senát zložený z JUDr. Mária Szabóová, JUDr. Štefánia\nSališová a Ľudovít Šindelár uznal sťažovateľa vinným v celom rozsahu obžaloby\n(teda aj pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 2 písm. a) a b) v spojení s § 138 písm. g)\na § 139 písm. a) a d) Trestného zákona), pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní\nsedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym\nstupňom stráženia pri vyslovení povinnosti nahradiť škodu.\n13. Na základe odvolania sťažovateľa bol rozsudok okresného súdu zo 16. augusta\n2017 uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 110/2017 z 8. novembra 2017 zrušený a vec\nbola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\n14. Krajský súd pritom rozhodol, že je potrebné najmä opätovne vykonať dôkazy\nuž raz vykonané okresným súdom ešte predtým, ako sťažovateľ súhlasil so zmenou\nv zložení senátu, vypočuť svedkyňu\n\n, odstrániť nedostatky vo výpovedi\n\npoškodenej týkajúcej sa miesta, času, spôsobu konania sťažovateľa a bránenia sa\npoškodenej\n\nv súvislosti\n\nso zločinom\n\nznásilnenia.\n\nRovnako\n\nkrajský\n\nsúd\n\nuviedol,\n\nže je potrebné odstrániť nedostatky vo výpovediach poškodenej, ktorá viackrát vypovedala\no znásilňovaní, ale aj v súvislosti so zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201\na prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 202 Trestného zákona, čo bude potrebné\npri výsluchu dôsledne rozlišovať. Krajský súd tiež nariadil preveriť obhajobu sťažovateľa,\nktorý poukazoval na otvorenie predajne LIDL, ale aj v súvislosti s výpoveďami poškodenej\na svedkyne\n\no časových súvislostiach chodenia na nákupy,\n\npričom krajský súd sám operatívne zistil, že predajňa LIDL na\nv\n\nulici\n\nbola otvorená 15. mája 2008. Krajský súd poukázal na to, že v rozsudku\n\nokresného súdu je nepresnosť v skutku v bode 1 (zločin znásilnenia podľa § 199 Trestného\nzákona), a to v súvislosti s kvalifikovanou skutkovou podstatou zvereného dieťaťa\n5\n\ndo starostlivosti sťažovateľa ako otca, čo je v rozpore so zisteniami v bodoch 4 a 5\ntýkajúcich sa prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej\nuzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona a prečinu\npodvodu podľa § 221 Trestného zákona. Upozornil tiež na rozpor medzi vyhláseným\na vyhotoveným rozsudkom. Krajský súd vytkol okresnému súdu nepreskúmateľnosť\nrozsudku, nesprávne pripísanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného\nzákona, potrebu náležitého zistenia skutkového stavu a dodržania procesných ustanovení.\n15. Okresný súd v senáte zloženom z JUDr. Márie Szabóovej, JUDr. Štefánie\nSališovej a Ľudovíta Šindelára vec opätovne prejednal a na hlavnom pojednávaní konanom\n2. mája 2018 znova rozhodol (a to tak, ako to je už uvedené v bode 3 až 9, pozn.).\n16. Rozsudok okresného súdu č. k. 1 T 80/2012-1086 z 2. mája 2018 vykazuje\nmnožstvo pochybení a je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia arbitrárny.\n17. Aj napriek tomu, že uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 110/2017\nz 8. novembra 2017 bola vec vrátená okresnému súdu, tento neodstránil nedostatky, ktoré\nmu krajský súd vytýkal. Je v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku\na z tohto dôvodu je nepreskúmateľný. Vykonané dôkazy neboli vyhodnotené v súlade\nso zákonom. Nedodržala sa zásada in dubio pro reo. Pri dodržaní všetkých týchto zásad\nby nemohlo dôjsť k odsúdeniu sťažovateľa, a to aj s poukazom na rozpory vo výpovediach\npoškodenej.\n18. V bode 1 rozsudku ide o zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2\npísm. a) a b) Trestného zákona. Pri tejto právnej kvalifikácii konania páchateľa musí byť\npreukázané vykonávanie súlože s osobou mladšou ako 15 rokov, a preto konanie páchateľa\nmusí byť preukázané v čase, keď táto osoba ešte nedosiahla vek 15 rokov. V danom prípade\nby konanie sťažovateľa muselo byť preukázané v časovom úseku od začiatku roku 2007\ndo 25. mája 2007.\n\n6\n\n19. Treba predovšetkým zdôrazniť, že skutočnosti uvedené v skutkovej vete v bode 1\nrozsudku nie sú nijako hodnoverne preukázané, najmä nie je nijako preukázané, že by\npoškodená otehotnela práve so sťažovateľom. Naopak, takúto možnosť vylučujú lekárske\nsprávy o sťažovateľovi z tohto obdobia preukazujúce, že bol neplodný a odporučila sa mu\nvyužiť asistovaná reprodukcia. S týmito dôkazmi sa okresný súd dostatočne nevysporiadal,\nlebo ich iba spochybnil vyjadrením svedkyne\n\n, podľa ktorej výsledky neboli\n\nbohviečo, ale otehotnenie nebolo vylúčené [čo mal svedkyni povedať jej gynekológ\n(nie urológ)\n\n]. Podľa sťažovateľa to je sčasti pravda, otehotnenie naozaj nebolo\n\nvylúčené, ale mohlo sa tak stať iba cestou asistovanej reprodukcie, čo je zásadný rozdiel.\nSvedkyňa\n\nvšak nemá potrebné odborné znalosti z medicíny, a preto takýmto jej\n\nvyjadrením nemožno spochybniť skutočnosti uvádzané v lekárskych správach. Obhajobou\nnavrhované vypočutie\n\nokresný súd odmietol vykonať, čím došlo k porušeniu\n\nčl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru. Ani skutočnosť, že neskôr po absolvovaní liečby tradičnou\nafrickou medicínou sa stav sťažovateľa zlepšil a mohol splodiť deti, nie je dôvodom\nna spochybnenie lekárskych správ hodnotiacich zdravotný stav sťažovateľa v predmetnom\nobdobí.\n20. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatuje, že „Samotné vyjadrenie\npoškodenej by ale súdu nepostačovalo, aby jednoznačne dospel k záveru, že sa predmetné\nskutky stali a dopustil sa ich obžalovaný, ale výpoveď poškodenej dopĺňa, potvrdzuje a jej\npravdivosti nasvedčuje aj výpoveď svedkyne\n\n, svedkyne\n\na svedka\n\n.“.\n\nV skutočnosti však existuje v súvislosti s bodom 1 rozsudku len výpoveď poškodenej,\nkeďže výpovede ostatných uvádzaných svedkov vychádzajú len z toho, čo počuli\nod poškodenej. Žiaden zo svedkov popisované konanie sťažovateľa nevidel. Skutočnosti\nuvádzané\n\n, že našla poškodenú a sťažovateľa zamknutých v kuchyni, prípadne\n\nv byte, spadajú do obdobia, keď bol otvorený LIDL, teda do obdobia po 15. máji 2008,\nkeď (aj keby teoreticky sťažovateľ naozaj s poškodenou súložil) by nešlo o zločin podľa\n§ 201 Trestného zákona z dôvodu, že poškodená mala viac ako 15 rokov, ale len o prečin\npodľa § 202 Trestného zákona. Konanie sťažovateľa uvedené v skutkovej vete v bode 1\nrozsudku okresného súdu nebolo hodnoverne preukázané žiadnym dôkazom.\n\n7\n\n21. Okrem toho usudzovať na pravdivosť výpovede poškodenej iba na základe toho,\nže nepravdivé skutočnosti uvádzala zhodne viacerým osobám, je nelogické. V tomto\nkontexte aj odôvodnenie okresného súdu, ktorým bagatelizuje závažné rozpory a nedostatky\nvo výpovediach poškodenej, je zarážajúce, keďže okresný súd uvádza, „že by bolo\npodozrivé, ak by poškodená vypovedala rovnako a nemenne“. Okresný súd sa vôbec\nnezaoberal rozpormi a nedostatkami vo výpovediach poškodenej, hoci na ne obhajoba\npoukazovala.