{"guid": "ussr:bff82f81-367c-4809-9f50-6695cbcd1122", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.285.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 285/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.285.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bff82f81-367c-4809-9f50-6695cbcd1122", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.285.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.285.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.285.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 285/2020-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Bronislavou\n\nHanusovou, Štefánikova 27, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n31 Cob 104/2017 z 29. októbra 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Obdo 30/2019 z 27. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\n2. Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n31 Cob 104/2017 z 29. októbra 2018 n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej\n\n,\nlen\n\n„sťažovateľ“),\n\n,\nzastúpeného\n\nadvokátkou\n\nMgr. Bronislavou Hanusovou, Štefánikova 27, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n31 Cob 104/2017 z 29. októbra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 30/2019\nz 27. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení\nžalovaného bol stranou v konaní o zaplatenie sumy 10 622,05 € s príslušenstvom oproti\nvráteniu motorového vozidla z titulu kúpnej zmluvy vedenom Okresným súdom Galanta\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 24 Cb 22/2009. Okresný súd rozsudkom sp. zn.\n24 Cb 22/2009 zo 4. decembra 2009 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov\nkonania. Po podaní odvolania žalobcom krajský súd uznesením sp. zn. 21 Cob 160/2010\nz 28. februára 2011 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Rozsudkom sp. zn. 24 Cb 22/2009 z 18. mája 2017 okresný súd žalobu opätovne\nzamietol a žalovanému (sťažovateľovi) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti\nrozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok\nsúdu prvej inštancie tak, že žalovanému (sťažovateľovi) uložil povinnosť do troch dní\nod právoplatnosti zaplatiť žalobcovi sumu 10 622,05 € s príslušenstvom oproti vráteniu\nšpecifikovaného motorového vozidla a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal\n100 % nárok na náhradu trov celého konania. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajský súd „prehodnotil skutkové\nzávery“ okresného súdu a následne vec „odlišne (nesprávne) právne posúdil, bez toho aby\npodľa ust. § 385 CSP nariadil pojednávanie, na ktorom by v zmysle ust. § 384 ods. 1 CSP\nsám zopakoval dokazovanie. Zároveň si nesplnil svoju povinnosť podľa § 382 CSP\na nevyzval žalovaného k vyjadreniu sa k zásadne odlišnému právnemu posúdeniu nárokov\nz vád tovaru a následného posúdenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy - podľa ust.\n§ 436 ods 2 ObZ, než bolo právne posúdenie súdu prvej inštancie....“.\n4. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ argumentuje, že\nje strohé, nepreskúmateľné, formalistické a arbitrárne a namieta, že najvyšší súd vyložil\npovinnosť súdu „v zmysle ust. § 382 CSP v spojení s povinnosťou súdu uviesť predbežné\nprávne posúdenie podľa ust. § 181 ods. 2 CSP jednak ústavne nekonformným spôsobom\n(bod 14.1 odôvodnia uznesenia), čo je však dôležitejšie - v rozpore so samotným priebehom\na výsledkami dokazovania pred súdom prvej inštancie, teda nesprávne, nakoľko aplikácie\nust. § § 436 ods. 2 štvrtá veta ObZ sa žalobca nedomáhal... a sťažovateľ sa teda nemal\nmožnosť ani dôvod sa k nemu v prvoinštančnom konaní alebo odvolacom konaní\nvyjadriť...“.\n5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\nprávo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave sp zn. 31 Cob/104/2017 z 29. októbra 2018, ako aj\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo/30/2019 z 27. novembra\n2019 porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31 Cob/104/2017 z 29 októbra 2018\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo/30/2019 z 27 novembra\n2019 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n\n3\n\n3. Krajský súd v Trnave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinné spoločne\na nerozdielne uhradiť trovy konania v sume 372,24 eur (slovom tristosedemdesiatdva eur\ndvadsaťštyri\n\ncentov)\n\nna\n\núčet\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\nMgr.\n\nBronislavy\n\nHanusovej,\n\nŠtefánikova 23, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n6. Sťažovateľ sa zároveň domáha odkladu vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu s odôvodnením, že na jeho základe je proti nemu ako povinnému vedené\nexekučné konanie, pričom v jeho právnej veci nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva a hroziaca ujma na jeho majetku, ktorá vznikne núteným výkonom\nrozhodnutia, je niekoľkonásobne väčšia, ako prípadná majetková ujma žalobcu.\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n4\n\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n13. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\n\n5\n\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n31 Cob 104/2017 z 29. októbra 2018\n14. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nresp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n15. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\n\n6\n\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n16. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n17. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajský súd prehodnotil skutkové\nzávery zistené okresným súdom a dospel k odlišnému právnemu posúdeniu veci bez toho,\naby vo veci nariadil pojednávanie a zopakoval dokazovanie a taktiež že nevyzval\nsťažovateľa na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci.\n18. Podľa § 383 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n19. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie\nv potrebnom rozsahu zopakuje sám.\n20. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.\nOdvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie,\nodlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Výnimku z tejto zásady predstavujú\nprípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n\n7\n\n21. Z už uvedeného vyplýva, že odvolací súd zopakuje, resp. doplní dokazovanie len\nv prípade, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. keď odvolací súd zastáva názor, že je potrebné\nskutkový stav odlišne posúdiť. Ide o jednu zo štyroch výnimiek z princípu viazanosti\nodvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd, ktoré pozná\nprávna veda a prax. Ústavný súd však konštatuje, že v právnej veci sťažovateľa krajský súd\nnespochybňuje správnosť okresným súdom zisteného skutkového stavu a taktiež nejde\no jeho odlišné posúdenie, alebo „prehodnotenie“, ako uvádza sťažovateľ.\n22. V posudzovanom prípade ide o odlišné právne posúdenie veci, ktoré je založené\nna skutkových zisteniach, ku ktorým odvolací súd nemal žiadne výhrady a z ktorých sám\n(ako uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku) vychádzal. Nemožno dať preto za pravdu\nsťažovateľovi, ktorý namieta, že nevykonaním dokazovania krajským súdom došlo\nk porušeniu procesných predpisov v takej miere, že došlo zároveň k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.\n23. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie\nvšeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo\npoužité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu\ntohto ustanovenia vyjadrili.\n24. Uvedené zákonné ustanovenie je vyjadrením zásady právnej istoty v civilnom\nsporovom konaní, ktorého súčasťou je i princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.\nÚčelom citovaného zákonného ustanovenia je zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých\nrozhodnutí odvolacími súdmi, teda takých, v ktorých odvolací súd založí svoje rozhodnutie\nna odlišných právnych záveroch ako súd prvej inštancie za splnenia podmienky, že strana\nsporu sa nemala možnosť k takémuto právnemu posúdeniu veci v konaní vyjadriť, právne\nargumentovať, prípadne predložiť relevantné dôkazy.\n25. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že krajský súd ho nevyzval, aby sa vyjadril\nk zásadne odlišnému právnemu posúdeniu veci, a teda považuje napadnutý rozsudok\n\n8\n\nza prekvapivý a porušujúci princíp právnej istoty, ústavný súd uvádza, že sťažovateľovi\nnemožno dať za pravdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nzistil, že krajský súd v posudzovanej právnej veci dospel k jej odlišnému právnemu\nposúdeniu vzhľadom na právne závery prijaté súdom prvej inštancie, avšak nemožno ho\npovažovať za prekvapivé, pretože jeho aplikácie sa žalobca dožadoval. Nie je pri tom\ndôležité, či žalobca explicitne uviedol paragrafové znenie zákonného ustanovenia, ale jeho\nargumentácia smerujúca k jeho aplikácii súdom. Sťažovateľ podľa názoru ústavného súdu\nmal možnosť najneskôr vo vyjadrení k odvolaniu zaujať stanovisko k právnej argumentácii\nžalobcu a jeho návrhu na právne posúdenie a rozhodnutie veci, prípadne i podať návrh\nna doplnenie dokazovania.\n26. Ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základných práv a slobôd nemôže dôjsť\npostupom a rozhodnutím všeobecného súdu, ktorým tento uplatní svoju právomoc\nspôsobom, ktorý zákon umožňuje. O takýto postup išlo aj v posudzovanej veci v prípade\nkrajského súdu, ktorý zákonom zverenú právomoc rozhodnúť o odvolaní jednej\nzo sporových strán uplatnil ústavne konformným spôsobom v súlade s príslušným\nprocesnoprávnym predpisom.\n27. Stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (m. m. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (m. m. IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06). O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.\n28. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu\na označeným základným právom podľa ústavy, ako aj právom podľa dohovoru, ktorého\nporušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\nústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\n\n9\n\nk záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú\nsťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Obdo 30/2019 z 27. novembra 2019\n29. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj\nďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n30. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n31. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľa.\n32. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ\nvyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f) CSP, a vadu zmätočnosti videl\npredovšetkým v tzv. prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý podľa jeho názoru\npostupoval v rozpore s § 382 a § 384 CSP, keď vec posúdil odlišne ako súd prvej inštancie.\n\n10\n\nK uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sťažovateľ\nuvádza, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom rozsudku\nsú v rozpore s vykonaným dokazovaním a odvolací súd sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe. Argumentuje tiež nesprávnym právnym posúdením veci krajským\nsúdom.\n33. Dovolací súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza:\n«K namietaným procesným chybám v odvolacom konaní dovolateľom, dovolací súd\nuvádza, že podľa ustálenej judikatúry o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, ak odvolací\nsúd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za\nsúčasného naplnenia tej okolnosti, že proti odlišným právnym záverom odvolacieho súdu\nnemala strana v konaní možnosť sa vyjadrovať, právne argumentovať, prípadne predkladať\nnové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili\nako významné.\nKonanie na odvolacom súde je poznačené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/\nC. s. p. zakladajúcou prípustnosť dovolania v súvislosti s námietkou „prekvapivosti“\nrozhodnutia výlučne vtedy, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky:\na) odvolací súd vo veci meritórne rozhodol (t. j. potvrdil alebo zmenil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie),\nb) na hmotnoprávne posúdenie nároku aplikoval „nové“ ustanovenie právneho\npredpisu,\nc) predmetné ustanovenie bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúce\na zároveň\nd) odvolací súd nevyzval strany sporu, aby sa k použitiu „nového“ ustanovenia\nvyjadrili.\nNemožno však dospieť k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak\npri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho\npredpisu ako súd prvej inštancie, ak sa aplikácie tohto ustanovenia domáhala niektorá zo\nstrán sporu, či už v prvoinštančnom konaní alebo v odvolacom konaní a druhá strana sa\nk tomu mala možnosť vyjadriť.\n\n11\n\nV predmetnej veci žalobca uplatnil nárok na vrátenie sumy zo zmluvy o kúpe\nojazdeného vozidla, od ktorej odstúpil z dôvodu opakujúcich vád vyskytujúcich sa na\nvozidle, vrátane vady neodstrániteľnej. Žalovaný odstúpenie od zmluvy neakceptoval,\npretože vady ktoré sa vyskytli boli opravené.\nZ rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva záver, že vady, ktoré sa vyskytovali\n(i opakovane) na vozidle boli odstránené a išlo o vady odstrániteľné, preto nebol dôvod od\nzmluvy odstúpiť (nešlo o podstatné porušenie zmluvy).\nPo podanom odvolaní žalobcom, ku ktorému sa žalovaný mal možnosť v konaní\nvyjadriť, zaujal odvolací súd na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,\nopačný právny názor, keď vyslovil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom bolo dôvodné, pre jej\npodstatné porušenie zo strany žalovaného.\nZ tohto vyplýva, že odvolací súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu\nsúdom prvej inštancie dospel k inému právnemu záveru, pričom žalovaný sa mal možnosť\nku všetkým skutočnostiam zisteným v konaní vyjadrovať a podávať návrhy na prípadné\ndoplnenie dokazovania, najmä ku skutočnosti, či bol alebo nebol dôvod na vrátenie\nzaplatenej sumy pre odstúpenie od zmluvy, čo je základom konania. Odvolací súd nemusí\nvykonať dokazovanie, ak vyhodnotí, že zistený skutkový stav postačuje bez ďalšieho na\nvyjadrenie jeho právneho záveru v odvolacom konaní, a nemusí v takomto prípade ani\ndoplňovať dokazovanie...»\n34. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení uvádza:\n„Prípustnosť dovolania je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej\notázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom\ndovolateľ je povinný nim tvrdený odklon v dovolaní preukázať. Naopak prípustnosť\ndovolania nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu\n(resp. jeho právnymi závermi), alebo všeobecné tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu nie je v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu...\nV dovolaní dovolateľ nevymedzil právnu otázku významnú pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu (pri vyriešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a túto otázku nemožno ani z obsahu dovolania zistiť.