{"guid": "ussr:87811a31-1a10-4279-a7bd-0fa20199043b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 271/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 271/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 271/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "nazov": "čl. 5 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/87811a31-1a10-4279-a7bd-0fa20199043b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 271/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, a\n\n,\n\nv Ústave na výkon trestu odňatia slobody\n\n,\n, obaja t. č.\n\nzastúpených advokátom\n\nJUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj čl. 5 ods. 2 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 11/2020\na jeho uznesením z 27. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n,a\n\n, obaja t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody\n\n(ďalej len ako „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 5 ods. 2 a 4\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom (ďalej len\n„dohovor“) Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tpo 11/2020 a jeho uznesením z 27. februára 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru, odboru kriminálnej polície v Trnave č. k. KRP-99/1-VYS-TT-2020\nz 13. februára 2020 bolo proti sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2\npísm. c) v spojení s ustanovením § 138 písm. i) a j) Trestného zákona.\n3. Uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Tp 23/2020\nzo 16. februára 2020 boli sťažovatelia vzatí do väzby z dôvodu podľa ustanovenia § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n4. Uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 11/2020 z 27. februára 2020\nbola sťažnosť podaná sťažovateľmi proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá.\n5. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd pri svojom rozhodovaní porušil čl. 17\nods. 2 a 5, ako aj čl. 46 ods. 1 ústavy, ale tiež čl. 5 ods. 2 a 4, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6. Za základ ústavnej sťažnosti považujú sťažovatelia správne posúdenie otázky,\nči návrh na ich vzatie do väzby podal vecne a miestne príslušný prokurátor, ako aj to,\naký to má dopad na obmedzenie ich osobnej slobody.\n7. Okresný súd sa s touto námietkou obhajoby vysporiadal s poukazom na to,\nže je príslušný pre celý obvod krajského súdu, a preto vecne príslušná je každá okresná\nprokuratúra v obvode Trnavského kraja, teda aj Okresná prokuratúra Galanta, ktorá návrh\nna vzatie sťažovateľov do väzby podala.\n\n2\n\n8. Rovnaké stanovisko zaujal aj krajský súd, ktorý sa zameral na vysvetlenie\nustanovenia § 46 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), od ktorého však sťažovatelia svoju\nargumentáciu vôbec neodvíjali. Takýto výklad nemá oporu v zákone, súdy nemôžu\nzamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to urobil krajský súd.\n9. Podľa ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre vecná a miestna príslušnosť\nprokurátorov uvedených v odsekoch 1 až 6 v konaní pred súdmi a v trestnom konaní\nsa určuje podľa príslušnosti súdov, ak v odsekoch 7, 9 a 10 nie je ustanovené inak alebo\npodľa § 51 nebolo určené inak.\n10. Podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre na konanie pred okresným\nsúdom je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu nim určenom jemu podriadení\nprokurátori, ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak.\n11. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch\nsúdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach\na obvodoch súdov“) okresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania\nsa rozumie okresný súd, ktorý je príslušný na trestné konanie o zákonom ustanovených\nveciach.\n12. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov\nokresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania pre obvod krajského\nsúdu je okresný súd.\n13. Citované ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov platí\naj pre prokuratúru a vyplýva z neho celkom jednoznačne príslušnosť Okresnej prokuratúry\nTrnava a jej prokurátorov pre danú trestnú vec, a teda aj na podanie návrhu na vzatie\nsťažovateľov do väzby.\n14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov sídlom\nkrajského súdu je mesto Trnava.