\n22. Verifikovať výpoveď poškodenej na základe znaleckého posudku\nkonštatujúcej, že formálne myšlienkové operácie poškodenej sú na dobrej úrovni,\njej schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať podnety je nenarušená a jej\npamäťové schopnosti sú v norme, nie je v súlade so zistenými skutočnosťami v priebehu\nkonania. Reálnou skutočnosťou je, že poškodená mala dlhodobo problémy s učením sa\nv škole a aj z jej výpovedí v prípravnom konaní a na súde je zrejmé, že opak je pravdou.\nVýpovede poškodenej sú z časového hľadiska a samotného priebehu skutku rozporuplné,\npríliš všeobecné a v globále si poškodená nič presne nepamätá. O tom svedčí aj skutočnosť,\nže na hlavnom pojednávaní uviedla, že na prvý pohlavný styk so sťažovateľom si nepamätá,\nčo by bolo pri tak traumatizujúcom zážitku vrcholne nepravdepodobné.\n23. Znalecký posudok z odboru sexuológie vyhotovený\n\nbol realizovaný\n\nviac ako desať rokov po údajnom spáchaní skutku, a to takmer výhradne na základe štúdia\nspisového materiálu, keďže sťažovateľ v tomto období na základe predchádzajúcich\nskúseností absolútne stratil dôveru v objektivitu orgánov činných v trestnom konaní\na všeobecného súdu, a odmietol preto so znalcom spolupracovať. Vzhľadom na to, že znalec\nvychádzal z nepravdivých skutočností uvádzaných poškodenou, jeho posudok nemá\nabsolútne žiadnu výpovednú hodnotu s výnimkou informácie uvedenej na strane 10, podľa\nktorej sťažovateľ bol v roku 1999 operovaný na pravostrannú inguinálnu herniu, mal bolesti\na nemohol mať sex.\n\nna hlavnom pojednávaní uviedol, že „Ako znalec musel brať\n\ndo úvahy hlavne rozsiahly spisový materiál, najmä z prípravného konania, ktoré boli\npodkladom pre jeho závery.“. Na otázku prokurátora uviedol, že k záverom dospel\nna základe preštudovania spisového materiálu, výpovede poškodenej a svedkyne. Z toho\n8\n\nvyplýva, že jediné vyšetrenie sťažovateľa, ktoré vykonal, bola prehliadka tela sťažovateľa.\nV ďalšom vychádzal len zo lživých výpovedí poškodenej uvedených vo vyšetrovacom\nspise.\n24. Okresný súd z nepochopiteľných dôvodov neuviedol niektoré skutočnosti\nuvádzané svedkyňou\n\nna hlavnom pojednávaní 31. januára 2018 a ani sa s nimi\n\nnásledne nevysporiadal. Podľa svedkyne ani ona, ale ani sťažovateľ žiadne doklady pre\ndievčatá nevybavovali, lebo tieto vybavila ich matka v Kongu. O tom, že má v Kongu\ndcéry, povedal sťažovateľ svedkyni už pri ich zoznámení. Svedkyňa ďalej uviedla,\nže sťažovateľ ráno opúšťal domácnosť ako prvý a prichádzal približne 30 minút\npred svedkyňou, nedával dievčatám žiadne tresty, dievčatá mali tendenciu klamať, svedkyňa\nsi nepamätá, či poškodená bola vôbec niekedy vypísaná a nešla do školy. S dievčatami\nchodievala spoločne do kostola, prípadne tam šli spolu so sestrou. Nestalo sa, že by\npoškodená nešla v nedeľu do kostola. Pritom tieto skutočnosti zásadne spochybňujú\na vyvracajú tvrdenia poškodenej a svedkyne\n\n. Takýto postup okresného súdu\n\n(ktorý absolútne nebral do úvahy skutočnosti svedčiace v prospech sťažovateľa, nezaoberal\nsa nimi a nevyhodnocoval ich) treba považovať popri porušení ustanovení § 2 ods. 12\na § 168 ods. 1 Trestného poriadku aj za porušenie práva na obhajobu, na spravodlivé súdne\nkonanie a na súdnu ochranu.\n25. Celé trestné stíhanie v bodoch 1 a 2 rozsudku je založené výhradne\nna výpovediach poškodenej, od ktorej sa sprostredkovane odvíjajú aj výpovede ďalších\nsvedkov svedčiacich proti sťažovateľovi, pričom títo svedkovia tvrdeniam poškodenej\nuverili.\n26. Najväčší problém vidí sťažovateľ v tom, že skutočnosti uvádzané poškodenou sú\nna prvý pohľad natoľko šokujúce a až nechutné, že si ich nikto, kto sa o nich dozvie,\nradšej ani nechce predstaviť a na základe týchto skutočností sa u každého automaticky\nprejaví pochopenie a súcit voči poškodenej ako obeti a absolútna antipatia voči\nsťažovateľovi. Táto skutočnosť spôsobuje neobjektívnosť a je následne hlavným\nproblémom dokazovania a vyhodnocovania dôkazov v celom konaní od jeho začiatku.\n9\n\nAk by sme si skutočnosti uvádzané poškodenou bod po bode predstavili (pričom zámerne\nvzhľadom na charakter posudzovaných trestných činov obhajoba netrvala na vykonaní\nrekonštrukcie), zistili by sme, akými závažnými nedostatkami trpia tvrdenia poškodenej,\naké sú medzi nimi rozpory a dokonca, že poškodenou uvádzané skutočnosti nie sú ani\nreálne možné.\n27. Najvypuklejším príkladom je obsah výpovede poškodenej v prípravnom konaní\nz 10. júna 2010, v ktorom opisuje detaily styku, ktoré sťažovateľ spochybnil.\n28. Z uvedeného jasne vyplýva, že tvrdenia poškodenej nemôžu byť v žiadnom\nprípade pravdou, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti aj o jej ďalších tvrdeniach, a to najmä\ns ohľadom na skutočnosť, že jej výpovede sú prakticky jediným dôkazom preukazujúcim\nvinu sťažovateľa. Čo sa týka údajných súloží so sťažovateľom (ku ktorým malo dochádzať\ndva až trikrát týždenne od februára roku 2007 do mája roku 2009, teda 29 mesiacov,\nčo predstavuje okolo 290 súloží) k týmto malo dochádzať v denných hodinách\n(teda za svetla) a je absolútne vylúčené, aby si poškodená nevšimla asi 10 cm dlhú jazvu\nna intímnych partiách tela sťažovateľa, ktorú má po operácii pravostrannej inguinálnej\nhernie konštatovanej v znaleckom posudku\n\n. Nepravdivosť jej výpovedí vyplýva\n\naj z toho, že jej sestru nemohol sťažovateľ poslať do LIDLu, keďže táto predajňa nebola\nv tej dobe ešte v prevádzke, poškodená v nedeľu nezostávala so sťažovateľom sama doma,\nlebo pravidelne chodila so sestrou a manželkou sťažovateľa do kostola, pričom aj uvádzaná\nfrekvencia súloží so sťažovateľom nebola ani len z časového hľadiska možná. Poukazuje\ntiež na závažný rozpor vo výpovediach svedkyne\n\n, ktorá na jednej strane uvádza,\n\nže keď sa to začalo s poškodenou, tak svedkyňa o tom nevedela, lebo sa jej k tomu\npoškodená nepriznala. Dozvedela sa o tom, až keď to skúšal so svedkyňou (teda až v roku\n2009). Keď vybavovala pre seba odchod z rodiny do krízového centra, vybavovala to len\npre seba v domnienke, že poškodená je spokojná a šťastná. Toto tvrdenie je v závažnom\nrozpore s jej výpoveďou, v ktorej uvádza, že sa stalo viackrát po návrate z nákupu,\nže poškodená strašne plakala. Svedkyňa ďalej uvádzala, že mala podozrenie, že niečo nie je\nv poriadku, keďže raz už našla poškodenú a sťažovateľa zavretých v kuchyni, resp. pri inej\npríležitosti bol zamknutý byt, keď sa vrátila pre tašku.\n10\n\n29. Rovnako je nemožné, aby si pri takom dlhom čase a uvádzanej frekvencii\nnásilných súloží nikto v rodine alebo v škole nevšimol zmenu správania poškodenej,\nprípadne zranenia vo forme podliatin alebo poškodené súčasti oblečenia.