\n\n12\n\nDovolateľ nesplnil zákonnú povinnosť stanovenú ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p.,\nkeďže nie je zrejmá právna otázka, ktorá by mala byť predmetom dovolacieho prieskumu.\nZ obsahu dovolania rovnako nie je zrejmé, v čom konkrétne sa mal odvolací súd odkloniť od\nustálenej rozhodovacej praxe.\nDovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok\na nie je ďalším odvolaním proti rozhodnutiam súdov nižšej inštancie. Tomu zodpovedajú aj\nosobitné kritéria pre vymedzenie dovolacieho dôvodu obsiahnuté v ustanovení § 432 ods. 2\nC. s. p., pre naplnenie ktorých nepostačuje skopírovanie textu odvolania do ďalšieho\npodania adresovaného súdu označeného ako dovolanie, ktoré pozostáva zo všeobecného\nkonštatovania dovolateľa, že odvolací súd vec nesprávne posúdil.\nPri rozhodovaní o dovolaní nemôže dovolací súd namiesto dovolateľa vytvárať\nvlastnú právnu argumentáciu vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s rozhodnutím\nodvolacieho súdu. V takom prípade by totiž uskutočnil procesné neprípustný bezbrehý\ndovolací prieskum priečiaci sa nielen koncepcii právnej úpravy dovolania v Civilnom\nsporovom poriadku, účelu ustanovenia § 421 ods. I C. s. p., ale aj princípu rovnosti zbrani\na kontradiktórnosti konania, keďže jeho rozhodnutie by bolo založené na iných\nskutočnostiach, ako boli tvrdené dovolateľom a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa\nprotistrana vo svojom vyjadrení k dovolaniu.“\n35. V nadväznosti na citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ani ich „nerešpektovanie“ súdom nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť,\nči zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli\nnaplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok\nvýslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať\nodoprenie prístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n\n13\n\n36. Z citovaných častí napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľa primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tento jeho\nzáver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého\nuznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho\nsúdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal\noporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne\nakceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal s dovolacími dôvodmi sťažovateľa,\npričom vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, a teda namietanej vade\nzmätočnosti jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo nie je možné nazerať na napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako na prekvapivý, a zdôvodnil, prečo krajský súd nebol povinný\nnapriek odlišným právnym záverom uplatniť procesný postup podľa § 382 CSP. Podľa\nnázoru ústavného súdu najvyšší súd tiež adekvátnym spôsobom odôvodnil, prečo\nnepovažuje za chybný procesný postup odvolacieho súdu, keď v právnej veci sťažovateľa\nnevykonal, resp. nedoplnil dokazovanie, pričom tento svoj záver v napadnutom uznesení\nnáležite vysvetlil. Ústavný súd považuje výklad použitých procesnoprávnych predpisov\nza ústavne konformný a akceptovateľný. Napokon i odmietnutie dovolania sťažovateľa\nvo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP z dôvodu nevymedzenia\nprávnej otázky relevantnej pre rozhodnutie odvolacieho súdu pokladá ústavný súd\nza dostatočne odôvodnené a udržateľné.\n37. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na obsahom základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť\nvyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu z ústavného\nhľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol i v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n38. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nebolo namieste ani\nvyhovieť požadovanému odkladu vykonateľnosti rozsudku krajského súdu (bod 2 výroku).\n\n14\n\nBezpredmetným sa stalo aj rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa\nv uvedenej veci.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "interpretácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "cc207107-a9de-458d-8660-f2254e1ba606:c326a157-8746-46ad-8339-43a09945c6cc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2309200602.2", "spisova_znacka": "31Cob/104/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/104/2017 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2309200602.2"}, {"guid": "8b585834-9956-42bd-8581-5e3272926aa5:1707e6aa-e0cf-476c-99ef-b51f602fcadf", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/22/2009", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 24Cb/22/2009 z 18. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8b585834-9956-42bd-8581-5e3272926aa5:1707e6aa-e0cf-476c-99ef-b51f602fcadf"}], "citovane_v": [{"guid": "e5b27ee1-97cf-48ab-a851-be861b318548:5c5f01ea-234c-4cb1-b312-09db106de61b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4115232183.4", "spisova_znacka": "12Co/46/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/46/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4115232183.4"}]}