\n\n3\n\n15. Ak teda hovoríme o príslušnej prokuratúre, musí ísť o prokuratúru v sídle\nkrajského súdu, teda o prokuratúru v meste Trnava, pretože podľa ustanovenia § 39 ods. 2\nzákona o prokuratúre sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami\na územnými obvodmi príslušných súdov, ak tento zákon neustanovuje inak.\n16. Príslušnosť prokurátorov sa určuje podľa príslušnosti súdov, teda podľa\nustanovení § 13 až § 24 Trestného poriadku (na čo odkazuje v poznámke aj ustanovenie\n§ 46 ods. 8 zákona o prokuratúre), čo znamená, že jediným logickým výkladom týchto\nustanovení je, že pre celý obvod krajského súdu je príslušná v zákonom ustanovených\nveciach Okresná prokuratúra Trnava a jej prokurátori. Z uvedených ustanovení nie je možné\ndospieť k inému záveru.\n17. Aplikačná prax tento názor plne rešpektuje a krajské prokuratúry udeľujú\nv obdobných prípadoch výnimky podľa ustanovenia § 51 zákona o prokuratúre\n(o čo sa pokúsila aj Krajská prokuratúra v Trnave v tejto veci, ale až po podaní návrhu\nna vzatie sťažovateľov do väzby a po uplynutí zákonnej lehoty na obmedzenie osobnej\nslobody, teda po 14.45 h, resp. 14.55 h dňa 14. februára 2020.\n18. Navyše, vzniká ďalšia sporná situácia, keď Krajská prokuratúra v Trnave\npostupom podľa ustanovenia § 51 zákona o prokuratúre určí výnimku, teda príslušnosť\nkonkrétnej prokuratúry dňom 15. februára 2020, ale konania o návrhu sťažovateľov\nna vzatie do väzby sa pred okresným súdom 16. februára 2020 zúčastní prokurátor Krajskej\nprokuratúry v Trnave, teda opäť nepríslušný prokurátor. V dôsledku týchto skutočností\nformálne predpoklady vzatia sťažovateľov do väzby neboli splnené.\n19. Sťažovatelia uvádzajú, že je neprípustné rozširovať možnosti obmedzenia\nosobnej slobody rozširujúcim výkladom viacerých ustanovení Trestného poriadku. Každé\npozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený\nslobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca\nproti svojvôli. Väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej slobody musí byť vykonaná\nspôsobom poskytujúcim obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu\n\n4\n\ndotknutých orgánov. Postup zvolený krajským súdom uvedené požiadavky nespĺňa\na je s nimi v zásadnom rozpore.\n20. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Konaním Krajského súdu v Trnave\n\nv trestnej\n\nveci sťažovateľov\n\nvedenej\n\nna Krajskom súde v Trnave pod č.k. 6Tpo/11/2020, v súvislosti s uznesením Krajského súdu\nv Trnave č.k. 6Tpo/11/2020 zo dňa 27.2.2020, došlo k porušeniu ústavného práva\nsťažovateľov na osobnú slobodu podľa článkov 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na článku 5 ods. 2, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na tiež práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 6Tpo/11/2020 zo dňa 27.2.2020 sa zrušuje.“\n21. Sťažovatelia požadujú ďalej prednostné vybavenie ústavnej sťažnosti a súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania. Zároveň sa domáhajú náhrady trov právneho\nzastúpenia advokátom v sume 450,24 €.\nII.\nSkutkový stav veci\n22. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 Tp 23/2020 zo 16. februára 2020 vyplýva,\nže ním boli sťažovatelia vzatí do väzby s účinnosťou od 12. februára 2020 o 14.55 h, resp.\no 14.45 h, a to z dôvodu podľa § 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2, resp. § 80 ods. 1 písm. c)\na ods. 2 Trestného poriadku.\nPodľa konštatovania okresného súdu sudca nariadil výsluch sťažovateľov\nna 16. február 2020, o čom 15. februára 2020 upovedomil prokurátora Krajskej prokuratúry\nv Trnave, sťažovateľov a ich obhajcov. Obhajca sťažovateľov pri výsluchu namietol,\nže návrh na vzatie sťažovateľov do väzby nepodal vecne a miestne príslušný prokurátor,\nv dôsledku čoho žiadal, aby boli sťažovatelia prepustení zo zadržania.\n\n5\n\nPodľa názoru okresného súdu, keďže okresný súd je v predmetnej trestnej veci\npríslušný pre celý obvod krajského súdu v Trnave, je vecne príslušná každá okresná\nprokuratúra v obvode Trnavského kraja, pričom práve Okresná prokuratúra Galanta\nje tou prokuratúrou, v obvode ktorej bol činný prokurátor v danej trestnej veci (trestný čin\nmal byť spáchaný v mestách Galanta, Sereď a Šaľa). Preto návrh na vzatie do väzby podaný\nOkresnou prokuratúrou Galanta súdu netrpí takou vadou, ktorá by odôvodňovala\nprepustenie sťažovateľov na slobodu v dôsledku nedodržania lehoty 48 hodín počítanej\nod zadržania sťažovateľov na podanie návrhu na ich vzatie do väzby.