\n30. K tehotenstvu, v prípade ktorého otcom dieťaťa mal byť sťažovateľ, treba uviesť,\nže toto nebolo nikdy preukázané a v danom čase nebolo ani možné, keďže v tom období\nbola u sťažovateľa diagnostikovaná neplodnosť na základe správy urológa\n[sťažovateľ sám predtým upozornil, že správne ide o gynekológa, pozn. (pozri bod 19)]\na vykonaného spermiogramu. Sťažovateľ navrhoval aj výsluch\n\n, čo však okresný\n\nsúd odmietol vykonať.\n31. Čo sa týka určenia otcovstva k potratenému dieťaťu poškodenej, ak by lekári\na orgány činné v trestnom konaní postupovali zodpovedne (ešte pred potratom a následnou\nkyretážou už pri diagnostikovaní tehotenstva osoby mladšej ako 15 rokov je lekár povinný\nhlásiť polícii podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania), boli by\nnáležite zabezpečené dôkazy a údajné otcovstvo sťažovateľa by mohlo byť jednoznačne\nvylúčené už na začiatku prípadu a nemuselo by dôjsť k celému trestnému stíhaniu.\nNapriek tomu biologické vzorky plodu neexistujú.\n32. K znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie, sexuológie a psychológie treba\nuviesť, že znalci dospeli k nesprávnym záverom nie preto, že by úmyselne,\nresp. neúmyselne odborne pochybili, ale preto, že (rovnako ako orgány činné v trestnom\nkonaní) považovali tvrdenia poškodenej uvedené v spise za pravdivé. Na základe\nnepravdivých\n\na nesprávnych\n\nvstupných\n\núdajov\n\nani\n\nnemohli\n\nvyhotoviť\n\nposudky\n\nso správnymi závermi. Napriek návrhu obhajoby nebol vyhotovený psychologický posudok\nna sťažovateľa, ktorý by sa zaoberal jeho pravdovravnosťou.\n33. Aj na základe uvedených skutočností sú tvrdenia sťažovateľa považované\nza nepravdivé a tvrdenia poškodenej a jej sestry zasa za pravdivé. Pritom sťažovateľ nebol\nnikdy trestaný, viedol riadny život, vzorne pracoval a staral sa príkladne o rodinu, pričom\n11\n\njeho tvrdenia potvrdzuje bývalá manželka a listinné dôkazy vo forme lekárskych správ.\nO poškodenej a jej sestre sa naproti tomu tvrdí, že v skutočnosti nejde o sestry, obe prišli\nna Slovensko napriek ich nízkemu veku už ako sexuálne skúsené a výpovede poškodenej\nvykazujú už popísané značné nepresnosti, rozpory a skutočnosti, ktoré sa ani reálne nemohli\nstať.\n34. O tom, že poškodená mala veľké problémy s dodržiavaním pravidiel a bola\nochotná robiť len to, čo sa jej práve chcelo, svedčí aj skutočnosť, že v júli roku 2013\nsvojvoľne odišla z detského domova\n\na vrátila sa\n\ntam až potom, čo polícia po nej pátrala ako po nezvestnej.\n35. K bodom 3 a 4 rozsudku okresného súdu treba uviesť, že tieto skutky nie sú\ntrestným činom pre nenaplnenie objektívnej, ale ani subjektívnej stránky skutkovej\npodstaty. Sťažovateľ sa sám stal obeťou podvodu, lebo bol uvedený do omylu v tom\nzmysle, že poškodená a jej sestra sú jeho deťmi (dá sa predpokladať, že ich matka,\nresp. matky úmyselne falšovali dátumy ich narodení, aby tieto korešpondovali s dátumami\nstáží sťažovateľa v Kongu absolvovaných počas štúdia v Kyjeve). Sťažovateľ bol\nod počiatku presvedčený, že ide o jeho deti, čo vyplýva aj z výpovede bývalej manželky\nsťažovateľa\n\n, podľa ktorej jej sťažovateľ už pri zoznámení povedal, že v Kongu\n\nmá tri deti. Odôvodnenie okresného súdu, že neuveril tvrdeniam sťažovateľa o tom,\nže považoval dievčatá za svoje dcéry, a to preto, že podľa vlastného tvrdenia ich prvýkrát\nvidel v roku 2003, hoci už v roku 1993, keď bol v Kongu na stáži druhýkrát, mala\nuž vyše rok, nemožno považovať za podložené, keďže na hlavnom pojednávaní nebola táto\nokolnosť otázkami na sťažovateľa nijako preverovaná, a sťažovateľ preto nijako nemohol\nvysvetliť, že vtedy bola\n\nna dedine u starej mamy a on bol v Kongu len mesiac\n\na pre iné povinnosti dieťa nemohol navštíviť. V dôsledku takéhoto postupu sa sťažovateľ\nnemohol k tejto skutočnosti na hlavnom pojednávaní vyjadriť.\n36. Sťažovateľ žiadne doklady (rodné listy, pasy) nevybavoval a netušil, že sú\nfalšované, resp. že sú v nich uvedené nepravdivé údaje. Pri rozhodovaní súdu o zverení\ndievčat bol zastúpený splnomocnencom, s ktorým spolupracovala matka dievčat. O jeho\n12\n\npresvedčení, že ide o jeho deti, svedčí aj fakt, že sa o ne vzorne staral, zabezpečoval ich\na financoval pre ne všetky životné potreby, na čo by v prípade, že by nešlo o jeho deti,\nnemal žiadny dôvod. Tieto jeho tvrdenia sú podporené aj výpoveďou svedkyne\n\n.\n\nNaopak, poškodená a jej sestra (ak od začiatku vedeli, že sťažovateľ nie je ich skutočný otec\na že údaje v ich dokladoch nie sú pravdivé) úmyselne napomáhali pri páchaní podvodu\nna sťažovateľovi zo strany ich matky, resp. matiek.\n37. Z uvedeného je jasné, kto je v tomto konaní skutočným poškodeným. Je ním\nosoba, ktorá je v procesnom postavení obvineného a následne obžalovaného. On bol\npodvedený v otázke otcovstva k poškodenej a k jej sestre. On vynaložil nemalé finančné\nprostriedky na ich príchod na Slovensko, ich výživu a zabezpečovanie životných potrieb.\nJemu sa z dôvodu časovej a finančnej náročnosti starostlivosti o poškodenú a jej sestru\nrozpadlo manželstvo so ženou, ktorú miloval. On bol krivo obvinený zo spáchania závažnej\ntrestnej činnosti, na základe čoho sa nachádza už takmer dva roky vo väzbe a je násilne\nizolovaný od manželky a detí.\n38. V súvislosti s uznesením krajského súdu, ktorým bolo odvolanie sťažovateľa\nproti v poradí druhému rozsudku okresného súdu zamietnuté, treba uviesť, že krajský súd\nprakticky prevzal odôvodnenie okresného súdu a skutočnosti svedčiace v prospech\nsťažovateľa nepochopiteľne vôbec nebral do úvahy. Ide hlavne o rozpory medzi\nvýpoveďami poškodenej, lekárskou správou\nsvedkyňou\n\na skutočnosťami uvádzanými\n\nna hlavnom pojednávaní 31. januára 2018. Ide o veľmi závažné\n\nskutočnosti uvádzané svedkyňou\n\n(sťažovateľ opakuje tvrdenia uvedené v bode\n\n24, pozn.).\n39. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa\n\npodľa čl. 12 ods. 1,\n\n2, čl. 20 ods. 1,4, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 47 ods. 3, 4, čl. 48\nods. 2, čl. 52 ods. 2 Ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1,\nzákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv\na slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 1To/66/2018\n13\n\na postupom Okresného súdu Bratislava II ktoré mu predchádzalo vo veci vedenej pod sp. zn.\n1T/80/2012 boli porušené.\n2. Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1To/66/2018 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/80/2012 a vec vracia\nna ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov súdneho konania, pozostávajúca z trov\nprávneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume uvedenej v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia, ktorú mu je Krajský súd v Bratislave Okresný súd Bratislava II\npovinný zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám Mgr. Michal Kovarčíka, advokáta\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nSkutkový stav veci\n40. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 To 66/2018 z 11. júla 2018 vyplýva, že ním\nbolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 80/2012\nz 2. mája 2018.\n41. Podľa názoru krajského súdu sú skutkové zistenia okresného súdu správne\na zodpovedajú dokazovaniu vykonanému na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní\nkontradiktórnosti konania boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy\npotrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce\na spravodlivé rozhodnutie o podanej obžalobe. Dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo, ale aj\nv celom ich súhrne logickým, podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému\nz hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť.\n42. Vec bola prejednávaná opakovane, keďže ide v poradí už o druhý odsudzujúci\nrozsudok, keď prvý rozsudok okresného súdu zo 16. augusta 2017 bol zrušený a vrátený\nna nové prejednanie uznesením krajského súdu z 8. novembra 2017. V tomto uznesení boli\nokresnému súdu vytknuté určité\n\nprocesné a hmotnoprávne\n\npochybenia a zrejmé\n\nnesprávnosti a bolo mu nariadené aj doplnenie dokazovania. V novom konaní okresný súd\n14\n\npostupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia a vykonal dokazovanie v prikázanom\na aj naznačenom smere.\n43. Podľa konštatovania krajského súdu, pokiaľ ide o skutky v bodoch 1 a 2 rozsudku\nokresného súdu, podľa názoru okresného súdu je sťažovateľ usvedčovaný predovšetkým\nvýpoveďami poškodenej, podľa ktorých k styku so sťažovateľom dochádzalo najmä\nv nedeľu, keď boli svedkyňa\n\na manželka sťažovateľa v kostole, ale aj cez týždeň,\n\nkeď manželka sťažovateľa bola ešte v práci a svedkyňu\n\nsťažovateľ posielal\n\ndo obchodu alebo na poštu. Poškodená popísala aj priebeh pohlavných stykov tak, že\nmusela ísť do izby, sťažovateľ ju vyzliekol, posadil na posteľ a potom mali pohlavný styk\nv rôznych polohách. Hovorila mu, že to nechce, ale musela to robiť, lebo sťažovateľ to\nkázal a ona to musela rešpektovať. Trvalo to až do doby, kým poškodená so svedkyňou\nutiekli z domu. Poškodená tiež potvrdila, že zostala so sťažovateľom tehotná,\nale na polícii musela povedať, že to bolo s\n\n, ktorý bol u nich na návšteve,\n\nhoci v rozhodnom období s nikým iným pohlavný styk nemala a žiadny\n\nu nich\n\nna návšteve nebol. Keď chcel mať sťažovateľ pohlavný styk aj so svedkyňou\n\n, ktorá\n\npreto chcela odísť z domu, poškodená svedkyni\n\nvšetko povedala vrátane toho,\n\nže čakala dieťa so sťažovateľom a obe odišli z domu preč. Aj svedkyňa\n\npotvrdila, že\n\nv inkriminovanom čase nemala o ničom vedomosť, lebo jej to poškodená nepovedala.\nNapriek tomu mala podozrenie, že niečo nie je v poriadku, keďže oboch našla zamknutých\nnajprv v kuchyni, a keď otvorili, bolo vidieť, ako by sa sťažovateľ obliekal. Našla ich aj\nzamknutých v byte, keď sa vrátila pre tašku. Sťažovateľ ju posielal samú do obchodu tak, že\npoškodená s ňou ísť nemohla. Rovnako nemohla s nimi chodiť ani do kostola v nedeľu,\nale musela ostávať doma so sťažovateľom. O tom, že sťažovateľ od poškodenej požadoval\npohlavný styk, sa jej poškodená zverila, a uviedla jej, že bola so sťažovateľom tehotná,\nno sťažovateľ uviedol, že je tehotná so spolužiakom, že otehotnela v škole počas obednej\nprestávky, ale na polícii majú povedať, že otehotnela s kamarátom syna sťažovateľa\nz\n\n. So svojimi obavami zo sexuálneho zneužívania zo strany sťažovateľa, ako aj\n\ns podozrením, že sťažovateľ sexuálne zneužíva poškodenú, sa svedkyňa\nsvedkom\n\na\n\nzverila\n\n, čo títo svedkovia aj potvrdili vo svojich výpovediach.\n\nVýpoveď poškodenej bola verifikovaná aj znaleckým posudkom\n15\n\n, podľa ktorej\n\nformálne myšlienkové operácie poškodenej sú na dobrej úrovni, jej schopnosť správne\nvnímať, zapamätať si a reprodukovať podnety je nenarušená, pamäťové schopnosti\nsú v norme, pričom počas psychologického vyšetrenia dovolila nahliadnuť do motivácie\na emocionálneho prežívania predmetného skutku, keď motiváciou k odhaleniu skutku bolo,\nže sestra vedome porušila „tajomstvo“ a zverila sa jej so sexuálnymi praktikami\nsťažovateľa, čo bolo dovtedy rodinným tabu, resp. z náznakov v správaní to obe tušili\na pod tlakom nahromadenej anxiety, frustrácie a odporu k aktivitám zneužívajúceho rodiča\nsa aj poškodená zverila svojej sestre a následný odchod z domu už bol premysleným\nkrokom. Hlavnou motiváciou nebola túžba po pomste, ale hľadanie bezpečného priestoru\npre jej ďalšie fungovanie a vývin. Poškodená sa vyjadrila ku skutku nie vo významovom\nrozpore so svojou výpoveďou na polícii a v priebehu znaleckého dokazovania,\npričom podľa dostupných informácií sa u nej nezistila tendencia ku konfabuláciám.\nVzhľadom na diferencované prejavy pozitívneho správania (vyňatie z kultúrne aj materiálne\nodlišného prostredia v Konžskej republike, získavanie materiálneho zabezpečenia\nna Slovensku, starostlivosť a pomoc pri štúdiu) a na druhej strane negatívneho správania\nsťažovateľa (sexuálne zneužívanie, spôsobenie gravidity a následne zorganizovanie potratu)\nmá poškodená k sťažovateľovi ambivalentný vzťah. Vo vnímaní vzťahov k sťažovateľovi\nnie je schopná zachovať si „nezávislosť“, prejavuje sa tu nižšia kritickosť úsudku,\npoškodená prežíva deficit vrelosti a ochrany, veľmi túži po uznaní zo strany sťažovateľa,\nodsudzuje jeho sexuálne správanie voči nej a voči jej sestre a spája sa u nej nepríjemný\nzážitok so sťažovateľom z tehotenstva a následného núteného potratu, ale zároveň má pocit\nviny za to, že sťažovateľ by mohol ísť do väzenia. K dynamike sexuálnej interakcie má\ntypické charakteristiky sexuálneho zneužívania dieťaťa rodičom, počas ktorého sťažovateľ\nvyužíval svoju autoritu k narušeniu prirodzených zábran poškodenej a k dezinterpretácii jej\nmorálnych noriem. Znalec\n\nv znaleckom posudku zistil v čase spáchania skutkov\n\npreferenciu sťažovateľa na nedospelé dospievajúce ženské objekty, teda hebefíliu, ktorá síce\nnebola potvrdená ako sexuálna deviácia v pravom medicínskom zmysle, avšak s tým, že\nkonanie sťažovateľa bolo úzko prepojené s celkovým kontextom situácie, keď nevhodná\nsexuálna aktivita zo sociálneho hľadiska súvisela s jeho pozíciou dospelej osoby\nzabezpečujúcej výchovu, starostlivosť a ochranu pre tieto dievčenské objekty. Pritom\nna jednej strane možno pochybovať, že túto úlohu plnil, a na druhej strane sa uchyľoval\n16\n\nk nevhodným aktivitám v sexuálnej oblasti, pričom jeho správanie nebolo vyhodnotené ako\npatologicky podmienené. Vyšetrenie bolo vykonané v takej miere, ako to umožňovala daná\nsituácia, a spolupráca so sťažovateľom, ktorý odmietol bližšie opísať vzťahy s dievčatami\nv kritickom čase.\n44. Obhajoba sťažovateľa, podľa ktorej nemohol mať s poškodenou pohlavný styk,\nkeďže bol stále v práci, bola podľa názoru okresného súdu vyvrátená nielen výpoveďou\npoškodenej a svedkyne\n\n(ktoré zhodne uviedli, že poškodená bývala sama doma\n\nso sťažovateľom každú nedeľu, keďže svedkyňa\nsťažovateľa do kostola a že často svedkyňu\nale aj výpoveďou svedkyne\n\nchodievala s manželkou\n\nsťažovateľ posielal samú do obchodu),\n\n, že chodila z práce ako posledná okolo 15.30 h\n\naž 16.00 h a že svedkyňa\n\nchodievala do obchodu sama a o tehotenstve poškodenej sa\n\ndozvedela od policajtov, a nie od sťažovateľa, ktorý mal o tom vedomosť. Tvrdenie\nsťažovateľa, že nemohol posielať svedkyňu\n\ndo obchodu LIDL, lebo ešte v tom čase\n\nnebol otvorený, považoval okresný súd za účelové, keďže predajňa LIDL na\nulici bola otvorená 15. mája 2008, teda rok predtým, ako poškodená a svedkyňa\nodišli z domu. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že sa o tehotenstve poškodenej dozvedel\naž v ambulancii gynekologičky, keď sa vrátili pre výsledky, a že až tu mu poškodená\noznámila, že ostala tehotná s\nvyplýva,\n\nže\n\nz Francúzska, treba uviesť, že z lekárskej správy\ngynekologickú\n\nambulanciu\n\npoškodená\n\nnavštívila\n\nso sťažovateľom s tým, že už mali navštíviť aj ambulanciu detskej lekárky v súvislosti\ns umelým prerušením tehotenstva. Aj z úradného záznamu z 22. marca 2007 vyplýva,\nže bola kontaktovaná\n\n, ktorá uviedla, že 20. marca 2007 sa do ambulancie\n\nv sprievode sťažovateľa dostavila poškodená z dôvodu vyšetrenia pred interrupčným\nzákrokom, keďže poškodená je tehotná, a sťažovateľ uviedol, že poškodená mala\npravdepodobne pohlavný styk s chlapcom, ktorý bol u nich na návšteve. K obhajobe\nsťažovateľa, že v inkriminovanom čase nemohol mať deti, okresný súd poukázal aj\nna výpoveď svedkyne\n\n, podľa ktorej tejto jej gynekológ potom, ako prišli\n\nvýsledky od urológa sťažovateľa, povedal, že nie je vylúčené, aby so sťažovateľom\notehotnela a že výsledky mohli byť aj lepšie (pohyblivosť spermií). Okresný súd považoval\n\n17\n\ntoto tvrdenie za účelové, keďže sťažovateľ má tri biologické deti so svojou súčasnou\nmanželkou.\n45. Vinu sťažovateľa v bode 3 rozsudku považoval okresný súd za preukázanú\npredovšetkým výpoveďami poškodenej, svedkyne\n\na znaleckým posudkom z odboru\n\nkriminalistiky, ako aj listinnými dôkazmi. Obe svedkyne zhodne vypovedali, že sťažovateľ\nnie je ich otec, že im bol predstavený ako strýko, ktorý mal od začiatku vedomosť o tom,\nže nie sú jeho dcérami, keďže dobre poznal ich rodičov a vedel aj to, koľko majú rokov.\nSám im povedal, že na Slovensku ho majú volať ocko, lebo keby niekto vedel, že nie sú\njeho dcéry, tak by bol z toho problém. Skutočnosť, že nie sú dcérami sťažovateľa, je\npotvrdená aj znaleckým posudkom, podľa ktorého sťažovateľ je vylúčený ako ich\nbiologický otec, ale vyplýva aj z výpisov z rodných listov, podľa ktorých ako otec svedkyne\nje uvedený\n\na ako matka\n\npoškodenej je uvedený\n\na ako matka\n\npotvrdení vyplýva, že poškodená sa narodila\na svedkyňa\n\n. Z ďalších\n(správne\n\n)\n\n. K obhajobnému tvrdeniu sťažovateľa, podľa ktorého si\n\nmyslel, že poškodená a svedkyňa\nmatka\n\na ako otec\n\nsú jeho dcéry (keďže mu to oznámila ich údajná\n\n, s ktorou mal pomer počas štúdia v Kyjeve, keď bol na stáži v Konžskej\n\nrepublike v rokoch 1991 a 1993), považoval okresný súd za účelové. Navyše, z výpovede\npoškodenej a svedkyne\n\n, ako aj z ich rodných listov vyplýva, že sa narodili v roku\n\n1990 a 1992. Napriek tomu sťažovateľ tvrdil, že obe deti videl prvýkrát až v roku 2003\npri návšteve v Konžskej republike, hoci podľa vlastného tvrdenia mal posielať výživné\nzo svojho štipendia, pričom prvé dieťa by malo v roku 1993 (keď bol v Konžskej republike\ndruhýkrát na stáži a keď mal mať opäť pomer s\n\n) už vyše roka.\n\n46. Sťažovateľ aj napriek uvedenému 9. februára 2005 podal žiadosť o udelenie\nprvého povolenia na trvalý pobyt pre svedkyňu\na pre poškodenú, narodenú\na ako matku\n\n, narodenú\n\n,\n\n, a v oboch žiadostiach uviedol ako otca seba\n, pričom k žiadosti priložil rozsudok súdu Konžskej\n\nrepubliky z 1. decembra 2004 a výpisy z rodných listov.\n\n18\n\n47. Vinu sťažovateľa v bode 4 rozsudku považoval okresný súd za preukázanú\npredovšetkým výpoveďou svedkýň\n\na\n\n, ako aj listinnými\n\ndôkazmi. Obe svedkyne zhodne vypovedali, že sťažovateľ požiadal 14. septembra 2006\no prídavky na deti (svedkyňu\n\na poškodenú), pričom k žiadosti priložil výpisy\n\nz rodných listov, na ktorých je uvedený ako ich otec. Na základe žiadosti sťažovateľa a ním\npredložených dokladov boli prídavky na obe deti vyplatené, a keďže zákon v tom čase\numožňoval spätné vyplatenie dávok za rok dozadu, boli sťažovateľovi takto vyplatené,\nčo vyplýva z listinného a dokumentačného materiálu. Pritom sťažovateľ požiadal o prídavky\nna deti i napriek tomu, že nie je ich skutočným otcom a že deti majú iný dátum narodenia,\nnež aký vyplýval z predložených rodných listov.\n48. Z takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania považoval okresný súd\nbez akýchkoľvek pochybností vinu sťažovateľa preukázanú.\n50. Podľa názoru krajského súdu možno sa plne stotožniť s výrokom o vine\nsťažovateľa tak, ako ho ustálil okresný súd, keďže toto ustálenie zodpovedá predovšetkým\nzákonne zadováženým dôkazom, pričom dokazovanie bolo vykonané zákonným spôsobom\na v potrebnom rozsahu, okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej\nsúvislosti a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na to, že skutkové\nzistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v rozsudku okresného\nsúdu (pričom o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá ani krajský súd pochybnosť), aj krajský\nsúd si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.\n51. Správne teda postupoval okresný súd, keď neuveril obhajobným tvrdeniam\nsťažovateľa a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé. Podstata obhajobných\nprednesov a aj odvolacích námietok sťažovateľa bola súčasťou jeho obhajoby počas celého\nsúdneho konania. Nejde teda o nové skutočnosti prednesené až v odvolacom konaní\n(predtým okresnému súdu neznáme). S týmito obhajovacími prednesmi sa dostatočne\nvysporiadal už okresný súd a s jeho úvahami sa krajský súd plne stotožňuje bez potreby\nopakovania rovnakých právnych záverov a hodnotení. Aj podľa názoru krajského súdu bola\n\n19\n\nvina sťažovateľa preukázaná vykonaným dokazovaním a jeho obhajobné tvrdenia treba\npovažovať za účelové, nekritické a vyvrátené množstvom priamych i nepriamych dôkazov.\n52. Okresný súd správne ustálil, že žalované skutky sa stali tak, ako sú uvedené\nv rozsudku okresného súdu, a preto ani nebolo možné akceptovať odvolacie námietky\nsťažovateľa.