\n23. Z uznesenia krajského súdu č. k. 6 Tpo 11/2020-65 z 27. februára 2020 vyplýva,\nže ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľmi (ako aj ďalším obvineným\n) proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 Tp 23/2020-33 zo 16. februára 2020\no vzatí do väzby.\nPodľa názoru krajského súdu právny názor sťažovateľov, podľa ktorého návrh\nna vzatie do väzby mohla právne účinným spôsobom podať len Okresná prokuratúra\nTrnava, z ustanovení § 46 ods. 5, 6, 7 a 8 zákona o prokuratúre nevyplýva. Primárne\nje na konanie pred okresným súdom v prvom stupni vecne príslušný okresný prokurátor\na v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Výnimku z tejto všeobecnej vecnej\npríslušnosti okresnej prokuratúry na konanie v prvom stupni pred okresným súdom upravuje\nustanovenie § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre vo vzťahu ku konaniu v prvom stupni\npred súdom\n\ns pôsobnosťou\n\npodľa\n\nosobitného\n\npredpisu.\n\nVýnimku\n\nupravuje\n\ntak,\n\nže na konanie je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení\nprokurátori okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako súd s pôsobnosťou podľa\nosobitného predpisu. Konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného\npredpisu je definované v zákone o prokuratúre odkazom v poznámke pod čiarou, pričom\nodkaz na osobitný predpis smeruje výhradne na ustanovenie § 16 ods. 2 Trestného poriadku,\nktoré upravuje vecnú príslušnosť okresného súdu vo vzťahu k trestným činom vojakov\na trom vybraným druhom trestných činov zaradených v desiatej hlave osobitnej časti\nTrestného zákona (trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe\nv ozbrojených silách a proti obrane vlasti). Z toho je zrejmé, že pokiaľ ide o ustanovenie\n§ 46 ods. 6 zákona o prokuratúre, toto upravuje výnimku z vecnej príslušnosti prokurátora\n\n6\n\nna konanie v prvom stupni výlučne len vo vzťahu k trestným činom vojakov a trom\nvybraným druhom trestných činov. Výnimka sa teda netýka trestných činov uvedených\nv ustanovení § 16 ods. 1 Trestného poriadku [teda prípadov vecnej príslušnosti okresného\nsúdu v sídle krajského súdu, ktorý vykonáva v prvom stupni konanie a) o obzvlášť\nzávažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou\ntrestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo b) ak bol skutok spáchaný organizovanou\nskupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou (pozn.)]. Ak by zákonodarca\nmal takýto úmysel, zaradil by v zákone o prokuratúre do odkazu v poznámke pod čiarou\naj ustanovenie § 16 ods. 1 Trestného poriadku. Inými slovami, ak ide o konanie podľa § 16\nods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 Trestného poriadku, na vykonávanie úkonov v prípravnom\nkonaní nie je vecne príslušný prokurátor určený podľa § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre,\nale prokurátor určený podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktorým je\nokresný prokurátor (a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori) ktorejkoľvek\nz okresných prokuratúr nachádzajúcich sa v územnom obvode príslušného krajského súdu.\nPreto prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta bol vecne a aj miestne príslušný\nna vykonávanie úkonov v tejto trestnej veci v prípravnom konaní.\nNedôvodná je aj námietka sťažovateľov, podľa ktorej pri výsluchu pred sudcom\nokresného súdu vystupoval nepríslušný prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave.\nPodľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o prokuratúre môže generálny prokurátor a v rozsahu\nsvojej pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až § 50 zákona\no prokuratúre. Z opatrenia krajského prokurátora v Trnave z 15. februára 2020 vyplýva,\nže využil toto oprávnenie a poveril prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave ako vecne\na miestne príslušného na vykonávanie úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.\nPredmetné opatrenie bolo okresnému súdu predložené už na začiatku výsluchu\nsťažovateľov. Preto prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave bol vecne a miestne príslušný\nna vykonávanie úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.\nKrajský súd považuje za potrebné dodať, že aj keby návrh na vzatie sťažovateľov\ndo väzby podal vecne nepríslušný prokurátor (o čo však v tejto veci nešlo), je otázne,\nči by to malo vyvolať také účinky, aké predostrela obhajoba v podanom riadnom opravnom\nprostriedku. Z pohľadu zákonnosti rozhodovania o väzbe je totiž viac ako príslušnosť\n\n7\n\nprokurátora kľúčový fakt, že o väzbe sťažovateľov rozhodol vecne a miestne príslušný\nsudca pre prípravné konanie.