\n53. Aj podľa krajského súdu bola vina sťažovateľa preukázaná predovšetkým\nvýpoveďou poškodenej a svedkov\na\n\n,\n\nako\n\n,\naj\n\n,\nznaleckými\n\n, čiastočne aj\nposudkami\n\n, ale aj\n\na ďalším\n\nlistinným\n\na dokumentačným materiálom.\n54. Pokiaľ ide o skutky v bodoch 1 a 2 rozsudku okresného súdu, je potrebné uviesť,\nže v podstate ide o totožné konanie s výnimkou veku poškodenej do jej 15. roku,\nresp. 18. roku, čo bolo preukázané nielen výpoveďou poškodenej, ale objektívne aj výpisom\nz rodného listu, podľa ktorého sa v skutočnosti narodila\n\n. Obhajoba\n\na aj odvolacie námietky sťažovateľa, podľa ktorých tieto skutky nespáchal (a ani nemohol\nspáchať, lebo bol v práci), resp. že si poškodená a svedkyňa\n\nvšetko vymysleli,\n\nže poškodená s ním nemohla byť tehotná, keďže bol v inkriminovanom čase neplodný,\nale aj s poukazom na detaily tela sťažovateľa, ktoré poškodená nevedela popísať,\nboli preukázané práve výpoveďou poškodenej, ktorá podrobne popísala sexuálne\nzneužívanie zo strany sťažovateľa počas predmetného obdobia. Jej výpoveď nepriamo\npotvrdili nielen svedkyňa\n\n, ale aj svedkyňa\n\n, ktorá nielenže identicky popísala\n\nmiestne a časové súvislosti a spôsob, akým mala byť poškodená pohlavne zneužívaná\nsťažovateľom (ktoré skutočnosti sa dozvedela sprostredkovane od svedkyne\n\n),\n\nale podstatné bolo, že práve od učiteľky svedkyne bola ako pracovníčka organizácie\nna pomoc obetiam domáceho násilia a ohrozeným deťom 18. júna 2009 oslovená a priamo\nsa od poškodenej dozvedela identické skutočnosti, aké vypovedala aj svedkyňa\n(že aj k nej mal sťažovateľ sexuálne návrhy, pred ktorými sa pod rôznymi zámienkami\nvyhovárala, že mala strach zo sťažovateľa, že bude musieť plniť úlohu manželky,\nposkytovať sexuálne služby a robiť slúžku, keďže manželka sa so sťažovateľom rozvádzala,\n20\n\na že aj poškodená sa jej zdôverila, že aj ju sťažovateľ sexuálne zneužíval a že dokonca s ním\nbola aj tehotná, čo aj tušila, a 19. júna 2009 po odchode sťažovateľa z domu si obe dievčatá\nzbalili veci a na základe predbežného opatrenia boli umiestnené do krízového strediska\nDúha, kde ich 22. júna 2009 navštívila, pričom svedkyňa\n\nuž nechcela sťažovateľa\n\nvidieť, ale poškodená ešte áno, avšak nie hneď, lebo mu chcela povedať, aby sa na ňu\nnehneval, že to už nemohla vydržať a že musela povedať pravdu). Poškodená jej taktiež\npovedala, že bola tehotná so sťažovateľom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,\nže svedkyni sa poškodená zdôverila s rovnakými okolnosťami týkajúcimi sa sexuálneho\nzneužívania sťažovateľom, ako sama niekoľkokrát vypovedala, a rovnako tak aj\no tehotenstve so sťažovateľom. Obe tieto svedkyne teda identicky popísali správanie\nsťažovateľa, preto ani krajský súd nemal dôvod uvedeným výpovediam neveriť. Napokon aj\nznalecké dokazovanie v tomto smere potvrdilo pravdivosť výpovede poškodenej, keďže sa\nnezistil u nej sklon ku konfabuláciám.\n55. Pokiaľ poukazoval sťažovateľ v súvislosti s otehotnením poškodenej na svoju\nneplodnosť v kritickom čase, lekárska správa\n\nz 31. marca 2010 (vydaná 15 dní\n\npotom, čo bolo sťažovateľovi doručené uznesenie o vznesení obvinenia) preukazuje iba, že\nsťažovateľ bol prvýkrát v urologickej ambulancii 3. januára 2006 po údajne osemročnom\nbezdetnom manželstve a že v roku 2007 mu bola doporučená asistovaná reprodukcia\ns priložením výsledku z andrologickej ambulancie zo septembra 2007. Nepreukazuje teda\njeho neplodnosť, ale len údajné bezdetné manželstvo a doporučuje mu asistovanú\nreprodukciu. Aj v prípade jeho reálnej neplodnosti by táto nevylučovala pohlavné\nzneužívanie poškodenej tak, ako vypovedala. Napokon v tomto smere vzhľadom\nna oslobodzujúcu časť rozsudku a vzhľadom na nie dostatočne preukázané otcovstvo\nv súvislosti s otehotnením poškodenej a následným potratom a kyretážou nemožno\nbez ďalšieho uzavrieť, že by otcom nebol, a teda že by poškodená v tomto smere\nvypovedala nepravdivo. Nepodarilo sa však (vzhľadom na odstup času a výsledky\nznaleckého skúmania) dostatočne zistiť pravdepodobnosť otcovstva sťažovateľa k plodu,\nktorý poškodená potratila, pričom zo zaisteného biologického materiálu odobratého\npri interrupcii 4. apríla 2007 a z parafínových bločkov sa analýzou DNA zistilo,\nže pôvodcom biologického materiálu bola poškodená. Keďže iný biologický materiál nebol\n21\n\nskúmaním\n\nparafínových\n\nbločkov\n\nzistený,\n\nnevykonalo\n\nsa\n\nani\n\nďalšie\n\nskúmanie\n\na porovnávanie. Krajský súd (rovnako ako okresný súd) nepovažoval za potrebné vypočuť\n, keďže ním vydané lekárske potvrdenie dostatočne preukazovalo sťažovateľom\nuvádzané tvrdenia.\n56. Sťažovateľ namietal vzhľadom na výpovede poškodenej týkajúce sa intenzity\npohlavných stykov nemožnosť, ba až vylúčenosť takého množstva pohlavných zneužívaní\npoškodenej, aké táto uvádzala. Aj podľa krajského súdu nebol dôvod neveriť poškodenej\naj v tejto časti jej výpovede, keďže vykonávanie súlože zo strany sťažovateľa majúceho\nv čase skutkov 42 až 44 rokov uvádzaná intenzita pohlavných zneužívaní nebola nereálna\nči nemožná. Napokon časové aj miestne súvislosti pohlavného zneužívania popísané\npoškodenou boli reálne a podporené aj výpoveďou svedkyne\n\n, ktorá ako príklady\n\nuviedla náhodné vyrušenia sťažovateľa zamknutého s poškodenou v byte, resp. v kuchyni,\nči v izbe a vyvrátila tak tvrdenia sťažovateľa. Vypovedala totiž, že ju sťažovateľ často\nposielal na nákupy, a to nielen do predajne LIDL na\n\n, ktorej\n\ndátumom otvorenia sťažovateľ argumentoval, ktorý však nespadal do spáchania skutku,\nale aj do iných obchodov a na iné miesta (napr. na\n\n, na poštu a pod.)\n\ns tým, že keď sa vrátila, našla poškodenú často plakať. Svedkyňa\n\nvyvrátila\n\naj obhajobné prednesy sťažovateľa o nemožnosti pohlavného zneužívania poškodenej\nv nedeľu, keďže nielen poškodená, ale aj svedkyňa\n\npotvrdili, že sťažovateľ zakázal\n\npoškodenej chodiť do kostola z dôvodu potreby jej učenia. Napokon sama popísala\naj nevhodné sexuálne návrhy a útoky sťažovateľa voči nej, dokonca aj chcela kvôli tomu\nspáchať samovraždu, pričom ju sťažovateľ aj vydieral tým, že oznámi jej otcovi, že už nie je\npanna.\n57. V súvislosti s konkrétnymi námietkami výpovedí poškodenej týkajúcimi sa jej\nnejasných a nekonkrétnych popisov pohlavných stykov treba zdôrazniť, že poškodená mala\nv čase páchania skutkov od 14 do 17 rokov a jej popis pohlavných stykov zodpovedá\njej veku a skúsenostiam (zvlášť za situácie, že s týmito stykmi nesúhlasila), a preto\nnemožno v podstate (ale ani právne) od dieťaťa závislého na sťažovateľovi požadovať\n(nielen vzhľadom na to, že sťažovateľ zabezpečil príchod poškodenej na Slovensko, ale jej\n22\n\naj vybavil školu, vychovával ju a finančne sa staral o ňu ako vlastný otec), že ho bude\ndetailne skúmať, pokiaľ ide o defekty na tele, resp. na intímnych partiách.\n58. K námietke sťažovateľa k znaleckému posudku\n\n, resp. k zistenej\n\nhebefílii treba uviesť, že znalec vyšetril sťažovateľa v prostredí väznice a konštatoval jeho\npočiatočnú nespoluprácu. Nezistil však pedofíliu, a preto ani nenavrhol uloženie žiadneho\nliečenia. Vysvetlil dôvody záveru posudku, ktoré považoval aj krajský súd za logické\na zapadajúce do skutkových zistení. Napokon znalcom konštatovaná hebefília nemá\npre skutkové a právne zistenia a samotné rozhodnutie prakticky žiadny význam, keďže\nsexuálna deviácia v pravom (medicínskom) slova zmysle nebola u sťažovateľa zistená.\nZnalecký posudok bol vypracovaný na základe námietky sťažovateľa, podľa ktorej nebol\nv tomto smere vyšetrený, pričom súd najskôr zisťoval možnosť jeho vypracovania aj desať\nrokov od skutku. Preto v tomto smere bola odvolacia námietka sťažovateľa neopodstatnená.\n59. Pokiaľ sťažovateľ v súvislosti so znaleckým psychologickým posudkom\nna poškodenú namietal, že prečo nebola aj u neho skúmaná vierohodnosť jeho výpovedí,\ntreba uviesť, že je právom každého obžalovaného obhajovať sa akýmkoľvek spôsobom\n(teda aj nevypovedať pravdivo), a preto je právne bezvýznamné znalecky skúmať výpovede\nobžalovaných z hľadiska ich vierohodnosti.\n60. K výpovedi svedkyne\n\ntreba uviesť, že táto nevylučovala samotné\n\ntvrdenia poškodenej a svedkyne\n\n. Krajskému súdu sa skôr javí, že svedkyňa\n\n(ako bývalá manželka sťažovateľa) sa mu svojimi odpoveďami na jeho otázky snažila\npomôcť. Napokon sama potvrdila, že výsledky vyšetrenia sťažovateľa v čase ich manželstva\nnepreukazovali jeho neplodnosť, že sexuálny styk mali pravidelný (jedenkrát do týždňa)\na že pokiaľ boli spoločne v Kongu, sťažovateľ nevybavoval žiadne papiere pre dievčatá,\no ktorých jej povedal, že sú to jeho dcéry. Pokiaľ na otázky sťažovateľa, resp. jeho obhajcu\ntýkajúce sa odchodov z domu a príchodov domov, resp. či niekedy dievčatá nešli do školy\na či a ako robili nákupy do domácnosti, odpovedala tak, že z jej výpovede nevyplynuli\nokolnosti, ktoré by vylučovali tvrdenia poškodenej a svedkyne\n\n. Napokon svedkyňa\n\nvylúčila, že by sťažovateľ dievčatám dával písať tresty, čo bolo vyvrátené predloženým\n23\n\npísomným trestom svedkyňou\n\n, pričom nielen svedkyňa\n\nzhodne uvádzali. Svedkyňa\n\n, ale aj poškodená to\n\n, ktorá v prípravnom konaní, ale aj na súde\n\npred prvým odsudzujúcim rozsudkom nevypovedala, po zrušujúcom uznesení krajského\nsúdu po zákonnom poučení už vypovedala a odpovedala na väčšinou kapciózne\naž sugestívne otázky položené sťažovateľom, a to buď tak, že vzhľadom na položenú otázku\nreagovala očakávanou odpoveďou, alebo jej odpovede neboli jednoznačné, ale len\nvšeobecné, resp. uviedla, že sa už nepamätá. Jej tvrdenie, že sťažovateľ, ale ani ona žiadne\ndoklady pre dievčatá nevybavovali (vybavovala ich pre ne ich matka v Kongu),\nešte nevylučuje ďalej uvedené závery. Napokon ani jej tvrdenie, že sťažovateľ domácnosť\nopúšťal ako prvý a prichádzal asi 30 minút pred ňou, nebolo presvedčivé, a to nielen\nvzhľadom na výpovede poškodenej a svedkyne\n\n, ale aj samotnú výpoveď sťažovateľa\n\na správy od jeho zamestnávateľa.\n61. Skutky v bodoch 3 a 4 rozsudku okresného súdu sťažovateľ v podstate\nnespochybňoval. Spochybňoval len to, či ide o trestné činy, keďže podľa neho nebola\nnaplnená objektívna a subjektívna stránka. Podľa jeho tvrdenia sa sám stal obeťou podvodu\n(bol uvedený do omylu, že poškodená a jej sestra sú jeho deťmi), pričom vysvetlil, prečo sa\nmylne domnieval, že sú a aj môžu byť jeho dcéry (mal s ich matkami styk počas návštev\nv Konžskej republike).\n62. Z listinných dokladov bolo nepochybne preukázané, že to bol sťažovateľ,\nktorý podal na cudzineckú políciu a Sociálnu poisťovňu žiadosti o povolenie na pobyt\npre obe dievčatá a o vyplatenie rodinných prídavkov na ne, a to ako ich zákonný zástupca.\nToto sťažovateľ v podstate ani nespochybňoval, avšak namietal, že nevedel o tom,\nže dievčatá nie sú sestry a že on nie je ich otcom. Objektívne však bolo preukázané,\nže\n\nsa narodila\n\nv\n\n(Konžská republika) matke\n\n, pričom ako jej otec je uvedený\nnarodila\n\nv\n\n(Konžská republika) matke\n\n. Poškodená sa\na otcovi\n\n. Znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že poškodená a\nsú s najväčšou pravdepodobnosťou sestrami (asi má byť správne sesternicami, pozn.),\nk čomu treba dodať, že matky oboch dievčat majú byť tiež sestry. Niet pochýb,\n24\n\nže sťažovateľ predložil nepravé doklady cudzineckej polícii a Sociálnej poisťovni\na k žiadostiam predložil nepravé výpisy z rodných listov. Sťažovateľ o dokladoch vedel,\nže nezodpovedajú skutočnosti a že sú falošné.\n63. Okrem uvedených nespochybniteľných dôkazov, podľa ktorých otcom oboch\ndievčat nie je sťažovateľ, aj znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej biológie\na genetickej analýzy vylučuje sťažovateľa ako biologického otca poškodenej a svedkyne\n.\n64. Obhajobné a odvolacie tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorých nevedel, že\npoškodená a svedkyňa\n\nnie sú jeho dcéry, boli vyvrátené predovšetkým výpoveďami\n\noboch dievčat tvrdiacich, že sťažovateľ od začiatku vedel, že nie je ich otcom, keďže jednak\nony samy vedeli, kto je ich otec, poškodená dokonca žila s matkou a otcom v spoločnej\ndomácnosti a len neskôr sa k nim nasťahovala sesternica\n\n, vedeli, že sťažovateľ je ich\n\nstrýko, a sám ich upozornil, že ho nemajú tak oslovovať, lebo by s tým boli problémy.\nNespochybnili vedomosť o tom, že v rodných listoch, s ktorými vycestovali, mali nesprávne\nuvedené nielen dátumy narodenia, ale aj iné údaje. Popísali tiež, kto, kde a ako to vybavoval\nv Konžskej republike. Okresný súd netvrdil a ani krajský súd netvrdí, že by sťažovateľ\nvšetko sám vybavoval. S veľkou pravdepodobnosťou mu pomáhala aj matka\n, ktorá je pravdepodobne sestrou matky poškodenej\nPotvrdili to svedkyňa\n\n.\n\na poškodená a nasvedčuje tomu aj rovnaká časť ich mena\n\n. Niet pochýb, že sťažovateľ vedel (a aj musel vedieť), že nie je otcom poškodenej\na svedkyne\n\n, a bez ohľadu na jeho obhajobné tvrdenia o časových súvislostiach\n\na návštevách v Konžskej republike a o údajnom pohlavnom styku s matkami dievčat bolo\npreukázané, že výpisy z rodných listov, podľa ktorých je otcom oboch dievčat, boli\nsfalšované tak v údaji o jeho otcovstve, ako aj v nesprávnych dátumoch narodenia, ale tiež,\nčo sa týka mena matky poškodenej a miesta narodenia svedkyne\nvýpisy z rodných listov boli vystavené v\n\n. Oba nepravé\n\nako výpisy doslova súhlasiace\n\ns originálmi a sú osvedčené nečitateľným podpisom pracovníka Veľvyslanectva Konžskej\nrepubliky v Bonne. Napokon niet pochýb, že rozsudkom súdu v Konžskej republike boli\nobe dievčatá zverené do výchovy a opatery sťažovateľa ako ich otca, pričom už tento\n25\n\nrozsudok vychádzal z nepravých rodných listov. Z textu rozsudku vyplýva, že sťažovateľ\nbol na verejnom zasadnutí vypočutý. Niet pochýb, že nielen sťažovateľ, ale aj matka\nsvedkyne\n\n, prípadne ďalší členovia rodiny súhlasili s takýmto zverením dievčat\n\ndo výchovy a opatery sťažovateľa. Z výpovedí dievčat vyplýva, že všetci vedeli, že\nsťažovateľ nie je ich otcom, chceli ísť do Európy, na čo využili sťažovateľa ako ich strýka.