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n24. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n25. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n26. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n8\n\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n27. Jadrom podanej ústavnej sťažnosti je právny názor sťažovateľov, podľa ktorého\nnávrh na ich vzatie do väzby podal vecne a miestne nepríslušný prokurátor, čo zakladá\nnemožnosť toho, aby takémuto návrhu bolo všeobecným súdom vyhovené. Sťažovatelia\npritom vychádzajú z ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre v spojení\ns ustanoveniami § 13 až § 24 Trestného poriadku. V konečnom dôsledku to podľa\nsťažovateľov znamená, že pre celý obvod krajského súdu je príslušná v zákonom\nustanovených veciach Okresná prokuratúra Trnava a jej prokurátori. Aplikačná prax podľa\nsťažovateľov tento názor plne rešpektuje. Preto návrh na vzatie do väzby podaný Okresnou\nprokuratúrou Galanta nebol spôsobilý privodiť uvalenie väzby na sťažovateľov. Právny\nnázor krajského súdu, ktorý sa odvíja od ustanovenia § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre\n(na ktorý sťažovatelia vôbec nepoukazovali), nemá oporu v zákone, lebo všeobecné súdy\nnemôžu zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to urobil krajský súd.\n28. Podľa názoru krajského súdu primárne je na konanie pred okresným súdom\nv prvom stupni vecne príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu\npodriadení prokurátori. Výnimku z tejto všeobecnej vecnej príslušnosti okresnej prokuratúry\nna konanie v prvom stupni pred okresným súdom upravuje ustanovenie § 46 ods. 6 zákona\no prokuratúre vo vzťahu ku konaniu v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa\nosobitného predpisu, a to tak, že na konanie je príslušný okresný prokurátor (a v rozsahu\nním určenom jemu podriadení prokurátori), ktorý má rovnaké sídlo ako súd s pôsobnosťou\npodľa osobitného predpisu. Konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa\nosobitného predpisu je definované v zákone o prokuratúre odkazom v poznámke pod čiarou,\nktorý smeruje výhradne na ustanovenie § 16 ods. 2 Trestného poriadku upravujúce vecnú\npríslušnosť okresného súdu vo vzťahu k trestným činom vojakov a trom vybraným druhom\ntrestných činov zaradených v desiatej hlave osobitnej časti Trestného zákona (trestné činy\nproti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti).\nVýnimka sa teda netýka trestných činov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 Trestného\nporiadku. Ak by zákonodarca mal úmysel zaradiť medzi výnimky aj trestné činy uvedené\nv ustanovení § 16 ods. 1 Trestného poriadku, zaradil by v zákone o prokuratúre do odkazu\n9\n\nv poznámke pod čiarou aj ustanovenie § 16 ods. 1 Trestného poriadku. V konečnom\ndôsledku preto platí, že ak ide o konanie podľa ustanovenia § 16 ods. 1 v spojení\ns ustanovením § 24 ods. 2 Trestného poriadku, na vykonávanie úkonov v prípravnom\nkonaní nie je vecne príslušný prokurátor podľa ustanovenia § 46 ods. 6, ale prokurátor\nurčený podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktorým je okresný prokurátor\n(resp. v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori) ktorejkoľvek okresnej\nprokuratúry v územnom obvode príslušného krajského súdu. Preto prokurátor Okresnej\nprokuratúry Galanta bol vecne a aj mieste príslušný na vykonávanie úkonov v tejto trestnej\nveci v prípravnom konaní. Nedôvodná je aj námietka sťažovateľov, podľa ktorej\npri výsluchu pred sudcom okresného súdu vystupoval nepríslušný prokurátor Krajskej\nprokuratúry v Trnave, lebo v danom prípade sa postupovalo v zmysle ustanovenia § 51\nods. 1 zákona o prokuratúre. Krajský súd považuje tiež za potrebné dodať, že aj keby\nbol návrh na vzatie sťažovateľov do väzby podaný vecne nepríslušným prokurátorom,\nje otázne, či by to malo vyvolať účinky tvrdené sťažovateľmi. Z pohľadu zákonnosti\nrozhodovania o väzbe je totiž viac ako príslušnosť prokurátora kľúčový fakt, že o väzbe\nrozhodol vecne a miestne príslušný sudca pre prípravné konanie.\n29. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n30. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n31. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\n\n10\n\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n32. Podľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu dostatočné a presvedčivé.