\nTento s tým súhlasil pravdepodobne z dôvodu, že s vtedajšou manželkou nemali spoločné\ndeti. Preto ani krajský súd neuveril výpovedi svedkyne\n\n, ktorá minimálne\n\ns tichým súhlasom nenamietala takýto nezákonný postup zverenia dievčat do výchovy\na opatery sťažovateľa a ich príchod na Slovensko. Napokon z mediálnych správ bolo\npreukázané, že práve v roku 2008 boli Vyššou radou sudcov a štátnych zástupcov Konžskej\nrepubliky odvolaní viacerí sudcovia a prokurátori pre vážne porušenie povinností, zneužitie\nprávomoci, falšovanie a iné (medzi nimi aj sudca, ktorý vo veci zverenia poškodenej\na svedkyne\n\ndo výchovy a opatery sťažovateľa rozhodoval, ako aj prokurátor,\n\nktorý bol prítomný pri rozhodovaní).\n65. Výpovede poškodenej a svedkyne\n\n, ktoré podrobne zhodne popísali,\n\nako a prečo sa dostali na Slovensko (najmä, že sťažovateľ vedel, že nie je ich otcom, stále\nupozorňoval, že mu nesmú hovoriť strýko, ale otec, vyhrážal sa, že ich vráti späť\ndo Konžskej republiky a že mali preto strach a poslúchali ho, o čom vedela aj svedkyňa\n), boli potvrdené aj výpoveďami svedkami\nlist svedkyne\n\na\n\n. Preukazuje to aj\n\n, ktorý písala svojej matke, a potvrdzuje jej výpovede nielen\n\nv súvislosti so skutkami v bodoch 1 a 2, ale aj v bodoch 3 a 4 rozsudku okresného súdu.\n66. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 32/2019 z 29. januára 2020 vyplýva,\nže ním bolo podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté dovolanie sťažovateľa\nproti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 To 66/2018 z 11. júla 2018. Spis spolu s uznesením\nnajvyššieho súdu bol okresnému súdu vrátený z najvyššieho súdu 25. marca 2020.\n\n26\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n67. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n68. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n69. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n70. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 12 ods. 1 a 2,\nčl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako aj\n27\n\nčl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 80/2012 a jeho rozsudku z 2. mája 2018, nie je daná právomoc ústavného\nsúdu (bod 1 výroku uznesenia).\n71. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n72. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal\nkrajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená\nprávomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že sťažovateľ právo podať odvolanie\nako riadny opravný prostriedok aj využil.\n73. Odlišná je situácia vo vzťahu k zvyšnej časti ústavnej sťažnosti, ktorú treba\npovažovať za zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku uznesenia).\n74. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n75. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani\n\nprávne\n\nnázory\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n28\n\nani\n\njeho\n\nposúdenie\n\nskutkovej\n\notázky.\n\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n76. Jadrom námietok sťažovateľa uplatnených v ústavnej sťažnosti je nedostatočný\nrozsah dokazovania vykonaného všeobecnými súdmi, ale najmä nesprávne vyhodnotenie\nvykonaných dôkazov zo strany všeobecných súdov. Sťažovateľ, pokiaľ ide o celý rad\nokolností (ktoré boli podľa jeho názoru rozhodujúce pre správne posúdenie otázky jeho viny\nzo skutkov uvedených v obžalobe), je presvedčený, že správne mali byť vyhodnotené v jeho\nprospech s jednoznačným záverom o jeho nevine vo všetkých bodoch obžaloby.\n77. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd sa uplatnenými námietkami\nsťažovateľa zaoberal veľmi starostlivo a podrobne. Jeho závery (pozri bod 50 až 65)\ntýkajúce sa jednotlivých obhajobných a odvolacích námietok sťažovateľa (ktoré sú\nv podstate totožné s námietkami uplatnenými v ústavnej sťažnosti) sa javia ako dostatočné\na presvedčivé. Rozhodne nenesú známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Samotná\nskutočnosť, že sťažovateľ hodnotí vykonané dôkazy výrazne odlišne, ešte bez ďalšieho\nnemôže znamenať porušenie jeho označených práv podľa ústavy a dohovoru.\n78. Napokon treba z pohľadu ústavného súdu zdôrazniť, že ústavný súd (na rozdiel\nod všeobecných súdov, ale najmä na rozdiel od okresného súdu) nie je tzv. skutkovým\nsúdom. Skutkový stav totiž zisťujú všeobecné súdy tým, že vykonávajú potrebné dôkazy.\nAk ide o také dôkazy, ktoré boli získané a vykonané zákonným spôsobom, potom\n\n29\n\nhodnotenie takýchto vykonaných dôkazov prislúcha všeobecným súdom, ktoré dôkazy\nvykonali.\n79. Na žiadosť sťažovateľa uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 270/2020-31\nz 9. júna 2020 bol mu ustanovený za právneho zástupcu advokát Mgr. Michal Kovarčík,\nkeďže sťažovateľ spĺňal zákonné podmienky pre takýto postup. Právnemu zástupcovi\nvznikol preto nárok na odmenu za dva úkony právnych služieb vykonané v roku 2020\n(prevzatie a príprava zastupovania, doplnenie ústavnej sťažnosti podanej pôvodne\nsťažovateľom osobne) po 177 € a na režijný paušál dvakrát po 10,62 €, pričom ustanovený\nprávny zástupca nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Celková výška jeho odmeny\nje 375,24 €, ktorú je kancelária ústavného súdu povinná právnemu zástupcovi uhradiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia (bod 2 výroku uznesenia).\n80. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "konanie pred ústavným súdom", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "cudzinec, cudzinci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "b27f674f-cf74-49db-bd23-b63234495d0a:01db6273-53de-427f-85df-3a9020ac5711", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4317011407.1", "spisova_znacka": "1To/66/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/66/2018 z 1. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-10-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4317011407.1"}, {"guid": "c1242529-a44b-4c54-94e4-48bf07c078d2:500b7ed1-aa2a-49fa-bc64-2b7c201a7a96", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5615010219.1", "spisova_znacka": "1To/110/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/110/2017 z 6. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5615010219.1"}], "citovane_v": []}