\nV nijakom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť,\nže sťažovatelia majú na vec odlišný názor, nezakladá bez ďalšieho porušenie\nich označených práv.\n33. Ústavný súd považuje za podstatné, že argumentácia uplatnená sťažovateľmi\nsa nejaví ako dostatočná a presvedčivá. Na rozdiel od právneho názoru krajského súdu\nodvíjajúceho sa od ustanovenia § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre sťažovatelia vychádzajú\nz ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre. Na podporu vlastného právneho názoru\npoukazujú na ustálenú prax všeobecných súdov a prokuratúr, ktorú však konkrétne nijako\nneoznačili a nedoložili. Právnemu názoru krajského súdu oponujú jedinou vetou, podľa\nktorej nemožno zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to mal urobiť krajský súd. Ústavný súd\nk tomu poznamenáva, že bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia sa z argumentácie krajského\nsúdu nedá vyvodiť, že by tento zamieňal pojmy obvod a sídlo, a to tým viac, že dotknuté\nzákonné ustanovenia dávajú otázku obvodu a sídla príslušných súdov s otázkou príslušnosti\nprokuratúr do úzkej vzájomnej súvislosti.\n34. Za podstatnú treba podľa názoru ústavného súdu považovať aj tú skutočnosť,\nže sťažovatelia vôbec nijako konkrétne nereagujú na argument krajského súdu,\n\n11\n\npodľa ktorého je otázne, či by podanie návrhu na vzatie do väzby podané nepríslušným\nprokurátorom malo vyvolať účinky tvrdené sťažovateľmi (teda, že takémuto návrhu\nna vzatie do väzby nemožno vyhovieť). Rozhodujúce je totiž podľa krajského súdu,\nči o väzbe rozhodol vecne a miestne príslušný sudca pre prípravné konanie (nie teda to,\nči návrh na vzatie do väzby podal vecne a miestne príslušný prokurátor). Inými slovami,\npodľa názoru krajského súdu hlavná sťažnostná námietka (podanie návrhu na vzatie\nsťažovateľov do väzby nepríslušným prokurátorom) je pre rozhodovanie o väzbe\nirelevantná. Podstatné má totiž byť len to, či o väzbe rozhodol vecne a miestne príslušný\nvšeobecný súd, resp. sudca pre prípravné konanie.\n35. Uvedenú alternatívnu argumentáciu krajského súdu ponechali sťažovatelia\nbez povšimnutia a nijako na ňu v ústavnej sťažnosti nereagovali. Za danej situácie ústavný\nsúd nemá dostatok argumentačných podkladov zo strany sťažovateľov, ktoré by vyvracali\nalebo aspoň spochybňovali právny záver krajského súdu. Nie je úlohou ústavného súdu\n„domýšľať si“ namiesto sťažovateľov prípadné možné protiargumenty spôsobilé\nspochybniť, resp. vyvrátiť právny názor krajského súdu o irelevantnosti otázky, či návrh\nna vzatie sťažovateľov do väzby bol podaný vecne a miestne príslušným prokurátorom.\n36. Námietku porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 2 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru treba považovať za zjavne neopodstatnenú aj z iných pohľadov.\n37. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorý súhlasil\nso vzatím sťažovateľov do väzby. Smeruje teda proti takému uzneseniu, ktorým\nsa rozhodovalo o väzbe (konkrétne o vzatí do väzby).\n38. Tak ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 dohovoru sú ratione\nmateriae spravidla súčasťou rozhodovania vo veci samej. V prípade rozhodovania o väzbe\n(o vzatí do väzby) práva z týchto ustanovení vyplývajúce však treba považovať za súčasť\nčl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Možnosť porušenia uvedených článkov ústavy\na dohovoru v konaní o väzbe preto neprichádza do úvahy už na prvý pohľad\n(III. ÚS 646/2017, II. ÚS 111/2018, II. ÚS 564/2018).\n\n12\n\n39. Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania\na v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým\nobvinením proti nemu.\n40. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti je celkom nepochybné, že žiadne z práv\nchránených týmto ustanovením nebolo v danom prípade podľa tvrdení sťažovateľov\nporušené. Preto je prima facie vylúčené, aby v danom prípade došlo k porušeniu čl. 5 ods. 2\ndohovoru.\n41. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "príslušnosť-miestna", "prokurátor, prokuratúra"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59200187-f663-4a91-ae00-1a4c6f0402e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1"}, {"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:257f6985-543e-44a7-9853-1d489575abbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}